Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011733
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123011733.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.

decembra 2024 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XX, D. E.,

j e v i n n ý

z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorý
spáchal tak,

ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. viedol pod vplyvom návykovej látky ako vodič osobné motorové
vozidlo továrenskej značky F. XXX, ev. č. E. od obce G. v smere na obec C., kde bol spozorovaný
hliadkou OO PZ Sabinov, nakoľko po uvedenom vozidle bolo vyhlásené pátranie, následne zastavil
pred rodinným domov s popisným číslom XX v obci C., kde hliadka zastavila služobné vozidlo hneď
vedľa neho, pričom bol hliadkou po zákonnom poučení podrobený dychovej skúške k zisteniu požitia
alkoholického nápoja, ktorej sa podrobil prístrojom AlcoQunat 6020 plus, ev.č. H., kde výsledok pasívnej
dychovej skúšky bol v čase o XX:XX hod. „Alkohol" následne bol v čase o XX:XX podrobený aktívnej
dychovej skúške, ktorej výsledok bol pozitívny a to 0,73 mg/l, čo je v prepočte 1,52 promile, lustráciou

bolo zistené že obvinený bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v prechádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, rozhodnutím ODI Prešov sp. zn. ORPZ-PO-ODI3-13/2022
zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin
spáchaný pod vplyvom návykovej látky v prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona peňažný trest 1.000,-
(jedentisíc) Eur.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 23.10.2023 na tunajší súd obžalobu na obv. A. B.
pre skutok kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b)

Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2024, 10.12.2024 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného A. B. a svedkov A. I., C. F., J. K., I. L., M. B., N. O. a P. M.. Ďalej súd oboznámil listinné
dôkazy zo spisu a to úradný záznam, certifikát, výpis z ÚSEP, odpis z registra trestov, výpis z evidenčnej

karty vodiča, rozhodnutie o priestupku, prevádzkový denník, potvrdenie, správa o povesti, podrobný
rozpis hovorov, pričom zistil nasledovné.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal,
že dňa XX.XX.XXXX bol v práci zhruba do XX:XX v E., potom šiel domov do obce C. na adresu XX
na vozidle značky F.. V garáži bol jeho švagor P. M. a brat M. B., ktorí opravovali M. auto. Nik iný tam
nebol. V garáži popíjali, pil aj on. V priebehu večera volal priateľke I. L., aby prišla, lebo bolo potrebné
odviezť P. M. domov do D.. Priateľka prišla okolo XX:XX, sadla na miesto vodiča vozidla F., on sadol

vedľa nej a P. za neho. V obci D. zastavili pred P. domom, všetci vystúpili, on si zafajčil, P. bol pri ňom,
po cca 13 minútach šli späť domov, vozidlo viedla priateľka. Medzi obcami G. a C. minuli nejaké vozidlo,
nevedel ale, či to bolo vozidlo polície. Došli pred rodinný dom, obaja vystúpili, šli do domu, v tom si
spomenul, že na zadnom sedadle má nejaké papiere a preto šiel späť k autu. Zaregistroval, ako sa blíži
nejaké vozidlo, odomkol auto, cez miesto vodiča sa natiahol do priehradky, v tom momente zastavilo

vedľa jeho vozidla vozidlo polície. Policajti si pýtali doklady a vyzvali ho k dychovej skúške. Snažil sa
im vysvetliť, že vozidlo šoférovala priateľka a že ide pre ňu. Policajti ho vyzvali, aby sa podrobil pasívnej
dychovej skúške. Výsledok bol prítomnosť alkoholu. Potom vošiel do dvora, kráčal k domu, policajti
následne za ním, policajt kričal „stoj“, on zastavil a oni ho spacifikovali a oznámili mu, že je obmedzený
na osobnej slobode. Potom ho policajt vyzval na opätovné fúkanie, keďže bol rozrušený, nešlo mu to.

Policajti mu to ukázali, trochu sa upokojil a potom vykonal aktívnu dychovú skúšku s výsledkom 0,73 mg/
l alkoholu. Potom ho hliadka eskortovala na Policajnú stanicu. Na otázky obžalovaný ďalej uviedol, že
nebol hliadkou zastavený a vyzvaný k vystúpeniu z vozidla, vozidlo v čase, keď prišla hliadka stálo, bolo
odomknuté, svetlá svietili, motor bol vypnutý, pred zastavením hliadky nevidel ani nepočul výstražne
znamenia polície. Taktiež uviedol, že zo strany polície bol na neho vyvíjaný nátlak, aby sa podrobil

dychovej skúške a následne ho spacifikovali.

Obžalovaný na otázky prokurátora, z ktorej strany vozidla sa obžalovaný natiahol do kabíny vozidla
obžalovaný uviedol, že nakoľko vozidlo bolo zaparkované pravou stranou k bráne, čo bránilo otvoreniu
dverí spolujazdca, kde mal v palubnej priehradke doklady a peniaze, tak sa nahol dovnútra cez dvere

vodiča a vtedy registroval, že pri vozidle zastavilo ďalšie auto, ktoré nemalo zapnuté majáky. Kľúče
od vozidla mu dala priateľka, keď vchádzala do domu, pretože jej povedal, že ešte si chce vybrať
z vozidla nejaké veci. Na otázku, kde sa nachádzala jeho priateľka v čase, keď jej telefonoval, že má
prísť pre neho, obžalovaný uviedol, že na čísle XX, v ktorom bola aj jeho mama ale tá spala. Obžalovaný
nevedel uviesť, či po ceste do D., resp. späť stretli nejaké vozidlo. Na otázku obhajcu, či má obžalovaný

vo vozidle GPS zariadenie, uviedol že áno, bolo mu poskytnuté ako darček pri kúpe vozidla spolu so
softvérom, ktorý spracováva knihu jázd. Knihu jázd nevedie ale využíva upozornenia tohto zariadenia,
napr. na prekročenie rýchlosti a pod. Práve vďaka tomuto gps zistil, že podľa údajov tohto zariadenia
vozidlo zastavilo o XX.XX hod. pričom k dychovej skúške sa mal prvýkrát podrobiť o XX.XX hod. Čas
na GPS sa nastavuje automaticky prostredníctvom dátovej siete, GPS reaguje na zastavenie vozidla

podľa súradníc.Svedok A. I., ktorý bol jedným z členov privolanej policajnej hliadky na mieste činu, vypovedal zhodne
tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal pod prísahou, pričom uviedol,

