Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022201105
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0022201105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Slovenská televízia a rozhlas, IČO: 56
398 255, Bratislava, Mlynská dolina, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie
262,92 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 7C/16/2022-99 z 28.4.2024 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcoviistinu262,92€anáhradupoštovýchvýdavkov1,85€ atodo3dníododňaprávoplatnostitohto
rozsudku (výrok I.), žalobcovi priznal nárok na náhradu prvoinštančných trov konania voči žalovanému v
plnom rozsahu (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu odvolacích trov konania voči žalovanému
v plnom rozsahu (výrok III.).

2. Opätovne tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť mu istinu 262,92 € s prísl. a priznal náhradu trov konania. Skutkovo žalobu odôvodnil tým,

že žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b/ Zákona č. 340/2012 Z.z.
a ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za obdobie 1.6.2017 - 31.10.2021. Výška nedoplatku za
uvedené obdobie predstavuje sumu 245,92 €. Zároveň si žalobca uplatnil pokutu vo výške 17 € podľa
§ 10 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov s uplatnením aj úhrady poštovného vo výške 1,85
€. Žalovaný samotný nárok žalobcu nepoprel, v konaní ale namietal, že bol od povinnosti uvedenej
v žalobe oslobodený, pretože je dôchodca.

3. V poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie 7C/16/2022-44 z 26.10.2022, ktorým vo výroku I. súd
žalobu zamietol a vo výroku II. stranám konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, bol zrušený a
vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Košiciach 2Co/67/2023-63
z 19.3.2024 pre predčasné závery súdu prvej inštancie.

4. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vykonal ďalšie dokazovanie a na zistený skutkový stav

aplikoval ustanovenia § 5 ods. 2, § 4 ods. 1, § 3 písm. a/ a b/, § 5 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 7 písm.
b/, § 9 ods. 8 písm. a/ a b/, § 10 ods. 1 – 6, § 6 ods. 5 písm. b/, § 7 ods. 1, 2 Zákona č. 340/2012
Z. z. Súd vyšiel zo skutočností, že žalovaný má postavenie platiteľa úhrady za služby verejnosti podľa
zákona č. 340/2012 Z. z. a to na odbernom mieste C. D. XX. Z tohto titulu je povinný platiť žalobcovitúto úhradu vo výške 4,64 € mesačne. V období od 1.6.2017 do 31.10.2021 ju neuhradil, a to ani po
doručení písomnej výzvy žalobcu. Za uvedené obdobie výška dlhu žalovaného predstavovala sumu
262,92 € (istinu 245,92 €, pokutu vo výške 17 € a príslušenstvo pohľadávky - poštovné vo výške 1,85

€). Žalovaný v konaní predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní mu starobného dôchodku od
17.7.2017 a invalidného dôchodku od 6.8.2013 a kúpnu zmluvu o nadobudnutí vlastníctva k rodinnému
domu C. D. XX na základe kúpnej zmluvy z 25.3.2019. Podľa súdu tieto dôkazy neodôvodňujú nárok
na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 340/2000 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný bol evidovaný v zmysle

§ 9 zákona v evidencii platiteľov úhrad za dodávky elektriny na skôr uvedenom odbernom mieste C. D.
XX. Žalovaný predloženou kúpnou zmluvou nepreukázal, že v rozhodnom období nebol odberateľom
elektrickej energie na odbernom mieste C. D. XX, nakoľko odberateľom elektrickej energie nemusí byť
iba vlastník nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalovaný bol poberateľom dôchodkových dávok nezakladá
jeho oslobodenie od platenia týchto úhrad, nakoľko podľa § 9 ods. 7 písm. b/ uvedeného zákona platiteľ
je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti

platiť úhrady podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona, čo v tomto konaní nebolo preukázané, že žalovaný
tak urobil. Žalovaný tvrdil, že uvedenú skutočnosť oznámil telefonicky žalobcovi, avšak vo vzťahu k tejto
tvrdenej skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno, čo konštatoval aj samotný odvolací súd vo svojom
rozhodnutí. S poukazom na skôr uvedené, súd preto návrh žalobcu považoval za dôvodný a vyhovel mu
v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi súd

priznal nárok na náhradu prvoinštančných a odvolacích trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a neprizná žiadnej zo strán náhradu
trov konania. Poukázal na to, že má v danom konaní postavenie spotrebiteľa, a preto podľa § 54a

Občianskeho zákonníka nemožno premlčané právo vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, na čo musí
súd prihliadať ex offo. Z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku premlčania. Premlčané sú úhrady
za obdobie jún 2017 až február 2019, t.j. 21 mesiacov x 4,64 €, spolu 97,44 €. Uviedol, že v konaní
preukázal, že od 6.8.2013 je invalidným dôchodcom a od 17.7.2017 je starobným dôchodcom, preto je
od roku 2013 v zmysle Zákona č. 340/2012 Z.z. oslobodený od úhrad a nemal byť výrokom zaviazaný

na zaplatenie tejto sumy. Nakoniec požiadal odvolací súd, aby zmenil výrok II. a III. tak, že neprizná
náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP, pretože tu existujú dôvody osobitného zreteľa, konkrétne
zlé majetkové pomery. Z LV č. XXX, kat. ú. C. vyplýva, že sa voči nemu vedú 2 exekúcie, ktoré budú
pravdepodobne zastavené ako tzv. staré exekúcie.

