Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202528
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324202528.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu
JUDr. Petra Dumana a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom
Žiškova 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr.
Daniel Juhás, s. r. o., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 869 970, proti žalovaným: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. C. XXX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. C. XXX, 3/ F. B.,

nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. C. XXX, 4/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. C. XXX a 5/ H.
C. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. C. XXX, v konaní o odporovacej žalobe, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
č. k. 26C/83/2024-224 zo dňa 05.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie voči žalovanému 1/ p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým: I. žalovanému 1/
zakázal previesť alebo zaťažiť právom tretej osoby svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 k celku na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. C. D. C., obec: C. D. C., okres: Galanta ako rodinný
dom so súp. č. XXX postavený na pozemku s parc. č. 2155/6, garáž postavená na pozemku s parc. č.
2155/8a2155/9,inábudovapostavenánapozemkusparc.č.2155/7;II.žalovanému2/zakázalpreviesť
alebo zaťažiť právom tretej osoby svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 k celku na nehnuteľnostiach

zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. C. D. C., obec: C. D. C., okres: Galanta ako rodinný dom so súp. č.
XXX postavený na pozemku s parc. č. 2155/6, garáž postavená na pozemku s parc. č. 2155/8 a 2155/9,
iná budova postavená na pozemku s parc. č. 2155/7; III. žalovanému 3/ zakázal previesť alebo zaťažiť
právom tretej osoby svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. C. D. C., obec: C. D. C., okres: Galanta ako rodinný dom so súp. č. XXX postavený
na pozemku s parc. č. 2155/6, garáž postavená na pozemku s parc. č. 2155/8 a 2155/9, iná budova

postavená na pozemku s parc. č. 2155/7.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca listinnými dôkaznými preukázal, že aktuálne má voči dlžníkovi
(žalovaný 5/) judikované pohľadávky v podobe pohľadávky potvrdenej a priznanej právoplatným a
vykonateľným súdnym rozhodnutím - Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k.
3Zm 743/2011-22 zo dňa 12.03.2012, ktorá pohľadávka je vymáhaná prostredníctvom exekúcie vedenej
súdnou exekútorkou JUDr. Denisa Kvasňovská, Exekútorský úrad Košice, Štefánikova 26, Košice pod
sp. zn. EX 1493/2012 („pohľadávka č.1"). Výška pohľadávky č. 1 bola ku dňu 15.05.2024 vyčíslená na

429.311,59 eura. Po prípadnom schválení rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľností dlžníka zapísaných
na LV č. XXX nachádzajúcich v k.ú. I. dôjde k jej zníženiu o 18.070,76 eura, avšak na druhej stranekaždým dňom rastie pohľadávka o výšku úrokov (dôkaz: Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V č.k. 3Zm 743/2011-22 zo dňa 12.03.2012; Upovedomenie o začatí exekúcie EX 1493/2012;
Zápisnica súdnej exekútorky JUDr. Denisy Kvasňovskej zo dňa 28.03.2024 o rozvrhu výťažku z

dražby nehnuteľnosti; Oznámenie súdnej exekútorky JUDr. Denisy Kvasňovskej zo dňa 10.06.2024).
Žalobca má ďalej voči dlžníkovi pohľadávku potvrdenú a priznanú právoplatným a vykonateľným
súdnym rozhodnutím - Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 15Zm/7/2010-15 zo
dňa 22.09.2010. Pohľadávka je vymáhaná prostredníctvom exekúcie vedenej súdnou exekútorkou
JUDr. Denisa Kvasňovská, Exekútorský úrad Košice, Štefánikova 26, Košice pod sp. zn. 1853/2012

(„pohľadávka č. 2“). Výška pohľadávky č. 2 bola ku dňu 23.12.2023 bez trov exekúcie súdnej exekútorky
vyčíslená na 52.971,47 eura, pričom každým dňom narastá o výšku úrokov (dôkaz: Zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 15Zm/7/2010-1 5 zo dňa 22.09.2010; Zápisnica súdnej
exekútorky JUDr. Denisy Kvasňovskej zo dňa 28.03.2024 o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti).
Napokon má žalobca voči dlžníkovi pohľadávku potvrdenú a priznanú právoplatným a vykonateľným
súdnym rozhodnutím - Uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 521/2014-57 zo dňa

16.11.2015. Pohľadávka je vymáhaná prostredníctvom exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolf Varga, Exekútorský úrad Dunajská Streda, Hlavná 26/5, Dunajská Streda pod sp. zn. 186EX
110/18 („pohľadávka č. 3"). Výška pohľadávky č. 3 bez trov exekúcie súdneho exekútora bola ku dňu
15.05.2024 89.420,15 eura a s trovami exekúcie 110.942,15 eura (dôkaz: Uznesenie Okresného súdu
Bratislava V č.k. 1CbZm 521/2014-57 zo dňa 16.11.2015; Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn.

