Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Vargová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123297198
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123297198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu:
365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zastúpený
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 853 186,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D. E., zastúpená Občianske združenie
OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, v spore o zaplatenie
22.863,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 6Csp/38/2023-164 zo dňa 26. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, žalovanej vo vzťahu
k žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania okresný
súd považoval za preukázané, že medzi C. F., G.. F. (k zmene obchodného mena na 365.bank a. s. došlo
03. 07. 2021) v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka bola dňa 13. 12.

2016 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere – lepšia splátka, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského účelového úveru, určeného na refinancovanie, vo výške 30.000 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala uhrádzať v 96 mesačných splátkach po 428,94 eur, fixná úroková sadzba bola dojednaná na
5,90 %, RPMN na 8,70 %, priemerná RPMN na 10 % a celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť
na 41.177,83 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na 15. 12. 2024 a splatnosť prvej
mesačnej splátky na 15. 01. 2017. V bode 4.6 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade riadneho
nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac

ako 3 mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote
nie kratšej ako 15 dní. Výzvou zo dňa 25. 05. 2001 veriteľ upozornil dlžníka, že podstatným spôsobom
porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. 1654687361 zo dňa 13. 12. 2016 a ku dňu 25. 05. 2020 je
pohľadávka banky, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške
3.909,77 eur a vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia
výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade uvedenej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne
splatný a žiadať od dlžníka úhradu celej úverovej pohľadávky. Listom zo dňa 22. 06. 2020 veriteľ úverový

záväzok dlžníka vyhlásil za predčasne splatný v celom rozsahu ku dňu 22. 06. 2020 a vyzval dlžníka
na úhradu dlžnej sumy 25.387,83 eur. Okresný súd ďalej poukázal na znenie ustanovení § 52 ods. 1,
§ 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Na základe citovaných ustanovení súd prvého
stupňa konštatoval, že pokiaľ ide o zosplatnenie pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru,ustanovenie § 53 ods. OZ spresňuje podmienky splácania záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej
zmluvy v splátkach. Dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ, a teda žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok, najskôr však po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a za podmienky, že spotrebiteľa upozorní v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ na to, aby ho bolo možné považovať za
kvalifikované,musíobsahovaťoznačeniekonkrétnejsplátky,vovzťahukuktorejveriteľmienidanéprávo
uplatniť. Účelom tohto zákonného ustanovenia je ochrana spotrebiteľa. Z toho dôvodu musí dodávateľ
jednostranný úkon – výzvu na zaplatenie omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom,

aby tento konkrétne mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ zosplatniť celý úver
v prípade, že uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Ak právny úkon
zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť,
je neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej
minimálnej lehoty 3 mesiace pre uplatnenie tohto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť 3-ročná
premlčacia doba, upravená v § 103 veta druhá OZ. Výzvou zo dňa 25. 05. 2020 veriteľ upozornil dlžníka,

že podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere a ku dňu 25. 05. 2020 je pohľadávka
banky, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 3.909,77 eur.
Možno skonštatovať, že vo výzve pred zosplatnením veriteľ neuviedol, s ktorou konkrétnou splátkou
je dlžník v omeškaní, preto túto výzvu nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu právne
účinky predpokladané zák. ust. § 53 ods. 9 OZ. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom

rozsahu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca z dôvodu, že okresný
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd sa svojim rozhodnutím svojvoľne odklonil
od znenia ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, z ktorého podľa odvolateľa absolútne nevyplýva povinnosť
informovať spotrebiteľa o konkrétnej splátke, ktorú on sám neuhradil, ale viaže právo veriteľa na

kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to trojmesačné omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky
a upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ v lehote nie kratšej ako 15 dní. Takýto
extenzívny výklad je podľa žalobcu v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 sp. zn.
PL. ÚS 11/2016-60. Taktiež má byť takýto výklad ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v rozpore s rozhodovacou
praxou všeobecných súdov, pričom žalobca argumentoval citovaním časti rozhodnutí Krajského súdu

v Trenčíne, sp. zn. 5CoCsp/14/2021, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoCsp/8/2022,
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/21/2022, 12CoCsp/25/2021 a Krajského súdu v Nitre, sp.
zn. 8CoCsp/5/2023, podľa ktorých uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu,
nie je podmienkou stanovenou Občianskym zákonníkom. Z uvedeného dôvodu taktiež nie je možné
považovať upozornenie spotrebiteľa za absolútne neplatné. Žalobca ďalej namietal záver okresného

súdu, že vymedzenie konkrétnej splátky je podstatné pre vyhodnotenie lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ,
nakoľko ich vie vyhodnotiť z obsahu predložených dokumentov. Taktiež žalobca vytýkal súdu prvého
stupňanedostatočnéodôvodnenienapadnutéhorozhodnutia,akoajvadunapadnutéhovýrokuI.,ktorým
okresný súd podľa žalobcu nesprávne žalobu zamietol, nakoľko žalobcovi patrí nárok na zaplatenie
všetkých jednotlivých splátok, ktoré sa stali splatnými do vydania napadnutého rozsudku. Z uvedených

dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, rozsudok
prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, predmetného spisového materiálu, ako aj obsahu

odvolania žalobcu, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnostipotrebnépreprávneposúdenieveciapovykonanídokazovaniavpotrebnomrozsahudospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré náležite podrobným spôsobom v zmysle § 220 ods.2 CSP odôvodnil. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 387
ods. 2 CSP, v celom rozsahu stotožnil.

6. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom v intenciách § 365 ods. 1 písm. f ) a h), a teda nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie, ktoré sa podľa žalobcu prejavujú v tom, že okresný
súd sa „svojvoľne odklonil od doslovného znenia právnej normy (§ 53 ods. 9 OZ)“ tým, že zamietol
žalobu z dôvodu, že žalobca v upozornení na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru neoznačil
konkrétnu splátku, s ktorou je žalovaná v omeškaní, odvolací súd konštatuje, že podľa právnej teórie je

nesprávnym právnym posúdením veci situácia, kedy na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo
ju nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a na základe citovaných
zákonných ustanovení správne konštatoval, že pokiaľ ide o zosplatnenie pohľadávky vyplývajúcej
zo spotrebiteľského úveru, ustanovenie § 53 ods. 9 OZ spresňuje podmienky splácania záväzkov

vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy v splátkach. Dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z ust.
§ 565 OZ, a teda žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok, najskôr
však po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a za podmienky, že spotrebiteľa
upozorní v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Upozornenie podľa § 53 ods.
9 OZ na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať označenie konkrétnej

splátky, vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Účelom tohto zákonného ustanovenia
je ochrana spotrebiteľa. Z toho dôvodu musí dodávateľ jednostranný úkon – výzvu na zaplatenie
omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne mal vedomosť,
ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ zosplatniť celý úver v prípade, že uvedenú splátku
spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam odvolateľa

uvádza, že okrem toho, že je súd povinný vychádzať z doslovného znenia právneho predpisu, je okrem
toho tiež povinný v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/05 z 27.2.2008 prihliadať aj
na účel zákona. Odvolací súd zdôrazňuje, že § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ je prejavom právnej
ochrany dlžníka ako slabšej strany v spotrebiteľských sporoch. Samotným cieľom zákonodarcu bolo
zamedziť zneužívaniu predčasnej splatnosti pohľadávky v režime § 565 OZ, ktorý bol sám osebe

ustanovený pomerne prísne, zákonodarca v čl. I novelizačnom bode 5 zákona č. 379/2008 Z.z.,
ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, zaviedol predmetné ustanovenie, ktorého osobitnú úpravu
a nevyhnutnosť jej prijatia z vecného hľadiska odôvodnil nasledovne: „Úprava straty výhody splátok
v spotrebiteľských veciach podľa § 565 Občianskeho zákonníka vytvára v praxi neprimerané situácie“. V
tomto prípade pri ochrane dlžníka stanovenej zákonom ide práve o to, aby dlžník mal možnosť odvrátiť

zosplatnenie celého úveru uhradením konkrétnej splátky. Preto je aj odvolací súd toho názoru, že je
potrebné špecifikovať konkrétnu splátku, pre ktorú sa má úver zosplatniť, aby mohol spotrebiteľ tento
účinok uhradením takto určenej splátky odvrátiť. Vo vzťahu k argumentu žalobcu, ktorým poukázal na
niektoré rozhodnutia krajských súdov, odvolací súd konštatuje, že nie je viazaný ich právnym názorom.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. h) CSP nie je daný.

7. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd
poznamenáva, že nezistil skutkovú vadu, t.j. okresný že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť,

ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo
bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v
konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre

právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj
odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky
atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať.
Konkrétne k odvolacím námietkam žalobcu a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné: Žalobca listom zo dňa 25.5.2020 upozornil

žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia úveru s tým, že jej dlh predstavuje 3.909,77 Eur.
Následne listom zo dňa 22.06.2020 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky. Výška splátky
podľa zmluvy predstavovala 428,94 Eur mesačne. V zmysle uvedenej výzvy spotrebiteľ, aby sa vyhol
mimoriadnemu zosplatneniu úveru, mal uhradiť veriteľovi pohľadávku vo výške 3.909,77 Eur, pričomtáto predstavovala viac ako deväťnásobok splátky. Z výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou
bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku veriteľ požadoval od žalovaného ako spotrebiteľa
zaplatiť, tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Pôvodný veriteľ tak neumožnil žalovanému

sa riadne brániť, zabrániť vyhláseniu predčasnej splatnosti, nakoľko predídeniu vyhlásenia predčasnej
splatnosti veriteľ požadoval zaplatiť viac ako jednu splátku, čo je v rozpore s § 53 ods. 9 OZ. Žalobcom
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný.

