Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Er/960/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219225
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7614219225.4

Uznesenie

OkresnýsúdSpišskáNováVesvoveciexekúcievedenejusúdnehoexekútoraJUDr.LadislavaJakubca,
Exekútorský úrad v Bratislave, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, ako nástupcu pôvodne povereného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod číslom EX 39506/14, na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., Pribinova 25,

811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX D., o vymoženie istiny 858,09 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur
a to do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVesnažiadosťsúdnehoexekútora,ktorejpredchádzalnávrhoprávneného
na vykonanie exekúcie, vydal dňa 28.1.2015 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na
vymoženie uloženej povinnosti - istiny 858, 09 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy

870,09 eur od 8.7.2013 do 21.10,.2013, zo sumy 863,09 eur od 22.10.2013 do 6.11.2013, zo sumy
858,09 eur od 7.11.2013 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 870,09 eur od
27.8.2013 do 21.10.2013, zo sumy 863,09 eur od 22.10.2013 do 6.11.2013, zo sumy 858,09 eur od
7.11.2013 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 69,00 eur, poplatku za vydanie
overenia 16,50 eur, trov konania 265,54 eur a trov exekúcie.
2. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Slovenská rozhodcovská, a.s., spisovej značky SR 08037/13 zo dňa 10.1.2014.

3. Dňa 7.10.2024 predložil povinný súdu návrh na odklad a na zastavenie exekúcie. Návrh na odklad
exekúcie povinný odôvodnil § 56 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, teda že
by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a jeho rodinných príslušníkov zvlášť nepriaznivé následky.
Blížisavykurovaciasezónaajehomajetkovéapríjmovépomerymuvzhľadomnaprebiehajúcuexekúciu

nedovoľujú nákup palivového dreva nevyhnutného na vykurovanie v zimnom období. Návrh na odklad
odôvodnil aj § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, nakoľko navrhuje zároveň
aj zastavenie exekúcie.
4. Svoj návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, aj keď súd
v rozhodnutí zo dňa 14.7.2016 rozhodol o pokračovaní v exekúcii, je predmetná zmluva o úvere, na
základe ktorej bol vydaný exekučný titul, spotrebiteľskou zmluvou. Predmet úveru bola suma 400 €,

ktorú povinný minul na bežnú spotrebu, keďže bol v tom čase vo finančnej tiesni pre chorobu svojho
manžela. /ver mu bol vyplatený v hotovosti a aj napriek skutočnosti, že v tom čase mal živnosť na čistiacea upratovacie práce, tak tento úver sa netýkal tejto činnosti a nikdy nebol v žiadnom účtovníctve ani
ako podnikateľský úver evidovaný. Len tá skutočnosť, že je v zmluve uvedené jeho obchodné meno
a IČO, nezakladá v zmysle zákona nespotrebiteľský charakter zmluvy, keďže účelom úveru nebolo

podnikanie alebo podnikateľská činnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhuje povinný zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.

5. Súdny exekútor ani oprávnení sa k návrhu povinného nevyjadrili, aj keď im bolo súdom doručené.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. čl. 153 ods. 1 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich

záujmov.

18. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienkypoužité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

19. Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl. 3.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

21. Podľa čl. 3 prvej vety smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

22. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

23.Vovzťahuknávrhupovinnéhonaodkladexekúciesúduvádza,ževšetkypovinnýmuvedenétvrdenia

zostali bez akéhokoľvek preukázania, aj keď by samé osebe mohli byť dôvodom na povolenie odkladu
exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol, keďže bol
nepreskúmateľný a jeho dôvody neboli preukázané.

24. Súd v súlade s § 57, § 58 ods. 1 a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku následne preskúmal, či nie je

daný dôvod na zastavenie exekúcie, či už podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo z iného dôvodu. Za týmto
účelom súd preskúmal aj exekučný titul, z ktorého zistil, že rozhodcovským súdom bola Rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 08037/13 zo dňa 10.1.2014 povinnej uložená povinnosť
zaplatiť sumu 870,09 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 870,09 Eur od 8.7.2013 do
zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 870,09 Eur od 27.8.2013 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania vo výške 265,54 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120 Eur pod následkom
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

25. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinná zabezpečili svoj iný
záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 26.3.2012, kde

povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 22.8.2013 zmenku v
zmysleDohodyovyplnenízmenkyatátobolapredloženápovinnejnazaplatenie.Rozhodcovskýsúdmal
za to, že predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom je zmluva
o úvere. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné
posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nie je ani vzťahom

spotrebiteľským, a to z dôvodu, že povinný v hlavnom kauzálnom vzťahu vystupoval ako živnostník, t.j.
podnikateľ. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej
situácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú
správnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení.

26. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol
vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej

situácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú
správnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení.

