Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123343267
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:6123343267.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.

r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, Zámocká 525/28, 091 01
Stropkov, v konaní o zaplatenie 1.953,14 eur s príslušenstvom a vzájomnej žalobe žalovaného o určenie,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I . Súd konanie v časti zaplatenia sumy 600,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. U r č u j e , že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1909001059 zo dňa 09.09.2019 je
bezúročný a bez poplatkov.

IV. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť Ahoj, a. s., sa žalobou podanou v upomínacom konaní dňa 19.06.2023
a postúpenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 04.08.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny vo výške 1.953,14 eur s príslušenstvom tvoreným úrokom úveru vo výške 1.975,62
eur a úrokmi z omeškania vo výške 5 % zo súm v žalobe uvedených a náhrady trov konania. Žalobu
dôvodil tým, že žalovanému poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. 1909001059
(ďalej len „Zmluva“) úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných,
zmluvne dojednaných, mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami dlžník svoj záväzok

uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, preto bol žalobcom vyzvaný na úhradu
omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky
z dôvodu jej nesplnenia. Nakoľko sa písomná výzva na úhradu omeškaných úverových splátok minula
účinkom a nedošlo ani v dôsledku nej k plneniu žalovaným, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami
vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru
spolu s opätovnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 09.10.2020
a v dôsledku márneho uplynutia 7 dňovej lehoty na plnenie plynúcej od doručenia vyhlásenia okamžitej

splatnosti úveru sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy s príslušenstvom. V čase
po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 400,- eur
(štyrmi platbami vo výške 100,- eur), ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca
uplatňuje žalobou nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva (zmluvných úrokov predstavujúcich rozdielmedzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na ne), ktoré žalobca ani po
predžalobnej upomienke nezaplatil.

2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz sp. zn.
38Up/1093/2023 zo dňa 29.06.2023, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený
odpor. V odpore žalovaný zhode potvrdil, že medzi ním a pôvodným žalobcom bola uzatvorená Zmluva,
na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.000,- eur, ktoré sa zaviazal uhradiť
v 96 mesačných splátkach vo výške 54,48 eur. Žalovaný v prvom rade zdôraznil že predmetná Zmluva

bola uzatvorená medzi ním ako spotrebiteľom a žalobcom ako právnickou osobou poskytujúcou úvery
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, preto sa na tento vzťah majú aplikovať všetky normy
spotrebiteľskéhopráva,tzn.§53anasl.Občianskehozákonníka,akoajpríslušnéustanoveniazákonač.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V rozsahu namietania vydania platobného rozkazu poukázal
na znenie § 3 ods. 6 písm. b) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, v zmysle ktorého návrh
(podaný v upomínacom konaní) nie je prípustný, ak sa ním uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy

alebo dokumentov s ňou súvisiacich, pričom tie obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má vplyv
na uplatňovaný nárok, ako aj na znenie § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku, z dikcie ktorého
vyplýva,žespory,vktorýchnastranežalovanéhovystupujespotrebiteľsúchránenétým,žesúdplatobný
rozkaz nevydá, ak sa žalobou uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy a spotrebiteľská zmluva,
ktorá je základom pre uplatnenie tohto práva alebo dokumenty s ňou súvisiace obsahujú neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Žalovaný má za to, že Zmluva takú neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahuje
vo svojom bode 3.3 v znení, cit.: „Veriteľ je oprávnený požadovať, ak Dlžník vrátil celú poskytnutú
sumu Úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie Veriteľa stane okamžite splatnou, aj
v prípadoch ak: Veriteľ dodatočne po čerpaní Úveru zistil, že údaje a doklady predložené Dlžníkom
ako podklady pre rozhodnutie o poskytnutí Úveru boli sfalšované, neúplné, skreslené, nepravdivé a tým

podstatnou mierou ovplyvnili rozhodnutie Veriteľa a ohrozujú jeho záujmy pri prípadnom vymáhaní
pohľadávky Veriteľa z tejto Zmluvy.“ V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dôvody, pre ktoré môže veriteľ
pristúpiť k jednostrannému ukončeniu zmluvného vzťahu formou mimoriadneho zosplatnenia úveru
sú formulované rozsiahlo, a to aj na situácie netýkajúcej sa porušenia povinnosti úver splácať riadne
a včas, čo je v rozpore so závermi prijatými Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a nekalých obchodných praktík prejedávajúcich pri Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
24.01.2017, v zmysle ktorých je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti prostriedkom ultima ratio a taká
zmluvná podmienka je neprijateľná, pretože sa v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
odchyľuje od ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže uplatniť právo
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka len v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku,

