Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100257
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100257.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: Company point, s. r. o., so sídlom Račianska 88B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové
Mesto, IČO: 46 619 291 (do 25.11.2024 obchodné meno Aron company, s.r.o., so sídlom Fatranská
1951/9A, 038 52 Sučany, IČO: 46 619 291), právne zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom
Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101307815/2023 zo dňa 18. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňová kontrola, vyrubovacie konanie a prvostupňové administratívne rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) u platiteľa dane z pridanej hodnoty Aron company, s.r.o. (do 02.12.2021

Aron House Gym s.r.o. a od 25.11.2024 Company point, s. r. o.), IČO 46619291 (ďalej len „žalobca“) v
období od 12.05.2021 do 24.02.2022 a od 07.04.2022 do 09.06.2022 daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2020, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101486542/2022
zo dňa 20.05.2022 (ďalej len „Protokol“). Predmetom daňovej kontroly bolo preverovanie skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie DPH a dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“).

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane vydal
rozhodnutie č. 100201993/2023 zo dňa 17.01.2023 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 4 300,00 Eur za zdaňovacie obdobie august 2020.

3. Správca dane za zdaňovacie obdobie august 2020 neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie DPH
z dodávateľskej faktúry od spoločnosti REPRE GROUP s.r.o., Sabinovská 1903/8, 821 02 Bratislava,
IČO 48100501 (ďalej len REPRE GROUP s.r.o.), a to faktúry č. 20200145 zo dňa 31.08.2020 v celkovej

sume 25 800,00 Eur, z toho 20% DPH v sume 4 300,00 Eur za reklamné služby v období od 01.02.2020
do 31.07.2020 - tvorba marketingového plánu, návrh kampane, tvorba grafických návrhov, reklamné
služby v mesiacoch február až august 2020.4. Vykonaným dokazovaním správca dane spochybnil dôveryhodnosť údajov uvedených žalobcom v
podanom daňovom priznaní na DPH. Dodávateľ nebol kontaktovateľný a jeho ekonomická aktivita
nebola preukázaná. Podľa správy gréckeho daňového úradu osoba uvedená ako konateľ spoločnosti

REPREGROUPs.r.o.neexistovala.Zodôvodneniarozhodnutiasprávcudanevyplýva,žekpreukázaniu
nároku na odpočítanie dane uplatneného na základe faktúry od spoločnosti REPRE GROUP s.r.o.
predložil žalobca faktúru, pričom správca dane relevantne spochybnil dodanie služby na základe
uvedenej faktúry a vyzval žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na odstránenie pochybností,
čím došlo k prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že

k realizácii deklarovaného dodania dodávateľom REPRE GROUP s.r.o. skutočne došlo. Pochybnosti
správcu dane o materiálnej existencii plnenia deklarovaného predmetnou dodávateľskou faktúrou
žalobca nevyvrátil, keď na základe výzvy správcu dane ku konkretizácii plnenia sa vyjadril len
všeobecne, nešpecifikoval činnosti, ktoré mala pre neho spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. vykonať.
Správca dane ani na základe dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní nespochybnil dodanie
služieb odberateľom žalobcu, avšak nebolo preukázané, a žalobca to nešpecifikoval, ktoré konkrétne

službyatovaryvsúvislostistýmmalaposkytnúťspoločnosťREPREGROUPs.r.o.Žalobcasícepredložil
faktúru, marketingové plány, letáky a iné doklady, nepreukázal však dostatočne spojitosť medzi týmito
dokumentmi a reálnym dodaním služieb od REPRE GROUP s.r.o.. Správca dane skutočnosti zistené
daňovou kontrolou vyhodnotil tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiadne
relevantné dôkazy, ktorými by preukázal materiálnu existenciu plnenia od deklarovaného dodávateľa

REPRE GROUP s.r.o., u ktorého nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z., preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1
a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.

Rozhodnutie žalovaného

5. Na základe podaného odvolania žalobcom, žalovaný rozhodnutím č. 101307815/2023 zo dňa
18.05.2023 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100201993/2023 zo dňa 17.01.2023, ktorým žalobcovi
za zdaňovacie obdobie august 2020 vyrubil rozdiel DPH vo výške 4 300,00 Eur.

6. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací orgán po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane
postupoval v súlade so zákonom o DPH; zákonom č. 563/2009 Z. z.; judikatúrou NSS SR a Súdneho
dvora EÚ.

7. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že pri dodaní predmetnej služby konal s A. B.,
konateľom spoločnosti REPRE GROUP s.r.o., úhrada bola uskutočnená v hotovosti, služby boli osobne
odovzdané v tlačenej forme, objednávka bola zadaná na základe objednávok klientov, a to spoločností
DAFE s.r.o., KA-style s.r.o. a VIDA s.r.o. Žalobca poskytoval pre odberateľskú spoločnosť DAFE s.r.o.
reklamu, a to podklady k bilboardom (grafický návrh, letáky 50 000 ks, plastové tabule), spoločnosť

REPRE GROUP s.r.o. robila podklady a bilboardy o rozmeroch 2,5 x 1,5 m. Pre spoločnosť KA-style
s.r.o. žalobca robil reklamu na autoumyváreň a predaj vozidiel (letáky 45 000 ks, bilboardy o rozmere
2,5 x 1,5 m -3ks, plastové tabule s reklamou spoločnosti KA-style s.r.o.). Pre spoločnosť VIDA s.r.o.
žalobca dodal marketingový plán, ktorý vypracovala spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. a tiež reklamné
tabule, bilboardy. K tomu žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil dodanie tovarov a služieb

žalobcom pre uvedených odberateľov, ale spochybnil dodanie služby spoločnosťou REPRE GROUP
s.r.o. žalobcovi.

8. V spoločnosti REPRE GROUP s.r.o. je jediným konateľom a spoločníkom A. B. z Grécka, grécka
daňová správa uviedla že uvedenú osobu (s ktorou mal odvolávajúci sa konať) nenašla, rovnako

túto osobu neidentifikovalo ani grécke policajné riaditeľstvo. Spoločnosť nemala zamestnancov, ani
splnomocneného zástupcu, daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie nebolo podané, na
adrese sídla sa nachádzala len poštová schránka, spoločnosť nemala miesto podnikania, z ktorého by
uskutočňovala ekonomickú činnosť.

9. Správca dane spochybnil dodanie služby na základe uvedenej faktúry a vyzval žalobcu podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku na odstránenie pochybností, čím došlo k prenosu dôkazného bremena späť
na žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k realizácii deklarovaného dodania dodávateľom
REPRE GROUP s.r.o. skutočne došlo. Pochybnosti správcu dane o materiálnej existencii plneniadeklarovaného predmetnou dodávateľskou faktúrou žalobca nevyvrátil, keď na základe výzvy správcu
dane ku konkretizácii plnenia sa vyjadril len všeobecne, nešpecifikoval činnosti, ktoré mala pre neho
spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. vykonať.

10. Žalovaný v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa rozsudkov Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca
poukázalvodvolaníuviedol,žetietosanevzťahujúnapredmetnékonanie,pretožedôvodomnepriznania
odpočítania dane nebolo zistenie podvodného konania v reťazci zúčastnených subjektov. V súvislosti s
predmetným prípadom žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-459/17 a C-460/17

SGI a Valériane SNC zo dňa 27.06.2018 z ktorého vyplýva, že na zamietnutie práva na odpočítanie
DPH postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia neboli v skutočnosti poskytnuté. Dobrá viera
alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiaden vplyv na
otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, preto daňové orgány nie sú povinné
vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel
iného subjektu v dodávateľskom reťazci.

11. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane je v súlade
s § 63 ods. 5 daňového poriadku obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie

právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky
skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny
záver. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo
možné presvedčivo konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadku na preukázanie hmotnoprávneho nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona

o DPH.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

12. Včas podanou správnou žalobou na tunajšom správnom súde, sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, a to vrátane jemu predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia vecí orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na
ďalšie konanie.

13. Žalobca namietal, že žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, akými úvahami sa spravoval

pri vyhodnocovaní dôkazov zo strany žalobcu, preto je žalobou napadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a
neobsahuje dostatočné dôvody, na základe ktorých je rozhodnutie založené. Napadnuté rozhodnutie sa
v dôsledku tejto skutočnosti javí ako zmätočné a nepreskúmateľné. Aj napriek skutočnosti, že v danej
vecisprávcadanenevykonalvšetkyjemudostupnéúkonyvrámciprevereniaskutočnostípotrebnýchpre
správne určenie dane a dôkazy navrhované žalobcom, mal za to, že daňový subjekt neuniesol dôkazné

bremeno. Uvedené je však v rozpore so skutočným a zisteným skutkovým stavom veci. Žalobca bol
počas daňovej kontroly plne súčinný, predložil správcovi dane dostatočné množstvo dôkazov a dokladov
preukazujúcich reálne uskutočnenie fakturovaných plnení. Tvrdil, že správca dane v priebehu daňovej
kontroly neprihliadal na všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo najavo, pričom nedostatočne zistil
skutkový stav veci. Z dokazovania vykonaného počas daňovej kontroly vyplynulo a bola jednoznačne

preukázaná existencia materiálneho plnenia, ako aj jeho použitie na účely vlastného zdaniteľného
plnenia ako platiteľ dane, a zároveň naplnenie hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na priznanie
nároku na odpočet dane.

