Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122213074
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122213074.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/X,
C., 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/X, C., 3/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/X, C., 4/ E. B., nar.
XX. XX. XXXX, A. XXX/X, C., zastúpený zástupcom: Občianske združenie Centrum správnej pomoci,
Gemerská 2, Bratislava, IČO: 50 401 718, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova

48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená právnym zástupcom: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O.
Hviezdoslava10625/23B,Martin,IČO:36865036,2/DRAŽOBNÍK,s.r.o.,Národnátrieda246/10,Košice
- mestská časť Sever, IČO: 36 764 281, 3/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/XX, G. H., zastúpená
právnou zástupkyňou: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka, Štúrova 1409/17, Nitra, IČO: 42 122 422,
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie neplatnosti právneho úkonu, v konaní o odvolaní
žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/120/2022 - 252 zo dňa 27.

07. 2023 v znení opravného uznesenia č. k. 18C/120/2022 - 384 zo dňa 20. 03. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/120/2022 - 252 zo dňa 27. 07. 2023
v znení opravného uznesenia č. k. 18C/120/2022 - 384 zo dňa 20. 03. 2024 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom žalobu

žalobcov zamietol (I. výrok), žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcom v 1. až 4. rade vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(II. výrok) a návrh na pripustenie vstupu H. I., nar. XX. XX. XXXX, J. XX, C. do konania na strane
žalovaných zamietol (III. výrok).

2. Po právnej stránke súd odôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ust. § 79, § 137, § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP), ust. § 39, § 52 ods.
1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky
zákonník) a ust. § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 527/2002 Z. z.).

3. Podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 21. 12. 2022, sa žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade
(ďalej aj žalobcovia alebo žalobcovia v 1. až 4. rade) domáhali, aby súd určil neplatnosť dobrovoľnej
dražby s poukazom na ust. § 21 ods. 2 až 6 zákona č. 527/2002 Z. z. konanej dňa 26. 09. 2022 na
Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej v Nitre, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX, pre katastrálne územie C., ako pozemky registra „C“ KN, parc. č. XXXX – zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 204 m2, parc. č. XXXX – záhrada vo výmere 229 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX
na parc. č. XXXX. Zároveň sa domáhali neplatnosti právneho úkonu – príklepu licitátora udeleného nadražbekonanejdňa26.09.2022naNotárskomúradeJUDr.JarmilyKováčovejvNitre,ktorejpredmetom
boli vyššie označené nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnili tým, že spochybňovali pohľadávku, na základe
ktorej žalovaný v 1. rade navrhol realizáciu dobrovoľnej dražby a platnosť záložnej zmluvy ako i tým,

že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. Tvrdili, že dražbou boli dotknutí na svojich
vlastníckych právach, boli porušené ich ústavné práva a vykonaná dražba trpí formálnymi, procesnými
a obsahovými vadami, bola vykonaná v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z., v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, s úniovým právom, v rozpore so zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj Notársky poriadok) a s poukazom

na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon.

Na pojednávaní sa vyjadril zástupca žalobcov v 1., 2. a 4. rade v zmysle písomne podanej žaloby
(spochybnil zmluvu o úvere, záložnú zmluvu, notársku zápisnicu, znalecký posudok, samotnú dražbu,
a to všetko z dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní). Navrhol, aby súd pripustil do konania H.
I. ako žalovaného v 4. rade a zároveň v tomto zmysle predložil i písomný návrh.

4. Právny zástupca žalovaného v 1. rade sa na pojednávaní pridržiaval písomných vyjadrení. Uviedol,
že povinný okruh osôb takejto žaloby je daný v ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ale nie je
a nemôže byť úlohou súdu, aby v rámci predbežného názoru, na toto poukazoval. V danej žalobe ide o
nútené spoločenstvo, v notárskej zápisnici sú uvedení vydražitelia a je tam uvedený aj pán I.. Žalovaná

v 3. rade na dražbe dražila i v mene manžela, čo je uvedené v notárskej zápisnici a nepotrebovala
splnomocnenie. Súd je v prvom rade povinný skúmať otázku aktívnej, či pasívnej legitimácie, a to ex
officio. Návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka v zmysle CSP musí byť podaný písomne a ak by súd
prihliadol na návrh urobený zástupkyňou žalobcov v 1., 2. a 4. rade na pojednávaní, išlo by o porušenie
princípu legality. Navrhol, aby súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, nerozhodoval o procesne

neúčinnom úkone, žalobu zamietol a žalovanému v l. rade priznal náhradu trov konania.

5. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávaní pridržiaval svojich písomných vyjadrení. Žalobcovia svojvoľne
nesprístupnili nehnuteľnosti, ale znalecký posudok im bol doručený a predložil doručenky o prevzatí
výzvy ako i znaleckého posudku. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

6.Žalovanáv3.radenapojednávaníuviedla,ženehnuteľnostidražilapredcéru,ktorávtomčasenebola
doma. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nemajú vysporiadané, v tom období boli s manželom,
bývali v jednej domácnosti. Vedeli, že bude dražba vedľa ich firmy, preto sa jej aj zúčastnili, chceli firmu
rozšíriť. Súhlas, ani splnomocnenie od manžela nemala, zložila zábezpeku 15.000,- eur, videla znalecký

posudok. Nehnuteľnosti vydražila a všetko bolo zapísané.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý uviedol v 7. bode svojho rozsudku, z ktorého
zistil nasledovný skutkový stav:

7.1 Dňa 03. 02. 2005 bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a K. B., nar. XX. XX.
XXXX, A. X, C. ako dlžníkom zmluva o splátkovom úvere č. 0273442920, na základe ktorej bol dlžníkovi
poskytnutý úver vo výške 33.193,9189 eur (1.000.000,- Sk), bola dohodnutá výška splátok, splatnosť
prvej splátky a konečná splatnosť úveru. Dňa 03. 02. 2005 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, ktorej zálohom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území C., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 204 m2, parc. č. XXXX – záhrada vo výmere 229 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parc.
č. XXXX. K. B. sa dostal do omeškania so splácaním úveru a žalovaný v 1. rade výzvou zo dňa 02. 04.
2020 vyzval dlžníka k úhrade omeškaných splátok vo výške 28.557,60 eur. Dňa 03. 02. 2005 bola medzi
žalovaným v 1. rade a L. K. B. uzatvorená zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve.

7.2 Dňa 24. 08. 2006 bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a K. B., nar. XX. XX.
XXXX, A. X, C. ako dlžníkom zmluva o splátkovom úvere č. 0274000710, na základe ktorej bol dlžníkovi
poskytnutý úver vo výške 24.895,4392 eur (750.000,- Sk), bola dohodnutá výška splátok, splatnosť prvej
splátky a konečná splatnosť úveru. Dňa 24. 08. 2006 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, ktorej zálohom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území C., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 204 m2, parc. č. XXXX – záhrada vo výmere 229 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parc.
č. XXXX. K. B. sa dostal do omeškania so splácaním úveru a žalovaný v 1. rade výzvou zo dňa 02. 04.2020 vyzval dlžníka k úhrade omeškaných splátok vo výške 22.359,45 eur. Dňa 24. 08. 2006 bola medzi
žalovaným v 1. rade a L. K. B. uzatvorená zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve.

7.3 Po rozvode s manželkou F. F. B., K. B. previedol na svoju bývalú manželku vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam. Vlastníčka nehnuteľností F. F. B. dňa XX. XX. XXXX zomrela a na základe dedičského
rozhodnutia, ktoré sa viedlo na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14D/121/2015 nadobudli vlastníctvo k
nehnuteľnostiam žalobcovia v 1. až 4. rade, a to každý v podiele 1, čo je nesporné a čo vyplýva z výpisu
z LV č. XXX pre katastrálne územie C., kde je titul nadobudnutia uvedené. 14D/121/15, Dnot 23/18, Z

209/19 - 795/19.

7.4 Žalovaný v 1. rade na základe záložného práva ako navrhovateľ dražby požiadal žalovaného v
2. rade o vykonanie dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 2. rade požiadal znalca Ing. Martina Hromjáka o
vyhotovenie znaleckého posudku za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX. Zo záveru znaleckého posudku č. 167/2022 je zrejmé, že všeobecná hodnota

nehnuteľností je vo výške 153.000,- eur a že ohodnotenie sporných nehnuteľností - rodinný dom
bolo uskutočnené s cieľom vykonania dražby. Nehnuteľnosti neboli sprístupnené znalcovi za účelom
vypracovaniaznaleckéhoposudkunapriekpredchádzajúcejvýzvevzmysleust.§12zákonač.527/2002
Z. z.
7.5 Dražba sa konala na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej dňa 26. 09. 2022 o 13.00 hod.,

ktorej predchádzalo oznámenie o dražbe zn. 031/2022. Priebeh dobrovoľnej dražby zo dňa 26. 09.
2022 bol osvedčený obsahom notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou pod
sp. zn. N 883/2022, NZ 27375/2022 dňa 26. 09. 2022. Notárka do obsahu notárskej zápisnice potvrdila
skutočnosť, že dražba prebehla v zmysle oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 11. 08. 2022 vo
vzťahu k označenému predmetu dražby, ktorým boli dražené nehnuteľnosti špecifikované v predmete

dražby notárskej zápisnice zo dňa 26. 09. 2022. Notárka v zápisnici špecifikovala všetky práva a záväzky
viaznuce na predmete dražby, uviedla najnižšie podanie vo výške 153.000,- eur, označila dražobníka
(žalovaný v 2. rade) a osobu licitátora (L. M. F. I.). Vydražiteľom sa stala žalovaná v 3. rade a manžel
H. I. v 1/1 (z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

8. Žalobcovia v l. až 4. rade spochybňovali pohľadávku, na základe ktorej žalovaný v 1. rade
navrhol realizáciu dobrovoľnej dražby, spochybňovali platnosť záložnej zmluvy, tvrdili, že boli porušené
ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z., vykonaná dražba trpí formálnymi, procesnými a obsahovými
vadami a bola vykonaná v rozpore s uvedeným zákonom ako i ďalšími právnymi predpismi a ide o
neplatný právny úkon. Ohodnotenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade so zákonom, pretože

znalec nereflektoval reálnu cenu predmetných nehnuteľností a znalecký posudok vyhotovený na účel
prejednávanej dražby bol výrazne podhodnotený. Tvrdili, že im neboli doručené všetky písomnosti
týkajúce sa napádanej dražby, ktorú žalobcovia nenavrhli a nemohli ani jej konanie ovplyvniť. Udelený
príklep na predmetnej dražbe je neplatný právny úkon. Žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba,
ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti, je neplatná.