ktorý sa má plniť v splátkach a nie v prípade porušenia inej zmluvnej povinnosti alebo z dôvodov
nespočívajúcich v priamom porušení zmluvy, pričom toto právo možno uplatniť najskôr po uplynutí 3
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak bol spotrebiteľ súčasne upozornený v lehote nie
kratšej ako 15 dní na jeho uplatnenie. Ďalšou označenou neprijateľnou zmluvnou podmienkou má byť
podmienka v časti 11. Záverečné ustanovenia, bod 11.1 v znení, cit.: „...to neplatí v prípade, ak bol

dohodnutý odklad splátok Úveru, alebo odloženie splácania prvých splátok úveru. V takomto prípade sa
prioritne započítava čiastočné plnenie na splatné úroky a až tak na plnenia uvedené v predchádzajúcej
vete v poradí určenom v predchádzajúcej vete.“ Také znenie umožňuje započítanie platieb na iný
účel ako je splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu žalovaného, v čoho dôsledku sa započítavanie
platieb stáva preňho netransparentné. Také ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore s požiadavkou dobrej viery.
Vlastné tvrdenia žalovaný podporil odkazom na rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Csp/7/2018
zo dňa 24.01.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/60/2019
zo dňa 26.08.2019 a Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/80/2018 zo dňa 15.11.2018 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/25/2019 zo dňa 27.08.2019.

Žalovaný vo svojom odpore ďalej poukázal na znenie ust. § 11 ods. 2 a § 7 ods 1 zákona č.
129/2010 Z. z. s tvrdením o hrubom porušení povinnosti podnikateľa vystupujúceho na úverom trhu
v priebehu kontrakčného procesu, a to skúmať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou. Aj napriek
uvedenému stavu splácal úver podľa finančných možností. Žalovaný tiež uviedol, že na základe Zmluvy
mu bola poskytnutá suma 3.000,- eur, doposiaľ bola uhradená formou splátok suma 1.400,32 eur, pričom

v mesiaci jún 2023 bola uhradená splátka vo výške 100,- eur, ktorá však nebola žalobcom v čase
podania žaloby zohľadnená. Žalovaný požaduje určiť úver za bezúročný a bez poplatkov a v dôsledku
nemožnosti zosplatniť úver, ktorého konečná splatnosť je daná ku dňu 20.09.2027, považuje žalobnýnávrhzapredčasný.Súčasnežalovanývzniesolnámietkupremlčaniavrozsahucelejžalobouuplatnenej
pohľadávky.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu označil tvrdenia žalovaného za účelové s cieľom vyhnúť sa
plneniu svojho záväzku bez toho, aby predložením dôkazov preukázal ich pravdivosť. Žalobca trvá
na tom, že Zmluva obsahuje všetky požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rovnako
má za to, že bola zachovaná zákonná povinnosť uložená mu § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.,
o čom predkladá dôkazy, t. j. výpis z registra klientskych informácií, kópiu občianskeho preukazu,

dotazník o preverovaní príjmu, dokument z interného systému o preverovaní rodinného stavu, príjmov
a výdavkov žalovaného, ako aj výpočet, v ktorom je uvedená platobná kapacita žalovaného. V rámci
preverovania bola zisťovaná história splácania a platobná kapacita v nebankovom registri klientskych
informácií za súčinnosti žalovaného, ktorý potvrdil pred uzatvorením Zmluvy, že jeho príjem z podnikania
za predchádzajúci rok bol 5.500,- eur a mal tri ďalšie existujúce úvery so súhrnnou výškou splátok
216,- eur. Odpočítaním životného minima platného od 01.07.2019 do 30.06.2020 vo výške 210,20

