Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-71S/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200378
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: ENERSLOV, s.r.o.,
Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 35 861 932, právne zastúpeného: JUDr. Ondrej Brláš,
advokát, Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 521, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného
prostredia – ústredie, Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1394001022/575-11572/2022 zo dňa 12. apríla 2022 takto,

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie č.
1394001022/575-11572/2022 zo dňa 12.04.2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho

stupňa Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica č.
1394301921/7354-42549 zo dňa 11.11.2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 1394001022/575-11572/2022 zo dňa

12.04.2022 zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica č. 1394301921/7354-42549 zo dňa
11.11.2021 tak, že žalobcovi uložil podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vodný zákon“) vo výške 15 000 eur za spáchaný delikt
podľa ust. § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona za mimoriadne zhoršenie kvality vôd podľa ust. § 41 ods.
1 vodného zákona, ktoré spôsobil v čase od 21:00 hod. dňa 26.07.2019 do 14:30 hod. dňa 27.07.2019

v dôsledku úniku dnových sedimetov z Malej vodnej elektrárne Polomka (ďalej aj len „ MVE Polomka“)
do vodného toku Hron rkm 240,313 v k. ú. A., čo je porušením ust. § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona,
nakoľko vo vodnom toku v k. ú. obci Polomka, Bacúch, Beňuš a Filipovo spôsobil mimoriadne zhoršenie
vôd tým, že vypustil dnové sedimenty z objektu – otvoreného privádzača do objektu – odtokového kanála
MVE Polomka ústiaceho do vodného toku Hron v k. ú. A., lokalita A., pričom mimoriadne zhoršenie
vôd na vodnom toku Hrom sa prejavilo výskytom znečisťujúcej látky, čiernym zakalením vôd a úhynom
rýb, ktoré bolo pozorované na vodnom toku Hron od zaústenia odpadového kanála MVE Polomka do

vodného toku Hron rkm 240,313 až po MVE v k. ú. B., časť C., rkm. 231,200. Ostatné časti výroku
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy ostali bez zmeny.
2. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal skutkovými
zisteniami počas riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (ďalej aj len „MZV“) a vychádzal z podkladovpre správne konanie a vydanie rozhodnutia, z Protokolu zo dňa 27.07.2019, Protokolu zo dňa
30.07.2019, Protokolu zo dňa 09.07.2020, z výsledkov laboratórnych rozborov odobratých vzoriek vôd,
uhynutých rýb a znečisťujúcej látky (dnové sedimenty), ako aj z dokumentov Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Banskej Bystrici pod. č. KRP-93/2-VYS-BB-2019 zo dňa 18.07.2020, Znaleckého
posudku č. 5/2019, Znaleckého posudku č. 1/2020 a Znaleckého posudku č. 9/2020, rovnako tiež
z klimatologických a hydrometeorologických údajov poskytnutých Slovenským hydrometeorologickým
ústavom, ako aj z vyjadrenia účastníkov konania k správnemu konaniu. Žalovaný sa stotožnil
s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správny aj s odôvodnením jeho rozhodnutia avšak

jediným dôvodom pre zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy bolo označenie
účastníka konania z dôvodu zmena sídla spoločnosti ENERSLOV, s. r. o. Žalovaný považoval odvolacie
námietky uvedené žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu za nedôvodné. Uloženú
sankciu vo výške 15 000 eur považoval za primeranú nakoľko bola uložená v spodnej hranici rozpätia,
keďže pokutu bolo možné uložiť do výšky 165 000 eur.
3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj

prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.
4. Žalobca v podanej správnej žalobe primárne namietal preklúziu, teda možnosť správneho orgánu
uložiť žalobcovi pokutu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 76 ods. 3 vodného zákona. Žalobca je
presvedčený, že právo začať konanie o uložení pokuty a teda aj uložiť pokutu Slovenskej inšpekcii

životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica zaniklo uplynutím lehoty
jedného roka, keďže jednoznačne z viacerých častí odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že túto vedomosť
mal orgán štátnej vodnej správy odo dňa 27.07.2019 a teda najneskôr bol oprávnený konanie o uložení
pokuty začať dňa 27.07.2020. Pokiaľ bolo teda konanie začaté až dňa 21.06.2021, tak toto bolo začaté
po uplynutí vo vodnom zákone určenej subjektívnej lehote, kedy už takého konanie nebolo možné začať.

