Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123341693
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123341693.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: Slovenská republika

konajúca prostredníctvom A. B. C. D. , C. C. A. E. XX/X, XXX XX F. – D., G. : XX XXX XXX, H. I.: ((J.)
J., C., so sídlom : K. A. XXXXX/XX, XXX XX A., G. : XX XXX XXX, právne zastúpený : B.&H., C., C. C. :
L. X, XXX XX I., G. : XX XXX XXX, o zaplatenie X XXX,XX J., M.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX J., a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
X XXX,XX J.. Vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí o
poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho
priemyslu z rozpočtovej kapitoly A. B. C. D. požiadal žalovaný o poskytnutie dotácie. Uviedol, že dňa
XX.XX.XXXX uzavrelo A. B. C. D. -žalobca, na strane poskytovateľa so žalovaným, na strane príjemcu,
Zmluvu o poskytnutí dotácie reg. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX v rámci Schémy štátnej pomoci na
podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia N. – dotácie na fixné náklady (schéma štátnej

pomoci) C..XXXXX (XXXX/X). Zmluva bola uzatvorená podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2 a § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a
doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti A. B. C. D. v znení neskorších.
ZmluvanadobudlaúčinnosťdňaXX.XX.XXXX.NazákladetejtoZmluvyboladňaXX.X.XXXXposkytnutá
žalovanému dotácia vo výške X XXX,XX J.. Podľa ustanovenia čl. IV., bod 3., Zmluvy: „Príjemca

sa zaväzuje do XX O. od poskytnutia dotácie ministerstvu doručiť poskytovateľovi dokumentáciu
preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh, dokladov resp. iných
dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie.“ Na základe kontroly
zo dňa XX.X.XXXX, P. žalobcom v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi SR žalobca zistil
porušeniepovinnostížalovanýmatotým,žežalovanýžalobcovinepredložildokumentáciupreukazujúcu
účel použitia dotácie vo výške X XXX,XX J.. Podľa ustanovenia čl. V., bod 1., Zmluvy: „V prípade,
že príjemca nepoužije poskytnutú dotáciu v súlade s predmetom a účelom tejto Zmluvy, poskytovateľ

má právo odstúpiť od Zmluvy. Poskytovateľ je tiež oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak príjemca uviedol
v žiadosti nepravdivé údaje, alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Odstúpenie je účinné
dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od Zmluvy príjemcovi. Toto ustanovenie nemá vplyv
na povinnosť príjemcu zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. IV. bod 6 tejto Zmluvy, ani na postup podľa§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z.“ Podľa ustanovenia čl. V., bod 2., Zmluvy: „Ak nastane situácia podľa
bodu 1 tohto článku, t. j. poskytovateľ od Zmluvy odstúpi, príjemca je povinný do 30 (tridsiatich) dní
od doručenia písomného oznámenia o odstúpení od Zmluvy vrátiť poskytovateľovi dotáciu, ktorá mu

bol poskytnutá. V prípade, že príjemcovi vznikne zároveň povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty
podľa Zmluvy, v rovnakej lehote je príjemca povinný zaplatiť poskytovateľovi aj zmluvnú pokutu.“
Na základe vyššie uvedených skutočností, vzhľadom k porušeniu zmluvných podmienok na strane
žalovaného ako prijímateľa dotácie žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX čiastočne odstúpil od Zmluvy o
poskytnutí dotácie reg. č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX P. výške nesplneného záväzku X XXX,XX J..

V zmysle ustanovenia čl. V., bodu 1. Zmluvy účinky odstúpenia od Zmluvy nastanú dňom doručenia tohto
podania žalovanému. Odstúpenie od Zmluvy bolo žalovanému doručené dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný
do dnešného dňa požadovanú časť dotácie nevrátil, preto žalobca žiada, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX J..

2. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX O. XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz,

ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške X XXX,XX J.. Q. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že dňa XX.XX.XXXX
bola na základe Žiadosti o poskytnutie dotácie v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie

dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu zo dňa
XX.XX.XXXX (ďalej len „Žiadosť“) medzi A. B. C. D., C. C. A. E. XX/X, XXX XX F., G.: XXXXXXXX
(ďalej len „Žalobca“ alebo „Poskytovateľ“) a spoločnosťou ((J.) J., C., C. C. K. A. XXXXX/XX, XXX XX A.,
G.: XX XXX XXX (ďalej len „Žalovaný“ alebo „Príjemca“) uzatvorená Zmluva o poskytnutí dotácie reg.
č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX P. rámci Schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti s

vypuknutím ochorenia N. – dotácie na fixné náklady (schéma štátnej pomoci) C..XXXXX (XXXX/X) (ďalej
len „Zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie štátnej pomoci príjemcovi podľa článku 107 ods. 3
písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ formou dotácie určenej na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov
žalovaného. Dňa XX.XX.XXXX bol žalovanému doručený úradný list s názvom Čiastočné Odstúpenie od
Zmluvy o poskytnutí dotácie reg. č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX Výzva na vrátenie plnenia vo výške

nesplneného záväzku (ďalej len „Oznámenie o čiastočnom odstúpení od zmluvy“) v zmysle ktorého
bolo uvedené, že na základe kontroly zo dňa XX.XX.XXXX, vykonanej v súlade so zmluvou a platnými
právnymi predpismi Slovenskej republiky žalobca zistil porušenie povinností žalovaného, a to tým, že
žalovaný nepredložil žalobcovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške X XXX,XX
J.. Porušenie povinnosti žalovaného žalobca odôvodnil nasledovnými ustanoveniami zmluvy: Podľa

ustanovenia čl. IV. bod 3. zmluvy „Príjemca sa zaväzuje do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu
doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok,
účtovných kníh, dokladov resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet
výšky dotácie.“ Podľa ustanovenia čl. V. bod 1. zmluvy „V prípade, že príjemca nepoužije poskytnutú
dotáciu v súlade s predmetom a účelom tejto zmluvy, poskytovateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

Poskytovateľ je tiež oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak príjemca uviedol v žiadosti nepravdivé údaje,
alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Odstúpenie je účinné dňom doručenia písomného
oznámenia o odstúpení od zmluvy príjemcovi. Toto ustanovenie nemá vplyv na povinnosť.“ Uviedol, že
v zmysle čl. IV. bod 7. zmluvy žalobca je povinný vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok zmluvy
v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“). V zmysle § 22 zákona o finančnej kontrole a
audite „O zistených nedostatkoch z administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a
auditu oprávnená osoba vypracuje návrh čiastkovej správy alebo návrh správy a čiastkovú správu alebo
správu.“ V zmysle § 20 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite „Oprávnená osoba pri vykonávaní
administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná a) potvrdiť

povinnej osobe alebo tretej osobe odobratie poskytnutých originálov alebo úradne osvedčených kópií
dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich
výpisov, výstupov, vyjadrení, informácií, dokumentov a iných podkladov súvisiacich s administratívnou
finančnou kontrolou, finančnou kontrolou na mieste alebo auditom a zabezpečiť ich riadnu ochranu
pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; tieto veci oprávnená osoba vráti bezodkladne tomu,

od koho sa vyžiadali, ak nie sú potrebné na konanie podľa Trestného poriadku alebo na iné konanie
podľa osobitných predpisov, b) oboznámiť povinnú osobu s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom
správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky a poučiť povinnú osobu o možnosti podať písomné
námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomnéhozoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej
správy alebo v návrhu správy v lehote najmenej päť pracovných dní odo dňa doručenia návrhu čiastkovej
správy alebo návrhu správy, ak sa oprávnená osoba nedohodne s povinnou osobou inak, c) preveriť

opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie
písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu
čiastkovej správy alebo v návrhu správy a zohľadniť opodstatnené námietky v čiastkovej správe alebo
v správe a neopodstatnenosť námietok spolu s odôvodnením neopodstatnenosti oznámiť povinnej
osobe v čiastkovej správe alebo v správe, d) zaslať čiastkovú správu alebo správu povinnej osobe,

e) oznámiť podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo zo spáchania iného správneho
deliktu orgánom príslušným podľa trestného poriadku alebo podľa osobitných predpisov, pričom tieto
podozrenia sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy,
čiastkovej správe alebo v správe neuvádzajú. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti uviedol, že
ku dňu doručeniu Oznámenie o čiastočnom odstúpení od zmluvy nebola žalovanému akákoľvek správa
z administratívnej finančnej kontroly doručená a keďže žalovaný v zmysle Oznámenia o čiastočnom