že dňa XX.XX.XXXX mal pracovnú smenu s kolegom C. F.. V čase, ktorý si už nepamätá, im operačný
dôstojník oznámil, že z obce G. do obce C. má ísť vodič bieleho F., pričom vodič má byť pod vplyvom
alkoholu. Boli v E., preto šli smerom na obec C. cez obec Q. M., následne cez celú obec C., kde ho
nezaznamenali, preto smerovali na obec G.. I. F. bol vodič. Za značkou obce C. spozorovali oproti
idúce vozidlo, spomalili a zaregistrovali biele F., po ktorom pátrali, otočili sa a šli za ním. Keď ho dobehli,

vozidlo už zastavovalo pred rodinným domom. I. zapol svetelné výstražné znamenie. Keď auto zastavilo,
zastavil, služobným vozidlom zastavili po jeho ľavej strane. Svedok uviedol, že videl, ako je vodičom
tá istá osoba ako, ktorú zaregistroval aj medzi obcami, vedľa neho nebol nikto. S kolegom vystúpili
z vozidla, pristúpili k vodičovi a vyzval ho, nech predloží doklady a nech vypne chod motora. Medzitým
pozeral na zadné sedadlá, ktoré boli prázdne. I. šiel do vozidla pre prístroj AlcoQunat, keď sa vrátil,
vyzval obžalovaného, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške. Obžalovaný sa následne vybral do

dvora rodinného domu. Svedok uviedol, že šiel za ním, kde ho zastavil s tým, že je povinný strpieť
úkony a že keď ich nebude rešpektovať, budú použité donucovacie prostriedky. Potom šli späť k autu,
kde vykonal pasívnu dychovú skúšku s výsledkom „alkohol“. Oznámil vodičovi, že je potrebné vykonať
ešte jednu aktívnu dychovú skúšku za účelom posúdenia, či sa jedená o priestupok alebo trestný čin.
Následne vodič nevedel vykonať dychovú skúšku, tvrdil, že je zlý prístroj, trvalo to možno aj pol hodiny,

nakoniec fúkol, kde výsledok bol nad promile. Vodičovi bolo oznámené, že je podozrivý zo spáchania
trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, bol poučený o svojich právach. Na mieste chceli
vykonať ešte opakovanú dychovú skúšku, čo vodič odmietol. Vodič im na mieste tvrdil, že vozidlo viedol
nejaký kamarát, pričom vo vozidle a ani pri ňom nikto nebol. Svedok po otázkach ďalej uviedol, že
keď stretávali vozidlo za obcou C., videl za volantom sedieť jednu osobu, miesto vedľa vodiča bolo

prázdne, to či bol niekto vzadu si overil vtedy, keď komunikoval s vodičom a nahliadol cez jeho predné
dvere dozadu, pričom si svietil baterkou. Úsek cesty, kde stretli vozidlo, nebol osvietený lampami, len
svetlom ich vozidla. Na otázku, či vozidlo F. zastavili použitím svetelnej signalizácie uviedol, že vozidlo F.
zastavovalo a zachádzalo na kraj cesty a vtedy kolega použil svetelné znamenia. Služobné vozidlo bolo
vybavenénahrávacímzariadenímSoitron.Svedoknevedeluviesť,akýčasovýúsekprešielodmomentu,

kedy zbadali vozidlo F. do momentu, kedy pristavili vozidlo vedľa neho, ani vzdialenosť, možno 500-600
m. Na otázku prečo nezapli počas sledovania F. zvukovú a svetelnú signalizáciu svedok uviedol, že keď
videli, že vozidlo už zastavuje, zapli len svetelnú signalizáciu, aby upozornili vodiča na ich prítomnosť,
ďalšie použitie nebolo potrebné, nakoľko vozidlo už stálo. Keď vozidlo zastavili, vodič sedel na sedadle,
dvere mal zatvorené.

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, zariadenie Soiron sa spúšťa vždy po naštartovaní vozidla,
pričom nahráva ešte krátku chvíľu aj po vypnutí motora, ale po akú dobu, nevedel, nevie, či je možné
deaktivovaťzariadeniemanuálne.Naotázkuprokurátora,čibolmotorvčasevykonaniaprvejorientačnej
dychovej skúšky naštartovaný, odpovedal že nie, pretože keď vystupoval z vozidla, kázal obžalovanému

motor vypnúť. Na otázku akým spôsobom sa nastavuje systémový čas v analyzátore dychu svedok
uviedol, že o tom nemá vedomosť ale uviedol, že pri zmene letného a zimného času sa prístroje
odovzdávajú na prestavenie tohto času jednému z kolegov, nevedel ale, či ten ich niekomu odovzdáva
alebo to vykonáva sám. Na otázku prečo nezastavili vozidlo priamo vtedy, keď ho zbadali svedok
odpovedal, že on nebol vodičom služobného OMV ale ak by aj bol, určite by neskrižoval vozidlo, nakoľko

by došlo k ohrozeniu jednak ich, ale aj vodiča oproti idúceho vozidla.

Obžalovanýkvýpovedisvedkauviedol,žekeďvozidloprišloknemu,nemalozapnutésvetelnévýstražné
znamenie. Motor na F. bol vypnutý a on v aute nesedel, nakláňal sa cez vodičové dvere do vozidla.

