Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010684
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122010684.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Milan Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. XX. XXXXXXXXX
XXXX v D., trvale bydliskom C., E. XXXXX/XX, trestne stíhanému pre obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c),
písmeno e) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a iné,

na verejnom zasadnutí dňa 16.10.2024 prejednal odvolanie obžalovaného a prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1Tk/4/2022 zo dňa 6.6.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, e/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Na podklade § 322 odsek 3 Trestného poriadku o b ž a l o v a n ý A. B. C., nar. XX.X.XXXX
je vinný, že

dňa 24.10.2021 v čase približne o 13:55 hod. v kuchyni rodinného domu na ul. F. F. G. XXX/XX H.
C., po predchádzajúcej hádke so svojím otcom, poškodeným C. C., nar. XX.XX.XXXX, vzal do ruky
bližšie nestotožnený nôž, ktorým následne v úmysle usmrtiť poškodeného C. C., tohto bodol štyrikrát
do chrbta, následne poškodený C. C. prešiel do chodby, kde si vzal svoj mobilný telefón, aby si privolal
pomoc, obvinený mu však vytrhol mobilný telefón z ruky a bránil poškodenému v odchode z domu,

pričom obvinený opätovne pichol poškodeného nožom do chrbta, v chodbe domu poškodený žiadal
obvineného, aby mu zavolal záchranku, čo obvinený odmietol s odôvodnením, že mu záchranku volať
nebude, lebo sa nechce dostať do basy, po chvíli sa podarilo poškodenému ujsť k dverám na verandu, v
čom sa mu obvinený snažil brániť, a po tom, ako sa obvinený na chodbe pošmykol na koberci, podarilo
sa poškodenému dvere na verandu zatvoriť a zamknúť, poškodený následne vybehol na dvor domu,
za ním z okna obývačky vyskočil obvinený, ktorý v tom čase už mal v ruke dva nože, a to kuchynský
nôž zn. KDS s rukoväťou čiernej farby a čepeľou o dĺžke 16,6 cm a kuchynský nôž neznámej značky s

rukoväťou čiernej farby a čepeľou o dĺžke 7,6 cm, pri rohu domu obvinený poškodeného dobehol a pichol
nožom do hrude a ramena pravej ruky, po čom obvinený držiac v rukách oba nože, zatlačil poškodeného
späť do dvora domu smerom k verande, poškodený chcel z miesta ujsť preč, v čom mu obvinený bránil
tak, že ho ťahal za ruky späť do domu, pričom opakoval, že nikam nepôjde, lebo sa nechce dostať
do basy, poškodený opakovane žiadal obvineného, aby mu privolal záchranku a mu hovoril, že mu
je zle, že sa mu točí hlava, ale obvinený mu na to povedal, že záchranku volať nebude, následne

obvinený začal poškodeného udierať minimálne 3x päsťou pravej ruky do hlavy, pričom si obvinený
poranil ruku, v dôsledku čoho útok prerušil a otočil sa k poškodenému chrbtom, čo poškodený využil a
z dvora domu utiekol k rodinnému domu č. p. XXX/XX, ktorý sa nachádza na ul. F. F. H. C. a požiadal
poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX o privolanie záchranky a polície, následne ale poškodená zbadala,
ako sa obvinený B. C. nachádza už na verande jej domu, a preto poškodený C. C. spolu s poškodenou
I. J. vošli do domu a pred obvineným B. C. sa spolu snažili zatvoriť vstupné dvere do domu, čo sa im
však nepodarilo, nakoľko obvinený vložil do dverí ruky, po čom sa s ním ešte I. J. a C. C. pretláčali, v

snahe zatvoriť vstupné dvere do domu, čo sa im však nepodarilo, následne C. C. pustil dvere a snažil sav dome nájsť úkryt, pričom pri vstupných dverách do domu ostala I. J., ktorá sa stále snažila telefonovať
s operátorom tiesňovej linky a druhou rukou držala vstupné dvere do domu a bránila B. C. vojsť do
domu, obvinený B. C. sa jej rukou snažil vziať mobilný telefón, I. J. po celý čas opakovane hovorila

obvinenému B. C., aby nevstupoval do jej domu a odišiel preč, čo však obvinený B. C. nerešpektoval
a načiahol ruku cez dvere a z botníka, ktorý je pri vstupných dverách, zobral do ruky jeden z nožov,
ktoré tam mala I. J. odložené, po čom povedal I. J. „Pusti ma suseda, lebo Ťa pichnem", následne
sa obvinenému B. C. podarilo pretlačiť poškodenú I. J. a napriek jej výslovnému zákazu neoprávnene
vstúpil do jej domu a s nožíkom v ruke, vošiel do domu, pričom sa snažil nájsť svojho otca C. C., ktorý

sa pred ním zamkol v kúpeľni, nakoľko svojho otca nenašiel, z domu vyšiel von, čím uvedeným konaním
obvinený B. C. spôsobil svojmu otcovi poškodenému C. C. päť bodných rán na chrbte o veľkosti 2
až 3 cm, hlboké do 7 cm, jednu bodnú ranu na pravom ramene o veľkosti 3 cm, hlbokú do 5 cm a
jednu bodnú ranu na pravom prsníku o veľkosti 2,5 cm hlbokú do 10 cm, v dôsledku čoho musel byť
poškodený C. C. hospitalizovaný na traumatologickom oddelení JIS Nemocnice s Poliklinikou Prievidza,
pracovisko Bojnice s diagnózou otvorené rany zadnej steny hrudníka a iné bodné rany, v hrudníkovej

dutine na oboch stranách mal vzduch s nutnosťou drénovania hrudníka, pričom poranenia hrudníka a
pohrudnicovej dutiny s pneumothoraxom a hemothoraxom sú poranenia ťažké a tieto poranenia svojím
patologickým účinkom, pri urgentnom neposkytnutí špecializovanej lekárskej pomoci by isto vyústili do
smrti C. C.,

teda

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v
úmysle iného usmrtiť a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,
avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,

-inéhonásilímahrozbounásilianútil,abyniečokonalatakýčinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania
- so zbraňou,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- so zbraňou a hrozbou bezprostredného násilia, trestný čin spáchal z osobitného motívu - v úmysle

zakryť iný trestný čin, na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

čím spáchal

- pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1, 2 písmeno c),

s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), e) Trestného zákona v znení účinnom v čase vyhlásenia
tohto rozsudku (ďalej Trestný zákon),
- zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) s poukazom na § 138 písmeno
a) Trestného zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona,

- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, 2 písmeno a), b), d), § 138 písmeno a),
d), § 139 odsek 1 písmeno c), e), § 140 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 145 odsek 2, § 41 odsek 2, § 39 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1Tk/4/2022 zo dňa 6.6.2023 bol obžalovaný A. B. C.
uznaný za vinného zo spáchania- obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona,

- zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a) Trestného zákona,
- prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona,
-zločinuobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183odsek1,odsek2písmenoa),písmenob),písmeno
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona, § 140 písmeno

c) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona.

na skutkovom základe uvedenom vo vyššie uvedenej výrokovej časti tohto odvolacieho rozsudku.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 4, odsek

8 Trestného zákona ako aj § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s odkazom na § 39 odsek 3
písmeno b) Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
8 (osem) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému
ochranný dohľad na 2 (dva) roky, pričom podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s odkazom na § 51
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona uložil počas trvania ochranného dohľadu obžalovanému zákaz
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Súčasne podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému trest
prepadnutia vecí, a to:
- kuchynského noža zn. KDS, 286 mm,
- kuchynského noža neznámej značky, 190 mm,
- kuchynského noža neznámej značky, 230 mm,

pričom podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podali odvolania obžalovaný
s obhajcom proti výrokom o vine a treste do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení
napadnutého rozsudku a prokurátor v neprospech obžalovaného proti výrokom o treste odňatia slobody

a spôsobe jeho výkonu v zákonnej lehote.

Podané odvolanie písomne odôvodnil obhajca obžalovaného, ktorý uviedol nasledovne:

„Súd odmietol návrhy obhajoby vykonať dokazovanie pribratím znalca z odvetvia psychiatria

na vyšetrenie osoby obžalovaného, pribratím znalca z odboru Psychológia na vyšetrenie osoby
obžalovaného a pribratím znalca z odboru Psychológia na vyšetrenie osoby poškodeného. Taktiež
sa súd odmietol oboznámiť s dôkazom, a to s analýzou, ktorú dala vypracovať obhajoba odbornej a
uznávanej autorite nielen s publikačnou činnosťou (knižne), ale aj so vzdelávacou činnosťou vo forme
prednášok napr. advokátom, vyšetrovateľom (OČTK), pánom K. L. K. M. N., C., predovšetkým z oblasti

psychologického posudzovania vierohodnosti výpovedi a psychológie výsluchu. Súd dôvodil, že nie je
povinný vziať v úvahu predložený dôkaz, nakoľko on sám nevykonáva takúto činnosť. Obžalovaný sa
nestotožňuje s názorom súdu, pretože výsluchy účastníkov na súde považuje obhajoba za jeden z
hlavných faktorov postupu súdu v trestnom konaní, a teda takýto názor súdu považuje za neprijateľný
aj s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovanému hrozí vysoký trest odňatia slobody s výkonom trestu

v nápravnom zariadení bez možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu a v tomto konkrétnom
prípade by mal súd umožniť obžalovanému a obhajobe viac priestoru, nakoľko znalci uvádzajú, že
obžalovaný nemá násilné sklony a pre spoločnosť nie je nebezpečný.