9. Súd prvej inštancie vzhľadom na žalobný návrh skúmal najskôr procesné podmienky prípustnosti
podanej žaloby. Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je typom určovacej žaloby podľa ust.
§ 137 písm. d/ CSP, ktorou sa žalobcovia môžu domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 527/2002 Z. z. V ust. § 21 ods. 2 tohto zákona je upravené právo

osoby domáhať sa určenia neplatnosti dražby, ak boli porušené jeho ustanovenia a týmto porušením
bola dotknutá na svojich právach. Súd mal za to, že žalobcovia na podanej žalobe majú naliehavý právny
záujem.

10. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je splnenie podmienky vecnej legitimácie

sporových strán. Pred samotným posúdením dôvodnosti žaloby o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby
súd prvej inštancie primárne zisťoval, či žalobou bol definovaný správny okruh účastníkov podľa ust.
§ 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., teda či sú uvedené v konaní všetky subjekty. Civilné sporové
konanie pri určení právnej skutočnosti vyžaduje, aby sa konania zúčastnili všetky dotknuté strany
právneho úkonu, o platnosti ktorého sa má v civilnom sporovom konaní rozhodnúť. Jedná sa o nútené

spoločenstvo v zmysle ust. § 78 ods. 1 CSP a pre úspech v spore sa vyžaduje účasť všetkých subjektov
sporného právneho vzťahu, napadnutého právneho úkonu. V tomto prípade ide o nútené spoločenstvo,
pretože rozsudok týkajúci sa spoločných práv a povinností z napadnutých právnych úkonov sa musí
týkať všetkých účastníkov nerozlučného spoločenstva (všetkých účastníkov napadnutého právnehoúkonu). Okruh vecne legitimovaných účastníkov v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
vyplýva z hmotného práva upravujúceho dobrovoľnú dražbu. V prípade žaloby o neplatnosť dobrovoľnej
dražby sa účinok rozhodnutia o tejto žalobe musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinnosti

sa výsledok dražby týka, čo si vyžaduje, aby sa tohto konania vždy zúčastnili navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich
právach porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Z ust. § 21 ods. 4 tohto zákona je zrejmý
taxatívnyvýpočetstránsporu.Vymedzeniesprávnehookruhustránsporujepritomjedenzpredpokladov
úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, popri preukázaní jej vecnej dôvodnosti,

pretože účinky rozhodnutia súdu sa musia a budú vzťahovať na všetky zmluvné strany pri dobrovoľnej
dražbe. Z obsahu žaloby a označenia strán sporu je zrejmé, že žalobcovia neoznačili a neuviedli ako
stranu sporu vydražiteľa, manžela žalovanej v 3. rade, ktorý bol vydražiteľom z titulu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ak stranami sporu nie sú všetky dotknuté osoby podľa zákona č. 527/2002
Z. z., je potrebné daný nedostatok právne posúdiť ako nedostatok vecnej legitimácie strán sporu, ktorej
dôsledkom je v zmysle ust. § 78 ods. 2 CSP zamietnutie žaloby práve z dôvodu nedostatku vecnej

legitimácie strán sporu. Keďže nie je daná vecná legitimácia strán sporu, súd prvej inštancie žalobu v
plnom rozsahu zamietol.

11. Obsahom žalobného návrhu bol okrem návrhu, aby súd určil neplatnosť dražby aj návrh, aby
súd určil, že príklep udelený licitátorom na dražbe konanej dňa 26. 09. 2022 je neplatný. Keďže

došlo k zamietnutiu žaloby z procesných dôvodov, súd už ďalej neskúmal nároky žalobcov z dôvodu
hospodárnosti konania, pretože ďalší nárok žalobcov vyplýval z neplatnosti dobrovoľnej dražby. S
poukazom na uvedené súd žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

12. K návrhu zástupcu žalobcov v l., 2. a 4. rade, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného v

4. rade H. I., súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z okolností konkrétneho prípadu,
pričom okruh strán sporu je daný zákonom. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia už v žalobe
nesprávne označili okruh osôb, ktoré sú stranami sporu a procesný návrh na pripustenie zmeny na
strane žalovaných nevzniesli včas, nakoľko tento procesný návrh mohli predložiť už skôr, ak by konali
starostlivo so zreteľom na hospodárnosť konania. Zároveň poukázal na to, že predmetný procesný návrh

nebol podaný žalobcom v 3. rade, ktorý si v danom spore nezvolil zástupcu. Súd prvej inštancie mal za
to, že tomuto procesnému návrhu nebolo možné vyhovieť, a preto ho zamietol.

13. Dôkazy navrhnuté žalobcami súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko s poukazom na konštatovaný
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie by vo vzťahu k rozhodnutiu súdu ich vykonanie bolo bez

akéhokoľvek významu.

14. O trovách konania strán súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP, nakoľko žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v konaní v celom rozsahu úspešní a súd im priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalobcom v l. až 4. rade v plnom rozsahu. Dôvody hodné osobitného zreteľa

s poukazom na ust. § 257 CSP u strán sporu, ani v okolnostiach veci nezistil.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v 1. až 4. rade (ďalej aj žalobcovia) odvolanie
zo dňa 27. 08. 2023, v ktorom poukázali na to, že sú spotrebitelia, a teda sú oslobodení od súdnych
poplatkov a za žalovaného v 4. rade označili aj H. I..

15.1 Ako odvolacie dôvody uviedli ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/, ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP). Napadnutý
rozsudok považovali za nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý a nepreskúmateľný.
S poukazom na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva uviedli, že ak súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom
súdnej ochrany, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti) jeho
rozhodnutia. V rozhodovaní súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
pretože sa nevysporiadal s každou námietkou podstatnou pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, riadne
neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie, keď povýšil zásadu hospodárnosti

nad zásadu priamosti, ústnosti a kontradiktórnosti konania.

15.2 Vytýkali súdu, že ich nepoučil o tom, že ich žaloba je nedôvodná, pričom bol povinný ich poučiť,
čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku.15.3 Taktiež vytkli, že úvahy uvedené v 26. bode odôvodnenia jeho rozsudku nemajú oporu v zákone.

15.4 Ako dôkaz navrhli vykonanie výsluchu H. I. (manžel žalovanej v 3. rade v čase konania dražby),
ktorý považovali za rozhodujúci pre spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie
sa nezaoberal tvrdeniami žalovanej v 3. rade, ktorá sama podpísala notársku zápisnicu z napádanej
dražby, pričom je v zozname účastníkov dražby uvedená ako účastník dražby v poradí pod č. 11 a H.
I. nie je v tomto zozname uvedený ako účastník ani v zastúpení.

S poukazom na ust. § 145 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj Občiansky zákonník) uviedli, že vydraženie nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe nemôže byť
považované za bežnú vec a bol potrebný súhlas oboch manželov. Vzhľadom na absenciu súhlasu
H. I. s účasťou na napádanej dražbe sa jedná o neplatný právny úkon a žalovaná v 3. rade sama
nemohla vydražiť predmetné nehnuteľnosti, nemohla sa stať vydražiteľom. Taktiež nepreukázala, že

v zloženej zábezpeke 15.000,- eur išlo o peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalovaná v 3. rade sa zúčastnila predmetnej dražby sama, bez prítomnosti a súhlasu manžela
a vydražila predmetnú nehnuteľnosť sama, bez manžela. Prechod vlastníckeho práva k vydraženej
nehnuteľnosti na iba jedného z manželov náš právny systém pripúšťa, čo však v žiadnom prípade
neznamená, že by predmetná, takto získaná nehnuteľnosť nebola v BSM.

S poukazom na ust. § 143 Občianskeho zákonníka žalobcovia ďalej uviedli, že nebol žiadny dôvod, aby
v notárskej zápisnici bol nepravdivo uvedený ako vydražiteľ aj H. I., pretože sa na dražbe nezúčastnil
a splnomocnenie ani súhlas svojej pravdepodobne v tom čase manželke nedal. Na konci notárskej
zápisnicejevysloveneuvedenáakovydražiteľlenžalovanáv3.radeF.F.,pričomjetamlenjejpodpis,jej

bývalýmanželnakonciakovydražiteľuvedenýniejeaabsentujetamajjehopodpis.Zvyššieuvedeného
a z výpovede žalovanej v 3. rade je zrejmé, že prítomná notárka nezaznamenávala aktuálne dianie
počas dražby a nemožno vylúčiť ani to, že napádaná dražba prebiehala inak, než ako je to zachytené v
notárskej zápisnici. Opis napádanej dražby v notárskej zápisnici je netransparentný.