Žalobcovi uložená pokuta je v rozpore s právnymi predpismi, keďže v prípade konfliktu subjektívnej
a objektívnej lehoty platí tá, ktorá uplynie ako prvá.
5. V ďalšom texte podanej správnej žaloby žalobca poukázal podľa jeho názoru na sporné závery
uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu štátnej verejnej správy a v nadväznosti na to aj
v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného. Žalobca má za to, že orgány vodnej správy nerozlišujú

medzi relevantnými pojmami ako sú vlastník a prevádzkovateľ, pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd.
Opätovne poukázal na uplynutú jednoročnú subjektívnu lehotu prvostupňového orgánu štátnej vodnej
správy. Žalobca je presvedčený, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Banská Bystrica zmeškal lehotu pre začatie konania o uložení pokuty za správny delikt. Tiež
má žalobca za to, že prvostupňový správny orgán neúplne a nepresne zistil skutkový stav veci, na

podklade čoho sú vydané napadnuté rozhodnutia v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný arbitrárnym
spôsobom nereagoval na námietky žalobcu ohľadne zodpovednosti subjektu za spôsobilý delikt, najmä
na skutočnosť, že neprevádzkuje vodnú stavbu a zároveň sa nevysporiadal s požiadavkou podľa § 41
ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého musí existovať príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním vodnej
stavby a zhoršením vôd, v opačnom prípade nie je možné za pôvodcu považovať prevádzkovateľa

vodnej stavby, pričom arbitrárnosť spočíva aj v tom, že únik vodných sedimentov nenastal v dôsledku
bežnejprevádzky,alevpríčinnejsúvislostikonkrétnejopravyazároveň,ževrozhodnutíprvostupňového
správneho orgánu ani v rozhodnutí žalovaného nie je akýmkoľvek spôsobom odôvodnené, na podklade
akej konkrétnej činnosti má žalobca zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami. Žalobca tiež tvrdil, že
uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku a zároveň by mala pre žalobcu likvidačný charakter,

pričom vzhľadom na charakter celej veci je žalobca aj toho názoru, že v krajnom prípade je možné aj
upustiť od uloženia sankcie, keďže už účel správneho trestania možno v tomto prípade dosiahnuť aj
samotným prejednaním veci.
6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na správnosti tak svojho rozhodnutia ako
aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.
7. V súvislosti so zodpovedaním otázky, či prvostupňový správny orgán stihol alebo nestihol zákonom
stanovenú jednoročnú lehotu žalovaný uviedol, že je potrebné zodpovedať otázku, kedy sa správny
orgán dozvedel o porušení povinnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 8Szd 1/2012 zo dňa 25.04.2013. Podľa žalovaného momentom, kedy sa prvostupňový správny

orgán dozvedel o porušení povinnosti je vypracovanie protokolu, čo v podstate nenamietal ani žalobca.
V predmetnom prípade boli vypracované tri protokoly v rôznom časovom úseku. Uvedený postup
zodpovedá riešeniu mimoriadneho zhoršenia vôd, kedy zistenie MZV je dlhodobejší proces, závislý
na výsledkoch odobratých vzoriek. Pri MZV sú zároveň zo strany prvostupňového správneho orgánuukladané opatrenia na zneškodnenie MZV a opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov podľa
ust.§41ods.5vodnéhozákona,pričomvyhodnotenieichsplneniaresp.nesplneniamávplyvajnavýšku
uloženej pokuty. Protokol č. 3 zo dňa 09.07.2020 obsahoval okrem skutočností uvedených v Protokole

č. 1 a v Protokole č. 2 aj prehľad druhov vyzbieraných uhynutých rýb, ich počet a hodnotu, tiež výsledky
odobratých vzoriek vody ako aj vyhodnotenie splnenia uložených opatrení ako splnené. Žalovaný je
toho názoru, že prvostupňový správny orgán sa dozvedel o MZV až vypracovaním posledného, teda
tretieho protokolu. Lehotu jedného roka na začatie konania uloženie pokuty je potrebné počítať od
dátumu vyhodnotenia tretieho protokolu, teda od 09.07.2020. Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k zvyšným