odstúpení od zmluvy nevedel identifikovať ku akým konkrétnym porušeniam z jeho strany došlo, resp.
v nepreukázaní ktorých podkladov má nedostatok spočívať, a či skutočne túto povinnosť nesplnil,
žalovaný sa následne po doručení Oznámenia o čiastočnom odstúpení od zmluvy niekoľkokrát či už
pomocou portálu C., emailom alebo telefonicky (nakoľko dlhodobo nedostával reakciu na jeho zaslanú
žiadosť) pokúšal vyžiadať doručenie správy z vykonanej administratívnej finančnej kontroly, ktorá mu

bola nakoniec doručená až dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „správa z kontroly“). V zmysle uvedeného
má žalovaný za to, že práve žalobca si nesplnil svoju zákonnú ako aj zmluvnú povinnosť v zmysle
§ 20 ods. 4 písm. b) až d) zákona o finančnej kontrole a audite, spočívajúcu v doručení správy z
kontroly žalovanému, v povinnosti žalobcu oboznámiť žalovaného so zistenými nedostatkami a poučiť
ho o možnosti podať písomné námietky k týmto zisteným nedostatkom. Žalovaný má za to, že v

prípade dodržania vyššie uvedených zákonných ako aj zmluvných povinností spočívajúcich v dodržaní
zákonného postupu pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly žalobcom ako poskytovateľom,
nedoloženie potrebných podkladov bolo zo strany žalovaného bezodkladne odstrániteľné, nakoľko
žalovaný predmetnými dokumentmi reálne disponuje, avšak nedopatrením a administratívnou chybou
došlo k ich nedoručeniu, resp. k nepredloženiu v celom rozsahu žalobcovi. Uviedol, že účelom

Zmluvy bolo práve finančne podporiť žalovaného v súvislosti s vypuknutím ochorenia N. K. pomôcť
mu preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu, ktorú pandémia v súvislosti s vypuknutím ochorenia N.
spôsobila. Vzhľadom na intenzitu závažnosti porušenia, ktoré bolo zo strany žalovaného bezodkladne
odstrániteľné, spočívajúce v administratívnom doložení potrebných podkladov (účtovná závierka bola
pritom zo strany žalovaného doložená a žalobcovi muselo byť zrejmé, že tieto podklady existujú, nakoľko

práve v zmysle informácií, ktoré z nich vyplývali, žalovaný zostavoval účtovnú závierku ako aj vypĺňal
Žiadosť o poskytnutie dotácie) žalovaný považuje takýto výkon práva žalobcu za formalistický, v rozpore
s princípom proporcionality, bez uplatnenia skúmania toho, aký dopad bude mať uplatnenie daného
inštitútu na žalovaného, keďže zásah spočívajúci v čiastočnom odstúpení od Zmluvy a vrátení značnej
časti finančných prostriedkov mnohonásobne prevyšuje intenzitu porušenia zo strany žalovaného. Ako

príklad uviedol, že v prípade ak by došlo k zmene adresy žalovaného a žalovaný by bol v zmysle
Zmluvy takúto zmenu povinný nahlásiť, žalobca by bol aj v prípade takéhoto porušenia oprávnený
od Zmluvy odstúpiť, nakoľko možnosť odstúpenia od Zmluvy je viazaná na porušenie ktorejkoľvek
povinnosti žalovaného. Žalobca pritom v zmysle predloženej Žiadosti disponoval či už telefonickým
alebo emailovým kontaktom žalovaného, mal objektívnu možnosť žalovaného kontaktovať a upozorniť

ho na vzniknutý nedostatok a nakoľko išlo o odstrániteľný nedostatok, existovala objektívna možnosť
toto nepatrné administratívne pochybenie pred vykonaním Čiastočného odstúpenia od Zmluvy odstrániť,
bez ohľadu na to, že takýto postup bol v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite žalobca vyslovene
povinnýaplikovať.Uvedenýpostuppodporujeajzakotveniezámeruzákonodarcuvprávnychpredpisoch
Slovenskej republiky, ktorý odzrkadľuje základné princípy právneho štátu a stanovuje, že v zmysle

ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, v prípade odstrániteľných alebo nepodstatných
porušení jednej zmluvnej strany je odstúpenie od Zmluvy viazané na predchádzajúcu výzvu a určenie
dodatočnej lehoty na odstránenie porušenia, resp. splnenie povinnosti a až následne má druhá zmluvná
strana možnosť od zmluvy v prípade neodstránenia nedostatkov alebo porušení odstúpiť. Žalovaný
preto opätovne zdôraznil, že výkon práva nemá byť čisto formalistický a pri jeho uplatnení je potrebné

postupovať v medziach základných princípov právneho štátu. V súvislosti s uvedeným analogicky
poukázal na Nález R. C. C. D. C. zn. G. R. XXX/XXXX Q. XX. XXXXXXX XXXX „Orgánom verejnej
moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení
prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútneviazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona,
história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade
a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený

len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho
štátu.“ Zároveň ustanovenie Zmluvy, v zmysle ktorého sa odstúpenie od Zmluvy viaže na každé
jedno porušenie Zmluvy (čl. V. bod 1 Zmluvy „..Poskytovateľ je tiež oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak
príjemca uviedol v žiadosti nepravdivé údaje, alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy....“),
považuje preto za neplatné z dôvodu jeho neurčitosti a rozporu so základnými princípmi právneho

štátu. Možnosť odstúpenia od zmluvy sú zmluvné strany povinné si jasne a zrozumiteľne vymedziť
a naviazať na konkrétne prípady a situácie, pri ktorých je možné od zmluvy odstúpiť. Každý takýto
prípad je potrebné presne definovať buď presným určením konkrétnej povinnosti, porušenie ktorej
zakladá právo druhej zmluvnej strany na odstúpenie alebo popísať objektívnu situáciu, v ktorej je určená
zmluvná strana oprávnená využiť tento inštitút, v opačnom prípade odstúpenie od zmluvu viazané na
všeobecné nesplnenie akejkoľvek povinnosti je v zmysle súdnej praxe považované za neurčité. Na

základe Nálezu R. C. C. D. G.. R. XX/XXXX Q. O. XX.XX.XXXX „Podľa názoru odvolacieho súdu
zásadnou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu je to, či došlo k platobnému (správne
má byť „platnému“, pozn.) odstúpeniu od zmluvy o zabezpečení poradenstva zo dňa XX. XX. XXXX.
Súd prvého stupňa len stroho odôvodnil svoje rozhodnutie, „že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy
v zmysle zmluvy.“. Z obsahu Zmluvy o zabezpečení poradenstva zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že

účastníci konania v bode IX. ods. 5 Ďalšie náležitosti zmluvy dohodli: Každá zo zmluvných strán má
právo samostatne odstúpiť od zmluvy, a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon. Ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka, nie je obsiahnuté
v ustanovení § 263 Obchodného zákonníka, preto je to ustanovenie dispozitívne. To, že sa jedná

o dispozitívne ustanovenie umožňuje účastníkom zmluvy určiť si v zmluve dôvody pre odstúpenie
od zmluvy. Dojednanie účastníkov o možnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečení poradenstva
neobsahuje dôvody pre odstúpenie od zmluvy je neurčité, a preto podľa § 344 Obchodného zákonníka
môžu od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje tento zákon.“ Rovnako v zmysle rozsudku
Krajského súdu Žilina, sp. zn. XXX/XXX/XXXX, Q. O. XX.XX.XXXX „Spornosť je spojená s vyriešením

otázky platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy, pričom sa táto spornosť prenáša aj do vzťahov, do
ktorých v súvislosti s pozemkami tvoriacich predmet nájmu vstupujú s tretími osobami samostatne
žalobca a žalovaná. Platnosť jednostranného právneho úkonu žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX C.
posudzoval v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že
skutkový dôvod vymedzený v odstúpení od zmluvy (viď ods. 2. odôvodnenia), aj v prípade jeho reálneho

naplnenia konaním žalobcu, nepredstavuje ani zmluvný, ani zákonný dôvod na odstúpenie žalovanej
od zmluvy. Okrem takéhoto skutkového vymedzenia dané odstúpenie obsahovalo už len odkaz na ust.
§ 48 a § 49, § 49a OZ upravujúce rôzne zákonom stanovené predpoklady pre možnosť odstúpenia od
zmluvy, pričom danosť a konkretizácia ktoréhokoľvek z nich nebola v odstúpení nijako (tobôž určite a
zrozumiteľne) vymedzená. Súd uzatvoril, že vymedzený skutkový dôvod nepredstavuje spôsobilý dôvod

pre odstúpenie žalovanej od nájomnej zmluvy a pokiaľ žalovaná odstúpenie odôvodňovala len odkazom
na citované zákonné ustanovenia bez akéhokoľvek skutkového vymedzenia existencie niektorého z nich
(existencie tiesne za súčasného naplnenia aj nápadne nevýhodných podmienok alebo existencie omylu
na strane žalovanej v podstatnej okolnosti pre jeho uskutočnenie, ktorý by žalobca vyvolal, alebo o ňom
muselvedieť,poprípadeomylužalovanej,ktorýbybolžalobcomvyvolanýúmyselne),takétovymedzenie