15.5 S poukazom na ust. § 64 zákona č. 323/1992 Z. z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj Notársky poriadok) žalobcovia tvrdili, že notárska
zápisnica nie je verejnou listinou a ide o neplatný právny úkon, na ktorého neplatnosť súd prihliada z
úradnej povinnosti. Súd musí z úradnej povinnosti vždy skúmať, či vykonaný právny úkon, s ktorým sú
spojené právne následky, je alebo nie je absolútne neplatný a to aj bez návrhu, či vznesenej námietky

účastníka o neplatnosti úkonu a k zistenej neplatnosti vždy prihliadnuť pri vydaní rozhodnutia.

S poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka je predmetná notárska zápisnica neurčitá a
nezrozumiteľná, nakoľko neobsahuje presný opis deja údajnej dobrovoľnej dražby, čo je nesporné
vzhľadom na výpoveď žalovanej v 3. rade.

15.6 Žalobcovia ďalej vytýkali, že súd prvej inštancie im neumožnil oboznámiť sa s dôkazmi
o podielovom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve manželov F. F. (žalovaná v 3. rade) a H. I., pričom
jej tvrdenia nie sú opreté o žiadny dôkaz v súdnom spise, čo znamená, že sú dôvodné pochybnosti
o skutočnostiach dôležitých pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Dražba podľa výpovede žalovanej

v 3. rade prebiehala inak, ako tvrdila na pojednávaní. Pokiaľ tvrdila, že nemala súhlas od manžela, ani
splnomocnenie dražiť za neho, tak H. I. nemohol byť subjektom núteného spoločenstva. Z uvedených
dôvodov je napádaný rozsudok zmätočný, nepresvedčivý a nepreskúmateľný a je dôvodné ho zrušiť
ako i vyhlásiť napádanú dražbu za neplatnú.

15.7 Napriek osvedčenej skutočnosti, že H. I. sa nezúčastnil napádanej dražby a nebol jej účastníkom
v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj zákon č. 527/2002 Z. z.), súd ho nesprávne považoval za subjekt núteného spoločenstva, čo
znamená, že súd nesprávne právne posúdil vec.

Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď napádanú notársku
zápisnicu, hoci obsahovala nepravdivé skutočnosti a absenciu H. I. na napádanej dražbe, považoval za
dôkaz osvedčujúci okruh účastníkov žaloby ako subjektov núteného spoločenstva.15.8 Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a to navrhované dôkazy na zistenie

spoľahlivého skutkového stavu pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Žalobcovia v tejto súvislosti vytkli
súdu prvej inštancie jeho „svojvoľný názor“, uvedený v 25. bode odôvodnenia jeho rozsudku, tvrdiac, že
súd im uprel zákonom garantované právo na spravodlivý proces.

Tvrdili, že v žalobe označili správny okruh žalovaných, pričom vychádzali z podpísania napádanej

notárskej zápisnice o napádanej dražbe, pričom tieto skutočnosti osvedčila žalovaná v 3. rade na
pojednávaní. Za nepravdivé považovali tvrdenie súdu, že nevzniesli procesný návrh na pripustenie
zmeny na strane žalovaných včas, nakoľko tento procesný návrh mohli predložiť už skôr, ak by konali
starostlivo so zreteľom na hospodárnosť konania. Týmto tvrdením súd prvej inštancie bez právneho
dôvodu povýšil zásadu hospodárnosti na ostatné zásady súdneho konania.

15.9 Súd prvej inštancie nevysvetlil presvedčivo dôvod zamietnutia žaloby. Na základe predbežného
právneho názoru súdu na pojednávaní, zástupca žalobcov navrhol do konania na strane žalovaných
pripustiť H. I. ako žalovaného v 4. rade, pričom súd prvej inštancie zamietol návrh. Žalobcovia v 1. až 4.
rade podali návrh na rozšírenie účastníkov na strane žalovaných písomne, pričom súd nevzal tento ich
návrh do úvahy, preto je nepravdivý jeho názor, že návrh nebol podaný žalobcom v 3. rade. V súvislosti

stoutonámietkoužalobcoviavodvolaníuviedlidoslovnýprepisichnávrhuzodňa22.03.2023(doručený
súdu dňa 22. 07. 2023), ktorým navrhli rozšírenie účastníkov konania na strane žalovaných o H. I. ako
žalovaného v 4. rade.

15.10 Žalobcovia navrhli vykonanie dôkazu výsluchom znalca, pretože dražobník si nesplnil ani

elementárnu povinnosť vykonať napádanú dražbu na základe znaleckého posudku, ako mu to ukladá
zákon č. 527/2002 Z. z., čím došlo k vzniku škody, pričom žalobcom bola spôsobená škoda vo výške
47.700,- eur, pretože zistená cena nehnuteľností v čase a mieste konania dražby bola 200.000,- eur a
dražobník ponúkol účastníkom dražby nehnuteľnosti za 153.000,- eur, čím porušil ustanovenie zákona
č. 527/2002 Z. z.

15.11 Žalobcovia považovali napadnutý rozsudok za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane
prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty, ani okolnosti predmetnej veci. Toto rozhodnutie
nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s

námietkami a všetky neodôvodnil. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené
podmienky (ust. § 220 ods. 2, 3 CSP). V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozhodnutia Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva

15.12 V závere odvolania žalobcovia konštatovali, že súd prvej inštancie na základe vykonaného

dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov
nemá racionálny základ. Neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých a do úvahy pripadajúcich
argumentov, nerešpektoval kogentné normy, pričom jeho výklad a aplikácia právnych predpisov je v
extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne
zdôvodnený (ust. § 220 ods. 3 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia nijako nereflektuje na predloženú

argumentáciu, ktorou sa súd nezaoberal a dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty.

16. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zrušil napádaný rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu
prvej inštancie na konanie a nové rozhodnutie, pričom žiadali, aby im písomne na ich adresu oznámil
termín verejného vyhlásenia rozsudku.

17. Žalovaný v 2. rade podal k odvolaniu žalobcov 1. až 4. rade (ďalej aj žalobcovia) vyjadrenie zo dňa
11. 10. 2023, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za legitímny a objektívny.

K odvolacím námietkam žalobcov sa vyjadril tak, že podľa jeho názoru žalovaná v 3. rade dražila i

v mene manžela, čo je zreteľne uvedené aj v notárskej zápisnici a nepotrebovala splnomocnenie od
manžela z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Notárska zápisnica obsahuje všetky ex lege
predpísané náležitosti, presný opis priebehu dražby a má povahu verejnej listiny. Predvolanie notárkyJUDr. Kováčovej z dôvodu osvedčenia pravdivosti notárskej zápisnice považoval žalovaný v 2. rade za
zbytočné a neopodstatnené.

S poukazom na ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 527/2002 Z. z.) a ust. § 78 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) sa rozsudok týkajúci sa spoločných práv a
povinnostíznapadnutýchprávnychúkonovmusívždytýkaťvšetkýchúčastníkovnapadnutéhoprávneho

úkonu. Z obsahu žaloby a označenia strán sporu je zrejmé, že žalobcovia neoznačili ani neuviedli ako
stranu sporu vydražiteľa, manžela žalovanej v 3. rade, ktorý bol vydražiteľom z titulu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ako súd uviedol, ak stranami sporu nie sú všetky dotknuté osoby podľa
zákona č. 527/2002 Z. z., je potrebné daný nedostatok právne posúdiť ako nedostatok vecnej legitimácie
strán sporu, ktorej dôsledkom je v zmysle ust. § 78 ods. 2 CSP zamietnutie žaloby práve z dôvodu
nedostatku vecnej legitimácie strán sporu. Na základe uvedeného súd žalobu v plnom rozsahu zamietol,

čo je de iure spravodlivé.

Žalobcovia nevzniesli procesný návrh na pripustenie zmeny na strane žalovaných včas. Návrh na
pristúpenie je možné podať iba do rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v odvolacom konaní je
pristúpenie vylúčené.

Taktiež sa de facto absolútne nevysporiadali s problematikou faktického dotknutia sa vydražením
predmetu dražby na svojich právach, a zároveň neuniesli dôkazné bremeno, a to práve tým spôsobom,
že neoznačili ani jeden relevantný dôkaz vo svojej žalobe na preukázanie a potvrdenie týchto svojich
tvrdení. Nielenže neboli fakticky dotknutí na svojich právach, ale ani nemohli v žiadnom prípade

byť dotknutí na právach a zároveň vonkoncom nepreukázali akékoľvek porušenie ustanovení zákona
č. 527/2002 Z. z. Musí teda nevyhnutne existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho
ustanovenia uvedeného zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby en bloc.

