Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123229230
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6123229230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu Tatranský správcovský dom s.r.o.,
so sídlom Poprad, Popradskej brigády 748, IČO: 46 764 178, zastúpeného: Hudzík & Partners s. r.
o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: ACHERON s.r.o. , so
sídlomPoprad,Námestiesv.Egidia55,IČO:52253481,zastúpenému:YINGKEPKWSlovakia&Czech
republic s. r. o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 7, IČO: 50 001 574, o zaplatenie 828
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/26/2023-128 zo dňa
04.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Priznáva sa žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie právoplatností rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 828,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 138,- eur od 16.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 138,- eur od 11.11.2021 do zaplatenia,

zo sumy 138,- eur od 15.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 138,- eur od 31.5.2022 do zaplatenia, zo sumy
138,- eur od 4.8.2022 do zaplatenia a zo sumy 138,- eur od 29.12.2022 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami bola dňa 1.8.2019 medzi

žalobcomažalovanýmuzavretánájomnázmluva,nazákladektorejžalobcaakoprenajímateľ,prenechal
žalovanému ako nájomcovi spoločné časti a spoločné zariadenia - zvislú plochu na výťahovej šachte
blokuA.naumiestneniewi-fiantén.Nájomboldohodnutýod1.8.2019nadobuneurčitú.Rovnakonebolo
sporné, že na predmete nájmu boli umiestnené antény a nájom bol uhradený za obdobie do 30.9.2021.
Nebolo tiež sporné, že žalovanému boli riadne doručené faktúry.
Podľa súdu prvej inštancie ostalo sporné nájomné za obdobie od 1.10.2021 do 31.12.2022, pričom
žalovaný odmietol nájom hradiť s vyjadrením, že antény mu nepatria a nemá k predmetu nájmu prístup.

Napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že antény nie sú jeho vlastníctvom, a že sú vlastníctvom B. C., ktorý
je žalovaného vykonával subdodávky služieb, tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal.
Predovšetkým súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepoprel, že by na predmet
nájmu antény montoval. Že to bolo v súčinnosti s B. C. je irelevantné. Pokiaľ by súd prvej inštanciepripustil, že antény žalovanému nepatria, nevyužíva ich a nemal možnosť predmet nájmu využívať od
počiatku, je v rozpore s elementárnou logikou prijať tvrdenie, že žalovaný dobrovoľne nájomné hradil od
1.8.2019 do 30.9.2021 a až po tomto období sa rozhodol nájomné nehradiť. Napriek tomu, že žalovaný

pôvodne navrhol výsluch B. C., od tohto návrhu ustúpil a výsluch nežiadal. Tvrdenia o nemožnosti užívať
predmet nájmu tak žalovaný preukazoval jedinou správou z elektronickej pošty zo dňa 23.10.2022,
pričom k oznámeniu nemožnosti užívať predmet nájmu prikročil až po doručení upomienky. Žalovaný
nijako nepreukazoval a nepreukázal, že by sa počas celého trvania nájomného vzťahu snažil prístup k
predmetu nájmu získať, či už od zástupcu bytového domu alebo správcu, ani že by nemožnosť prístupu

k predmetu nájmu hocijako signalizoval prenajímateľovi. Argumentácii žalovaného súd prvej inštancie
neuveril.
O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako ,,CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených

v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vydal tzv.
prekvapivé rozhodnutie. Svoj rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože
nepreukázal, že by antény namontované na predmete nájmu nepatrili jemu a že by nemal k predmetu
nájmuprístup.Takýtoargumentvšaknevyplývazvykonanéhodokazovaniaanizpredbežnéhoprávneho
posúdenia veci, naopak – po výsluchu svedka D. E. na konci pojednávania konaného dňa 13.10.2023

bola dôkazná situácia jednoznačne v prospech žalovaného, čo vyplýva aj zo stanoviska sudcu, ktorý
dal sporovým stranám najavo (vyplýva to zo zvukového záznamu z pojednávania a čiastočne aj zo
zápisnice), že prípad vyzerá byť jasný a sporové strany výslovne vyzval, aby súdu oznámili, či trvajú
na výsluchu navrhovaných svedkov. Svedok D. E. totiž v rámci svojho výsluchu jednoznačne potvrdil
tvrdenie žalovaného, že zariadenia, ktoré sú umiestnené na predmete nájmu (antény na šírenie wi-fi

signálu) nepatria žalovanému, ale B. C.. Vyplývalo to z odpovedí svedka D. E. na otázky žalovaného na
pojednávaní dňa 13.10.2023, aj keď svedok E. nepotvrdil, že žalovaný by sa voči nemu priamo domáhal
prístupu k predmetu nájmu, jeho výpoveď neodporuje tvrdeniu žalovaného, že k predmetu nájmu
prístup nemal. Výpoveď svedka E. jednoznačne preukázala, že: zariadenia (antény) nachádzajúce sa
na predmete nájmu pán C. kúpil; zariadenia sú vlastníctvom pána C., ktorý sa k nim aj hlásil; pán C.