V podstate zhodne so svedkom A. I. vypovedal aj druhý člen privolanej hliadky OO PZ E. svedok
C. F., ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní pod prísahou. Svedok na otázky obhajcu uviedol, že
za volantom videl osobu mužského pohlavia, ktorej popis sa ponáša na A. B.. Uviedol, že vozidlo
neotočil ihneď za vozidlom F., lebo hľadal vhodné miesto pre bezpečné otočenie vozidla. Svetelnú
signalizáciu nezapol skôr, lebo sa otáčal a potom už videli, že vozidlo F. zastavilo. Na mieste zapol

svetelné znamenia, vodič sedel ešte vo vozidle. Vo vozidle ani na dvore, resp. ulici nezaznamenali
žiadne iné osoby. Na otázku, či svedok s kolegom vstúpil do dvora rodinného domu uviedol, že keď sa
vracal s R. vykonať dychovú skúšku, videl ako A. B. vchádza na dvor za ktorým šiel kolega, ktorý houpozornil, že s ním neskončili ešte úkony, to isté mu uviedol aj svedok s tým, že inak to budú považovať
za nerešpektovanie výzvy.

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že potom, čo sa za hľadaným vozidlom otočil, chvíľu počkal
a až potom zapol reflektorové zariadenie, pretože nechcel vodiča vyplašiť, keďže nedávno mali udalosť
v Q. M., kde vodič pod vplyvom alkoholu narazil do davu, za týmto vozidlom prešli niekoľko stoviek
metrov. Verejné osvetlenie bolo na ulici už vypnuté. Na otázku prokurátora uviedol, že s vozidlom
mali vizuálny kontakt s výnimkou asi sekundy, dvoch, kedy vozidlo zabočilo v jednej zákrute. Svedok

vypovedal, že nevie, akým spôsobom sa nastavuje čas v analyzátore dychu, tieto sú zablokované a oni
takéto oprávnenie nemajú. Svedok si už nespomínal, či ich vozidlo malo funkčný Soitron ale z počutia
vie, že s tým bol problém, že niektoré vozidlá ho mali funkčné, iné nie. Svedok sa nevedel vyjadriť,
či bol v konkrétnom prípade vyhotovený videozáznam z vozidla, ani či zariadenie fungovalo. Svedok
vypovedal, že reflektorové zariadenie bolo v čase, keď zastavovali pri vozidle aj v čase vykonávania
kontroly zapnuté z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky.

Svedok M. B., ktorý je bratom obžalovaného, vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na
hlavnom pojednávaní, kde vypovedal pod prísahou, pričom uviedol, že dňa XX.X.XXXX bol so švagrom
P. M. v garáži v obci C., kde opravovali autá. Garáž patrí bratovi A.. S P. popíjali od rána, podvečer prišiel
brat A., koľko bolo hodín, nevedel a ďalej opravovali autá. Pil aj A.. Keď skončili okolo XX:XX, švagor

chcel ísť domov, preto brat zavolal priateľke I., aby ho šla odviezť do D.. Potom prišla, zatvorili garáž
a svedok odišiel domov, býva neďaleko. Svedok na otázky obhajoby a povereného príslušníka uviedol,
že on osobne nevidel A. B. vo vozidle ani nevidel odchádzať vozidlo z dvora, keď odchádzal, I. sadala
za volant, A. vedľa nej a P. M. dozadu, vozidlo v pohybe nevidel. Na otázku, čo povedal priateľke N. O.,
keď prišiel domov, uviedol, že keď má vypité, zvykne hovoriť hovadiny, nenapadlo ho, že zavolá políciu.

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že pili tvrdý alkohol – vodku, ale množstvo, aké vypil, si
nepamätal, cítil sa byť opitý. Od priateľky vedel, že jej mal povedať, že vozidlo šoféruje brat, ona sa
hnevá, keď si svedok vypije, ale to, že volala políciu, mu povedala až neskôr. Na otázku prokurátora,
či videl, ako brat telefonoval priateľke uviedol, že nie, ale počul telefonický rozhovor, keď jej brat volal,

aby prišla odviezť švagra.

Svedkyňa I. L., ktorá je priateľkou obžalovaného, vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na
hlavnom pojednávaní, kde vypovedala pod prísahou, pričom uviedla, že dňa XX.X.XXXX mala voľno,
preto šla k rodičom do F., šla tam svojim autom. Okolo XX – XX hod. došla domov do C., potom volal

obžalovaný,čineprídeknímaneodvezieP.M.doD..PredXX:XXšlaknímkugaráži,kdebolobžalovaný
a P. M.. M. B. tam už nebol. Obaja sadli do auta, obžalovaný k nej, P. dozadu. Svedkyňa uviedla, že ona
šoférovala. B. P. dome si obžalovaný zafajčil, potom sadol naspäť na miesto spolujazdca a šli domov,
odparkovala na betónový mostík, odviedla obžalovaného domov, ten si spomenul, že má v aute papiere
a preto šiel k vozidlu F., ona ostala v izbe a ľahla si, spala až do rána, kedy zistila, že obžalovaný nie

je doma. Pozrela u suseda, potom volala bratovi, ktorý zistil, že obžalovaný je na polícii v B.. Ďalej
uviedla, že v D. sa zdržali asi 13 minút, v čase príjazdu do C. stretli nejaké auto, ale nebola si istá, či
to bolo policajné vozidlo, kým bola pri vozidle, nikto sa pri nich nepristavil. Auto zamkla ona, kľúče dala
potom obžalovanému v chodbe.