eur a odpočítaním splátok existujúcich úverov vo výške 216,- eur od sumy čistej mesačnej mzdy
vo výške 1.261,33 eur bola dosiahnutá prípadná maximálna výška splátky až 835,13 eur. Mesačná
splátka zo Zmluvy bola dojednaná vo výške 54,48 eur, preto boli splnené všetky kritériá s ohľadom
na dodržanie predpokladanej odbornej starostlivosti vo vzťahu ku skúmaniu bonity spotrebiteľa, a to
skúmaním jeho príjmov a výdavkov. Žalobca poukázal na znenie § 7 ods. 2, ktorý ukladá žiadateľovi

o úver (spotrebiteľovi) poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na
posúdenie schopnosti úver splácať. K namietanému premlčaniu uviedol, že až následkom porušenia
platobnej disciplíny bol žalovaný žalobcom upozornený poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa
28.07.2020 na omeškanie so splácaním úverových splátok a zároveň pre prípad ďalšieho nezaplatenia
svojho dlhu aj na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Pre nezaplatenie splátok došlo v súlade

s ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 28.09.2020 k zosplatneniu
úveru. Po prvýkrát mohla byť žalovaná pohľadávka uplatnená až 28.09.2020, t. j. v deň účinnosti
predčasného zosplatnenia, preto v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka by k premlčaniu došlo až
28.09.2023, teda žaloba bola podaná v rámci plynúcej všeobecnej premlčacej trojročnej doby. V tomto
smere žalobca uviedol, že aj za stavu, že počiatok premlčacej lehoty by bol daný zročnosťou splátky,

ktorá vyvolala zosplatnenie, žalobný nárok by nebol premlčaný. Žalobca v dôsledku trvania na podanej
žalobe navrhol v konaní pokračovať na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení a vo vzájomnej žalobe zo dňa 09.10.2023 zotrval na tvrdeniach
o porušení povinností uložených žalobcovi ust. §11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na skutočnosť, že absencia výšky príjmov a výdavkov
vZmluvezakladáhrubéporušenietejtopovinnosti.Ktvrdeniužalobcuovýškečistéhomesačnéhopríjmu
v hladine 1.261,33 eur rozporoval, jednak že z potvrdenia o podaní daňového priznania vyplýva, že
zaplatená daň pre rok 2017 bola 0,- eur a zároveň predloženým údajom o mzde žalovaného za rok 2017
bola suma 5.500,- eur, preto by pri jej pomernom rozdelení na obdobie roka tvoril hrubý mesačný príjem

žalovaného iba 458,33 eur. Takéto údaje nezodpovedajú rozsahu skúmania údajov v zmysle § 7 ods.
20 zákona č. 129/2010 Z. z., a to najmä čistého príjmu, nákladov, výšky splátok, peňažných záväzkov
znižujúcich príjem spotrebiteľa, ale len sanujú zanedbanie zákonnej povinnosti veriteľa. Žalobca podľa
obsahu predložených dôkazov nahliadol iba do nebankového registra klientskych informácií, pričom
opomenul bankové inštitúcie, čím zapríčinil absenciu zistenie o minimálne jednom úvere poskytnutom

Slovenskou sporiteľňou zo zmluvy o úvere č. 5054240897 zo dňa 07.04.2014 s mesačnou splátkou
73,12eurajehokonečnousplatnosťouažvroku2024,pretoúverovázaťaženosťbolaminimálnevsume
289,12 eur. Žalobca nevzal do úvahy ani osobný stav a vyživovaciu povinnosť voči manželovi. Žalovaný
vychádzajúc z príjmu 458,33 eur, životného minima na plnoletú osobu vo výške 210,20 eur a tiež vo
výške146,64eurmesačne,akideoďalšiuspoločneposudzovanúplnoletúfyzickúosobu,primesačných