zabezpečuje napájanie týchto zariadení zo svojho vlastného bytu; pán C. má určite prístup k týmto
zariadeniam; pán C. nesúhlasí s odstránením týchto zariadení, hoci nájom za ne žalovaný neplatí; sám
svedok vníma pána C. ako vlastníka zariadení aj ako zodpovedného za prípadnú škodu, ktorá by bola
v súvislosti s nimi spôsobená vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z uvedeného
vyplýva jediný logický záver, a to, že zariadenia vlastní a využíva iná osoba než žalovaný, konkrétne

pán C.. K takémuto záveru zjavne smeroval aj názor súdu na konci pojednávania z 13.10.2023, aj keď
vyzval účastníkov konania o vyjadrenie, či je vôbec potrebné vykonanie ďalších dôkazov. Žalovaný na
to zareagoval tak, že navrhol výsluch zamestnankyne žalobcu pani B. F., keďže považoval za dôležité
v prebiehajúcom konaní preukázať, že napriek skutkovému stavu zisteného po výsluchu svedka E.
vykonal aktívne kroky voči Žalobcovi s tým, že sa ústne aj písomne domáhal nápravy, t.j. aby mu bol

predmet nájmu riadne sprístupnený. Uvedenú skutočnosť aj svedkyňa F. na svojom výsluchu počas
pojednávania dňa 4.12.2023 potvrdila. Napriek tomu, že výsluchy oboch svedkov do seba zapadali,
korešpondovali s tvrdeniami žalovaného aj listinnými dôkazmi (faktúrami a e-mailom žalovaného z
23.10.2022) a nijako neodporovali tvrdeniam žalobcu, súd úplne neočakávane a prekvapivo po výsluchu
svedkyneB.F.zmenilsvojnázoro180stupňovarozhodolpresneopačneakosadalologickyočakávať–

v prospech žalobcu. Vzhľadom na priebeh konania na takýto vývoj myšlienkového procesu sudcu nebol
žalovaný pripravený a nemohol naň ani adekvátne reagovať, napr. vyžadovaním vykonania ďalších
dôkazných prostriedkov, ktoré pôvodne navrhol v odpore voči podanému platobnému rozkazu (najmä
výsluchu B. C.) a ktoré v záujme hospodárnosti konania nežiadal vykonať.
Skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, vôbec nekorešpondujú so závermi vykonaného

dokazovania na pojednávaniach konaných v dňoch 13.10.2023 a 4.12.2023. Výsluch svedkov D. E.
a B. F. jednoznačne zodpovedajú tvrdeniam žalovaného, že: žalovaný nevlastnil zariadenia, ktoré sa
nachádzali na predmete nájmu a ani ich neužíval a žalovaný sa od žalobcu domáhal zjednania nápravy.
Samotný žalobca nikdy v priebehu konania netvrdil, že žalovaný vlastní zariadenia nachádzajúce sa
na predmete nájmu alebo že ich užíva. Svoju žalobu oprel o neuhradené faktúry a vo vyjadrení k

odporu žalovaného argumentoval len tým, že samotný žalobca nikdy v priebehu konania netvrdil, že
žalovaný vlastní zariadenia nachádzajúce sa na predmete nájmu alebo že ich užíva. Svoju žalobu
oprel o neuhradené faktúry a vo vyjadrení k odporu žalovaného argumentoval len tým, že: 1. Žalovaný
nikdy nepoukázal žalobcovi na skutočnosť, kedy mu údajne bolo zamedzené užívanie predmetu nájmu.Toto tvrdenie bolo výsluchom svedkov a konateľa žalovaného, ale aj samotným dôkazom predloženým
žalobcom (e-mailom zo dňa 23.10.2022) vyvrátené (pre úplnosť treba uviesť, že svedok E. nepotvrdil,
že žalovaný by ho osobne žiadal o nápravu, jednoznačne však vypovedal, že bol o nápravu požiadaný

sprostredkovane prostredníctvom žalobcu a zároveň nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že k predmetu
nájmunemalprístup,keďženepotvrdil,žebymuodovzdalčip,bezktoréhonemámožnosťsakpredmetu
nájmu dostať) a 2. Ak žalovaný nemal možnosť užívať predmet nájmu, mal vypovedať nájomnú zmluvu.
Výsluchom konateľa žalovaného však bolo jednoznačne vysvetlené, prečo to žalovaný nespravil a
prečo len zastavil platby. Žalobca nikdy v konaní nespochybnil tvrdenie žalovaného, že nie vlastníkom

zariadení nachádzajúcich sa na predmete nájmu a že ich teda nevyužíva on, ale ich vlastník pán C..
Tvrdenie žalovaného navyše potvrdil aj výsluch svedka E..
Žalovaný namietal, že v rozpore s vykonaným dokazovaním je tiež skutkové zistenie súdu vyjadrené
vo vete (bod 32. rozsudku): „Pokiaľ by súd pripustil, že antény žalovanému nepatria, nevyužíva
ich a nemal možnosť predmet nájmu využívať od počiatku, je v rozpore s elementárnou logikou
prijať tvrdenie, že žalovaný dobrovoľne nájomné hradil od 1.8.2019 do 30.9.2021 a až po tomto

období sa rozhodol nájomné nehradiť.“ Na pojednávaní dňa 13.10.2023 predsa žalovaný vypovedal a
presvedčivo zdôvodnil, prečo považoval predmet nájmu za strategický bod pre šírenie signálu, ktorý
si chcel zachovať. Z dôvodu ponechať si predmet nájmu ako potenciálny priestor pre umiestnenie
vlastných zariadení na strategickom mieste platil žalovaný nájom ďalej, ale keď stále nedochádzalo k
náprave, ktorú ústne a písomne u žalobcu reklamoval, stále nedochádzalo k náprave, zastavil platby.

