Uznesenie – Reštrukturalizácia ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31R/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240856
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123240856.8

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: AP Express, s.r.o. v
reštrukturalizácii, sídlo s. č. 363, 925 71 Trnovec nad Váhom, IČO: 47 474 432, ktorého správcom je:
OrigonRecoverySolutions,k.s.,sosídlomMurgašova3,04001Košice,značkasprávcuS2082,konajúc
o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nahrádza v skupine č. 3 - „Skupina nezabezpečených veriteľov“ súhlas s prijatím

reštrukturalizačného plánu dlžníka, o ktorého prijatí sa hlasovalo na schvaľovacej schôdzi konanej dňa
16.09.2024.

II. Súd potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka: AP Express, s.r.o. v reštrukturalizácii, sídlo s. č.
363, 925 71 Trnovec nad Váhom, IČO: 47 474 432, z 05.08.2024, o ktorého prijatí sa hlasovalo na
schvaľovacej schôdzi konanej dňa 16.09.2024 a ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia.

III. Súd končí reštrukturalizáciu dlžníka: AP Express, s.r.o. v reštrukturalizácii, sídlo s. č. 363, 925 71
Trnovec nad Váhom, IČO: 47 474 432.

o d ô v o d n e n i e :

I. Reštrukturalizácia dlžníka

1. V záhlaví označenej právnej veci bolo na návrh dlžníka dňa 29.11.2023 začaté reštrukturalizačné
konanie dlžníka (§ 113 ods. 3 ZKR) a dňa 10.01.2024 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka (§ 118
ods. 1 ZKR) a dlžníkovi ustanovený správca, označený v záhlaví.

II. Návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom

(predmet subkonania)

2. Dlžník sa návrhom podaným elektronicky a doručeným súdu dňa 26.09.2024 domáha, aby
súd (I.) nahradil súhlas skupiny označenej v reštrukturalizačnom pláne ako skupina č. 3 –
skupina nezabezpečených pohľadávok s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, (II.) potvrdil
reštrukturalizačný plán dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 16.09.2024 a (III.) ukončil

reštrukturalizáciu dlžníka. Dlžník svoj návrh odôvodnil nasledovne:

2.1. Dňa 16.09.2024 sa konala schvaľovacia schôdza, ktorá neschválila reštrukturalizačný plán dlžníka
vznenívakombolschválenýveriteľskýmvýboromdňa16.08.2024,zktoréhodôvodudlžníknepredkladá
kópiu plánu v porovnanom znení podľa § 150 ods. 3 písm. e) ZKR.

2.2. Dlžník uviedol, že správca svojim nezákonným postupom zmaril účel a cieľ schvaľovacej schôdze,
keďže aj v dôsledku neho okrem iného skupina č. 3 – skupina nezabezpečených pohľadávokhlasovala proti prijatiu plánu. V tejto súvislosti uviedol, že dlžník dňa 08.07.2024 predložil prvý
návrh reštrukturalizačného plánu veriteľskému výboru na predbežné schválenie podľa § 143 ZKR. Po
predložení tohto návrhu reštrukturalizačného plánu správca zaslal e-mailom z 09.07.2024 pripomienky

správcu, ktoré správca označil ako návrh, resp. podnet pre členov veriteľského výboru. Tento postup
správcu predchádzal jeho nezákonnému zasahovaniu do priebehu reštrukturalizačného konania,
v ktorom pokračoval aj na schvaľovacej schôdzi. V uvedenom návrhu správcu správca žiadal
o vysvetlenie vo vzťahu k zaradeniu pohľadávok Finančného riaditeľstva SR do 1 skupiny, a to
pre zabezpečené pohľadávky a navrhol vytvorenie 3 skupín pohľadávok, a to 1. pre zabezpečené

pohľadávky Finančného riaditeľstva SR, 2. pre nezabezpečené pohľadávky Finančného riaditeľstva
SR a 3. pre ostatné nezabezpečené pohľadávky, alternatívne 2 skupín pohľadávok, a to 1. pre
zabezpečené pohľadávky Finančného riaditeľstva SR a 2. pre ostatné nezabezpečené pohľadávky
(vrátane nezabezpečených pohľadávok Finančného riaditeľstva SR). Dňa 22.07.2024 sa uskutočnilo 2.
zasadnutie veriteľského výboru, ktorého sa zúčastnili členovia veriteľského výboru a nezúčastnil sa ho
správca. Členovia veriteľského výboru nezohľadnili pripomienky správcu vyplývajúce z jeho návrhu pre

členov veriteľského výboru a nevyžadovali k ním akékoľvek stanovisko dlžníka, z čoho vyplýva, že ich
neboli vyhodnotené ako dôvodné. Dlžník vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné k nim zaujať
ďalšie stanovisko, keďže ich rovnako ako veriteľský výbor vyhodnotil ako nedôvodné, a to aj z dôvodu,
že pred zaslaním prvého návrhu reštrukturalizačného plánu viedol rokovania s Finančným riaditeľstvom
SR o spôsobe vytvorenia skupiny 1 a udelenia súhlasu so zaradením nezabezpečených pohľadávok

tohto veriteľa do skupiny 1, ktorý bol udelený po predložení prvého návrhu reštrukturalizačného plánu.
Z tohto dôvodu bola vytvorená jedna skupina pre veriteľa Finančné riaditeľstvo SR pre zabezpečené
a nezabezpečené pohľadávky, a to v súlade s § 137 ods. 4 ZKR, ktorý veriteľ súčasne súhlasil so
zmenou pohľadávok a s upokojením jeho nezabezpečených pohľadávok s dlhšou dobou splácania ako
5 rokov. Tento súhlas nemá dopad na zabezpečené pohľadávky, pri ktorých nie je nevyhnutné podľa §

154 ods. 1 písm. h) ZKR súhlasiť s dlhšou dobou splácania ako 5 rokov. Vo vzťahu k tvrdeniu správcu,
že dlžník má záujem o lepší spôsob uspokojenia nezabezpečených pohľadávok Finančného riaditeľstva
SR v porovnaní s ostatnými dotknutými nezabezpečenými veriteľmi uviedol, že vytvorenie skupín
pohľadávok veriteľov je v súlade s § 137 ods. 2 vetou prvou ZKR, keďže zabezpečené i nezabezpečené
pohľadávky zaradené do skupiny uvedeného veriteľa patria totožnému veriteľovi, ktorého ekonomické

záujmy v prípade zabezpečených a nezabezpečených pohľadávok sú totožné a vyplývajú z charakteru
týchto pohľadávok ako pohľadávok štátu. Každá zo skupín vytvorená v reštrukturalizačnom pláne
predpokladá rovnakú mieru a spôsob uspokojenia veriteľov v nej zaradených. Ustanovenie § 139 ods.
2 ZKR je možné aplikovať len v prípade, ak by došlo k horšiemu alebo menšiemu uspokojeniu veriteľa
zaradeného v rovnakej skupine, ktorú situáciu predložený reštrukturalizačný plán neobsahuje. Dlžník

postup správcu spočívajúci okrem iného v adresovaní nevyžiadaných podnetov pre členov veriteľského
výboru, ktoré sú naviac nedôvodné, snažiaci sa navodiť dojem o postupe predkladateľa plánu v rozpore
so zákonom a o zvýhodňovaní veriteľa, čo by mohlo odôvodňovať konverziu reštrukturalizačného
konania na konkurz, nezodpovedá konaniu s odbornou starostlivosťou a je spôsobilý ohroziť dlžníka na
jeho právach a právom chránených záujmoch a spôsobiť mu škodu.

2.3. Predložený reštrukturalizačný plán rešpektuje vzájomný pomer plnenia medzi skupinami
v rozhodnom období 5 rokov plnenia plánu, keďže skupina 1 – zabezpečených i nezabezpečených
pohľadávok veriteľa Finančné riaditeľstvo, skupina 2 – verejnoprávnych pohľadávok Slovenskej
konsolidačnej, a.s., ako aj skupina č. 3 – nezabezpečených pohľadávok bude uspokojená v rozsahu 50

%pohľadávokvuvedenomčasovomobdobí.Anijedenzveriteľovuvedenýchskupínnebudeuspokojený
v danom období v rozsahu viac ako 50 % pohľadávok.

2.4. Dlžník dňa 05.08.2024 predložil veriteľskému výboru na schválenie prepracovaný reštrukturalizačný
plán, pričom veriteľ – Sociálna poisťovňa deň po predložení prepracovaného reštrukturalizačného plánu

veriteľskému výboru dlžníkom, dňa 06.08.2024, doručil žiadosť o zaradenie pohľadávky do osobitnej
skupiny. Dlžník podaním z 13.08.2024 oznámil veriteľovi, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, a to
z dôvodu, že už 05.08.2024 predložil veriteľskému výboru, ktorého členom je aj Sociálna poisťovňa,
prepracovaný návrh reštrukturalizačného plánu, z ktorého dôvodu už veriteľský výbor v danom čase
rozhodoval o schválení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu. Po schválení plánu veriteľským

výborom možno z podnetu dlžníka pritom opraviť už len zjavné chyby v písaní alebo počítaní alebo
iné zrejmé nesprávnosti, pričom iné zmeny možno uskutočniť len na základe žiadosti účastníka plánu.
Veriteľ pritom žiadosť podľa § 145 ods. 1 ZKR, t. j. po schválení reštrukturalizačného plánu veriteľským
výborom, nedoručil. Dňa 16.08.2024 sa uskutočnilo tretie zasadnutie veriteľského výboru, na ktoromveriteľský výbor schválil prepracované znenie reštrukturalizačného plánu dlžníka. Sociálnej poisťovni
ako veriteľovi a účastníkovi reštrukturalizačného plánu pritom nič nebránilo uviesť svoju žiadosť či už
na druhom zasadnutí veriteľského výboru, rokujúceho o prvej verzii reštrukturalizačného plánu a tento

vrátiť dlžníkovi s pripomienkami na prepracovanie a rovnako mohol kedykoľvek pred uplynutím lehoty
dlžníkovi na predloženie prepracovaného znenia reštrukturalizačného plánu doručiť mu predmetnú
žiadosť tak, aby ju vedel zapracovať do reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa však túto
doručila až deň po uplynutí lehoty, kedy dlžník už nebol oprávnený do plánu zasahovať, pričom
následne nevyužil postup podľa § 145 ods. 1 ZKR, čo vyplýva aj z toho, že správca dlžníkovi ako

predkladateľovi reštrukturalizačného plánu podľa § 145 ods. 2 ZKR nedoručil dlžníkovi žiadny zoznam
žiadosti vyhotovený na uvedenom právnom základe, pričom tento správca nepredložil dlžníkovi ani
na schvaľovacej schôdzi. Dlžník nie je povinný podľa § 147 ods. 1 ZKR odpovedať na podanie
účastníkov plánu vykonané v rozpore so zákonom (teda bez žiadosti účastníka plánu podľa § 145
ods. 1 ZKR) a na jeho základe pristúpiť k úprave reštrukturalizačného plánu. Rovnako tak podkladom
na zmenu reštrukturalizačného plánu nemôže byť ani návrh správcu prednesený na schvaľovacej

schôdzi, keďže nie je účastníkom plánu, ktorému by patrili práva, na podklade ktorých môže svojimi
návrhmi zasahovať do osobitnej dohody dlžníka a veriteľov, ktorá je obsahom veriteľským výborom
schváleného reštrukturalizačného plánu. V prejednávanej veci preto neboli splnené podmienky na
zmenu reštrukturalizačného plánu na návrh účastníka plánu podľa § 145 ods. 1 ZKR a ani na jeho úpravu
postupom podľa § 147 ods. 2 ZKR.

2.5. Dlžník pred uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizačného konania
kontaktoval svojich veriteľov, Sociálnu poisťovňu nevynímajúc, za účelom prihlásenia všetkých
pohľadávok do reštrukturalizácie dlžníka. Napriek tomu si tento veriteľ neprihlásil všetky pohľadávky,
čo sa snažil zhojiť tým, že podmieňoval žiadosť dlžníka o splátkový kalendár na dlžnú sumu 11.756,77

eura plnením aj na veriteľovi neprihlásenú pohľadávku do reštrukturalizácie dlžníka vo výške 3.025,17
eura, a to maximálne v dobe 24 mesiacov. Ani tejto žiadosti veriteľa nemohol dlžník vyhovieť, keďže by
tým zvýhodnil veriteľa oproti ostatným veriteľom. Dlžník sa domnieva, že práve z uvedeného dôvodu,
keď nepristúpil na danú podmienku Sociálnej poisťovne, tento veriteľ neschválil reštrukturalizačný plán
dlžníka a na schvaľovacej schôdzi hlasoval proti jeho prijatiu.