Neobstojí teda tvrdenie súdu, ktorým odôvodňuje svoj rozsudok, že zo strany súdu došlo k podrobnému

preskúmaniu prezentovaných dôvodov, no súd dospel k záveru, že všetky návrhy obhajoby sa týkajú buď
okolností nepodstatných pre rozhodnutie alebo/a predovšetkým okolností, ktoré boli bez pochybností
zistené inými, už skôr navrhnutými a na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi.Súd odmieta pribratie znalca z odvetvia Psychiatria na vyšetrenie osoby obžalovaného, či v čase
spáchania skutku mohol/bol pod vplyvom patického afektu (určitej formy) a kedy mohlo dôjsť k jeho
odozneniu, pričom obžalovaný sa nemôže stotožniť s vyhlásením súdu a znalca, že znalec úplne vylúčil

patický afekt obžalovaného, pretože v čase spáchania skutku sa osobne nenachádzal na mieste skutku,
takže týmito informáciami nemôže disponovať s takou istotou. Znalec v posudku priznáva obžalovanému
určitú formu „vystupňovaného afektu hnevu“, čo z nepochopiteľných dôvodov súd prijíma, no odmieta
analýzu obhajoby, týkajúcu sa foriem „patického afektu“. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že súd
sa priklonil k nejednoznačnému záveru znalca ohľadom afektu a odmietol o analýze patického afektu

obhajoby viesť akúkoľvek diskusiu a odmieta ho uznať obhajobe, ako dôkaz v jej prospech.
Ztýchtodôvodovjemožnékonštatovať,žerozsudoktaktrpívadounepreskúmateľnosti,keďžeobhajoba
vlastneaninemámožnosťpolemizovaťsúvahamisúduosprávnostiprávnejkvalifikácieskutkov,ktorých
sa mal údajne dopustiť obžalovaný a tým aj o výške a druhu trestu, keď tieto úvahy úplne absentujú.
Obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 06.06.2023 uznaný vinným zo spáchania trestných činov, kladených
mu za vinu. Bol odsúdený a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov

so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ochranným
dohľadom podľa §76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona, pričom podľa § 77
odsek 2 Trestného zákona s odkazom na § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený
počas trvania ochranného dohľadu aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
a trest prepadnutia vecí.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že s poškodeným, otcom sa často hádali, hlavne keď
bol poškodený doma. Poškodený vo svojich výpovediach a liste obhajcovi uvádza, že sa „snažil syna
motivovať“ tak, že mu vytýkal, že aj napriek titulu „ING.“ si nie je schopný nájsť prácu, čím sa ho údajne
snažil „vyprovokovať“ k tomu, aby nebol prieberčivý pri výbere zamestnania. Poškodený priznal v liste
obhajcovi, že obžalovaného úmyselne pravidelne provokoval, čoho následkom dňa 24.10.2021 bolo

konanie obžalovaného, vystupňované hroziacou rukou poškodeného voči obžalovanému, pričom pri
tomto útoku sa poškodený obžalovanému slovne vyhrážal vysťahovaním z domu, čo obžalovaný počas
patického afektu vnímal ako útok na jeho osobu.
Obžalovaný sa za svoje konanie poškodenému, otcovi v dvoch listoch ospravedlnil. Tieto listy zaslal
obžalovaný poškodenému ešte v čase, kedy sa nachádzal vo väzbe. Poškodený o tejto skutočnosti v

žiadnej zo svojich výpovedí, či pri výsluchu, alebo na súde nevypovedal, nevyjadril sa k nim. Taktiež ich
nespomenul znalcom, neboli súčasťou znaleckého dokazovania, čo svedčí o charaktere poškodeného,
že vypovedal neúplne a tým neposkytol znalcom a ani súdu všetko dôležité, pre správne a zákonné
rozhodnutie. Vedome a úmyselne zatajil dôležité dôkazy, listy od svojho syna, obžalovaného, aby súd
nemohol vyhodnotiť komplexne všetky listinné doklady a dôkazy.

Obžalovaný má za to, že priebeh popísaných udalostí zo dňa 24.10.2021 nezodpovedá skutočnostiam,
ktoré sa v uvedený deň udiali. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s verziou priebehového deja udalostí
uvedených poškodeným. Odmietol časť verzie obvineného ako došlo k napadnutiu poškodeného,
čím dal obhajobe za pravdu, že obžalovaný si priebeh deja nepamätá, ako sa udial. Súd v
konaní nepreukázal obžalovanému, že svoju verziu (tvrdenie) udalostí úmyselne skresľuje za účelom

dekriminalizácie svojho konania.
Obžalovaný od prepustenia z väzby na slobodu vedie riadny život. Od toho času bol zamestnaný až
do doby, kedy po prvom hlavnom pojednávaní v mesiaci január 2023 neprimeraným spôsobom do
jeho života zasiahli „nezávislé médiá“ (Markíza) odvysielaním reportáže pod názvom „OTCOVRAŽDA“,
kde po odvysielaní tohto príspevku vo večerných správach bol obžalovaný následne na druhý deň

okamžite prepustený z pracovného pomeru na pracovnej pozícií, ktorú nikto nechce vykonávať, pričom
tam zostalo po obžalovanom voľné pracovné miesto, nakoľko sa jedná o fyzicky ťažkú a namáhavú
prácu. „Otcovraha" nechce žiadny zamestnávateľ zamestnať. Obžalovaný chcel byť pre spoločnosť
prínosom a riadne pracovať. Dňa 11.05.2023 uzavrel „Zmluvu o dobrovoľníckej činnosti“ s neziskovou
organizáciou Spokojnosť - centrum sociálnych služieb, n.o., so sídlom Prievidza. Túto dobrovoľnícku

činnosť vykonáva i v súčasnosti. Má však oprávnenú obavu, že vzhľadom na jeho odsúdenie a zápis
do registra trestov, Komunitné centrum s ním ukončí zmluvný vzťah, hoci ešte nedávno uvažovalo
uzavrieť s obžalovaným riadnu pracovnú zmluvu. Obhajoba túto skutočnosť považuje za nevyvrátiteľný
dôkaz o tom, že obžalovaný sa v plnom rozsahu osvedčil a v prípade zmeny právnej kvalifikácie
obžaloby na ublíženie na zdraví v štádiu pokusu zo zločinu vraždy v štádiu pokusu tak. ako to obhajoba

navrhovala, by súd mohol uvažovať o treste s podmienečným odkladom na maximálnu skúšobnú dobu
s prihliadnutím na možnosť zníženia trestnej sadzby (aj dvojnásobného tretinového), ktorý súd môže
aplikovať vo výnimočných prípadoch, hodných osobitného zreteľa, kedy osoba obžalovaného spĺňa
všetky predpoklady na postup v uvedenom režime.Obhajoba taktiež poukazuje, že od spáchania skutku uplynul už značný čas (cca 2 roky), pričom plynutím
času sa znižuje záujem spoločností na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej
prevencie, a to najmä v prípadoch, ak páchateľ nespáchal v tomto období iný trestný čin. Zároveň

plynutím času slabne aj potreba generálnej prevencie. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa
vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá
uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu,
ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý.
Obžalovaný legitímne očakával, že súd pri rozhodovaní o určovaní druhu trestu a výšte, zoberie do

úvahy všetky uvádzané skutočnosti a s týmito sa vysporiada z hľadiska zákonných mantinelov ukladania
trestov vymedzených v ust. § 34 Trestného zákona. K uvedenému však zo strany súdu neprišlo, aj
keď čiastočne zobral v úvahu výpovede svedkov, a to matky obžalovaného a sestry obžalovaného. V
odôvodnení nevyhodnotil a ani nespomenul list (O. P. at K. Q. doručený vyšetrovateľovi PZ Trenčín dňa
28.02.2022 a list(K. C. doručený vyšetrovateľovi PZ zo dňa 27.02.2022. čo považuje obžalovaný za
pochybenie súdu, nakoľko tieto dôkazy sú taktiež v prospech obžalovaného, no súd tieto opomenul a

ani neodôvodnil z akého dôvodu tak postupoval.“

Obžalovaný podané odvolanie tiež písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný
uviedol nasledovne :

„Stretávam sa neustále s tým, že sa do popredia dáva výpoveď poškodených, napriek tomu, že ja
som jediný účastník incidentu, koho výpoveď sa dá považovať za dôveryhodnú. Obaja poškodení
dokázateľnenehovoriliúplnúpravduavniektorýchprípadochsiúplnevymysleliudalosti,ktorésanestali.
Mne, obžalovanému nebolo počas celého vyšetrovania dokázané ani raz, že by som nehovoril pravdu.
Súd sa prikláňa na stranu poškodených vo všetkých rozporoch vo výpovediach napriek tomu, že sa

odvoláva na aplikáciu zásady „in dubio pro reo“, teda v prípade pochybností rozhodovať v prospech
obvineného (obžalovaného).
Ja, obžalovaný sa musím dôrazne ohradiť voči odsúdeniu za štyri nezávislé obvinenia, ktoré neboli
dokázané ani jedným priamym dôkazom, no napriek tomu som bol odsúdený za všetky štyri iba na
základe nedôveryhodných výpovedí oboch poškodených. Ohradzujem sa voči odsúdeniu za vydieranie.

Poškodená, pani J. tvrdila, že som sa jej mal vyhrážať „pichnutím", ak ma nepustí do domu. Ja som pani
J. vždy vykal a keby som chcel niečo podobné formulovať, také slová by som ani nevolil. Nikdy som
ju nevolal „suseda" a nikdy som jej netykal. Poškodená pani J. dokonca sama v jednej z dvoch svojich
výpovedí povedala, že som ju mal celý čas ignorovať a „bol som v tvári bledý ako stena". Takto si to
pamätám aj ja, pretože som v tom čase vnímal pani J. iba ako prekážku a vôbec som nevnímal, čo mi

hovorí. Zdôrazňujem aj to, že v prítomnosti mojej matky, podľa jej výpovede, povedala pani J. tri rôzne
verzie toho, čo som jej mal údajne povedať, najskôr povedala „pusti ma, pusti ma"(neskôr povedala
„pusti ma suseda, lebo Ťa pichnem" a nakoniec dokonca povedala „pusti ma suseda, lebo ťa zabijem".
Prehlasujem, že nič z toho som pani J. nepovedal a celý čas som ju ignoroval. Pravda je iba to, že som
sa snažil otvoriť dvere a zobral som pri tom jeden z nožov, ktoré mala za dverami. V hlave sa mi vtedy

odohrávalo to, že ma pustí za otcom a nebude mi brániť vo vstupe. Pani J. však bránila dvere aj naďalej.
V tomto prípade súd vyslovene „dedukuje (špekuluje), že ma mala pani J. po vyhrážke pustiť dnu, no to
nie je pravda. Súd takisto konštatuje, že výpoveď pani J. je vierohodná, a to iba na základe toho, že je
konzistentná. Dokonca je k dispozícií celý prepis telefonátu na záchranku a ani jedným slovom sa tam
nevyskytujem. Celá komunikácia je iba medzi ňou, poškodeným, mojím otcom a operátorom.