8. K argumentácii odvolateľa, že upozornenie má spotrebiteľa notifikovať o zámere veriteľa uplatniť

právo podľa § 565 OZ a upozornenie zo dňa 25.05.2020 žalovanú o možnosti uplatnenia tohto práva
dostatočne určito informuje, a teda v žiadnom prípade ho nemožno označiť za absolútne neplatné,
odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa právnej teórie neurčitý je právny úkon vtedy, pokiaľ je prejav vôle
síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah – a tým je neurčitý s tým,
že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel alebo dispozitívnych ustanovení

zákona a nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Určitý právny úkon musí mať, o.i., jednoznačne určený
individualizovateľný predmet. Žalobca ku konkrétnosti splátky argumentuje, že z predloženej listiny
Aktuálny stav úveru ku dňu 16.2.2023 je zrejmé, že žalovaná v rozhodujúcom čase neuhradila splátky
splatné v 3/2020, 4/2020, 5/2020 a 6/2020 a z celkovej dlžnej sumy uvedenej v upozornení vyplýva, že
žalovaná bola v omeškaní s úhradou viac ako troch mesačných splátok. Z predloženého listu, ktorým

došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 22.06.2020 je zase jednoduché vyvodiť, s ktorou
splátkou bola žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace. K uvedenej námietke odvolací súd zdôrazňuje,
že ak má byť naplnený účel ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, t.j. aby spotrebiteľ na základe upozornenia
veriteľa mohol zaplatením jednej konkrétne určenej splátky odvrátiť spoplatnenie celého dlhu, z obsahu
upozornenia musí byť nezameniteľne určené, že dlžník nesplatil niektorú, a nie niektoré splátky, vo

vzťahukuktorejmieniveriteľuplatniťsvojeprávopodľa§565OZ.Uvedenéoznačeniesplátkytedanemá
byť „vypočítateľné“, a ak by odvolací súd pristúpil na takýto výklad ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, nemá byť
konkrétna omeškaná splátka zrejmá len z dokumentu oznamujúceho zosplatnenie, ako argumentuje
odvolateľ v časti odvolania II. C)- 3), ale aby pre spotrebiteľa mala zmysel, musí jasne a zreteľne vyplývať
a byť individuálne určená predovšetkým v upozornení na možnosť zosplatnenia. Určenie konkrétnej

splátky je o to viac nevyhnutné, že predčasné zosplatnenie je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou,
a je na jeho uvážení, či a pre ktorú omeškanú splátku (za súčasného naplnenia zákonných podmienok
vzmysleustanovenia§53ods.9OZ)sarozhodnetotosvojeprávovyužiť. Nazáverkuvedenejnámietke
odvolací súd konštatuje, že nakoľko právo na zosplatnenie môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti
nasledujúcej splátky, tvrdenie žalobcu, že označenie konkrétnej splátky, ku ktorej sa viaže uplatnenie

tohto práva, je nadbytočné, stráca akýkoľvek logický základ. Rovnako akýkoľvek logický a právny základ
absentuje v odvolacej námietke žalobcu, že podľa výkladu okresného súdu ustanovenia § 53 ods. 9
OZ by sa veriteľ dostal do akéhosi cyklu, v ktorom by musel opakovane upozorňovať spotrebiteľa na
každú jednu splátku, nakoľko naplnením zákonných podmienok v intenciách § 53 ods. 9 OZ by žalobca
dosiahol predčasnú splatnosť celej pohľadávky.

9. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, tým, že nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, odvolací súd konštatuje,
že táto je nedôvodná. Odôvodneniu súdu prvej inštancie nie je možné vyčítať, že sa v záveroch svojho

odôvodnenia stotožnil s právnymi názormi obsiahnutými v inom rozhodnutí krajského súdu, práve
naopak, samotné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP uvádza, že prvostupňový súd v odôvodnení prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne
nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako

vec právne posúdil. Odvolací súd považuje odôvodnenie súdu prvého stupňa za dostatočne presvedčivé
a zrozumiteľné, a teda žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP preto nie
je daný.

10. K námietke žalobcu označenej ako vada napadnutého výroku, ktorou má byť podľa odvolateľa

nesprávne zamietnutie žaloby v celom rozsahu, nakoľko mal nárok na zaplatenie všetkých jednotlivých
splátok, ktoré sa stali splatnými do vydania napadnutého rozsudku, odvolací súd podotýka, že nakoľko
žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, pričom v
odvolacom konaní v zmysle § 371 CSP nie je možná zmena žaloby, odvolací súd nemohol nárokposudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný,
žalobcom v žalobe neuplatnený nárok.

11. Z vyššie uvedených dôvodov bolo odvolanie žalobcu posúdené ako nedôvodné. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, a preto by jej patrila náhrada trov konania,

nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.