Žalobcovianavrhlivykonaniedôkazuvýsluchomznalca,tvrdiac,žedražobníksinesplnilanielementárnu

povinnosť vykonať napádanú dražbu na základe znaleckého posudku ako mu to ukladá zákon č.
527/2002 Z. z. Povinnosťou dražobníka je zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým
posudkom, čo aj urobil, teda žalovaný v 2. rade si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z uvedeného
zákona a nedošlo k porušeniu jeho ustanovení ako možnosti vyhlásenia dobrovoľnej dražby za neplatnú.
Žalovaný v 2. rade nemal žiadne právomoci určitým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať,

pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu dražby a pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov
znalca, resp. znaleckého posudku. Ani eventuálne nesprávne závery súdneho znalca nepredstavujú
porušenie zákona č. 527/2002 Z. z. a nemôžu mať za následok neplatnosť dražby, čo skonštatoval aj
Najvyšší súd SR v uznesení v konaní pod sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 3. 10. 2013.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby neporušil
žiadne ustanovenia uvedeného zákona (prvý predpoklad neplatnosti dobrovoľnej dražby) a takisto
nedošlo ani k žiadnej ujme na právach žalobcu (druhý predpoklad neplatnosti dobrovoľnej dražby).

V závere vyjadrenia žalovaný v 2. rade poukázal na jednotlivé podpisy žalobcov v podanom odvolaní zo

dňa 27. 08. 2023, ktoré sú v značnej miere rozdielne od podpisov na jednotlivých doručenkách, k čomu
pripojil doručenky.

18. Žalovaná v 3. rade podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa 16. 10. 2023
k odvolaniu žalobcov v 1. až 4. rade (ďalej aj žalobcovia).

Uviedla, že podľa notárskej zápisnice spísanej dňa 26. 09. 2022 v Notárskom úrade JUDr. Jarmily
Kováčovej pod N 883/2022 NZ 27375/2022 je vydražiteľom predmetných nehnuteľností žalovaná v 3.
rade a jej manžel H. I. (z titulu BSM ). Obaja vydražitelia boli ako vlastníci zaevidovaní aj v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX pre katastrálne územie C.. H. I. bol o nadobudnutí vlastníctva informovaný

a jeho nepochybnú vedomosť potvrdzuje skutočnosť, že dňa 25. 10. 2022 podpísal ako bezpodielový
spoluvlastník predmetných nehnuteľností kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod V11832/22 a
ktorou predmetné nehnuteľnosti predali spolu ako manželia spoločnosti ASTRA - pohrebná služba s. r.o., ktorá je ako ich vlastník evidovaná v katastri doteraz. Podpis H. I. bol na zmluve riadne overený dňa
25. 10. 2022 v Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej.

S poukazom na ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. a ust. § 78 ods. 2 CSP ďalej uviedla,
že zamietnutie žaloby z dôvodu neúplného označenia účastníkov na strane žalovaných považuje za
správne. Žalobcov v 1., 2. a 4. rade v konaní zastupovalo Občianske združenie CSP Nitra na základe
plnomocenstiev, pričom žalobca v 3. rade zastúpený nebol. Uznesením zo dňa 29. 06. 2023 bolo
dokazovanie v predmetnej veci vyhlásené za skončené a pojednávanie bolo odročené na deň 27. 07.

2023 o 12.30 hod., pričom upovedomením zo dňa 29. 06. 2023 boli účastníci oboznámení o termíne
vyhlásenia rozsudku.

Žalobcovia v 1., 2. a 4. rade požiadali o zmenu žaloby rozšírením účastníkov na strane žalovaných o
osobu H. I. mailom doručeným na mailovú adresu [email protected] dňa 27. 07. 2023 o 8:53
hod. a mail bol napísaný aj za žalobcu v 3. rade aj napriek tomu, že tento nebol v konaní zastúpený.

Písomnépodanievovecizmenyžalobybolodoručenésúduprvejinštanciedňa27.07.2023o11:00hod.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh žalobcov na zmenu žaloby rozšírením účastníkov na strane
žalovaných bol súdu doručený dňa 27. 07. 2023 (t. j. v deň vyhlásenia rozsudku) po ukončení
dokazovania vo veci (dokazovanie ukončené dňa 29. 06. 2023), pričom žalobcovia mali vedomosť

o okruhu účastníkov už v štádiu podávania žaloby dňa 21. 12. 2022. Súd teda dôvodne z dôvodu
hospodárnosti návrh vyhodnotil ako podaný oneskorene a zmenu žaloby nepripustil.

S poukazom na ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. žalovaná v 3. rade ďalej uviedla, že právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu.

Príklep bol udelený v deň konania dražby dňa 26. 09. 2022 a trojmesačná lehota na podanie žaloby
uplynula dňa 27. 12. 2022.

Návrh žalobcov na zmenu žaloby rozšírením účastníkov na strane žalovaných o osobu H. I. bol súdu
doručený súdu dňa 27. 07. 2023, t. j. po uplynutí trojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorá uplynula

dňom 27. 12. 2022. Návrh zo dňa 27. 07. 2023 bol podaný zo strany žalobcov, pokiaľ ide o osobu
vydražiteľa H. I. po zákonom stanovenej lehote

Žalovaná v 3. rade navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a skutkovo
správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Žalobcovia v 1. až 4. rade (ďalej aj žalobcovia) podali vyjadrenie zo dňa 17. 11. 2023 (ktoré bolo
súdu prvej inštancie doručené dňa 20. 11. 2023) k vyjadreniu žalovanej v 3. rade.

Rozporovali tvrdenie žalovanej v 3. rade, že dražila aj v mene vtedy ešte svojho manžela, nakoľko na

pojednávaní sama uviedla, že jej bývalý manžel nebol na dražbe prítomný, ona nemala jeho súhlas,
ani splnomocnenie, on o dražbe vedel, pričom tvrdila, že dražila pre dcéru, teda nie pre seba a ani pre
svojho vtedajšieho manžela. V tejto súvislosti žalobcovia v 1. až 4. rade poukázali na ust. § 5 zákona
č. 527/2002 Z. z. (účastník dražby).

V zozname účastníkov dražby H. I. nie je evidovaný ako jej účastník, ani v zastúpení. Je nesporné, že
nebol účastníkom dražby a osobou prítomnou na dražbe.

V notárskej zápisnici bol nepravdivo uvedený ako vydražiteľ aj H. I., ktorý sa na dražbe nezúčastnil
a nedal splnomocnenie, ani súhlas svojej pravdepodobne v tom čase manželke. To, že dodatočne

podpísal dokumenty, na základe ktorých bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v príslušnom katastri
nehnuteľností nijako nedokazuje, že bol skutočne účastníkom dražby.

Na konci notárskej zápisnice je vyslovene uvedená ako vydražiteľ len žalovaná v 3. rade, je tam len jej
podpis, jej bývalý manžel na konci ako vydražiteľ uvedený nie je a absentuje tam aj jeho podpis.

Prítomná notárka nezaznamenávala aktuálne dianie počas dražby a notárska zápisnica nie je verejnou
listinou, pričom ide o neplatný právny úkon.Návrh na rozšírenie účastníkov na strane žalovaných podali písomne včas a správne. V tejto súvislosti
upriamili pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/272/2007.

Navrhli,abyodvolacísúd,abyzrušilnapádanýrozsudokvcelomrozsahuavrátilvecsúduprvejinštancie
na konanie a nové rozhodnutie.

20. Žalobcovia v 1. až 4. rade podali vyjadrenie zo dňa 17. 11. 2023 (doručené súdu prvej inštancie dňa
21. 11. 2023) k vyjadreniu žalovaného v 2. rade.

Rozporovali tvrdenie žalovaného v 2. rade, že žalovaná v 3. rade dražila aj v mene vtedy ešte svojho
manžela, nakoľko sama na pojednávaní uviedla, že jej bývalý manžel nebol na dražbe prítomný, nemala
jeho súhlas, ani splnomocnenie, pričom tvrdila, že o dražbe vedel.

S poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 527/2002 Zb. je zrejmé, že H. I. nebol účastníkom dražby a jeho

vtedy ešte manželka (žalovaná v 3. rade) nepredložila dražobníkovi ani notárovi žiadne splnomocnenie,
ktoré by ju oprávňovalo dražiť v jeho mene, pričom výslovne uviedla, že dražila nehnuteľnosti pre dcéru,
teda nedražila pre seba a ani pre svojho vtedajšieho manžela, ktorý v zozname účastníkov dražby nie
je evidovaný ako účastník dražby, ani v zastúpení. Je potom nesporné, že nebol účastníkom dražby a
osobou prítomnou na dražbe.

V notárskej zápisnici bol nepravdivo uvedený ako vydražiteľ, pretože sa na dražbe nezúčastnil, nedal
splnomocnenie, ani súhlas svojej pravdepodobne v tom čase manželke. Na konci notárskej zápisnice
je vyslovene uvedená ako vydražiteľ len žalovaná v 3. rade, je tam len jej podpis, jej bývalý manžel na
konci ako vydražiteľ uvedený nie je a absentuje tam aj jeho podpis. Prítomná notárka nezaznamenávala

aktuálne dianie počas dražby a notárska zápisnica nie je verejnou listinou, je netransparentná a ide o
neplatný právny úkon.
Žalovaná v 3. rade na pojednávaní jasne a zreteľne niekoľko krát uviedla, že nemala súhlas od manžela,
ani splnomocnenie dražiť za neho. Na základe tejto skutočnosti nemohol byť H. I. subjektom núteného
spoločenstva a napriek skutočnosti, že sa nezúčastnil napádanej dražby a nebol jej účastníkom, súd ho

nesprávne považoval za subjekt núteného spoločenstva.

Žalobcovia boli toho názoru, že v žalobe označili správny okruh žalovaných, pričom vychádzali z
podpísania napádanej notárskej zápisnice o dražbe a zo skutočností, ktoré osvedčila žalovaná v rade
3. rade na pojednávaní.