Ďalej sa ja, obžalovaný ohradzujem za odsúdenie za porušovanie domovej slobody. Na úvod chcem
povedať, že neviem, či sa za porušovanie domovej slobody považuje aj vstup na pozemok, pretože toho
som sa dopustil. Ak ale pani J. chce tvrdiť, že som jej vstúpil do domu a 2 minúty som jej behal po celom
dome a hľadal otca, voči tomuto sa dôrazne ohradzujem. Absolútne som jej po dome nebehal a mám
pochybnosti aj o tom, či som vôbec vkročil za prah vstupných dverí. Pamätám si, že sa mi podarilo pani

J. pretlačiť a v tom momente som bol veľmi prekvapený, že sa tam môj otec nenachádza, ale bol už
niekde vnútri. Prekvapilo ma to hlavne z dôvodu, že dvere bránila veľkou silou a nepredpokladal som,
že by to dokázala sama. Po tom, ako sa mi podarilo otvoriť dvere, som bol prekvapený, že tam otec
nie je. V tomto momente som nemusel, ale aj mohol, jednou, možno dvoma nohami sa nachádzať za
prahom dverí. Nastalo u mňa akési čiastočné precitnutie a odišiel som späť. Tu súd opäť len špekuluje,

predpokladá, že som sa v dome mal vyskytovať a dokonca to dokladá trasologickými posudkami, ktoré
to vôbec nedokazujú. Práve naopak oba dokazujú, bez akýchkoľvek pochybností, že som ja po dome
nebehal, nakoľko sa nenašli žiadne moje stopy vnútri domu pani J., dokonca ani tie, ktoré iba mohli byť
vytvorené mnou. Súd konštatuje, že výpoveď pani J. je vierohodná a ignoruje jednoznačné dôkazy, ktoréto vylučujú. Pani J. v tomto prípade teda nehovorí pravdu. Ja, obžalovaný jej to nemám za zlé, tá situácia
pre ňu musela byt extrémne vypätá. Nemyslím si, že to urobila úmyselne. Zaráža ma však to, že som
bol v konečnom dôsledku odsúdený aj za veci, ktoré sa nestali, súd tieto nepreukázal bez akýchkoľvek

pochybností dôkazmi, a to iba pre to, že sa predpokladá, že poškodení musia hovoriť pravdu. Pritom
absolútne vylúčiť pravdivosť mojej výpovede sa nepodarilo v žiadnom momente. Neexistuje žiadny
dôkaz o tom, že by som sa mal vyhrážať poškodenej J. a dokonca existujú dôkazy, že som pani J. po
dome nebehal. Odsúdenia za tieto obvinenia jednoducho popieram v celom ich rozsahu, nemôžem ich
prijať.

Ďalej sa chcem ohradiť za odsúdenie za obmedzovanie osobnej slobody. Takéhoto činu som sa
nedopustil. Po tom ako som precitol, si pamätám ako sme s otcom v panike pobehovali z domu na
dvor a späť do domu niekoľkokrát. Je pravda, že som otca za ruku chytil, ale chcel som ho ukľudniť a
rozhodne v tom nebol úmysel násilia, ani bránenia osobnej slobody. Dokonca som si ani neuvedomoval,
že v jednej ruke stále držím nôž. Otec sa mi stále trhal z ruky nechcel odo mňa prijať pomoc. V tom
čase mi nedochádzalo, prečo sa takto chová. Keď sme niekoľkokrát išli dnu a von z domu nakoniec mi

pred terasou povedal, aby som zahodil ten nôž. Vtedy som s hrôzou ostal pozerať na svoju ruku v ktorej
som držal malý nožík. Hneď som ho zahodil a všimol som si, že na zemi už ležal ďalší nôž, ktorý vôbec
neviem, ako sa tam dostal. Otec následne oba nože zahodil za plot. Otec tvrdil, že som mu vytrhol z ruky
telefón, aby si nemohol zavolať záchranku. Je pravda, že som mu telefón z ruky vzal ale urobil som to
preto, že som videl ako sa mu nedarí zavolať záchranku, pretože mal krvavé ruky aj display. Keď som mu

ho vzal, nedarilo sa to ani mne. Vtedy som bežal dnu pre svoj telefón. Nepovedal som nič o tom, že mu
nezavolám záchranku, ani o tom, že nechcem ísť do basy. Toto si úplne vymyslel. Som presvedčený o
tom, že môj otec úmyselne nafúkol celú situáciu do takej miery, aby pre mňa bolo nemožné sa ubrániť a
aby zakryl ten teror a násilie, ktoré doma predvádzal a nenechal nikoho na pochybách, že vinníkom celej
situácie som jednoznačne ja. Neustále ma dostáva do kolien predpoklad vyšetrovania, že poškodený

nemá dôvod klamať. Ja tvrdím, že poškodený má dôvod klamať, pretože si veľmi dobre uvedomuje, čo
doma predvádzal a chce odvrátiť pozornosť na mňa.
Nakoniec by som sa chcel vyjadriť ku obvineniu z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu.
Počas celého vyšetrovania som si ani nerobil starosti s tým, že by som namietal právnu kvalifikáciu
skutku. Jednoducho preto, lebo som si myslel, že nie je žiadna šanca, aby takéto obvinenie prešlo po

tom všetkom, čo vyplávalo na povrch a koľko klamstiev sme otcovi dokázali. Som presvedčený o tom,
že práve ja som ten, kto je obeťou celého incidentu a otec je agresorom, ktorý celý incident úmyselne a
dlhodobo pravidelne vyvolával. Viem, že takúto reakciu nečakal, ale to nič nemení na tom, že konflikty
úmyselne, dlhodobo a rád vyvolával práve on. Ja som iniciátorom konfliktov nikdy nebol. Môj otec mal
tri týždne čas si premyslieť, čo a ako bude vypovedať. Ja, obžalovaný som vypovedal v ten istý deň

ako sa incident stal. Zarazili ma aj slová pána sudcu, ktorý dokonca v Rozsudku skonštatoval že: „K
vystupňovanému afektu hnevu by nikdy nedošlo bez vonkajšieho podnetu Teda potvrdil tú skutočnosť,
že k ničomu podobnému by nikdy nedošlo, keby som nebol neustále terorizovaný a napadnutý mojím
otcom!
V odôvodnení sa ani slovom nespomína, že som bol napadnutý ja a bránil som sa výpadom otca.

Majoritnáčasťmojejkrvinamojichteplákochjednoznačneukazuje,žetoneboljednosmerneorientovaný
útok, ale zranenia som utrpel aj ja, aj keď uznávam, že omnoho menšie. Vypracované znalecké posudky'
nedokázali prítomnosť mojich odtlačkov prstov ani na jednom noži, nebola dokázaná prítomnosť mojej
DNA ani na jednom noži, oba trasologické posudky nepreukázali, že by som sa vôbec vyskytoval
na mieste činu. Znovu musím konštatovať, že som bol odsúdený iba na základe nedôveryhodnej

výpovede môjho otca, ktorý prekrúcal množstvo udalostí vo svoj prospech a neváhal si niektoré veci
úplne vymyslieť, využívajúc fakt, že jemu ako poškodenému je tendencia veriť viac. Po prvýkrát za celé
vyšetrovanie sa stalo, že konečne niekto spochybnil aj výpoveď môjho otca. Konečne si niekto všimol,
aspoň rozpory v jeho samotných výpovediach. Ja si síce na časť, kde som ho mal údajne pichnúť nožom
nepamätám, ale už z princípu, keď povie poškodený tri rôzne verzie, ako malo dôjsť k napadnutiu, je

jasné, že minimálne dve verzie nemohli byť pravdivé. Raz povedal, že som ho mal napadnúť, keď bol
pri sporáku, ďalšia verzia bola, že som ho mal napadnúť pri chladničke a ďalšia verzia bola, že som
ho mal napadnúť medzi dverami kuchyne a zatlačiť do špajze. Ďalšia významná udalosť, ktorá sa mi
zapísala do pamäti bolo to, keď som počas rekonštrukcie ukazoval, kde môj otec zahadzoval nože za
plot. Toto miesto sa výrazne líšilo od toho, kde to ukázal môj otec. Pri mojej výpovedi na rekonštrukcií

pán vyšetrovateľ Blaho povedal, „porovnajte miesto kde sa našli nože s miestom, kde ležia teraz Nikto
ale nezopakoval to isté, keď ukázal môj otec na rekonštrukcií, kam nože zahodil. V
prípade, že by to urobili, zistili by, že miesto kde sa našli nože za plotom sa výrazne líši od toho, kde
to ukázal môj otec. Približne o 10 - 15m inde. Tým pádom nemohla sedieť jeho výpoveď, že somvyskakoval z okna s dvoma nožmi v ruke a až v túto chvíľu sa odhadzovali za plot. Z okna som síce
skákal, keď ma otec zamkol v dome, ale nie s nožmi v ruke a v tú chvíľu už ležali za plotom a neboli
tam prítomné. Tu súd dokonca tvrdí, že som mal poprieť to, že som skákal z okna. Toto som nepoprel

v žiadnej svojej výpovedi, sú k dispozícií všetky a neviem, prečo to súd tvrdí. Súd v momente, keď sme
s otcom v panike behali dnu a von z domu uvádza, že som nemohol otca držať za ruku, keď som držal
v ruke nôž. Naopak keď môj otec tvrdil, že som mal skákať z okna s dvoma nožmi v oboch rukách a
následne ho ťahať za ruky, absolútne nevedel vysvetliť, ako som to mohol urobiť, ak som údajne mal
držať nože v oboch rukách. Toto zostalo úplne bez povšimnutia napriek tomu, že táto konverzácia sa

odohrala na hlavnom pojednávaní medzi mojím obhajcom a poškodeným. Evidentne sa to nemohlo stať
tak, ako to tvrdil poškodený, môj otec, no aj tak jeho výpoveď nikto nenapadol a je považovaná za.
dôveryhodnú. S takýmto dvojakým metrom sa stretávam počas celého vyšetrovania a súdneho konania.
Môjmu otcovi prechádzajú obrovské nejasnosti a rozpory vo výpovediach, vypovedá inak a nepamätá si
už, čo komu povedal a ja som označený za nedôveryhodného, napriek tomu, že vypovedám pravdivo.
Ďalšímirozpormivotcovýchsamotnýchvýpovediachsútvrdenéveci,kdeopisuje,akosomhomalpichať

a biť keď sme boli vonku. Táto časť jeho výpovede je úplne vymyslená, vonku nedošlo k žiadnemu násiliu
a ani som ho nikam neudieral. Tu sa súd odvoláva na posudok zo súdneho lekárstva, ktorý potvrdzuje,
že sa udalosti mohli stať tak, ako hovorí poškodený. Tento posudok však takisto pripúšťa, je sa udalosti
mohli stať aj podľa opisu obžalovaného, teda mňa! Súd sa opäť prikláňa k verzií poškodeného a dokonca
tvrdí, že posudok zo súdneho lekárstva je dôkazom, ktorý dokazuje otcovu verziu, napriek tomu, že moju

verziu nevylučuje. V tom čase som sa otcovi snažil pomôcť a snažil som sa mu privolať záchranku aj ja.
On moju pomoc neustále odmietal a opakoval mi, „Lukáš toto si posral“. Nakoniec nastali rozpory v jeho
samotných výpovediach, kedy raz povedal že som sa mal na neho dívať po celý čas, ako bežal ku bráne
a potom hore ku pani J. a druhý raz povedal že som si ani nevšimol že ušiel preč z dvora. Ja obžalovaný
prehlasujem, že nič z toho nie je pravda. Poškodený ušiel vtedy, keď som bežal dnu pre môj telefón, keď

mi nešlo zavolať záchranku na jeho telefóne. Súd si tu opäť vybral pre svoje rozhodnutie jednu z verzií
poškodeného a stotožnil sa s ňou. Argumentuje, že som si držal v bolesti ruku, a to je pravdepodobná
varianta. K uvedenému uvádzam, že som bol počas celého incidentu v silnom šoku a bolesť som si
vôbec v tú chvíľu neuvedomoval Prvýkrát som si začal uvedomovať bolesť v čase, až keď som bol v
Bojniciach. Navyše neviem ako by sa mi podarilo neskôr pretlačiť dvere u pani J., ak ma mala údajne

bolieť ruka. Ďalšou udalosťou, kedy sa súd prikláňa k verzií poškodeného je zhrnutý koberec vo verande.
Tútoargumentáciusúdusom,priznámsa,veľminepochopil.Vpodstatesatuasisúdstotožňujesverziou
poškodeného na základe zhrnutého koberca. Pritom toto mohlo nastať v ktorýkoľvek iný moment, keď
sme behali dnu a von v panike. Ten koberec ležal na kachličkách a bolo možné ho posúvať malou silou,
často aj chôdzou.