úverových splátkach vo výške 289,12 eur dospel k záveru, že nebol bonitným spotrebiteľom a dodávateľ
povinnosť skúmať tieto údaje zanedbal a nedodržal tak odbornú starostlivosť, ktorú zákon predpokladá.
Ak pri vzájomnom pomerovaní výdavkové pomery prevyšujú príjmové, ďalšia splátka za tohto stavu
vo výške 54,48 eur je neprípustnou. V ďalšom žalovaný poukázal na opatrenie Národnej banky
Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, podľa ktorého výsledok dosiahnutý použitím výpočtu limitu

ukazovateľa schopnosti splácať úver nemôže prekročiť hodnotu viac ako 1, pričom v prípade žalovaného
bola výsledkom hodnota 1,51. O neschopnosti úver splácať svedčí splácanie úveru v možnostiach
žalovaného za pomoci jeho rodiny a priateľov. V tejto súvislosti uviedol, že zákonodarca pritom uložil
veriteľovi skúmať sociálnoekonomickú situáciu, tzn. nielen jeho čistý príjem, ale aj pravidelné výdavkya ich vzájomný pomer na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po ich vynaložení taká čiastka,
z ktorej bude úver schopný splácať. Cieľom bolo tiež zabrániť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú
schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. K preneseniu zodpovednosti za uvádzanie pravdivých údajov

žiadateľom o úver žalovaný zdôraznil, že informácie relevantné pre učinenie rozhodnutia či veriteľ so
spotrebiteľom úverovú zmluvu uzavrie, je povinný si zabezpečiť sám, za spolupráce žiadateľa, avšak za
dostatočné sa považujú iba informácie, ktoré sú spôsobilé utvoriť objektívny obraz o žiadateľovi, preto
získané informácie podliehajú overeniu a ich vyhodnoteniu, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora
EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti E. F. a ďalší zo dňa 18.12.2014 a nálezu Ústavného

súdu ČR III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019. V tejto súvislosti poukázal aj na znenie § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zdôrazňuje potrebu konať v súlade s dobrými mravmi.
Vo vzťahu k podaniu vzájomnej žaloby má žalovaný za to, že spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd
posúdil či je úver bezúročný a bez poplatkov výrokom rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol
posúdiť túto otázku ako predbežnú, čo vyplýva z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., preto toto právo
v zmysle § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku uplatňuje.

5. Podaním zo dňa 31.10.2023 žalobca upravil vlastné predchádzajúce tvrdenia uvedené v podaní zo
dňa 02.08.2023, a to tak, že okrem tvrdenia žalovaného o jeho príjme z podnikateľskej činnosti vo výške
5.500,- eur potvrdil, že za posledné tri mesiace mal príjem z podnikania vo výške 4.730,- eur. Znovu
zdôraznil, že žiadateľ o úver je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé

údaje pre potrebu posúdenia schopnosti spotrebiteľa úver splácať. Súčasťou podania je aj predložený
výpis z bankového účtu žalovaného. Za týchto okolností je zrejmé, že povinnosti uložené veriteľovi
v zákone č. 129/2010 Z. z. boli dodržané, preto nemohlo dôjsť k ich hrubému porušeniu. K vzájomnej
žalobe podanej žalovaným uviedol, že žaloba na plnenie konzumuje žalobu určovaciu. Už začaté
konanie o žalobe na plnenie má za následok prekážku litispendencie pre konanie o určovacej žalobe, čo

bráni tomu, aby na súde prebiehalo o tej istej otázke ďalšie konanie, pričom ak taká situácia nastane, súd
konanie bezpodmienečne zastaví v dôsledku existencie tejto negatívnej procesnej podmienky konania.
Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur zaplatiť formou pravidelných 96 mesačných
splátok vo výške 54,48 eur, teda zaviazal sa zaplatiť sumu vo výške 5.230,08 eur, rozdiel týchto súm
predstavuje dojednanú výšku úrokov z úveru. Žalovaný doposiaľ zaplatil celkovo úhrady vo výške

1.300,32 eur, z toho na istinu bolo započítaných 1.046,84 eur a na úrok 253,46 eur. Z uvedeného dôvodu
tak nesplatená istina predstavuje sumu 1.953,14 eur s príslušenstvom a úroky vo výške 2.230,08 eur po
znížení zaplatených 253,46 eur predstavujú sumu 1.976,62 eur, ktoré si žalobca v predmetnom konaní
uplatňuje. V priebehu konania došlo k úhrade 500,- eur, v rozsahu ktorej spolu s príslušenstvom berie
žalobca žalobu späť a navrhuje v tejto časti konanie zastaviť, v čoho dôsledku bol upravený aj žalobný

petit zodpovedajúc späťvzatiu.