14. Žalovaný bez toho, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie, pripisuje túto zodpovednosť

žalobcovi bez opory v príslušných zákonných ustanoveniach. Žalovaný síce uvádza, že v záujme
úplného a presného zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak zistenia, ktoré z
jednotlivých úkonov vyplynuli, nevyhodnotil dostatočne, komplexne a v súvislostiach.

15. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť VIDA s.r.o., ako aj žalobca predložili kontrolné výkazy,

ktoré správca dane vôbec nevyhodnotil. V tomto smere citoval z rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/24/2020 zo dňa 22.07.2022.16. Podľa žalobcu správca dane pri vyhodnotení predložených a získaných dôkazov nepostupoval
v súlade s aktuálnou a platnou judikatúrou súdnych autorít, keď svoj záver o nepriznaní práva na
odpočítanie dane zo spornej faktúry založil najmä na zisteniach o deklarovanom dodávateľovi, a to

nepredloženie účtovných dokladov od spoločnosti REPRE GROUP s.r.o.

17. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že pochybnosti správcu dane o materiálnej existencii plnenia
deklarovaného predmetnou dodávateľskou faktúrou žalobca nevyvrátil, keď na základe výzvy správcu
dane ku konkretizácii plnenia sa vyjadril len všeobecne, nešpecifikoval činnosti, ktoré mala pre neho

spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. vykonať, pretože to nezodpovedá skutočnému stavu veci. Poukázal
na to, že dňa 03.09.2021 bola správcovi dane doručená „Odpoveď k výzve č. 101202789/2021" spolu
s prílohami a tiež na znenie Odpovede na Výzvu zo dňa 12.10.2021 evidovanej pod č. 610325895/2021.
Žalovaným uvedené dôvody nepriznania nároku na odpočet dane bez uvedenia ďalších konkrétnych
zistení, v zmysle početnej judikatúry Súdneho dvora EU (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-610/19 - Vikingó Kft.) a Najvyššieho správneho súdu SR, nemožno podľa žalobcu považovať za

dostatočný dôvod pre prijatie záveru o nepriznaní práva daňového subjektu na odpočítanie dane.

18. Žalobca tvrdil, že ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočet dane v intenciách Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať
dodatočné podmienky, ktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť

(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
9. decembra 2021, bod 30). Z obsahu Rozhodnutia vyplýva, že prakticky jediný dôvod, ktorý viedol
správcu dane k jeho záverom o popretí plnení prijatých od REPRE GROUP s.r.o. daňovým subjektom,
je ten, že spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. je v súčasnej dobe nekontaktná. Daňový subjekt nenesie
zodpovednosť za neskoršie správanie a podnikateľský „osud" svojich obchodných partnerov. Zákon

č. 222/2004 Z. z. a ani žiaden iný právny predpis neupravuje ako podmienku pre uznanie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rámci daňovej kontroly okolnosť, že dodávateľ uvedený na
faktúre musí počas daňovej kontroly „formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal", resp.
že musí byť počas daňovej kontroly kontaktný a súčinný vo vzťahu k správcovi dane. Nie je prípustné
prenášať zodpovednosť na daňový subjekt za také okolnosti, ktoré sú celkom mimo sféry jeho vplyvu.

Preukázanie vzniku daňovej povinnosti dodávateľa nepredstavuje a nemôže predstavovať predmet
dôkazného bremena daňového subjektu.

19. Poznamenal, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 18.07.2013 vo veci C-78/12 („Evita-K"
EOOD) konštatoval (bod 42), že daňová správa nemôže od platiteľa dane uplatňujúceho si právo na

odpočítanie DPH všeobecne požadovať, aby preveril, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa
na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto práva, mala postavenie zdaniteľnej
osoby, disponovala daným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečil, že na strane hospodárskych subjektov, s.r.o. na vstupe
nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, alebo aby v tejto súvislosti disponoval takýmito

dokumentmi.

20. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ktorú hmotnoprávnu podmienku uplatneného práva na
odpočet žalobca nepreukázal. Správca dane úplne odignoroval skutočnosť uvádzanú žalobcom v jeho
vyjadreniach a síce, že uvedené plnenia boli ďalej použité na ďalšie plnenia pre odberateľov žalobcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, čo konkrétne nepreukázal žalobca, ani to, ako v tejto veci
neuniesol dôkazné bremeno. Vo svojom vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly navrhoval žalobca
doplniť dokazovanie v tom smere, že žiadal aby správca dane, vyhodnotil všetky získané dôkazy vo
vzájomnej súvislosti a tieto posúdil v súlade s rozhodovacou praxou, na ktorú poukázal. Správca dane
ani žalovaný neuviedol ako sa vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania a prečo tieto odmietol

vykonať.

21. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, najmä rozsudok Kemwater ProChemie a uznesenie
Vikingó Fövállalkozó Kft. uviedol, že ak podľa správcu dane nebolo preukázané, že fakturované plnenie
bolo v skutočnosti vykonané práve dodávateľom uvedeným na faktúre, takáto okolnosť nie je dôvodom

na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, s jedinou výnimkou, a to ak správca dane
preukáže, že: a) došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty, a súčasne b) vzhľadom
na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolosúčasťou tohto podvodu; obe uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne a dôkazné
bremeno ich preukázania zaťažuje správcu dane, nie daňový subjekt.

22. Žalobcatrvalnatom,žepreukázalprijatiefakturovanýchzdaniteľnýchplnenívzmysledodávateľskej
faktúry od spoločnosti REPRE GROUP s.r.o., ako reálne uskutočnených, čo bolo preukázané
predloženými dôkazmi, pričom zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu podvodnému konaniu na dani z
pridanej hodnoty ani k účasti na takomto podvodnom konaní (čo správca dane ničím nepreukázal) a
neexistujú žiadne zákonné prekážky brániace priznaniu nároku daňového subjektu na odpočítanie dane

z pridanej hodnoty z preverovaných dodávateľských faktúr. Iba konštatovanie nepreukázania vzniku
daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. u dodávateľa uvedeného na faktúre pre
zamietnutie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe rozhodnutí Súdneho dvora EÚ
nepostačuje.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobu navrhol
ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného sú námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe
neopodstatnené a nedôvodné.

24. V reakcii na žalobné body uviedol, že žalobca namieta, že správca dane nevykonal všetky jemu
dostupné úkony potrebné pre správne určenie dane a dôkazy navrhované žalobcom, avšak neuviedol
konkrétne, ktoré úkony a ktoré dôkazy.

25. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyhodnotil zistenia z kontrolných výkazov, žalovaný uviedol,

že dodávateľská spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2020 kontrolný
výkaz DPH nepodala a ani žiadny iný daňový subjekt neuviedol vo svojich kontrolných výkazoch DPH
spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. ako svojho odberateľa.

26. V súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou REPRE GROUP s.r.o., konateľom ktorej je A. B., B. X,

XXXXXC.,D.E.,správcadanezistil,žezazdaňovacieobdobieaugust2020nepodaladaňovépriznanie
na DPH, nemá u správcu dane zaevidovaného splnomocneného zástupcu, nie je registrovaná na daň
zo závislej činnosti (nemá zamestnancov), posledné daňové priznanie na dani z príjmu právnických
osôb podala za rok 2018, z dôvodu neumožnenia vykonať daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie
december 2019, ktorá začala dňa 20.04.2020, určil správca dane daň podľa pomôcok. Miestnym

zisťovaním dňa 07.09.2021 na adrese sídla daňového subjektu REPRE GROUP s.r.o., Sabinovská
1903/8, 821 01 Bratislava bolo zistené, že spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. nemá na uvedenej adrese
žiadne priestory, má len priečinok s poštou, ktorú však od decembra 2020 nikto zo spoločnosti REPRE
GROUP s.r.o. nepreberá. Miestne príslušný grécky daňový úrad nepotvrdil existenciu osoby s menom
A. B., rovnako ako ani grécke policajné riaditeľstvo.

27. Podľa žalovaného, na základe uvedeného nebolo preukázané, že uvedená dodávateľská spoločnosť
reálne dodala plnenie uvedené na faktúre, pričom zo zistení správcu dane nevyplýva, že predmetné
plneniežalobcovimohladodaťinázdaniteľnáosoba(žalobcatoaninetvrdí),čopotvrdzujezáversprávcu
dane o porušení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Uvedený záver vyplynul z dokazovania vykonaného

správcom dane, z toho, že žalobca nepredložil dôkazy o skutočnom poskytnutí plnení spoločnosťou
REPRE GROUP s. r. o., a teda nie na základe nepredloženia účtovníctva a nekontaktnosti uvedeného
dodávateľa, ako to tvrdí žalobca.

28. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že nevyhodnotil zistenia v súvislosti s odberateľskými

spoločnosťami. Z rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, že neboli spochybnené
zdaniteľné obchody poskytnuté žalobcom pre jeho odberateľov.