Môj otec, poškodený odmietol všetky návrhy na spoločnú konfrontáciu. Nemal záujem odstrániť rozpory.
Myslím si, že toto svedčí o mnohom. Neskôr bolo nariadené aspoň dopočutie môjho otca, ktorého
sa zúčastnil aj môj obhajca. Ten položil otcovi niekoľko otázok na odstránenie rozporov. Môj otec
neodpovedal priamo ani na jednu otázku a neodstránil žiadny rozpor. Stále trval na svojej vymyslenej
a prekrútenej výpovedi, ktorú už po čase ani nedokázal zopakoval správne. Pani vyšetrovateľka sa

ani nesnažila zatlačiť na otca a umožnila mu vyhýbavé odpovede. O tomto vypočutí existuje aj video
záznam zo dňa 26.08.2022. Ja som bol naopak obvinený dvakrát, že som zmenil výpoveď. Prvýkrát sa
tak stalo na rekonštrukcií, keď sa spýtal pán vyšetrovateľ Blaho, prečo som zmenil výpoveď. Ja som
sa ho opýtal, o čom to hovorí, výpoveď som nezmenil. Povedal mi, že som nezmienil to, že sme behali
niekoľkokrát s otcom dnu aj von z domu. Uvedomil som si to a povedal som mu, že som to nepovažoval

za dôležité. Zdôraznil som, že som výpoveď nezmenil, ale rozšíril. Dôvodom na to bolo otcove tvrdenie,
ktorémaposadilonazadok,keďpovedal,žesommubránilvodchode.Pretosompovažovalzapotrebné
opísať ako to bolo, pretože som nečakal, že si vymyslí takúto vec. Okamžite som bol označený za toho,
kto zmenil výpoveď. Druhýkrát k tomu došlo na hlavnom pojednávaní. Pani prokurátorka mi povedala,
že som prvýkrát vypovedal inak, ako vo zvyšných prípadoch. Keď som sa opýtal, čo má na mysli,

povedala mi, že som konkrétnejšie opísal, ako bodám otca. Tu musím zdôrazniť, že sa pani prokurátorka
odvolávala na výpoveď, ktorú som podal v deň skutku. Teda je možné, že som bol stále v šoku a
mohol som to mieniť vtom zmysle, že som to predpokladal, keď som neskôr videl otca krvavého na
chrbte. Možné je aj to, že som si krátko po skutku ešte skutočne pamätal viac, ako neskôr. To však nič
nemenínaveci,žesomvýpovedenezmenil,alevypovedalsomrozsiahlejšie.Naopakmôjotecvýpovede

menil, nepamätal si, čo komu povedal a samotné jeho výpovede obsahovali veľa rozporov, ktoré nikto
nenamietal. Ako som zmienil už vyššie, až v rozsudku sa prvýkrát poukazuje na otcove rozpory vo
výpovediach. Aj keď jeho priznanie sa k napadnutiu ani nepovažujem za priznanie, pretože sa len veľmi
opatrne a čiastočne priznáva tak, aby v prvom rade nespôsobil ujmu sebe. Chcem hlavne poukázať nato, že toto za zmenenie výpovede označené nie je napriek tomu, že ide o podstatnú okolnosť. To, že
je môj otec chránená a blízka osoba vyššieho veku je irelevantné. Proti takémuto „zahnaniu do kúta",
úmyselnému teroru a úmyselným provokáciám, by som sa bránil voči komukoľvek. Na zraneniach je

navyše vidieť, že sú chaotické a nesledoval som nimi žiadny úmysel vraždy. Ďalším veľkým sklamaním
bol pre mňa psychologický znalecký posudok na moju osobu. Posudok síce považujem z veľkej časti za
správny, no myslím si, že sa pod to podpísala skutočnosť, že som pred znalcom nič netajil a hovoril som s
ním úplne otvorene. Nakoniec u mňa bol konštatovaný vystupňovaný afekt hnevu, no súčasne posudok
obsahuje tvrdenia ako, že moje konanie bolo účelové a uvedomoval som si, čo robím. S tými tvrdeniami

som sa nedokázal stotožniť, pretože ich považujem za scestné. Obaja poškodení uviedli, že som mal
šialený výraz v tvári a nepoznávali ma. Bola to pre mňa extrémna situácia, ktorú som veľmi dlho nevedel
spracovať. Aj na tom, ako som sa choval bolo vidieť, že moje správanie nie je vôbec premyslené a konal
som v ten deň veľmi chaoticky. Trvalo mi niekoľko dní, kým mi úplne došlo, čo sa pravdepodobne stalo a
niekoľko mesiacov, kým som sa z toho psychicky pozbieral a bol schopný sa začať brániť. Nikto nehovorí
o tom, aká trauma to bola pre mňa, toto zažiť, ale stále počúvam o tom, čo museli zažiť poškodení.

Posudok obsahuje často veľmi opatrné vyjadrenia a pripúšťa tým, že by odpoveď mohla znieť aj inak.
Napríklad: „Konštatujeme zníženie ovládacích schopností, ale vo forézne nevýznamnej miere. “ V tomto
vyjadrení znalec síce pripúšťa, že som sa nemusel ovládať, zároveň sa však domnieva, že som sa
asi ovládal. Nakoniec bolo súdom nariadené doplnenie znaleckého dokazovania, avšak u toho istého
znalca, čo nepovažujem vôbec za šťastné, pretože ak by znalec závery zmenil, vlastne by tým pripustil,

že sa zmýlil v dosť podstatnej časti. Podľa očakávaní znalec závery ani nezmenil a trval na svojich
pôvodných zisteniach. Pozitívnou zmenou v tomto posudku bolo aspoň konštatovanie, že správanie
môjho otca bolo aktívne provokujúce. S touto drobnou zmenou sme sa ale neuspokojili a nakoniec
sme si na svoje náklady zabezpečili vlastný znalecký posudok - analýzu, ktorá sa vo svojich záveroch
podstatne líši od pôvodného posudku. Vyšetrenie bolo prevedené počas troch stretnutí v celkovom

trvaní 11 hodín a zaoberalo sa skúmaním okolností do omnoho väčšej hĺbky, ako pôvodný posudok.
Tento posudok okrem iného pripúšťa, že mohlo ísť o patický afekt. Posudok však vôbec nebol vzatý
do úvahy a v podstate bol takmer úplne odignorovaný aj súdom a aj prokuratúrou. Hlavné dôvody, pre
ktoré sa domnievam, že veľmi dobre mohlo ísť o patický afekt, sú práve v definícií patického afektu.
Sám pán vyšetrovateľ Blaho konštatoval, že mohlo ísť o abnormálnu reakciu, ktoré sú odpoveďou na

veľmi silné a obzvlášť významné podnety a sú charakterizované rôznym stupňom zlyhania regulačných
mechanizmov psychiky a neadekvátnym správaním. V prípade patického afektu ide prevažne o afekt
hnevu vyvolaný silným podnetom - urážka, krivda, ohrozenie, pričom tohto sa mi od otca dostávalo
požehnane. Od prostého afektu hnevu, alebo úzkosti sa líši nadmernou intenzitou a tým, že na vrchole
afektívne vzrušenie prechádza do krátkodobého mrákotného stavu s následnou amnéziou. To sa takisto

stalo. Patický afekt je taký radikálny zásah do psychiky, že ho v podstate možno hodnotiť ako krátkodobú
psychózu. Jeho diagnostikovanie môže aj pri zrozumiteľnom motivačnom predpolí viesť k priznaniu
úplnej nepríčetnosti. Vystupňovaný afekt sa od patického líši hlavne absenciou kvalitatívnych porúch
vedomia (amnézia, zmeny vo zvyčajnom správaní, orientácia). Prof Heretik odôvodňuje neprítomnosť
patického afektu hlavne tým, že moje správanie podľa jeho slov bolo premyslené, cielené, bol som

schopný sa prezliecť a viesť motorové vozidlo. Ja, obžalovaný sa nestotožňujem ani s jedným tvrdením,
pretože moje správanie bolo práve chaotické a nepremyslené. V prípade, keby nás niekto pozoroval,
ako pobehujeme na dvore, rozhodne by nepovedal, že vieme čo robíme. Aj fakt, že som bežal k pani J.
a ani som nevedel, prečo som tam šiel, vedel som to vysvetliť iba slovami, že som sa snažil asi zúfalo
zachrániť vzniknutú situáciu, svedčí o neorganizovanosti mojich myšlienok. Šoférovanie auta je pre mňa

tak automatická činnosť ako dýchanie, alebo chodenie, teda nepotrebujem sa na to sústrediť. Navyše
táto situácia nastala rádovo desiatky minút po afekte, a teda v tomto čase už afekt mohol odznieť, keďže
mrákotný stav býva iba krátkodobý. Aj nami zabezpečený kontrolný posudok patický afekt rozhodne
nevylučuje. Spĺňam príliš veľa znakov patického afektu na to, aby sa mohol takto radikálne vylúčiť.
Patický afekt by zároveň lepšie adresnejšie vysvetľoval, k čomu došlo aj vzhľadom na to, že nemám