Tieto tvrdenia žalovaného majú oporu aj vo vykonanom dokazovaní a nespochybnil ich ani žalovaný,
zaujímavévšakje,žeichspochybnilsúd,porušujúctakop䝧186ods.2CSPazásadukontradiktórnosti
(čl. 6 CSP) v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného.
Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie videl žalovaný v tom, že súd na prípad neaplikoval
právne normy, na ktoré odkazoval žalovaný už vo svojom odpore voči platobnému rozkazu. Tým, že

žalobca neumožnil žalovanému ako nájomcovi užívať predmet nájmu na účel dohodnutý v zmluve,
neposkytol mu prístup k nemu, ani mu neumožnil odmontovať zariadenia B. C. z predmetu nájmu,
predmet nájmu mal od mája 2020 až do ukončenia nájomnej zmluvy vady, pre ktoré žalovaný nemohol
predmet nájmu dohodnutým spôsobom užívať, z čoho vyplýva, že žalovaný ako nájomca od mája
2020 nebol povinný platiť nájomné (§ 673 OZ). Zároveň žalobca porušil § 664 OZ a čl. VI. bod 9.

Nájomnej zmluvy, pretože od mája 2020 neprenechal prenajatú vec žalovanému ako nájomcovi v stave
spôsobilom na dohodnuté užívanie. Žalobca ako zástupca prenajímateľov taktiež porušil čl. VI. bodu
10. Nájomnej zmluvy, pretože sa nezdržal konania, ktorým rušil žalovaného ako nájomcu pri užívaní
predmetu nájmu. V dôsledku týchto pochybení žalobcu ako zástupcu prenajímateľov nebol žalovaný
povinný v období od mája 2020 dodnes vôbec platiť nájomné. Namietal, že súd prvej inštancie sa s

týmito tvrdeniami žalovaného po právnej stránke nevysporiadal. Svoje odôvodnenie oprel o ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa nájmu bytu, čo však vôbec nie je predmetom prejednávaného
prípadu. V prejednávanom prípade ide o nájom spoločných častí bytového domu, na ktoré sa vzťahuje
zákon č. 182/1993 Z.z. a všeobecné ustanovenia OZ o nájomnej zmluve.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo aby tento rozsudok uznesením zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov súdneho konania v
plnej výške.

4. Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Zdôraznil, že žalobca a žalovaný mali spolu

uzatvorenú platnú Nájomnú zmluvu zo dňa 01.08 2019, predmetom ktorej bolo umiestnenie wi-fi
antén vo výťahovej šachte. Vystavené faktúry za predmetné fakturované obdobia žalovaný neuhrádzal,
ignoroval a nikdy ich nevrátil späť žalobcovi s dodatkom, že uvedené faktúry neuznáva, prípadne z
akého dôvodu ich neuznáva. Žalobca z dôvodu nezaplatenia faktúr vyzval žalovaného e-mailom zo dňa
19.10.2022 k úhrade nezaplatených faktúr. Na uvedený e-mail žalobcu žalovaný e-mailom reagoval zo

dňa 23.10.2022, že upomienky žalobcu neprijíma, nakoľko mu osoby pán C. a pán E. bránia k riadnemu
užívaniu nájmu podľa zmluvy. Tento e-mail bol jediným listinným dôkazom, ktorý predložil žalovaný súdu
prvej inštancie. Žalovaný ani v inom e-maily, ani listom, ani iným relevantným spôsobom nikdy predtým
nepoukázal žalobcovi na skutočnosť, kedy mu údajne bolo zamedzené užívanie predmetu nájmu, akým
spôsobom mu malo údajne byť bránené v užívaniu nájmu, taktiež žalovaný nikdy nespochybnil faktúry,

ktoré zaslal žalobca žalovanému a nikdy nežiadal od žalobcu o zľavu z nájmu, z dôvodu znemožnenia
užívania predmetu nájmu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný s žalobcom nekomunikoval,
ignoroval ho a zareagoval, až v momente doručenia žaloby o zaplatenie dlžnej sumy, ktorú podal žalobca
v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica.Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.10.2023 štatutárny zástupca žalovaného pán G. H., uviedol
k osobe C., že daná osoba bola jeho obchodným partnerom, jeho subdodávateľom, a že osoba B. C.
bola poverená zástupcom jeho firmy, vzhľadom na skutočnosť, že pán B. C. býva v bytovom dome v

ktorom majú byť umiestnené wi-fi antény. Z uvedenej výpovede štatút, zástupcu žalovaného vyplynuli
aj skutočnosti, že sa jedná o jeho osobný konflikt s pánom B. C. a z uvedeného dôvodu, nedoriešených
problémov medzi nimi odmietol žalovaný uhrádzať faktúry žalobcovi. Žalovaný svoje tvrdenia, že C. mal
byť údajne jeho subdodávateľ, nepotvrdil/nepreukázal pred súdom prvej inštancie žiadnymi písomnými
dokladmi, žalobca teda môže vychádzať len z tvrdení žalovaného.