186EX 110/18; List od JUDr. Rudolf Varga, súdny exekútor zo dňa 15.05.2024, 186EX 110/18-268
- Prihlásenie pohľadávky a trov exekúcie). Žalobca tiež preukázal, že časť majetku žalovaného 5/
ako dlžníka žalobcu, tento spoločne so žalovanou 4/ po vzniku pohľadávok previedol na blízke osoby
- deti - formou bezodplatného prevodu darovacou zmluvou tak, že dňa 07.12.2023 žalovaní 4/ a
5/ ako darcovia a oprávnení z vecného bremena uzatvorili so svojimi deťmi (žalovanými 1/ až 3/)

ako obdarovanými a povinnými z vecného bremena darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného
bremena. Na základe tejto zmluvy dlžník spolu so žalovanou 4/ bezodplatne previedli svoje celé
vlastnícke právo na nehnuteľnostiach vo C. D. C., konkrétne na rodinnom dome, garáži a ostatných
stavbách bez súpisného čísla na žalovaných 1/ až 3/, pričom každý z nich nadobudol spoluvlastnícky
podiel vo výške 1/3 k celku. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C. D. C.,

obec: C. D. C., okres: Galanta ako rodinný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku s parc. č.
2155/6, garáž postavená na pozemku s parc. č. 2155/8 a 2155/9, iná budova postavená na pozemku s
parc. č. 2155/7. Zároveň k nim zriadili vecné bremeno - trvalé, neobmedzené, bezodplatné a doživotné
právo bývania a užívania v prospech dlžníka a G. B. ako oprávnených z vecného bremena (dôkaz:
darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 07.12.2023; Výpis z LV č. XXXX, k.ú.

C. D. C.; Upovedomenie o začatí exekúcie EX 1493/2012; Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn.
186EX 110/18). Medzi zvyšný majetok dlžníka patrí: a) spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. J., obec: B., okres: Galanta: parcela registra „C"
č. 259/1, výmera 5611 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C" č. 259/3,
výmera 181 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C" č. 259/4, výmera 119

m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C" č. 259/5, výmera 71 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C" č. 259/8, výmera 549 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súp. č. XXXX, popis stavby: administr. budova, postavená na
pozemku s parc. č. 259/3, stavba so súp. č. XXXX, popis stavby: dielňa, postavená na pozemku s parc.
č. 259/4, stavba so súp. č, XXXX, popis stavby: garáž, postavená na pozemku s parc. č. 259/5, stavba

so súp. č. XXXX, popis stavby: garážové státie a opravárenská dielňa, postavená na pozemku s parc. č.
259/8. Hodnota spoluvlastníckeho podielu dlžníka na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci B. bola
stanovená znalkyňou Mgr. Ing. Ľubica Chomčová znaleckým posudkom č. 64/2023 zo dňa 30.10.2023
vrátane jeho doplnenia č. 1 zo dňa 12.12.2023 na sumu 461.000,- eur. Po neúspešnom 1. kole dražby
tohto majetku v exekúcii vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Kvasňovskou pod sp. zn. EX

1493/2012 Okresný súd Galanta uznesením č. k. 16Er/793/2012 - 162 zo dňa 26.04.2024 udelil súhlas
so znížením trhovej ceny draženého majetku o 25 %, t.j. na čiastku 345.667,50 eura. Ani 2. kolo dražby,
ktoré sa uskutočnilo 27.06.2024, však nebolo úspešné, keďže sa na ňom nezúčastnil žiadny záujemca
a exekútorka bude nútená požiadať súd o udelenie súhlasu s ďalším znížením ceny (dôkaz: Výpis z
LV č. XXXX, k.ú. B. J., obec: B.; Znalecký posudok č. 64/2023 2023 zo dňa 30.10.2023 vrátane jeho

doplnenia č. 1 zo dňa 12.12.2023; Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 16Er/793/2012 - 162 zo dňa
26.04.2024);b)pozemkyvspoluvlastníckompodiele1/1zapísanénaLVč.XXXXprek.ú.C.D.C.,obec:
C.D.C.,okres:Galanta:-parcelaregistra„E"č.3181/4,výmera423m2druhpozemku:záhrada,parcela
registra „E" č. 3181/4, výmera 377 m2 druh pozemku: vinica. Hodnota vyššie uvedených pozemkovnachádzajúcich sa v obci C. D. C. bola stanovená znalcom Ing. Tanuška Romeo znaleckým posudkom
č. 49/2024 zo dňa 06.06.2024 na sumu 18.000,- eur (dôkaz: Výpis z LV č. XXXX, k.ú.: C. D. C., obec: C.
D. C.; Znalecký posudok č. 49/2024 znalca Ing. Tanuška Romeo zo dňa 06.06.2024; Oznámenie súdnej

exekútorky JUDr. Denisy Kvasňovskej zo dňa 10.06.2024).