je absolútne neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ. Na tomto základe nemožno
považovať odstúpenie žalovanej za platné, a preto nájomný vzťah založený predmetnou nájomnou
zmluvou naďalej trvá.“ Zmluva bola uzatvorená na základe právnej úpravy Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.“ Z dôvodu neplatnosti takejto

dohody zmluvných strán, resp. predmetného ustanovenia Zmluvy týkajúceho sa podmienok odstúpenia
od zmluvy (pre jeho neurčitosť), pri odstúpení od Zmluvy bol Žalobca povinný postupovať v zmysle
zákona, v uvedenom prípade konkrétne podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie

veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“ Žalovaný má za to, že Žalobcovi
nevznikol nárok na platné odstúpenie od Zmluvy, keďže v zmysle Zmluvy ako aj zákona o finančnej
kontrole a audite si nesplnil svoju povinnosť žalovaného informovať o vykonanej finančnej kontrole a
upozorniť ho na zistené nedostatky s možnosťou podania námietok voči týmto nedostatkom, takýmtonesprávnym postupom a porušením jeho povinnosti odoprel žalovanému jeho právo, a to vykonať
možnú a bezodkladnú nápravu a zároveň v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka bol povinný
žalovanému poskytnúť dodatočne primeranú lehotu na splnenie si svojej povinnosti a až následne v

prípade jej dodatočného nesplnenia mal možnosť využiť svoje právo od Zmluvy odstúpiť. Zdôraznil, že
dokumentácia preukazujúca náklady, v zmysle ktorých žalovaný vypočítal výšku poskytnutej dotácie,
reálne existuje, žalovaný ňou disponuje a práve z týchto dokladov aj vychádzal pri zostavovaní jeho
účtovnej evidencie, resp. účtovnej závierky, z ktorej následne použil informácie na vyplnenie Žiadosti o
poskytnutie dotácie, a preto mal za to, že sa jedná o formálne, administratívne pochybenie, ktoré bolo

odstrániteľnéjednoduchouvýzvounajehonápravu,pričomtakýtopostupjevzmysleprincípovprávneho
štátu stanovený aj právnymi predpismi, či už v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite alebo v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené a špecifikované
skutočnosti považuje Čiastočné odstúpenie od Zmluvy za neplatné, a preto dňa XX.XX.XXXX Q.
žalobcovi Oznámenie o neuznaní čiastočného odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí dotácie reg. č. XX/
XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX Q. O. XX.XX.XXXX z dôvodu jeho neplatnosti spolu s ktorým doložil všetky

potrebné dokumenty požadované Žalobcom, preukazujúce použitie dotácie vo výške X XXX,XX J..

4. Následne S. C. F. F. vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu a tak isto ho vyzval, aby
navrhol pokračovanie v konaní.

5. Na základe výzvy súdu žalobca navrhol pokračovanie v konaní a k podanému odporu sa vyjadril
nasledovne. Uviedol, že trvá na podanom návrhu. Uviedol, že dňa XX.XX.XXXX P. A. B. C. na základe
schválenej schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia N. XX –
dotácie na fixné náklady (schéma štátnej pomoci) C..XXXXX (XXXX/X), výzvu na predkladanie žiadostí
o poskytnutie dotácie mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu.

Uviedol, že výzva spolu so všetkými relevantnými dokumentmi bola zverejnená na webovom sídle
A. B. C. D.. Uviedol, že predkladania žiadostí prebiehali tak, že žalovaný predložil žalobcovi žiadosť
o poskytnutie dotácie, ktorej povinnou súčasťou bola okrem iného aj podpísaná zmluva o poskytovaní
dotácie, v ktorej sa zaviazal že do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu doručí kompletnú účtovnú
dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie. Uviedol, že nakoľko cieľom štátu, v rámci pandémie

N. -XX F. efektívne reagovať na problémy podnikov, ktorých vykonávanie podnikateľskej činnosti bolo
obmedzené, resp. znemožnené t.j. v čo najkratšej dobe týmto podnikom poskytnúť finančnú pomoc,
žiadosť bola schválená a vyplatená na základe čestných prehlásení žalovaného, pričom kontrola
oprávnených nákladov prebiehala až po vyplatení dotácie. Uviedol, že následne bola vykonaná ex post
kontrola predložených dokladov, pričom cieľom bolo posúdenie oprávnenosti poskytnutia dotácie v rámci

výzvy zo strany povinnej osoby (príjemcu dotácie). Proces spočíval v kontrole údajov, deklarovaných
v žiadosti a dokumentácie preukazujúcej účel použitia dotácie v zmysle výzvy a zmluvy o poskytnutí
dotácie.Uviedol,ženazákladekontrolyzodňaXX.XX.XXXXP.vsúladesoZmluvouaplatnýmiprávnymi
predpismi SR žalobca zistil, že žalovaný preukázal dokladmi náklady len v hodnote XX XXX,XX J., teda
o X XXX,XX J. menej ako deklaroval v žiadosti. Uviedol, že žiadateľ nepredložil všetky účtovné doklady

potvrdzujúce náklady, ktoré boli potrebné pre posúdenie oprávnenosti poskytnutia dotácie vo výške
X XXX,XX J. v rámci výzvy za oprávnené obdobie. Uviedol, že v súvislosti s predkladaním dokumentácie
žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť v určenej lehote a v dátume do XX.XX.XXXX (90dní od
poskytnutia dotácie) nezaslal žalobcovi žiadne doklady. V zmysle zmluvy teda žalobca bol oprávnený
už vtedy žiadať vrátenie celej dotácie. Uviedol, že žalobca v tom čase zasielal žiadateľom výzvy na

predloženie dokumentácie v zmysle zmluvy, e mail žalovanému zaslal dňa XX.XX.XXXX a vyzval
žalovaného na doručenie dokladov v lehote 14 dní od doručenia tejto výzvy. Uviedol, že žalovaný
zaslal doklady až dňa 30.09.2021, teda taktiež po lehote určenej v tejto výzve. Tieto doklady napriek
tomu, že boli zaslané po lehote, žalobca akceptoval a boli následne predmetom vykonanej kontroly.
Uviedol, že žalovaný v odpore k chýbajúcim dokladom uviedol, že „.... predmetnými dokumentmi reálne

disponuje, avšak nedopatrením a administratívnou chybou došlo k ich nedoručeniu, resp. nepredloženiu
v celom rozsahu žalobcovi. Uviedol, že je toho názoru, že nie je na mieste, aby žalovaný po nesplnení
svojej povinnosti prenášal zodpovednosť na žalobcu s odvolaním sa na príliš formalistický prístup
a princípy právneho štátu. Bol to práve žalovaný, kto nedodržal zmluvné podmienky a žalobca mu
umožnil aj po lehote určenej v zmluve predložiť doklady. Skutočnosť, že žalovaný nezaslal všetky

doklady potrebné k overeniu výšky dotácie je plnou zodpovednosťou žalovaného. Žalobca pritom mal
ústretový prístup a akceptoval aj doklady zaslané po dodatočne určenej lehote. Uviedol, že žalovaný
uviedol,že:„žalobcapritomvzmyslepredloženejžiadostidisponovalčiužtelefónnymaleboemailovým
kontaktom žalovaného, mal objektívnu možnosť žalovaného kontaktovať a upozorniť ho na vzniknutýnedostatok a nakoľko išlo o odstrániteľný nedostatok, existovala objektívna možnosť toto nepatrné
administratívne pochybenie pred vykonaním Čiastočného odstúpenia od zmluvy odstrániť, bez ohľadu
na to, že takýto postup bol v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite žalobca vyslovene povinný

aplikovať.“ V tejto súvislosti žalobca uviedol, že argumenty žalovaného sú bezpredmetné. Žalovaný
ako príjemca dotácie mal určité povinnosti, ktoré bol povinný splniť. Rovnako fungoval telefonický aj
e mailový kontakt žalobcu, kde si žiadatelia príjemcovia dotácie vedeli overiť doručenie dokumentov
v plnom rozsahu. V prípade, že vyúčtovania boli doručené elektronicky, aj tu si vedeli žiadatelia/
príjemcovia dotácie v schránke overiť, ktoré konkrétne dokumenty zaslali k vyúčtovaniu. Uviedol, že

bolo v záujme žalovaného splniť zmluvnú povinnosť a predložiť všetky potrebné doklady v lehote 90
dní od poskytnutia dotácie, pričom žalovanému boli akceptované doklady, ktoré zaslal po tejto lehote.
Avšak po vykonanej kontrole už nebolo možné doklady dopĺňať. Žalovaný sám priznal v oznámení
o neuznaní čiastočného odstúpenia od zmluvy z XX.XX.XXXX a následne aj v odpore k platobnému
rozkazu, že nedoložil všetky doklady nedopatrením a administratívnou chybou. Žalovaný sám svojím
nedbanlivostnýmprístupomspôsobil,ženebolomožnéoveriťoprávnenosťposkytnutejdotácievovýške,

ktorá mu bola poskytnutá, keďže nepredložil ani v dodatočne určenej lehote všetky potrebné doklady.
Uviedol, že nedoručenie správy o kontrole žalobcom žalovanému spolu s čiastočným odstúpením,
nespôsobuje neplatnosť čiastočného odstúpenia od zmluvy. Skutočnosť, že žalobca doručil správu
o kontrole na podnet žalovaného nič nemení na skutočnosti, že v tom čase už nebolo umožnené nikomu
dopĺňať doklady. Žalovaný sa k doručenej kontrole mal následne možnosť vyjadriť a aj sa vyjadril.