Na základe predbežného právneho názoru súdu na pojednávaní, zástupca žalobcov navrhol do konania
na strane žalovaných pripustiť H. I. ako žalovaného v 4. rade, pričom súd prvej inštancie tento návrh
zamietol. Žalobcovia boli toho názoru, že písomne podali návrh na rozšírenie účastníkov na strane
žalovaných včas a správne. Neobstojí tvrdenie žalovaného v 2. rade, že o okruhu žalovaných mali

vedomosť už pri podávaní žaloby, nakoľko v notárskej zápisnici je ako účastník konania uvedená v
zozname len žalovaná v 3. rade, je podpísaná ako vydražiteľ a nie je priložené splnomocnenie od H. I..

Až na pojednávaní súd vyjadril svoj predbežný názor, že H. I. má byť žalovaným ako súčasť núteného
spoločenstva a na základe toho z opatrnosti navrhli pripustiť H. I. do konania ako žalovaného v 4. rade.

Na podporu uvedených tvrdení poukázali na uznesenie Krajského súdu v Žiline v konaní pod sp. zn.
6Co/69/2022 a rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/272/2007.

K tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že sa de facto nevysporiadali s problematikou faktického dotknutia

sa vydražením predmetu dražby na svojich právach, žalobcovia uviedli, že sa údajne mala konať
dobrovoľná dražba bez ich súhlasu, ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, bez preskúmania
neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere a záložnej zmluvy a nehnuteľnosť mala byť
vydražená žalovanou v 3. rade a tým boli žalobcovia fakticky dotknutí na svojich právach (ktoré
im garantujú normy na ochranu spotrebiteľa), zaručených Smernicou EHS 93/13, ako aj na práve

zaručenom Ústavou SR, a to konkrétne na práve na obydlie a na práve vlastniť majetok. Žalobcovia
predmetnú nehnuteľnosť nadobudli riadne v dedičskom konaní. V tejto súvislosti dali do pozornosti
uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 1/2014-17, ako i ďalšie jeho rozhodnutia a rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR.Ďalej uviedli, že zmluva o úvere a záložná zmluva, ktorej účastníkom je žalovaný v l. rade a spotrebiteľ
K. B., ich otec, na základe ktorej mal byť navrhnutý výkon záložného práva obsahuje neprijateľné

zmluvnépodmienkytým,ženeobsahuještandardnénáležitostivzmyslepríslušnýchprávnychpredpisov
a obchádza ustanovenia aplikovateľných zákonov.

SpoukazomnaďalšierozhodnutiaÚstavnéhosúduSR,SúdnehodvoraEurópskejúniebolitohonázoru,
že vnútroštátna právna úprava (zákon č. 527/2002 Z. z.) prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje

ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva predmetná smernica, nakoľko tento zákon neobsahuje
žiadne ustanovenie, na základe ktorého by sa spotrebiteľ mohol úspešne brániť pred vymáhaním
pohľadávky založenej na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne neprijateľné, či už v konkurznom
konaní, alebo mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky. Naviac predmetný zákon 527/2002 Z. z. neumožňuje spotrebiteľovi ani
následnú ochranu, nakoľko v jeho ust. § 21 je presne vymedzené, z akých dôvodov možno požiadať súd,

aby určil neplatnosť dražby, pričom toto ustanovenie neobsahuje žiadnu zmienku o potrebe podrobiť
zmluvu, na základe ktorej bolo možné navrhnúť výkon záložného práva súdnej kontrole ex offo a
preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky.

Bolitohonázoru,žepredmetnýsporjespotrebiteľskýmsporomasúdprvejinštanciebolpovinnýpodrobiť

predmetnú úverovú zmluvu kontrole ex offo, či neobsahuje neprijateľné a nekalé zmluvné podmienky.

21. Ďalšie vyjadrenie podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaná v 3. rade, ktoré bolo
súdu prvej inštancie doručené dňa 23. 11. 2023.

Poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 16. 10. 2023, v ktorom uviedla, že H. I. bol o nadobudnutí
vlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam informovaný, nadobudnutie vlastníctva nenamietal a jeho
nepochybnú vedomosť a akceptáciu nadobudnutia vlastníctva potvrdzuje skutočnosť, že dňa 25. 10.
2022 podpísal ako bezpodielový spoluvlastník vydražených nehnuteľností kúpnu zmluvu, ktorej vklad
bol povolený pod V11832/22, ktorou predmetné nehnuteľnosti predali spolu so žalovanou v 3. rade ako

manželia spoločnosti ASTRA - pohrebná služba s. r. o., ktorá je ako ich vlastník evidovaná v katastri
doteraz.

V čase podania žaloby v tomto konaní (žaloba podaná dňa 21. 12. 2022) H. I. nespochybňoval
skutočnosť, že bol ako manžel vydražiteľky vlastníkom vydražených nehnuteľností.

V žalobe zo dňa 20. 12. 2022 táto skutočnosť nebola žalobcami ani uvádzaná ako dôvod napádania
jej neplatnosti. Žalobcovia v čase podávania žaloby mali k dispozícii notársku zápisnicu JUDr. Jarmily
Kováčovej N 883/2022 NZ 27375/2022 o priebehu dražby, z ktorej textu (str. 8, ods. šiesty) je
nepochybné, že vydražiteľom sa stala žalovaná v 3. rade a H. I. (z titulu BSM).

Pokiaľ teda v žalobe v rámci vymedzenia okruhu účastníkov absentovala osoba H. I., došlo k porušeniu
vecnej legitimácie strán sporu a teda žaloba bola zamietnutá dôvodne. Uvedené potvrdzujú aj podania
žalobcov v závere prvostupňového konania, ktorými navrhovali pribratie H. I. do konanie na strane
žalovaných.

22. Žalobcovia v 1. až 4. rade vo vyjadrení zo dňa 21. 12. 2023 (ktoré podali k vyjadreniu žalovanej v 3.
rade a ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené v ten istý deň) s poukazom na ust. § 527/2002 Z. z.
uviedli, že H. I. ako žalovaný v 4. rade nebol prítomný na napádanej dražbe, licitátor sa na neho nemohol
obrátiť s výzvou na podávanie ponúk, neurobil žiadne podanie a nemohlo na neho prejsť príklepom

licitátora vlastnícke, ani iné právo k predmetu dražby. Jedinou osobou, ktorá bola prítomná na napádanej
dražbe bola žalovaná v 3. rade, ktorá na pojednávaní tvrdila, že dražila za svoju dcéru.

Žalobcovia teda žalovali žalovanú v 3. rade ako „vydražiteľku“, ktorá sa zúčastnila na napádanej dražbe,
na ktorú sa licitátor mohol obrátiť ako na osobu prítomnú na napádanej dražbe, ktorá mohla urobiť

najvyššiu ponuku a na ktorú mohlo prejsť príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu
dražby, avšak za splnenia ostatných podmienok. Boli toho názoru, že vlastnícke alebo iné právo k
predmetudražbynažalovanúv3.radeneprešlo,pretoženebolisplnenézákonnépodmienkynaprechod
vlastníckeho a iného práva k predmetu dražby.Neobstoja jej tvrdenia, že H. I. dňa 25. 10. 2022 podpísal ako bezpodielový spoluvlastník vydražených
nehnuteľností kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod V11832/22, ktorou predmetné nehnuteľnosti

predali spolu so žalovanou v 3. rade ďalšiemu subjektu, pretože ide o skutočnosti nasledujúce po
napádanej dražbe, ktoré nemajú na ňu vplyv.

Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení potvrdila, že sa dopustila konania, ktoré odporuje zákonu, doteraz
nedokázala, že dražila za seba, ani za H. I., ďalej potvrdila, že dražila za dcéru, ešte pred skončením

konania o neplatnosti napádanej dražby previedla dotknuté nehnuteľnosti na dcérinu spoločnosť. Z jej
strany ide o nedobromyseľné konanie s úmyslom obohatiť sa na úkor žalobcov.

Súd prvej inštancie tým, že nepripustil H. I. do konania ako žalovaného v 4. rade a nevykonal dôkaz
jeho výsluchom uprel žalobcom právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý proces.

Žalobcovia boli toho názoru, že dôvodne podali odvolanie a dôvodne navrhli zrušiť rozsudok súdu prvej
inštancie, pretože je nepresvedčivý a nespĺňa náležitosti uzákonené v ust. § 220 ods. 1, 2, 3, 4 CSP.

Dražobník, licitátor ako i súd prvej inštancie opomenuli rešpektovať, resp. ignorovali ústavne
garantovanéprávažalobcovarozhodnutiaSúdnehodvoraEÚ,čomázanásledokneplatnosťnapádanej

dražby.

23. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 19. 02. 2024 (k vyjadreniu žalobcov v 1. až 4. rade zo dňa 21.
12. 2023) uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/120/2022 - 252 zo
dňa 27. 07. 2023 vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenia neplatnosti právneho úkonu

považuje za legitímny.

Bol toho názoru, že žalovaná v 3. rade dražila i v mene manžela, čo je zreteľne uvedené aj v
notárskej zápisnici, nepotrebovala od neho splnomocnenie z titulu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a nedražila za svoju dcéru, nakoľko vydražiteľkou sa stala ona (žalovaná v 3. rade). V

čase podania predmetnej žaloby H. I. nespochybňoval skutočnosť, že bol ako manžel vydražiteľky
vlastníkom vydražených nehnuteľností. O nadobudnutí vlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam
bol informovaný, nadobudnutie vlastníctva nenamietal a jeho nepochybnú vedomosť a akceptáciu
nadobudnutia vlastníctva potvrdzuje skutočnosť, že dňa 25. 10. 2022 podpísal ako bezpodielový
spoluvlastník vydražených nehnuteľností kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod V11832/22 a

ktorou predmetné nehnuteľnosti predali spolu so žalovanou v 3. rade ako manželia spoločnosti ASTRA
- pohrebná služba s. r. o., ktorá je ako ich vlastník evidovaná v katastri doteraz.