29. K poukazovaniu žalobcu na rozhodovaciu súdnu prax, z ktorej vyplýva, že skutočnosť, že nebol
preukázaný tok tovaru alebo služby od subdodávateľov, nemôže byt' bez preukázania vedomosti

žalobcu o daňovom podvode posúdená na ťarchu žalobcu, žalovaný uvádza, že v tomto prípade nebol
preukázaný žiadny subdodávateľský reťazec.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného30. Žalobca uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe nevysporiadal so všetkými žalobnými
námietkami, keď nezodpovedal otázku, prečo nie je z obsahu rozhodnutia zrejmé, z akého dôvodu

správca dane nevyhodnotil predložené a získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Zotrval na
tvrdení, že konaním a rozhodnutiami daňových orgánov boli porušené práva žalobcu, a preto navrhol
rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Duplika žalovaného

31. Ďalšie vyjadrenie žalovaného nebolo podané.

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

32. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2Sf/9/2023-68 zo dňa 28.11.2023, právoplatným dňa

29.11.2023, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol,
pretože žalobca neosvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody,
a to z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

33. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup
daňových orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods.
1 SSP), akceptujúc stav v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom

od 01.07.2023), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko súd nezistil žiaden z dôvodov podľa §107 ods. 1 SSP,
pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie nariadiť. Rozsudok bol v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený
dňa 18.12.2024 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli
súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke súdu oznámené dňa 02.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

34. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo

priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

35. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil

prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane
v sume 4 300,00 Eur za zdaňovacie obdobie august 2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, keď
mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa REPRE GROUP
s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, nakoľko
žalobca nepreukázal, že mu deklarované tovary a služby boli reálne dodané deklarovaným dodávateľom

a že plnenia boli dodané tak, ako boli deklarované na predmetnej faktúre, pričom spochybnená bola aj
samotná existencia materiálneho plnenia od tohto dodávateľa.

36. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

40. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH; každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o
predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

41. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

43. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

45.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

46. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

47. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

48. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

49. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

50. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

51. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu žalobných bodov posúdiť (i), či žalovaný a správca dane
vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, ak dospeli k záveru, že žalobca v predmetnej vecineuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatneného práva na odpočítanie
dane zo sporných obchodov a (ii), či odôvodnenie napadnutých rozhodnutí obsahuje úvahy o hodnotení
dôkazných prostriedkov. Postatným pritom bolo vysporiadať sa aj s mierou dôkazného bremena, ktoré

zaťažovalo žalobcu v daňovom konaní.

52. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i)
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane),
(ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH

alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH
alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

53. Hmotnoprávnymi podmienkami práva na odpočítanie dane sú, že poskytovateľom plnenia,
deklarovaným dodávateľom, je iná osoba registrovaná pre daň, že predmetné plnenie reálne existuje
a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia) a že prijaté plnenie bolo žalobcom použité v

rámci jeho ekonomickej činnosti (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006)). Odopretie práva na odpočítanie
dane z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok zákona o DPH môže byť len v prípade nesplnenia
niektorej z vyššie uvedených podmienok (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo dňa 25.08.2022, bod
25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016, C-518/14, bod. 28.;

vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci Kemwater ProChemie zo
dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status)
dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa, resp. jeho správne
uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater
ProChemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26., 27.).

54. Z právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva, že zákonodarca primárne zaťažil dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje, ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf 10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 5Sžf 15/2018

z 30.04.2019 a ďalšie). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke,
predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktorých priebeh v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40., č. R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk 20/2018 zo dňa 11.06.2019,

body 49. a 50., č. R 6/2020). Uvedené závery vyplývajú z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
správneho súdu SR, rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022
zo dňa 21.11.2023, bod 25.

55. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie

vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve

daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane
autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to,
aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy
povinné postupovať. Zo záverov Ústavného súdu SR - uznesenie sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa

14.11.2018 vyplýva: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane

pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosti
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane
splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmtospôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej zásady prejednacej“.

56. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali,
že žalobca nepreukázal, že mu služby boli dodané od deklarovaného dodávateľa spoločnosti REPRE
GROUP s.r.o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve
splneniemateriálnej/hmotnoprávnejpodmienkyprávanaodpočet–dodanietovarualeboslužiebosobou

so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s článkom 287 Smernice, teda so
statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).

57. Z judikatúry súdov vyplýva, že nepostačuje akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti
a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.

zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 k uvedenému dodal, že až preukázateľným spochybnením
založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.
Pritom kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre,
t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenia správcu dane založené na indíciách
a domnienkach.