Žalobca opätovne uviedol, že účastníkom Nájomnej zmluvy v danom čase bol žalovaný a nie osoba B.
C..Predmetomkonanianasúdeprvejinštancieneboltedaosobnýspormedzižalovanýmajehoúdajným
subdodávateľom B. C., ale súdny spor medzi žalobcom (prenajímateľom] a žalovaným (nájomcom] z
dôvodu neuhradených faktúr zo strany žalovaného.
Tvrdenia, že pán B. C. mal brániť žalovanému v užívaní predmetu nájmu, považuje žalobca za
irelevantné, nakoľko žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden písomný dôkaz o

tejto skutočnosti (t.j. napríklad písomnú komunikáciu medzi žalovaným a pánom C. atď.), ani z výsluchov
svedkov pána I. D.. E. a B. F., nebola potvrdená táto skutočnosť a žalovaný na pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 04.12.2023 netrval na výsluchu pána B. C., teda táto skutočnosť nebola zo strany žalované
pred súdom prvej inštancie preukázaná.
Žalobca poukázal na výpoveď svedka I. D.. E. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.10.2023,

vyplynulo, že pán I. D.. E. s žalovaným (zast. štatút, zástupcom G. H.] nekomunikoval ohľadom prístupu
a kľúča, žalovaný ho nikdy nežiadal o pomoc pri sprístupnení predmetu nájmu. Z výpovede I. D.. E.,
vyplynulo taktiež, že žalovaný (zast. štatút. zástupcom G. H.] osobne telefonicky alebo mailom ho
nikdy nekontaktoval. Výpoveďou svedka I. D.. E. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.10.2023 boli
jednoznačne vyvrátené tvrdenia žalovaného, že uvedený pán I. D.. E. bránil žalovanému v prístupe k

predmetu nájmu.
Žalobca poukázal na závažný rozpor v tvrdeniach žalovaného, ohľadom skutočnosti, že predmet nájmu
nemohol žalovaný užívať v súlade s Nájomnou zmluvou od mája 2020 a taktiež, že mu bol znemožnený
prístup k predmetu nájmu cit.: Žalovaný na pojednávaní pred súdom 1. stupňa, ktoré sa konalo dňa
4.12.2023 na priamu otázku právneho zástupcu žalobcu odpovedal cit.: „Na strechu som sa naposledy

dostal v roku 2021 alebo 2022 ešte za prítomnosti pána C., keď vykonávali montáže, keďže ja som
vykonával veci ohľadom sieťovania a pán C. vykonával veci ohľadom montáže“. Z vyššie uvedeného
teda, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mal prístup k predmetu nájmu, užíval predmet nájmu v
súlade s Nájomnou zmluvou v roku 2021 alebo 2022 a taktiež sa preukázalo, že žalovaný spolupracoval
so svojím údajným subdodávateľom ešte aj v predmetnom období. Táto skutočnosť potvrdzuje, že

tvrdenia žalovaného boli tendenčné s cieľom vyhnúť sa úhrade nezaplatených faktúr, ktoré vystavil
žalobca žalovanému za užívanie predmetu nájmu v súlade s Nájomnou zmluvou.
V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v danom prípade nešlo o žiadne prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko
žalovaný žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal, kto bol vlastníkom antén v predmete nájmu, taktiež
žalovanýsvojetvrdenia,žepánC.malbyťjehosubdodávateľomnepodporilžiadnymilistinnýmidôkazmi,

taktiež žalovaný nepredložil žiadne iné listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení, že mu malo byť
znemožnené užívanie predmetu nájmu (t.j. jediný dôkaz predložený žalovaným bol e-mail zo dňa
23.10.2022].

5. V odvolacej replike žalovaný reagoval na tvrdenie žalobcu, že žalovaný údajne faktúry neuhrádzal,

ignoroval a nikdy ich nevrátil žalobcovi s dodatkom, že tieto faktúry neuznáva a z akého dôvodu ich
neuznáva.Tototvrdeniežalobcujevzjavnomrozporesvýsledkamidokazovanianasúdeprvejinštancie.
Žalovaný faktúry pomerne dlho uhrádzal (do 30. 6. 2021) a prestal ich uhrádzať, až keď mu vznikla
nemožnosť užívania predmetu nájmu. Najskôr ústne vo vzťahu k pani F. - zamestnankyni žalobcu
zdôvodnil, že kým nebude zjednaná náprava, faktúry nebude platiť a následne uvedenú informáciu

oznámil žalobcovi aj písomne e-mailom zo dňa 23.10.2022. Keď sa na strane žalobcu stále nič nedialo,
až potom začal ďalšie faktúry ignorovať a zásielky nepreberať. Aj ústna aj písomná komunikácia
žalovaného jasne zdôvodňovala, prečo faktúry uhrádzať nemieni a tieto skutočnosti boli aj jednoznačne
preukázané písomným dokladom (kópiou e-mailu zo dňa 23. 10. 2022 a výsluchom svedkyne F. na
pojednávaní dňa 4.12.2023).