2.6. Dlžník v návrhu vo vzťahu k nezákonnému postupu správcu v prejednávanej veci ďalej uviedol,
že zápisnica zo schvaľovacej schôdze neobsahuje správcom tvrdený zoznam žiadostí podľa § 145
ods. 1 ZKR, ale neobsahuje ani zákonné náležitosti stanovené v § 150 ods. 3 ZKR, keďže správca
doručil mailom z 20.09.2024 zápisnicu, ktorej prílohou bola výlučne listina prítomných bez ostatných

náležitosti stanovených v § 150 ods. 3 ZKR. Keďže obligatórnou prílohou návrhu na potvrdenie plánu
podľa § 151 ods. 1 ZKR je zápisnica zo schvaľovacej schôdze, musí dlžník suplovať povinnosť správcu
a ním predloženú zápisnicu zo schvaľovacej schôdze dopĺňať o ďalšie obligatórne prílohy, ktoré správca
opomenul k zápisnici pripojiť.

2.7. Návrh na nahradenie súhlasu skupiny č. 3 – nezabezpečených pohľadávok dlžník odôvodnil tým,
že sú splnené podmienky na vyhovenie tomuto návrhu. K splneniu prvej podmienky, stanovenej v § 152
ods. 1 písm. a) ZKR uviedol, že konkrétne skutočnosti pre posúdenie splnenia uvedenej podmienky
sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne schválenom veriteľským výborom (s. 14 – 21), z ktorých
vyplýva, že pri porovnaní konkurzu a reštrukturalizácie dlžníka je reštrukturalizácia výhodnejšia tak

z hľadiska celkového výťažku, ako aj z hľadiska výťažku pre jednotlivé skupiny veriteľov. V tejto súvislosti
uviedol, že v prípade konkurzu by výťažok z oddelenej podstaty na uspokojenie veriteľa Finančné
riaditeľstvo SR bol vo výške 31.850,- eur a vo zvyšku by bol uspokojovaný z výťažku zo speňaženia
všeobecnej podstaty, pričom výťažok zo všeobecnej podstaty by bol vo výške 42.609,- eur. V prípade
reštrukturalizácie by pohľadávky skupiny Finančné riaditeľstvo SR boli uspokojené v rozsahu 100 %

vo výške 556.240,39 eura, skupiny Slovenská konsolidačná boli uspokojené v rozsahu 100 % vo
výške 5.660,- eur a pohľadávky skupiny ostatných nezabezpečených veriteľov by boli uspokojené
v rozsahu 50 % vo výške 176.327,73 eura. Porovnaním predpokladaného uspokojenia veriteľov dlžníka
v reštrukturalizácii a v konkurze možno dospieť k záveru, že v reštrukturalizácii je možné predpokladať
rovnaký alebo väčší rozsah uspokojenia všetkých skupín veriteľov dlžníka v porovnaní s konkurzom.

Splnenie druhej podmienky, stanovenej v § 152 ods. 1 písm. b) ZKR dlžník odôvodnil tým, že za prijatie
reštrukturalizačného plánu hlasovali 2 z 3 skupín podľa reštrukturalizačného plánu a splnenie tretej
podmienky, stanovenej v § 152 ods. 1 písm. c) ZKR odôvodnil tým, že za prijatie reštrukturalizačného
plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ichzistených pohľadávok, keďže za hlasovali veritelia s počtom hlasov 583.113 hlasov (78,42 %) a proti
veritelia s počtom hlasov 160.462 hlasov (21,58 %).

2.8. Dlžník má za to, že sú v prejednávanej veci splnené podmienky na vyhovenie jeho návrhu, pričom
záverom uviedol, že žiaden z veriteľov nevzniesol proti priebehu schvaľovacej schôdze žiadne námietky,
pričom reštrukturalizačný plán je v súlade so ZKR a nie sú dôvody pre zamietnutie reštrukturalizačného
plánu.

3. Doručením uvedeného návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom sa začalo
v rámci prebiehajúceho reštrukturalizačného konania subkonanie o tomto návrhu podľa § 151 a nasl.
ZKR.

III. Prejednanie návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom na pojednávaní

4. Súd na prejednanie návrhu na potvrdenie reštrukutrlizačného plánu podľa § 197 ods. 1 vety poslednej
ZKR dňa 10.10.2024 nariadil pojednávanie na 25.10.2024, na ktoré predvolal (i/) dlžníka, (ii/) správcu
(ako osobu zúčastnenú na konaní) a (iii/) tých ostatných účastníkov reštrukturalizačného konania, ktorí
chcú využiť procesné právo zúčastniť sa daného pojednávania.

4.1. Súd k odôvodneniu uvedeného procesného postupu súdu uvádza, že v prejednávanej veci
považoval za potrebné nariadiť pojednávanie podľa § 197 ods. 1 vety poslednej ZKR z dôvodu, že
ako to vyplýva zo správy správcu o priebehu reštrukturalizácie z 19.08.2024 [č. l. 164] a jej príloh a
následne aj zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze, správca v priebehu reštrukturalizácie, a to aj vo

vzťahu k reštrukturalizačnému posudku, o ktorého prijatí bolo rozhodované na schvaľovacej schôdzi
dňa 16.09.2024, namietal, že skupiny pohľadávok boli v reštrukturalizačnom pláne vytvorené v rozpore
so ZKR, s čím sa navrhovateľ v návrhu nestotožnil, pričom uvedené námietky sú relevantné podľa §
154 ods. 1 písm. a) ZKR pri rozhodovaní o tom, či súd reštrukturalizačný plán zamietne. Rovnako tak
na schvaľovacej schôdzi prítomný veriteľ – Sociálna poisťovňa namietal viaceré skutočnosti ohľadom

postupu pri príprave plánu (okrem iného to, že dlžník jej žiadosť o vytvorenie samostatnej skupiny
pre jej pohľadávky posúdil ako oneskorene podanú, pričom mal za to, že ju podal včas, keďže bola
podaná podľa § 145 ZKR v lehote 7 dní pred konaním schvaľovacej schôdze, pričom ustanovenie §
147 ods. 2 ZKR umožňuje predkladateľovi plánu jeho zmenu v prospech niektorej zo skupín veriteľov
až do skončenia rozpravy; ďalej to, že dlžník tvorbou skupín poškodil veriteľa – Sociálnu poisťovňu,

keď veriteľom Finančné riaditeľstvo SR ako aj Slovenská konsolidačná priznal v reštrukturalizačnom
pláne až 100 % uspokojenie ich prihlásených pohľadávok, avšak rovnakej požiadavke Sociálnej
poisťovne nevyhovel a priznal jej len 50 % uspokojenie prihlásených pohľadávok, pričom veritelia
Slovenská konsolidačná a Sociálna poisťovňa majú rovnaké ekonomické záujmy a napokon namietol
aj spôsob tvorby samostatnej skupiny veriteľa Finančné riaditeľstvo SR, v prípade ktorej dochádza

k spojeniu zabezpečených a nezabezpečených pohľadávok do jednej skupiny so 100 % uspokojením
všetkých pohľadávok). Vzhľadom na uvedené, v záujme predídenia prekvapivému rozhodnutiu súdu
bez akejkoľvek možnosti účastníkov konania – osobitne dlžníka a veriteľa – Sociálnej poisťovne,
ktorá na schvaľovacej schôdzi vzniesla námietky ohľadom majúce vplyv na posúdenie zákonnosti
reštrukturalizačného plánu dlžníka – poznať predbežný právny názor súdu (a v rámci neho aj právne

skutočnosti, ktoré sú pre súd relevantné pri tomto rozhodovaní) a umožniť vyjadriť sa k nemu účastníkom
konania, osobitne so zreteľom na to, že subkonanie o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu
súdom je v prípade jednej alternatívy rozhodnutia o ňom (v prípade vyhovenia návrhu) jednoinštančné,
súd v záujme zachovania ústavného práv účastníkov konania na spravodlivý proces považoval za
potrebné prejednať návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom na pojednávaní.

4.2. Súd v predvolaní na pojednávanie upovedomil účastníkov reštrukturalizačného konania a správcu,
že za účelom za účelom realizácie procesných práv im súd doručí návrh dlžníka na potvrdenie
reštrukturalizačného plánu súdom, ktorý inak oboznámi na pojednávaní, aj pred pojednávaním, a to
na žiadosť daného účastníka konania alebo správcu doručenú súdom. Súd súčasne v predvolaní

upovedomil účastníkov konania, že návrh s prílohami je prístupný aj v elektrickom súdnom spise, do
ktorého môžu účastníci konania nazrieť prostredníctvom vzdialeného prístupu (§ 195 v spojení s § 168a
ods. 7 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, v nadväznosti na § 196 ZKR a § 97 CSP).4.3. Všetkým účastníkom konania a správcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 199
ods.1,ods.9ZKRdňa18.10.2024(akodňanasledujúcehopodnizverejneniapredvolaniavObchodnom

vestníku č. 202/2024 zo dňa 17.10.2024). Lehota na prípravu na pojednávanie bola podľa § 196 ZKR
v spojení s § 178 ods. 2 CSP zachovaná u všetkých predvolaných subjektov. Dlžníkovi a správcovi bolo
podľa § 199 ods. 2 ZKR doručované predvolanie aj iným spôsobom, a to do elektronickej schránky podľa
zákona o e-Governmente, ktoré doručenie však nie je relevantné z hľadiska počítania procesnej lehoty
na prípravu pojednávania podľa § 196 ZKR v spojení s § 178 ods. 2 CSP, keďže podľa § 199 ods. 4

ZKR sa vychádza zo zverejnenia predvolania v Obchodnom vestníku.

5. Súd návrh dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom prejednal na pojednávaní, ktoré
otvoril dňa 25.10.2024 (z ktorého, rovnako aj z jeho pokračovania konanom dňa 22.11.2024, bol podľa §
196 ZKR v spojení s § 98 CSP vyhotovený zvukový záznam a o ktorom bola podľa § 196 ZKR v spojení
s § 99 CSP spísaná aj zápisnica).

5.1. Pojednávania sa zúčastnil dlžník, správca a veriteľ – Sociálna poisťovňa (ďalej v tomto odôvodnení
aj len „veriteľ 1/“).

5.2. K predmetu pojednávania sa vyjadril dlžník, ktorý uviedol, že skupiny pohľadávok boli vytvorené

v súlade s § 137 ods. 4 ZKR a vo zvyšku sa vyjadrí písomným podaním.

5.3.Kpredmetupojednávaniasavyjadrilveriteľ–Sociálnapoisťovňa,ktorýuviedol,žereštrukturalizačný
plán považuje za nezákonný, keďže uprednostňuje uspokojenie veriteľa – Slovenská konsolidačná,
ktorému bola vytvorená samostatná skupina pohľadávok s uspokojením 100%, na čo nie je dôvod,

keďže nie je poskytovateľom štátnej pomoci, čo vyplýva aj z charakteru jeho pohľadávok. Rovnako
namieta spoločné vytvorenie skupiny zabezpečených a nezabezpečených pohľadávok so 100%
uspokojenímFinančnéhoriaditeľstva,čímsauprednostňujeajinýveriteľ.Rovnakotakajvzáväznejčasti
reštrukturalizačného plánu nie je určené uspokojenie Sociálnej poisťovne na presné centy. Veriteľ 1/ má
za to, že žiadosť o zmenu reštrukturalizačného plánu podal v zákonnej lehote, keď táto bola podaná

na druhý deň po druhom zasadnutí veriteľského výboru. Veriteľ 1/ považuje reštrukturalizačný plán za
diskriminačný vo vzťahu k všetkým nezabezpečeným veriteľom, v rámci čoho možno poukázať aj na to,
že len vo vzťahu k veriteľom v ostatných skupinách bolo povolené mimoriadne splácanie pohľadávok
a postúpenie pohľadávok. Veriteľ 1/ navrhol, aby súd zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka.

5.4. Na pojednávaní vzniesol dlžník procesnú námietku k tomu, že správca je prítomný JUDr. Igorom
Hrdlíkom, keďže tento nezložil špeciálnu správcovskú skúšku. Navrhol preto na jeho vyjadrenia
urobené na pojednávaní neprihliadať. Súd už na tomto mieste uvádza, že táto námietka nie je
dôvodná, keďže v zozname špeciálnych správcov podľa zákona o správcoch je zapísaná komanditná
spoločnosť, za ktorú podľa § 196 ZKR v spojení s § 73 CSP a Obchodného zákonníka je oprávnený

v reštrukturalizačnom konaní konať ktorýkoľvek komplementár, ktorým je aj JUDr. Igor Hrdlík.