58. Správny súd zastáva názor, že správca dane v predmetnej veci vzniesol na základe vykonaného
dokazovania dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane
zo sporných obchodov žalobcu so spoločnosťou REPRE GROUP s.r.o., teda, že poskytovateľom
plnenia, deklarovaným dodávateľom, je iná osoba registrovaná pre daň. Správca dane v súlade s §

46 ods. 5 Daňového poriadku tieto pochybnosti jasne a zrozumiteľne formuloval, oznámil ich žalobcovi
a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril, čím preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu. Žalobca v
priebehu daňovej kontroly resp. počas vyrubovacieho konania podal vyjadrenia ohľadom spolupráce
s deklarovaným dodávateľom, avšak tieto vyjadrenia neboli potvrdené relevantnými dôkazmi. Žalobca
predložil marketingové plány, letáky, fotografie bilboardov a ďalšie dokumenty, ktorými chcel preukázať

poskytnutie reklamných služieb. Tieto dokumenty však nepreukázali spojitosť s plneniami deklarovanými
na faktúre od spoločnosti REPRE GROUP s.r.o. Správca dane viackrát vyzval žalobcu, aby poskytla
konkrétne dôkazy o realizácii plnení, napríklad zmluvy, objednávky, odovzdávacie protokoly, k čomu
nedošlo. Predložené dôkazy boli správne považované za nedostatočné, všeobecné, keďže z nich
nebolo jasné, aké konkrétne činnosti a v akom rozsahu spoločnosť REPRE GROUP vykonala.

V zhode so záverom daňových orgánov aj správny súd považuje dôkazy žalobcu za nepresvedčivé.
Žalobcom predkladané dôkazy a vyjadrenia sa týkali v zásade realizácie služieb vo vzťahu k jeho
odberateľom ako koncovým spotrebiteľom služieb. Táto skutočnosť však nebola sporná. Správca dane,
ako aj žalovaný, uznal existenciu plnenia ako preukázanú až na výstupe, čo však nie je postačujúce
pre uznanie odpočítania dane z predmetnej dodávateľskej faktúry, teda dane medzi dodávateľom

žalobcu a žalobcom. Správca dane potvrdil, že žalobca poskytol reklamné služby svojim odberateľom
(spoločnosti VIDA estetické štúdio s.r.o., DAFE s.r.o., KA-style s. r. o.), avšak žalobca nepreukázal, že
tieto služby zabezpečil spoločnosťou REPRE GROUP s.r.o..

59. Správny súd uvádza, že daňovými orgánmi nebola spochybnená skutočnosť, že žalobca zabezpečil

služby pre svojich odberateľov, spornou otázkou bolo poskytnutie týchto služieb prostredníctvom
deklarovaného dodávateľa. Žalobca predloženými dôkazmi nerozptýlil pochybnosti správcu dane o
poskytnutíslužiebinouzdaniteľnouosobou,čojehmotnoprávnapodmienkanárokunaodpočítaniedane
s dôkazným bremenom žalobcu, pričom žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepredložil
konkrétne a vierohodné dôkazy o plneniach deklarovaných na faktúre od spoločnosti REPRE GROUP

s.r.o. na vyvrátenie pochybností správcu dane. Žalobca sa k výzvam vyjadroval všeobecne, nepredložil
presné informácie o charaktere plnení od dodávateľa, množstvách, veľkostiach a ďalších relevantných
aspektoch. Tie dokumenty, ktoré predložil nepreukázali, že tieto služby skutočne dodala spoločnosť
REPRE GROUP s.r.o.

60. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vyššie uvedenom rozsahu, a to najmä nepreukázanie
realizácie zdaniteľného obchodu tak, ako to bolo žalobcom deklarované pre účely odpočtu DPH
bolo dostatočným dôvodom pre prijatie záveru daňových orgánov, že hmotnoprávne podmienky pre
odpočítanie dane v predmetnej veci splnené neboli. Nebolo potom dôvodné, aby správca danepreukazoval žalobcovi podvodné konanie, resp. to, že bol súčasťou podvodného reťazca, o čom vedel
alebo mal vedieť. Podľa správneho súdu právne posúdenie veci správcom dane, s ktorým sa žalovaný
stotožnil, je vecne správne, pretože deklarovaný obchod bol relevantne spochybnený, táto pochybnosť

nebola zo strany žalobcu vyvrátená, pričom v nadväznosti na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ,
pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže
byť zamietnuté.

