Uznesenie – Oddĺženie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204808
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5122204808.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného
proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/2/2022-99 zo dňa 21. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/2/2022-99 zo dňa 21. júla 2023 zrušuje a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v prvej výrokovej vete zrušil oddlženie žalovaného,

ktorým Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 2OdK/114/2022-23 zo dňa 12.06.2020 žalovaného zbavil
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, v rozsahu, v akom neboli v konkurze
uspokojené a v druhej výrokovej vete rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je
veriteľom žalovaného titulom pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 8132654986, ktorú nadobudol na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzatvorenej s postupcom E. F. G. ako pôvodným
veriteľom pohľadávky. Na majetok žalovaného vyhlásil Okresný súd Žilina v konaní vedeným pod sp. zn.
2OdK/114/2020 dňa 20.06.2020 konkurz. Pohľadávka žalobcu bola v konkurze čiastočne uspokojená v

rozsahu 88,74 Eur. Žalobca nepoctivý zámer žalovaného vyvodzoval z viacerých skutočností. Uviedol,
že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, nakoľko mal
dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Žalovaný pred vyhlásením konkurzu od
01.07.2019 do 17.06.2020 uhrádzal v rámci exekučného konania pohľadávku žalobcu pravidelnými
mesačnými platbami a mohol ju vrátane pohľadávok iných veriteľov, uhrádzať zo svojho príjmu aj naďalej
a tým preukázať snahu riešiť svoj dlh a svoj poctivý zámer. Namiesto toho však žalovaný využil inštitút

oddlženia. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je
schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť však
podľa žalobcu stavom objektívnym a trvalým a nemožno za ňu považovať stav, kedy dlžník odmieta
hradiť svoj dlh. Ak mal žalovaný poctivý zámer, mal využiť oddlženie formou splátkového kalendára,
ktoré má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak dochádza aspoň k
čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh

v rámci svojich možností a ani sčasti neuspokojoval pohľadávky svojich veriteľov, keďže po vyhlásení
konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že je naďalejzamestnaný a jeho životné náklady sa nezmenili. Žalobca tiež tvrdil, že zo správania žalovaného pred
podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby
bol oprávnený podať návrh. Nakoniec žalobca ako dôvod pre zrušenie oddlženia žalovaného označil

skutočnosť, že žalovaný v zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch
rokoch a ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, neoznačil pozemok
parc. č. 2124/28, orná pôda o výmere 6.594 m2, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. D.. Tento pozemok spolu
s pozemkom parc. č. 2124/102, zapísaným na LV č. XXXX v k. ú. D., ktorý v tomto zozname uvedený
bol, žalovaný v roku 2019 daroval v prospech svojej matky. V zozname neuvedený pozemok parc. č.

2124/28 má podľa žalobcu oveľa väčšiu výmeru, a teda aj vyššiu hodnotu. Žalobca tiež uviedol, že
žalovaný previedol dotknuté pozemky na svoju matku s úmyslom, aby tieto neboli súčasťou exekučných
konaní a neskôr konkurznej podstaty.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že mal nejaký príjem, ale mal veľa veriteľov, dve exekúcie a ostávali mu
minimálne financie. V žiadnom prípade nebolo jeho snahou dostať sa na úplné dno. Nedokázal splácať,

ostal platobne neschopný, preto úprimne žiadal o bankrot. Účet mal na mamu a z toho účtu mu chodila
minimálna mzda, exekútor mu všetko strhával. Na účet mu prišlo 400 Eur, ktoré mal na pokrytie platieb,
na cestu do roboty a na stravu. Peniaze na osobný bankrot si musel požičať od matky. Bol úplne na
mizine, nebol platovo stabilný a nemá žiadny majetok. Uviedol, že prevádzal iba jeden pozemok. Ak
previedol aj nejaký iný pozemok, nie je to platný prevod. Pozemok prepísal na mamu. Mal exekúcie,

nevládal platiť, nevedel čo bude, aká bude situácia.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný mal voči E. F., G.
záväzok titulom Zmluvy o úvere č. 8132654986, že táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu, že pred
vyhlásením konkurzu dochádzalo v rámci exekúcie od 01.07.2019 do 17.06.2020 k čiastočným úhradám

pohľadávky, že pohľadávka žalobcu bola v konkurze uspokojená vo výške 88,74 Eur, že žalovaný je
zamestnaný, s pravidelným príjmom, že žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 25.05.2022 na preukázanie
poctivého zámeru nereagoval a po oddlžení neposkytol žalobcovi žiadne finančné prostriedky na úhradu
svojho záväzku.

5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol
konkurznému súdu doručený dňa 02.06.2020. Dňa 20.06.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok
žalovaného a žalovaný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to
v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Podľa Centrálneho registra exekúcií boli k tomuto
dňu voči žalovanému vedené dve exekúcie, a to exekúcia vedená v prospech oprávneného - žalobcu,

dátum udelenia poverenia 09.05.2019, úročená istina 22.819,39 Eur, a exekúcia vedená v prospech
oprávneného - KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., dátum udelenia poverenia 08.07.2019,
úročená istina 340 Eur. Zo životopisu žalovaného zo dňa 15.05.2020 súd prvej inštancie zistil, že
žalovaný je od decembra 2018 zamestnaný v spoločnosti Franke Slovakia s.r.o.. Vzdelanie dosiahol
stredoškolské bez maturity v odbore čašník. Je zdravý. Podľahol tlaku reklám a zobral si pôžičku,