Na otázku prokurátora, či si v čase, keď vchádzali do C., všimla nejaké vozidlo jazdiace za nimi, príp.
vozidlo s majákmi, uviedla že nie. Na otázku, či je zo spálne vidieť na cestu, kde bolo odparkované
vozidlo, odpovedala, že nie, okná sú na opačnú stranu. Na otázku sudcu, ako sa jej javil jej priateľ,
keď prišla do garáže uviedla, že už keď jej telefonoval, spomínal, že niečo vypili a bolo to na ňom aj
vidieť, pozná to podľa reči a správania. Brata obžalovaného v garáži nevidela, len švagra, ktorý podľa

nej požil viac alkoholu ako obžalovaný. Na otázku, či sa stalo už viackrát, že by ju obžalovaný požiadal,
aby riadila vozidlo, lebo on požil alkoholické nápoje svedkyňa odpovedala, že áno, cca 5 – 6 krát, ďalej
uviedla, že nemá vedomosť o tom, žeby v minulosti viedol vozidlo, keď mal vypité. Na otázku sudcu,
ako dlho spolu s obžalovaným bývajú a ako dlho spolu chodia, odpovedala, že bývajú spolu asi 2 roky
a chodia necelé štyri. Na ďalšiu otázku, či vie o tom, že v januári 2022 obžalovaného zastavila hliadka,

pričom obžalovaný nafúkal a bol mu zadržaný vodičský preukaz svedkyňa uviedla, že o tom vie a že zle
pochopila otázku obhajcu. Zákaz činnosti ho zasiahol hlavne vo vzťahu k zamestnaniu, pretože si stále
musel zabezpečovať odvoz, niekedy ho vozila aj ona, má dopravnú firmu.Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že v čase zákazu činnosti ešte pracoval v B. ako zvárač.

SvedokJ.K.,ktorýjesusedomobžalovaného,nahlavnompojednávanípodprísahouvypovedal,ževten

večer si vyšiel zafajčiť na terasu, odkiaľ má priamy výhľad na cestu, kde videl stáť vozidlo obžalovaného,
ktoré malo vypnutý motor, ale keďže ide o novší typ vozidla, tak svetlá svietili. Obžalovaný si práve vtedy
niečo vyberal zo zadných sedadiel, pričom mal otvorené zadné dvere na strane vodiča. Nikoho iného
tam nevidel, v tom čase tam nestálo žiadne iné auto a až keď vyšiel na poschodie, tak cez okno tam
zbadal stáť aj iné vozidlo, pričom nevedel, že ide o vozidlo polície, pretože videl iba jeho svetlá. Čo sa

týka svetelných pomerov na ulici, bola tma, najbližší stĺp osvetlenia je vzdialený cca 10 metrov, pričom
ide o osvetlenie s LED diódou. Videl cez okno a aj počul, keďže mal okno na vetračku, že obžalovaného
hliadka vyzývala, aby sa podrobil dychovej skúške. Videl, že raz fúkal ale potom druhýkrát už odmietal,
pretože nebol vodič.

Na otázku prokurátora, kedy zistil, že vozidlo stojace pri aute obžalovaného je policajné uviedol, že až

keď počul výzvu aby fúkal. Vozidlo polície stálo za vozidlom obžalovaného v smere jeho jazdy a neskôr
ho policajti preparkovali pred nich na autobusovú zastávku. Na otázku, či boli na policajnom vozidle
pustené majáky odpovedal, že nie, iba svetlá vozidla, preto nevedel spočiatku, že ide o policajné vozidlo.
Na otázku obhajcu, ak by sedel v izbe kdekoľvek, či by videl, ak by boli zapnuté na vozidle majáky,
uviedol, že to by videla polka dediny. Na ďalšiu otázku, či sa svietilo v dome obžalovaného, svedok

odpovedal áno, minimálne dve okná v smere do záhrady, pretože aj keď tieto okná priamo nevidel, vie
aké svetlo vydávajú, keď je tam zapnuté svetlo.

Svedkyňa N. O., ktorá je švagrinou obžalovaného, vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj
na hlavnom pojednávaní, kde vypovedala pod prísahou, pričom uviedla, že dňa XX.X.XXXX bola doma,

v priebehu dňa viackrát telefonicky kontaktovala priateľa M.. Spolu s P. M. a A. B. boli v garáži. Počas
telefonickej komunikácie s ním vedela, že sa tam pije, pozná priateľov hlas, keď má vypité. Garáž je
zhruba 300 m od ich rodinného domu. Keď sa zotmelo, počula vonku tri mužské hlasy. Ona bola vonku
a fajčila, v tom pred ich dom prešlo auto, potom hneď prišiel domov priateľ M.. Mal dosť vypité. Opýtala
sa ho, kto šiel autom, na čo odvetil, že šoféroval A. B., ktorý tiež pil a šiel odviezť P. M. do D.. Po tomto

sa rozhodla zavolať políciu z obavy, aby sa nikomu nič nestalo. Jeho priateľka I. tam vôbec nebola, lebo
robí dlho do noci. Potom šla spať. Na druhý deň ráno jej volala priateľka A. a jeho mama s tým, či nevie,
kde je A.. Ona ale vôbec netušila, kde je.

Na otázku obhajcu na hlavnom pojednávaní, či ona osobne videla viesť obžalovaného motorové vozidlo

F.,svedkyňaodpovedalanie,onabolavodvore.Naotázku,čisazvyknespriateľomM.,keďprídedomov
pod vplyvom alkoholu hádať alebo srandovať, a či si zvykne jej priateľ M., keď má požité alkoholické
nápoje vymýšľať, resp. nehovoriť pravdu, prípadne srandovať na niekoho účet uviedla, že skôr hádať
a že pravdovravný určite nie je, často klame, najmä keď sa ho opýta, koľko toho vypil. Povie, že dve
pivá a ona z neho cíti vodku alebo nehovorí pravdu o tom, kde bol. Na otázku, či sa s odstupom času

domnieva,žejejM.hovorilpravduotom,žeA.šoférovalpodvplyvomalkoholu,uviedla,žeskôrnehovoril
pravdu, na druhý deň jej povedal, že to povedal zo srandy a ona sa ani nechcela priznať, že volala
policajtov a dúfala, že sa to nikto nedozvie. Ďalej uviedla, že aj I. jej povedala, že šoférovala auto. Na
otázku obžalovaného, kedy konkrétne sa dozvedela, že toto vozidlo neriadil on, resp. že je zadržaný,
svedkyňa odpovedala na druhý deň ráno, keď volala mama obžalovaného, že tento zmizol, tak jej došlo

že bol asi zadržaný, ona ešte v ten večer bola fajčiť a mala výhľad na miesto, kde parkoval obžalovaný
a videla tam aj ďalšie auto, ktoré videla čelne zo vzdialenosti asi 500 metrov, pričom určite nemalo
zapnuté majáky, to by si bola všimla.

