Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015502
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122015502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
stíhanej pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení
účinnom do 5.8.2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.10.2023,
sp.zn. 0T/259/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona per analogiam

súd u obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, E.,
upúšťa od potrestania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.10.2023, sp.zn. 0T/259/2022 bola obžalovaná A. B.
uznaná za vinnú zo spáchania z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe že
28.12.2022 v čase asi o 18:50 hod. v predajni Kaufland na ulici Trstínska cesta v Trnave zobrala z
predajného regálu tovar, a to 1 ks piva značky Kaltenecker v hodnote 2,29 eura, 1 ks Alpa v hodnote
1,69 eura, 1 ks detské vajíčko s hračkou značky Looney Tunes v hodnote 1,09 eura, 1 ks detské lyžičky

značky Kuniboo v hodnote 1,99 eura, 1 ks lesk na pery značky Essence v hodnote 2,85 eura, 1 ks balíček
cukroviniek značky Skittles v hodnote 1,99 eura a 5 ks žiletiek Gillette Mach 3 v celkovej hodnote 19,99
eura, tento tovar si následne vložila do svojej šedej kabelky a bez zaplatenia za tento tovar prešla cez
pokladničnú zónu von z predajne, kde bola následne mimo predajnej zóny zastavená pracovníkom SBS
služby a bol jej odobratý odcudzený tovar, a to 5 ks žiletiek značky Gillette Mach 3, ktorý bol vrátený
poškodený do predajne, zvyšný tovar bol obžalovanej zaistený až dodatočne hliadkou Obvodného
oddelenia Policajného zboru Trnava v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o

Policajnom zbore, čím svojím konaním spôsobila poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika,
v. o. s., IČO: 35 790 164, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 41/A škodu v celkovej výške 19,99
eura, hoci bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá, a to 07.01.2022
za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo jej bola
uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 30,- eur, číslo pokutového bloku A2200542420
a súčasne bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená rozsudkom Okresného
súdu Senica sp. zn. 1T/5/2019 z 19.07.2022, právoplatným 19.07.2022, za prečin krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. f) Trestného zákona.
Za to bola odsúdená podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na nepodmienečný súhrnný trestodňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste

trestného rozkazu Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/25/2023 z 26. apríla 2023 doručený obžalovanej
3. mája 2023, právoplatný 12. mája 2023, a výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Senica
č. k. 2T/37/2023-112 zo 6. júna 2023 doručený obžalovanej 14. júna 2023, právoplatný 23. júna 2023.
Zároveň súd rozhodol, že podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná povinná zaplatiť náhradu
škody v sume 19,99 eur poškodenej spoločnosti Kaufland.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, proti výroku o treste, v
neprospech obžalovanej. Odvolanie prokurátora tunajší súd vyhodnotil ako podané v zákonnej lehote.
Prokurátor v písomnom odôvodnení podaného odvolania zo dňa 12.12.2024 uviedol :
Predmetný rozsudok považujem za nesprávny, a to čo do výroku o treste. Napadnutý rozsudok
považujem za nesprávny z týchto dôvodov : Súd správne ukladal súhrnný trest v zmysle ust. § 42 ods.
1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, avšak mám za to, že súd mal naviac

zrušiť aj trestný rozkaz Okresného súdu Senica zo dňa 11.01.2023, sp. zn.: 2T/104/2022, právoplatný
dňa 25.01.2023, keďže stíhaný skutok tvoril so skutkami (poradové číslo 9., 10. a 11. odpisu registra
trestov) viacčinný súbeh.
Pokiaľ ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 19.07.2022, sp. zn.: 1T/5/2019,
právoplatného dňa 19.07.2022, tak vo vzťahu k tomuto nie je možné uložiť súhrnný trest, keďže súbeh

bol v danom prípade tzv. „preťatý" doručením trestného rozkazu dňa 04.02.2019, a to bez ohľadu na
následné odloženie výkonu trestu, povolenie obnovy konania a opätovné rozhodnutie vo veci samej.
Aj s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. októbra 2018, Tpj 31/2018 (pozn. S59/2018) možno konštatovať, že časovým rozhraním medzi
viacčinným súbehom a trestnoprávnou recidívou bolo v posudzovanom prípade už zmienené doručenie