Žalobca nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný údajne pred súdom nepredložil žiaden písomný
dôkaz o skutočnosti, že B. C. mu mal brániť v užívaní predmetu nájmu, že žalovaný nepreukázal, že mu
v užívaní predmetu nájmu mal brániť svedok E. a že žalovaný listinnými dôkazmi nepreukázal, že mu
bolo znemožnené užívanie predmetu nájmu. Uviedol, že si nevie predstaviť, aký písomný doklad o tom,že mu niekto neumožní prístup k predmetu nájmu má predložiť. Svedok E. jasne potvrdil, že do vchodu,
kde sa nachádza predmet nájmu, sa dá vstúpiť len s čipom a zároveň nepotvrdil, že by žalovanému
odovzdal čip k predmetu nájmu. Čip mal k dispozícii len pán C., ktorý vo vchode bytového domu, kde sa

predmet nájmu nachádza, sám býva. Aj keď svedok E. nepotvrdil, že žalovaný by sa voči nemu priamo
domáhal prístupu k predmetu nájmu, jeho výpoveď neodporuje tvrdeniu žalovaného, že k predmetu
nájmu prístup nemal. Zároveň bolo výpoveďou svedka E. a svedkyne F. jasne potvrdené, že antény
nachádzajúce sa v predmete nájmu sú vo vlastníctve pána C., s ktorým je žalovaný v spore. Teda aj keby
sa hypoteticky žalovaný k predmetu nájmu dostal, bez súhlasu vlastníka by tieto antény odmontovať

nemohol, aby tam namontoval svoje. Takéto právo mal len žalobca ako správca nehnuteľnosti, kde sa
predmet nájmu nachádza a o čo ho žalovaný viackrát žiadal. Žalobca sa však nikdy o to ani len nepokúsil
a pritom naďalej vystavoval žalovanému faktúry za užívanie predmetu nájmu, aj keď ho nemohol užívať.
Uvedené pochybenie teda ide jednoznačne na vrub žalobcu.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovanému údajne nebol znemožnený prístup k predmetu
nájmu, keďže sám mal pri výsluchu tvrdiť, že na strechu sa dostal naposledy v roku 2021 alebo 2022

ešte za prítomnosti pána C., z čoho žalobca vyvodzuje, že tvrdenia Žalovaného boli tendenčné s cieľom
vyhnúť sa úhrade nezaplatených faktúr. Žalobca vyvodzuje nezmyselné závery z tvrdení žalovaného.
S odstupom času je logické, že konateľ žalovaného si nemusí presne pamätať, kedy bol naposledy na
streche spolu so svojím bývalým obchodným partnerom pánom C.. Jeho tvrdenie, že to bolo naposledy
v roku 2021 alebo 2022 predsa neodporuje faktu, že to bolo v prvom polroku roku 2021, kedy ešte

s pánom C. spolupracoval. Keďže od vzniku sporu spolu nekomunikujú, konateľ žalovaného týmto
výrokom „nepriznal", že by domnelý spor s pánom C. mal byť akousi zásterkou, ktorou by ospravedlňoval
neplatenie faktúr, ako sa snaží vsugerovať súdu žalobca. Ostatne, existenciu zásadného sporu medzi
nimi potvrdili aj obidvaja svedkovia - pán E. aj pani F..
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný listinnými dôkazmi nepreukázal, kto bol vlastníkom

antén v predmete nájmu. Že vlastníkom antén bol pán C., potvrdil jednoznačne svedok E. a nepriamo aj
svedkyňa F., ktorá potvrdila, že ju pán C. oslovil, či by mohol uzatvoriť na predmet nájmu novú zmluvu
namiesto žalovaného. Vo vzťahu k opakujúcej sa požiadavke žalobcu, aby žalovaný všetko preukazoval
listinnýmidôkazmižalovanýpoukázalnačl.15CSP,podľaktoréhodôkazyatvrdeniastránsporuhodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá

predpísanú zákonnú silu. Výpoveď svedkov teda nemá nižšiu váhu ako listinný dôkaz.
A napokon žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
údajne neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Prisvedčil, že navrhol vykonanie
ďalších dvoch dôkazov (ohliadky na mieste samom a výsluchu B. C.), na ktorých však v dôsledku
výsledkov pojednávania konaného dňa 4.12.2023 ďalej netrval. Vychádzal zo zásady hospodárnosti

konania vzhľadom na nízky predmet sporu, kedy už vykonanie doterajšieho dokazovania považoval v
súlade s názorom sudcu prednesenom v závere pojednávania konanom dňa 13.10.2023 za dostatočne
preukazujúce jeho obranu. Keby však bol tušil, že súd vydá prekvapivé rozhodnutie, kde svoj pôvodný
názor zmení, bol by na vykonaní pôvodne navrhnutých dôkazov trval.