Svedok P. M., ktorý je švagrom obžalovaného, vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na

hlavnom pojednávaní, kde vypovedal pod prísahou, pričom uviedol, že dňa XX.X.XXXX bol celý deň
v garáži v obci C., kde s bratom A. B. opravoval autá. A. prišiel okolo XX-XX hodiny na svojom aute zn.
F.. S M. popíjal popri robote. Keď prišiel A., doniesol aj on fľašu alkoholu, spolu tam sedeli a všetci pili.
A. tvrdil, že okolo XX:XX má prísť jeho priateľka I., ktorá ho odvezie domov. Údajne pracuje v L. F. v E.
na ihrisku. Potom si ďalej nič nepamätal, nevedel uviesť ani, či tam jeho priateľka prišla alebo kto ho

viezol domov. Obžalovaného pozná dobre. Kto mohol šoférovať, nevedel, ráno mu volala jeho priateľka,
kde je A., lebo doma nebol a nemala o ňom žiadne informácie.Na otázku prokurátora, či sa mu často stáva, že si pod vplyvom alkoholu nepamätá udalosti, odpovedal
áno, keď vypije také množstvo ako v ten deň, tak si nepamätá.

Z úradného záznamu OR PZ ODI Prešov č. ORP-100/1-DI-PO-2023 zo dňa 29.5.2023 vyplýva, že
dňa XX.X.XXXX bol kontaktovaný zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Sabinov za účelom
zabezpečenia kamerového záznamu zo služobného motorového vozidla M. L., volací znak B. XXX.
Od zástupcu bolo zistené, že kamerový záznam nie je použiteľný, nakoľko mu skončila licencia a ďalej
nebola obnovená.

Z certifikátu o overení prístroja, ktorým bola vykonaná skúška vyplýva, že tento je overený a overenie
platilo do 22.05.2023, teda aj v čase vykonania dychovej skúšky.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil
10 priestupkov, všetky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Dňa XX.X.XXXX sa dopustil

priestupku tým, že sa nevenoval vedeniu vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur, dňa
XX.XX.XXXX sa dopustil priestupku pre technický stav vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
20 Eur, dňa XX.X.XXXX sa opätovne dopustil priestupku, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10
Eur, dňa XX.XX.XXXX spôsobil škodovú udalosť, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50 Eur, dňa
XX.XX.XXXX sa dopustil priestupku tým, že nedodržal vzdialenosť, za čo mu bola uložená pokuta vo

výške 50 Eur, dňa XX.XX.XXXX spáchal priestupok tým, že požíval telefónny prístroj počas vedenia
motorového vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur, za jazdu pod vplyvom alkoholu dňa
XX.XX.XXXX mu bola uložená pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti od XX.XX.XXXX v trvaní 6
mesiacov, dňa XX.XX.XXXX mu bola mestskou políciou uložená bloková pokuta vo výške 20 Eur, dňa
XX.XX.XXXX nerešpektoval dopravné značenie, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 Eur, dňa

XX.XX.XXXX mu bola uložená pokuta vo výške 100 Eur za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti
a dňa XX.XX.XXXX sa dopustil ďalšieho priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40 Eur.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný má vodičské oprávnenie od XX.XX.XXXX, následne
bolo rozširované o ďalšie skupiny a ku dňu XX.X.XXXX je evidovaný záznam o zadržaní vodičského
preukazu. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný evidované totožné záznamy o priestupkoch, ktoré
sú opísané aj vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR s tým, že dňa X.X.XXXX sa podrobil

preskúmavaniu jeho odbornej spôsobilosti, absolvoval odborné poradenstvo vo vzťahu k alkoholu, inej
návykovej látky alebo liečiva s pozitívnym výsledkom. Taktiež má záznam k zadržaniu vodičského
preukazu dňa XX.XX.XXXX.

Z rozhodnutia o priestupku OR PZ ODI v E. Q. D./XXXX-X zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dňa

XX.XX.XXXX bola obžalovanému za jazdu pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 0,15 mg/l
uložená pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti od XX.XX.XXXX v trvaní 6 mesiacov. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Z prevádzkového denníka ČVS: ORP-100/1-DI-PO-2023 je zrejme, že dňa XX.X.XXXX boli vozidlom F.

XE.vykonané4jazdyodX:XXR.X:XXzuliceB.O.X,C.S.T.F.,E.,následneodXX:XXR.XX:XXzulice
F., E., S. M. A. XX, C., následne od XX:XX R. XX:XX z M. A. XX, C. do Olejníkov III/3183 a nakoniec
v čase od XX:XX R. XX:XX z D. S. T. B. O. XX, C..

ZpotvrdeniazamestnávateľaL.U.V.,E.vyplýva,žezamestnanecI.L.nemaladňaXX.X.XXXXpracovnú

zmenu.

Obec C. v správe o povesti obžalovaného zo dňa XX.X.XXXX uvádza, že rodinné pomery obžalovaného
im nie sú známe, z verejne dostupných zdrojov vedia, že je vlastníkom staršej nehnuteľnosti so súpisným
číslom XX, ktorú rekonštruuje. Čo sa týka správania, neevidujú žiadne sťažnosti v mieste bydliska.