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že aktuálna výška pohľadávok žalobcu č. 1 až 3
presahuje v súčte čiastku 550.000,- eur, pričom hodnota vyššie uvedeného nehnuteľného majetku
dlžníka predstavuje čiastku 363.667,50 eura (345.667,50 eura + 18.000,- eur), t.j. rozdiel vo výške

186.332,50 eura predstavuje výšku pohľadávky žalobcu nepokrytú hodnotou ďalšieho majetku dlžníka,
vo svetle čoho sa javí byť nárok uplatnený žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako dôvodný, nakoľko reálne existuje obava, že nadobúdatelia sporných nehnuteľností v osobách
žalovaných 1/ až 3/, sťažia procesné postavenie žalobcu v konaní vo veci samej v prípade ďalšieho
potenciálneho prevodu ich spoluvlastníckych podielov na tretie subjekty, čím by mohlo dôjsť i k
zmareniu realizácie práva žalobcu z odporovateľného právneho úkonu, ktorý predstavuje predmet

konania vo veci samej (po prevode spoluvlastníckych podielov žalovanými 1/ až 3/ na tretie osoby
si žalobca nárok z odporovateľného právneho úkonu nemôže uplatniť voči týmto tretím subjektom,
pričom uspokojenie nároku žalobcu by v prípade jeho procesného úspechu vo veci samej bolo prakticky
znemožnené). I za situácie, keď všeobecná hodnota sporných nehnuteľností nie je žalobcom uvedená,
mal súd, vychádzajúc zo svojich praktických poznatkov za to, že vzhľadom na špecifikáciu spornej

nehnuteľnosti, táto predstavuje zabezpečenie plnenia zodpovedajúce zásade proporcionality (právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah)azároveň sledovanýúčelnemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením(predmetomkonania
vo veci samej nie je uloženie povinnosti zodpovedajúcej plneniu). Navyše, napriek nespornej skutočnosti
existencie vlastníctva nehnuteľnosti u žalovaných 1/ až 3/ v podiele 1/3 u každého z nich, žalobca sa v

návrhu uspokojil (bez explicitného uvedenia dôvodu) s obmedzením dispozície na jednotlivých zložkách
vlastníckeho práva žalovaných 1/ až 3/ s ich spoluvlastníckymi podielmi len do výšky 1/6 u každého
z nich, ktorým kvantitatívnym určením je súd viazaný. Preto súd návrhu ako dôvodnému vyhovel v
plnom rozsahu, pričom z textu návrhom žiadaného rozhodnutia vylúčil príslovku „akokoľvek“ z dôvodu
jej zjavnej nadbytočnosti.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v rozsahu jeho výroku I. odvolanie žalovaný 1/,
ktorý žiadal, aby odvolací súd (v napadnutom rozsahu) uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Dôvodil, že žalobca svoj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje skutkovými tvrdeniami, ktoré nie sú úplné alebo

vôbec pravdivé a ktoré nie sú podložené žiadnym dôkazom, teda sú neosvedčené. To mení skutočný
skutkový stav veci tak, ako prebiehal v časovej súvislosti pred darovaním predmetných nehnuteľností
v prospech žalovaného 1/ od žalovaných 4/ a 5/. Rovnako podľa informácií, ktoré poskytli žalovanému
1/ žalovaní 4/ a 5/, žiadna reálna pohľadávka žalobcu voči nim toho času neexistuje, resp. neexistuje
v takom rozsahu a v takej podobe, ako to uvádza žalobca. Pohľadávky uplatnené žalobcom voči

žalovanému 5/ sú podľa informácií žalovaného 1/ v súčasnosti predmetom súdneho konania, kde
sa podľa názoru žalovaného 1/ závažným spôsobom spochybňuje žalobcom uplatnený nárok voči
žalovanému 5/ a konečnú reálnu judikovanosť a následnú vymáhateľnosť takejto pohľadávky žalobou
voči žalovanému 5/. Žalovaný 1/ s prekvapením prevzal zásielku zo súdu o vedení tohto súdneho
konania. Následne na základe žiadosti žalovaného v súvislosti s týmto súdnym konaním žalovaný 5/

(žalovaný4/)žalovanému1/poskytlibližšieinformácieovzniknutomsporemedzižalobcomažalovaným
5/. Tiež žalovaný 5/ žalovanému 1/ poskytol kópie podaní voči žalobcovi z týchto súdnych konaní.
Žalovaný 1/ má po ich preštudovaní zato, že žalovaný 5/ žiadnym spôsobom neohrozil vymáhateľnosť
vedených exekučných konaní. Práve naopak žalovaný 1/ na základe týchto informácií má zato, že,
žalobca nedokázal k dnešnému dňu uspokojiť svoje pohľadávky z predaja nehnuteľností, ktoré sú vo

výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, a ktorých hodnota prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu voči
žalovanému 5/. Žalovaný 1/ súčasne poukazoval na to, že podaný návrh vykazuje viacero závažných
nedostatkov čo do jeho úplnosti, pretože neobsahuje všetky náležitosti požadované ustanovením §
326 CSP, ktoré súdu bránia pokračovať v tomto konaní o ňom. Z náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný návrh obsahuje len všeobecne vymedzený petit návrhu, ktorý je však