6. V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojom tvrdení, že z e-mailu zo dňa 23.10.2022, ktorý zaslal
žalovaný žalobcovi nevyplýva informácia v akom období údajne nemohol žalovaný užívať predmet
nájmu, akým spôsobom mu malo byť bránené v užívaní predmetu nájmu. Nevyplýva to ani z výpovedi
svedka I. D.. E. a svedkyne B. F. na pojednávaní. Žalovaný má plne funkčný e-mail, mal možnosť od
prvého momentu, keď mu údajne bolo znemožnené užívanie predmetu nájmu zaslať e-mail žalobcovi

(nie reagovať až e-mailom dňa 23.10.2022 po výzve žalobcu na úhradu faktúr) v ktorom by upozornil
žalobcu, taktiež žalovaný mohol zaslať žalobcovi na adresu sídla napr. písomnú - Výzvu, Upozornenie
resp. písomnú Žiadosť o sprístupnenie predmetu nájmu atď. Žalovaný do mesiaca október 2022
bol pasívny, nevykonal žiadne preukázateľne úkony, ktoré by podporili tvrdenia žalovaného ohľadom
skutočnosti, že mu malo byť údajne znemožnené užívanie predmetu nájmu.

Ak žalovaný tvrdil, že pán C. bol jeho subdodávateľ a sprístupnil žalovaný predmet nájmu bez vedomia
žalobcu pánovi C., žalobca touto cestou poukazuje na skutočnosť, že žalovaný konal v rozpore s
Nájomnou zmluvou, nakoľko žalobca nikdy neudelil súhlas pánovi C. na užívanie predmetu nájmu, čo
potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa B. F. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sa konalo dňa
04.12.2023.

Žalovaný cielene poukázal na uvedenú časť výpovede pani B. F. zo dňa 04.12.2023 [t.j. „pán C., ktorý
neviem ako je zaangažovaný v tejto spoločnosti chcel zmeniť z firmy Clouding s.r.o. na iná firmu, nová
zmluvu "), ale akosi zabudol žalovaný na ďalšiu vetu uvedenú v zápisnici zo dňa 04.10.2022, kde
mu svedkyňa F. potvrdila, že jednoducho nie je možné uzatvoriť zmluvu s pánom C., nakoľko nemánadpolovičnú väčšinu hlasov vlastníkov bytu, nemá zápisnicu, podpisy a ďalej túto situáciu s pánom
C. ani neriešila, čo potvrdzuje aj následná výpoveď svedkyne F.. Táto svedkyňa na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie dňa 04.12.2023, potvrdila ďalej, že žalobca s pánom C. nikdy neuzavrel žiadnu

nájomnú, a taktiež skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o ďalších krokoch, ktoré podnikal pán C.
voči žalovanému.
Žalobcapoukázalnarozporuplnétvrdeniasamotnéhožalovaného,nakoľkožalovanývosvojomodvolaní
voči rozsudku súdu prvej inštancie, tvrdil, že mu bolo znemožnené právo na spravodlivý proces,
nakoľko súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, taktiež, že žalovanému bolo

znemožnené použiť ďalšie argumenty a uplatniť ďalšie dôkazy, ktoré boli v jeho procesných možnostiach
(napr. výsluch svedka C. a obhliadka na mieste samom) a vo svojom vyjadrení zo dňa 20.03.2024
tvrdí, že na výsluchu svedka C. a obhliadky na mieste samom, netrval z dôvodu hospodárnosti konania
vzhľadom na nízky predmet sporu atď.
Žalobca poukázal odvolaciemu súdu na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaniach pred súdom
prvej inštancie ako aj vo svojom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie, tvrdil, že nemal dôvod

Nájomnú zmluvu vypovedať, z dôvodu strategického bodu predmetu nájmu. Tieto tvrdenia žalovaného
len potvrdzujú skutočnosť, že žalovaný využíval predmet nájmu k podnikateľskej činnosti, počas celej
doby platnosti Nájomnej zmluvy, lebo uvedený predmet nájmu je podľa vyjadrení žalovaného dôležitým
bodom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcepodľazásadupravenýchvust.§379
a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že žalovaný je od dňa 06.11.2024 evidovaný v Obchodnom

registri pod obchodným menom: ACHERON s.r.o., a sídlom: Námestie sv. Egidia 55, Poprad.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd uviedol v čase vyhlásenia tohto rozsudku (28.11.2024) v záhlaví
toho rozhodnutia už nové obchodné meno a sídlo.

9. Odvolacia argumentácia žalovaného, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení

súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o porušení práva žalovaného na spravodlivý proces,
tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd posúdil
relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného

dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

11. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
skutkovézistenia,nazákladektorýchsúdprvejinštancievecposúdilvovyhovujúcomsmereprežalobcu,
sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že
súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla

počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo,
ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti
a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - §
194 CSP.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR,
sp.zn. 7Cdo7/2010).

13. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
o vyhovení žalobe na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 828,- eur, ktoré si žalobca uplatnil voči

žalovanému z dôvodu omeškania so zaplatením nájomného vo výške 828,- eur za obdobie od
01.10.2021do31.12.2022podľaNájomnejzmluvyuzavretejmedzisporovýmistranamidňa 01.08.2019.

14. Nebolo sporné v konaní pred súdom prvej inštancie, že na základe Nájomnej zmluvy vlastníci bytov
a nebytových priestorov bytového domu A. ul. J. súp. č. XXXX v K., orientačné číslo X, postavenom

na pozemku parc. č. XXXX/XXX v k.ú. K. zapísanom na LV č. XXXX v zastúpení správcu Tatranský
správcovský dom s.r.o., uzavreli dňa 01.08.2019 so žalovaným nájomnú zmluvu, na základe ktorej
žalobca ako prenajímateľ, prenechal žalovanému ako nájomcovi spoločné časti a spoločné zariadenia
- zvislú plochu na výťahovej šachte na umiestnenie wi-fi antén o výmere 23 m2, pričom predmet nájmu
sa nachádza v bytovom dome A. na ul. J. A. XXXX/XXX C. K., a to na dobu neurčitú od 01.08.2019 (č.l.