následne sa stal platobne neschopným a vyplácal úver úverom. Zaplietol sa do dlhov a prišli exekúcie.
Býva v nájme a stará sa o mamu. Jeho mesačný príjem je 800 Eur. Výdavky má na nájom 150 Eur, na
služby 150 Eur, na ošatenie 100 Eur, na splátky dlhov 300 Eur, na telefón a internet 30 Eur a ostatné
mesačné výdavky okolo 70 Eur. Má šiestich veriteľov. V zozname majetku žalovaný neuviedol žiaden
majetok, účet vo H., G. má zablokovaný so zostatkom mínus 100 Eur. Žalovaný dňa 30.09.2013 uzavrel

s E. F., G. zmluvu o úvere s výškou úveru 14.650 Eur a zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017
bola pohľadávka z tejto zmluvy vo výške istiny 14.345,78 Eur a úrokov 8.500,91 Eur postúpená na
žalobcu. Od 01.07.2019 do 17.06.2020 bolo na pohľadávku žalobcu v rámci exekúcie plnené 5.414,09
Eur. Z vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu súd prvej inštancie zistil, že jediným odvádzateľom bola spoločnosť Franke Slovakia s.r.o..

Vymeriavací základ žalovaného za jednotlivé mesiace bol nasledovný: december 2019 - 1.275,88 Eur,
január2020-1.175,56Eur,február2020-1.194,76Eur,marec2020-1.139,07Eur,apríl2020-1.205,12
Eur,máj2020-1.657,34Eur,jún2020-1.210,93Eur.Vzoznamemajetkuväčšejhodnoty,ktorýžalovaný
vlastnil v posledných troch rokoch, žalovaný označil pozemok v k. ú. D., zapísaný na LV č. XXXX, parc.
č. 2124/102, orná pôda o výmere 472 m2, podiel 1 a vecné bremeno v poradí prvom - právo doživotného

užívania pozemku pre I. B. s odkazom na zmluvu č. 4096/08.

6. Z Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemkom zo dňa 20.05.2019 súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný ňou bezplatne prenechal svojej matke I. B. do jej vlastníctva spoluvlastnícky podiel oveľkosti 1 na pozemku KNC parc. č. 2124/102 o výmere 472 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný
na LV č. XXXX v k. ú. D., ktorému zodpovedá výmera 236 m2 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/358
na pozemku KNC parc. č. 2124/28 o výmere 6.594 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV č.

XXXX v k. ú. D., ktorému zodpovedá výmera 18,419 m2. Podľa bodu 1.2.1 zmluvy je pozemok parc. č.
2124/28 využívaný výlučne ako miestna cestná komunikácia na zabezpečenie prístupu k pozemkom,
ktoré sú súčasťou záhradkárskej osady. V bode 2.2 zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že darovaciu
zmluvu uzatvárajú v nadväznosti na výzvu obdarovanej učinenú podľa § 630 Občianskeho zákonníka
na vrátenie daru, ktorú darca akceptoval. V bode 1.3 zmluvy sa uvádza, že darca nadobudol vlastnícke

právo k pozemkom od svojich rodičov darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena uzavretou
dňa 16.04.2008. Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, číslo vkladu V 4480/2019
súd prvej inštancie zistil, že dňa 24.06.2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemkom do
katastra nehnuteľností v prospech matky žalovaného.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že nemal nepoctivý

zámer. Svoj účet mal zablokovaný, minimálna výplata mu chodila na účet, ktorý patril mame. Pred
podaním návrhu na konkurz mal vyšší plat 1.000 - 1.100 Eur v čistom, ale výdavky boli okolo 800 - 900
Eur, ostávalo mu okolo 300 Eur. Na účet matky mu chodila už exekútorom strhnutá suma. Požičané
peňažné prostriedky použil na podnikanie, ktoré nevyšlo. Pozemok po otcovi daroval mame, aby to
ostalo jej. Keď prevádzal pozemok, ešte nevedel, že bude nejaká exekúcia. Podpis na darovacej zmluve

je jeho. Pozemok ale neprevádzal kvôli tomu, že by mal nejaké dlhy, ale kvôli tomu, že to chcel dať
na mamu. Ten pozemok nie je bohvieaký, nemá nejakú veľkú hodnotu. Nerobil to účelovo kvôli nejakej
dlžobe. O exekúcii nemal v čase prevodu vedomosť. Otec mu nechal časť pozemku, ale on sa rozhodol,
že ho daruje mame, lebo mamu baví záhradka a jeho nie. Účelom prevodu bolo to, aby sa matka starala
o ten pozemok, aby ho užívala, lebo aj tak tam ona chodí.

8. Súd prvej inštancie primárne skúmal včasnosť podanej žaloby a vecnú legitimáciu strán sporu.
Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa 20.06.2020. Žaloba, doručená súdu dňa 08.06.2022,
bola podaná v lehote podľa § 166f ods. 1 ZKR. Žalobca je veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného.
Svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal predložením zmluvy o úvere a zmluvy o postúpení

pohľadávok. Žalovaný žalobcu ako svojho veriteľa označil aj v zozname veriteľov, tvoriacom prílohu
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávka žalobcu vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1
písm. a) ZKR) a nejde o oddlžením nedotknutú pohľadávku (§ 166c ZKR). Žalovaný je v konaní pasívne
vecne legitimovaným subjektom.

9. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či žalobca preukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nebol v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, nakoľko mal dostatočný príjem na to, aby postupne
uhrádzal svoje záväzky voči žalobcovi a iným veriteľom. Podľa súdu prvej inštancie zo skutočnosti,
že žalovaný mal príjem, nemožno vyvodiť, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bol

platobne schopný. Samotná schopnosť dlžníka uhrádzať jeho splatné záväzky po častiach (v splátkach)
totiž neznamená existenciu jeho platobnej schopnosti, ako je definovaná v § 3 ods. 2 ZKR. Zákonná
definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to existenciu
aspoň jedného splatného peňažného záväzku a uplynutie doby viac ako 180 dní po lehote splatnosti
tohto záväzku, v rámci ktorej fyzická osoba nie je schopná takýto záväzok plniť. Finančný majetok

dlžníka pri definovaní platobnej neschopnosti musí byť spôsobilý pokryť splatné záväzky dlžníka voči
jeho veriteľom. Žalobca netvrdil, že by žalovaný mal finančný majetok, ktorý by postačoval na úhradu
všetkých jeho splatných záväzkov. Tvrdenú platobnú schopnosť žalovaného odvíjal výlučne od toho,
že žalovaný mal pravidelný príjem a tento postačoval aspoň na čiastočnú, resp. postupnú úhradu jeho
záväzkov.Možnosťpostupneuhrádzaťsplatnézáväzkyvšakneznamená,žedlžníkjeplatobneschopný.

10. Podľa súdu prvej inštancie nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný po podaní návrhu
nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nakoľko po vyhlásení konkurzu
nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že je naďalej zamestnaný a
jeho životné náklady sa nezmenili, keďže toto tvrdenie vychádza z nesprávnej interpretácie § 166g ods.

1 ZKR. Z tohto ustanovenia podľa súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru dlžníka
po podaní návrhu posudzovala podľa toho, či dlžník uhradil niektorú z pohľadávok, ktoré sa v dôsledku
oddlženia stali nevymáhateľné. Ak by to tak bolo, inštitút oddlženia by nemal žiadny zmysel. Dlžník,
ktorého dlhy sa v dôsledku oddlženia stali nevymáhateľnými, by síce de iure bol oddlžený, de facto byvšak pod hrozbou zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer bol nútený svoje záväzky splácať. Preto
skutočnosť, že žalovaný po oddlžení na pohľadávku žalobcu neuhradil žiadnu sumu, nepreukazuje jeho
nepoctivý zámer pri oddlžení.

11. Súd prvej inštancie prijal záver, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný úmyselne naplnil
formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
odporuje inému tvrdeniu žalobcu, a síce, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný.
Naviac žalobca k tomuto tvrdeniu v priebehu konania neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a

zostalo len vo všeobecnej rovine.

12. Podľa súdu prvej inštancie nepoctivý zámer žalovaného nepreukazuje ani fakt, že žalovaný neriešil
svoju situáciu návrhom na určenie splátkového kalendára, ale návrhom na vyhlásenie konkurzu.
Vysvetlil, že konkurz a splátkový kalendár sú dva možné spôsoby riešenia úpadku fyzických osôb.
Voľba, ktorým z uvedených spôsobov dlžník dosiahne oddlženie, je však výlučne na dlžníkovi. Splátkový

kalendár je určený skôr pre riešenie úpadku dlžníkov, ktorí si chcú svoj majetok ponechať, keďže na
rozdiel od konkurzu pri oddlžení splátkovým kalendárom nedochádza k speňaženiu majetku dlžníka.
Dlžník je však povinný čiastočne splatiť svoje záväzky. Splátkový kalendár musí poskytnúť uspokojenie
aspoň 30% z nezabezpečených pohľadávok veriteľov a zároveň musí byť aspoň o 10% vyššie ako
v konkurze. Ak sa dlžník rozhodne riešiť svoj úpadok formou konkurzu, nezakladá to prezumpciu

nepoctivého zámeru dlžníka, keď príjmové pomery dlžníka nemusia oddlženie formou splátkového
kalendára umožňovať.

13. Súd prvej inštancie ani v neuvedení pozemku parc. č. 2124/28 v zozname majetku dlžníka, ktorý
vlastnilzaposlednétritoky,nevidelnepoctivýzámeržalovaného.Zvyjadrenížalovanéhonapojednávaní

je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že tento nerozlišuje medzi parcelou, ktorá predstavuje samotnú
záhradku a parcelou, ktorá predstavuje podiel na prístupovej ceste v záhradkárskej osade a prevádzané
podiely na pozemkoch vnímal ako prevod „záhradky“. Žalovaný tak mal subjektívne pocit, že v zozname
uviedol kompletné údaje a nič nezamlčal. Pokiaľ žalovaný opomenul v zozname uviesť aj pozemok parc.
č. 2124/28, nie je to možné pripísať jeho nepoctivému zámeru (zámeru prevod tohto pozemku zamlčať),

ale jeho nevedomosti. Potrestať samotnú nevedomosť žalovaného zrušením oddlženia by vzhľadom na
zanedbateľnú výmeru tohto pozemku bolo z pohľadu súdu prvej inštancie neprimerane prísne.