nevykonateľný, pričom ostatné požadované osobitné náležitosti pre návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, akými sú opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, v ňom úplne absentujú a naviacnie sú v ňom obsiahnuté ani všetky všeobecné náležitosti žaloby podľa § 132 CSP (riadne
označenie strán sporu identifikačnými údajmi, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie, pripojenia dôkazov k návrhu, ktorých povaha to pripúšťa okrem

tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť). V prípade, že návrh neobsahuje predpísané náležitosti a
jeho obsah je neurčitý a nezrozumiteľný, v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
nepostupuje v zmysle § 129 CSP a neodstraňujú sa vady podania, len sa bez ďalšieho návrh odmietne
(teda aj bez vykonania dokazovania). Žalovaný 1/ má zato, že spochybnil žalobcom (ne)osvedčené
skutočnosti, že voči žalovanému 5/ existuje pohľadávka tak, ako to opisuje žalobca. Judikovateľnosť

žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému 5/ je prinajmenšom sporná. Žalovaný 1/ má tak zato,
že hodnoverne spochybnil žalobcom (ne)osvedčenú existenciu subjektívneho nároku žalobcu. Žalobca
dokonca žiadnym spôsobom súdu neosvedčil ani skutočnosti, kvôli ktorým nedošlo k uspokojeniu
žalobcu z dražby majetku žalovaného 5/, ktorý je v jeho vlastníctve. Rovnako žiadnym spôsobom súdu
neosvedčil ani skutočnosť že žalovaný 5/ má vôbec vedomosť o existencii akejkoľvek pohľadávky tak,
ako ju prezentuje žalobca. Vo vzťahu k okolnostiam predaja a nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným

1/, uviedol žalovaný 1/ že nadobudol predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne a nemal vedomosť o
žiadnej pohľadávke žalobcu voči žalovanému 5/ tak, ako to opisuje žalobca. Žalobca tak žiadnym
spôsobom neosvedčil ani tú tvrdenú skutočnosť, že žalovaný 1/ a žalovaný 5/ či žalovaný 4/ akýmkoľvek
spôsobom mali vedomosť o existencii pohľadávky žalobcu. Žalovaný 1/ poukazuje na dobromyseľnosť
pri nadobudnutí predmetných sporných nehnuteľností a podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov,

súdov Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, dobromyseľnému nadobúdateľovi
vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným
(skutočným) vlastníkom. „Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je
jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná

široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by
bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (l. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016). Preto má
žalovaný zato, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdenú skutočnosť, že sa v danom prípade
jednalo o akýsi účelový prevod a ani ďalšiu tvrdenú skutočnosť, že žalovaný 5/ konal s úmyslom
ukrátiť uspokojenie nárokov žalobcu. Žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti nadobudol v bežnom styku

darovacou zmluvou. Žalovaný 1/ sa tak tiež cíti ako dobromyseľný nadobúdateľ týchto nehnuteľností.
Ani na takýchto dôvodoch nie je možné hodnoverne osvedčiť skutočnosti tvrdené žalobcom a na
základe týchto vychádzať pri vydaní nariadeného neodkladného opatrenia. Žalobca vo svojom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neosvedčil, že žalovaní 1/ až 3/ majú v záujme predmetné
nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, zaťažiť, založiť, či zriadiť právo zodpovedajúce vecnému

bremenu. Žalovaní 1/ až 3/ žiadne takéto konanie momentálne nemajú v záujme. Žalobca tak nijako
neosvedčil svoje tvrdenie, že žalovaní 1/ až 3/ sa už v blízkej budúcnosti pokúsia previesť dotknuté
nehnuteľnosti na ďalší subjekt. Osvedčenie uvedeného by malo byť objektívnym predpokladom pre
vydanie neodkladného opatrenia v takomto rozsahu. Podľa verejne dostupných dát je žalovaný 5/
vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľností, ktorých hodnota presahuje sumu 500.000,- eur, preto je

možné dôvodne predpokladať, že uspokojenie prípadnej pohľadávky žalobcu bude možné uspokojiť
priamo z majetku žalovaného 5/. Tým teda žalobca hodnoverne neosvedčil ani tú skutočnosť, že voči
žalovanému 5/ v budúcnosti pravdepodobne nebude schopný účinne vymôcť svoj peňažný nárok.
Žalovaný 5/ sa žiadnym spôsobom nezbavuje svojich aktív, len v bežnom styku žalovanému 1/ - 3/
daroval spolu s žalovaným 4/ nehnuteľnosti. Preto podľa žalovaného 1/ nebola žalobcami osvedčená

ani tá skutočnosť, že exekúcia (prípadnej reálnej) pohľadávky žalobcov voči žalovanému 5/ by bola
ohrozená (je to len na úrovni subjektívnej ničím nepreukázanej domnienky). Žalovaný 1/ mal teda zato,
že nové žalovaným 1/ uvedené skutočnosti a predložené nové dôkazy v plnej miere vyvracajú skutkové
a právne závery súdu uvedené v napadnutom uznesení vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku I.,
keďže zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené. Zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Skutočnosti uvádzané žalobcom popri nových žalovaným 1/ uvedených skutočnostiach (ktoré
doteraz neboli v konaní uplatnené) neobstoja, a teda neexistuje žiaden relevantný dôvod ani dôkaz,
na základe ktorého je možné dôvodiť skutočnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo veci.