žalobným námietkam, pričom všetky označil ako neopodstatnené. Uviedol, že námietky žalobcu podané
v správnej žalobe sú totožné s námietkami podanými v rámci odvolacieho konania. Žalovaný však
naďalejzotrvalnaargumentochavyjadreniachuvedenýchvosvojomrozhodnutí,ktorýmibolovpodstate
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdené.
8. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej zotrval
na svojich argumentoch uvedených v správnej žalobe. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán mal

vedomosť o porušení povinnosti už pri vypracovaní prvého protokolu dňa 27.07.2019, keďže v tomto
protokole bol popísaný priebeh mimoriadneho zhoršenia vôd a jeho príčina, čo možno stotožniť so
subjektívnou vedomosťou orgánu štátnej vodnej správy o porušení povinnosti a začiatkom plynutia
subjektívnej prekluzívnej lehoty pre začatie konania o uložení pokuty. Žalobca navrhol, aby jeho žalobe
bolo vyhovené.

9. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej uviedol, že správny orgán prvého
stupňa síce mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré indikovali spôsobenie MZV už na základe prvého
protokolu, avšak toto nebolo ešte potvrdené až do výsledku z odobratých vzoriek vody. Prvostupňový
správny orgán nemohol začať správne konanie o pokute skôr, ako po vypracovaní v poradí tretieho
protokolu z dôvodov už uvedených vo vyjadrení žalovaného. Až v poradí v druhom protokole boli uložené

opatrenia na zneškodnenie MZV, ako aj opatrenia na odstránenie škodlivých následkov, ktorých splnenie
je vyhodnotené v poradí v treťom protokole a ktoré malo za následok určenie výšky pokuty. Žalovaný
zopakoval svoj návrh, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu
zamietol.
10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon
súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 71S/49/2022 vedie na

Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/49/2022.
11. Správny súd sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu § 194 SSP a nasledujúcich, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023), a vo veci rozhodol rozsudkom bez

nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 SSP,
pre ktorý by bolo potrebné v predmetnej veci pojednávanie nariadiť. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP dňa 23.10.2024. Rozsudok bol vyhlásený
vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu dňa 14.11.2024, nakoľko sa
na vyhlásenie rozsudku nedostavili účastníci konania a ani žiadna verejnosť. Preskúmaním veci správny

súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
12. Správny súd sa primárne zaoberal žalobnou námietkou žalobcu, že v tomto konkrétnom prípade

začalo konanie o uloženie pokuty podľa vodného zákona po uplynutí jednoročnej lehoty v zmysle § 76
ods. 3 vodného zákona.
13. Podľa § 76 ods. 3 vodného zákona, konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného
roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do
uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

14. Podľa § 76 ods. 4 vodného zákona, konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy,
ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.
15. Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne
konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 5 písm. u) až w) sa vzťahujúvšeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce
sa vodných stavieb sa vzťahuje všeobecný predpis o výstavbe, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. S obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 27.07.2019 bol Slovenskou inšpekciou

životného prostredia, Inšpektorátom životného prostredia Banská Bystrica (prvostupňový správny
orgán), spísaný protokol z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd vzniknutom dňa 27.07.2019 na vodnom
toku Hron v k. ú. Obcí Polomka až Beňuš, časť Filipovo. Vykonaným šetrením bolo zistené mimoriadne
zhoršenia vôd z dôvodu opravy reťazí strojného zariadenia hrubých česlí vo vtokovom objekte MVE
Polomka pri zdvihnutí hradidiel došlo k vypúšťaniu vody a dnových sedimentov z otvoreného privádzača