Žalobca sa vyjadrením žalovaného ku správe o kontrole zaoberal a dospel k záveru, že dôvody v ňom
uvedené nič nemenia na skutkovom a právnom stave. Porušenie povinnosti predložiť doklady a splniť
si tak svoju zmluvnú povinnosť nie je podľa názoru žalobcu „nepatrné administratívne pochybenie“.
Žalovaný má snahu zľahčovať podstatné porušenie svojej zmluvnej povinnosti, pričom ju porovnáva
s opomenutím oznámenia zmeny adresy druhej zmluvnej strane. Povinnosti príjemcu dotácie sú

uvedené v článku IV. Zmluvy konkrétne, jednotlivé povinnosti sú jasne definované, preto argumentácia
žalovaného je v tomto prípade bezpredmetná. Uviedol, že žalobca zdôrazňuje, že v zmysle výzvy
na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Ak žalovaný chcel od štátu pomoc vo forme dotácie, bol
povinný splniť podmienky stanovené v zmluve, ktorú spolu so žiadosťou o dotáciu už podpísanú zasielal
žalobcovi. Skutočnosť, že po poskytnutí dotácie si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, nemôže byť na

škodu žalobcu. Uviedol, že pokiaľ ide o judikatúru, na ktorú poukazuje žalovaný, týkajúcu sa odstúpenia
od zmluvy, podľa názoru žalobcu túto nemožno analogicky použiť v tomto konaní. Uviedol, že považuje
čiastočné odstúpenie od zmluvy za platné, povinnosti stanovené v zmluve ako aj dôvody odstúpenia
od zmluvy za určité, dôvody odstúpenia od zmluvy boli v čiastočnom odstúpení od zmluvy konkrétne
uvedené, takže žalovaný o dôvodoch odstúpenia od zmluvy vedel.

6. Následne bola vec postúpená na S. C. I.. Na výzvu súdu sa žalovaný k vyjadreniu žalobcu vyjadril
nasledovne. Uviedol, že nepopiera skutočnosť, že bol zo strany žalobcu dňa XX.XX.XXXX H. vyzvaný
na splnenie si svojej zmluvnej povinnosti, keďže podľa ustanovenia čl. IV. bod 3. Zmluvy o poskytnutí
dotácie reg. č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX v rámci Schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v

súvislosti s vypuknutím ochorenia N. – dotácie na fixné náklady (schéma štátnej pomoci) C..XXXXX
(XXXX/X) (ďalej len „Zmluva“) „Príjemca sa zaväzuje do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu
doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok,
účtovných kníh, dokladov resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet
výškydotácie.“Uviedol,žemalzato,žezaslanímdokumentáciesisvojupovinnosťvzmysleustanovenia

čl. IV. bod 3 Zmluvy v celom požadovanom rozsahu splnil. Sám žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol,
že napriek tomu, že si žalobca svoju povinnosť splnil až po lehote stanovenej v Zmluve, žalobca tieto
dokumenty akceptoval a až následne boli predmetom finančnej kontroly. V zmysle vyššie uvedeného
ako aj v zmysle čl. IV. bod 7. Zmluvy má žalovaný za to, že žalobca bol rovnako povinný si plniť svoje
zákonné ako aj zmluvné povinnosti a pri vykonaní finančnej kontroly bol povinný postupovať v súlade

so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“). Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že po
vykonanej finančnej kontrole už nebolo možné podklady dopĺňať. Tak ako žalovaný uviedol v podanom
odpore v zmysle § 22 zákona o finančnej kontrole a audite „O zistených nedostatkoch z administratívnej
finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu oprávnená osoba vypracuje návrh čiastkovej

správy alebo návrh správy a čiastkovú správu alebo správu.“ V zmysle § 20 ods. 4 zákona o finančnej
kontroleaaudite„Oprávnenáosobaprivykonávaníadministratívnejfinančnejkontroly,finančnejkontroly
na mieste alebo auditu je povinná potvrdiť povinnej osobe alebo tretej osobe odobratie poskytnutých
originálov alebo úradne osvedčených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťovýchmédiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, výstupov, vyjadrení, informácií, dokumentov a
iných podkladov súvisiacich s administratívnou finančnou kontrolou, finančnou kontrolou na mieste
alebo auditom a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; tieto

veci oprávnená osoba vráti bezodkladne tomu, od koho sa vyžiadali, ak nie sú potrebné na konanie
podľa Trestného poriadku alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov, oboznámiť povinnú osobu
s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky
a poučiť povinnú osobu o možnosti podať písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým
odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie

prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy v lehote najmenej päť
pracovných dní odo dňa doručenia návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy, ak sa oprávnená
osoba nedohodne s povinnou osobou inak, preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom,
navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote
na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy a zohľadniť
opodstatnené námietky v čiastkovej správe alebo v správe a neopodstatnenosť námietok spolu s

odôvodnením neopodstatnenosti oznámiť povinnej osobe v čiastkovej správe alebo v správe, zaslať
čiastkovú správu alebo správu povinnej osobe, oznámiť podozrenie zo spáchania trestného činu,
priestupku alebo zo spáchania iného správneho deliktu orgánom príslušným podľa trestného poriadku
alebo podľa osobitných predpisov, pričom tieto podozrenia sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa
v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo v správe neuvádzajú. V prípade,

ak by žalobca postupoval v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite, žalovaný mal možnosť
podať námietky k zisteným nedostatkom a rovnako by mu bolo umožnené vykonať nápravu a doplniť
dodatočne podrobné podklady v rámci odporúčaní navrhnutých na nápravu zistených nedostatkov, a
to najmä z dôvodu, že týmito dokumentami žalovaný disponoval. Tak ako uviedol v podanom odpore,
žalobcovi muselo byť zrejmé, že týmito dokumentami žalovaný disponuje, keďže práve z týchto dokladov

vychádzal pri zostavovaní jeho účtovnej evidencie, resp. účtovnej závierky, z ktorej následne použil
informácie na vyplnenie Žiadosti o poskytnutie dotácie, v opačnom prípade by predmetnú Žiadosť o
poskytnutiedotáciežalovanývyplniťnevedelafinančnéprostriedkybyodžalobcuaninedostal.Žalovaný
má za to, že napriek nesplneniu povinnosti na jeho strane bol žalobca rovnako povinný splniť si svoje
zákonné ako aj zmluvné povinnosti, ktoré mali predchádzať prípadnému odstúpeniu, resp. čiastočnému

odstúpeniuodZmluvyaktorésinesplnil,keďžekudňudoručeniaOznámeniaočiastočnomodstúpeníod
Zmluvy: Ad 1) žalovaný nevedel identifikovať ku akým konkrétnym porušeniam z jeho strany došlo, resp.
vnepreukázaníktorýchpodkladovmánedostatokspočívať,keďžepodkladydňaXX.XX.XXXXžalobcovi
zaslal, Ad 2) nebola žalovanému v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite doručená akákoľvek
správa z administratívnej finančnej kontroly, Ad 3) žalovaný nebol v zmysle zákona o finančnej kontrole

a audite poučený o možnosti podať písomné námietky k zisteným nedostatkom alebo k navrhnutým
odporúčaniam z administratívnej finančnej kontroly. Na základe vyššie uvedených skutočností má
žalovaný za to, že žalobca pri vykonaní finančnej kontroly nepostupoval v súlade so Zmluvou ako aj
zákonom o finančnej kontrole a audite (a to konkrétne najmä v súlade s § 20 ods. 4 zákona o finančnej
kontrole a audite), a preto takýmto konaním žalovanému odoprel jeho zákonnú možnosť oboznámiť