Nie sú splnené základné predpoklady na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, keďže žalobca
nijako hodnoverne neosvedčil danosť práva a súdu opísal podstatné skutkové okolnosti veci zdanlivo
v jeho prospech a ďalšie svoje subjektívne tvrdenia na úrovni domnienok nepodložil absolútne žiadnym
relevantným dôkazom. Všetky tieto skutočnosti zakladajú vážne pochybnosti o potrebe neodkladnejúpravy pomerov v neodôvodnený a neproporcionálny prospech žalobcu. Žalovaný 1/ tak má zato, že
takýto súdny zásah je neopodstatnený, neprimeraný a narúša princíp právnej istoty; a preto by mal byť
bezodkladne napravený.

6. K odvolaniu žalovaného 1/ podal žalobca písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že svoju pohľadávku
preukázal exekučnými titulmi, upovedomeniami o začatí exekúcie, ako aj vyjadreniami exekútorov,
preto je ničím nepodložená a nedôvodná námietka žalovaného 1/, že pohľadávka žalobcu toho času
neexistuje, resp. neexistuje v takom rozsahu a v podobe, ako je uvedené v návrhu. Aktuálne predstavuje

pohľadávku žalobcu jednak 1. pohľadávka vymáhaná u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu pod
sp. zn. 186EX110/18 vo výške 89.151,44 eura + trovy exekúcie vo výške 21.479,- eur; 2. pohľadávka
vymáhaná u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Kvasňovskej pod sp. zn. EX 1493/2012 aktuálne vo
výške 376.329,70 eur + trovy exekúcie vo výške 28.297,19 eura a 3. pohľadávka vymáhaná u súdnej
exekútorky JUDr. Denisy Kvasňovskej pod sp. zn. EX 1853/2012 aktuálne vo výške 54.093,18 eura
+ trovy exekúcie vo výške 14.490,79 eura + 540,63 eura trovy oprávneného na účelné vymáhanie

nároku podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Spolu 520.114,95 eura pohľadávka žalobcu voči
žalovanému 5/ plus 64.266,98 eura trovy exekúcie = 584.381,98 eura, čo podľa názoru žalobcu vo veľkej
miere presahuje súčasný majetok žalovaného 5/. K námietke žalovaného 1/, že žalobca nedokázal
uspokojiť svoje pohľadávky z predaja nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného
5/ a ktorých hodnota prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu voči žalovanému 5/ žalobca uviedol,

že žalovaný 1/ svoju domnienku o hodnote nehnuteľného majetku žalovaného 5/ ničím nepodložil.
K hodnote majetku žalovaného 5/ žalobca dodal, že dňa 27.10.2024 sa má uskutočniť 3. kolo dražby
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 5/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, obec B., k. ú.
B. J.. Vzhľadom na neúspešnosť predchádzajúcich dvoch kôl dražby v dôsledku absencie záujemcov,
došlo uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 16Er/793/2012-246 zo dňa 09.08.2024 k zníženiu

trhovej ceny tohto spoluvlastníckeho podielu o ďalších 35 %, t. j. na cenu 299.578,50 eura, čím žalobca
spolu s ostatnými dôkazmi už uvedenými v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
preukazuje nedostatočnosť hodnoty majetku žalovaného 5/ pre uspokojenie pohľadávky žalobcu voči
žalovanému 5/. Obava, že exekúcia bude ohrozená vyplýva z toho, že koncom roka 2023 žalovaný
5/ komunikoval súdnej exekútorke a oprávnenému, že chce predmetné pohľadávky vysporiadať a aj

napriek ústretovému návrhu žalobcu, termín pre vysporiadanie žalovaný 5/ nedodržal a na druhej strane
žalovaný 5/ pracoval na tom, aby svoj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností koncom roka 2023
previedol darovaním na svojich synov a zároveň ho zaťažil vecným bremenom. Potencionálnym ďalším
prevodom, ktorý vzhľadom na úzke rodinné väzby nie je možné vylúčiť, by sa znemožnil výkon exekúcie
na darovaný majetok, čím by došlo k ohrozeniu výkonu exekúcie, pretože žalovaný 5/ nedisponuje iným

majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhané pohľadávky žalobcu, a preto je namieste, aby
súdnaochranužalobcovýchveriteľskýchprávnariadilpožadovanéneodkladnéopatrenie.Žalobcapreto
žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie žalovaného 1/
zamietol v celom rozsahu. Zároveň žalobca žiadal, aby súd priznal žalobcovi právo voči žalovanému 1/
na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného 1/ bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
v ním napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti týkajúcej sa žalovaného 1/ vecne správne, a preto
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v tejto časti.