6. V dôsledku návrhu pôvodného žalobcu v zmysle § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku
predloženým súdu dňa 28.11.2023, pripustil Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k.
6Csp/28/2023-111 zo dňa 06.12.2023, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť Intrum

Slovakia s. r. o., pričom základom pre túto zmenu bolo postúpenie spornej pohľadávky.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.07.2024 zotrval na svojich predošlých tvrdeniach, najmä
k porušeniu povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom
zdôraznil, že tvrdenie žalobcu o jeho mesačnom príjme či už vo vzťahu k uvádzanému údaju ročného

príjmu z podnikateľskej činnosti vo výške 5.500,- eur alebo uvádzanému príjmu z podnikateľskej činnosti
za posledné tri mesiace vo výške 4.730,- eur žiadnym spôsobom nepreukázal, naopak preukázal
a predložil dôkaz o stave účtu žalovaného, ktorý je mínusový (-521,82 eur). Tým, že žalobca v podstate
ani príjem, ani výdavky žalovaného žiadnym spôsobom neoveroval, čo sám uviedol a nenahliadal ani
do databáz, postupoval contra legem. K argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol,

že už hrubým porušením povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa došlo k nemožnosti vyhlásiť úver za
mimoriadne splatný a následne spornú pohľadávku postúpiť, keďže došlo k naplneniu hypotézy právnej
normy v ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúc v nemožnosti požadovať jednorazové
splateniespotrebiteľskéhoúveru.Termínkonečnejsplatnostibolstanovenýažnaseptember2027,preto
postúpeniu tzv. „živého“ úveru bráni rovnako ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.. Ak nedošlo k zákonnému

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ako ani k zmluvnej konečnej splatnosti úveru, pohľadávka nie
je postupiteľná, pretože tomu bráni § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 17 zákona č. 129/2010
Z. z., v čoho dôsledku je postúpenie neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen
medzi stranami Zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. V predžalobnej upomienke zároveň nebolaidentifikovaná splátka, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu, čo už samo o sebe môže viesť k neplatnosti
zosplatnenia pre neurčitosť. Napokon pochybné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nespĺňa náležitosti
jasnosti a určitosti, preto možno hovoriť o neplatnom zosplatnení úveru, rovnako absentujú podmienky

pre platné postúpenie v zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný
tiež namietol, že k doručeniu listiny o predčasnom zosplatnení úveru nedošlo. Na základe všetkých
uvedených skutočností žalovaný nepovažuje súčasného žalobcu za aktívne vecne legitimovaný subjekt,
a to bez ohľadu na dôvodnosť pohľadávky čo do jej výšky vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
K čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedol, že keďže je úver „živý“, žalovaný splácal jednotlivé splátky

istiny, a v toho dôsledku nie je v omeškaní so splácaním istiny úveru, späťvzatie v časti 500,- eur je
úkonom irelevantným a nemožno mu priznať právne účinky, nakoľko splatná istina bola vo výške 0,- eur.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.09.2024 v reakcii na tvrdenia predložené žalovaným odkázal
na závery vyjadrené v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/101/2022 o interpretácii
hrubého porušenia povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, a to tak, že ide o alternatívny prípad, keď veriteľ nedisponuje žiadnymi údajmi
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo ide o prípad, keď veriteľ na údaje z databázy
alebo registra neprihliada. Postup žalobcu preto nenapĺňa intenzitu hrubého porušenia vlastných
povinností, preto nemožno úver určiť za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tiež poprel tvrdenie
žalovaného, že vo vyhlásení splatnosti absentuje určenie konkrétnej splátky, nezaplatením ktorej malo

dôjsť k zosplatneniu úveru, keďže označenie splátky (určením dňa jej splatnosti) bolo v texte vyhlásenia
o okamžitej splatnosti zo dňa 28.09.2020 explicitne uvedené. Žalobca zastáva názor, že jeho právny
predchodca postupoval v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď úver
predčasne zosplatnil dňa 28.09.2020, a to pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.06.2020
(po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splátkou a za súčasného upozornenia žalovaného na

možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), čím je daná jeho aktívna
vecná legitimácia v tomto konaní. Napokon ďalšou platbou v priebehu súdneho konania vo výške 100,-
eur zo dňa 21.11.2023 došlo k úhrade časti dlhu žalovaného, preto v uvedenej časti vzal žalobca žalobu
späť a navrhol zastaviť konanie.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.12.2024, ktorého sa žalobca a jeho právny zástupca
nezúčastnili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní na
skutkovej i právnej argumentácii zotrval a navrhol žalobu zamietnuť a úver určiť za bezúročný a bez
poplatkov.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, za preukázané
podstatné skutkové tvrdenia považuje:
10. Žalovaný a pôvodný žalobca dňa 15.4.2020 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
1909001059, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 3.000,-
eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 5.230,08 eur, a to spôsobom plnenia v 96

splátkach vo výške 54,48 eur. Výška fixnej úrokovej sadzby úveru predstavuje 16,55 % ročne (p. a.),
RPMN16,66%,frekvenciasplátokjeurčenávždyna20.deňvmesiaci,splatnosťprvejmesačnejsplátky
ku dňu 20.10.2019 a splatnosť poslednej mesačnej splátky ku dňu 20.09.2027.

11. Z 3. upomienky – výzva na zaplatenie zo dňa 28.07.2020 súd zistil, že právny predchodca žalobcu

vyzvalžalovanéhonaokamžitúúhraduomeškanýchsplátokúveruvcelkovejvýške163,44eurazároveň
upozornil na skutočnosť, že v prípade ak žalovaný neuhradí ani splátku vo výške 54,48 eur splatnú
ku dňu 20.05.2020 najneskôr do 25.08.2020, žalobca ako veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú
splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná výzva na zaplatenie bola žalovanému doručená dňa
31.07.2020 (doručenka č. l. 17).

12. Z obsahu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.09.2020 mal súd za preukázané, že
žalobca oznámil žalovanému splatnosť spotrebiteľského úveru v celom rozsahu ku dňu 20.06.2020,
a to v súlade s dojednaniami Zmluvy. Žalobca týmto podaním súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie
celého dlžného zostatku úveru, pričom dlžná suma predstavovala výšku 217,92 eur, z toho istina výšku

32,- eur a úroky výšku 185,92 eur. Dodatočným oznámením zo dňa 08.10.2020 došlo z dôvodov
technickej chyby na strane žalobcu pri výpočte zostatku poskytnutého úveru k oprave chyby v sumách
dlžného zostatku úveru, a to tak, že celkový dlžný zostatok úveru ku dňu 20.06.2020 predstavoval sumu
3.003,54 eur, z toho istina výšku 2.817,62 eur a splatné úroky výšku 185,92 eur. Vyhlásenie okamžitejsplatnostiúveruzodňa28.09.2020,akoanioznámeniezodňa08.10.2020neboližalovanémudoručené,
zásielka vrátená (č. l. 15, 16).

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
13. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

17. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa § 17 ods. 1 ZSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného
poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa §
20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo

postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

22.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 37 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky,
ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 147 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

28. Podľa § 11 ods. 4 ZSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP, Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Súd dospel k právnemu záveru:
30. V prvom rade bolo potrebné ustáliť, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spĺňa kritériá

spotrebiteľského vzťahu, a tým aj či sa naň vzťahuje osobitná úprava regulujúca spotrebiteľské vzťahy,
obsiahnutá v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Nakoľko pri uzatváraní Zmluvy vystupovala na jednej strane fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane osoba pri uzatváranía plnení Zmluvy konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, súd
nemohol dospieť k inému záveru, než tomu že ide o vzťah dodávateľ – spotrebiteľ, zvýraznený tým,
že dodávateľ koncipoval Zmluvu, pričom spotrebiteľ jej obsah nemohol objektívne ovplyvniť, teda mal

možnosť s jej obsahom iba súhlasiť, resp. ju neuzavrieť.

31. V konaní má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu
Zmluvy (o úvere), ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, a na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 3.000,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal splatiť ho v 96 mesačných splátkach vo výške 54,48

eur, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná ku dňu 20.10.2019 a splatnosť poslednej
mesačnej splátky ku dňu 20.09.2027.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal dispozičným úkonom svoju žalobu čiastočne späť, a to
podaniami zo dňa 31.10.2023 (500,- eur) a dňa 09.09.2024 (100,- eur), súd I. výrokom tohto rozsudku
konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v časti 600,- eur s príslušenstvom zastavil.

33. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio), avšak aj zároveň z dôvodu námietky
žalovaného preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami
o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná Zmluva nespĺňa všetky povinné náležitosti

vyžadované ZSÚ reflektujúc jeho eurokonformný výklad, a to najmä v porovnaní s článkom 10 ods. 2
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
Súdmázato,ževeriteľnepostupovalvsúlades§7ods.1,ods.2a§11ods.2zákonaospotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, keď nepreveril dôsledným spôsobom príjmy a výdavky
žalovaného - spotrebiteľa ako dlžníka z úverového vzťahu.

34. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je
bez akejkoľvek súvzťažnosti príjmov a výdavkov deklarovať úverovú schopnosť klienta, ale skutočne
existujúcu finančnú situáciu spotrebiteľa, teda je nutné kriticky zistiť pomer medzi príjmami a výdavkami,
ktoré sa však nemôžu zúžiť len s cieľom jej kladného posúdenia. Postup veriteľa na úverovom trhu

je vyjadrený slovným spojením „s odbornou starostlivosťou“, preto nejde len o „formálnu starostlivosť“.
Takýto postup má zvýšiť predpoklad splatenia úveru, keďže plnenie očakávané „do budúcna“ nemožno
garantovať, nakoľko existujú objektívne skutočnosti, ktoré schopnosť plniť môžu značne ovplyvniť
(dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, strata schopnosti živiť sa, a. i.). Bremeno zisťovania informácií
za účelom posúdenia úverovej schopnosti zaťažuje veriteľa, nakoľko absencia preukázania úverovej

schopnosti padne na vrub veriteľa. Pri tom postupuje samostatne z jemu dostupných zdrojov a
v súčinnosti so žiadateľom o úver, ktorý mu predkladá informácie, ktorých pravdivosť a objektivitu
v súlade s predpokladom odbornej starostlivosti preveruje. Nemožno opomenúť, že žiadateľ je povinný
uvádzať pravdivé a presné údaje, to však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou a všetky
údaje nevyhnutne posúdiť, aby získali relevanciu.

35. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol:
„Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak

je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa
na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. V zmysle bodu 26.
preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu

zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter
svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie
spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich
sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby
veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity

a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
Júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední zaindividuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny

a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. V tejto
súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190),
posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany
členskéhoštátu,vdanomprípadevsúvislostisosankciouspočívajúcouvzánikuvzásadeceléhonároku
veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred

uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý
je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak
by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo,
že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais, (C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej).

36. Súd nemôže pri posudzovaní splnenia podmienok skúmania bonity spotrebiteľa postupovať
formalisticky, nakoľko v týchto osobitne chránených vzťahoch je nutné poskytovať ochranu v súlade
s účelom úpravy prijatej na ochranu spotrebiteľa, ktorá sleduje dosiahnutie cieľa - vyváženia
nerovnovážneho vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa. Iný prístup by znamenal rozvíjajúcu sa prax

dodávateľov, ktorí sú schopní tieto podmienky „papierovo“ splniť. Cieľom tejto ochrany však nie
je zisťovať deklarovanú bonitu, ale skutočnú bonitu spotrebiteľa. Teda tvrdenie žalobcu, ktorým
jednoduchým porovnaním deklarovaných príjmov na jednej strane a jediného výdavku, a to
pozostávajúceho z iných splátok, zohľadňujúc tiež životné minimu, nie je dostačujúce pre zachovanie
odbornej starostlivosti. Bez skúmania skutočných výdavkov spotrebiteľa nemožno zodpovedne zistiť

stav finančných pomerov – úverovej schopnosti, zabezpečujúcej plnenie dohodnutých mesačných
splátok bez obavy o naplnenie nežiadúceho efektu, ktorým je tvorba vlastného zisku na úkor
prehlbovania predlženia spotrebiteľa neschopného vlastné záväzky riadne splácať. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak potrebné chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu alebo iba čiastková analýza k posúdeniu

úverovej schopnosti nepostačuje.