27. Z predloženej fotokópie zmenky, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie, a na
základe ktorej bol priznaný nárok v exekučnom titule, súd zistil, že bola vystavená povinným dňa
26.3.2012, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere (kauzálneho vzťahu), pričom číslo zmluvy o úvere je
uvedené aj priamo na zmenke. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, žesúvislosť vystavenej zmenky so zmluvou o úvere bola rozhodcovskému súdu známa a túto súvislosť
ako takú vzal do úvahy a nespochybnil ju. Ako už konštatoval odvolací súd v svojom rozhodnutí
uvedený právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd mal preukázané,

že predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch,
a preto nárok z takto vyplnenej zmenky v žiadnom prípade jej majiteľovi nemožno priznať.

28. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny
vzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, venoval exekučný súd pozornosť skúmaniu, či zmluva o

úvere zo dňa 26.3.2012 neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté
v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo zmluvy o úvere zo dňa
26.3.2012 súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu
všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 13. zmluvné dojednanie nasledovného znenia:
„Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek
(ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej

aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový
ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné
strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň , kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri

po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený

vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená
alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka

bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“

29. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci sa nepochybne
jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol
povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je
uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej - výkon podnikania bez ďalšieho ešte neznamená, že úver
bol povinnej poskytnutý na účely podnikania. Jednoznačným preukázaním nemôže byť iba všeobecný

údaj o poskytnutí úveru na účel podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie
prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto podnikaním či predmetom činnosti, uzavretie
príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon podnikania“ v spojení s nedostatkom
akejkoľvek aktivity oprávneného má taký vplyv, akoby v zmluve nebol účel úveru vôbec vymedzený.
Odvolací súd tak dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 26.3.2012 je spotrebiteľskou zmluvou.

30.Vprvomradejezrejmé,žedohodaovyplnenízmeniekniejevzmluveoúverezmluvnýmdojednaním
týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v
zmysle § 53 ods. 1 OZ vyňaté. Zároveň z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva,
že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi

účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že by povinná, ktorá má postavenie spotrebiteľa a
ochranu tomu prislúchajúcu, mala možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola
začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

31. V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek z pohľadu

generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ a je potrebné skúmať naplnenie
jednotlivých kritérií generálnej klauzuly. Zásadným kritériom generálnej klauzuly je identifikácia, či
zmluvnédojednanie,ktoréhoobsahjepredmetomposúdenia,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.32. Dohodu o vyplnení zmeniek, obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je
potrebné v zmysle ust. § 53 ods. 10 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (§ 53 ods.

12 v súčasnom znení), ktoré je transpozíciou čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS, hodnotiť so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

33. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy
o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom
prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej z bodu 04. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a
viac dní, tak je povinný zaplatiť omeškanú splátku spolu so zmluvnou pokutou 25 Eur za každý jeden

prípad omeškania. Ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe
idúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou
30,00 Eur s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Ďalej z bodu 05.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že dlžník je povinný v prípade porušenia svojich
zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých

nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu
dlžníka.

34. Exekučný súd zistil, že dôsledkom uzavretia dohody o vyplnení zmeniek dodávateľ získal možnosť
zahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči dlžníkovi - spotrebiteľovi znamenať abstraktný

zmenkový záväzok, pohľadávky z poplatku za poskytnutie úveru, uvedeného v zmluve, ďalších
poplatkov za upomienky a zo zmluvných pokút. Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka bude
predstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s ohľadom
na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície dlžníka
- spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere ako

remitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že v zmysle uvedeného veriteľ môže do
zmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky z poplatkov a zmluvných sankcií obsiahnutých v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve.

35. Dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale
je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ
možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú
sumu tak, že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru (ktorý v danom
prípade predstavoval 96,8 % úverovej istiny), na ktorý pritom dodávateľ v dôsledku absencie RPMN

v zmluve nemá zákonný nárok, a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o
úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

36. Exekučný súd mal teda preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej
klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej

zmluvy o úvere. Je potrebné zdôrazniť, že identifikovať existenciu značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bolo nutné už podľa okolností existujúcich v
dobe uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na
obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Preto niet pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení
zmeniek spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

37. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom
práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil,

keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné
podmienky v zmluve o úvere. Uvedená okolnosť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
zakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť.38. Podľa Stanoviska NS SR, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky
(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa
okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými

mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

39. Exekučný súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku preskúmal aj to, či rozhodcovský
súd prihliadol na korektív dobrých mravov vo vzťahu k jednotlivým zápisom na zmenke.

40. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2
zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená
sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je
možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek
tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na
ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak

zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku
úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych

vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná
sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej
doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť
bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a

účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

41. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom

toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom,
ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch

medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické

tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

42.Zmenkovýúrok,rovnakoakoúrokzpôžičkyaleboúveru,plnífunkciuodmenyzaposkytnutépeňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. V danom prípade je nepochybné, že
úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa)

platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie
jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého
konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v
zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke (odhliadnuc od
ostatných okolností, spôsobujúcich neplatnosť zmenky ako takej) mal rozhodcovský súd prihliadať ex

offo, aj bez návrhu.

43. Za rozporné s dobrými mravmi je tiež potrebné hodnotiť vyplnenie samotnej zmenkovej sumy,
ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý jednak oprávnený ako veriteľ
v danom prípade nemal zákonný nárok (porov. vyššie odôvodnenú bezpoplatkovosť poskytnutého

spotrebiteľského úveru), a jednak jeho samotná výška (96,8 % úverovej istiny pri splatnosti 12
mesiacov) je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Z odôvodnenia exekučného
titulu nevyplýva akú celkovú finančnú čiastku na základe uzavretej zmluvy o úvere povinný zaplatil
oprávnenému pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania a túto skutočnosť neozrejmilani oprávnený (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), výšku zmenkovej sumy doplnenej do predmetnej
zmenky preto nemožno preskúmať a túto skutočnosť je potrebné pričítať k ťarche oprávneného.

44. Rozhodcovský súd preto opäť pochybil, keď neprihliadol na rozpor s dobrými mravmi a priznal
oprávnenému plnenia, na ktoré z uvedeného dôvodu nemá zákonný nárok. Uvedená okolnosť v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť.

45. Zhrnúc vyššie uvedené exekučný súd uzavrel, že v prejednávanej exekučnej veci rozhodnutie, ktoré

je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky,
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom
konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani
na rozpor s dobrými mravmi.

46. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vzhliadol dôvod pre

zastavenie exekúcie.

47. Zároveň súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej
zmluvy z hľadiska ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.2015

a skúmal prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

48. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Pre posúdenie skutočnosti, či boli
individuálne dojednané je podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred

uzavretím zmluvy a či mal možnosť ich ovplyvniť. Sudca preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi oprávneným (ako dodávateľom) a povinným (ako spotrebiteľom) zistil, že táto (rovnako ako
aj zmluva o spotrebiteľskom úvere) bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, keď pri jej
uzatváranísadonejvpisovalilenúdajetýkajúcesaidentifikáciespotrebiteľa(menoapriezvisko,bydlisko
a rodné číslo), čísla zmluvy o úvere (spolu s dátumom jej uzavretia) a dátumu uzavretia rozhodcovskej

zmluvy, vrátane podpisov zmluvných strán.

49. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
predložil okrem rozhodcovského rozsudku a zmenky aj Rozhodcovskú zmluvu podpísanú oprávneným
a povinnou dňa 26.3.2012.

50. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným
súdom, vo väčšine prípadov sa žalobcom stáva veriteľ, ktorý si už sám vopred vybral konkrétny
rozhodcovský súd, čím si prispôsobil rozhodcovskú doložku vo svoj prospech. Predtlačené ustanovenie
zmluvy, že povinná bola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (že rozhodcovské

konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba všeobecného
súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu), za situácie, keď je rozhodcovská zmluva
uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, nemožno považovať za dostatočné preukázanie
kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Už len samotná skutočnosť,
že oprávnený uzavrel s povinnou rozhodcovskú zmluvu, evokuje jeho úmysel vyhnúť sa konaniu pred

všeobecným súdom, nakoľko si je vedomý tej skutočnosti, že v rozhodcovskom konaní bude mať
lepšie štartovacie podmienky v prípadnom spore ako povinný (sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza
v sídle oprávneného, oprávnený má „bohaté“ skúsenosti s konaním pred rozhodcovským súdom).
Pritom, ak by sa konanie začalo pred všeobecným súdom SR, oprávnený (dodávateľ) nemá možnosť
žalovať spotrebiteľov vždy pred tým istým súdom (z dôvodu ustanovení CSP o príslušnosti súdov).

Výber všeobecného súdu zo strany dodávateľa tak možno považovať za iluzórny (vzhľadom na to,
že jeho výber smeruje vždy k tomu istému rozhodcovskému súdu). Ďalej je potrebné uviesť, že ak
jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá strana (žalovaný) sa už nemôže
domáhať svojich práv na všeobecnom súde. Argument o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluve už
súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach označili za nepresvedčivý, keď poukázali na to, že možnosť

iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za akademickú (keďže
tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je
zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, predpokladajúca prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom),predovšetkým však treba mať za to, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti
podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa.

Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave, č.k. 10CoE/326/2010-36 z 09.08.2011, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
zo dňa 6.08.2015, sp. zn. 10CoE/442/2014). Pokiaľ aj rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo
výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného) a predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby

sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, nemožno opomenúť, že jeho právo je dané
iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa
tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ,
ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho
dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán

(rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/357/2016 z 23.02.2017). Také závery potvrdil
i Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, napr. sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 09.03.2023, sp. zn. III. ÚS
60/2020, sp. zn. I. ÚS 382/2022, uvádzajúc, že: „Aj zdanlivá možnosť voľby medzi spotrebiteľským
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže v konečnom dôsledku znamenať,
že voľba patrí len dodávateľovi, ktorý je spravidla vo väčšine prípadov žalobcom, a iniciovanie sporu

zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické (keďže tu spektrum
potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi
obmedzené,pričomdotakéhotospektra,samozrejme,nemôžepatriťžalobaozrušenierozhodcovského
rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Ak výber
súduspočívavkonečnomdôsledkuabsolútneajedinenavýberestranypodávajúcejžalobnýnávrh(čoje

pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
súdudorúkibanaoko.Argumentsúduomožnostivýberumedziuzavretímaneuzavretímrozhodcovskej
zmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou,
či ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet pochybností o existencii dôvodov
na vykonanie ex offo súdnej kontroly. Samotné vecné posúdenie otázky, či uzatvorenie rozhodcovskej

zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spadá do právomoci exekučného súdu.“ Z uvedených
dôvodov je tak i judikatúra, na ktorú oprávnený v sťažnosti poukazoval, ktorú nemožno považovať za
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, bez väčšieho významu pre rozhodnutie v tejto
exekučnej veci.

51. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinná nemala nijakú možnosť vpisovať do
zmluvy svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej
zmluve, ktorá bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno poprieť
jej formulárový charakter a považovať ju za individuálne dojednanú. Podstatou a hlavnou črtou
formulárových spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia,

sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne.
Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo
do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi.
V danom prípade nebolo možné nemožno poprieť charakter formulárovosti rozhodcovskej zmluvy, ak
dohoda o možnosti riešiť spory pred konkrétnym rozhodcovským súdom už bola vopred strojom (resp.

elektronickými prostriedkami) uvedená v tlačive pred jej podpisom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu

stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podľa názoru
sudcu bolo povinnej ako spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu,
prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky).

52. Formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy nepreukazuje, že by si jej uzavretie v uvedenom
znení vymienil spotrebiteľ. Dôkazné bremeno o tom, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmiindividuálne dojednaná zaťažovalo oprávneného. Tento však žiadnym spôsobom nepreukázal
individuálny charakter rozhodcovskej zmluvy. Jeho tvrdenia v sťažnosti a ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá osobitne, na samostatnom liste papiera, neboli spôsobilé zvrátiť

zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojedná,
potomtakátozmluva,hociuzavretánasamostatnejlistine,malabezprostrednýsúvissozmluvouoúvere
a mohla ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.

53. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a v

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu
zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ sa považuje za absolútne
neplatnú. Zároveň tým vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.

54. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale
súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami
zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria
obe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec

uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6 Cdo 135/2012 z 5.12.2012).

55. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke
týkajúcejsarozhodnutiajedanýdôvodnazastavenieexekúcie.Vprejednávanejvecisúdpopreskúmaní
exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť vedená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na
základe nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s., spisovej značky SR 08037/13 zo dňa 10.1.2014,

nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo v konaní preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné

zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, a ani na rozpor s dobrými mravmi. taktiež bolo
preukázané, že predložený exekučný titul je nespôsobilý a tým nevykonateľný. Súd preto rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a exekúciu zastavil.

57. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon

exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa
jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

58.Podľa§30avyhl.MSSRč.68/2017Z.z.ktorousavykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnej

rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučnom konaní,
ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. marca 2017, okrem exekučného konania ukončeného
podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31.

marca 2017.

59. Podľa § 4 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 31.3.2017, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

60. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 31.3.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovnénáhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

61. Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.

62.Otrováchexekúciesúdrozhodoltak,žekichnáhradezaviazaloprávneného,ktorýzavinilzastavenie

exekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý bol nespôsobilý a teda nevykonateľný.

63. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur pozostávajúce z odmeny
vo výške 33,19 eur podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., podľa ktorého odmena súdneho
exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Zároveň
žiadal priznať aj DPH.

64. Súd preskúmal súdnym exekútorom požadované trovy exekúcie a dospel k záveru, že ich výška
bola určená správne. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur
pozostávajúcich z odmeny vo výške 33,19 eur a z DPH 20% vo výške 6,64 eur.

65. Podľa § 238 ods. 3 CSP ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od
doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť,
je ním subjekt viazaný doručením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.