8. Pretože žalovaní 2/ a 3/ odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie nepodali a odvolanie čo

do časti výroku sa ich týkajúceho nepodal ani žalovaný 1/ (ktorý by v týchto častiach navyše ani
nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania, pričom žalovaní 1/ až 3/ pre účely neodkladného
opatrenianetvorianerozlučnéprocesnéspoločenstvo,pozn.),nadobudlouzneseniesúduprvejinštancievo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ právoplatnosť a v týchto častiach týkajúcich sa žalovaných 2/ a 3/ preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie ani nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
a argumenty žalovaného 1/ predostreté v podanom odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobcom
navrhované neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

11. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia
neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami
alebo právami.

12. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí

navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť

pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu

a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

15. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

16. V danom prípade sa žalobca prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáhal uloženia
žalovanému 1/ (rovnako aj žalovaným 2/ a 3/) zákazu previesť alebo zaťažiť právom tretej osoby svoj
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C.

D. C. dôvodiac tým, že voči žalovaným 1/ až 5/ podal dňa 02.07.2024 odporovaciu žalobu, ktorá je
vedenánaOkresnomsúdeGalantapodsp.zn.26C/83/2024,pretožemávočižalovanému5/akosvojmu
dlžníkovi, tromi právoplatnými rozhodnutiami súdu priznané peňažné pohľadávky, ktorých aktuálna
výška presahuje v súčte čiastku 550.000,- eur a tieto si vymáha v prebiehajúcich exekučných konaniach.Napriek vedomosti dlžníka o týchto exekučných konaniach, previedol žalovaný 5/ spolu s exmanželkou
– žalovanou 4/ darovacou zmluvou zo dňa 07.12.2023, t. j. bezodplatne, na svojich troch synov –
žalovaných 1/ až 3/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C. D. C. – rodinný dom, garáž

a inú budovu, z ktorých každý nadobudol spoluvlastnícky podiel na daných nehnuteľnostiach v rozsahu
1/3 k celku. K uzatvoreniu tejto darovacej zmluvy medzi dlžníkom a jeho synmi došlo napriek zákazu
uvedenému v upovedomeniach o začatí exekúcie, pričom žalobca ani exekútori o tomto majetku nemali
vedomosť, pretože nebol zapísaný na liste vlastníctva. Touto darovacou zmluvou sa majetok dlžníka
znížil tak, že jeho zvyšný majetok v hodnote 363.667,50 eura, nebude postačovať na úplné uspokojenie

judikovaných pohľadávok žalobcu. Nakoľko k právnemu úkonu darovania došlo v posledných troch
rokoch a došlo ním k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, mal žalobca za to, že
boli splnené všetky zákonné podmienky pre odporovanie tomuto právnemu úkonu, pričom má žalobca
dôvodnú obavu, že ak by žalovaní 1/ až 3/ predmetný majetok ďalej previedli, došlo by k ohrozeniu
už prebiehajúcich exekúcií, a teda k zmareniu uspokojenia žalobcových pohľadávok voči dlžníkovi
z majetku, ktorý sa stal predmetom darovania.

17. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný, keďže mal žalobcom predloženými listinami preukázanú existenciu jednak judikovaných
pohľadávok žalobcu voči žalovanému, ako aj okolnosť, že došlo k bezodplatnému prevodu časti majetku
žalovaného 5/ ako dlžníka žalobcu na jeho deti – blízke osoby, keď hodnota zvyšného majetku dlžníka

nepokrýva aktuálnu výšku pohľadávok žalobcu, čo žalobca preukazoval predloženými znaleckými
posudkami, pričom hrozí obava, že v prípade ďalšieho prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných
1/ až 3/ na tretie osoby, by mohlo dôjsť k zmareniu realizácie práva žalobcu z odporovateľného právneho
úkonu, teda uspokojenie nároku žalobcu v prípade jeho procesného úspechu vo veci samej by bolo
prevodom predmetného majetku na tretie osoby znemožnené.

18. Žalovaný 1/ s uložením mu zákazu prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach na tretie osoby, alebo zaťažiť ich právom tretej osoby v podanom odvolaní nesúhlasil.
Dôvodil tým, žalobca svoje skutkové tvrdenia v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nijako neosvedčil, nepodložil žiadnym dôkazom. Ďalej dôvodil, že žiadna reálna pohľadávka žalobcu

voči žalovanému 5/ neexistuje, alebo neexistuje v takom rozsahu a v takej podobe, ako uvádza žalobca.
Mal za to, že hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného 5/ prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu
voči žalovanému 5/. Uvádzal, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný a neurčitý, nie sú v ňom ani všeobecné náležitosti žaloby
podľa § 132 CSP. Ďalej dôvodil svojou dobromyseľnosťou pri nadobudnutí daných nehnuteľností, že

nešlo o účelový prevod a žalovaný 5/ nekonal s úmyslom ukrátiť uspokojenie nárokov žalobcu. Napokon
argumentoval tým, že žalobca neosvedčil ani to, že žalovaný 1/ má v úmysle predmetnú nehnuteľnosť
prevádzať, či zaťažiť. Pretože žalovaný 5/ je vlastníkom nehnuteľností, ktorých hodnota presahuje sumu
500.000,- eur, uspokojenie pohľadávky žalobcu bude možné z tohto majetku, teda žalobca neosvedčil
ani tú skutočnosť, že voči žalovanému 5/ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj peňažný

nárok.