žiadne sklony k agresivite, nikdy som nebol trestaný za násilnú trestnú činnosť a nikdy som sa takto
voči nikomu neprejavil.
Takisto neverím tvrdeniu, že som v čase skutku netrpel dlhodobou traumou zo správania poškodeného,
pretože touto traumou trpím dodnes. Obete narcistického rodiča majú často dlhodobé následky a neraz
sa stáva, že sa im z toho nikdy nepodarí vyliečiť počas celého zvyšku života. Nami zabezpečený znalec,

pán Mgr. et Mgr. M. N., PhD. mi dokonca odporučil, aby som navštevoval pravidelné terapie, pretože je
na mne zjavné, že následkami trpím dodnes.
Psychologický posudok na môjho otca sa podstatne odlišoval hlavne v prístupe môjho otca. Môj otec
nemal záujem, aby vyšli najavo skutočnosti a práve preto sa znaleckému skúmaniu účelovo "vyhýbal(s odkazom na zamestnanie v zahraničí). Existuje prepis konverzácií medzi otcom a znalcom a je
vidieť ako sa stále vyhováral a vyhýbal znaleckému skúmaniu. Toto si myslím, že takisto svedčí o
mnohom. Chvíľu to vyzeralo, že sa mu to aj podarí, keď pani vyšetrovateľka otcove vyšetrenie zrušila,

ako nepotrebné. To sa ale našťastie zmenilo rozhodnutím sudcu, ktorý ho vrátil do prípravného konania
späť vyšetrovateľke s povinnosťou dať vypracovať znalecký posudok na poškodeného a môj otec
nakoniec vyšetrený bol. Počas tohto vyšetrenia zaznelo zo strany môjho otca enormné množstvo lží.
Všetky som ich spísal ako reakciu na jeho vyšetrenie. Prekvapilo ma, že je vôbec možné takto klamať
v prítomnosti osoby, ktorá má klamanie rozpoznať. Nielen, že neboli klamstvá odhalené, ale nebadal

som ani snahu znalca čokoľvek spochybniť. Konštatovanie znalca, že môj otec vypovedá vierohodne
a nemá sklony vykresľovať obvineného, teda mňa, v nereálne negatívnom svetle, boli pre mňa tvrdou
ranou. Konštatovať vierohodnosť na základe zreprodukovania krátkeho odstavca s informáciami vôbec
nemusí svedčiť o vierohodnosti v čase, keď mal môj otec veľký záujem klamať. Musím však povedať,
že na druhej strane posudok nie je úplne mimo a obsahuje aj vyjadrenia s ktorými sa stotožňujem.
Opäť však, takisto, ako pri mojom posudku, práve v tých zásadných tvrdeniach znalec zlyhal. Posudok

neobstál práve v časti, kedy mal dokázať .otcovu nedôveryhodnosť výpovede a prehliadol aj jeho
nespochybniteľnú narcistickú povahu osobnosti. ktorá dokonale vysvetľuje motívy jeho správania. Jeho
nekonečné klamanie, psychické vydieranie, manipulovanie, prenášanie viny na iného, hranie sa na
večnú obeť a podobne. Vysoko relevantné výpovede mojej sestry a matky o povahe môjho otca sa
v zásade nelíšia a opisujeme ho všetci spolu zhodne. Tu by som zdôraznil, že ani znalec nemá

možnosť spoznať človeka na základe niekoľko hodinového vyšetrenia a výsluchy mojej sestry a matky
sú významne presnejšie.
Nakoniec by som chcel povedať toľko, že to skutočne vyzerá tak, že som sa skutku dopustil. Je to
vysoko pravdepodobné. Neviem si predstaviť, čo by sa tam mohlo stať inak, aby som môjmu otcovi,
poškodenému zranenia nespôsobil ja. Nemohol som si však nevšimnúť, že som bol odsúdený bez

jediného priameho dôkazu. Kvalifikácia skutku vôbec nezodpovedá realite. Vyzdvihujem hlavne fakt,
že ja som bol napadnutý fyzicky mojím otcom a bránil som sa. V tom čase boli naše vzťahy
už ťažko narušené, otcove správanie sa neustále zhoršovalo a zhoršovalo. Mesiac po mesiaci, týždeň
po týždni a deň po dni. Dovoľoval si ku mne stále viac a viac a ja som mal skutočne strach o svoj život.
Zažil som také jeho správanie, ktoré nikdy predtým neukázal a každý deň ma dokázal prekvapiť tým,

kam neváhal zájsť. Keď bol doma, tak ma to absolútne paralyzovalo. Nebol som schopný sa sústrediť
ani na hľadanie práce, pretože môj mozog sa na 100% sústredil na hrozbu, ktorá bola so mnou v dome.
Neustále som bol ako na ihlách, s čím zase príde. Keď som mu povedal, že si spravím dnes svoj obed,
tak mi išiel o 11-tej vypnúť vodu, aby som nemohol variť a tváril sa, že to mal naplánované už dávno.
Keď som zmienil, že pôjdem poobede do garáže spraviť niečo na svojom aute, tak tam rýchlo strčil svoje

auto, aby som tam nemohol ísť ja. Keď zostal dlhšie doma, pravidelne si vymýšľal zdravotné problémy a
využíval fakt, že mu nikto nemôže dokázať, že ich skutočne nemá. Keď som sa ho opýtal, čo mu doktor
našiel, povedal mi, že zatiaľ nič. Keď bol v mojej prítomnosti tak kríval, ale keď som ho pozoroval z okna
a nevedel o mne, tak ho krívanie prešlo. Tvrdil mi, že pôjde na operáciu, ale keď ma zatvorili do väzby,
samozrejme, že na žiadnu operáciu nešiel. Posledné týždne a dni som dokonca spával v aute na ulici

v Bojniciach, pretože to bolo psychicky prijateľnejšie. Možno to znie banálne, ale keď si predstavíte, že
celý deň nemáte kľud a ste neustále v strehu, čo príde, čo zase vymyslí, ako sa ma pokúsi naštvať dnes,
nijako to k psychickej pohode neprispeje. A potom, keď nastane extrémna situácia a vyprovokuje Vás
do šialeného stavu, ktorý neviete ani poriadne popísať, fyzicky Vás napadne a Vy už v úplnom zúfalstve
ani neviete, čo robíte, iba zo všetkých síl bránite svoj život, ešte stále nie je koniec. Čaká Vás totiž väzba

a obhajovanie sa pred súdom, ktorý má bohužiaľ pádne dôvody sa domnievať, že išlo o pokus o vraždu.
Poznáte povahu svojho otca a viete, že Vám nijako nepomôže. V kútiku duše však dúfate, že toto bola
predsa len extrémna situácia a mohlo by sa v ňom niečo zlomiť a mohol by priznať, že vytváral doma
extrémny psychický teror a priznať sa k tomu, že ma napadol. Po jeho výpovedi Vám však dôjde, že
nič také sa nekoná. Už z tak veľmi zlej situácie spravil ešte horšiu. Zotrváva v tej istej pozícií v akej

vždy bol a aj naďalej manipuluje, zavádza, klame a prekrúca realitu, aby vytvoril dojem, že on je obeť.
Vám pomaly ale isto dôjde, že týmto vás predhodil vlkom, hodil cez palubu a je medzi vami koniec. Už
viac nemáte otca. Je iba na vás, či sa zosypete a zbláznite, alebo budete bojovať Ja som sa rozhodol
bojovať, no mám skutočné pochybnosti, či to niečomu v závere pomôže. Cítite zúfalstvo nad tým, ako
je to vôbec možné, aby som takto dopadol, keď ma vždy učili, že pravda vždy zvíťazí. Cítite zúfalstvo

nad tým, že nech sa snažíte akokoľvek dokázať pravdu, vždy sa nájde dostatok pochybností nad tým,
či sa iba nesnažíte vyhovoriť z hroziaceho trestu. Všade cítite predsudky. Každý predpokladá, že Vy ste
ten zlý a nikto si nedovolí povedať čokoľvek zlé na účet človeka, ktorý skončil v nemocnici. On musí byť
predsa ten dobrý. Vás už nebaví každému vysvetľovať, ako to v skutočnosti bolo, a tak si nechávateenergiu iba na pojednávania, no aj to Vás značne vyčerpáva. V jednej veci predsa len svoj podiel viny
vidím. Vidím ho v tom, že som vždy vedel aký je charakter môjho otca. Vedel som aký je, no aj tak
som zotrval v tomto prostredí. Mohol som ísť bývať ku matke, ktorá ma volala, aby som tam nebýval s

ním. Keby som, čo i len tušil, ako to môže jedného dňa dopadnúť, bežal by som k nej. To, čo viselo vo
vzduchu bolo enormné. Mne už iba zostáva dúfať, že v konečnom dôsledku to bude dobré, pretože som
sa aspoň odpútal od môjho otca, ktorý mi úmyselne a vedome zničil život a dal jednoznačne najavo,
že som mu ukradnutý a nemá záujem sa priznať. To, čo som si dlhé roky nedokázal pripustiť, som si
konečne po takomto extrémnom zážitku pripustil. Môj otec nás všetkých nikdy nemal v skutočnosti rád,

iba predstieral svoju úlohu v našich životoch. Nech sa na to pozriem z akéhokoľvek uhlu, svoju vinu v
tomto incidente vidím iba minimálnu. Robil som všetko, čo som mohol, aby som sa vyhýbal konfliktom
s ním a keď vás vlastný otec chce „ zmastiť“ a Vy už naozaj neviete, čo od neho môžete čakať, tak mi
prosím nemajte za zlé, že sa bránim. Musel som reagovať neprimerane, keď som sa chcel ubrániť voči
osobe, ktorá má o desiatky kíl viac ako ja. Aj keď nie som úplne spokojný s tým, aký afekt mi znalec
priznal, stále mi nejaký afekt priznal. Nerozumiem, ako sa môžeme stále baviť o úmyselnom pokuse o

vraždu,— ak sme sa zhodli aspoň na fakte, že v nejakom afekte som určite hol. Tvrdiť, že som konal v
afekte a zároveň tvrdiť, že som sa úmyselne pokúsil o vraždu sa podľa mňa vylučuje. Vtom stave, v akom
som sa nachádzal, nebol mozog prítomný, nemohol tam byť úmysel. Moje zmysly sa zaostrili iba na
jedinú vec, a to ubrániť svoj život. Neverím, že som bol v ten deň, kedy došlo k poraneniu poškodeného
zodpovedný za to, čo som robil a neverím tomu, že môžem za to, že som sa v tomto afekte ocitol. Ako

povedal pán sudca, vystupňovaný afekt hnevu, nemôže vzniknúť bez vonkajšieho podnetu. K tomu, čo
sa stalo by nikdy nedošlo, nebyť neustáleho teroru zo strany môjho otca. Vytknúť mi úmysel vraždy v
prípade, že by afekt nikdy nevznikol, nebyť vonkajšieho podnetu, nedáva žiadnu reálnu logiku. Viniť ma
za to, že som sa bránil agresorovi a ocitol som sa v šialenom afekte a môžem za všetko, čo sa tam stalo,
je tiež absurdné. Nerozumiem, ako sa môže otcova výpoveď po všetkých tých klamstvách považovať