14. Odlišne súd prvej inštancie vyhodnotil samotný prevod pozemkov na matku žalovaného. Súd
prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 166g ods. 2 písm. h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), podľa ktorého dlžník
nemá poctivý zámer, ak z jeho správania sa pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu
poškodiť svojho veriteľa. Žalobca tvrdil, že žalovaný uskutočnil prevod v snahe, aby tento majetok
nebol predmetom exekučného konania, príp. neskôr nepodliehal konkurzu. Tomuto tvrdeniu žalobcu
predchádzalo vyjadrenie samotného žalovaného na pojednávaní, že pozemok prepísal na mamu, lebo

mal exekúcie, nevládal platiť a nevedel čo bude, aká bude situácia. Z darovacej zmluvy vyplýva, že
žalovaný nadobudol pozemky v roku 2008 darovaním. Dňa 20.05.2019 vlastnícke právo k pozemkom
darovacou zmluvou previedol na matku. Poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorej bol oprávneným
žalobca, bolo vydané dňa 09.05.2019, teda jedenásť dní pred podpisom zmluvy. Hoci žalovaný na
pojednávaní najskôr spontánne uviedol, že pozemky previedol na matku z dôvodu, že mal exekúcie a

nevedel čo bude, neskôr v rámci svojho výsluchu už tvrdil, že prevod s exekúciami nesúvisel a vlastnícke
právo k pozemkom previedol na matku z dôvodu, že tieto ako záhradku užívala práve matka a chcel,
aby patrili jej. Súd prvej inštancie neskoršie tvrdenie žalovaného vyhodnotil ako účelové, učinené v
snahe zvrátiť negatívne dôsledky jeho skoršieho vyjadrenia. Išlo o majetok vo vlastníctve žalovaného,
z ktorého mohla byť v exekúcii čiastočne uspokojená pohľadávka jeho veriteľa. Tomu, že išlo o prevod

uskutočnený v snahe, aby majetok nebol predmetom exekúcie, nasvedčujú aj časové súvislosti. Prevod
bol uskutočnený krátko po udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Ak aj žalovaný o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie v čase podpisu darovacej zmluvy skutočne ešte nevedel, z jeho prvotného
vyjadrenia jednoznačne vyplynulo, že minimálne o bezprostrednej hrozbe exekúcie vedomosť mal.
Žalovaný zároveň netvrdil žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý sa rozhodol previesť vlastnícke právo k

pozemkom na matku práve v uvedenom čase. Prevod pozemkov nezdôvodňoval ani vrátením daru,
ako sa inak uvádza v zmluve. Žalovaný deklaroval iba svoju vôľu, aby záhradka patrila matke, keďže
ju užívala. Z opísaného správania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je podľa
názorusúduprvejinštanciemožnéusudzovať,žežalovanýmalsnahupoškodiťsvojhoveriteľa.Pokiaľsažalovaný z dôvodu bezprostrednej hrozby exekúcie zbavil svojho jediného majetku väčšej hodnoty a po
nevyhnutnom roku vedenia exekučného konania požiadal o zbavenie dlhov oddlžením, nemožno podľa
názoru súdu hovoriť o jeho poctivom zámere. Preto súd prvej inštancie oddlženie žalovaného zrušil.

15. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol všetky návrhy
žalobcu na vykonanie dokazovania realizovaním dopytov s výnimkou dopytu na Sociálnu poisťovňu
ohľadne vymeriavacieho základu žalovaného pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
s odôvodnením, že nemali za účel preukázať či vyvrátiť tvrdenie žalobcu alebo žalovaného.

16. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

17. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Podanie odvolania odôvodnil tým, že z
článku II bod 2.2 darovacej zmluvy vyplýva, že jeho matka I. B. ho vyzvala na vrátenie daru podľa
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Nehnuteľnosti nadobudol darom od rodičov notárskou

zápisnicou spísanou dňa 16.04.2008 na Notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej notárky v Žiline
pod sp. zn. N 169/2008, Nz 15 889/2008 v spoluvlastníckom podiele jedna polovica. Rodičia boli
bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Jeho matka využila svoje právo plynúce z právnej
úpravy vrátenia daru v Občianskom zákonníku a požiadala ho o vrátenie daru. Doručením tejto výzvy
zanikol právny vzťah z darovania a žalovaný prestal byť podielovým vlastníkom. Keďže predmetom

darovania bola nehnuteľnosť, bola potrebná jeho súčinnosť, aby zánik právneho vzťahu z darovania,
ktorý nastal, bol premietnutý aj v štátom vedenej evidencii nehnuteľností. Preto uzavrel zmluvu, ktorá
znamenala záznam o zániku právneho vzťahu z darovania. Predložením tohto listinného dôkazu sám
žalobca vyvrátil svoje tvrdenie, že uskutočnil prevod v snahe, aby tento majetok nebol predmetom
exekučného konania, prípadne aby neskôr nepodliehal konkurzu, keďže právny vzťah z darovania

zanikol úkonom jeho matky. Nesprávny je potom záver súdu prvej inštancie, že mal snahu poškodiť
svojho veriteľa pred podaním návrhu na konkurz. Namietal tiež správnosť zistenia súdu prvej inštancie,
že tvrdeniu, že uskutočnil prevod pozemkov v snahe, aby tento majetok nebol predmetom exekučného
konania, prípadne neskôr nepodliehal konkurzu, predchádzalo jeho vyjadrenie, že pozemok prepísal na
mamu, lebo mal exekúciu, nevládal platiť a nevedel, čo bude, aká bude situácia. V súvislosti s prevodom