19. Žalovaným 1/ uplatnenú odvolaciu argumentáciu však odvolací súd nepovažoval v danej veci za
dôvodnú. Žalobca v podanej žalobe ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými
skutkovými tvrdeniami, ako aj k nim predloženými listinnými dôkazmi, v tomto štádiu konania totiž aj

podľazáverovodvolaciehosúdudostatočneosvedčildôvodnosťatrvaniechránenéhonároku(nárokuvo
veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu ohrozenia exekúcie jeho judikovaných
pohľadávok v prípade úspechu vo veci samej. Žalobca v predmetnej veci osvedčil, že disponuje
vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi – žalovanému 5/, ako aj existenciu ukracujúceho úkonu.

20. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

21. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôbs výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

22. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( §
116 a 117).

23. Podľa § 42b ods. 1, 2 a 4 OZ, Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou

(ods. 1). Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech (ods. 2). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech (ods. 4).

24. Cieľom odporovateľnosti je poskytnutie ochrany veriteľovi pred všetkými právnymi úkonmi dlžníka,
ktoré vedú k zmareniu alebo ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka
uspokojená. O odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený
na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu
majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ

nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť
týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov
majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený.

25. V danej veci bolo nesporné, že dlžník žalobcu - žalovaný 5/, previedol spolu so svojou exmanželkou

– žalovanou 4/ darovacou zmluvou zo dňa 07.12.2023, čiže bezodplatne, nehnuteľnosti v kat. úz.
C. D. C. na svojich synov – žalovaných 1/ až 3/. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy o tom,
že disponuje peňažnými pohľadávkami voči žalovanému 5/, a to na základe právoplatných súdnych
rozhodnutí - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 743/2011-22 zo
dňa 12.03.2012, zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 15Zm/7/2010-15 zo dňa

22.09.2010 a uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm 521/2014-57 zo dňa 16.11.2015,
ktoré sú všetky vymáhané v prebiehajúcich exekučných konaniach, pričom podrobne vyčíslil zostatok
týchto peňažných pohľadávok spolu v sume viac ako 550.000,- eur. So zreteľom na uvedené neobstojí
v žiadnom prípade len všeobecné tvrdenie žalovaného 1/ v podanom odvolaní o tom, že žalobca
nepravdivými a nepodloženými skutkovými tvrdeniami, neosvedčil existenciu reálnej pohľadávky voči

žalovanému 5/. Žalobca predložil v spore právoplatné súdne rozhodnutia, ako aj vydané upovedomenia
súdnych exekútorov o začatí exekúcie na vymáhanie daných pohľadávok. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní
uvádzal, že prebieha neurčité súdne konanie, v ktorom sa spochybňuje žalobcom uplatnený nárok voči
žalovanému 5/, tak žalovaný 1/ žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu takéhoto súdneho konanie,
neuviedol, na ktorom súde, pod akou spisovou značkou a s akým predmetom sa tvrdené súdne konanie

vedie.Nepostačujeanivšeobecnétvrdeniežalovaného1/,žemužalovaný5/poskytolinformácie(bližšie
neuvedené) o spore so žalobcom, na základe čoho nadobudol žalovaný 1/ dojem, že žalovaný 5/
vymáhateľnosť exekučných konaní neohrozil.

26. Žalovaný 1/ ďalej v odvolaní len vo všeobecnosti uvádza tvrdenie, že žalobca nedokázal uspokojiť

svoje pohľadávky z predaja nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného 5/ a ktorých
hodnota prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu voči žalovanému 5/. K tomuto svojmu tvrdeniu ale
neuviedol konkrétne skutočnosti. Naopak žalobca predložil do spisu znalecké posudky, ktorými boli
ocenené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 5/, ako aj rozhodnutie súdu o udelení súhlasu so
znížením trhovej ceny draženého majetku. Z predložených listín vyplynul záver súdu prvej inštancie, že

rozdiel medzi aktuálnou výškou pohľadávky žalobcu a hodnotou jeho nehnuteľného majetku predstavuje
sumu vo výške 186.332,50 eura, ktorá ostala nepokrytá hodnotou ďalšieho majetku dlžníka, ktorá
okolnosť by osvedčovala záver o pravdepodobnosti dôvodnosti nároku žalobcu vo veci samej, teda
že po spornom právnom úkone darovania, nezostal žalovanému 5/ majetok v dostatočnej hodnote pre
uspokojenie všetkých peňažných pohľadávok žalobcu. Žalovaný 1/ pritom v odvolaní ani netvrdil, z

akého ďalšieho majetku dlžníka by sa mohol žalobca uspokojiť. Teda v prípade procesného úspechu vo
veci samej, by hrozilo zmarenie realizácie práva žalobcu z odporovateľného právneho úkonu v zmysle
§ 42b ods. 4 OZ v prípade, ak by žalovaní 1/ až 3/ svoje spoluvlastnícke podiely prevádzali ďalej na
tretie osoby. Nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu uloženia im povinnostipredmetné nehnuteľnosti neprevádzať a nezaťažovať ich právami tretích osôb, sa preto aj odvolaciemu
súdu javí v tomto štádiu konania (t. j. dosiaľ bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej) za
primerané.