za dôveryhodnú. Prokuratúra po tom všetkom, čo otec predviedol, stále zotrváva na tvrdení, že jeho
výpoveďsazhodujesozabezpečenýmidôkazmi.Tototvrdeniemôžebyťvkonečnomdôsledkupravdivé,
avšak zároveň to nevylučuje, že aj moja výpoveď sa zhoduje so zabezpečenými dôkazmi. Pripomínam,
že som jediným účastníkom incidentu, ktorému nebolo ani raz dokázané, že by som akokoľvek klamal
počas všetkých výpovedí, a to zároveň pod ostrým dozorom OČTK, ktoré mi venovali omnoho viac

pozornosti, ako môjmu otcovi. Aj tak ale v prípade rozporov badám prikláňanie sa k verzií poškodených
a teda vôbec neplatí zásada, na ktorú sa súd dokonca odvoláva „ in dubio pro reo, že teda v prípade
nejasnostísamározhodovaťvprospechobvineného.Anijedenkrátsavprípaderozporovsúdnepriklonil
na moju stranu, obžalovaného, ale automaticky predpokladal pravdivosť výpovedí poškodených. Proti
tomuto bojovať už naozaj nedokážem. Robím čo môžem, aby som odhalil veci, ktoré nie sú pravdivé, od

samotného začiatku. Aktívne spolupracujem a zdôrazňujem, že som priznal veci, ktoré rozhodne v môj
prospech neboli. Nesnažím sa iba poprieť všetko, čo nie je v môj prospech. Žiadnou svojou výpoveďou
som nevylúčil nič, čo som predtým povedal a výpovede som nemenil. Ak chce súd ignorovať dôkazy,
ktoré hovoria v môj prospech, nemám v tomto prípade žiadnu šancu.“

Prokurátor v úvode písomného odôvodnenia odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého
rozsudku a ďalej uviedol nasledovné :

„V trestnej veci obžalovaného A. B. C., trestne stíhaného pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 odsek 1,odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), e)

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a iné, som dňa 08.06.2023
podala písomne odvolanie proti výroku o treste vyhláseného rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
1Tk/4/2022 zo dňa 06.06.2023 v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodňujem nasledovne:
Senát Okresného súdu Trenčín rozsudkom sp. zn. 1Tk/4/2022 zo dňa 06.06.2023 uznal obžalovaného
A. B. C. vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1,2 písm. c) Trestného zákona

s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona a iné, za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, pre výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, trest
prepadnutia veci a zároveň mu bolo uložené ochranné opatrenie - ochranný dohľad v trvaní 2 rokov,
pričom obžalovanému bol počas trvania ochranného dohľadu uložený aj zákaz požívania alkoholických

nápojov a iných návykových látok.
Pri ukladaní trestu súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a dve priťažujúce okolnosti,
a to v zmysle § 37 písm. h), m) Trestného zákona. Súd mimoriadne znížil obžalovanému trest spoukazom na § 39 odsek 2 písm. a) Trestného zákona. Zároveň zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
So skutočnosťami uvádzanými v písomnom vyhotovení rozsudku sa nestotožňujem a mám za to, že

uložený trest je neprimerane mierny a neboli splnené zákonné podmienky na zaradenie obžalovaného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Trestná sadzba pri obzvlášť závažnom zločine vraždy podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona sa v
právnejvedeoznačujeakorelatívneurčitá.Zákonodarcatedaurčilhornúadolnúhranicutrestnejsadzby,
pričom výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť toho ktorého trestného činu.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu.
Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo

strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.
Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov
na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu
nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k
zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Zľahčovanie trestnej činnosti je v rozpore s § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého okrem
iného trest má odradiť iných od páchania trestnej činnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Obžalovaný A. B. C. pri útoku na poškodeného použil veľkú fyzickú intenzitu, tohto bodol 7-krát do
vrchnej časti teda, ako spredu tak aj zozadu, poškodil mu dôležitý orgán a pri urgentnom neposkytnutí

špecializovanej lekárskej pomoci, by tieto zranenia podľa konštatovania znalcov, isto vyústili do smrti
poškodeného C. C.. Od konania po bodaní v dome neupustil, poškodeného pri jeho útoku z domu
prenasledoval a v útoku pokračoval. Nevykonal žiadnu aktivitu, ktorá by viedla k odstráneniu následku
svojho konania. Nezavolal poškodenému pomoc, naopak v tomto sa mu snažil zabrániť. Bez aktívnej
činnosti iných osôb by poškodený na následky zranení s veľkou pravdepodobnosťou zomrel. Zároveň

poukazujem na postoj obžalovaného ku spáchanému skutku. Počas celého prípravného konania aj
konania na súde sa stavia do role obete, svoj podiel na skutku bagatelizuje a z nepriaznivého rodinného
prostredia obviňuje výlučne poškodeného - svojho otca. Pričom aj tu je potrebné konštatovať, že
obžalovaný bol absolútne pasívny pri riešení rodinných problémov, z domu otca neodišiel a prácu si
nenašiel a to aj napriek tomu, že bezprostredne po jeho prepustení z väzby, bol schopný sa zamestnať a

odsťahoval sa. Skutku sa dopustil pod vplyvom drog, ktoré si sám aplikoval. Obžalovaný bol v minulosti
odsúdený v Českej republike pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pričom rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 13.02.2019. Viackrát bol priestupkovo riešený síce za priestupky na úseku
cestnej dopravy, ale naposledy v čase kedy už bol trestne stíhaný, z čoho možno vyvodiť záver, že
ani hrozba prebiehajúceho trestného stíhania u neho neviedla k snahe dodržiavať zákony a predpisy.

Prihliadnuc na tieto okolnosti mám za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimeraný a v rozpore
s ustanoveniami § 34 od s. 1 Trestného zákona.
Takto mimoriadne znížený trest, ktorý bol uložený obžalovanému v tejto trestnej veci, vzhľadom na
okolnosti spáchania skutku a pomery páchateľa nie je spôsobilý odradiť potenciálnych páchateľov od
páchania najzávažnejšej trestnej činnosti.

Pri rozhodovaní o zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia,
než do ktorého by mal byť páchateľ podľa § 48 ods. Trestného zákona zaradený, súd musí pri
rozhodovaní brať zreteľ na dve skutočností, a to závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa.
Jedná sa o podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, avšak vzhľadom na závažnosť trestnej
činnosti, pre ktorú bol obžalovaný odsúdený, nie je podľa názoru prokuratúry splnená prvá podmienka

v podobe závažnosti trestnej činnosti.
S argumentáciou súdu v súvislosti so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia spočívajúcou v tom, že obžalovaný bude mať možnosť vykonávania práce a v
nadobudnutí kvalitných pracovných návykov sa tiež nestotožňujem. Obžalovaný je mladý, zdravý,
vysokoškolský vzdelaný človek, ktorý mal aj v čase pred skutkom možnosť nájsť si primerané

zamestnanie, čo preukázal aj tým, že prácu si po jeho prepustení z väzby našiel obratom. Skutočnosť,
že vlastným pričinením pracovné návyky nezískal, nemôže byť vyhodnocovaná v jeho prospech pri
rozhodovaní o spôsobe výkonu nepodmienečného trestu.Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že senát Okresného súdu Trenčín uložil neprimerane
mierny trest obžalovanému a nesprávne ho zaradil pre výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a preto navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d), e)

Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
1Tk/4/2022zodňa06.06.2023apodľa§322odsek3Trestnéhoporiadkurozhodoltak,žeobžalovanému
A. B. C. uloží úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby bez
použitia ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody so do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného

zákona pri zachovanom výroku o treste prepadnutia veci a ochranných opatreniach.“

Obhajca obžalovaného vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukázal na tieto skutočnosti :

„Obžalovaný i obhajoba si dňa 03.08.2023 prevzala doporučený list od súdu prvej inštancie, ktorého
prílohou bolo odôvodnenie odvolania Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorá podala odvolanie v neprospech

obžalovaného, ktorá navrhuje odvolaciemu súdu uloženie trestu obžalovanému úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby bez použitia ustanovení Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s maximálnym stupňom stráženia, vrátane výroku o treste prepadnutia veci a ochranných opatreniach.
K uvedenému obhajoba uvádza, že sa s návrhom Krajskej prokuratúry Trenčín nestotožňuje v časti

uloženia obžalovanému uložiť mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici
trestnej sadzby bez použitia ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný nemá kriminálnu minulosť a takúto požiadavku Krajskej prokuratúry Trenčín považuje za
hrubé porušenie zásady pri určovaní zaraďovania do stupňa stráženia. Obhajoba nerozumie vyslovene

tak tvrdému postoju KP zaradiť obžalovaného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, obzvlášť
keď znalci konštatujú k osobe obžalovaného neprítomnosť agresivity s tým, že je nie je pre spoločnosť
nebezpečný. Viac, ako jeden rok je obžalovaný prepustený z väzby s monitorovacím náramkom.
Odo dňa 11.05.2022 pracuje v neziskovej organizácii Spokojnosť - centrum sociálnych s-lužieb, n.o.,
Prievidza, kde pracuje s deťmi a osobami sociálne slabšími. O tejto skutočnosti má Krajská prokuratúra

Trenčín dlhodobo vedomosť, no aj napriek týmto informáciám vyvíja voči obžalovanému neprimerane
agresívnu aktivitu, s cieľom pretrhať všetky rodinné väzby s matkou a sestrou na čo najdlhšiu dobu s
tým nepochopiteľným odôvodnením, že je to pre obžalovaného a spoločnosť účelné.
Na základe už vyššie uvedeného, pokiaľ ide o odvolanie prokurátorky ohľadom uložiť obžalovanému
úhrnný nepodmienečného trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, a to bez použitia

ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a návrhu so zaradením
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, tak
obžalovaný navrhuje návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín zamietnuť, s poukazom na tie
dôvody, ktoré uviedol jednak súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 06.06.2023, v jeho
odôvodnení, ako aj na odôvodnenie obžalovaného a jeho obhajcu, uvedené v tomto podaní, ktoré sa

podáva v prospech obžalovaného.
Obžalovaný, v právnom zastúpení obhajcom, vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti navrhuje
odvolaciemu súdu, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.06.2023 vydaný
pod spis. zn. lTk/4/2022 a vec. vrátil súdu prvého stupňa, aby v potrebnom rozsahu znovu prejednal
trestnú vec, prijal obranu obhajoby, poskytol obhajobe súčinnosť pri vypracovaní znaleckých posudkov,

ktoré navrhovala obhajoba a považovala ich v procese dokazovania za ťažiskové a zaradil do zákonných
dôkazov v prospech obžalovaného vypracovanú analýzu znalca Mgr. et Mgr. M. N., PhD..
Obhajoba uvádza, že v tomto konkrétnom prípade je viac ako isté, že samotná represia vo vzťahu k
obžalovanému neprinesie žiadny efekt ohľadne nápravy obžalovaného.
V prípade, že sa odvolací súd rozhodne sám v predmetnej trestnej veci konať a vykonávať dokazovanie,

navrhuje obhajoba zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, že
obžalovaného uzná vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví/podľa ust. § 155 Trestného
zákona a uloží obžalovanému primeraný trest odňatia slobody, za použitia ustanovení o mimoriadnom
znížení trestu s podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, pričom obžalovaného oslobodí spod
obžaloby ďalších obvinení, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané ich spáchanie

obžalovaným. Odvolanie prokurátora navrhujeme podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.“Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor navrhol vyhovieť jeho odvolaniu a zamietnuť
odvolanie obžalovaného. Obhajoba navrhla ich podanému odvolaniu vyhovieť a odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac ani iné dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. poriadku,
na podklade podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací

súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam
obžalovaného a prokurátora je potrebné vyhovieť z nižšie uvedených dôvodov.