pozemku by sa takto nevyjadril. Toto tvrdenie nebolo v súvislosti s uzavretím darovacej zmluvy, snažil
sa preukázať poctivý zámer v súvislosti s konkurzom a oddlžením. Tomu nasvedčuje fakt, že v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy neboli vydané poverenia na vykonanie exekúcie. Nebolo tiež preukázané,
že v čase, keď podpisoval darovaciu zmluvu, mal vedomosť o hroziacich exekúciách, keďže v tom čase
munebolodoručenéžiadneupovedomenieozačatíexekúcie.Včase,keďpodpisovaldarovaciuzmluvu,

ešte ani len netušil, že svoju situáciu bude riešiť návrhom na povolenie oddlženia.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Namietal, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol, na
základe akých právnych dôvodov napáda rozhodnutie vo veci samej, teda v čom mal podľa jeho názoru

súd prvej inštancie pochybiť. Súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalovaný pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok previedol bezodplatne nehnuteľnosti v katastrálnom území
D. na svoju matku za účelom, aby tieto nespadli do konkurznej podstaty alebo neboli speňažené v
rámci exekučného konania. Samotný žalovaný v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že nevedel, čo bude a
nechcelonehnuteľnostiprísťapretotietopreviedolnasvojumatku.Žalovanýsvojevyjadreniamenil,ato

ponamietanískutkovýchokolnostízostranyprávnehozástupcužalobcunauskutočnenompojednávaní.
Z výsluchu žalovaného vyplýva jeho účelovosť a snaha produkovať a prispôsobovať skutkové okolnosti
v jeho prospech. Žalobca tiež podotkol, že skutkové okolnosti, na ktoré žalovaný poukázal v rámci
svojho odvolania, neboli z jeho strany prezentované počas konania na súde prvej inštancie, pričom
tieto mohol žalovaný bez svojej viny uviesť, keďže o týchto mal vedomosť už v čase uzatvorenia

predmetnej darovacej zmluvy. Túto procesnú obranu nemožno v odvolacom konaní použiť. Žalovaný
tiež nepreukázal, že by boli naplnené zákonné podmienky na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka.19. Žalovaný v odvolacej replike doplnil, že odvolanie podáva z dôvodov, ktoré ako dôvody pre odvolanie
pripúšťa Civilný sporový poriadok v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h). Vyjadril presvedčenie, že ním
uvádzané skutočnosti ohľadne vrátenia daru nie sú novotou v odvolacom konaní. Darovacia zmluva,

ktorú uzavrel s matkou dňa 20.05.2019, je v súdnom spise založená ako listinný dôkaz. Tento listinný
dôkaz predložil žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie. Z článku II bod 2.2 zmluvy vyplýva, že jeho
matka ho vyzvala na vrátenie daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu nikdy nemal snahu poškodiť svojho veriteľa.

20. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), viazaný

rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) s tým, že na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380
ods. 2 CSP), dospel k záveru, že bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

22. Odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré boli
vymedzené v odvolacej lehote (§ 380 CSP, § 364 CSP v spojení s § 362 CSP). Ustanovenie § 380 ods.
2 CSP však prikazuje odvolaciemu súdu zároveň z úradnej povinnosti prihliadať aj na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, a to aj v prípade, ak v odvolacích dôvodoch uplatnené neboli. Procesné
podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci

samej a dosiahnuť cieľ civilného sporového konania. Existencia a splnenie procesných podmienok
je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v
rozsahučlánku1CSP(Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,J.,Mesiarkinová,S.,Bajánková,J.,Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komnetár. Praha . C. H. Beck, 2016, 1540 s.).

23. Medzi vecné procesné podmienky sporového konania právna teória zaraďuje existenciu návrhu
na začatie konania vo veci samej - žaloby. Ustanovenie § 131 CSP žalobu definuje ako procesný
úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Jedná sa tak
o osobitný procesný úkon, ktorým sa iniciuje sporové konanie. Zákonná úprava civilného sporového
konania a jeho zásady vychádzajú z postulátu, že vymedzenie predmetu sporového konania musí

byť dané objektívnymi znakmi. Predmet konania v sporovom konaní určuje žalobca, ktorý je tzv.
pánom sporu (dominus litis). V zmysle § 132 CSP je žalobca v žalobe okrem všeobecných náležitostí
podania povinný uviesť žalobný návrh a pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, teda
dôsledné opísanie takých skutočností, na podklade ktorých si uplatňuje svoj nárok. Predmet konania
tak žalobca vymedzuje podaním žaloby, v ktorej uvedie právne významné skutočnosti a žalobný návrh,

a na ich základe vymedzuje to, o čom má súd rozhodnúť, čím individualizuje a objektivizuje predmet
konania. Predmet konania (resp. obsah žaloby) tak nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum),
ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). V civilnom
sporovom konaní sa uplatňuje zásada iura novit curia (právo pozná súd). Strany konania preto nie
sú povinné uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale

uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/196/2009 zo dňa 22.09.2010). Súd je viazaný petitom žaloby po
obsahovej stránke a petit je povinný vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn.7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2020). Zároveň potom platí, že priznanie
iného než požadovaného plnenia alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, než ktorý

žalobca vymedzil v žalobe, predstavuje prekročenie žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný a takýto
postup je bez ďalšieho porušením dispozičnej zásady, podľa ktorej civilné sporové konanie začína
podaním žaloby a predmet konania (teda to, o čom má súd rozhodnúť a na základe akého skutkového
deja) určuje výlučne žalobca.