27. Ďalší odvolací argument žalovaného 1/ v odvolaní spočíval v tom, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, že je nezrozumiteľný a neurčitý. Túto
námietku však odvolací súd považuje za celkom neopodstatnenú, pretože má naopak za to, že návrh
žalobcu zo dňa 06.07.2024 obsahuje tak všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP – teda

presné označenie procesných strán, opísanie rozhodujúcich skutočností z ktorých žalobca vyvodzuje
svojnárokvovecisamejakoajnároknanariadenieneodkladnéhoopatrenia,akoajpožadovanýžalobný
petit. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa podľa odvolacieho súdu aj osobitné
náležitosti podľa § 326 CSP, teda žalobca opísal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, obavu z ohrozenia exekúcie, opísal skutočnosti majúce osvedčovať dôvodnosť jeho nároku
vo veci samej a uviedol, akého neodkladného opatrenia sa domáha. Svoj návrh tiež podložil príslušnými

listinnými dôkazmi, ktoré boli ako príloha doručené aj žalovanému 1/.

28. Žalovaný taktiež namietal svoju dobromyseľnosť pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností od
žalobcu. Táto námietka je však v spore o neúčinnosť právneho úkonu irelevantná, vzhľadom na to,
že malo ísť o prevod medzi blízkymi osobami (rodičia – syn), v ktorom prípade, sa ukracujúci úmysel

prezumuje (§ 42a ods. 2, 3 OZ). Dôkazné bremeno pritom bude zaťažovať v konaní o veci samej práve
žalovaného 1/, aby preukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol prezumovaný ukracujúci úmysel
dlžníka poznať. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka
musí teda blízka osoba hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu
vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela.

Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim
úmyslom dlžníka nemôže žalovaný 1/ efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. Žalovaný však v tomto
zmysle relevantné skutočnosti v podanom odvolaní netvrdil. Tvrdenie o jeho dobromyseľnosti, je teda
pre predmet tohto konania nepostačujúce.

29. Napokon žalovaný namietal, že žalobca ani nijako neosvedčil, že majú žalovaní 1/ až 3/ v úmysle
predmetné nehnuteľnosti prevádzať, či zaťažiť. Tu je potrebné uviesť, že obavu z ohrozenia exekúcie
(ako podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia) je potrebné vnímať v širších súvislostiach. I v
prípade, že žalovaný práve nevykonáva ďalšie úkony smerujúce k prevodom sporných nehnuteľností
ešte neznamená, že tu obava z ohrozenia exekúcie neexistuje. Ochrana priznaná neodkladným

opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. V prípadoch
nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba brať do úvahy predovšetkým to, že ak
by žalovaný ako povinný už urobil konkrétny právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu
prakticky žiadny rýchly a efektívny prostriedok schopný zabrániť tomu, aby došlo aj k evidenčnej zmene
vlastníckehoprávazápisomvkatastrinehnuteľností.Právepretolensamotnéuskutočňovaniefaktických

úkonovsmerujúcichkzbavovaniusamajetkupovinnejosobynemánapotrebunariadenianeodkladného
opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše v prípade podania odporovacej žaloby,
vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia ani nie je možné podmieňovať preukázaním
úmyslu žalovaného vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností, keď už predtým dlžník

vykonal právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Z povahy veci samej
totiž vyplýva, že existuje motivácia aj jeho právneho nástupcu – žalovaného 1/ previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam opätovne.

30. Pre prípad úspechu odporovacej žaloby, by bol odporovateľný právny úkon – darovacia zmluva

zo dňa 07.12.2023 voči veriteľovi (žalobcovi) neúčinný, na základe čoho by sa žalobca ako veriteľ
mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu (z predmetných
nehnuteľností). Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný 1/ ešte pred
právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu, previedol sporné nehnuteľnosti na
tretiu osobu, resp. ich zaťažil právami tretích osôb. V takom prípade by uspokojenie pohľadávky

exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní
nebolo možné. Vzhľadom na uvedené je i podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby vo vlastníckych
vzťahoch k sporným nehnuteľnostiam nenastali ďalšie právne zmeny. V opačnom prípade by výkon
súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený, pokiaľ by medzičasom boli nehnuteľnosti prevedené a ichvlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Navyše má odvolací súd za to, že nariadené neodkladné
opatrenie ani nezaťažuje v neprimeranom rozsahu žalovaného 1/, pokiaľ skutočne úmysel prevádzať
ďalej predmetné nehnuteľnosti nemá.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne v žalovaným 1/ napadnutej časti potvrdil, pretože všetky podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené.

32. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods.
1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

33. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).