61. Okolnosti na strane dodávateľa – spoločnosti REPRE GROUP s.r.o., ktorá za zdaňovacie

obdobie august 2020 nepodala daňové priznanie na DPH, nemá u správcu dane zaevidovaného
splnomocneného zástupcu, nie je registrovaná na daň zo závislej činnosti (nemá zamestnancov),
posledné daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb podala za rok 2018, z dôvodu
neumožnenia vykonať daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie december 2019 určil správca
dane daň podľa pomôcok; miestnym zisťovaním bolo zistené, že spoločnosť REPRE GROUP s.r.o.
nemá na adrese sídla žiadne priestory, má len priečinok s poštou, ktorú však od decembra 2020

nikto zo spoločnosti REPRE GROUP s.r.o. nepreberá; miestne príslušný grécky daňový úrad nepotvrdil
existenciu osoby s menom A. B., rovnako ako ani grécke policajné riaditeľstvo - nemožno vyhodnotiť
priamo na ťarchu žalobcu, ale nepochybne mu nepomáhajú pri preukazovaní hmotnoprávnych
podmienok, konkrétne dodanie služieb od osoby, ktorá má status platiteľa dane. Na základe dôkaznej
situácie je prijateľný záver žalovaného o nepreukázaní reálnosti deklarovaného obchodu. Pri existencii

dôkazne podložených zistení podstatne spochybňujúcich činnosť dodávateľa a tým aj vierohodnosť ním
vystavenej faktúry je potom v okolnostiach veci, pri nedostatku dôkazov o priebehu dodania, možné
dospieť k záveru, že existencia služieb je osvedčená až na výstupe od žalobcu, čo však nepreukazuje
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane medzi žalobcom a jeho dodávateľom.
Správny súd považuje závery žalovaného, že nekontaktnosť dodávateľa a nedostatky v jeho registrácii

sú iba podpornými dôkazmi, ale hlavným dôvodom zamietnutia odpočítania dane je absencia dôkazov o
reálnom poskytnutí plnení spoločnosťou REPRE GROUP s.r.o., za správne, zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania tak, ako vyplývajú aj z administratívneho spisu.

62. Za takto ustáleného skutkového stavu však podľa správneho súdu žalobca ani nepreukázal, že

mu boli služby poskytnuté zdaniteľnou osobou. Žalobca ani iného (možného) dodávateľa netvrdil ani
nepreukazoval, čím správny súd reaguje aj na ten argument, že je potrebné použiť závery rozsudku
vo veci Kemwater ProChemie, nakoľko ten je za danej skutkovej situácie nepoužiteľný. Vznesené
pochybnosti správcom dane, pričom žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, či neuviedol žiadne také
vysvetlenia, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane, nasvedčujú tomu, že služby

nedodala spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. a z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný
dodávateľ deklarovaných služieb a či mal status zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.

63. Neopodstatnená je aj aplikácia rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré žalobca uviedol v žalobe,
pretože v tomto prípade nebol preukázaný žiadny subdodávateľský reťazec ani zapojenie žalobcu do

podvodných transakcií. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci nebolo preukázané splnenie
vecnej a materiálnej stránky práva žalobcu na odpočet DPH z faktúry dodávateľa spoločnosti REPRE
GROUP s.r.o (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok) a napadnuté rozhodnutie bolo založené na
tom, že žalobca nepreukázal, že prijal fakturované zdaniteľné plnenie, resp., že služba bola dodaná
dodávateľom a tomuto vznikla daňová povinnosť. Správny súd poukazuje na to, že kasačný súd vo

viacerých rozhodnutiach prízvukoval, že nie je možné pri právnom posúdení kumulovať nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou žalobcu o daňovom podvode. Preto neexistuje
opodstatnenie pri právnom posudzovaní predmetnej veci zaoberať sa podvodným konaním, resp.
vedomostnou zložkou žalobcu o daňovom podvode. Preto ani námietka žalobcu o odklone od ustálenej
rozhodovacej praxe nie je opodstatnená.

64. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku ohľadom
tvrdeného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Za neopodstatnenú považuje aj námietku
o nevykonaní navrhnutých dôkazov, a to primárne z dôvodu, že žalobca v žalobe nešpecifikoval aké
úkony a dôkazy, ktoré navrhol, neboli daňovými orgánmi vykonané. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo

doplnené dokazovanie, ktoré navrhol vo vyjadrení k Protokolu v tom smere, že žiadal, aby správca
dane vyhodnotil všetky získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a tieto posúdil v súlade s rozhodovacou
praxou súdov, správny súd konštatuje, že žalobca v zásade žiada o iné hodnotenie získaných dôkazov,
avšak na to, akým spôsobom správca dane hodnotí dôkazy, nemá nárok. Rozhodujúci orgán hodnotídôkazy na základe svojej úvahy, pričom žalobca by mohol spochybniť len správnosť úvahy, tvrdiť chyby
v hodnotení dôkazov a namietať vyvodené zistenia nepreukazujúce fakty, čo ale nenamietal. Žalobca
tiež tvrdil, že správca dane a ani žalovaný neuviedli, ako sa vysporiadali s návrhmi na doplnenie