trestného rozkazu Okresného súdu Senica zo dňa 31.01.2019, ktorý obžalovaná prevzala dňa
04.02.2019 a ktorý pôvodne nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2019.
Následné povolenie obnovy konania a opätovné odsúdenie obžalovanej rozsudkom Okresného súdu
Senica zo dňa 19.07.2022, sp. zn.: 1T/5/2019 nemá vplyv na určenie momentu tzv. ,,preťatia"
viacčinného súbehu, keďže v ďalšom priebehu trestného konania došlo k právoplatnému odsúdeniu

obžalovanej za dotknutý trestný čin.
Aj z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trnave podľa§ 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava v časti výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci sám rozhodol tak, že:
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. 1), § 37 písm. h), písm. m) Trestného

zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a§ 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1
Trestného zákona sa obžalovanej A. B. ukladá trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaná zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste

- trestného rozkazu Okresného súdu Senica zo dňa 11.01.2023, sp. zn. 2T/104/2022, právoplatný dňa
25.01.2023
- trestného rozkazu Okresného súdu Senica zo dňa 26.04.2023 sp. zn. 2T/25/2023, právoplatný
12.05.2023 a
- trestného rozkazu Okresného súdu Senica zo dňa 06.06.2023 sp. zn. 2T/37/2023, právoplatný 23.

júna 2023.
3. Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní zotrval prokurátor na svojom
návrhu uložiť obžalovanej zákonný trest.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť na-padnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku:
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedené-ho v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal na-padnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu pro-kurátora nie je dôvod
na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd

k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, avšak z iných dôvodov, než aké uvádza v odvolaní.
7.Vustanovení§317ods.1Trestnéhoporiadkujeupravenýtzv.obmedzenýrevíznyprincípodvolacieho
konania, ktorý sa týka jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia ako aj chýb, na ktoré je odvolací
súdoprávnenývodvolacomkonaníprihliadnuť.Zpredmetnéhozákonnéhoustanoveniavovšeobecnosti
vyplýva, že odvolací súd meritórne preskúmava len odvolaním napadnuté výroky rozsudku a prihliada

len na chyby vytýkané v odvolaní. Ef offo prieskum napadnutých výrokov sa dotýka len tých chýb (nie
výrokov), ktoré by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len napadnutý výrok
(príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2 Trestného
poriadku,podľaktoréhoakboloodvolanieobmedzenépodľa§317ods.1alebo3,odvolacísúdzdôvodu

uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti
výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine
svoj podklad.
8. Vzhľadom na obmedzený revízny princíp odvolacieho konania, keďže žiadna oprávnená osoba
nepodala odvolanie voči výroku o vine napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že

výrok o vine napadnutého rozsudku nepodlieha v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku prieskumu
odvolacieho súdu a tento výrok nadobudol právoplatnosť. Tento záver je v súlade s princípom
právnej istoty, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie možno zmeniť len výnimočne, spravidla využitím
mimoriadneho opravného prostriedku. Zároveň je vyjadrením ústavnej zásady uvedenej v článku 2 ods.
1 Ústavy slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
9. Odvolaciemu prieskumu a prípadnej revízii tak podliehal iba výrok o treste, ktorý bol napadnutý
odvolaním prokurátora. Napriek tomu, že odvolanie bolo podané prokurátorom v neprospechobžalovanej, nie je to prekážkou, aby odvolací súd zmenil prokurátorom napadnutý výrok o treste iným
spôsobom, ako to navrhuje prokurátor, a to aj v prospech obžalovanej.
10. Prokurátor vo svojom odvolaní napáda nesprávne posúdenie podmienok uloženia súhrnného trestu.

V rámci výroku o treste mal okresný súd ako prvostupňový zrušiť aj výrok o treste uloženom trestným
rozkazom Okresného súdu Senica zo dňa 06.06.2023 sp. zn. 2T/37/2023, právoplatný 23. júna 2023. Z
dôvodov, ktoré sú uvedené v nasledujúcich bodoch tohto rozsudku, nepovažoval tunajší súd odvolacie
námietkyprokurátorazarelevantné,pretoževčaseodvyhlásenianapadnutéhorozsudkudorozhodnutia
odvolacieho súdu vznikli nové skutočnosti, ktoré svojou podstatou majú pri posudzovaní správnosti

napadnutého výroku prednosť pred odvolacími námietkami prokurátora.
11. Dôvodom na zrušenie napadnutého výroku o treste, je výlučne skutočnosť, že dňom 06.08.2024
nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia
Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. Uvedená novelizácia Trestného zákona sa dotkla
aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade zohľadniť pri rozhodovaní o treste pre obžalovanú.

12. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
13. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, odvolací súd dospel k

záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovanú ako
páchateľku trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchala
trestný čin.
14. Uplatnenie vyššie uvedených právnych záverov, ktoré sa viažu k novelizácii Trestného zákona
účinnej od 06.08.2024 a v tejto súvislosti aj k aplikácii ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona,

realizoval odvolací súd v preskúmavanom prípade nasledovným spôsobom.
15. Vyššie uvedenou novelou Trestného zákona, účinnou od 06.08.2024 zákonodarca zmenil obsah
znenia skutkovej podstaty prečinu krádeže uvedenej v § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď
trestnoprávnu relevanciu má konanie, ktorým si niekto prisvojí vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak malú škodu, teda škodu prevyšujúcu sumu 700 eur, podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného

zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Povedané opačne, prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej
zmocní a spôsobí tak škodu, ktorá neprevyšuje sumu 700 eur, nie je od 06.08.2024 posudzované ako
spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rovnako nie je trestným
činom prisvojenie si cudzej veci (so spôsobením nižšej škody ako 700 eur) v situácii, že páchateľ bol v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý priestupkovo za obdobný čin.

16. V preskúmavanej veci obžalovanej A. B., bola menovaná obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania
skutku, ktorým si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak škodu vo výške 19,99 eur,
hoci bola v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá priestupkovo za obdobný čin. Z pohľadu
právneho záveru uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, by tento jej skutok, pokiaľ by bol
posudzovaný alebo meritórne preskúmavaných odvolacom konaní období od 06.08.2024, nemohol byť

posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rovnako by neprichádzala
do úvahy ani právna kvalifikácia uvedená v § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorá je odvodená
(závislá) od právnej kvalifikácie uvedenej v § 212 ods. 1 Trestného zákona (pričom obžalovaná ale
nebola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená, ale v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutá za obdobný čin).

17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd nemôže v tomto prípade revidovať výrok o vine
obžalovanej, bolo potrebné rozhodnúť, či a ako sa táto skutočnosť (zánik trestnosti činu od 06.08.2024)
môže premietnuť do výroku o treste.
18. Pokiaľ zákonodarca novelizáciou Trestného zákona, účinnou od 06.08.2024, prejavil vôľu
neposudzovať konanie, ktorým si niekto prisvojí cudziu veci tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak

škodu, ktorá neprevyšuje sumu 700 eur ako trestný čin, hoc bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý, logicky z toho vyplýva, že za takéto konanie nie je možné uložiť žiadnu
trestnoprávnu sankciu podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň odvolací súd vychádza
z názoru, že výklad právnych predpisov je potrebné vykonať tak, aby bol naplnený ich zmysel.
19. Uvedený zámer zákonodarcu je podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade možné dosiahnuť

tým, že obžalovanej za spáchanie skutku, za ktorý bola uznaná vinnou výrokom rozsudku, ktorý
nadobudol právoplatnosť a ktorý nie je možné v odvolacom konaní zmeniť, nebude uložený žiaden trest.
20.NakoľkotátosituácianebolazákonodarcomnijakýmspôsobomupravenávustanoveniachTrestného
zákona, ani Trestného poriadku (ktorý umožnil preskúmavanie niektorých rozhodnutí v dôsledku zmenyzákona podľa ustanovení § 405a až 405d), bolo potrebné pristúpiť k uplatneniu analógie vo vzťahu k
použitiu ustanovení § 40 Trestného zákona, ktorý upravuje podmienky upustenia od potrestania.
21. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola

spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho
spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu
a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom
postačí na jeho nápravu.
22.CitovanéustanovenieTrestnéhozákonamánajväčšísúvissprejednávanouvecou,sktorouhospája

rovnaký druh trestného činu (prečin), jeho charakter (nebola ním spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví) a rovnako kladie dôraz na povahu spáchaného prečinu.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozhodnutie o treste analogicky aplikoval ustano-venie § 40
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a po zrušení napadnutého výroku o treste z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol
tak, že u obžalovanej upustil od potrestania. Týmto rozhodnutím odvolací súd sledoval a naplnil vôľu

zákonodarcu, vyjadrenú novelizáciou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024, vo vzťahu k posúdenie
trestnosti určitého konania.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.