6. Vzhľadom na rozsiahle predbežné právne posúdenie súdu, dané na pojednávaní konanom dňa
25.10.2024, ku ktorému sa chcel dlžník vyjadriť písomne, súd vyhovel tomuto návrhu dlžníka a podľa §
196 ZKR v spojení s primeraným použitím čl. 10 ods. 2 a čl. 9 CSP odročil pojednávanie na 22.11.2024

a určil dlžníkovi pre prípad realizácie procesného práva vyjadriť sa k predmetu pojednávania lehotu
15 dní odo dňa pojednávania. Dlžníka predvolal súd na pojednávaní konanom dňa 25.10.2024, pričom
uviedol, že účasť správcu a veriteľov nie je nutná.

6.1. Všetkým účastníkom konania a správcovi bolo predvolanie na pojednávanie, na ktoré súd predvolal

(i/) dlžníka a (ii/) tých ostatných účastníkov reštrukturalizačného konania, ktorí chcú využiť procesné
právo zúčastniť sa daného pojednávania, doručené podľa § 199 ods. 1, ods. 9 ZKR dňa 13.11.2024
(ako dňa nasledujúceho po dni zverejnenia predvolania v Obchodnom vestníku č. 220/2024 zo dňa
13.11.2024). Lehota na prípravu na pojednávanie bola podľa § 196 ZKR v spojení s § 178 ods. 2 CSP
zachovaná u všetkých predvolaných subjektov.

7. Dlžník sa následne k predmetu pojednávania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.11.2024.
Dlžník v podstatnom zopakoval svoju skutkovú i právnu argumentáciu obsiahnutú už v návrhu napotvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom, na ktorom zotrval, pričom sa vyjadril v podstatnom
nasledovne:

7.1. Dlžník namietol, že na pojednávaní konanom dňa 25.10.2024 veriteľ 1/ (Sociálna poisťovňa)
bol prítomný A. B. C.. Keďže ide o pokračovanie v procese schvaľovania / potvrdzovania
reštrukturalizačného plánu dlžníka po schvaľovacej schôdzi, bolo nevyhnutné, aby predložila poverenie
s úradne osvedčeným podpisom osoby oprávnenej konať v mene veriteľa, a to s poukazom na
primerané použitie § 146 ods. 4 ZKR, pričom z ničoho nevyplýva, že by takéto poverenie bolo

predložené. Na schvaľovacej schôdzi sa pritom za tohto veriteľa zúčastnil iný zamestnanec, a preto
jej poverenie a účasť na schvaľovacej schôdzi sa nemôže vzťahovať na účasť A. C. na pojednávaní.
Z tohto dôvodu dlžník navrhol, aby súd na vyjadrenia veriteľa 1/ prednesené na pojednávaní dňa
25.10.2024 neprihliadal. Súd už na tomto mieste k tejto procesnej námietke uvádza, že nie je dôvodná,
keďže ako to vyplýva z listiny predchádzajúcej zápisnici o pojednávaní z 25.10.2024, A. C. predložila
súdu poverenie na zastupovanie Sociálnej poisťovne na pojednávaní. Keďže pojednávanie nemožno

stotožňovať so schvaľovacou schôdzou, nemožno ani na náležitosti poverenia aplikovať § 146 ods. 4
ZKR o náležitostiach splnomocnenia (a nie poverenia zamestnanca, o aké ide v prejednávanej veci).

7.2. Vo vzťahu k vytvoreniu skupiny pre veriteľa – Finančné riaditeľstvo SR pre zabezpečené
a nezabezpečené pohľadávky zopakoval, že vytvorenie tejto skupiny bolo vykonané v súlade so

zákonom. Dlžník viedol rokovanie s týmto veriteľom o spôsobe vytvorenia danej skupiny 1 a udelenia
súhlasu so zaradením nezabezpečených pohľadávok tohto veriteľa do skupiny 1, ktorý súhlas udelil
po predložení prvého návrhu reštrukturalizačného plánu. Teda, problém údajného rozporu so zákonom,
namietaný správcom a implicitne označený súdom, bol odkomunikovaný s daným veriteľom, ktorý
je zároveň členom veriteľského výboru a zároveň odstránený dodatočným uložením súhlasu tohto

veriteľa z 18.07.2024, ktorý tvorí aj prílohu prepracovaného znenia návrhu reštrukturalizačného plánu.
Z týchto dôvodov bola vytvorená výlučne jedna skupina pre daného veriteľa, a to pre zabezpečené
a nezabezpečené pohľadávky v súlade s § 137 ods. 4 in fine ZKR, keďže tento veriteľ udelil písomný
súhlas so zaradením jeho nezabezpečených pohľadávok do skupiny pre zabezpečeného veriteľa, ktorý
zároveň súhlasil so zmenou pohľadávok a s uspokojením jeho nezabezpečených pohľadávok s dlhšou

dobou splácania ako 5 rokov. Ako uviedol aj správca, tento súhlas so zmenou pohľadávok je relevantný
vo vzťahu k prihláseným nezabezpečeným pohľadávkam veriteľa – Finančného riaditeľstva SR a nemá
dopad na zabezpečené pohľadávky, pri ktorých nie je nevyhnutné podľa § 154 ods. 1 písm. h) ZKR
súhlasiť s dlhšou dobou splácania ako 5 rokov. Dlžník poukázal na § 137 ods. 2 vetu prvú ZKR, ktorý
stanovuje rešpektovanie zaradenia pohľadávok do skupín s rovnakými ekonomickými záujmami. Keďže

zabezpečené a nezabezpečené pohľadávky zaradené do prvej skupiny patria totožnému veriteľovi
– Finančnému riaditeľstvu SR, ktorého oprávnené ekonomické záujmy sú v prípade zabezpečených
a nezabezpečených pohľadávok totožné, vyplývajúce z charakteru týchto pohľadávok ako pohľadávok
štátu a ktorý veriteľ udelil súhlas so zmenou jeho pohľadávok, ktorý tvorí prílohu č. 6 prepracovaného
návrhu reštrukturalizačného plánu, nie je splnená domnienka o nezákonnom postupe dlžníka pri

vytváraní skupín a zaraďovaní pohľadávok do skupín pri tvorbe reštrukturalizačného plánu. Dlžník v tejto
súvislosti ešte uviedol, že ide o zaužívanú prax, uplatnenú v prípade viacerých reštrukturalizačných
plánov, ktoré boli schválené súdom.

7.3. Vo vzťahu k námietke, že v skupine 2 – verejnoprávnych pohľadávok Slovenská konsolidačná sú

pohľadávky veriteľov uspokojené v inej miere ako pohľadávky iných veriteľov v totožnej skupine, dlžník
uviedol, že každá zo skupín vytvorená v reštrukturalizačnom pláne predpokladá rovnakú mieru a spôsob
uspokojenia veriteľov v nej zaradených. V skupine 2 nie je zaradený iný veriteľ, ktorý by bol uspokojený
v horšom a/alebo menšom rozsahu. Ustanovenie § 139 ods. 2 ZKR je možné aplikovať iba v prípade, ak
by došlo k horšiemu alebo menšiemu uspokojeniu veriteľa zaradeného v rovnakej skupine, ktorú situáciu

reštrukturalizačný plán nepredpokladá.

7.4. Predložený reštrukturalizačný plán rešpektuje vzájomný pomer plnenia medzi skupinami
v rozhodnom období 5 rokov plnenia plánu, kedy skupina 1 – veriteľa Finančné riaditeľstvo SR v rozsahu
zabezpečených a nezabezpečených pohľadávok, skupina 2 – verejnoprávnych pohľadávok Slovenská

konsolidačná ako aj skupina 3 – nezabezpečených pohľadávok bude uspokojená v rozsahu 50 % ich
pohľadávok v totožnom rozhodnom časovom období 5 rokov.7.5. Ak mal ktorýkoľvek účastník plánu – veriteľ za to, že bol určitým spôsobom znevýhodnený, mohol
podľa § 157 ods. 1 písm. a) ZKR uplatniť do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku
proti prijatiu plánu. Sociálna poisťovňa a ani iný veriteľ neuplatnil do zápisnice odôvodnenú námietku

proti prijatiu plánu. Len to, že Sociálna poisťovňa rovnako ako v prípade zmeškania prekluzívnej
lehoty na riadne prihlásenie všetkých pohľadávok, zmeškala lehoty na predloženie návrhu na zmenu
reštrukturalizačného plánu a zmeškala prekluzívnu lehotu na podanie návrhu na určenie neúčinnosti
plánu, nemôže to byť na ťarchu dlžníka v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt. Dlžník námietky
o zvýhodňovaní akýchkoľvek veriteľov považuje za nedôvodné a nemajúce oporu v predloženom

reštrukturalizačnom pláne.

7.6. Dlžník na rozdiel od správcu v priebehu celého konania postupoval v súlade so zákonom.
Napriek tomu, ak by súd dospel k záveru, že boli porušené ustanovenia ZKR o náležitostiach
reštrukturalizačného plánu, o postupe pri príprave plánu, o hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia
týkajúce sa plánu, má dlžník za to, že nejde o podstatné porušenie zákona a toto nemá nepriaznivý

vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Sociálna poisťovňa ako veriteľ nepreukázala konkrétne
podstatné porušenie zákona, pričom netvrdí a nepreukazuje, že toto má nepriaznivý vplyv na jeho
postavenie ako účastníka reštrukturalizačného plánu. Práve naopak, z porovnania uspokojenia veriteľov
v reštrukturalizácii a konkurze vyplýva, že vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka by malo zásadne
nepriaznivý vplyv na veriteľa – Sociálnu poisťovňu, kedy by jej uspokojenie bolo zanedbateľné

v porovnaní s reštrukturalizáciou.

8. Súd pokračoval v meritórnom prejednaní návrhu dlžníka na schválenie reštrukturalizačného plánu
súdom na pojednávaní dňa 22.11.2024, ktorého sa zúčastnil dlžník a veriteľ – Volkswagen Finančné
služby Slovensko s.r.o. (ďalej v tomto odôvodnení aj len „veriteľ 2/“).

8.1. Dlžník na pojednávaní v záverečnej reči uviedol, že má za to, že sú splnené podmienky
na nahradenie súhlasu skupiny súdom, na potvrdenie reštrukturalizačného plánu a ukončenie
reštrukturalizačného konania.

9. Pojednávanie bolo po prejednaní veci podľa § 196 ZKR v spojení s primeraným použitím § 219 ods. 2
CSP uznesením vyhláseným (a aj odôvodneným) na pojednávaní dňa 22.11.2024 odročené za účelom
vyhlásenia meritórneho uznesenia o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom
na 09.12.2024 (ktorý je podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 121 ods. 1, 2 a 4 CSP 15. dňom lehoty od
vyhlásenia dokazovania za skončené).

9.1. Dlžník a veriteľ 2/ boli o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia meritórneho uznesenia
upovedomení uznesením vyhláseným na pojednávaní. Ostatní účastníci konania a správca sa
pojednávania, na ktorom bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia meritórneho uznesenia,
nezúčastnili. Súd ich preto, vychádzajúc zo záverov doktríny civilného procesu (Komentár k CSP, § 219),

s ktorou sa stotožňuje, keď nezistil legitímny dôvod na iný právny názor, na vyhlásenie meritórneho
uznesenia osobitne nepredvolával, pretože v tomto prípade ide vo svojej podstate o pokračovanie práve
skončeného meritórneho pojednávania.

10. Súd na pojednávaní vykonal podľa § 197 ods. 8 ZKR dokazovanie listinnými dôkazmi (označenými v

uzneseniach o vykonaní dokazovania listinami, obsiahnutými v zápisniciach o pojednávaní z 25.10.2024
a 22.11.2024).

11. Rozhodné skutkové okolnosti (s uvedením podkladu, na základe ktorých boli zistené a s
vyhodnotením dôkazov) s ich právnym posúdením uvádza súd v nasledujúcej časti odôvodnenia

rozhodnutia.

IV. Právne posúdenie návrhu
a s tým súvisiace relevantné skutkové zistenia a procesnoprávne skutočnosti

12. Predmetom subkonania, o ktorom súd meritórne rozhoduje týmto uznesením, je rozhodovanie
o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom (II. časť odôvodnenia).13. Právny základ rozhodovania súdu o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom je daný
v §§ 151 až 154 ZKR.

14. Súd rozhodnutie vo veci založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:

14.1. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len
„zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), (1) plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje
súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu

povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica
zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán. (2) Návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok
ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený
dlžníkom.