Z podrobného rozpisu hovorov vyplýva, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX volal na
telefónne číslo XXXXXXXXXXXXXX, ktoré používa priateľka obžalovaného, pričom hovor trval jednu
minútu.Prokurátor v rámci záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok sa stal
a že ho spáchal obžalovaný. Z jeho spáchania je usvedčovaný výpoveďami svedka I. a F., ktorí

detailne a konzistentne opísali priebeh zákroku ako aj to, že obžalovaného podrobili dychovej skúške
bezprostredne po zastavení vozidla, pričom potvrdili, že vo vozidle sedel iba on. Svedok M. B. sa
vyjadroval len k tomu, kto viedol vozidlo z obce Jakovany a nie aj k ceste späť. Svedkyňa O. a M.
neuviedli k veci nič podstatné a navyše ide o rodinných príslušníkov. Svedok K. síce popisuje určité
skutočnosti, ale nie je zrejmé, od ktorého momentu vnímal priebeh udalosti. U policajtov nebol zistený

dôvod, pre ktorý by mali vypovedať nepravdu a preto ich výpovedi veril a navrhol obžalovaného uznať
vinným v zmysle obžaloby a uložiť mu peňažný trest v sume 800 Eur a trest zákazu činnosti v trvaní
2 rokov.

Obhajca v záverečnej reči navrhol obžalovaného spod obžaloby podľa 285 písm. a/ TP oslobodiť,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, čo vyplýva aj z

viacerých svedeckých výpovedí. Podľa ustálenej súdnej praxe, judikatúry všeobecných súdov ako aj
samotného ústavného súdu uznať obžalovaného za vinného možno iba na základe dostatočne a jasne
preukázaných faktov a nie iba na základe pravdepodobnosti.
Účelom práva je eliminácia závažných protispoločenských konaní. Použitie trestného práva ako
regulátora spoločenských vzťahov je ovplyvňované vhodnosťou a efektivitou jeho regulačných metód.

Zásada subsidiarity trestnej represie zabezpečuje proporcionálne a efektívne využitie štátneho
donútenia na protispoločenské konanie tým, že negatívne vymedzuje pôsobenie prostriedkov trestného
práva voči iným, jeho pôsobnosť umožňuje využitie takých právnych prostriedkov, ktorých reálne
následky na právne subjekty nevytvárajú disproporčný tlak vo vzťahu k ich požadovaným účinkom.
Obhajoba na základe vyššie uvedeného konštatovala, že orgány štátnej moci najmä okresná

prokuratúra, tieto princípy a základne zásady trestného práva nerešpektuje, postupuje nesprávne až
arbitrárne.

Z výrokovej vety obžaloby v rámci totožnosti skutku vyplýva, že hliadka OO PZ Sabinov zastavila OMV
pred jeho rodinným domom súp. č. XX, kde bol vodič kontrolovaný a vyzvaný k podrobeniu sa k dychovej

skúške na alkohol, nebol hliadkou zastavený pri vedení motorového vozidla, auto stálo. Dnes smie
policajt kontrolovať dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke a príslušných
predpisov len u vodičov motorových vozidiel. Nie každý človek sediaci vo vozidle na mieste šoféra je
aj vodič. Vodičom je podľa zákona človek, ktorý vedie vozidlo. Pri stojacom aute sa však o človeku ako
vodičovihovoriťnedá.Naštartovanievozidlaalebosedenienamiestešoférabeztoho,abysaautopohlo,

vodiča nerobí. A je jedno, či je motor zapnutý alebo vypnutý. Ak iba sedíte v aute, ktoré sa nepohybuje
vzhľadom na zem, nie je dôležité, či ste za volantom alebo sedíte na zadnom sedadle. Vodičom nie
ste, lebo vozidlo nevediete. Rovnako o tom nerozhoduje ani skutočnosť, že má vozidlo zapnutý motor.
Predpisy file_0.jpg

file_1.wmf

jednoznačne určujú, že nie ste vodič. A to dokonca ani na križovatke, keď auto stojí na červenú.

Právny poriadok nestanovuje hierarchiu a dôkaznú váhu jednotlivých prameňov dôkazov, všetky

pramene dôkazov sú ex lege rovnocenné. „Pohyb, rýchlosť, rôzne variácie pohybu až po zastavenie, t.j.
stav nehybnosti sú technicky zaznamenateľné a merateľné veličiny (pričom rozdiel medzi nimi je často
veľmi malý, niekedy sotva postrehnuteľný) a ich vnímanie ľudskými zmyslami a file_2.jpg

file_3.wmf

následné sprostredkovanie nepochybne podlieha subjektívnemu hodnoteniu. To, čo niekto považuje
za rýchle sa inému môže zdať pomalé, obdobne to môže byť pri vnímaní minimálneho pohybu a
stavu nehybnosti. Preto sprostredkovanie takto vytvoreného hodnotiaceho úsudku samého o sebe
nepredstavuje nespochybniteľný dôkaz o skutočnosti, najmä nie taký, ktorý by bolo možné spätne

verifikovať. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci teda existujú rôzne verzie skutkového stavu, nemožno
hovoriť o jeho objasnení bez pochybností a v takom prípade je konštatovanie zodpovednosti obvineného
z priestupku za konanie vykazujúce znaky priestupku (nerešpektovanie pokynu vyplývajúceho zdopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!”) nepresvedčivé a predčasné” (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. ISžd/14/2013 z 10. septembra 2013).

Z doposiaľ vykonaného dokazovania ako v prípravnom konaní tak aj pred samotným súdom a to najmä
z výpovedí svedkov I. L., J. K. jednoznačne vyplýva, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu,
sa nestal tak, ako to uvádza obžaloba okresného prokurátora, práve naopak z ich výpovedí vyplýva ako
aj z výpovede samotného obžalovaného, že osobné motorové vozidlo F. viedla ako vodič I. L., ktorá bola
odviezť do obce D. P. M.. Po príchode do obce Jakovany vozidlo odparkovala a spolu s obžalovaným

išli do domu na adrese C. XX. V dome jej obžalovaný povedal, že na zadnom sedadle zabudol nejaké
papiere, pre ktoré sa vrátil čomu ona nevenovala pozornosť. Pri tom, ako vyberal papiere z auta, na
terase rodinného domu fajčil svedok J. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že videl, ako zo zadných
dverí obžalovaný B. niečo vyberá, pričom nepočul, aby vozidlo bolo naštartované a v jeho blízkosti sa
žiadne iné vozidlo nenachádzalo a ani žiadne ďalšie osoby. Keď asi tak po 5 minútach dofajčil, išiel do
svojej izby, kde počul nejaký hluk, tak sa pozrel z okna smerom k F. von z okna a pri odparkovanom

vozidle F., ktoré nebolo naštartované, videl iba svetlo iného vozidla a ani nevedel, že ide o políciu a až
potom to zistil, keď videl, ako dávajú obžalovanému fúkať.