Z písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že obžalovaný namietal nedostatočne

zistenie skutkového stavu na základe nesprávneho postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných
dôkazov v rozpore so zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaného a v dôsledku nevyhovenia
jeho návrhom na doplnenie dokazovania. Ďalej sa domáhal právneho posúdenia stíhaného konania
nie ako pokusu vraždy podľa § 145 Tr. zák., ale podľa § 155 Tr. zák. ako trestného činu ublíženia na
zdraví. Tiež poukázal na to, že podľa jeho názoru nebolo preukázané spáchanie ani ostatných trestných

činov, ktoré sa mu kladú za vinu, pričom jeho konanie treba posúdiť ako nutnú obranu pred útokom
poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu sa tak obžalovaný odvolaním podaným proti výrokom
o vine a treste domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c) a d) Tr. por.
Uvedenú odvolaciu argumentáciu obžalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou nesprávnosťou postupu okresného súdu pri
hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie
vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto
ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi

skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého
stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd

podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe
hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy
prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku
súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci

nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne
dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd
upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba
znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
v skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a
nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj
v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania „v pochybnostiach v prospech
obvineného“.

Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe výsledkov
vykonaného dokazovania neuveril obrane obžalovaného, že sa nedopustil konania tak ako sa mu
kladie za vinu podľa napadnutého rozsudku. Okresný súd svoj záver o vine obžalovaného správneodôvodnil s poukazom na výpovede poškodených C. C. a I. J., ktorých výpovede ako jediné priamy
dôkazy boli podporená ostatnými dôkazmi vykonanými pred okresným súdom, a ktoré dôkazy tak
jednotlivo ako aj v súhrne bez dôvodných pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania konania,

pre ktoré bol uznaný za vinného. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku ani odvolací súd nemal
dôvod pochybovať o vierohodnosti usvedčujúcich výpovedí poškodených, ktorých výpovede ohľadom
všetkých podstatných skutočnostiach významných pre posúdenie viny obžalovaného na rozdiel od
účelovej obrany obžalovaného pôsobili nielen vierohodne, ale navzájom sa dopĺňali a bez dôvodných
pochybností usvedčovali obžalovaného.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že v konaní pred okresný súdom nebol vykonaný žiaden
dôkaz preukazujúci jeho vinu, odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a závery okresného
súdu prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vyvracajú dôvodnosť tejto námietky.
Z odôvodenia napadnutého rozsudku, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní, pre odvolací súd
spoľahlivo vyplynulo, že to bol práve obžalovaný, ktorý po slovnom a fyzickom konflikte s poškodeným

sa pokúsil úmyselne usmrtiť poškodeného C. C.. Svedčia o tom nielen už skôr zmienené výpovede
oboch poškodených, ale aj výsledky viacerých odborných skúmaní, o ktoré okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku oprel výrok o vine obžalovaného. Pre uznanie obžalovaného za vinného boli
podľa okresného súdu rozhodné závery znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, podľa
ktorých ťažké poranenia poškodeného v podobe siedmych bodnorezných rán primárne na chrbte, ale aj

hrudníku, pravom ramene a prsníku, ktoré ho bezprostredne ohrozovali na živote, si poškodený nemohol
spôsobiť sám. Zistené poranenia sú pritom výsledkom pôsobenia útoku vedeného veľkou intenzitou.
Uvedené odborné závery boli plne podporené aj znaleckým posudkom z odvetvia mechanoskopie.
Ten konštatoval, že pri útoku na poškodeného bol použitý nôž značky KDS o celkovej dĺžky 286 mm
a s dĺžkou čepele 166 mm a kuchynský nôž neznámej značky celkovej dĺžky 190mm a dĺžky čepele 76

mm. Správnosť skutkových záverov okresného súdu ohľadom viny obžalovaného je daná aj znaleckým
posudkom z odvetvia kriminalistickej genetickej analýzy, podľa ktorého analýzou DNA boli krvné stopy
patriace poškodenému zistené na čepeli noža značky KDS, na rukoväti a čepeli kuchynského noža
neznámej značky celkovej dĺžky 190 mm a na bunde a tričku obžalovaného.

S poukazom na zistenia okresného súdu prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, možno
podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k jednoznačnému a spoľahlivému záveru o vine obžalovaného,
ktorý má oporu v dôkazoch vykonaných a vyhodnotených okresným súdom. Okresný súd vykonaným
dokazovaním objasnil všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie o vine obžalovaného, ktorého
obrana prezentovaná v podanom odvolaní bola na rozdiel od usvedčujúcich výpovedi poškodených

preukázaná ako účelová a nedôvodná.

Vzhľadom k vyššie uvedeným úvahám odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o
obžalovanom namietanom porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku okresným súdom pri hodnotení
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ani o porušení zásady „v pochybnostiach v prospech

obvineného“. Preto sa odvolací súd nestotožnil s názorom obhajoby o potrebe vyvodenia iných záverov
z vykonaného dokazovania a o danosti vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. poriadku.

Z obsahu odôvodnenia odvolania obžalovaného, ako aj z obsahu napadnutého rozsudku, odvolací súd

ďalej zistil, že obžalovaný sa v konaní pred okresným súdom neúspešne domáhal pribratia znalca z
odvetvia psychiatria a psychológia na vyšetrenie jeho osoby, pribratia znalca z odboru psychológia na
vyšetrenie osoby poškodeného a oboznámenia analýzy prípadu predloženej obhajcom.

Na základe preskúmania obsahu trestného spisu ani odvolací súd uvedené požiadavky obhajoby

nepovažuje za dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku v súlade s § 168 ods. 2 Tr. por. náležite vysvetlil, prečo uvedené návrhy na vykonanie dôkazov
posúdil ako nadbytočné. Obžalovaný nutnosť opätovného znaleckého skúmania jeho osoby odôvodnil
s poukazom na potrebu dokázať, že v čase skutku konal v patickom afekte aj napriek tomu, že uvedenú
otázku podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku už vyriešil do konania pribratý znalecký ústav,

ktorý zo psychiatrického hľadiska presvedčivo vylúčil prítomnosť patického afektu u obžalovaného. K
požiadavke obhajoby na psychologické skúmanie možného patického afektu u obžalovaného v čase
činu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uviedol, že túto otázku je oprávnený
riešiť jedine súdny znalec z odboru psychiatrie. V zhode s názorom okresného súdu prezentovanýmv odôvodnení napadnutého rozsudku možno podľa názoru odvolacieho súdu patický afekt definovať
ako vnútorný, duševný stav, kedy u páchateľa je vymiznutá rozoznávacia alebo ovládacia zložka jeho
konania zakladajúca nepríčetnosť páchateľa. Ide teda o problém duševného stavu obžalovaného, ktorý

podľa § 148 Tr. por. môže vyšetriť len súdny znalec z odboru psychiatrie. Vzhľadom k týmto úvahám
odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku obhajoby o nevykonaní analýzy prípadu súdnym
znalcom odboru psychológie, ktorý aj napriek svojej nepríslušnosti mal posúdiť konanie obžalovaného,
pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, ako správanie v patickom afekte.

Pokiaľ sa obžalovaný domáhal opätovného psychologického posúdenia vierohodnosti poškodeného C.
C., okresný súd nepochybil, ak nevyhovel ani tomuto návrhu na doplnenie dokazovania. Vzhľadom
na skutočnosť, že znalecký posudok z odvetvia psychológie k osobe poškodeného bol na hlavnom
pojednávaní riadne oboznámený, ani odvolací súd nezistil žiaden zákonný dôvod na pribratie ďalšieho
súdneho znalca z odvetvia psychológia na podanie ďalšieho znaleckého posudku podľa subjektívnych
predstáv obhajoby.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené námietky
obhajoby nezakladajú zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku ani podľa § 321 ods. 1 písm.
c) Tr. poriadku.

Odvolací súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku obhajoby týkajúcu sa nesprávneho právneho
posúdenia stíhaného konania obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu má právny záver
okresného súdu o spáchaní obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu obžalovaným plnú
oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré okresný súd následne vyhodnotil v
súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. s prihliadnutím na všetky rozhodné okolnosti prípadu, a to tak

jednotlivo ako aj v ich súhrne. V tomto ohľade za rozhodné skutočnosti, ktoré potvrdzujú spáchanie
obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu, považuje odvolací súd výpovede poškodených
C. a J. a znaleckými skúmaniami ustálené poranenia na tele poškodeného C., vrátane odborného
vyhodnotenia ďalších zaistených stôp po trestnom čine. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku správne poukázal na život ohrozujúci charakter a početnosť rán na tele poškodeného C.,

ktoré sa v prevažnej väčšine nachádzali na chrbte poškodeného. Zadokumentované poranenia podľa
súdnych znalcov boli spôsobené bodnoreznými nástrojmi – nožmi, ktorými obžalovaný útočil na časti
tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány. Intenzita pôsobiaceho násilia bola pritom vyhodnotená
aj s poukazom na výpoveď poškodeného a hĺbku vpichov ako veľmi vysoká, pričom obžalovaný vo
fyzickom útoku na poškodeného pokračoval nielen v interiéry rodinného domu poškodeného a na jeho

dvore, ale prenasledoval poškodeného až na dvor rodinného domu poškodenej J., proti ktorej výslovne
prejavenému nesúhlasu vstúpil do jej obydlia. Všetky tieto uvedené skutočnosti preto podľa názoru
odvolacieho súdu vylučujú posúdiť konanie obžalovaného, ktoré bezprostredne smerovalo k usmrteniu
poškodeného, ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zák., pretože, ak by nedošlo k
poskytnutiu urgentnej lekárskej pomoci, úmyselné konanie obžalovaného by jednoznačne viedlo k smrti

poškodeného.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku obžalovaného, že sa nevyhrážal poškodenej
J.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a z jeho skutkových záverov nevyplynuli žiadne dôvodné
pochybnosti, pre ktoré by odvolací súd, rovnako ako okresný súd, nemal uveriť pravdivosti výpovedi

poškodenej. Výpoveď poškodenej sa v podstatných bodoch zhoduje s výpoveďou poškodeného C. C.,
ktorý pred útokom obžalovaného hľadal útočisko v obydlí poškodenej, a tiež je podporená prepisom
zvukovej nahrávky telefonátu poškodenej na záchrannú službu.