14.2. Podľa § 152 ZKR, (1) ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina,

predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine
nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu
plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia
plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia
reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,

b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za
prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej
sumy ich zistených pohľadávok. (2) O nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo
zamietnutí plánu.

14.3. Podľa § 153 ZKR, (1) ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia
návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený
súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje
na ustanovenia o novom úvere. (2) Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a

ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho
výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

14.4. Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené
ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo

iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b)
prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému
účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas
svojím rozhodnutím, d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na
dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov

skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky
vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e), e) plán nie je
spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik
práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú
uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod,

f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z
nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je
nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou
mierou uspokojenia, h) plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s
výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu

poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s
dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

14.5. Podľa § 137 ods. 1 a 2 ZKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu
vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené

pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka
alebo premenu, cezhraničná premenu alebo cezhraničnú zmenu právnej formy, v pláne sa vytvorí aj
samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.14.6. Podľa § 138 ods. 1 ZKR, každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do
niektorej zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s
odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať

na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v
dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

14.7. Podľa § 6 ZKR, veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie;
zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

14.8. Podľa 145 ods. 1 ZKR, (1) každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred
konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu a) o
podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu, b) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo
inej zrejmej nesprávnosti plánu, c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená
predkladateľom plánu, d) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo

zaradené predkladateľom plánu, e) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre
nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu, f) o nižšie
uspokojenie svojej pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu v prospech
inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu. (2) Doručené žiadosti správca priebežne
usporadúva do prehľadného zoznamu, v ktorom uvedie deň doručenia žiadosti, označenie žiadateľa

a obsah žiadosti. Správca je povinný zabezpečiť, aby účastníci plánu mohli do priebežného zoznamu
žiadostí, ako aj úplného zoznamu žiadostí nahliadať v jeho kancelárii. (3) Predkladateľ plánu s odbornou
starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví
plán podľa žiadosti. Ak je predkladateľom plánu dlžník, správca mu doručí zoznam žiadostí na účely
ich posúdenia najneskôr piaty deň pred konaním schvaľovacej schôdze. (4) Ak žiadosť podľa odseku

1 písm. f) bola doručená neskôr ako siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze avšak najneskôr
v deň pred konaním schvaľovacej schôdze, správca o tejto žiadosti informuje predkladateľa plánu a
veriteľov prítomných na schvaľovacej schôdzi veriteľov a predkladateľ plánu žiadosť do plánu zapracuje.

14.9. Podľa § 147 ZKR, (1) pred hlasovaním o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi predsedajúci otvorí

rozpravu. V rozprave predkladateľ plánu odpovie na všetky žiadosti zapísané do zoznamu žiadostí
a vysvetlí každú opravu alebo zmenu urobenú v pláne po jeho schválení veriteľským výborom. Po
zodpovedaníkaždejžiadostimáprítomnýžiadateľprávonavyjadreniesvojhostanoviskavrozsahutroch
minút. Predsedajúci môže určiť žiadateľovi na jeho žiadosť väčší časový priestor na prednesenie jeho
stanoviska. Rozprava zo schvaľovacej schôdze sa zaznamená. (2) Predkladateľ plánu môže najneskôr

do skončenia rozpravy upraviť plán v prospech niektorej zo skupín veriteľov. (3) O prijatí plánu sa hlasuje
hneď po skončení rozpravy. Ak z rozpravy vyplynie potreba urobiť v pláne zmeny, predsedajúci môže
hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní odročiť; v prípade pochybnosti môže navrhnúť, aby sa o odročení
hlasovalo. (4) Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, predsedajúci do dvoch dní zverejní v Obchodnom
vestníku deň a miesto pokračovania schvaľovacej schôdze, dôvody odročenia hlasovania o prijatí plánu

a informáciu, kde a kedy možno nahliadnuť do plánu v znení zmien urobených podľa pripomienok
schvaľovacej schôdze. (5) Ak ide o úpravu plánu podľa odseku 2, schôdza môže pokračovať v ten istý
deň alebo v nasledujúci pracovný deň; ustanovenie odseku 4 sa v tomto prípade nepoužije.

15. Z právnej úpravy návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom, obsiahnutej v § 151 až §

152 ZKR vyplýva, že predkladateľovi plánu začína skončením schvaľovacej schôdze plynúť 10-dňová
lehota na podanie návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, prijatého schvaľovacou schôdzou,
súdom, ku ktorému je povinný pripojiť zápisnicu zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý reštrukturalizačný
plán. Návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom pritom môže predkladateľ plánu podať
aj keď reštrukturalizačný plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom,

ak sa predkladateľ plánu v návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu domáha aj nahradenia
súhlasu skupiny alebo dlžníka súdom, pričom v takom prípade súd rozhodne v uznesení o potvrdení
alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu súčasne aj o nahradení súhlasu skupiny alebo dlžníka
s reštrukturalizačným plánom. Ak by predkladateľ plánu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu
súdom v zákonnej 10-dňovej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze nepodal, zakladá to povinnosť

správcu bezodkladne požiadať súd o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.16. Súd sa v nadväznosti na uvedené v prejednávanej veci zaoberal tým, či dlžník, ktorý podal návrh na
potvrdeniereštrukturalizačnéhoplánusúdom,bolaktívnevecnelegitimovanýnapodanietohtonávrhu,či
tak urobil v zákonom stanovenej lehote a či jeho návrh obsahuje zákonom stanovené náležitosti.

17. Vo vzťahu k tomuto súd uvádza relevantné procesnoprávne skutočnosti, ktorými sú, že schvaľovacia
schôdza sa v prejednávanej veci konala dňa 16.09.2024 (listinný dôkaz – zápisnica zo schvaľovacej
schôdze na č. l. 181 – 185 s prílohami – listinou prítomných na č. l. 186 – 188 a reštrukturalizačným
plánom [bez príloh] na č. l. 189 – 213), ktorá reštrukturalizačný plán dlžníka neprijala z dôvodu, že

za prijatie plánu v skupine č. 3 – nezabezpečených pohľadávok nehlasovala potrebná väčšina. Dlžník
následne podal návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom podaním podaným elektronicky
a doručeným súdu dňa 26.09.2024, pričom k návrhu pripojil aj zápisnicu zo schvaľovacej schôdze (s
jej prílohami podľa § 150 ods. 3 ZKR) a reštrukturalizačný plán (s jeho prílohami podľa § 142 ZKR).
Dlžník v návrhu súčasne navrhol, aby súd prijatie plánu v skupine č. 3 – nezabezpečených pohľadávok
nahradil svojím rozhodnutím.

18. Súd na základe uvedeného konštatuje, že dlžník, ktorý je podľa § 133 ods. 1 ZKR predkladateľom
plánu, keďže súd povolil jeho reštrukturalizáciu na základe jeho návrhu na povolenie reštrukturalizácie,
podalnávrhnapotvrdeniereštrukturalizačnéhoplánuv§151ods.1ZKRstanovenej10-dňovejlehoteod
skončenia schvaľovacej schôdze, pričom dlžník je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu podľa

§ 151 ods. 2 ZKR, keďže hoci schvaľovacia schôdza neprijala reštrukturalizačný plán dlžníka z dôvodu,
že v jednej zo skupín za jeho prijatie nehlasovala potrebná väčšina, dlžník ako predkladateľ plánu sa
v návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom súčasne podľa § 152 ods. 1 ZKR domáha, aby
súd nahradil prijatie plánu v danej skupine svojím rozhodnutím. Návrh dlžníka spĺňa zákonom stanovené
náležitosti, keďže dlžník k nemu podľa § 151 ods. 1 ZKR pripojil aj zápisnicu zo schvaľovacej schôdze

(s prílohami podľa § 150 ods. 3 ZKR) a reštrukturalizačný plán, o ktorého prijatí hlasovala (s prílohami
podľa § 142 ZKR).

19. Súd na okraj na tomto mieste vo vzťahu k námietke dlžníka o tom, že tento musel suplovať splnenie
povinnosti správcu doručiť súdu rovnopis zápisnice zo schvaľovacej schôdze s prílohami stanovenými

v § 150 ods. 3 ZKR, z ktorých správca doručil súdu len prezenčnú listinu a reštrukturalizačný plán,
o ktorého prijatí sa na schvaľovacej schôdzi hlasovalo, uvádza, že súd sa stotožňuje s tým, že správca
si riadne nesplnil svoju povinnosť stanovenú v § 150 ods. 4 ZKR, spočívajúcu v doručení rovnopisu
zápisnice zo schvaľovacej schôdze súdu v lehote 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze, keďže
správca súdu síce v stanovenej lehote doručil rovnopis zápisnice (obsahujúci už aj záznam rozpravy,

ktorý by bol inak samostatnou prílohou zápisnice podľa § 150 ods. 3 písm. b/ ZKR) s prílohami, a to
listinou prítomných (§ 150 ods. 3 písm. a/ ZKR) a kópiou reštrukturalizačného plánu v znení schválenom
veriteľským výborom a v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu (ktoré sú totožné,
z ktorého dôvodu tvorí prílohu zápisnice zo schvaľovacej schôdze podľa § 150 ods. 3 písm. c/, d/
ZKR totožná listina), avšak táto príloha podľa § 150 ods. 3 písm. c) a d) ZKR nebola predložená

v úplnosti. Prílohou reštrukturalizačného plánu, ktoré tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť, tvoria podľa § 142
ZKR okrem zákonom predpokladaných listín vždy aj zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna
účtovnázávierkadlžníkaapriebežnáindividuálnaúčtovnázávierkadlžníkavyhotovenákudňupovolenia
reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy
k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie a ak

bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, prílohu reštrukturalizačného
plánu tvorí tiež správa audítora. Práve tieto prílohy reštrukturalizačného plánu, vymedzené v § 142
ZKR, ktoré tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť, správca spolu s kópiu reštrukturalizačného plánu v znení
schválenom veriteľským výborom a súčasne v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze správca
ku kópii reštrukturalizačného plánu v znení schválenom veriteľským výborom a v znení pred hlasovaním

schvaľovacej schôdze o prijatí plánu nepripojil, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že správca si
riadne splnil svoju povinnosť doručiť súdu podľa § 150 ods. 4 ZKR rovnopis zápisnice, keď jej prílohou
mala byť podľa § 150 ods. 3 písm. c) a d) aj kópia reštrukturalizačného plánu v znení schválenom
veriteľským výborom a v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu, ktorého prílohou
a neoddeliteľnou súčasťou sú podľa § 142 ZKR aj tam vymedzené listiny. Na druhej strane však súd

uvádza, že uvedená námietka dlžníka o tom, že plní uvedené povinnosti za správcu, je nedôvodná,
pretože zákon o konkurze a reštrukturalizácii bez ohľadu na to, či si správca svoju povinnosť podľa
§ 150 ods. 4 ZKR (doručiť súdu rovnopis zápisnice zo schvaľovacej schôdze) splnil riadne alebo nie,
ukladá v § 151 ods. 1 dlžníkovi povinnosť k návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdompripojiť zápisnicu zo schvaľovacej schôdze, ktorej prílohy tvoria práve listiny podľa § 150 ods. 3 ZKR,
teda okrem iného kópie reštrukturalizačného plánu v znení schválenom veriteľským výborom, v znení
pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu či v znení schválenom schvaľovacou schôdzou,

ktorých prílohami a neoddeliteľnými súčasťami sú podľa § 142 ZKR aj tam vymedzené listiny.

20. Ako vyplýva z už uvedeného, v prejednávanej veci sú splnené všetky základné podmienky
na to, aby súd podľa § 152 ods. 2 a §§ 153 až 154 ZKR skúmal, či sú splnené podmienky na
nahradeniesúhlasuskupinysprijatímreštrukturalizačnéhoplánuanáslednečisúdôvodynazamietnutie

reštrukturalizačného plánu, ktorých neexistencia je dôvodom potvrdenia reštrukturalizačného plánu
dlžníka.

21. Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny č. 3 –
nezabezpečených pohľadávok s prijatím plánu svojím rozhodnutím, a to z dôvodu, že ak by nenahradil
súhlas skupiny, v ktorej za prijatie reštrukturalizačného plánu nehlasovala potrebná väčšina, bol by tým

bez ďalšieho naplnený dôvod zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom podľa § 154 ods. 1 písm.
c) ZKR a bolo by už bez právneho významu zaoberať sa tým, či je daný aj iný dôvod zamietnutia
reštrukturalizačného plánu súdom.

22. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje v § 152 ods. 1 tri kumulatívne podmienky, za

ktorých naplnenia súd nahradí svojim rozhodnutím prijatie plánu v skupine, v ktorej nehlasovala
za prijatie reštrukturalizačného plánu potrebná väčšina. Týmito podmienkami sú: (i/) účastníci plánu
zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom
postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného
uspokojeniavkonkurznomkonanívdeňzačatiareštrukturalizačnéhokonania,pričomvychádzazúdajov

uvedených v reštrukturalizačnom pláne, ak sa nepreukáže opak; (b/) väčšina zo skupín zostavených
podľa reštrukturalizačného plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a (c/) za prijatie
reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných
podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

23. Čo sa týka naplnenia prvej z uvedených podmienok (sub i/), ktorou je, že účastníci plánu zaradení do
skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by
boli v prípade neprijatia plánu, pričom sa vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom
konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, súd uvádza, že podľa § 152 ods. 1 písm. a) in fine
ZKR pri skúmaní naplnenia tejto podmienky vychádza z údajov uvedených v reštrukturalizačnom pláne,

keďže nebol v konaní preukázaný opak a v tomto smere nebolo vykonávané ani žiadne dokazovanie,
pričom bolo primárne v záujme veriteľov tej skupiny, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, aby tvrdili a
preukazovali skutočný rozsah uspokojenia ich pohľadávok v prípade vyhlásenia konkurzu, čo však
žiadny veriteľ danej skupiny ani iný účastník konania v konaní neurobil. Súčasne uvedenú podmienku
nahradenia súhlasu skupiny s prijatím reštrukturalizačného plánu rozhodnutím súdu stanovenú v §

152 ods. 1 písm. a) ZKR je nutné v prípade, ak ide o nahradenie súhlasu skupiny nezabezpečených
pohľadávok, interpretovať v spojení s § 134 ods. 1 ZKR, podľa ktorého reštrukturalizačný plán musí
poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by
pravdepodobne dosiahli v konkurze (totožne doktrína konkurzného práva – Ďurica, M. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021 – inak aj len „Komentár k ZKR“, §

152). Interpretujúc preto ustanovenie § 152 ods. 1 písm. a) systematicky v spojení s § 134 ods. 1 ZKR, je
nutné uzavrieť, že v prípade, ak ide o nahradenie súhlasu skupiny nezabezpečených pohľadávok, bude
podmienka, že účastníci plánu zaradení do tejto skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú v zjavne
horšompostavení,vakombybolivprípadeneprijatiaplánu–vychádzajúcpritomzichpravdepodobného
uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania – splnená vtedy, ak

ich uspokojenie v reštrukturalizácii bude aspoň o 20 % vyššie ako ich pravdepodobné uspokojenie
v konkurze.

24. Z reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý navrhuje dlžník potvrdiť súdom (listinný dôkaz –
reštrukturalizačný plán z 05.08.2024 na č. l. 331 a nasl.), vyplýva, že v prípade konkurzu by výťažok

z oddelenej podstaty na uspokojenie zabezpečeného veriteľa Finančné riaditeľstvo SR bol vo výške
31.850,- eur, pričom výška jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky je 407.113,38 eura. V rozsahu,
v akom by bol nebol uspokojený tento veriteľ z oddelenej podstaty (t. j. v sume 375.263,38 eura), by boluspokojovaný z výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty. Výťažok zo všeobecnej podstaty by bol vo
výške 42.609,- eur. Suma zistených nezabezpečených pohľadávok veriteľov je 507.442,47 eura.

25. Suma zistených nezabezpečených pohľadávok (507.442,47 eura) navýšená o sumu zabezpečenej
pohľadávky v rozsahu, v ktorom by nebola táto uspokojená z oddelenej podstaty (375.263,38
eura) predstavuje sumu 882.705,85 eura. Uspokojenie veriteľov nezabezpečených pohľadávok, ktoré
postavenie majú všetci veritelia zaradení v reštrukturalizačnom pláne v skupine č. 3 – nezabezpečených
pohľadávok, uspokojovaných z výťažku vo výške 42.609,- eur, by tak bolo v rozsahu 4,83 %.

26. Z uvedeného teda vyplýva, že účastníci plánu zaradení do skupiny č. 3 – nezabezpečených
pohľadávok, hlasujúcej proti prijatiu plánu, nebudú na základe reštrukturalizačného plánu v zjavne
horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu, vychádzajúc z údajov uvedených
v reštrukturalizačnom pláne ohľadom ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň
začatia reštrukturalizačného konania, keďže v prípade reštrukturalizácie budú uspokojení v rozsahu

50 % ich zistených pohľadávok a v prípade konkurzu je predpoklad ich uspokojenia v rozsahu
4,83 %. Teda, v reštrukturalizácii je uspokojenie účastníkov plánu zaradených do predmetnej
skupiny nezabezpečených pohľadávok, hlasujúcej proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, vyššie aspoň
o 20 % oproti pravdepodobnému uspokojeniu v konkurznom konaní podľa stavu v deň začatia
reštrukturalizačného konania.

27. Prvá z troch kumulatívnych podmienok nahradenia súhlasu skupiny podľa § 152 ods. 1 písm. a)
ZKR, v ktorej nehlasovala za prijatie reštrukturalizačného plánu, je tak v prejednávej veci splnená.

28. Čo sa týka druhej z kumulatívnych podmienok (sub ii./) nahradenia súhlasu skupiny č. 3 –

nezabezpečených pohľadávok s prijatím reštrukturalizačného plánu podľa § 152 ods. 1 písm. b) ZKR, aj
tátojevprejednávanejvecisplnená,keďakotovyplývazozápisnicezoschvaľovacejschôdze,2skupiny
(a to skupina č. 1 pohľadávok zabezpečeného veriteľa Finančné riaditeľstvo SR, ktorá hlasovala za
prijatie reštrukturalizačného plánu väčšinou podľa § 148 ods. 1 písm. a/, § 148 ods. 1 písm. b/ ZKR, keď
jediný veriteľ v skupine so zabezpečenými aj nezabezpečenými pohľadávkami s počtom hlasov 556.240

hlasoval za prijatie plánu; skupina č. 2 verejnoprávnych pohľadávok veriteľa Slovenská konsolidačná,
ktorá hlasovala za prijatie reštrukturalizačného plánu väčšinou podľa § 148 ods. 1 písm. b/ ZKR, keď
jediný veriteľ v skupine s nezabezpečenými pohľadávkami s počtom hlasov 5.660 hlasoval za prijatie
plánu) z 3 skupín (keď za prijatie reštrukturalizačného plánu nehlasovala potrebná väčšina podľa § 148
ods. 1 písm. b/ ZKR v poslednej skupine, a to skupine č. 3 nezabezpečených pohľadávok), teda väčšina

skupín zostavených podľa reštrukturalizačného plánu, hlasovala za prijatie reštrukturalizačného plánu
potrebnou väčšinou stanovenou v § 148 ods. 1 ZKR.

29. Aj posledná tretia z kumulatívnych podmienok (sub iii./) nahradenia súhlasu skupiny č. 3 –
nezabezpečených pohľadávok s prijatím reštrukturalizačného plánu podľa § 152 ods. 1 písm. c) ZKR,

je v prejednávanej veci splnená, keď ako to opätovne vyplýva zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze,
za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom hlasov 583.113, teda s
nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, ktorá bola
vo výške 743.575 hlasov.

30. Keďže v prejednávanej veci sú splnené všetky tri kumulatívne podmienky nahradenia súhlasu
skupiny č. 3 – nezabezpečených pohľadávok, v ktorej za prijatie reštrukturalizačného plánu nehlasovala
potrebná väčšina, s prijatím plánu rozhodnutím súdu, je súd povinný podľa § 152 ZKR nahradiť
v uvedenej skupine svojím rozhodnutím súhlas danej skupiny, o čom rozhoduje v uznesení o potvrdení
alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu.

31. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa § 152 ZKR rozhodol, že nahrádza v skupine č. 3 -
„Skupina nezabezpečených veriteľov“ súhlas s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, o ktorého
prijatí sa hlasovalo na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 16.09.2024.

32. Následne súd pristúpil k rozhodovaniu o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu
dlžníka,oktoréhoprijatíhlasovalaschvaľovaciaschôdzadňa16.09.2024.Súdjepovinnýexoffoskúmať,
či je daný dôvod zamietnutia reštrukturalizačného plánu, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 154 ods. 1ZKR, pričom ak dospeje k záveru o tom, že žiadny z dôvodov zamietnutia reštrukturalizačného plánu nie
je naplnený, je to podľa § 153 ods. 1 ZKR dôvodom na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom.

33. Čo sa týka dôvodov zamietnutia reštrukturalizačného plánu stanovených v § 154 ods. 1 písm.
b), d) až g) ZKR, tak súd nezistil, že by ktorýkoľvek z nich bol v prejednávanej veci naplnený. Súd
totiž nezistil vykonaným dokazovaním a ani žiadny účastník konania netvrdil a nenavrhoval dôkazy
na preukázanie toho, že by prijatie reštrukturalizačného plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním
alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu (§ 154 ods. 1 písm. b/) ZKR; že

by podľa reštrukturalizačného plánu malo dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na
dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov
skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky
vytvorenej podľa § 137 ods. 5 ZKR, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e) ZKR (§
154 ods. 1 písm. d/ ZKR); že by reštrukturalizačný plán nebol spravodlivý vo vzťahu ku skupinám
veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých

v reštrukturalizačnom pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v
dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod (§ 154 ods. 1
písm. e/ ZKR), že by reštrukturalizačný plán bol v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov
(§ 154 ods. 1 písm. f/ ZKR), že by miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok,
s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5 ZKR, bola nižšia ako 50 % výšky

dotknutej pohľadávky – čo neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia (§
154 ods. 1 písm. g/ ZKR).

34. Súd rovnako nezistil naplnenie dôvodu zamietnutia reštrukturalizačného plánu podľa § 154
ods. 1 písm. h) ZKR spočívajúceho v tom, že by plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z

nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods.
5 ZKR, mali byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov,
keďže uvedený dôvod sa neuplatňuje vtedy, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou
splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky. V prejednávanej veci pritom v skupine č.
1 – pohľadávok zabezpečeného veriteľa Finančné riaditeľstvo SR, v ktorej sú v reštrukturalizačnom

pláne zaradené tak zabezpečené ako aj nezabezpečené pohľadávky, síce dôjde k uspokojeniu aj jeho
nezabezpečených pohľadávok v lehote dlhšej ako 5 rokov, a to v dobe 10 rokov, avšak Finančné
riaditeľstvo SR ako dotknutý veriteľ týmto dlhším plnením jeho (aj) nezabezpečených pohľadávok ako
je doba 5 rokov udelil písomný súhlas s dlhšou dobou splatnosti plnení určených na uspokojenie
jeho pohľadávky (listinný dôkaz – súhlas Finančného riaditeľstva SR z 10.06.2024 na č. l. 379),

ktorý tvorí aj prílohu reštrukturalizačného plánu. Rovnako tak v skupine č. 2 – verejnoprávnych
pohľadávok veriteľa Slovenská konsolidačná, ktoré sú nezabezpečenými pohľadávkami, síce dôjde
kuspokojeniujehonezabezpečenýchpohľadávokvlehotedlhšejako5rokov,atovdobe10rokov,avšak
Slovenská konsolidačná ako dotknutý veriteľ týmto dlhším plnením jeho nezabezpečených pohľadávok
ako je doba 5 rokov udelil taktiež písomný súhlas s dlhšou dobou splatnosti plnení určených na

uspokojenie jeho pohľadávky (listinný dôkaz – súhlas Slovenskej konsolidačnej z 01.08.2024 na č. l.
382), ktorý tvorí aj prílohu reštrukturalizačného plánu. Teda, keďže v prejednávanej veci veritelia dotknutí
dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie ich nezabezpečených pohľadávok písomne
súhlasili s týmito dlhšími lehotami splatnosti plnení, vo vzťahu k nim sa neuplatňuje dôvod zamietnutia
reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 písm. h) ZKR. Čo sa týka zvyšnej skupiny pohľadávok,

vytvorených v reštrukturalizačnom pláne, a to skupiny č. 3 – nezabezpečených pohľadávok, v tejto
nemajú byť podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek
z nezabezpečených pohľadávok poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov, z ktorého dôvodu
nie je dôvod zamietnutia reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 písm. h) ZKR v prejednávanej
veci vo vzťahu k tým nezabezpečeným pohľadávkam, na ktoré sa vzťahuje podľa § 154 ods. 1 písm.

h) časti vety za bodkočiarkou ZKR, naplnený.