MVE Polomka cez odpadový kanál do vodného toku Hron. Mimoriadne zhoršenia vôd sa podľa šetrenia
prejavilo výskytom dnových sedimentov v toku Hron, čiernym zakaleným vody v toku a úhynom rýb. Pri
šetrení bol okrem iných prítomný aj p. B. – obsluha MVE Polomka patriacej žalobcovi – ENERSLOV,
s.r.o.
17. Dňa 30.07.2019 bol spísaný v poradí druhý protokol z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd,
v ktorom boli spoločnosti ENERSLOV, s.r.o. – vlastníkovi MVE Polomka uložené konkrétne opatrenia

na odstránenie škodlivých následkov.
18. V poradí tretí protokol zo dňa 09.07.2020 obsahoval po vypracovaní znaleckého posudku aj
vyčíslenie škody.
19. Upovedomením o začatí správneho konania podľa § 73 ods. 5 vodného zákona zo dňa 21.06.2021,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.06.2021, bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania

vo veci porušenia povinností.
20. Správny súd poukazujúc na vyššie uvedené dospel k záveru, že o porušení povinností zo strany
žalobcu sa orgán štátnej vodnej správy prvýkrát dozvedel už dňa 27.07.2019, kedy bol spísaný v poradí
prvý protokol z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd. Už v tento deň bolo zistené mimoriadne zhoršenia
vôd z dôvodu opravy reťazí strojného zariadenia hrubých česlí vo vtokovom objekte MVE Polomka,

a teda že pri zdvihnutí hradidiel došlo k vypúšťaniu vody a dnových sedimentov z otvoreného privádzača
MVE Polomka cez odpadový kanál do vodného toku Hron. Mimoriadne zhoršenia vôd sa podľa šetrenia
prejavilo výskytom dnových sedimentov v toku Hron, čiernym zakaleným vody v toku a úhynom rýb.
21. Ak prvostupňový správny orgán, ako orgán štátnej vodnej správy, začal správne konanie vo veci
porušenia povinností žalobcom dňa 29.06.2021 (doručením upovedomenia o začatí správneho konania

žalobcovi), ktorého výsledkom bolo uloženie pokuty žalobcovi, došlo k začatiu konania o uložení pokuty
po uplynutí jednoročnej lehoty v zmysle § 76 ods. 3 vodného zákona.
22. Tvrdenie žalovaného, že o porušení povinností zo strany žalobcu sa orgán štátnej vodnej správy
dozvedel až spísaním v poradí tretieho protokolu nie je správne. Prvostupňový správny orgán, ako
orgán štátnej vodnej správy, mal nepochybne vedomosť o porušení povinností zo strany žalobu, ktoré

zapríčinili mimoriadne zhoršenie vôd, už pri spísaní v poradí prvého protokolu zo šetrenia mimoriadneho
zhoršenia vôd, teda dňa 27.07.2019. Vedomosť o porušení povinností zo strany žalobcu mal orgán
štátnej vodnej správy už v čase vypracovania tohto protokolu.
23. Povinnosťou orgánov štátnej vodnej správy bolo vo veci postupovať tak efektívne a využiť všetky
možné prostriedky procesného charakteru, aby bolo možné stanovenú jednoročnú lehotu na začatie

konania o uloženie pokuty dodržať. Neobstojí v tomto prípade argumentácia, že šetrenie mimoriadneho
zhoršenia vôd je zložitý proces. Konanie o uloženie pokuty bolo možné začať v jednoročnej lehote
a procesným postupom zabezpečiť všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, vrátane znaleckého
posudku na určenie výšky škody, na ktorý poukazoval žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe.
24. Ostatnými žalobnými námietkami uvádzanými žalobcom v podanej právnej žalobe sa správny

súd z dôvodu hospodárnosti nezaoberal, nakoľko už vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie,
teda začatie konania o uložení pokuty po uplynutí jednoročnej lehoty, zo strany prvostupňového
správneho orgánu bolo jednoznačným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného Slovenská
inšpekcia životného prostredia – ústredie č. 1394001022/575-11572/2022 zo dňa 12.04.2022, ako
aj rozhodnutia orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Slovenská inšpekcia životného prostredia,

Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica č. 1394301921/7354-42549 zo dňa 11.11.2021
a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
25. Po vrátení veci na ďalšie konanie orgán verejnej správy nižšieho stupňa, byť viazaný právnym
názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP), zvolí primeraný procesný postup zodpovedajúci situácii,
že konanie o uložení pokuty nebolo možné vôbec začať, z dôvodu uplynutia jednoročnej lehoty v zmysle

§ 76 ods. 3 vodného zákona.
26. S poukazom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.27. Úspešnému žalobcovi správny súd priznal voči žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov
konaniavplnomrozsahupodľa§167ods.1SSPstým,ževýškatrovkonaniabudeurčenásamostatným
uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).