V predmetnej žalobe v rámci vymedzenia okruhu účastníkov absentovala osoba H. I., a teda žaloba
bola pre nedostatok vecnej legitimácie strán sporu zamietnutá dôvodne, nakoľko stranami sporu neboli

všetky dotknuté osoby podľa zákona č. 527/2002 Z. z.
Neobstojí tvrdenie žalobcov, že vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby na žalovanú v 3. rade
neprešlo, pretože neboli splnené zákonné podmienky na prechod vlastníckeho a iného práva k predmetu
dražby a rovnako neobstojí ani tvrdenie, že žalovaná v 3. rade sa dopustila konania, ktoré odporuje
zákonu a šlo o nedobromyseľné konanie s úmyslom obohatiť sa na úkor žalobcov.

Rozsudok týkajúci sa spoločných práv a povinností z napadnutých právnych úkonov sa musí vždy
týkať všetkých účastníkov napadnutého právneho úkonu. Súd v sporovom konaní zásadne neposkytuje
poučenie o hmotnom práve, preto môže žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho
zamietnuť aj bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou sporu. Žalovaný v 2. rade bol toho názoru, že

v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby neporušil žiadne ustanovenia zákona č.
527/2002 Z. z. (prvý predpoklad neplatnosti dobrovoľnej dražby) a nedošlo ani k žiadnej ujme na právach
žalobcov (druhý predpoklad neplatnosti dobrovoľnej dražby).

24. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) po zistení, že odvolanie žalobcov v 1. až 4. rade proti
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27. 07. 2023 je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou sporu
(žalobcami, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1,
§ 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods.1 CSP a bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 27. 07. 2023 v znení opravného uznesenia zo dňa 20.
03. 2024 je potrebné zrušiť (ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (ust.§ 391 ods. 1 CSP).

25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
účinnom do 28. 02. 2007 (teda i v čase uzavretia oboch zmlúv o splátkovom úvere), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
Občiansky zákonník) účinnom od 01. 01. 2008, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

27. Podľa § 21 ods. 2, 3, 4, 5, 6, 7 zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2023, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby

bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu
začatie súdneho konania.
Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu
príklepu.
Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou
oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak
neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo,

vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.
O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods. 5.
Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní
spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tamuverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby.

28. Podľa § 78 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj CSP), nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre
úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a/ splnení povinnosti,
b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 160 ods. 1, 2, 3 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
a/ stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec,

alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 291 ods. 1, 2, 3 CSP, spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto
zvoleného zástupcu.
Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.
Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

Podľa § 292 CSP, súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o
a/ možnosti zastúpenia,
b/ jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale
poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie

alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
jeho práv.

Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné
podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 389 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c/ súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť

dokazovanie odvolacím súdom, alebo d/ nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie
vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

29. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie.

Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa stranám sporu znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom
konaní, pričom určitá miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces, ktorého
súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia.

30. Žalobcovia v 1. až 4. rade (ďalej aj žalobcovia) ako spotrebitelia v podanom odvolaní okrem iného
namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý im znemožnil uskutočňovať procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdili, že súd ich nepoučil o
tom, že ich žaloba je nedôvodná, pričom bol povinný ich poučiť a tým im uprel právo na spravodlivý

proces, zásadu hospodárnosti konania povýšil nad ostatné zásady konania, pričom bezdôvodne uviedol,
že návrh na pristúpenie do konania nebol podaný žalobcom v 3. rade.

31. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že
súd prvej inštancie opomenul svoju povinnosť poučiť žalobcov podľa ust. § 160 ods. 1, 2 CSP

o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a o tom, že majú
právo zvoliť si advokáta alebo majú možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, pričom priamo
v zákone (ust. § 160 ods. 2 CSP) je uvedené, že túto všeobecnú poučovaciu povinnosť má súd vždy,
okrem prípadov, ktoré sú subsumované pod ust. § 160 ods. 3 CSP. Poučovaciu povinnosť v zmysle
ust. § 160 ods. 1, 2 CSP súd teda nemá v prípade, ak je stranou sporu štát, štátny orgán alebo

právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná,
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa a ani v prípade, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou
osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (ust. § 160 ods. 3 CSP). O

takúto situáciu sa v predmetnej veci nejednalo, pretože žalobcovia sú fyzické osoby, pri podaní žaloby
neboli zastúpení advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

31.1 Na č. l. 80 v súdom spise je úprava sudcu v predmetnej veci, súčasťou ktorej je poznámka,
že žalobcovia sú spotrebitelia, pričom v žalobe, ako i v priebehu konania sa takto i označovali a ich
postavenie v tomto smere žalovaní nenamietali, teda nebolo sporné. Pokiaľ majú žalobcovia v konaní
postavenie spotrebiteľov, súdu prvej inštancie vznikla povinnosť (okrem povinnosti podľa ust. § 160 ods.1, 2 CSP) podľa ust. § 292 CSP vhodným spôsobom ich poučiť ako spotrebiteľov pri prvom procesnom
úkone vo vzťahu k nim: a/ o možnosti zastúpenia, b/ o ich procesných právach a povinnostiach nielen v
rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučiť ich aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o

možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie ich práv.

31.2 Obsah poučenia spotrebiteľa je logicky širší ako v prípade poučenia strany, ktorá nemá postavenie
slabšej strany v konaní. Zákonodarca ponechal na uvážení súdu, o čom spotrebiteľa poučí. Vo

všeobecnosti sa poučovacia povinnosť týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia
alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva
na súdnu ochranu v príslušnom súdnom konaní. Kritériom, ktorým by sa súd mal spravovať, je
predovšetkým dosiahnutie takej vedomosti spotrebiteľa o súdnom konaní, ktorá mu umožní účelné
uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

Zakotvenie poučovacej povinnosti v procesnom kódexe, t. j. v CSP vyplýva z ústavnoprávneho princípu
práva na spravodlivý súdny proces so zreteľom na rovnosť zbraní opakovane judikovanú Európskym
súdom pre ľudské práva. Cieľom poučovanej povinnosti súdu je to, aby strana sporu, ktorá si neosvojila
procedurálne pravidlá, vedela, aké má v procese práva a povinnosti, aby mohla pred súdom svoje
zámery vyjadrovať takým spôsobom, že ňou vykonané procesné úkony vyvolajú sledované právne

účinky a aby mohla splniť aj svoje procesné povinnosti. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých
procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu
zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní.

31.3 Účelom inštitútu poučovacej povinnosti je poskytovať poučenie zo strany súdu náležite konkrétne

a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, pri ktorých je to vzhľadom na stav konania
potrebné. Ustanovenie § 160 ods. 2 CSP zakotvuje povinnosť súdu vždy poučiť stranu sporu o práve
zvoliť si advokáta a o práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Podľa ust. § 292 CSP je súd
povinný vhodným spôsobom poučiť pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľom o možnosti
zastúpenia (advokát, Centrum právnej pomoci, právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu

spotrebiteľa) a o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti,
ale zároveň je povinný poučiť spotrebiteľov o ich procesných právach, povinnostiach a možnostiach,
ktoré sú príkladmo uvedené v tomto ustanovení. Povinnosť súdu pretrváva počas celého konania a mala
by sa odvíjať od predmetu a priebehu konkrétneho sporu. Súd nemá poučovaciu povinnosť, ak je strana
sporu zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (ust. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP). I keď sa toto ustanovenie vzťahuje na všeobecnú poučovaciu
povinnosť podľa ust. § 160 ods. 1, 2 CSP, teleologickým výkladom možno s určitosťou dospieť k záveru,
že súd v týchto prípadoch nemusí poučovať ani podľa ust. § 292 CSP.

31.4 Žalobcovia v predmetnej veci neboli poučení podľa kogentného ust. § 160 ods. 2 CSP, ani podľa
ust. § 292 CSP napriek tomu, že takúto poučovaciu povinnosť súd prvej inštancie mal a bol povinný
ju splniť pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k nim, pretože sa na nich nevzťahovalo ust. § 160
ods. 3 CSP. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd si poučovaciu povinnosť nesplnil vôbec, pričom
žalobcovia v 1. a 2. rade splnomocnili na svoje zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 29. 06.

2023 Občianske združenie CSP Nitra a žalobca v 4. rade splnomocnil na svoje zastupovanie Občianske
združenie Centrum správnej pomoci a súdu nebolo oznámené ukončenie tohto zastupovania (teda
zastupovania žalobcu v 4. rade). Z uvedeného vyplýva, že povinnosť poskytnúť poučenie žalobcovi
v 4. rade odpadla, nakoľko už je v konaní zastúpený právnickou osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa (ust. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP). Žiadne ustanovenie CSP explicitne neukladá

súdu povinnosť poučiť spotrebiteľa aj v prípade, keď je tento zastúpený, vrátane zastúpenia právnickou
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Žalobca v 3. rade na svoje zastupovanie
v súdom konaní nesplnomocnil nikoho.