sa so zistenými nedostatkami a rovnako využiť možnosť podania písomných námietok k zisteným
nedostatkom ako aj možnosť dodatočne vykonať akúkoľvek nápravu po vykonaní finančnej kontroly.
ŽalobcovitaknevznikolnároknaplatnéodstúpenieodZmluvyažalovanýzdôvoduporušeniazmluvných
a zákonných povinností na strane žalobcu považuje čiastočné odstúpenie od Zmluvy za neplatné. Tak
ako uviedol samotný žalobca vo svojom vyjadrení „cieľom štátu, v rámci pandémie N., bolo efektívne

reagovať na problémy podnikov, ktorých vykonávanie podnikateľskej činnosti bolo obmedzené, resp.
znemožnené, t. j. v čo najkratšej dobe týmto podnikom poskytnúť finančnú pomoc.“ Je preto v rozpore
so zámerom zákonodarcu ako aj princípmi právneho štátu, aby voči tým istým podnikateľom, ktorým
cieľom bolo poskytnúť finančnú pomoc a podporu od štátu v čase pandémie N., bol aplikovaný prílišný
formalizmus, a to najmä v prípade, ak aplikovanie takéhoto formalistického princípu má spôsobiť v

ich finančnej sfére práve opačný dopad a sú nútení vracať poskytnuté finančné prostriedky, a to aj
napriek skutočnosti, že v prípade, ak by im bolo umožnené vykonanie nápravy v súlade s platnými
právnymi predpismi (po uskutočnení finančnej kontroly a zistení nedostatku), túto nápravu by uskutočnili
a nárok vyčíslený v zmysle Žiadosti o poskytnutie dotácie by preukázal. Tak ako žalovaný uviedol,
potrebnými podkladmi v čase doručenia Oznámenia o čiastočnom odstúpení od Zmluvy disponoval, bez

týchto podkladov by ani nemohol požiadať o poskytnutie finančnej dotácie a rovnako tieto dodatočne
po zistení a najmä identifikovaní vzniknutého problému žalobcovi zaslal, čím si dodatočne splnil svoju
povinnosť a preukázal oprávnenosť poskytnutej dotácie v zmysle Zmluvy v celom rozsahu. Rovnako tak
ako žalovaný uviedol vyššie, pre uplatnenie si žalobcovho nároku na vrátenie časti poskytnutej dotácie,žalobca bol povinný postupovať nielen v súlade so zákonom ale bol rovnako povinný sa pohybovať v
medziach základných princípov právneho štátu. Keďže žalovaný v zmysle vyššie uvedených dôvodov
čiastočné odstúpenie od Zmluvy považuje za neplatné (keďže bolo uplatnené v čase, kedy žalobcovi

naň pre nesplnenie si jeho zákonných povinnosti nevznikol nárok) a zároveň po oboznámení sa s
doručenou správou z finančnej kontroly si doložením chýbajúcich podkladov svoju povinnosť žalovaný
splnil (doloženie chýbajúcich podkladov žalovaný preukazuje v podanom odpore), žalobcovi odpadol
dôvod na uplatnenie si jeho nároku na vrátenie časti poskytnutej dotácie v celkovej výške X XXX,XX J..
Zároveň uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doteraz predložených tvrdení uvedených v podanom

odpore. Uviedol, že v zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaný neuznáva žalobcov nárok v celom
jeho rozsahu.

7.NaprejednanievecisúdnariadilpojednávanienaXX.XX.XXXX,naktorépredvolalžalobcuaprávneho
zástupcužalovaného,ktorísanapojednávanieustanovili.Napredmetnompojednávaníprávnyzástupca
žalobcu uviedol, že trvá na podanom návrhu a žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi

celú sumu vyplatenej dotácie, nie celú sumu, sumu X XXX,XX J., ktorá nebola preukázaná doručenými
dokladmi. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaslať doklady v zmluvne určenej lehote 90 dní
od poskytnutia dotácie. Bolo potrebné do XX.X.XXXX doručiť všetky doklady potrebné k overeniu
oprávnenosti dotácie, čo žalovaný neurobil, pričom žalobca v tom čase vyzýval prijímateľov dotácie
výzvami e-mailovými. Dňa XX.X.XXXX bol žalovaný vyzvaný na doručenie dokladov v lehote 14 dní.

Táto lehota uplynula žalovanému XX.X.XXXX. Následne žalovaný zaslal doklady XX.X.XXXX a to nie
všetky, ale tieto doklady, ktoré boli doručené napriek tomu, že boli po určených lehotách ako aj lehote
určenej vo výzve, boli predmetom kontroly a boli posudzované. Uviedol, že považujú vzhľadom na
to, že po vykonaní kontroly bolo zistené, že neboli doručené všetky doklady, ktoré by preukazovali
oprávnenosť tých nákladov, ktoré si uplatňovali v zmysle tej kalkulačky, ktoré si samotní tí prijímatelia

vypĺňali, preto bolo čiastočne odstúpené od zmluvy. Bolo to doručené žalovanému. Uviedol, že správa
o kontrole bola doručená až dodatočne na požiadanie žalovaného, ale tým bola ich povinnosť splnená.
Zaslali žalovanému túto správu o kontrole a on sa k nej aj vyjadril. Zaoberali sa ňou, ale na skutkovom
a právnom stave to nič nezmenilo. Žalovaný sa snaží zľahčovať svoje pochybenie. Považuje ho za
nepatrné administratívne pochybenie. Uviedol, že on ho však považuje za podstatné porušenie zmluvy

a preto čiastočne odstúpili od zmluvy. Chcel zdôrazniť, že na poskytnutie dotácie nie je právny nárok
v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva a preto
považujú to, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti považujú to za porušenie podmienok, za ktorých
mu boli finančné prostriedky poskytnuté a keďže nedoručil všetky potrebné doklady na overenie tejto
dotácie. Uplatňujú si v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) Zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách,

pretože nastalo porušenie finančnej disciplíny, boli porušené pravidlá a podmienky, za ktorých boli
finančné prostriedky poskytnuté, preto sú povinní tieto finančné prostriedky vymáhať.

8. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí,
nakoľko oprávnená osoba sa pri vykonávaní finančnej kontroly dopustila viacnásobného porušenia

samotného zákona o finančnej kontrole, pretože v zmysle § 20 ods. 4 bola oprávnená osoba povinná
oboznámiť povinnú osobu s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy ako aj poučiť povinnú
osobu a navrhnúť určité odporúčania. Všetky tieto povinnosti pri finančnej kontrole splnené neboli.
Zároveň sa oprávnená osoba dopustila porušenia povinnosti v zmysle § 20 ods. 4 písm. d) a to zaslať
čiastkovú správu alebo správu povinnej osobe. Táto správa bola zaslaná až na dožiadanie samotného

žalovaného, pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručené pred zaslaním samotnej správy a to deň
po vykonaní finančnej kontroly. Takýmto postupom žalobcu bolo odopreté právo žalovaného podať
námietky, resp. opravné prostriedky, pričom aj po neskorom doručení správy táto správa neobsahovala
podstatné náležitosti v zmysle Zákona o finančnej kontrole a v tejto súvislosti odkazuje aj na samotnú
dôvodnú správu k Zákonu o finančnej kontrole v zmysle ktorej návrh správy a správa obsahuje všetky

relevantné náležitosti stanovené týmto zákonom, pričom medzi najpodstatnejšie obsahové náležitosti
patrí opis zistených nedostatkov, opatrenia a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Ako
uviedol oprávnenej osobe bolo v dôsledku takéhoto postupu odobraté právo v zmysle § 21 ods. 1 písm.
b) Zákona o finančnej kontrole, v zmysle ktorého povinná osoba pri vykonávaní administratívy finančnej
kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je oprávnená podať v lehote podľa § 20 ods. 4

písomné námietky k zisteným nedostatkom a navrhnutým odporúčaniam. Takýmto postupom nemožno
považovať odstúpenie od zmluvy za platné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje Zákonu alebo obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom, pričom v zmysle všeobecnej právnej teórie je skutková podstata naplnenáaj v prípade rozporu s normami ustanovených iných prameňoch, v tomto prípade Zákona o finančnej
kontrole a v tomto prípade taktiež došlo aj k splneniu teórie kvalifikovaného rozporu, pretože vzťah
medzi porušením Zákona o finančnej kontrole a samotným odstúpením od zmluvy je jednoznačný

a nemožno mať pochýb o ňom a to je aj v súlade s judikatúrou R. C., konkrétne sp.zn. XXX XXX/
XXXX. Zároveň odkazuje aj na možné porušenie ľudsko-právnej zásady, v zmysle ktorej nikto nemôže
ťažiť z vlastného nepoctivého konania, pričom podstata tohto nepoctivého konania spočívala v porušení
samotného zákona o finančnej kontrole a ak by došlo k vyhoveniu takému, tak by došlo k vyhoveniu
platnosti odstúpenia od zmluvy, išlo by o prílišný formalizmus a spôsobilo by to zjavnú nespravodlivosť

a to vzhľadom na cieľ poskytnutia finančných prostriedkov, ktorých cieľom bola podpora podnikov
počas obdobia N. XX, pričom niektoré tieto podniky sa v dôsledku tejto udalosti spamätávajú ešte
dodnes. Zároveň poukázal aj na nesplnenie podmienok v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a to
určitosť a zrozumiteľnosť odstúpenia od zmluvy, nakoľko ako uviedol, správa z vykonanej kontroly
bola doručená až na žiadosť žalovaného a to niekoľko dní po vykonanej kontrole, pričom odstúpenie
od zmluvy je datované ku XX.X. K. doručená správa bola až mesiac na to a v takomto prípade

nemožno považovať právny úkon za určitý, čo potvrdzuje aj Judikatúra súdov SR. Odkázal napríklad
na rozhodnutie E. C. C.. XXXXX XX/XXXX, v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby zmluvná strana,
ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku odstúpením jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od
zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým
konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky na strane predpokladané

účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku. Zároveň poukázal aj na to, že ku
kompletnosti takého konania žalobcu nemožno považovať v súlade s dobrými mravmi resp. spoločensky
uznávané.

9.Vrámcizáverečnýchrečí,žalobcauviedol,žemázato,žepredloženýmilistinnýmidokladmipreukázal

oprávnenosť nároku a žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na vrátenie požadovanej dotácie vo výške
X XXX,XX eur. Ak podnikatelia chceli od štátu dotáciu bolo potrebné splniť podmienky určené v zmluve
aj vo výzve, kde je tá hranica, do kedy má vychádzať žalobca v ústrety jednotlivým podnikateľom
a príjemcom dotácií. Boli určené podmienky a žalovaný mal konať s odbornou starostlivosťou a mal
doručiť všetky potrebné doklady nevyhnutné k overeniu oprávnenosti celej výšky dotácie.

10. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalovaného uviedol, že naďalej trvajú na svojich
vyjadreniach a žalobu považujú za bezdôvodnú, nakoľko niet pochýb, že žalobca sa dopustil hrubého
porušenia Zákona o finančnej kontrole a v dôsledku tohto nemôže byť dané odstúpenie od zmluvy
považované za platné. Ďalej poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi a preto žiadal súd, aby žalobu

zamietol v celom rozsahu.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä
so : výzvou plus C. T. H. na podporu podnikov (č.l. 4- rub č.l. 10 súdneho spisu), žiadosťou o poskytnutie
dotácie (č.l. 11- rub č.l. 12 súdneho spisu), Zmluvou o poskytnutí dotácie (č.l. 13-15 súdneho spisu),

potvrdením o poskytnutí dotácie (č.l. 16 súdneho spisu), správou o výsledku kontroly (č.l. 17 súdneho
spisu), čiastočným odstúpením od zmluvy (č.l. 18 súdneho spisu), doručenkou (č.l. 19 súdneho spisu),
výzvou na doloženie dokladov spolu s potvrdením o doručení (č.l. 53 -č.l.55 súdneho spisu) a listinnými
dôkazmi predloženými žalovaným, a to oznámením o neuznaní čiastočného odstúpenia od zmluvy spolu
s prílohami (č.l. 30 – rub č.l. 45 súdneho spisu).

12. V konaní nebolo sporné, že na základe výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre
micro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry, kreatívneho priemyslu z rozpočtovej kapitoly
A. B. C., požiadal žalovaný o poskytnutie dotácie. V konaní nebolo sporné, že A. B. C. ako poskytovateľ
uzavrelo so žalovaným dňa XX.XX.XXXX ako príjemcom Zmluvu o poskytnutí dotácie reg. XX/XXXX-

XXXX-XXXX-XXXXX v súvislosti s vypuknutím ochorenia N. – XX – dotácie na fixné náklady. V konaní
nebolosporné,žezmluvabolauzavretápodľaust§51Občianskehozákonníka.Vkonanínebolosporné,
že na základe tejto zmluvy bola žalovanému poskytnutá dotácia vo výške X XXX,XX J.. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný nepredložil žalobcovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške
X XXX,XX J.. V konaní nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX čiastočne odstúpil od

Zmluvy o poskytnutí dotácie reg. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX vo výške nesplneného záväzku vo
výške X XXX, XX J.. V konaní nebolo sporné, že čiastočné odstúpenie bolo žalovanému doručené
dňa XX.XX.XXXX. V konaní nebolo sporné, že žalovanému bola doručená správa z administratívnej
finančnej kontroly dňa XX.X.XXXX teda po čiastočnom odstúpení od zmluvy. Sporná bola existencianároku žalobcu na platné odstúpenie od zmluvy. Sporná bola platnosť odstúpenia od zmluvy. V konaní
nebolo sporné, že žiadosť o poskytnutie dotácie bola schválená a vyplatená na základe čestných
prehlásení žalovaného, pričom kontrola oprávnených nákladov prebiehala až po vyplatení dotácie.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný preukázal len náklady v hodnote XX XXX,XX J., teda o X XXX,XX
J. menej ako deklaroval v žiadosti a nepreukázal účel použitia dotácie vo výške X XXX,XX J.. V konaní
nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na predloženie dokumentácie v zmysle zmluvy e mailom
zo dňa XX.XX.XXXX, s tým že žalovaného vyzval na doručenie dokladov do 14 dní od doručenia tejto
výzvy. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zaslal žalobcovi doklady až dňa XX.XX.XXXX. Pričom

tieto doklady žalobca akceptoval. Avšak napriek tomu nebol preukázaný účel použitia dotácie vo výške
X XXX,XX J.. V konaní nebolo sporné, že žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o neuznaní čiastočného
odstúpenia od zmluvy aj s dokumentmi dňa XX.XX.XXXX. V konaní bolo sporné, či bol žalovaný
oprávnený doložiť doklady preukazujúce použitie poskytnutej dotácie aj neskôr.

13. Pokiaľ ide o záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd mal za to, že ide o záväzkový

právny vzťah, založený Zmluvou o poskytnutí dotácie reg. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX a to podľa
ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, toto súd posudzoval podľa §
48 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. A nároky na vrátenie
finančných prostriedkov podľa ust. § 451 a nasl. OZ.

14. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

15. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

17. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

18.Podľa§491ods.2Občianskehozákonníka,nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravených

treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.

19. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti A. B. C. D., E. dotáciu
nie je právny nárok. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

22. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.

23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom
rozsahu vyhovel. V konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným
ako príjemcom bola uzavretá Zmluva o poskytnutí dotácie reg. Č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX na

základe ktorej sa žalobca v zmysle čl. II bod 1 zaviazal poskytnúť prijímateľovi finančné prostriedky
vo výške X XXX,XX J. na účet príjemcu najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto
zmluvy. Podľa článku IV. predmetnej zmluvy bod. 3 sa príjemca zaviazal do 90 dní od poskytnutia dotácie
doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok,účtovných kníh, dokladov, resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet
výšky dotácie. Podľa článku V. odstúpenie od zmluvy bod. 1 v prípade, že príjemca nepoužije poskytnutú
dotáciu v súlade s predmetom a účelom tejto zmluvy poskytovateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

Poskytovateľ je tiež oprávnený odstúpiť od zmluvy ak príjemca uviedol v žiadosti nepravdivé údaje
alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Odstúpenie je účinné dňom doručenia písomného
oznámenia o odstúpení od zmluvy príjemcovi. Toto ustanovenie nemá vplyv na povinnosť príjemcu
zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. IV. bod 6. tejto zmluvy, ani na postup podľa § 31 zákona č. 523/2004
Z.z.. Podľa článku V. bod. 2 zmluvy ak nastane situácia podľa bodu 1 tohto článku t.j. poskytovateľ

od zmluvy odstúpi, príjemca je povinný do 30 dní od doručenia písomného oznámenia o odstúpení
od zmluvy vrátiť poskytovateľovi dotáciu, ktorá mu bola poskytnutá. V prípade že príjemcovi vznikne
zároveň povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy, v rovnakej lehote je príjemca povinný
zaplatiť poskytovateľovi aj zmluvnú pokutu.

24. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí dotácie

reg. Č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX dotáciu vo výške X XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX K. to na
základe čestných vyhlásení žalovaného. Žalovanému tak vznikla povinnosť do 90 dní (t.j. najneskôr do
XX.XX.XXXX) doručiť žalobcovi ako poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie
vo forme účtovných kníh, dokladov, resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité
pre výpočet výšky dotácie. V konaní nebolo sporné, že žalovaný predmetné dokumenty, napriek svojej

zmluvnej povinnosti žalobcovi nepredložil a preto žalobca od zmluvy čiastočne odstúpil a to listom
zo dňa XX.XX.XXXX. V uvedenom odstúpení žalobca uviedol, že Zmluva nadobudla účinnosť dňa
XX.XX.XXXX. Na základe zmluvy Vám bola poskytnutá dotácia vo výške X XXX,XX J.. P. zmysle
ustanovenia čl. IV., bod. 3., Zmluvy príjemca sa zaväzuje do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu
doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok,

účtovných kníh, dokladov resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet
výšky dotácie. Na základe kontroly zo dňa XX.XX.XXXX vykonanej v súlade so Zmluvou a platnými
právnymipredpismiSRsmezistiliporušenieVašichpovinnostíatotým,žestenepredložilidokumentáciu
preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške X XXX,XX J.. Následne bol citovaný čl. V. bod 1. zmluvy
a čl. V, bod 2. zmluvy. S tým že následne bolo uvedené, že na základe uvedených skutočností, vzhľadom

k porušeniu zmluvných podmienok na Vašej strane ako prijímateľa dotácie Vám oznamujeme, že
čiastočne odstupujeme od Zmluvy o poskytnutí dotácie reg. Č. XX/XXXX -XXXX -XXXX-XXXXX v rámci
Schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia N. -XX – dotácie na
fixné náklady (schéma štátnej pomoci) C..XXXX(XXXX/X) P. P. E. Q. X XXX,XX J.. Zároveň bol žalovaný
vyzvaný aby do 30 dní odo dňa doručenia odstúpenia vrátil dotáciu vo výške X XXX,XX J.. Súd mal

z doručenky na č.l. 19 preukázané, že čiastočné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené
dňa XX.XX.XXXX. Uvedenú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Zo správy o výsledku kontroly zo dňa
XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že žalovaný požadoval dotáciu vo výške X XXX,XX J. (ktorá mu
v tejto výške aj bola poskytnutá), pričom výška neoprávnene poskytnutej dotácie bola X XXX,XX J., čo
žalovaný nepoprel.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že čiastočné odstúpenie od Zmluvy
o poskytnutí dotácie reg. Č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX je platné a to z nasledovných dôvodov.

26. Priamo v zmluve, a to v čl. IV. bod. 3 sa žalovaný zaviazal doložiť žalobcovi doklady preukazujúce

účel použitia dotácie a to do 90 dní od poskytnutia dotácie. V Čl. V. bod. 1 zmluvy bolo dohodnuté, že
žalobca je oprávnený od zmluvy odstúpiť ak žalovaný nesplnil povinnosti uvedené v tejto zmluve. Jednou
z povinností žalovaného, ktoré sú v zmluve vyslovené uvedené je aj tá uvedená v článku IV. bod. 3
zmluvy,t.j.povinnosťdoručiťžalobcovipožadovanúdokumentáciuatodo90dníodposkytnutiadotácie.
Skutočnosť, že predmetné dokumenty v danej lehote žalobcovi neboli poskytnuté medzi stranami sporu

nebola sporná.

27. Samotná zmluva bola uzavretá podľa občianskeho zákonníka, pričom občianskoprávne vzťahy sa
vyznačujú zmluvnou voľnosťou, preto je na stranách aby si upravili vzájomné práva a povinnosti, ktoré
budú zodpovedať ich vôli a ktoré budú zároveň rešpektovať a dodržiavať. Malo by byť samozrejmosťou,

aby tieto zmluvy zmluvné strany dodržiavali a teda dobrovoľne plnili z nich vyplývajúce povinnosti.
A v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na práve jednej zo strán v prípade nesplnenia povinnosti
druhou zmluvnou stranou odstúpiť od zmluvy, mala by to zmluvná strana porušujúca svoje povinnosti
rešpektovať. Strana, ktorej vyplýva povinnosť zo zmluvy by mala prioritne tieto povinnosti splniť a nie sasprávať vlažne k svojim povinnostiam a následne sa domáhať neplatnosti odstúpenia od zmluvy, keď si
svojou vinnou nesplní svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazala.

28. Súd mal za to, že uvedené čiastočné odstúpenie od zmluvy je platné aj z nasledovných dôvodov.
Keď žalobca zistil, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť predložiť potrebné dokumenty na preukázanie
účelu použitia finančných prostriedkov poskytnutých formou dotácie, a to do XX.XX.XXXX, neodstúpil
rovno od zmluvy, ale vyzval žalovaného mailom zo dňa XX.XX.XXXX na splnenie povinnosti a umožnil
žalovanému doložiť predmetné doklady v dodatočnej lehote. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil

ani v dodatočnej lehote 14 dní. Doložil len časť dokladov a to po dodatočne poskytnutej lehote dňa
XX.XX.XXXX, ktoré žalobca akceptoval a odstúpil iba od tej časti zmluvy, v ktorej žalovaný nepreukázal
účel použitia poskytnutej dotácie (ani napriek dodatočne poskytnutej lehote).

29. Súd mal za to, že žalobca bol oprávnený od zmluvy o poskytnutí dotácie v súlade s čl. V. odstúpiť,
nakoľko si žalovaný nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z článku IV. bod 3 zmluvy. Tento nárok mu

vyplýva priamo zo zmluvy a výkladom možno dospieť k tomu, že v prípade ak prijímateľ- žalovaný
nedoručí poskytovateľovi – žalobcovi doklady uvedené v článku IV. bod. 3 zmluvy je poskytovateľ -
žalobca oprávnený podľa článku V. bod. 1 odstúpiť od zmluvy. Súd vychádzal z rozhodnutia R. C. C.
D., kde treba vychádzať v prospech zachovania platnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou.

30. I v prípade, ak by sme nemohli vychádzať z príslušného dojednania v zmluve, žalobca mal zákonný
nárok na odstúpenie od zmluvy a to podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie,
môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Nakoľko žalovaný

nesplnil spoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z článku IV. bod 3 zmluvy ako to bolo uvedené už vyššie
a nedoručil žalobcovi doklady preukazujúce účel použitia dotácie v lehote dojednanej v zmluve – 90
dní od poskytnutia dotácie, žalobca vyzval žalovaného na dodatočné splnenie svojej povinnosti a to
v dodatočnej lehote, pričom na uvedené ho vyzval mailom zo O..XX.XXXX, s tým že žalovanému určil
dodatočnúlehotunadoloženiedokladovato14dní.Uvedenúskutočnosťžalovanýnespochybnilnaopak

priznal. Žalovaný doložil žalobcovi časť dokladov XX.XX.XXXX, teda po dodatočne poskytnutej lehote
ktorá skončila dňa XX.XX.XXXX, ktoré však žalobca napriek tomu akceptoval. Nakoľko však vo zvyšnom
rozsahu žalovaný doklady žalobcovi neposkytol, v rozsahu v akom nepreukázal účel použitia dotácie,
žalobca odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie reg. Č. XX/XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX. Tu právo na
odstúpenie od zmluvy žalobcovi patrí priamo zo zákona. Priamo zákon toto právo žalobcovi priznáva.

Preto mal súd za to, že odstúpenie od zmluvy je platné. Súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného,
ktorý sám konštatuje, že právo odstúpiť od zmluvy patrí žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

31. Pokiaľ ide o samotný dokument – písomné znenie čiastočného odstúpenia od zmluvy zo dňa

XX.XX.XXXX, súd mal za to, že predmetný dokument je dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý a preto
je platný. Je z neho zrejmé v akom rozsahu žalobca odstupuje od zmluvy o poskytnutí dotácie reg. XX/
XXXX-XXXX-XXXX-XXXXX Q. O. XX.XX.XXXX a aj z akých dôvodov. Je v nej uvedené pre nesplnenie
ktorej povinnosti žaloba čiastočne odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie (žalovaný nedoložil v zmluvne
dohodnutej lehote dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške X XXX,XX eur).

32. Pokiaľ ide o čiastočné odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, toto sa stalo účinné jeho
doručením žalovanému, t.j. XX.XX.XXXX. V tomto čase žalovaný nedoručil žalobcovi potrebné doklady
preukazujúce účel použitia dotácie. Napriek tomu, že predmetné dokumenty mal žalovaný žalobcovi
doručiť neskôr, k uvedenému malo dôjsť až následne, a to dňa XX.XX.XXXX spolu s oznámením

o neuznaní čiastočného odstúpenia od zmluvy o poskytnutí dotácie. V danom prípade však uvedené už
v tomto čase bolo irelevantné.

33. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v skutočnosti poskytol žalovanému ďaleko dlhšiu lehotu
na doplnenie potrenej dokumentácie ako 14 dní, avšak žalovaný túto dodatočnú lehotu nevyužil. Bolo

na ňom aby sa uistil, či predložil všetky potrebné dokumenty na ponechanie si poskytnutých peňažných
prostriedkov vo forme dotácie. Súd mal za to, že malo mu byť jasné, že žalobca bude skúmať či naložil
s predmetným prostriedkami, tak ako sa zaviazal, a že v prípade že nepreukáže že boli poskytnuté
peňažné prostriedky použité na dohodnutý účel, bude ich musieť vrátiť. Tvrdenie žalovaného, že malza to, že zaslaním dokladov dňa XX.XX.XXXX si svoju povinnosť splnil, nemá vplyv na skutočnosť, že
si svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný mal možnosť kontaktovať žalobcu, aby sa ubezpečil, že doložil
všetky potrebné doklady preukazujúce účel použitia poskytnutej dotácie.

34. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy až po vykonanej kontrole, keď si bol istý v akom rozsahu
žalovaný nepreukázal účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Teda od zmluvy odstúpil po
vykonanej kontrole, na podklade správy z tejto kontroly.

35. Žalovaný namietal spôsob vykonania kontroly, namietal, jednak že správa z kontroly mu bola
doručená až XX.XX.XXXX a namietal, že kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, a v rámci
kontroly mu mala byť poskytnutá ďalšia lehota na doloženie chýbajúcich dokumentov. Súd v tejto
súvislosti uvádza, že ako všeobecný súd so zameraním na obchodnoprávnu agendu, nie je oprávneným
orgánom na preskúmavanie spôsobu výkonu predmetnej kontroly a na hodnotenie, či bola alebo nebola
vykonaná v súlade so zákonom a následne z toho vyvodzovať závery. Ak mal žalovaný za to, že

predmetná kontrola nebola vykonaná zákonným spôsobom mal sa obrátiť na príslušný orgán a riešiť
uvedené zákonným postupom. Avšak žalovaný v rámci konania netvrdil, žeby požiadal o preskúmanie
spôsobu výkonu kontroly, príp. netvrdil, žeby na to príslušný orgán vyslovil porušenie zákona pri výkone
predmetnej kontroly. Výsledok kontroly, t.j. že nepreukázal spôsob použitia peňažných prostriedkov vo
výške X XXX,XX J. a teda že žalovanému bola neoprávnene poskytnutá dotácia vo výške X XXX,XX J.

I. nenamietal. Uvedenú skutočnosť nerozporoval.

36. Zároveň na druhej strane súd konštatuje, že zákonné ustanovenie § 20 ods. 4 zákona č. 357/2015
Z.z. o finančnej kontrole, podľa ktorého oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej
kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná : písm. b) oboznámiť povinnú osobu

s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky
a poučiť povinnú osobu o možnosti podať písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým
odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie
prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy v lehote najmenej
päť pracovných dní odo dňa doručenia návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy, ak sa

oprávnená osoba nedohodne s povinnou osobou inak, c) preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným
nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých
opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu
správy a zohľadniť opodstatnené námietky v čiastkovej správe alebo v správe a neopodstatnenosť
námietok spolu s odôvodnením neopodstatnenosti oznámiť povinnej osobe v čiastkovej správe alebo v

správe, d) zaslať čiastkovú správu alebo správu povinnej osobe, na ktoré žalovaný odkazuje, výslovne
žalobcovi neukladá povinnosť poskytnúť žalovanému ďalšiu dodatočnú lehotu na doloženie dokladov
preukazujúcich účel použitia poskytnutej dotácie. V prípade ak žalovaný nesplnil svoju povinnosť doložiť
potrené doklady v dodatočnej lehote, ktorá bola viac než primeraná, ukladá žalobcovi aby oznámil
žalovanému zistené nedostatky, ku ktorým môže žalovaný podať námietky rovnako ako aj k navrhnutým

odporúčaniam. Avšak z vyššie uvedených zákonných ustanovení nevyplýva výslovná povinnosť žalobcu
pri zistenom nedostatku (pri absencii dokladov preukazujúcich účel použitia) poskytnúť žalovanému
ďalšiu dodatočnú lehotu na doloženie požadovaných dokladov.

37. Zároveň mal súd za to, že pre právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy je rozhodujúce, že žalovaný

si ani v dodatočnej lehote, ktorú mu žalobca poskytol na splnenie povinnosti, svoju zmluvnú povinnosť
nesplnil, čím žalobcovi vzniklo podľa zmluvy ale aj podľa zákona právo odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ ide
o vykonanú kontrolu, pre žalobcu mala význam, aby vedel určiť v akom rozsahu nepreukázal žalovaný
účel použitia poskytnutej dotácie, ktorá bola žalovanému poskytnutá na základe čestných vyhlásení.
To že správa z tejto kontroly bola žalovanému poslaná až neskôr – XX.XX.XXXX pre právo žalobcu

odstúpiťodzmluvyzdôvodunedoručeniapotrebnýchdokladovanivdodatočnejlehote,doXX.XX.XXXX
na uvedené právo žalobcu nemá vplyv. A pokiaľ ide o nedodržanie zákonných predpisov pri výkone
kontroly, uvedené mal žalovaný riešiť pred príslušným orgánom, ktorým okresný súd, prejednávajúci
obchodnoprávne spory nie je. V tejto súvislosti, súd uvádza, že výsledok kontroly, t.j. výšku prostriedkov,
pri ktorých žalovaný nepreukázal účel použitia žalovaný nespochybnil a nepoprel.

38. Na rozdiel od žalovaného, súd mal za to, že pri prostriedkoch poskytnutých z verejných zdrojov
je potrebné postupovať prísne formálne pokiaľ ide o kontrolu splnenia podmienok, ich poskytnutia
a preukázania účelu ich použitia. Nakoľko ten kto ich poskytol, zodpovedá (štátu, verejnosti) za to, žeboli poskytnuté tomu kto splnil podmienky na ich poskytnutie aj za to, že táto osoba ich použila na účel
na ktoré boli poskytnuté. Zároveň súd pripomína, že podľa § 12 zákona č. 71/2013 Z.z. nie je na dotáciu
právny nárok.

39. Nakoľko mal súd za to, čo žiadna zo strán sporu nerozporovala, že žalovaný nepreukázal spôsob
použitia peňažných prostriedkov vo výške X XXX,XX J., a uvedené neodstránil ani v dodatočnej lehote
ktorú mu žalobca poskytol a uvedené nesplnil ani do doručenia čiastočného odstúpenia od zmluvy
(XX.XX.XXXX) a nakoľko mal súd za to, že čiastočné odstúpenie od zmluvy je platné, súd mal za to

že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu X XXX,XX J. titulom bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, (ako majetkový prospech získaný plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol) nakoľko podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy
sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak. Povinnosť vrátiť predmetnú sumu vyplýva aj priamo zo zmluvy, kde podľa článku V. bod. 2 bolo
dohodnuté, že ak nastane situácia podľa bodu 1. tohto článku, t.j. poskytovateľ od zmluvy odstúpi,

príjemca je povinný do 30 (tridsiatich) dní od doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy
vrátiť poskytovateľovi dotáciu, ktorá mu bola poskytnutá. V prípade, že príjemcovi vznikne zároveň
povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy, v rovnakej lehote je príjemca povinný zaplatiť
poskytovateľovi aj zmluvnú pokutu.

40. Súd mal za to, že žalovaným tvrdené dodatočné doloženie dokladov žalobcovi, ktoré mali preukázať
účel použitia celej dotácie, nemá vplyv na platnosť už uskutočneného čiastočného odstúpenia od
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa XX.XX.XXXX, doklady preukazujúce účel
použitia dotácie mali byť doručené žalobcovi dňa XX.XX.XXXX. S. od zmluvy je platné a účinné ku dňu
jeho doručenia žalovanému (aj podľa čl. V. bod 1. zmluvy), dodatočné doloženie dokladov zo strany

žalovaného po nastúpení účinkov odstúpenia, kedy (podľa § 48 Občianskeho zákonníka odstúpením
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak a podľa článku V. bod. 1odstúpenie je účinné dňom doručenia písomného oznámenia
o odstúpení od zmluvy príjemcovi), nespôsobuje odpadnutie účinkov odstúpenia od zmluvy zo strany
žalobcuatedanespôsobujeodpadnutiedôvodunavráteniesumyXXXX,XXJ.,takakototvrdížalovaný.

41. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ním
uplatnenú sumu, t.j. X XXX,XX J. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu
Žilina na Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,

teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).