Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722010713
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722010713.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
22.10.2024 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad
zo dňa 26.09.2024, sp. zn. 4T/68/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 405d ods. 3 Tr. poriadku v spojení s § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 26.09.2024, sp. zn. 4T/68/2022 súd podľa §
405b ods. 1 Tr. poriadku zrušil z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/68/2022-334,
zo dňa 10.01.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.02.2023, výrok o treste, ktorým mu bol podľa §

194 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/
Tr. zákona zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, účinného do 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm.
m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajcu elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa
28.09.2024. Namietal,žeuloženýtrestsamujavíakoneprimeraneprísny,kspáchaniuskutkusapriznal,
čin oľutoval a uvedomuje si protiprávnosť svojho konania. Má za to, že súd by mohol zohľadniť, že z
pôvodne uloženého trestu 28 mesiacov už 24 vykonal a dňa 25.01.2025 bude uložený trest vykonaný.
Trestnosť činu, posudzovaného pôvodne ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

zanikla. Domnieva sa, že súd v jeho prípade nepostupoval v zmysle § 405b Tr. poriadku, nakoľko mu
trest za ostávajúce trestné činy neznížil. Nestotožňuje sa s tým, že zánik trestnosti jedného z jeho
trestných činov sa v novom treste neodrazil a bol mu uložený trest v rovnakej výške. Vzhľadom na
uvedené má za to, že postačoval by aj trest kratšieho trvania, pretože už vykonaný trest ho dostatočne
poučil a prevychoval, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby krajský súd sám
rozhodol vo veci.Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že dňa 06.08.2024 nadobudla
účinnosť novela Tr. zákona, v zmysle ktorej protiprávne konanie odsúdeného posudzované ako prečin

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona nie je trestným činom, nakoľko konaním obžalovaného
bola spôsobená škoda vo výške 290,- eur, pričom v zmysle účinnej novely Tr. zákona pre posúdenie
skutku ako trestného činu sa vyžaduje výška škody minimálne prevyšujúca sumu 700,- eur. Na podklade
uvedeného súdu vznikla povinnosť preskúmať uvedené rozhodnutie v dôsledku zmeny zákona, v
zmysle kritérií vyplývajúcich z ustanovení § 405a a 405b Tr. poriadku. Súd vykonal 26.09.2024
verejné zasadnutie, na ktorom konštatoval, že u odsúdeného sú splnené podmienky pre preskúmanie

rozhodnutia v zmysle zmeny zákona a preto zrušil v dôsledku zániku trestnosti činu posudzovaného
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona pôvodný výrok o uložení úhrnného trestu
a zároveň rozhodol o uložení primeraného úhrnného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy,
pri ktorých nezanikla trestnosť činu v dôsledku zmeny zákona. Takýmito ostatnými trestnými činmi,
u ktorých nedošlo k zániku trestnosti z dôvodu zmeny Tr. zákona bol prečin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona a prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona. V prípade odsúdeného súd konštatoval
existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda že obžalovaný sa k skutku
priznalatentoúprimneoľutovalaexistenciudvochpriťažujúcichokolnostípodľa§37písm.h/Tr.zákona,
že spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m/ Tr. zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Pri

ukladaní primeraného úhrnného trestu súd bol povinný rozhodovať v zmysle zákona účinného do novely
Tr. zákona (do 06.08.2024), pričom súčasne bral do úvahy i naďalej prevažujúci pomer priťažujúcich
okolností zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, kedy v týchto prípadoch sa dolná hranica trestnej sadzby za
najprísnejší trestný čin zvyšuje o jednu tretinu. V prípade odsúdeného sa po takomto zvýšení dolnej
hranice trestnej sadzby výmera hroziaceho trestu odňatia slobody pohybovala v rozpätí od 28 mesiacov

do 5 rokov. S poukazom na uvedené potom súd rozhodol o uložení primeraného úhrnného trestu
v rovnakej výmere na spodnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov.
Vzhľadom na to, že odsúdený v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Po oboznámení sa s odvolaním obžalovaného, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj
obsahom predloženého spisu, krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. bol trestným rozkazom
Okresného súdu Poprad zo dňa 10.01.2023, sp. zn. 4T/68/2022 uznaný vinným z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm.

e/ Tr. zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28
mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Proti uvedenému
trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 14.02.2023 zobral v
celom rozsahu späť. Následne okresný súd uznesením zo dňa 14.02.2023, sp. zn. 4T/68/2022 zobral

na vedomie späťvzatie odporu obžalovaným A. B. podľa § 355 ods. 9 Tr. poriadku.

Krajskýsúdudáva,žekonanieobžalovanéhovčaserozhodovaniaokresnéhosúduzodpovedaloprávnej
kvalifikácii skutkov tak, ako ich okresný súd ustálil v ním vydanom trestnom rozkaze.

Krajský súd nezistil ani skutočnosti nasvedčujúce porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Dňa 06.08.2024 sa stal účinným zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. (Tr.
zákon v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Uvedeným zákonom došlo k zmene ustanovenia § 212 ods. 1 Tr. zákona, konkrétne k vypusteniu písm.
g/ ods. 1 citovaného ustanovenia, v dôsledku čoho konanie, ktorým si páchateľ prisvojil cudziu vec tým,
že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, už nie je trestným činom. Touto právnou úpravou, v spojení
s ustanovením § 84 Tr. zákona, zanikla trestnosť tohto činu.Podľa § 405a ods. 1 Tr. poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84
Tr. zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona,

jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405b ods. 1 Tr. poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr.
zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za
ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu

právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Tr. zákona uloží primeraný
trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr.
zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné.

Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd správne postupoval, ak napadnutým

rozsudkom zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Poprad zo dňa 10.01.2023, sp. zn.
4T/68/2022 a nanovo rozhodol o uložení úhrnného trestu odňatia slobody už len za dva zbiehajúce sa
trestné činy, a to za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona,
s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr.
zákona. Aj napriek skutočnosti, že prvostupňový súd vypustil prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.

a/ Tr. zákona, nedošlo k zmene pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď u obžalovaného
správne okresný súd konštatoval poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu
priznal a trestný čin úprimne oľutoval a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že
obžalovaný spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už bol v minulosti za
trestný čin odsúdený a následne na základe uvedeného správne upravil trestnú sadzbu obžalovanému

na 28 mesiacov až 5 rokov, pričom správne uložil trest v danej trestnej sadzbe a to na samej spodnej
hranici uvedenej trestnej sadzby.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že keď okresný súd vypustil
jeden trestný čin, mal mu trest za zostávajúce trestné činy primerane znížiť, krajský súd udáva, že v

danom prípade by to bolo možné, ak by pôvodne uložený trest odňatia slobody nebol obžalovanému
uložený na samej spodnej hranici trestnej sadzby, nakoľko aj po „vypustení“ prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, naďalej bolo potrebné obžalovanému ukladať trest za dva trestné činy
a aj naďalej u obžalovaného bola daná prevaha priťažujúcich okolností, preto obžalovanému nebolo
možné uložiť trest odňatia slobody nižší ako 28 mesiacov, resp. takýto trest mu bolo možné uložiť len

s použitím § 39 Tr. zákona, avšak neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ani výnimočné
okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.

Z uvedených dôvodov krajský súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné,

preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 405d ods. 3 Tr. poriadku, v spojení s § 319 Tr.
poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.