31.5 Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno okrem iného

zaradiť aj právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva (tomto prípade nesplnenie poučovacej povinnosti podľa ust. § 160 ods. 1, 2 a ust.
§ 292 CSP) strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho
dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postupsúdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu (odňatie možnosti konať pred súdom), dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Zákon (CSP) v
žiadnom zo svojich ustanovení bližšie nešpecifikuje pojem odňatie možnosti konať pred súdom. Vo

všeobecnosti je potrebné pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumieť taký procesne nesprávny
postup súdu, ktorý sa prieči zákonu a ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a
právom chránených záujmov priznaných Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie jej práv a
oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom
(CSP) a tým odňal strane sporu jej procesné práva.

31.6 V tomto prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so
zákonom, keď žalobcov nepoučil podľa ust. § 160 ods. 1, 2, resp. podľa ust. § 292 CSP, čo znamená,
že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1

písm. b/ CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných podmienok, ktorými sú: a/ nesprávny
procesnýpostupsúdu,b/tentonesprávnyprocesnýpostupznemožnilstranesporurealizovaťjejpatriace
procesné práva a zároveň c/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom v posudzovanej veci boli všetky tieto podmienky naplnené.

32. Odvolací súd ďalej, v rozsahu a z dôvodov uplatnených v podanom odvolaní žalobcov 1. až 4. rade,
posudzoval zákonnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý viedol k zamietnutiu podanej
žaloby a zároveň posudzoval zákonnosť a správnosť jeho skutkových a právnych záverov, ktorými
zamietnutie žaloby odôvodnil.
33. Z obsahu predloženého súdneho spisu je zrejmé a nepochybné, že žalobcovia sa podanou žalobou

v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby,
ktorá sa konala dňa 26. 09. 2022 v zasadacej miestnosti Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej.
Vykonanie dobrovoľnej dražby osvedčila notárka v notárskej zápisnici pod č. N 883/2022 NZ 27375/2022
NCRIs 28155/2022 zo dňa 26. 09. 2022, v ktorej je uvedený licitátor (zamestnanec dražobníka –
žalovaného v 2. rade), navrhovateľ dobrovoľnej dražby (žalovaný v 1. rade), dražobník (žalovaný v 2.

rade), predmet dobrovoľnej dražby, opis predmetu držby, opis stavu predmetu dražby, ďalej podieloví
spoluvlastníci predmetu dobrovoľnej dražby (žalobcovia v 1. až 4. rade), popis práv a záväzkov na
predmete dobrovoľnej dražby, ťarchy, ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom znalca
Ing. Martina Hromjáka na 153.000,- eur, najnižšie podanie, minimálne prihodenie, výška dražobnej
zábezpeky, oznámenie o dobrovoľnej dražbe, príslušné poučenia, samotný priebeh dražby, zníženie

najnižšieho podania na 145.350,- eur, udelenie príklepu účastníkovi dobrovoľnej dražby s poradovým
číslom11(žalovanáv3.rade),cenadosiahnutávydraženímakoi vydražiteľ(žalovanáv3.radeamanžel
H. I. z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

33.1Taktiežsadomáhaliurčenianeplatnostiprávnehoúkonu–udeleniapríklepulicitátoromnauvedenej

dražbe.

34. V žalobe ako i v priebehu súdneho konania tvrdili viacero dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby
a neplatnosti licitátorom udeleného príklepu.

35. Na prejednanie žaloby súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcov v 1., 2. a 4.
rade na základe splnomocnenia zastupovala zástupkyňa občianskeho združenia. V tejto súvislosti
odvolací súd zistil a uvádza, že žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade na svoje zastupovanie
splnomocnili Občianske združenie CSP Nitra, Gemerská 906/2, Bratislava a žalobca v 4. rade na svoje
zastupovanie splnomocnil Občianske združenie Centrum správnej pomoci, IČO 50 401 718, Gemerská

2, Bratislava, pričom za obidve občianske združenia konala F. A. N.. V súdom spise sa ale nachádzajú
stanovy občianskeho združenia s názvom Centrum správnej pomoci Galanta, Staničná 10, Galanta bez
preukázania toho, či a ako tieto stanovy súvisia s občianskymi združeniami, ktoré zastupovali žalobcov
v 1., 2. a 4. rade, čo súd prvej inštancie ponechal bez povšimnutia.

Zástupkyňa žalobcov v 1., 2. a 4. rade na pojednávaní (potom ako súd poukázal na ust. § 21 ods. 4
zákona č. 527/2002 Z. z. a uviedol, že z notárskej zápisnice vyplýva, že vydražiteľom bola žalovaná
v 3. rade a jej manžel H. I.) navrhla, aby súd pripustil do konania ako žalovaného v 4. rade H. I. a po
prednese záverečnej reči právneho zástupcu žalovaného v 1. rade predložila písomný návrh na jehopristúpenie do konania ako žalovaného v 4. rade. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil na 27. 07.
2023 o 12,30 hod. za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Dňa 27. 07. 2023 o 11,00 hod. bol súdu prvej
inštancie doručený podpísaný písomný návrh žalobcov v 1. až 4. rade s dátumom 22. 03. 2023, ktorým

navrhli, aby súd pripustil do konania vstup H. I. ako žalovaného v 4. rade. Podľa zápisnice z vyhlásenia
rozsudku zo dňa 27. 07. 2023 bol o 12,30 hod. vyhlásený rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu
žalobcov zamietol (I. výrok), rozhodol o trovách konania (II. výrok) a návrh na pripustenie vstupu H. I.
do konania na strane žalovaných zamietol (III. výrok).

36. Súd prvej inštancie výrok o zamietnutí žaloby (I. výrok) v písomnom vyhotovení rozsudku odôvodnil
v zásade nedostatkom pasívnej legitimácie na strane žalovaných, pretože žalobcovia v žalobe označili
ako strany sporu len žalovaných v 1. až 3. rade, a teda len vo vzťahu k nim sa domáhali určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby ako i určenia neplatnosti právneho úkonu, pričom ako žalovanú stranu
sporu neoznačili manžela žalovanej v 3. rade, ktorý bol vydražiteľom z titulu jeho bezpodielového
spoluvlastníctva so žalovanou v 3. rade. V prípade žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

sa rozsudok súdu musí vzťahovať na všetky subjekty, okruh ktorých je taxatívne vymedzený v ust. §
21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. a správne vymedzenie týchto subjektov je jedným z predpokladov
úspešnosti žaloby.

Zamietnutie návrhu na pripustenie vstupu H. I. do konania (III. výrok) súd prvej inštancie odôvodnil

v podstate tým, že žalobcovia takýto procesný návrh nepodali včas, mohli tak urobiť už skôr, ak by konali
starostlivo so zreteľom na hospodárnosť konania. Na odôvodnenie tohto výroku rozsudku (ktorý má
charakter uznesenia) taktiež uviedol, že okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba
minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie
súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania.

37. V ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. je určený okruh účastníkov súdneho konania o neplatnosť
dražby, ktorými sú navrhovateľ dražby (v súdom konaní žalovaný v 1. rade), dražobník (žalovaný v 2.
rade), vydražiteľ (žalovaná v 3. rade a jej manžel H. I., ktorého ale žalobcovia v žalobe neoznačili za
stranu sporu), predchádzajúci vlastníci (žalobcovia v 1. až 4. rade), ktorí tvrdili, že boli dotknutí na svojich

právach. Pokiaľ bola žalovaná v 3. rade vydražiteľkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, spolu
so svojim manželom H. I. (ako to vyplýva z notárskej zápisnice spísanej dňa 26. 09. 2022) a žalobcovia
ho neoznačili ako žalovaného, je nepochybné, že okruh subjektov na strane žalovaných nebol určený
správne a úplne a žalobcovia sa v priebehu konania pokúsili toto pochybenie napraviť.

38. V zmysle ust. § 79 CSP môže súd na návrh žalobcu pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt.
Inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní a slúži na odstránenie počiatočného
nedostatkuvecnejlegitimácie.Aksúddospejeknázoru,žejehospodárnejšiepristúpenieďalšejsporovej
strany umožniť, uznesením pristúpenie pripustí – v opačnom prípade rovnako uznesením tento návrh na
pristúpenie ďalšieho subjektu zamietne. V oboch prípadoch nie je odvolanie voči uzneseniu prípustné

(ust. § 357 CSP).

Napriek tomu, že proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu do
súdneho konania nie je prípustné odvolanie, odvolací súd i s poukazom na dôvody odvolania žalobcov
v 1. až 4. rade dospel k záveru, že v danom prípade bolo naplnené ust. § 389 ods. 2 CSP, v zmysle

ktorého, ak sú dané odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolací súd zruší odvolaním
napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo
veci samej predchádzalo. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zruší aj také odvolaním
napadnuté rozhodnutie vo veci samej, ak jeho vydaniu predchádzalo uznesenie procesnej povahy, ktoré
bolo nesprávne a voči ktorému nebolo prípustné odvolanie. Presne o takýto prípad v preskúmavanej

veci išlo.