V súvislosti s námietkou obhajoby, že neobmedzil poškodeného otca na osobnej slobode, odvolací

súd považuje za potrebné opätovne poukázať na správne hodnotenie výpovede poškodeného C.
C. vykonané okresným súdom. Okresný súd na podklade vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil
tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného,
ktorého vierohodnosť bola podporená okrem iného aj znalecký posudkom z odboru psychológia.
Preto obžalovaným namietaný záver okresného súdu týkajúci sa obmedzovania osobnej slobody

poškodeného obžalovaným má podľa názoru odvolacieho súdu plnú oporu v správnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.Taktiež neobstojí námietka obhajoby, že konaním obžalovaného neboli naplnené zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Už len vstupom
obžalovaného na oplotený dvor rodinného domu poškodenej J., ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice

z ohliadky miesta činu pri rodinnom dome č. XX R. F. S. v Prievidzi zo dňa 24.10.2021, došlo zo
strany obžalovaného k neoprávnenému vstupu do obydlia poškodenej a k naplneniu znakov prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd neuveril obhajobe o konaní obžalovaného v nutnej obrane. Okolnosti preskúmavaného

prípadu, na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa názoru odvolacieho
súdu nepripúšťajú aplikáciu inštitútu nutnej obrany podľa § 25 Tr. zák. V tomto ohľade je potrebné
predovšetkým prihliadať na spôsob akým obžalovaný reagoval na slovný a fyzický konflikt s
poškodeným, ktorá skutočnosť bráni v zmysle § 25 ods. 2 Tr. zák. posúdiť jeho následne konanie ako
nutnú obranu.

Vzhľadoch k uvedeným úvahám odvolací súd nezistil danosť obhajobou namietanej vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Na rozdiel od odvolacích námietok obžalovaného, ktoré obsahovo smerovali voči výroku o vine a ktoré
odvolací súd posúdil ako nedôvodné, odvolací súd zistil ďalšiu vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr.

por., ktorá nebola v podaných odvolaniach vytýkaná, avšak by odôvodňovala podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyššie zistenú vadu nemožno pričítať okresnému súdu,
ktorý pri rozhodovaní vo veci postupoval v súlade s vtedy účinným Trestným zákonom. Až v čase po

vydaní napadnutého rozhodovania nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný
Trestný zákon a ktorého ustanovenia sú rozhodujúce pre posúdenie prejednávanej veci.
Odvolací súd s poukazom na obsah novej právnej úpravy konštatuje, že na prejednávaný prípad
je potrebné aplikovať nové znenie Trestného zákona, pretože jeho ustanovenia ako celok sú pre
obžalovaného oproti právnemu stavu účinnému v čase činu a vydania napadnutého rozhodnutia

priaznivejšie pri určovaní výmery trestu z hľadiska posudzovania pomeru a miery závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Uvedená povinnosť odvolacieho súdu
aplikovať vo veci novú právnu úpravu vychádza z čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods.
1 Tr. zák. Obe tieto právne ustanovenia ukladajú súdu povinnosť použiť neskorší zákon, ak je tento
ako celok z hľadiska posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu pre páchateľa priaznivejší, čo je

aj prejednávaný prípad.

V súvislosti s novým znením Trestného zákona odvolací súd poukazuje na to, že novela Trestného
zákona č. 40/2024 Z.z. pri rozhodovaní o treste v prípade prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností
zrušila povinnosť zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu

medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby v zmysle pôvodného znenia § 38 ods. 4 Tr. zák.
účinného do 14.3.2024. Na rozdiel od pôvodnej zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí od 21 rokov a 8
mesiacov do 25 rokov, sa aktuálne trest odňatia slobody po novom vymeriava z výhodnejšej trestnej
sadzby v rozpätí od 20 rokov do 25 rokov.

Vzhľadom na potrebu aplikovať v preskúmavanej veci novú trestnú sadzbu rozhodnú pre určenie výšky
trestu už podľa nového znenia Trestného zákona, ktorý je pre obžalovaného ako celok priaznivejší,
rešpektujúc požiadavku, aby o celom predmete konania, teda aj o vine a aj treste a aj o ostatných
nadväzujúcich výrokoch, bolo rozhodnuté tým istým Trestným zákonom účinným k rovnakému dátumu,
odvolací súd konštatuje prítomnosť ďalšej, nikým nevytýkanej vady v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), ktorá

by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku. Preto odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Keďže v napadnutom rozsudku bol správne zistený skutkový stav,
podľa odvolacieho súdu boli splnené podmienky na postup, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
sám rozhodol vo veci samej.

S poukazom na správne a úplne skutkové zistenia a právne úsudky okresného súdu prezentované v
odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania
popísaného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorým naplnil všetky znaky skutkových podstát
tých trestných činov, pre ktoré bol uznaný vinným okresným súdom v napadnutom rozsudku.Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora voči uloženému trestu odňatia slobody, odvolací súd sa stotožnil s
názorom prokurátora o neprimerane nízkom treste uloženom okresným súdom obžalovanému v zmysle

§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd prihliadal na všetky okolnosti rozhodné pre uloženie trestu v súlade
s § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., pričom vzhľadom na nové znenie ustanovenia § 38 Tr. zák. odvolací súd ukladal
trest odňatia slobody v novej pre obžalovaného priaznivejšej trestnej sadzbe od 20 rokov do 25 rokov.

Pre ďalšie úvahy odvolacieho súdu ohľadom druhu a výmery trestu bolo tiež rozhodné, že obžalovaný
spáchal trestný čin, pri ktorom Trestným zákonom ustanovená trestná sadzba prevyšuje 8 rokov. Preto
bol odvolací súd s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. a závažnosť konania obžalovaného povinný uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody odvolací súd v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zák. na rozdiel od
okresného súdu vychádzal zo zistenia, že obžalovaný viacerými činmi spáchal viaceré úmyselné trestné
činy. V tomto ohľade bolo pre odvolací súd rozhodné, že v podanej obžalobe popísané konanie sa skladá
z viacerých útokov proti viacerým záujmom chránených Trestným zákonom. Konanie obžalovaného
preto odvolací súd posúdil ako viacčinný súbeh v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. Z tohto dôvodu odvolací súd

rešpektujúc zákaz dvojitého započítania upraveného v § 38 ods. 1 Tr. zák. neprihliadal na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchanie viacerých trestných činov). Pokiaľ ide o ďalšiu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už sa trestný čin odsúdený), odvolací súd ju
nebral v úvahu, pretože obžalovaný sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia
v Českej republike osvedčil a hladí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Hoci sa odvolací súd stotožnil s námietkou prokurátora o neprimeranej miernosti uloženého
trestu odňatia slobody vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného, ktorým boli ohrozené, resp.
porušené najvýznamnejšie chránené záujmy, odvolací súd nesúhlasil s argumentáciou prokurátora, že
v preskúmavanom prípade je potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody bez ohľadu na

inštitút mimoriadneho zníženia trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu treba prihliadnuť na skutočnosť,
že obžalovaný je vinný zo spáchania pokusu trestného činu vraždy, pri ktorom nenastal Trestným
zákonom predpokladaný nenapraviteľný následok v podobe usmrtenia poškodeného. Odvolací súd
neponechal bez povšimnutia aj ostatné rozhodné okolnosti prípadu, ktoré predchádzali trestnej činnosti
obžalovaného. Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, spolužitie medzi obžalovaným

apoškodenýmbolopodlhšiudobuvážnenarušené.Svedčiliotomnielensvedeckévýpovedenajbližších
rodinných príslušníkov, ktorí potvrdili dlhodobé psychické týranie a šikanu zo strany poškodeného,
ale aj závery znaleckého skúmania, podľa ktorých bolo konanie poškodeného, ktoré predchádzalo
útokuobžalovaného,vyhodnotenéakoaktívneprovokujúce.Uvedenéokolnostipretozakladajúzákonné
dôvody na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

Trestným zákonom podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Odvolací súd však nepovažuje za správne tie úvahy okresného súdu, ktoré ho viedli k uloženiu
neprimerane nízkeho trestu odňatia slobody len vo výmere osem rokov. Spôsob akým obžalovaný
spáchal viaceré úmyselné trestné činy ohrozujúce alebo porušujúce jedny z najvýznamnejších záujmov

chránených Trestným zákonom, s prihliadnutím na osobu obžalovaného, u ktorého bol súdnoznaleckým
skúmaním zistený citový chlad a znížená empatia, ako aj skutočnosť, že smrť poškodeného nenastala
len vďaka poskytnutiu rýchlej lekárskej pomoci, predstavujú také okolnosti, ktoré podstatným spôsobom
zvyšujú závažnosť konania obžalovaného. Preto odvolací súd uložil obžalovanému mimoriadne znížený
nepodmienečný úhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmeredvanásťrokov.Taktouloženýtrestpodľanázoru

odvolacieho súdu zodpovedá účelu trestu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Tr. zák. a je postačujúci tak z
hľadiska potreby ochrany spoločnosti ako aj z pohľadu možnosti nápravy páchateľa, u ktorého bola
konštatovaná pozitívna prognóza jeho prevýchovy.

Pokiaľ ide o určenie spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, odvolací súd zaradil

obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, v ktorom podľa presvedčenia odvolacieho súdu bude lepšie
zabezpečená prevýchova obžalovaného.Pozitívna predpoveď ohľadom možnej prevýchovy obžalovaného bola práve tým dôvodom, pre ktorý
odvolací súd neuložil obžalovanému ochranný dohľad, pretože na jeho uloženie podľa § 76 ods. 1 Tr.
zák.účinnéhood15.3.2024včaserozhodnutiaodvolaciehosúduužnebolisplnenézákonnépodmienky.

Pokiaľ ide o trest prepadnutia vecí – nožov, odvolací súd konštatuje, že obsah trestného spisu
neposkytuje spoľahlivý podklad pre takéto rozhodnutie. V konaní pred okresným súdom nebol
produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že nože, ktorých prepadnutie v prospech Slovenskej
republiky uložil okresný súd, by patrili obžalovanému. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pre

uloženie trestu prepadnutia nožov neboli splnené zákonné podmienky podľa § 60 ods. 4 Tr. zák.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.