24. Právna teória (napr. dielo Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4.vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1496) i súdna prax (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obdo/18/2022 z 31. januára 2023, sp. zn. 5Obdo/9/2022 zo dňa 18. 04. 2023) sú jednotné v názore,
že konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka je sporovým konaním a je preto ovládanézásadou dispozičnou a prejednacou. Súd konajúci o žalobe o zrušenie oddlženia je preto viazaný ako
žalobným návrhom, tak aj skutočnosťami, o ktoré žalobca žalobu o zrušenie oddlženia opiera. Pre
rozhodnutie súdu o takejto žalobe nie je podstatné, ktoré ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR upravujúce

nepoctivý zámer dlžníka žalobca citoval v podanej žalobe, ale tvrdený a preukázaný skutkový stav
veci a preto výsledky vykonaného dokazovania umožňujú konajúcemu súdu podriadiť uplatnený nárok
žalobcu aj pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca v žalobe dovoláva. Naviac
dôvody nepoctivého zámeru dlžníka sú v § 166g ods. 2 ZKR upravené len demonštratívne. Preto
je pre vymedzenie žaloby o zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer o to viac významné

najmä uvedenie rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca vymedzuje nepoctivosť zámeru dlžníka pri
oddlžení, pretože právna úprava ponecháva na vôli súdu, aby konkrétne dôvody nepoctivého zámeru
dlžníka posúdil v zákonných intenciách § 166g ods. 1, ods. 2 ZKR. Súd však nemôže zrušiť oddlženie
žalovanéhozinéhodôvodu,nežktorýžalobcavymedzenímrozhodujúcichskutkovýchokolnostívžalobe
uplatňuje.

25. Ustanovenie § 139 CSP umožňuje žalobcovi počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu, pričom
zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§
140 ods. 2 CSP). Znenie § 140 ods. 2 CSP vychádza zo súdnej praxe, ktoré ustálila, že za zmenu žaloby
treba považovať aj taký procesný úkon, ktorým žalobca hoc požaduje rovnaké plnenie, následne tak činí
na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/19/2007). Preto zákonodarca aj v dôvodovej správe k Civilnému
sporovému poriadku precizoval, že za zmenu žaloby je treba považovať akýkoľvek zásah, doplnenie,
spresnenie uplatneného nároku alebo skutočností, o ktoré žalobca uplatnený nárok opiera. V literatúre
sa možno stretnúť aj s názorom, že ide o zmenu v právnej kvalifikácii v dôsledku zmeny skutkového
stavu (v praxi známe ako zmena právneho dôvodu), aj keď v konečnom dôsledku ide o zmenu v

skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komnetár. Praha . C.
H. Beck, 2016, 1540 s.). Pokiaľ v priebehu konania žalobca uplatní v skutkovej rovine ďalší dôvod, ktorý
by sám o sebe mohol viesť k zrušeniu oddlženia žalovaného, ide o zmenu (rozšírenie) žaloby o zrušenie
oddlženia. Nové skutkové vymedzenie žalobných tvrdení predstavuje situáciu, kedy novo uvádzané

tvrdenia vychádzajú z inej životnej udalosti resp. udalosti vo vonkajšom svete a ktoré sa čo do svojej
podstaty nezhodujú s pôvodne uvádzanými tvrdeniami. Zmenou žaloby potom nie je zmena právnej
kvalifikácie oproti právnemu posúdeniu žalobcu v podanej žalobe, pretože právne posúdenie nároku
patrí len súdu samému a preto pre súd konajúci o žalobe o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
dlžníka nie je žiadnym spôsobom významné, pod akú právnu normu žalobca podriaďuje svoje skutkové

tvrdenia, z ktorých vyvodzuje potrebu zrušiť oddlženie dlžníka pre jeho nepoctivý zámer. Pokiaľ však
žalobca v priebehu konania podstatne zmení alebo doplní rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe,
je nutné takýto úkon posúdiť ako zmenu žaloby (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/44/2022 zo dňa 02. 08. 2023). Zmena žaloby ako dispozičný procesný úkon patriaci výlučne
žalobcovi (dominus litis), je v zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 CSP v spojení s § 140 CSP podaním vo

veci samej, ktorým žalobca môže meniť žalobu a určovať tak predmet konania.

26. Zmena žaloby však podlieha súhlasu súdu (§ 139 CSP), ktorý o pripustení alebo nepripustení
zmeny návrhu rozhoduje uznesením bez možnosti podať voči nemu odvolanie (§ 357 CSP). Pokiaľ
súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní a ak súd zmenu žaloby

nepripustí, jeho povinnosťou je pokračovať v konaní o nezmenenej žalobe. Keďže vyhovenie žalobnému
nároku na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe, by bolo prekročením
žaloby a porušením dispozičného princípu, v prípade zmeny žaloby v podobe podstatnej zmeny alebo
doplnení skutkových okolností žaloby je potrebné vždy rozhodnúť o zmene žaloby (vymedziť nový
predmet konania) a nové skutočnosti uviesť do výroku rozhodnutia súdu o zmene žaloby, prípadne vo

výroku odkázať na podanie žalobcu, v ktorom sú nové skutočnosti jednoznačne vymedzené. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
378/2013-2021 zo dňa 10. júla 2023, podľa ktorých žalobca ako dominus litis vymedzuje predmet
konania svojou žalobnou naráciou (opisom rozhodujúcich skutočností) a žalobným návrhom (petitom).
Zmenou žalobného návrhu žalobca prejavuje svoju vôľu, aby sa predmetom konania sa stal buď iný petit