Po preskúmaní procesného postupu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že tento
nepostupoval správne. V situácii, keď zástupkyňa žalobcov v 1., 2. a 4. rade na pojednávaní
predložila písomný návrh na pristúpenie do konania žalovaného v 4. rade (ako to vyplýva zo zápisnice

z pojednávania konaného dňa 29. 06. 2023) súd prvej inštancie pojednávanie odročil na 27. 07. 2023
o 12,30 hod. za účelom vyhlásenia rozhodnutia a keď takýto podpísaný písomný návrh žalobcovia
vuvedenýdeňo11,00hod.predložilidopodateľnesúdu(čopreukazujeprezentačnápečiatka),bolojeho
povinnosťou o takomto návrhu procesne rozhodnúť a po nadobudnutí právoplatnosti tohto procesnéhouznesenia pokračovať v konaní a následne rozhodnúť vo veci samej. Preto aj v situácii, keď súd
prvej inštancie spojil rozhodovanie vo veci samej s rozhodovaním o procesnom návrhu žalobcov na
pristúpenie H. I. do konania na strane žalovaných a výrok o zamietnutí tohto procesného návrhu (ktorý

má charakter uznesenia) nadobudol právoplatnosť doručením rozsudku, treba vychádzať z toho, že
vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy (o zamietnutí návrhu na pristúpenie do konania)
malo predchádzať rozhodnutiu vo veci samej. Procesný postup, aký v predmetnej veci zvolil súd prvej
inštancie, nemôže byť posudzovaný v neprospech žalobcov, ktorí v podanom odvolaní proti rozsudku
uplatnili i odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, keď poukazovali na nesprávnosť a nedôvodnosť

výroku o zamietnutí ich písomného a podpísaného návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania
na strane žalovaných.

Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ súd zamietol návrh žalobcov v 1. až 4. rade na pristúpenie
H. I. do súdneho konania na strane žalovaných (ktorým sa snažili odstrániť svoje pochybenie vo
vymedzení okruhu subjektov na strane žalovaných) v podstate z dôvodu, že takýto návrh nebol podaný

včas a s poukazom na hospodárnosť konania, nemohol zdôvodniť zamietnutie žaloby vo veci samej
nedostatkom pasívnej legitimácie na strane žalovaných, teda tým, že žalobcovia v predmetnom súdom
konaní neoznačili úplný okruh subjektov na strane žalovaných v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona č.
527/2002 Z. z. Takýto postup považoval odvolací súd za zmätočný, ktorým boli porušené práva žalobcov
na spravodlivý proces, čo predstavuje takú vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko

súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných ale
zároveň, keď sa žalobcovia snažili svoje pochybenie (ktoré bolo dôvodom zamietnutia žaloby) napraviť,
súd ich návrh na pristúpenie H. I. do konania na strane žalovaných zamietol.

Spoukazomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveruamalzanepochybnepreukázanúvecnúsúvislosť

medzi napadnutým I. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a právoplatným
uznesením, ktorým súd zamietol návrh žalobcov na pristúpenie do konania H. I. na strane žalovaných
(III. výrok), pričom žalobcovia tvrdili, že na vydanie tohto uznesenia neboli dané dôvody a jednalo sa
o nesprávny procesný postup. Táto vada procesného uznesenia o zamietnutí návrhu na pristúpenie do
konania (proti ktorému CSP odvolanie nepripúšťa) potom mala nepochybne vplyv na vecnú správnosť

meritórneho rozhodnutia a zamietnutie žaloby, pretože súd procesné uznesenie vzal za základ svojho
rozsudku o zamietnutí žaloby.

38.1 V súvislosti s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie návrh žalobcov na pristúpenie H. I. do
konania zamietol (návrh nepodali včas, mohli tak urobiť už skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom

na hospodárnosť konania), odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR. Je nesporné, že žalobcovia v prejednávanej veci podali návrh na pristúpenie H. I. do konania po
uplynutí trojmesačnej lehoty od vykonania spornej dražby, napriek tomu bolo ich právo podať takýto
návrh uplatnené riadne. Výklad ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. už bol judikovaný v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/272/2007 a sp. zn. 5Cdo/51/2009. V súlade s týmito

rozhodnutiami platí, že pokiaľ osobitný zákon (v danom prípade zákon č. 527/2002 Z. z.) ustanovuje, že
určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej dobe, lebo inak zaniká, nemožno
len zo skutočností, že v konaní o takejto žalobe ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, vyvodiť, že
pre riadne uplatnenie tohto práva sa vyžaduje, aby bolo v stanovenej dobe žalobou uplatnené buď proti
všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby v ustanovenej lehote bola žaloba rozšírená na všetkých

žalovaných nerozlučných spoločníkov. Lehota stanovená v ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. je
určená na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby, ale nie na vymedzenie osôb, ktoré sa musia
zo zákona konania zúčastniť ako strany sporu, a preto žalobcovia mohli podať návrh na pristúpenie
ďalšieho subjektu na strane žalovaných aj v priebehu súdneho konania.

Z novších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR odvolací súd poukazuje na uznesenie v konaní pod sp. zn.
5Cdo/220/2018 zo dňa 31. 05. 2021 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdovSRč.7/2021podR89/2021),podľaktorého:„Lehotaustanovenáv§21ods.2zákonač.527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ
to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať

okruh žalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe
uplatnený dôvod neplatnosti dražby.“V súvislosti s vyššie uvádzanou koncentráciou konania odvolací súd poukazuje na to, že po oboznámení
sa obsahom podaní a prednesov sporových strán dospel k záveru, že i súd prvej inštancie (ako i sporové
strany) považoval spor v predmetnej veci za spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP, ktorými

ustanoveniami sa preto mal riadiť, vrátane ust. § 296 CSP, podľa ktorého sa ustanovenia o sudcovskej,
ani zákonnej koncentrácii konania nepoužijú. Aj v spotrebiteľských sporoch vyhlási súd uznesenie,
ktorým sa dokazovanie končí, ale toto uznesenie zaväzuje len dodávateľa.

S poukazom na vyššie označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ust. § 296 CSP potom neobstojí

dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na pristúpenie H. I. do konania na
strane žalovaných spočívajúci v tom, že žalobcovia tak mali urobiť skôr, pretože zákon v tomto smere
nestanovuje žiadnu lehotu. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, nevhodne prihliadol na
princíp hospodárnosti konania, pretože dodržiavanie tejto zásady nesmie prevýšiť právo strany sporu
na spravodlivý proces a nesmie byť nikdy na ujmu kvality rozhodnutia.

Neobstojí ani tvrdenie, že návrh na pristúpenie H. I. nepodal žalobca v 3. rade, ktorý si v spore nezvolil
zástupcu.Vsúdnomspise(č.l.263)sanachádzapodpísanépodaniežalobcovv1.až4.radesdátumom
22. 03. 2023, doručené súdu dňa 27. 07. 2023 o 11,00 hod. (teda ešte pred vyhlásením rozsudku vo
veci samej) a nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že toto podanie nie
je podpísané žalobcom v 3. rade.

38.2 Zamietnutie návrhu žalobcov na pristúpenie H. I. do súdneho konania, napriek tomu, že tento bol
spolu so žalovanou v 3. rade vydražiteľom z titulu ich bezpodielového spoluvlastníctva (podľa notárskej
zápisnice zo dňa 26. 09. 2022) v predmetnej veci znamená nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, z ktorého vyplýva znemožnenie uskutočňovania procesných práv žalobcov v takej miere, že

došlo k porušenie práva na spravodlivý proces.

39. S poukazom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b/ CSP, teda z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa ust. §
391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nebolo účelné,
aby odvolací súd vyššie označené vady konania ako i nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
odstraňoval v odvolacom konaní, ktorého podstata spočíva v prieskume rozhodovacej činnosti súdu
nižšej inštancie.

40. Žalobcovia v odvolaní požadovali, aby im odvolací súd písomne na adresu oznámil termín verejného
vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd k tejto ich požiadavke uvádza, že neboli splnené podmienky na
verejné vyhlásenie rozsudku v predmetnej veci (odvolací súd nerozhodol rozsudkom), pretože rozhodol
uznesením tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia, teda odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie (všetky tri jeho výroky) v znení opravného uznesenia zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere
a poučiť tých žalobcov, ktorí aktuálne nie sú v konaní zastúpení zástupcom, v zmysle ust. § 160 ods.

1, 2, § 292 CSP a opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcov zo dňa 22. 03. 2023 na pristúpenie H. I. do
súdneho konania. V tejto súvislosti sa bude zaoberať i tým, z akého dôvodu boli predložené stanovy
občianskeho združenia Centrum právnej pomoci Galanta (ktoré v konaní nikoho nezastupuje) a nie
stanovy občianskeho združenia Centrum správnej pomoci, IČO 50 401 718, ktoré v konaní zastupuje
žalobcu v 4. rade a prečo neboli predložené stanovy tohto združenia. Následne súd prvej inštancie

na pojednávaní vykoná navrhované dokazovanie, resp. rozhodne, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie (so
zdôvodnením, prečo ich nevykonal), prípadne s poukazom na ust. § 295 CSP vykoná i ďalšie dôkazy,
ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci a takéto dôkazy obstará a zabezpečí aj bez návrhu. Jeho
úlohou bude na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vo veci opätovne
rozhodnúť, pričom svoje skutkové a právne závery uvedené v rozhodnutí odôvodní v súlade s ust. §

220 ods. 2, 3, 4 CSP a vysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami strán sporu, vrátane tých,
ktoré žalobcovia vzniesli v podanom odvolaní. Vo svojom novom rozhodnutí bude teda dbať na to, aby
odôvodnenie jeho rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané
a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právneposúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania tak, aby bolo v plnej miere naplnené

právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

42. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov konania podľa
ust. § 396 ods. 1, 3 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP, teda i o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania.

43. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391
ods. 2 CSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)