35. Čo sa týka dôvodu zamietnutia reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 písm. c) ZKR, ktorým
je skutočnosť, že reštrukturalizačný plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou, tak ako to vyplýva aj
zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze a z časti odôvodnenia tohto uznesenia vo vzťahu k I. výroku,

jediným dôvodom neprijatia reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou bola skutočnosť, že
na prijatie plánu nebola splnená podmienka stanovená v § 148 ods. 1 písm. b) ZKR, ktorou je, že
v skupine č. 3, do ktorej boli zaradené nezabezpečené pohľadávky, za prijatie reštrukturalizačného plánu
nehlasovala nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo doprávneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo
do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine
súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok

čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Zo skupiny č. 3 - nezabezpečených pohľadávok boli totiž
na schvaľovacej schôdzi prítomní dvaja veritelia, a to Sociálna poisťovňa s počtom hlasov 160.462
a UniCredit Leasing Slovakia s počtom hlasov 21.213, pričom Sociálna poisťovňa hlasovala proti prijatiu
reštrukturalizačného plánu a UniCredit Leasing Slovakia za prijatie reštrukturalizačného plánu. Súd však
I.výrokomtohtouzneseniapodľa§152ZKRvpredmetnejskupinenezabezpečenýchpohľadávoksvojím

rozhodnutím nahradil súhlas danej skupiny s prijatím reštrukturalizačného plánu. Táto skutočnosť, pri
súčasnom splnení ostatných podmienok na prijatie reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou,
stanovených v § 148 ods. 1 ZKR, ktorých splnenie nebolo v prejednávanej veci ani nikým namietané
a potvrdzujú ich výsledky hlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu obsiahnuté v zápisnici zo
schvaľovacej schôdze (z ktorého dôvodu, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania [§ 196 ZKR
v spojení s primeraným použitím čl. 17 CSP], súd tieto bližšie na tomto mieste neopisuje, pričom

vyplývajú už aj z bodov 28. až 29. odôvodnenia, v ktorých sa súd zaoberal splnením podmienok prijatia
reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou, stanovených v § 148 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ ZKR,
pričom keďže skupina pre majetkové práva akcionárov nebola v reštrukturalizačnom pláne vytvorená,
podmienka prijatia reštrukturalizačného plánu stanoveníá v § 148 ods. 1 písm. c/ ZKR sa neuplatňuje),
má za následok, že podľa § 154 ods. 1 písm. c) časť vety za bodkočiarkou ZKR sa na neprijatie

reštrukturalizačného plánu v skupine, ktorej súhlas súd nahradil svojím rozhodnutím podľa § 152 ZKR
neprihliada, pričom ostatné podmienky prijatia reštrukturalizačného plánu boli podľa § 148 ZKR splnené,
a preto dôvod zamietnutia reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 písm. c) ZKR nie je taktiež
naplnený.

36. Posledným taxatívnym dôvodom zamietnutia reštrukturalizačného plánu dlžníka je podľa §
154 ods. 1 písm. a) ZKR to, že boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZKR o
náležitostiach reštrukturalizačného plánu, postupe pri príprave reštrukturalizačného plánu, hlasovaní
o reštrukturalizačnom pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizačného plánu, ak to malo
nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu.

37. Súd vo vzťahu k tomuto dôvodu zamietnutia reštrukturalizačného plánu v prvom rade zdôrazňuje,
že samotný záver súdu o tom, že boli porušené ustanovenia ZKR o náležitostiach reštrukturalizačného
plánu, postupe pri príprave reštrukturalizačného plánu, hlasovaní o reštrukturalizačnom pláne alebo iné
ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizačného plánu nie je, ako to vyplýva už z gramatického výkladu

§ 154 ods. 1 písm. a) ZKR dôvodom zamietnutia reštrukturalizačného plánu. Dôvodom zamietnutia
reštrukturalizačného plánu je až to, keď k uvedenej skutočnosti pristúpia dve ďalšie, a to, že (i/)
intenzita porušenia uvedených ustanovení dosiahne mieru ich porušenia podstatným spôsobom a (ii/)
že toto podstatné porušenie predmetných ustanovení malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov
reštrukturalizačného plánu.

38. Súčasne je nutné uviesť, že ZKR v § 154 ods. 1 písm. a) a ani v inom ustanovení nevymedzuje,
čo sa rozumie podstatným porušením právnych noriem, na ktoré odkazuje predmetné ustanovenie, a to
taxatívne ani demonštratívne. Z hľadiska teórie práva je preto uvedené ustanovenie § 154 ods. 1 písm.
a) ZKR právnou normou s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda právnou normou, ktorej

hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ponecháva tak súdu, aby v každom jednotlivom
prípade na základe konkrétnych okolností prípadu sám vymedzil hypotézu právnej normy, teda
v uvedenom prípade vymedzil, kedy ide o podstatné porušenie predmetných ustanovení, vymedzených
v § 154 ods. 1 písm. a) ZKR.

39. Je síce povinnosťou súdu ex offo skúmať naplnenie dôvodov zamietnutia reštrukturalizačného
plánu, a to dôvod taxatívne vymedzený v § 154 ods. 1 písm. a) ZKR nevynímajúc, avšak uvedené
ustanovenie § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, nie je možné vykladať izolovane, ale je ho nutné vykladať
aj systematicky a teleologicky, teda s ohľadom na iné súvisiace ustanovenia ZKR a ich účel, a to
osobitne aj s prihliadnutím na to, že je povinnosťou súdu na základe konkrétnych okolností prípadu

vymedziť v prejednávanej veci obsah relatívne neurčitej hypotézy (ohľadom podstatného porušenia tam
vymedzených ustanovení ZKR), obsiahnutej v § 154 ods. 1 písm. a) ZKR.40. Súd preskúmaním reštrukturalizačného plánu, o ktorého prijatí hlasovala schvaľovacia schôdza,
a to osobitne v intenciách vyjadrení veriteľa 1/ - Sociálnej poisťovne, uvedených najmä na schvaľovacej
schôdzi a následne aj v priebehu tohto subkonania a vyjadrenia správcu na schvaľovacej schôdzi,

ku ktorým vyjadreniam sa vyjadril aj dlžník, dospel k záveru o porušení viacerých ustanovení ZKR
o náležitostiach reštrukturalizačného plánu, o postupe pri príprave reštrukturalizačného plánu a iné
ustanovenia o reštrukturalizačnom pláne, a to nasledovné.

41. V prvom rade súd dospel k záveru, že v reštrukturalizačnom pláne boli porušené ustanovenia § 137

ods. 1 a 2 ZKR o tvorbe skupín pohľadávok. Z reštrukturalizačného plánu totiž vyplýva, a namietal to
na schvaľovacej schôdzi správca aj veriteľ 1/ - Sociálna poisťovňa, že v ňom bola vytvorená spoločná
skupina pre zabezpečené aj nezabezpečené pohľadávky veriteľa – Finančné riaditeľstvo SR, ktorý je
jediným veriteľom v reštrukturalizácii (aj) so zabezpečenou pohľadávkou.

42. Z ustanovení § 137 ods. 1 ZKR totiž vyplýva, že v záväznej časti reštrukturalizačného plánu sa

vytvorí pre zaradenie pohľadávok samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná
skupinaprenezabezpečenépohľadávkyazastanovenýchpodmienok,ktoréniesúvšakvprejednávanej
veci naplnené, aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka. Na toto ustanovenie
nadväzuje primárne ustanovenie § 137 ods. 2 ZKR, ktoré umožňuje jednotlivé skupiny, t. j. skupiny
podľa § 137 ods. 1 ZKR, s výnimkou skupiny zabezpečených pohľadávok, pri ktorom vytvorenie

iných samostatných skupín upravuje ako lex specialis k § 137 ods. 2 ZKR ustanovenie § 137 ods.
4 ZKR, následne rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými
ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie
ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. ZKR v § 137
ods. 3 až 5 následne stanovuje podmienky vytvorenia samostatnej skupiny pre reštrukturalizačným

plánom nedotknuté pohľadávky (ods. 3), samostatných skupín pre zabezpečené pohľadávky (ods. 4)
a samostatnej skupiny podriadených pohľadávok alebo pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali
ako podriadené pohľadávky (ods. 5).

43. A contrario z ustanovenia § 137 ods. 2 v nadväznosti na § 137 ods. 1 ZKR však vyplýva, že

nemožno vytvoriť v reštrukturalizačnom pláne spoločnú skupinu pre zabezpečené aj nezabezpečené
pohľadávky, keďže podľa § 137 ods. 2 ZKR možno následne rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny len
„jednotlivéskupiny“,ktorésútaxatívnevymedzenév§137ods.1ZKR.Teda,lensamostatnáskupinapre
nezabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka môže byť
následne rozdelená za splnenia podmienok stanovených v § 137 ods. 2 na ďalšie samostatné skupiny,

avšak nemôže byť vytvorená samostatná skupina, v ktorej by boli pohľadávky, pre ktoré ZKR stanovuje
primárne v § 137 ods. 1, ods. 3 a 5 ZKR vytvorenie rôznych samostatných skupín, zaradené spoločne.
Vo vzťahu k skupine zabezpečených pohľadávok vylučuje aplikáciu ustanovenia § 137 ods. 2 ZKR
ustanovenie§137ods.4ZKRakolexspecialis,ktoréosobitneupravujevytvoreniesamostatnýchskupín
zabezpečených pohľadávok (namiesto jednej samostatnej skupiny pre všetky zabezpečené pohľadávky

podľa § 137 ods. 1 ZKR), čo však nevylučuje, že dotknutí zabezpečení veritelia budú napriek tomu podľa
súhlasiť s tým, aby sa vytvorila jedna skupina pre viacerých zabezpečených veriteľov, ktoré právo im
priznáva § 137 ods. 4 ZKR.

44. K argumentácii dlžníka ohľadom toho, že právnym základom vytvorenia spoločnej skupiny

zabezpečených a nezabezpečených pohľadávok veriteľa – Finančného riaditeľstva SR má byť
ustanovenie § 137 ods. 4 ZKR, keďže toto udelilo, ako to bolo preukázané, súhlas so zaradením
nezabezpečených pohľadávok do skupiny 1, vytvorenej pre neho ako zabezpečeného veriteľa (listinný
dôkaz – súhlas Finančného riaditeľstva SR z 18.07.2024 na č. l. 381) súd uvádza, že táto nie je
dôvodná, keďže ani uvedené ustanovenie § 137 ods. 4 ZKR neumožňuje vytvorenie spoločnej skupiny

pre zabezpečené a nezabezpečené pohľadávky.

45. ZKR v § 137 ods. 4 stanovuje, že pre každého zabezpečeného veriteľa, pri ktorého zabezpečenej
pohľadávke možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude
postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v reštrukturalizačnom pláne vytvorí vždy samostatná

skupina, čo neplatí vtedy, ak dotknutí zabezpečení veritelia súhlasia s iným vytvorením skupín. Teda,
dotknutí zabezpečení veritelia môžu súhlasiť napríklad s tým, že budú niekoľkí alebo všetci zabezpečení
veritelia zaradení do jednej skupiny (Komentár k ZKR, § 137), avšak nemožno z uvedeného vyvodiť, že
by dotknutí zabezpečení veritelia mohli súhlasiť s tým, že aj nezabezpečená pohľadávka bude zaradenádo skupiny zabezpečeného veriteľa. Totiž, právom dotknutých zabezpečených veriteľov, upravenom v §
137 ods. 4 ZKR je len dohodnúť sa na inom vytvorení skupín zabezpečených pohľadávok, než vyplýva
z uvedeného ustanovenia (t. j. vytvorenie samostatnej skupiny pre každého zabezpečeného veriteľa, pri

ktorého zabezpečenej pohľadávke možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju
zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie). V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť,
že postavenie zabezpečeného veriteľa, ktorý sa môžu dohodnúť na inom vytvorení skupín než stanovuje
§ 137 ods. 4 ZKR, majú zabezpečení veritelia len vo vzťahu k svojim zabezpečeným pohľadávkam,
nie vo vzťahu k svojim nezabezpečeným pohľadávkam. Keďže postavenie zabezpečených veriteľov

nemajú veritelia vo vzťahu k svojim nezabezpečeným pohľadávkam, nemôžu mať vo vzťahu k nim
ani právo dohodnúť sa na ich zaradení do skupiny zabezpečeného veriteľa, pretože ZKR takéto
právo nezabezpečeným veriteľom nepriznáva. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu umožniť, aby bolo
možné zaradiť nezabezpečenú pohľadávku do skupiny zabezpečeného veriteľa, celkom zrejme by
to v ZKR upravil, pričom pokiaľ ZKR takúto možnosť neupravuje, nejde o medzeru zákona ale
o úmyselné mlčanie zákonodarcu, čo možno vyvodiť najmä z ustanovenia § 138 ods. 1 vety druhej

ZKR, podľa ktorého ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci
zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom
rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené
pohľadávky. Uvedené ustanovenie teda stanovuje podmienky, za splnenia ktorých môže byť aj časť
zabezpečenej pohľadávky zaradená do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky, avšak opačnú situáciu

ZKR neupravuje.

46. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v záväznej časti reštrukturalizačného plánu pri vytvorení
skupiny 1 zabezpečeného veriteľa Finančné riaditeľstvo SR bolo porušené ustanovenie § 137 ods. 1 a 4
ZKR, keď do tejto skupiny dlžník ako predkladateľ reštrukturalizačného plánu zaradil aj nezabezpečené

pohľadávky tohto veriteľa.

47. Súd ďalej zistil, že ustanovenia o tvorbe skupín pohľadávok, a to ustanovenie § 137 ods. 2 ZKR bolo
porušené aj tým, že v reštrukturalizačnom pláne zaradil dlžník nezabezpečené pohľadávky veriteľa –
Slovenská konsolidačná do samostatnej skupiny 2 verejnoprávnych pohľadávok. Ako to pritom vyplýva

aj zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze a zoznamu pohľadávok, ktorý je prílohou a neoddeliteľnou
súčasťou reštrukturalizačného plánu, právnym dôvodom vzniku pohľadávok Slovenskej konsolidačnej je
rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, rozhodnutie o dodatočnom vybraní
správneho poplatku za nepovolenú nadmernú dopravu a rozhodnutie inšpektorátu práce, čo ani veriteľ
– Sociálna poisťovňa a ani iný účastník konania nenamietal. Na základe uvedeného je nutné uzavrieť,

že vo vzťahu k týmto pohľadávkam nie je veriteľ - Slovenská konsolidačná poskytovateľom štátnej
pomoci podľa § 5 ods. 1 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci
a minimálnej pomoci (zákon o štátnej pomoci) (inak aj len „zákon o štátnej pomoci“), keďže z charakteru
uvedených pohľadávok nevyplýva, že by vznikli podľa § 3 ods. 1 zákona o štátnej pomoci, teda podľa
osobitných predpisov upravujúcich príslušné opatrenia pomoci, ak sú v súlade s pravidlami Európskej

únie pre štátnu pomoc, a to vo forme stanovenej v § 6 zákona o štátnej pomoci.

48. Z uvedeného vyplýva, že dlžník ako predkladateľ plánu nesprávne posúdil nezabezpečené
pohľadávky veriteľa – Slovenskej konsolidačnej ako pohľadávky z poskytnutia štátnej pomoci (upravenej
zákonom o štátnej pomoci).

49. ZKR v § 6 stanovuje princíp rovnakého zaobchádzania s veriteľmi, spočívajúci v tom, že veritelia
s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie, pričom zvýhodňovanie
niektorých veriteľov je neprípustné. ZKR pritom súčasne nerozlišuje medzi veriteľmi verejnoprávnych
pohľadávok (okrem veriteľov verejnoprávnych pohľadávok z poskytnutia štátnej pomoci, ktorí sa napr.

ex lege podľa § 148 ods. 3 ZKR považujú za veriteľov nesúhlasiacich s reštrukturalizačným plánom)
a veriteľmi súkromnoprávnych pohľadávok, preto vychádzajúc zo základného princípu, normatívne
upraveného v § 6 ZKR, sú títo veritelia veriteľmi s rovnakými právami pri riešení úpadku dlžníka a
majú rovnaké postavenie. Z tohto dôvodu bolo v záväznej časti reštrukturalizačného plánu porušené
ustanovenie § 137 ods. 2 ZKR, keďže nezabezpečené pohľadávky veriteľa – Slovenskej konsolidačnej

boli zaradené do samostatnej skupiny nezabezpečených pohľadávok namiesto toho, aby boli zaradené
do skupiny so všetkými ostatnými nezabezpečenými pohľadávkami, keď iný dôvod vytvorenia danej
samostatnej skupiny 2 – nezabezpečených verejnoprávnych pohľadávok Slovenskej konsolidačnej ako
je ten, že tieto mali byť pohľadávkami podľa zákona o štátnej pomoci, ktorými, ako súd už uviedol,nie sú, z reštrukturalizačného plánu dlžníka nevyplýva, a preto neexistoval odôvodnený právny základ
vytvorenia uvedenej samostatnej skupiny 2 – nezabezpečených verejnoprávnych pohľadávok veriteľa
Slovenská konsolidačná, ktorý by bol založený na kritériách stanovených v § 137 ods. 2 ZKR.

50. Veriteľ 1/ - Sociálna poisťovňa na schvaľovacej schôdzi, ako to vyplýva aj zo zápisnice z nej, vzniesol
námietku, že v záväznej časti reštrukturalizačného plánu v rozpise splátok chýba 8 eurocentov, keďže
polovičné uspokojenie tohto veriteľa má byť 80.231,08 eura.

51. K uvedenému súd uvádza, že uvedené skutkové tvrdenia veriteľa 1/ zodpovedajú obsahu
reštrukturalizačného plánu, avšak k tomu je nutné uviesť, že je celkom zrejmé, že ide o zrejmú chybu
v počítaní. Totiž, zo záväznej časti reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že pohľadávky tohto
veriteľa sú zaradené v skupine č. 3 – nezabezpečených pohľadávok, ktoré majú byť uspokojené
v rozsahu 50 %, teda zo zistenej sumy prihlásených pohľadávok veriteľa 1/ vo výške 160.462,16
eura má byť tento veriteľ uspokojený v sume 80.231,08 eura, čo zodpovedá práve 50 % uspokojeniu.

Výslovne je v danej časti reštrukturalizačného plánu (str. 46 – 47), hoci aj tu je ďalšia chyba v písaní,
keď namiesto „zmena pohľadávok veriteľov zaradených do Skupiny č. 2“ má byť vzhľadom na ostatný
obsah danej časti reštrukturalizačného plánu uvedené „zmena pohľadávok veriteľov zaradených do
Skupiny č. 3“, že po tom, čo nastanú účinky zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného
plánu v Obchodnom vestníku, bude zostatok prihlásených nezabezpečených pohľadávok veriteľa

1/ v uvedenej sume 80.231,08 eura, ktorá predstavuje 50 % uspokojenie, tak, ako je to uvedené
v danej časti reštrukturalizačného plánu dlžníka. Je rovnako zrejmé, že táto suma bola rozpočítaná
na rovnomerných 20 kvartálnych splátok vo výške 4.011,55 eura, pričom v dôsledku zaokrúhľovania
nastáva potom stav, že posledná 20. splátka musí byť o 8 eurocentov vyššia a že v reštrukturalizačnom
pláne uvedené zostávajúce sumy pred príslušnými kvartálnymi splátkami sú nesprávne vypočítané

(v dôsledku zaokrúhľovania). Je však nepochybné, že ide len o chyby v počítaní, o opravu ktorej
mohol veriteľ 1/ postupom podľa § 145 ods. 1 písm. b) ZKR písomne požiadať najneskôr siedmy deň
pred konaním schvaľovacej schôdze, čo však nesporne neurobil. Len zrejmá chyba v počítaní, bez
akýchkoľvek negatívnych právnych účinkov na ktoréhokoľvek veriteľa, keď z príslušnej záväznej časti
reštrukturalizačného plánu dlžníka je zrejmá správna suma, v ktorej bude každý veriteľ uspokojený

a na čom nemôže nič zmeniť nesprávne vypočítaný zostatok posledných splátok, nepredstavuje
z materiálneho hľadiska porušenie žiadnych ustanovení o náležitostiach reštrukturalizačného plánu,
osobitne ak len v dôsledku rezignovania na riadne uplatňovanie práv veriteľov, ktorí sú účastníkmi
reštrukturalizačného plánu, nebola táto chyba odstránená na schvaľovacej schôdzi podľa § 147 ods.
1 a 3 ZKR. Súd v tejto súvislosti pripomína zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej

práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) (lat. „vigilantibus iura scripta
sunt"), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či
zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Konanie veriteľa 1/, ktorý

začne prvýkrát vznášať niektoré námietky proti reštrukturalizačnému plánu schválenému veriteľským
výborom až na schvaľovacej schôdzi (akou bola napr. uvedená námietka o tom, že suma výšky splátok
je o 8 eurocentov nižšia než je výška uspokojenia veriteľa) a ktorá námietka spočíva v zjavnej chybe
v počítaní obsiahnutej v reštrukturalizačnom pláne, pričom sám nevyužije svoje právo požiadať o zmenu
reštrukturalizačného plánu a ktorého uspokojenie v reštrukturalizácii je pritom podstatne vyššie ako by

bolo v konkurze (čo súd vo vzťahu k tomuto veriteľovi skúmal pri rozhodovaní o nahradení súhlasu
skupiny č. 3 – nezabezpečených pohľadávok s prijatím reštrukturalizačného plánu), vykazuje znaky
šikanózneho výkonu práv s cieľom zmariť reštrukturalizáciu, ktorá je v spoločnom záujme všetkých
veriteľov, keďže ich uspokojenie v reštrukturalizácii je ďaleko vyššie ako predpoklad ich uspokojenia
v konkurze, čo ako súd už uviedol, posudzoval aj pri rozhodovaní o nahradení súhlasu skupiny

nezabezpečených pohľadávok s prijatím reštrukturalizačného plánu svojím rozhodnutím.

52. Ako súd už uviedol, samotný právny záver o tom, že v prejednávanej veci boli porušené ustanovenia
ZKR o náležitostiach reštrukturalizačného plánu, postupe pri príprave reštrukturalizačného plánu,
hlasovaní o reštrukturalizačnom pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizačného plánu

nie je bez ďalšieho dôvodom zamietnutia reštrukturalizačného plánu. Týmto je až to, keď k uvedenej
skutočnosti pristúpia dve ďalšie, a to, že (i/) intenzita porušenia uvedených ustanovení dosiahne mieru
ich porušenia podstatným spôsobom a (ii/) že toto podstatné porušenie predmetných ustanovení malo
nepriaznivývplyvnaniektoréhozúčastníkovreštrukturalizačnéhoplánu.Súdsapretonáslednezaoberaltým, či porušenie uvedených ustanovení dosiahlo mieru ich porušenia podstatným spôsobom, čo je
relatívne neurčitý právny pojem, ktorého obsah v závislosti od konkrétnych okolností konkrétneho
prípadu musí vytvoriť kazuisticky súd v tej-ktorej konkrétnej veci.

53. Súd pri posudzovaní toho, či vyššie identifikovanými porušeniami ustanovení ZKR týkajúcimi sa
reštrukturalizačného plánu boli porušené tieto ustanovenia podstatným spôsobom bližšie posudzoval
okolnosti, za akých k tomuto porušeniu ustanovení ZKR týkajúcich sa reštrukturalizačného plánu
došlo, osobitne, či dlžník mal vytvorený procesný priestor na to, aby prípadné porušenia predmetných

ustanovení odstránil.

54. Vykonaným dokazovaním, a to žiadosťou veriteľa 1/ - Sociálnej poisťovne (listinný dôkaz – žiadosť
Sociálnej poisťovne zo 06.08.2024) ako aj zápisnicou zo schvaľovacej schôdze bolo v prejednávanej
veci preukázané, a to nebolo medzi účastníkmi konania ani správcom sporné, že Sociálna poisťovňa
doručila dňa 06.08.2024 žiadosť o zaradenie jej pohľadávky do osobitnej skupiny. Rovnako tak nebolo

sporné a uviedol to aj správca v správe o priebehu reštrukturalizácie z 19.08.2024, že dlžník dňa
05.08.2024 predložil veriteľskému výboru ako aj správcovi prepracovaný návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka, o ktorom hlasoval veriteľský výbor dňa 16.08.2024 (listinný dôkaz – zápisnica
z veriteľského výboru z 16.08.2024 na č. l. 171).

55. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že ZKR v ustanoveniach o schvaľovaní reštrukturalizačného
plánu, obsiahnutých v §§ 143 až 150, dôsledne rozlišuje medzi pojmami „návrh reštrukturalizačného
plánu“ (§§ 143 až 144 ZKR) a reštrukturalizačným plánom (§ 145 ZKR a nasl.), pričom z týchto
ustanovení vyplýva, že ZKR pojem „reštrukturalizačný plán“ používa od jeho schválenia veriteľským
výborom (§ 144 ods. 3 ZKR). Po schválení reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom môže

predkladateľ plánu podľa § 144 ods. 4 ZKR v reštrukturalizačnom pláne opravovať už len zjavné chyby
v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pričom iné zmeny v reštrukturalizačnom pláne
sú zakázané. Každý účastník plánu má však právo podľa § 145 ZKR písomne požiadať najneskôr
siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze predkladateľa plánu prostredníctvom správcu nielen
o podrobnejšie vysvetlenia, ale aj o opravy chýb v písaní alebo počítaní alebo iných zrejmých

nesprávností, o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom
plánu, o zaradenie zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom
rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu či o nižšie uspokojenie svojej pohľadávky oproti
jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu v prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej

v záväznej časti plátu. Ustanovenia § 145 ZKR majú nadpis „zmena plánu na návrh účastníka plánu“,
z čoho vyplýva, vzhľadom na to, že ZKR za reštrukturalizačný plán považuje ten, ktorý bol schválený
veriteľskýmvýborompodľa§144ods.3ZKR,žeúčastníkreštrukturalizačnéhoplánujeoprávnenýpodať
návrh na zmenu reštrukturalizačného plánu vo fáze od jeho schválenia veriteľským výborom podľa §
144 ods. 3 ZKR do siedmeho dňa pred konaním schvaľovacej schôdze (§ 145 ods. 1 ZKR).

56. V prejednávanej veci z už uvedených relevantných procesnoprávnych skutočností je zrejmé,
že veriteľ 1/ - Sociálna poisťovňa a ani akýkoľvek iný účastník konania a reštrukturalizačného
plánu v uvedenej dobe medzi schválením návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom
a siedmym dňom pred konaním schvaľovacej schôdze nedoručil dlžníkovi ako predkladateľovi plánu

prostredníctvom správcu žiadny návrh na zmenu reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého by
mal dlžník procesný priestor na uskutočnenie zmeny reštrukturalizačného plánu a tým aj prípadne na
odstránenie vyššie identifikovaných porušení ustanovení ZKR týkajúcich sa reštrukturalizačného plánu.

57. Vychádzajúc totiž z teórie procesného práva, na to, aby procesný úkon subjektu konania (iného ako

súdu) spôsoboval procesným právom predpokladané následky, musia byť naplnené tzv. predpoklady
jeho účinnosti. Tými sú: (i/) procesné predpisy umožňujú uskutočnenie takéhoto procesného úkonu,
(ii/) ďalej že k procesnému úkonu je oprávnený práve subjekt, ktorý ho uskutočnil, (iii/) procesný
úkon smeruje voči oprávnenému subjektu a (iv/) že procesný úkon bol urobený v dobe vymedzenej
procesnými predpismi. Ak subjekt konania (odlišný od súdu) urobí procesný úkon, u ktorého nie

sú naplnené predpoklady jeho účinnosti a procesné predpisy výslovne neupravujú postup súdu pri
neprípustnosti toho-ktorého úkonu (spravidla pri procesných úkonoch, ktorými sú podania vo veci samej,
ako žaloba, vzájomná žaloba, riadne a mimoriadne opravné prostriedky a pod., kde je následkom
ich neprípustnosti spravidla odmietnutie, o ktorom súd rozhoduje), na takýto úkon súd neprihliada.Len s procesným úkonom, u ktorého sú splnené tzv. predpoklady účinnosti a procesný úkon je bez
vád, je spojená povinnosť súdu o procesnom úkone vecne rozhodnúť, prípadne sa s ním inak vecne
vysporiadať. Procesný úkon – žiadosť veriteľa 1/ - Sociálnej poisťovne o zaradenie jeho pohľadávky,

urobený dňa 06.08.2024, preto nemôže byť posúdený ako návrh účastníka reštrukturalizačného plánu
na zmenu reštrukturalizačného plánu podľa § 145 ods. 1 ZKR, keďže bolo vykonané v dobe pred
schválením návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom podľa § 144 ods. 3 ZKR, do
ktorého okamihu išlo len o návrh reštrukturalizačného plánu a vo vzťahu k nemu nie je možné
urobiť procesný úkon podľa § 145 ZKR. Daný procesný úkon veriteľa 1/ nebol teda urobený v dobe

vymedzenej procesnými predpismi, keďže účastník reštrukturalizačného plánu môže návrh na zmenu
reštrukturalizačného plánu podľa § 145 ods. 1 ZKR podať až po schválení jeho návrhu veriteľským
výborom, ktorým okamihom sa z návrhu reštrukturalizačného plánu stáva reštrukturalizačný plán,
následkom čoho je neprípustnosť daného procesného úkonu veriteľa 1/ s následkom neprihliadania naň
ako na návrh na zmenu reštrukturalizačného plánu na návrh účastníka reštrukturalizačného plánu.

58. Súd zdôrazňuje, že hoci súdnu kontrolu nad priebehom reštrukturalizácie vykonáva ex offo
v subkonaní o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom v medziach vyplývajúcich z §
154 ZKR, neznamená to, že súd pri tomto posudzovaní, osobitne pri posudzovaní dôvodu zamietnutia
reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a) ZKR nebude žiadnym spôsobom prihliadať
na to, či veriteľ, ktorý na schvaľovacej schôdzi a následne aj v subkonaní o návrhu na potvrdenie

reštrukturalizačného plánu súdom namieta nezákonnosť reštrukturalizačného plánu, využil procesné
inštitúty, ktorými disponuje na to, aby dosiahol zmenu reštrukturalizačného plánu na svoj návrh a tým aj
poskytol dlžníkovi procesný priestor na odstránenie dôvodov, z ktorých následne daný veriteľ navrhuje
zamietnuť reštrukturalizačný plán dlžníka.

59. V prejednávanej veci takýto procesný priestor v dôsledku procesnej pasivity veriteľa 1/ - Sociálnej
poisťovne, ktorý nepodal návrh na zmenu reštrukturalizačného plánu v zákonom stanovenej lehote v
§ 145 ods. 1 ZKR, dlžníkovi ako predkladateľovi plánu poskytnutý nebol, keď dlžník sa vzhľadom na
nedoručenie návrhu na zmenu reštrukturalizačného plánu v lehote stanovenej v § 145 ods. 1 ZKR
nemohol riadne pripraviť, t. j. v lehote aspoň 5 dní pred konaním schvaľovacej schôdze, stanovenej

v § 145 ods. 3 ZKR na to, že na schvaľovacej schôdzi bude vznesená požiadavka na zmenu
reštrukturalizačného plánu od daného veriteľa. Relevantným pritom je aj tá skutočnosť, že žiadosť
Sociálnej poisťovne ani nesmerovala k zisteným porušeniam ustanovení ZKR o reštrukturalizačnom
pláne, keď táto žiadala vytvorenie samostatnej skupiny pre svoje pohľadávky, hoci ako to správne
správca konštatoval na schvaľovacej schôdzi a aj právne odôvodnil, ani nezabezpečené pohľadávky

Sociálnej poisťovne nie sú pohľadávkami z titulu poskytovania štátnej pomoci podľa zákona o štátnej
pomoci, a preto samotná žiadosť tohto veriteľa o zaradenie jeho pohľadávok do samostatnej skupiny
smerovala paradoxne k tomu, že by boli opätovne porušené ustanovenia ZKR o reštrukturalizačnom
pláne.

60. Dlžník však nedôvodne atakoval správcu z nezákonného vedenia schvaľovacej schôdze, pokiaľ mal
za to, že tento nemá právo vyjadriť svoje stanovisko k reštrukturalizačnému plánu, o ktorého prijatí sa na
schvaľovacej schôdzi hlasuje, prípadne navrhnúť prepracovanie reštrukturalizačného plánu, keď takýto
postup je v súlade s § 147 ods. 3 ZKR, a to v záujme dosiahnutia prijatia reštrukturalizačného plánu
schvaľovacou schôdzou. Je však primárne na dlžníkovi a ostatných účastníkov reštrukturalizačného

konania, prítomných na schvaľovacej schôdzi, zaujať v rámci rozpravy stanovisko k potrebe urobiť
v reštrukturalizačnom pláne zmeny, aj na podnet správcu, a za tým účelom odročiť hlasovanie
o prijatí reštrukturalizačného plánu, pričom dlžník a väčšina účastníkov reštrukturalizačného konania,
prítomných na schvaľovacej schôdzi, môžu mať legitímny záujem na čo najskoršom ukončení
reštrukturalizačného konania a tým dosiahnutia účelu reštrukturalizácie – vyriešeniu úpadku dlžníka,

ktorý môže prevážiť iným záujmom, napr. záujmu jediného veriteľa, ktorý na schvaľovacej schôdzi začne
vznášať námietky proti veriteľským výborom schválenému reštrukturalizačnému plánu, pričom sám
v lehote podľa § 145 ods. 1 ZKR návrh na zmenu reštrukturalizačného plánu nepodal. K oprávneniam
správcu súd dopĺňa, že jeho oprávnenie vyjadrovať sa v priebehu celej reštrukturalizácie aj k návrhu
reštrukturalizačného plánu a následne reštrukturalizačnému plánu schválenému veriteľským výborom

vyplýva z § 129 ods. 1 ZKR, ktoré stanovuje povinnosť správcu vykonávať nad dlžníkom dohľad
s odbornou starostlivosťou tak, aby nebolo zmarené jeho konaním (nevynímajúc jeho konanie ako
predkladateľa reštrukturalizačného plánu) úspešné skončenie reštrukturalizácie, ktorej povinnosti musia
zodpovedať aj práva správcu.61. Napokon súd poukazuje aj na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky,
a to rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 203/2017, podľa ktorých ak je v reštrukturalizačnom pláne vytvorená určitá

skupina veriteľov neoprávnene, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na
potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom.

62. Z týchto dôvodov, osobitne vzhľadom na to, že veriteľ 1/ - Sociálna poisťovňa v zákonnej lehote podľa
§ 145 ods. 1 ZKR nepodal ako účastník reštrukturalizačného plánu návrh na zmenu reštrukturalizačného

plánu, v dôsledku čoho nebol poskytnutý dlžníkovi ani náležitý procesný priestor v lehote 5 dní pred
schvaľovacou schôdzou podľa § 145 ods. 3 ZKR na posúdenie žiadosti o zmeny reštrukturalizačného
plánu, pričom tento veriteľ v čase rozhodovania veriteľského výboru o návrhu reštrukturalizačného
plánu, kedy nebol oprávnený žiadať dlžníka o zmenu návrhu reštrukturalizačného plánu (keďže tento už
predložil na schválenie veriteľskému výboru), podal naviac žiadosť o zmenu zaradenia jeho pohľadávok
do samostatnej skupiny, čím by došlo k ďalšiemu porušeniu ustanovení ZKR o reštrukturalizačnom

pláne a teda jeho žiadosť ani nesmerovala k odstráneniu súdom konštatovaných porušení ustanovení
ZKR o reštrukturalizačnom pláne, pričom žiadny účastník reštrukturalizačného plánu nenavrhol jeho
zmenu podľa § 145 ods. 1 ZKR a v neposlednom rade aj s ohľadom na uvedenú súdnu prax
Ústavného súdu Slovenskej republiky súd uzatvára, že v prejednávanej veci nedospel k záveru,
že by predmetné porušenia ustanovení ZKR týkajúcich sa reštrukturalizačného plánu boli porušené

podstatným spôsobom, čo vylučuje naplnenie dôvodu zamietnutia reštrukturalizačného plánu dlžníka
podľa § 154 ods. 1 písm. a) ZKR.

63. Súd na okraj v rovine obiter dictum uvádza, že diametrálne odlišnou by bola situácia, kedy by
napriek tomu, že dlžník bol pred schvaľovacou schôdzou v lehote stanovenej v § 145 ZKR požiadaný

ozmenunávrhureštrukturalizačnéhoplánujehoúčastníkom,ktorábybolaspôsobiláodstrániťporušenie
povinností ZKR týkajúcich sa reštrukturalizačného plánu, tejto nevyhovel, čo by podstatným spôsobom
zvyšovalo závažnosť porušenia daných povinností z hľadiska ich zavinenia dlžníkom.

64. Keďže súd nedospel v prejednávanej veci k záveru o naplnení dôvodu na zamietnutie

reštrukturalizačného plánu, súd II. výrokom tohto uznesenia podľa § 153 ods. 1 ZKR potvrdil
reštrukturalizačný plán dlžníka, o ktorého prijatí sa hlasovalo na schvaľovacej schôdzi konanej dňa
16.09.2024 a ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, a v závislosti na tom podľa § 153 ods. 1 ZKR v III.
výroku tohto uznesenia rozhodol aj o ukončení reštrukturalizácie dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 153 ods.
1 ZKR e silentio).