alebo iný skutkový stav vymedzený inými rozhodujúcimi skutočnosťami. Je nepochybné, že žalobca by
mohol túto vôľu procesne prejaviť aj vo forme novej žaloby, ktorou by začal nové konanie. Úloha súdu
pri zmene žaloby sa obmedzuje na súhlas alebo nesúhlas (pripustenie alebo nepripustenie) s takouto
zmenou.27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že
žalovanýnemalprioddlženípoctivýzámer.Podaniežalobyžalobcaskutkovoodôvodniltým,žežalovaný

v konaní nebol platobne neschopný, keďže pred vyhlásením konkurzu hradil pohľadávku žalobcu
pravidelnými mesačnými splátkami a je aj naďalej zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim aspoň
na čiastočné uhradenie pohľadávky. Žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu na preukázanie poctivého
zámeru a čiastočné uhradenie pohľadávky. Aj keď mal pravidelný príjem, žalovaný nevyužil inštitút
splátkového kalendára, po oddlžení nevykonal žiadne úhrady svojho záväzku a neprejavil tak úprimnú

snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Žalobca tiež vo vyjadrení zo dňa 01.08.2022
(ktoré bolo vyjadrením k vyjadreniu žalovaného k žalobe), v skutkovej rovine zotrval na tom, že
žalovaný nebol v čase pred podaním a v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok
platobne neschopný, keď žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu disponoval príjmom
postačujúcim na čiastočnú úhradu jeho dlhov, a to v malých mesačných splátkach vo výške 20 - 30 Eur.
Vyjadril presvedčenie, že z platieb vykonaných zo strany žalovaného je zrejmé, že jeho príjem nebol

nízky a z tohto mohlo čiastočne uspokojovať a plniť svoje záväzky. Poukázal na to, že ak dlžník v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu disponuje príjmom postačujúcim na čiastočnú úhradu dlhov,
takýto dlžník nemá využiť inštitút oddlženia, ale konkurz formou splátkového kalendára, kedy prejaví
úprimnú snahu riešiť svoje dlhy a nezneužije inštitút oddlženia na účely zbavenia sa všetkých svojich
dlhov, ktoré mohol čiastočne aj v malých splátkach splácať, čím by preukázal, že má poctivý zámer.

28. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 30.06.2023, ktorého sa
zúčastnili strany sporu. Zo zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP) a zo zvukového záznamu o pojednávaní
(§ 98 CSP) vyplýva, že po tom, ako súd prvej inštancie oboznámil listinné dôkazné prostriedky, a to
zoznam majetku, ktorý dlžník vlastnil za posledné tri roky, predstúpil zástupca žalobcu, ktorý súdu prvej

inštancie predložil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, o povolení vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností a uviedol, že žalovaný posledné 3 roky pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu vlastnil aj pozemok parc. č. 2124/28, orná pôda o výmere 6594 m2, evidovaný v katastrálnom
území D. na LV číslo XXXX a ten pozemok spolu s tým, ktorý žalovaný uviedol v konštatovanej
prílohe - zozname majetku, ktorý dlžník vlastnil za posledné tri roky, žalovaný v roku 2019 daroval v

prospech svojej matky, a teda v zozname majetku, ktorý vlastnil za posledné 3 roky, dlžník neuviedol
všetky informácie. Žalobca tiež vysvetlil, že nemal vedomosť o tom, aké skutočnosti žalovaný uviedol
v zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných 3 rokoch, preto predložil tento dôkaz až
na pojednávaní, keď zistil, že má relevanciu. Žalovaný na otázku sudkyne, či si je vedomý, že zástupca
žalobcu hovorí o inom pozemku ako o tom, ktorý žalovaný uviedol v zozname majetku, ktorý vlastnil za

posledné tri roky, uviedol: „My máme v Rajci iba jeden pozemok, myslím mama a brat. Ja tam chodím
pomáhať. Keď som prevádzal pred troma rokmi ten pozemok, bol to iba jeden pozemok, jedna parcela.
Darovaciu zmluvu dala urobiť mama jednej pani, ja som ju nepísal, ja som to prepísal na mamu, ja
som mal exekúcie, ja som nevládal platiť, ja som nevedel, čo bude, čo bude ďalej, aká bude situácia.“
Zástupca žalobcu následne v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že vzhľadom na toto vyjadrenie

žalovaného sa jedná o odporovateľný právny úkon, kedy žalovaný previedol majetok s úmyslom, aby
sa vyhol splateniu svojich záväzkov.

29. Odvolací súd považoval za zistené, že žalobca na pojednávaní dňa 30.06.2023 skutkovým tvrdením,
že dlžník v zozname majetku, ktorý vlastnil za posledné 3 roky, neuviedol všetky informácie, keď v ňom

neuviedol pozemok s parc. č. 2124/28 v k.ú. D. a skutkovým tvrdením, že žalovaný previedol majetok s
úmyslom, aby sa vyhol splateniu svojich záväzkov, oproti dôvodom žaloby, ktorými boli tvrdenia žalobcu
o tom, že dlžník v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj po oddlžení disponoval príjmom
postačujúcim na čiastočnú úhradu dlhov, uviedol (doplnil) ďalšie dôvody, ktoré by sami o sebe mohli
viesť k zrušeniu oddlženia. Porovnaním skutkových dôvodov v podanej žalobe, na podklade ktorých

sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, a skutkových tvrdení uvedených žalobcom na
pojednávaní 30.06.2023, je možné bezpochyby dospieť k záveru, že na pojednávaní dňa 30.06.2023
žalobca uvedením nových rozhodujúcich tvrdení doplnil oproti žalobe celkom nové dôvody, o ktoré
opieral žalobou uplatnený nárok na zrušenie oddlženia žalovaného.

30. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o zrušení
oddlženia žalovaného s odôvodnením, že darovacou zmluvou zo dňa 20.05.2019 žalovaný previedol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v snahe, aby majetok nebol predmetom exekúcie, čomu podľa
názoru súdu prvej inštancie nasvedčovali aj časové súvislosti, keď prevod bol uskutočnený krátko poudelení poverenia na vykonanie exekúcie. Z tohto správania žalovaného pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný mal snahu poškodiť svojho veriteľa [§ 166g
ods.2písm.h)ZKR].Vskutočnostiachtvrdenýchžalobcomvpodanejžalobeaanivneuvedenípozemku

parc. č. 2124/28 v zozname majetku súd prvej inštancie nepoctivý zámer žalovaného nevidel. Z obsahu
spisu potom nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol o pripustení zmeny žaloby, napriek
tomu zmenenú žalobu prejednal a rozhodol o nej napadnutým rozhodnutím.

31. Odvolací súd opätovne pripomína, že konanie o žalobe o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

je nutné považovať za konanie sporové, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou a prejednacou a preto
bol súd prvej inštancie viazaný ako žalobným návrhom, tak aj skutočnosťami, o ktoré žalobca opieral
žalobu o zrušenie oddlženia. I keď sa žalobca potom naďalej v konaní domáhal zrušenia oddlženia
žalovaného pre nepoctivý zámer, na pojednávaní dňa 30.06.2023 v konaní uplatnil nové skutkové
dôvody uplatneného nároku založené na iných udalostiach než tých, ktoré popísal v žalobe. Súd prvej
inštancie síce nebol viazaný tým, ako žalobca v žalobe právne charakterizoval tvrdený skutkový základ

veci, z ktorého vyvodzoval žalovaný nárok, v sporovom konaní bolo jeho povinnosťou rešpektovať
skutkový dej vymedzený relevantnými skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe. Ak žalobca síce naďalej
požadoval rovnaké plnenie (zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer), ale na základe iného
skutkového deja, než aký predniesol v podanej žalobe, bolo nevyhnutné, aby súd prvej inštancie
rozhodol o zmene žaloby. Pokiaľ súd prvej inštancie takto zmenenú žalobu žalobcu prejednal bez

toho, aby procesne rozhodol o zmene žaloby, na prejednanie takto zmenenej žaloby a ani na vydanie
napadnutého rozhodnutia na jej podklade neboli splnené procesné podmienky.

32. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalobca výslovne neuviedol, že mení
žalobu, pretože súd je povinný posudzovať každý úkon účastníka podľa jeho obsahu (§ 124 CSP). Ani

nedostatokrelevantnejprocesnejaktivityžalobcuvpodobepodaniaosobitnéhonávrhunazmenužaloby
nezbavoval konajúci súd povinnosti posúdiť skutočnú povahu úkonov (prednesov) žalobcu podľa ich
obsahu, a teda ani významné obsahové doplnenie žaloby.

33. S poukazom na uvedené skutočnosti bol odvolací súd nútený konštatovať vady procesných

podmienok, na ktoré je v zmysle § 380 ods. 2 CSP nútený prihliadnuť, aj keď neboli žalovaným v
odvolacích dôvodoch uplatnené, a to konkrétne vady vecných procesných podmienok, ktoré zakladajú
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie vyhlásil
odvolaním napadnuté rozhodnutie za situácie, keď nerozhodol o zmene žaloby, a teda skôr, než bol
právoplatne ustálený predmet sporu.

34. Zároveň odvolací súd poukazuje na znenie § 371 CSP, podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom
konaní meniť. Vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum odvolaním
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, s predmetom
vymedzeným v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ nebol zákonom predpokladaným

procesným postupom ustálený predmet konania, nie je daný predpoklad ani pre vykonanie prieskumnej
činnosti zo strany odvolacieho súdu. Preto táto vada, na ktorú odvolací súd s poukazom na znenie
§ 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť, nevyhnutne viedla odvolací súd k potrebe rozhodnúť o zrušení
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v závislom výroku o trovách konania
a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP

v spojení s § 391 ods. 1 CSP, keďže tento nedostatok nebolo možné odstrániť v konaní pred odvolacím
súdom (§ 371 CSP).

35. Odvolací súd sa vzhľadom na povahu zistenej vady s výnimkou uvedenia všeobecných teoretických
východísk musel zdržať vlastného hodnotenia, a teda aj vlastného právneho posúdenia skutočností

uvedených v žalobe na podklade podaného odvolania (391 ods. 2 CSP). Po vrátení veci na ďalšie
konanie bude úlohou súdu prvej inštancie zrealizovať v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru
odvolacieho súdu správny procesný postup v súvislosti so zmenou žaloby a následne opätovne vec
prejednať a vo veci opätovne rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav. Odvolací
súd pripomína, že súd prvej inštancie bude povinný na tento účel zohľadniť vzhľadom na zrušujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu tiež tvrdenia strán v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie bude dbať na
to, aby rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil tak, aby boli zrejmé konkrétne skutkové zistenia
a právne závery podporené úvahami súdu prvej inštancie, na ktorých svoje rozhodnutie založí (§ 391
ods. 3 CSP).36. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní odvolacím návrhom domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, podľa § 381 CSP platí, že odvolacím návrhom nie je odvolací

súd viazaný.

37. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

38. Rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 in fine CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).