7 až 8 spisu) (ďalej len ako ,,Nájomná zmluva“).

15. Nebola sporná ani výška nájmu, ktorá bola stanovená na základe písomného súhlasu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu na sumu 46,- eur mesačne, t.j. 552,- eur ročne do
fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu (č.l. IV. Nájomné). Nájomca sa zaviazal uhradiť

prenajímateľovi sumu 138,- eur štvrťročne vopred, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom (čl.
V. Spôsob úhrady).

16. V súlade s ust. bodu VII. Skončenie nájmu ods. 1 písm. b) Nájomnej zmluvy ukončil žalobca ako
prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvný vzťah výpoveďou zo dňa 20.12.2022 z dôvodu, že

nájomca napriek upozorneniam, neuhrádzal dohodnuté nájomné, na ktorom sa dohodli zmluvné strany
(č.l. 78 - 79 spisu).

17. Spornou v konaní bola úhrada nájomného za obdobie od 01.10.2021 do 31.12.2022 v celkovej výške
828,- eur, vo vzťahu ku ktorému žalobca predložil neuhradené faktúry: č. XXXXXXX zo dňa 27.10.2021

na sumu 138,- eur za obdobie od 1.10.2021 do 31.12.2021, č. XXXXXXX zo dňa 28.2.2022 za obdobie
od 1.1.2022 do 31.3.2022 v sume 138,- eur, č. XXXXXXX zo dňa 16.5.2022 za obdobie od 1.4.2022 do
30.6.2022 v sume 138,- eur, č. XXXXXXX zo dňa 20.7.2022 od 1.7.2022 do 30.9.2022 v sume 138,-
eur a č. XXXXXXX zo dňa 14.12.2022 za obdobie od 1.10.2022 do 31.12.2022 v sume 138,- eur.
Žalovaný odmietol zaplatiť nájomné za uvedené obdobie z dôvodu, že mu žalobca v uvedenom

neumožnil užívať predmet nájmu na účel dohodnutý v Nájomnej zmluve, žalovaný mu neposkytol
prístup k predmetu nájmu, aby mohol vymeniť technologické zariadenie vo vlastníctve B. C. za vlastné,
v dôsledku čoho má predmet nájmu vady, pre ktoré nie je povinný platiť nájomné.18. ,,I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady

potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo“. (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS
24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
pod č. 20/2020).

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na jednej strane žalobca uniesol
dôkazné bremeno k tvrdeniu o uzavretí nájomnej zmluvy so žalovaným a že žalovaný neuhradil dlžné

nájomnéazasenadruhej,žežalovanývkonaníneuniesoldôkaznébremenovovzťahukjehotvrdeniam,
že žalobca mu znemožnil užívať predmet nájmu v rozpore s Nájomnou zmluvou a že opakovane žiadal
žalobcu o sprístupnenie k predmetu nájmu.

20. V konaní bolo preukázané, že žalobca z dôvodu nezaplatenia faktúr za prenájom časti zvislej plochy

na výťahovej šachte na umiestnenie wifi antén v bytovom dome A. vyzval žalovaného e-mailom zo dňa
19.10.2022 k úhrade nezaplatených faktúr (č.l. 38 spisu), na ktorý žalovaný reagoval emailom zo dňa
23.10.2022, že upomienku neprijíma, nakoľko mu cit.: ,,Predseda bytovky pán E. spolu s vlastníkom
B. C., bránia k riadnemu užívaniu nájmu podľa zmluvy“. Tento e-mail bol jediným listinným dôkazom,
ktorý predložil žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v inom e-maily, listom, ani

iným relevantným spôsobom nepreukázal, že a kedy mu bolo zamedzené užívanie predmetu nájmu,
akým spôsobom mu malo údajne byť bránené v užívaniu nájmu, resp. že by žiadal o kľúče k predmetu
nájmu. Taktiež žalovaný nikdy nespochybnil faktúry, ktoré zaslal žalobca žalovanému a že by žiadal od
žalobcu o zľavu z nájmu, z dôvodu znemožnenia užívania predmetu nájmu. Žalovaný mal možnosť od
prvého momentu, keď mu bolo podľa jeho tvrdenia znemožnené užívanie predmetu nájmu zaslať email

žalobcovi, a nie reagovať až emailom dňa 23.10.2022 po vyzve žalobcu. Žalovaný sám na pojednávaní
konanom 13.10.2023 vo výpovedi potvrdil, že písomné nežiadal o sprístupnenie predmetu nájmu (č.l.
85 spisu).

21. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že výpoveď

svedkov v konaní nemá nižšiu váhu ako listinný dôkaz, avšak ani v prípade vypočutých svedkov v tomto
konaní žalovaný nepreukázal nemožnosť užívania predmetu nájmu v dôsledku konania žalobcu. Na
pojednávaní konanom dňa 13.10.2023 štatutárny zástupca žalovaného G. H. odpovedal na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či požiadal žalobcu, aby umožnil prístup k zariadeniam, pripadne či na to,
že mu svedok E. bránil v užívaní predmetu nájmu upozornil žalobcu tak cit.: ,,áno, niekoľkokrát“. Na

nasledujúcu otázku, či to vie nejakým spôsobom dokázať G. H. odpovedal cit.: ,,jedine, že vypočujete
pána E. a pani F..“ (č.l. 87 spisu).

22. Bezprostredne na tomto pojednávaní z výpovede svedka E. (domovníka v bytovom dome A.) na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.10.2023, vyplynulo, že tento svedok so žalovaným (konateľom

G. H.) nekomunikoval ohľadom prístupu a kľúča, žalovaný ho nikdy nežiadal o pomoc pri sprístupnení
predmetu nájmu. Taktiež to, že žalovaný (štat. zástupca G. H.) osobne, telefonicky alebo mailom
nikdy nekontaktoval svedka E. (rub č.l. 86 spisu). Výpoveďou svedka E. na pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 13.10.2023 nebolo preukázané tvrdenia žalovaného, že tento svedok bránil žalovanému v
prístupe k predmetu nájmu. Skutočnosť, že svedok vo svojej výpovedi na pojednávaní nepotvrdil, že by

žalovanému odovzdal čip žalovanému, s ktorým by sa mohol žalovaný dostať do bytového domu, ešte
nepreukazuje tvrdenie žalovaného, že žalobca mu bránil v prístupe k predmetu nájmu.

23. Ani výpoveď svedkyne B. F. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.12.2023 neprispela k potvrdeniu
verzie žalovaného a nepreukázala sa skutočnosť, že bolo žalovanému údajne znemožnené užívanie

predmetu, a ani skutočnosť od akého obdobia údajne nemohol žalovaný užívať predmet nájmu v súlade
s Nájomnou zmluvou. Svedkyňa F. na otázku právneho zástupcu žalobcu, že kedy kontaktoval žalovaný
žalobcu, že nemá prístup na strechu odpovedala, že cit.: ,,23.10.2022 sme poslali, že sme pri kontrole
účtovnýchdokladovzistilineuhradeniafaktúravlastnestenapísali,žepredsedabytovky,pánE.spánomvlastníkom C. brania k riadnemu užívaniu nájmu podľa zmluvy.“ Na ďalšiu otázku, či je tam nejaký dátum,
ktorý žalovaný uviedol, že odkedy nemá prístup svedkyňa odpovedala cit:. ,,to ste neuviedli“. Teda až
následné, po 23.10.2022 bol svedok I. E. požiadaný B. F. o nápravu v súvislosti s umožnením prístupu

k predmetu nájmu.

24. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani k tvrdeniu, že by mu pán
C. mal brániť v užívaní predmetu nájmu. Nepreukazuje to žiaden zo žalovaným navrhnutých dôkazov.
Výpoveď svedka I. E. o tom, že vnímal D. C. ako vlastníka predmetu nájmu a osoby užívajúcej predmet

nájmu ešte neznamená, že takto mal žalobca umožňovať pánovi C. užívanie predmetu nájmu na úkor
žalovaného.

25. Správne žalobca poukázal na to, že účastníkom Nájomnej zmluvy v danom čase bol žalovaný a nie
pán C.. Predmetom konania na súde prvej inštancie nebol osobný spor medzi žalovaným a jeho údajným
bývalým subdodávateľom B. C. ako sa javí z výpovede žalovaného v tomto konaní, ale súdny spor

medzi žalobcom (prenajímateľom) a žalovaným (nájomcom) z dôvodu neuhradených faktúr zo strany
žalovaného.

26. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré

jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny
procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

27. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak súd založí svoje rozhodnutie vo veci na
nečakaných právnych záveroch, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným)
právnym záverom súdu nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne
predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili
ako významné.

28. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a
rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym
posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska
sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení

takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade
s procesným právom a jeho pravidlami. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 7Cdo/42/2010
z 17.10.2011).

29. S ohľadom na vyššie prijaté závery z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie (najmä

z výsluchov svedkov) odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
vydal prekvapivé rozhodnutie, ktoré žalovaný nemohol očakávať, v dôsledku čoho malo byť porušené
právo na jeho spravodlivý proces. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva, že by
súd prvej inštancie zmenil svoj názor o 180 stupňov v samotnom rozhodnutí. Skutočnosť, že žalovaný
očakával iný výsledok súdneho konania ešte neznamená porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

30. Žalovaný v súlade s Civilným sporovým poriadkom, ako strana sporu mal dostatok možnosti označiť
všetky skutkové tvrdenia, ktoré mali byť dôležité pre rozhodnutie vo veci, taktiež ako strana sporu
mal žalovaný podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré dostatočne by podporili jeho tvrdenia. Súd prvej
inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré mu navrhli strany sporu (t.j. žalobca a žalovaný). Vzhľadom na

vykonané dokazovanie pred súdom prvej žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno (nedokázal
pravdivosť svojich tvrdení) a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne
správne.

31. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je všaknevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Prípadné nároky žalovaného voči tretím osobám týmto rozhodnutím nie sú dotknuté.

33. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne

správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).