37. Z predložených dokumentov vyplýva, že mesačný príjem žalovaného z podnikateľskej činnosti je
5.500,- eur ročne, za posledné tri mesiace 4.730,- eur (čo nie je žiadnym spôsobom preukázané), ďalej
je uvedený jeho osobný stav - vydatá, mesačné finančné výdavky 100,- eur, tri iné mesačné splátkové

operácie vo výške 216,- eur, z predloženého výpisu bankového účtu vyplýva mínusová bilancia. Takto
zistená úverová schopnosť je len formálna, nemožno ju označiť za vykonanú s odbornou starostlivosťou,
ktorá sa u dodávateľa konajúceho v rámci svojej podnikateľskej činnosti predpokladá, nakoľko vôbec
neboli zohľadnené individuálne pomery žalovaného. Súd poukazuje na dôležitosť skúmania údajov o
príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave v zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ, vždy vo vzájomnej korelácii. Napokon

snaha preukázať, že veriteľ dodržal postup predpokladaný zákonom tým, že príjmové a výdavkové
pomeryspotrebiteľapredsalenskúmalazatohtostavuneprichádzadoúvahy,žemohlodôjsťkhrubému
porušeniu jeho povinnosti nemôže obstáť z dôvodu, že takýto výklad sa prieči účelu zákona.

38. Na základe uvedeného, súd prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, nakoľko

neboli v konaní preukázané skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k nespochybniteľnému
záveru, že žalobca získal objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného a hrubo tým porušil povinnosti
uložené mu zákonom o spotrebiteľských úveroch.

39. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko mal za to, že

neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky (§ 17 ZSÚ, ako aj § 92 ods. 8 zákona
o bankách). Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil súd ako
dôvodnú.40. Z dikcie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba
tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to po predchádzajúcej písomnej výzve na
plnenie. Na platné postúpenie pohľadávky sa však zároveň v zmysle § 17 ods. 1 ZSÚ vyžaduje, aby bola

postupovaná pohľadávka postúpená so všetkými právami s ňou spojenými, kumulatívne podľa písm. a)
medzi subjektmi v ňom vymedzenými a písm. b) až po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ak sa pohľadávka stala už
splatnou. Na základe uvedeného je súd názoru, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou
legitimáciou v konaní, v čoho dôsledku súd II. výrokom žalobu zamietol.

41. Námietkou premlčania spornej pohľadávky sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko žalobu zamietol pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, však okrajom iba podotýka, že z dôvodu neplatného
zosplatnenia úveru je začiatok plynutia premlčacej lehoty daný zročnosťou každej jednotlivej splátky.

42. Vzájomnou žalobou sa žalovaný rovnako domáhal určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez

poplatkov, a to najmä pre zanedbanie povinnosti veriteľa uloženej mu §§ 7 a 11 ods. 2 ZSÚ. Súd
v súlade s východiskami Krajského súdu Prešov vyslovenými v rozsudku sp. zn. 13CoCsp/37/2023
zo dňa 06.02.2024 dospel k záveru, že námietka žalobcu o konzumácii určovacej žaloby žalobou
o plnenie nie je dôvodná, preto naň plne odkazuje, cit.: „V prebiehajúcom konaní sa jedná o dva
odlišné predmety konania, pričom v prípade žaloby žalobcu ide o žalobu o plnenie a v prípade

vzájomnej žaloby žalovaného ide o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V danej veci je
rozhodujúcou skutočnosťou, že ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľov naliehavý právny záujem na
určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je daný v zmysle § 11 ods. 4 z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu nejde o prekážku začatého konania, aj keď v prípade
žaloby o plnenie súd ako predbežnú otázku skúma aj otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti.“ Ako je

už vyššie uvedené, súd prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, preto III. výrokom
určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1909001059 zo dňa 09.09.2019 je bezúročný
a bezpoplatkov.

43. Na záver súd uvádza, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia nemusí nutne zodpovedať všetky

nastolené otázky, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal všetkými argumentmi uvedenými
stranami sporu. Odôvodnenie, ktoré stručne a jasne prináša závery o skutkovom a právnom základe
rozhodnutia spĺňa kritériá na naplnenie zmyslu základného práva na spravodlivý proces.

O trovách konania súd rozhodol:
44. Podľa § 255. ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol v konaní plne úspešný žalovaný, súd mu priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

48. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol.

49. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to v lehote 60 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.