6.Žalobcavovyjadreníkodvolaniuuviedol,žepodľa§3písm.a/Zákonač.340/2012Z.z.platiteľúhrady
jefyzickáosoba,ktorájeevidovanádodávateľomelektrinyvevidenciiodberateľovelektrinyvdomácnosti
ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
Zdôraznil, že žalobca v zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z. z. je povinný viesť evidenciu platiteľov
úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť priamo z § 9

Zákona č. 340/2012 Z. z. vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy
a Sociálna poisťovňa. Žalobca nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže Zákon č. 340/2012 Z. z.
munedávainémožnosti,akoúdajeo platiteľoch(osobáchpovinnýchplatiťúhrady,t.j.ajžalovanúsumu)
získať. Žalobca eviduje žalovaného pod VS: 0040643331 na odbernom mieste: C. XX, XXX XX C.; EIC
kód: 24ZVS0000301546F, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z. z. a je

povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Ďalej žalobca
uviedol,žeprávnyvzťahmedzižalobcomažalovanýmniejezaloženýnazákladespotrebiteľskejzmluvy.
V predmetnom právnom vzťahu vyberateľ úhrady (žalobca) nemá postavenie dodávateľa a platiteľ
úhrady (žalovaný) nemá postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úhrady za
službyverejnostiposkytovanéRTVSaichpríslušenstvo,ktorýchzaplateniejepredmetomtohtokonania,

platiteľ (žalovaný) neplatí na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, táto povinnosť mu vyplýva priamo
zo zákona č. 340/2012 Z. z. a nie zo spotrebiteľskej či inej zmluvy, to vyplýva i z rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/282/2017 z 31. októbra 2017. Úhrada za služby verejnosti je vo
svojej podstate neekvivalentnou platbou; platitelia sú teda povinní ju platiť bez ohľadu na to, či služby
žalobcu využívajú alebo nie. Ak by konajúci súd spor považoval za spotrebiteľský podľa § 290 CSP,

v zmysle uvedeného by šlo o nesprávny procesný postup, ktorý by mohol žalobcovi znemožniť, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces a tým poruší aj princíp rovnosti zbraní. V zmysle § 153 ods. 1, 2 CSP žalobca
uviedol, že na námietku premlčania vznesenú v odvolaní, by súd nemal prihliadať, nakoľko podľa názoružalobcu, sa nejedná o novotu v zmysle § 366 CSP, a teda nenapĺňa zákonné predpoklady prostriedku
procesného útoku a prostriedku procesnej obrady, ktorý možno použiť v odvolaní, to vyplýva i z rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/34/2019 z 19.12.2019 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 1Obdo/65/2017 z 28.6.2018. Žalobca opätovne poznamenal, že žalovaným obdobím je obdobie
od 6/2017 do 10/2021. Žalovaný za celé obdobie neoznámil nárok na oslobodenie od platenia úhrad
RTVS, t.j. žalovanému nezanikla povinnosť platiť úhrady, a teda nie je možné akceptovať žiadosť za
spätné obdobie a zároveň sa žalobca odvoláva aj na argumentáciu uvedenú v odvolaní proti rozsudku
z 6.12.2022. Vzhľadom na to, že žalovaný neuviedol skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na žalobcom

uplatňovaný nárok, považoval žalobca odvolanie a vyjadrenia žalovaného proti rozsudku za nedôvodné
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa o hod. v pojednávacej
miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

10. Odvolateľ formálne neuplatnil odvolacie dôvody, no z obsahu odvolania vyplýva, že poukázal na

odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej

inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 CSP, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k záveru,
že uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je preukázaný a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne.

13. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorými by bolo

došlo k porušeniu procesných práv strán sporu alebo k porušeniu práva na spravodlivý proces, príp. k
odňatiu stranám sporu možnosti konať pred súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup, jeho úvahy a z nich

vyplývajúce závery. Tieto sú logické a vnútorne komplexné. Súd uviedol dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, a to ako po stránke skutkovej tak aj po právnej stránke. Odvolací
súd sa vzhľadom na presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov, odkazuje naň,
a preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Odvolateľ svojimi odvolacími námietkami urobil predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie
nároku žalovaného na oslobodenie od platenia úhrady žalovaným v zmysle Zákona č. 340/2012 Z. z.,
posúdenie vznesenej námietky premlčania, ďalej ustálenie toho, či ide o spotrebiteľský spor a nakoniec
posúdenie aplikácie § 257 CSP.

16. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v
domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.17. Platiteľ podľa § 3 písm. a/ platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. (§ 6 ods.
1 zákona č. 340/2012 Z.z.).

18. V konaní nebolo sporné, že žalobca eviduje žalovaného na odbernom mieste C. XX, XXX XX C.;
EIC kód: 24ZVS0000301546F, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.
z., preto bol povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z. z., žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska, preto je v tomto spore žalobca aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd poukazuje na § 30
ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, Rozhlas
a televízia Slovenska zriadený podľa doterajších predpisov sa k 1.7.2024 zrušil. Slovenská televízia a
rozhlas sa k 1.7.2024 stala právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a prebrala všetky jeho
práva a povinnosti.

19.Žalovanýsamotnýnárokžalobcuvkonanínepoprel.Namietalto,žemuvznikolnároknaoslobodenie
od povinnosti platiť úhrady žalobcovi z dôvodu, že bol invalidným dôchodcom od 6.8.2013 a starobným
dôchodcom od 17.7.2017. Žalovaný ale nepreukázal, že by vznik nároku na oslobodenie od povinnosti
platiť úhrady oznámil zákonom predpísaným spôsobom žalobcovi v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona č.

340/2012 Z. z. Za takejto situácie žalovanému vznikla povinnosť platiť úhradu podľa § 6 ods. 1 Zákona č.
340/2012 Z. z. Žalobcom uplatnený nárok za obdobie od 1.6.2017 do 31.10.2021 bol uplatnený v súlade
s § 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. ako aj s § 6 ods. 1 cit. zákona upravujúceho výšku mesačnej úhrady,
ktorá v konaní medzi stranami sporu nebola sporná.

20. Podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 17 €, preto má žalobca nárok na uplatnenú pokutu.

21. Je nesporné, že žalovaný uvedenú povinnosť uloženú mu hore citovanými ustanoveniami nesplnil,

preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. Žalovaný vzniesol v odvolacom konaní námietku premlčania v časti uplatnenej pohľadávky za
obdobie jún 2017 až február 2019. Ďalej až v odvolacom konaní tvrdil, že má v tomto spore postavenie
spotrebiteľa a v odvolacom konaní žiadal súd, aby súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania

v zmysle § 257 CSP.

23. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v odvolaní neuviedol ani jeden dôvod, ktorý by mu bránil
uplatniť si prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto jeho skutkové
tvrdenia ohľadne premlčania časti nároku za obdobie jún 2017 až február 2019 neobstoja. V súvislosti

s uplatnenou námietkou premlčania odvolací súd zdôrazňuje, že námietka premlčania jednoznačne je
prostriedkom procesného útoku alebo procesnej obrany vzhľadom na definíciu hmotnoprávnej námietky
uvedenúv§152CSP.Uplatneniehmotnoprávnejnámietkyjednoznačnepodliehasudcovskejazákonnej
koncentrácii konania, ktoré je uvedená v § 153 a § 154 CSP.

24. Odvolací súd dal ďalej za pravdu žalobcovi, ktorý vyslovil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného názor,
že nejde v tomto prípade o spotrebiteľský spor. Podľa § 290 CSP spotrebiteľským sporom je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou, čo nie je tento prípad, pretože právny vzťah sporových strán a následne povinnosť žalovaného
platiť úhradu za poskytované služby žalobcu vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z. a nie zo

spotrebiteľskej či inej zmluvy.

25. Nakoniec žalovaný v odvolaní žiadal nepriznať náhradu trov konania stranám sporu, uviedol
len, že dôvodom hodného osobitného zreteľa sú jeho zlé majetkové pomery, najmä vedenie 2
exekúcii. Žiadnymi inými dôvodmi pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP neargumentoval. Podľa § 257

CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Len predmetné tvrdenie žalovaného o zlej finančnej situácii nezakladá samo o sebe dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by umožnili súdu, aby výnimočne úspešnej strane sporu nepriznal náhradu
trov konania. Preto je táto jeho námietka taktiež nedôvodná.26. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nie sú splnené predpoklady na to, aby odvolací súd mohol
prihliadať na žalovaným vznesené prostriedky procesnej obrany po rozhodnutí súdom prvej inštancie

až v odvolaní, ako to vyplýva z § 366 CSP. Žalovaný totiž vôbec nepreukázal, že prostriedky procesnej
obrany, ktoré uviedol až v odvolaní nemohol v doterajšom priebehu konania bez svojej viny použiť.

27. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného nemožno považovať za
dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

28. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník. Žalobca bol v odvolacom
konaní plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému v plnom rozsahu. Odvolací súd nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa na aplikáciu § 257

CSP, pretože zlé majetkové pomery samo o sebe nezakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).