Obaja Policajti ako svedkovia tvrdili, že ich vozidlo bolo vybavené monitorovacím a nahrávacím
zariadenímSOITRON,avšakvideozáznamzpriebehujazdypolicajnéhovozidlaažpoúdajnézastavenie

vozidla F. bezprostredne po skončení služby resp. vznesení obvinenia A. B. do dnešného dna do spisu
doložený nebol. Vo výpovediach týchto svedkov, čo sa týka zastavenia, odstavenia resp. pristavenia pri
vozidle F. sú značné rozpory ako z prípravného konania tak aj z konania pred okresným súdom.

file_4.jpg

file_5.wmf

Domnienka pravdivosti výpovede policajta je iba teoretickou obhajobou činnosti polície (stav, aký
má byť) a nie reflektovaním na skutočný stav (stav, aký reálne existuje v konkrétnom prípade).
Nemožno preto prijať a priori záver o tom, že na usvedčenie z priestupku postačuje tvrdenie policajta,
pretože v takom prípade by v podstate neexistovala žiadna účinná obrana pred prípadným mylným
vnímaním skutočnosti policajtmi, alebo pri prípadnom zneužití ich právomoci. Len preto, že právny

poriadok stanovuje pre činnosť policajtov určité parametre ich správania, nemožno z toho automaticky
vyvodzovať záver, že tieto pravidlá sú naozaj dodržiavané. Napriek tomu, že policajt reprezentuje
určitú spoločenskú autoritu, s ktorou sa spája vyššia miera dôvery v jeho konanie, nemožno bez
ďalšieho iba z dôvodu takéhoto postavenia (keďže funkcia policajta je spoločenským postavením, nie
charakterovou vlastnosťou), považovať jeho výpoveď za automaticky dôveryhodnú a významnejšiu ako

ktorýkoľvek iný dôkaz. Skutočnosť, že svedok zastáva funkciu policajta ešte nevylučuje, že môže svoju
výpoveď subjektivizovať tak, aby zodpovedala jeho vnútornej predstave o priebehu skutkového deja
a o pohnútkach obžalovaného a to napriek tomu, že takáto predstava nemusí zodpovedať objektívnej
realite. V žiadnom prípade nemožno vyvodzovať dôveryhodnosť výpovede svedka iba na základe jeho
postavenia v spoločnosti, takýto postup by bol v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,

nakoľko žiaden z obvineného nie je protichodná, nakoľko tieto výpovede sú z hľadiska dôkaznej
hodnoty ekvivalentné. V prípade, ak proti sebe stoja dve rozporné skutkové verzie, nemožno vychádzať
z domnienky pravdivosti výpovede policajta a výpovedí obvineného zákonite nepriznať žiadnu váhu
bez toho, aby tomu predchádzalo dôkladné vyhodnotenie pravdivosti a vierohodnosti jednotlivých
výpovedí.file_6.jpg

file_7.wmf

V takejto dôkaznej situácii je procesne nevyhnutné uvedený rozpor odstrániť posúdením vierohodnosti
každej z výpovedi, t.j. rozhodnúť podľa verzie policajta možno až vtedy, ak výpoveď obvineného
neobstojí vo svetle ďalších dôkazov, resp. ak obsahuje vnútorné protirečenia a logické rozpory, ktoré
znižujú dôveryhodnosť výpovede obvineného. Priestupkovo-právna relevancia týchto skutkových verziízávisí na vyhodnotení logickosti ich obsahu, presvedčivosti a vierohodnosti. V opačnom prípade je
potrebné rozhodnúť z dôvodu dôkaznej núdze na strane správneho orgánu v prospech obvineného a
priestupkové konanie zastaviť podľa ustanovenia skutok sa nestal.

Obvineného je teda možno uznať vinným zo spáchania trestného činu spočívajúceho vo vedení
motorového vozidla len vtedy, ak vykonané dôkazy po ich vyhodnotení vytvoria dostatočne jednoznačný,
vzájomne previazaný a vnútorne nerozporný systém čiastkových informácií, ktoré ako celok nemôžu
viesť k inému záveru než tomu, že vodič viedol motorové vozidlo. Ak nebude možné vykonané dostupné

dôkazy takto vyhodnotiť, zostane pochybnosť, či obvinený skutočne viedol motorové vozidlo a v takom
prípade ho nemožno uznať vinným zo spáchania TC. Preto vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu
obhajoba ani nepovažuje za potrebné rozoberať a zaoberať sa ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu
konania a navrhuje preto A. B. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodiť, pretože skutok ktorý
je mu kladený za vinu nenapĺňa ako po objektívnej tak ani po subjektívnej stránke skutkovú podstatu
žalovaného skutku, prečinu podľa 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Obžalovaný sa pripojil k záverečnej reči obhajcu a k tomu, čo uvádzal prokurátor vo vzťahu k výpovedi
jeho brata M. uviedol, že keď aj vypovedal, že videl I. riadiť vozidlo do D., tak predsa by ju tam nemohol
nechať a vrátiť sa do C. sám, keďže sme priatelia a žijeme v spoločnej domácnosti.

Súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi obsiahnutými v záverečnej reči prokurátora, ktoré si

osvojil a na ktoré chce súd poukázať. Všetci svedkovia, ktorý vypovedali na hlavnom pojednávaní, mali
pod prísahou povinnosť vypovedať pravdu pod hrozbou trestného stíhania, naproti tomu obžalovaný
má v zmysle Trestného poriadku možnosť vypovedať aj nepravdu. Spáchanie skutku obžalovaným
preukazujú výpovede príslušníkov policajného zboru, ktorý boli na mieste činu. Výpovede oboch
policajtov sa zhodujú v podstatných okolnostiach, pričom všetky tieto výpovede na seba navzájom

logickynadväzujúa neodporujúvžiadnombode.Súdnarozdielodobhajoby,ktoráspochybňujetvrdenia
svedkov, nemal dôvod neveriť týmto svedkom, pretože vychádzal z premisy, že ide o dvoch úplne
nezávislých ľudí, ktorí nepoznali obžalovaného, nemali dôvod byť dohodnutí alebo škodiť niekomu
inému. Podľa názoru súdu hliadka nepochybila, keď obžalovaného zastavila až po niekoľkých stovkách
metrov, naopak postup policajtov, ktorí keď videli, že vozidlo už zastavuje, nezapli zvukové signály

a nezačali „naháňačku“ aj s ohľadom na skutočnosť, že bolo pred pol nocou a nachádzali sa v obci,
hodnotí súd pozitívne.

Ohľadom rozporu časov, kedy sa mal obžalovaný prvýkrát podrobiť dychovej skúške, t.j. o XX.XX hod.
a času, kedy podľa údajov gps vozidlo zastavilo, t.j. o XX.XX, súd je toho názoru, že ide o tak malú

odchýlku, ktorú súd bez toho aby znalecky skúmal presnosť času uvedeného v prevádzkovej knihe,
presnosť času AlcoQunat 6020 plus, že nevzbudzujú zásadnú pochybnosť o tom, že dychová skúška
mohla byť v tom čase vykonaná. Preto súd nemal pochybnosť o tom, že obžalovaný vykonal dychovú
skúšku, navyše obžalovaný následne vykonal ďalšiu skúšku na prítomnosť alkoholu. Súdu nie je jasné,
prečo obžalovaný maril vykonanie dychovej skúšky tým, že sa tváril, že nevie fúknuť do dychovej trubice,

pričom za takýto skutok bol už obžalovaný v minulosti postihnutý zákazom činnosti a pokutou a teda
už vtedy sa podroboval dychovej skúške. Obžalovaný si musel byť vedomý toho, ako sa vykonáva táto
skúška.

Čo sa týka výpovedí svedkov, súd sa stotožnil s názorom prokurátora, že svedok K. síce popisuje určité

skutočnosti, ale je ťažko povedať, od ktorého momentu svedok vnímal priebeh udalosti. To, či policajné
vozidlo malo, resp. nemalo zapnuté svetelné signály, nie je podľa súdu podstatné. Podstatné je, že išlo
o policajné vozidlo, v ktorom sa nachádzali policajti počas výkonu služby.

Obžalovaný okrem toho počas celého trestného konania nepopieral, že dňa XX.XX.XXXX konzumoval

alkohol, čo vyplynulo aj z výpovedí svedka M. B. a P. M..

Z medicínskeho hľadiska schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvne-
ná, ak hladina alkoholu v krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi
1,00g/kg, teda 1 promile. V súdnej praxi sa spravidla považuje za trestný čin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky taký stupeň opojenia vodiča alkoholom, ak je vodičovi v čase jazdy nameraná hladina
alkoholu najmenej 1 promile (R 12/1985). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu, vedenie motorového
vozidla vodičom, ktorý požil väčšie množstvo alkoholu, je potrebné považovať za činnosť, kde možnosťohrozeniachránenýchzáujmovvyplývaužzpovahyvozidla,ktorésvojouváhouamotorickousiloumôže
spôsobiť vážne deštrukčné účinky (R I/1966).

Obžalovaný bol v čase o XX:XX podrobený aktívnej dychovej skúške, ktorej výsledok bol pozitívny a to
0,73 mg/l, čo je v prepočte 1,52 promile. Nejde teda o hraničné množstvá, ktoré by rozhodovali o tom,
či ide o priestupok alebo trestný čin, naopak, je to dostatočný odstup od hranice jedného promile, ktorá
je hranicou určujúcou pre spáchanie trestného činu.

S poukázaním na uvedené a skutočnosť, že skutok sa stal, musí súd konštatovať, že obžalovaný naplnil
znaky trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 Trestného zákona, pretože
viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, pričom mu bola nameraná hladina alkoholu
presahujúca 1 promile a teda je nepochybné, že obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť,
ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku. Týmto konaním sa dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky v zmysle § 289 ods. 1 Trestného zákona

Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky po stránke subjektívnej i objektívnej.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že

konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Súd nemal dôvod uložiť trest odňatia slobody vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne
trestaný. Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného mal za to, že účel trestu je možné v danom

prípade dosiahnuť uložením peňažného trestu vo výške 1000 Eur za súčasného určenia, že v prípade,
že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený, určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného
mesiaca a zároveň i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní dvoch rokov,
teda mierne nad spodnou hranicou trestnej sadzby, keďže ide už o druhé previnenie obžalovaného vo
vzťahukalkoholu.Súdzohľadnilajtenfakt,žeobžalovanýsaodroku2019dopustildesiatichpriestupkov

na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky rôzneho charakteru, od prekročenia rýchlosti, cez
nerešpektovanie dopravných značiek, nevenovanie sa vedeniu vozidla a podobne. Uvedené je podľa
názorusúdudostatočneprimeranépredosiahnutievýchovnéhoúčelutrestuajednakakotrestprimeraný
z hľadiska generálnej prevencie.

Uložený peňažný trest a trest zákazu činnosti súd uložil za účelom ochrany spoločnosti pred páchaním
ďalšej trestnej činnosti obžalovaným. Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný,
obsahujúci tak požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej
prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený prenesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.