dokazovania a prečo tieto odmietli vykonať. V žalobe však neuviedol aké dôkazy mal na mysli a čo mali
konkrétne preukazovať. Takto všeobecne postavená žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu
realizovať súdny prieskum zákonnosti postupu správcu dane a žalovaného v administratívnom konaní.
Nad rámec uvedeného však poukazuje na závery Ústavného súdu SR vyplývajúce z uznesenia sp.
zn. III. ÚS 453/2024-46 zo dňa 21.11.2024, že žalobca má uviesť, aký konkrétny podstatný záver by

z dokazovania vyplynul (v tam posudzovanej veci aký záver by uviedol svedok) a ako by sa zmenila
situácia vykonaním dokazovania (v tam posudzovanej veci pri možnosti klásť svedkovi otázky) a ktorá
skutočnosť by sa objasnila, prípadne sa zmenila v prospech žalobcu. Takéto tvrdenie v žalobe absentuje,
preto správnemu súdu chýbajú namietané okolnosti (skutkové a právne) pre posúdenie vhodnosti a
efektívnosti doplnenia dokazovania vykonaného daňovými orgánmi. Žalobca by musel preukázať, že
ním navrhnuté dokazovanie má potenciál prelomiť dokazovaním už zistené nesporné skutkové okolnosti

veci, ktoré viedli k vydaniu napadnutých rozhodnutí. Správny súd poukazuje na závery rozsudku
NajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžfk/44/2019zodňa02.12.2020,body39.,41.,42.,43.,vktorýchNajvyšší
súd SR posudzoval otázku potreby vykonať ďalšie dokazovanie na návrh daňového subjektu.

65. K námietke žalobcu, že správca dane vyžadoval od žalobcu dôkazy o aktivitách dodávateľa REPRE

GROUP s.r.o., ktoré žalobca nemal možnosť zabezpečiť a k tvrdeniu žalobcu, že podľa judikatúry
SúdnehodvoraEÚnemôžebyťodberateľzodpovednýzanekontaktnosťsvojhododávateľaaanizajeho
formálne nedostatky, ktoré navyše nastali neskôr, pričom v čase zdaniteľných obchodov nevykazoval
dodávateľ žiadne nedostatky, správny súd uvádza, že dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca zaťažený
v daňovom konaní, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa totiž týkali len

vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a
skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. Kasačný súd vo viacerých rozhodnutiach za danej
situácie zaujal stanovisko (napr. rozsudky sp. zn. 3Sfk/37/2021, sp. zn. 1Sžfk/35/2021), že od žalobcu
možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo označením
dôkazov)podstatunímrealizovanéhoobchodnéhovzťahu,podstatuslužieb,ktorýzabezpečilpresvojich

odberateľov a aby vedel preukázať jeho tvrdenia a deklarovanú skutočnosť, že sa tak stalo skrz
dodávateľa uvedeného na faktúre, v danom prípade spoločnosťou REPRE GROUP s.r.o. Aby žalobca
svoje dôkazné bremeno uniesol, musel by predložiť ďalšie dôkazy, pričom nebolo povinnosťou daňových
orgánov žalobcovi osobitne vysvetľovať a usmerňovať ho, aké ďalšie dôkazy mal navrhovať alebo
predkladať. Je dôvodné očakávať od daňového subjektu, ktorý si mieni uplatniť právo na odpočítanie

dane, aby už počas realizácie posudzovaného obchodu trval na väčšej miere písomnosti transakcie
(písomná zmluva, listiny o prevzatí poskytnutých služieb, popis rozsahu a povahy poskytnutých služieb),
a to primárne nie preto, že by to malo zodpovedať obchodným zvyklostiam, ale najmä preto, že v prípade
uplatňovania si práva na odpočítanie dane bude mať oveľa vyššiu šancu, že splnenie hmotnoprávnych
podmienok náležite preukáže. Žalobca si mal byť vedomý, že pri realizovaní posudzovaných obchodov

má prihliadať aj na to, akým spôsobom je upravené právo na odpočítanie dane v zákone č. 222/2004
Z. z., a to v jeho ustanovení § 51. Podnikateľ musí byť pri výkone svojej podnikateľskej činnosti
dôsledný a musí si byť vedomý, že je povinný dôkazmi preukázať, napr. aj v daňovom konaní vo vzťahu
k fiškálnym záujmom štátu, uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Práve pre tieto prípady je potrebné
mať dostatok presvedčivých dôkazov, ktoré preukazujú uskutočnenie, a teda aj prijatie konkrétneho

zdaniteľného plnenia od jeho dodávateľov. Pokiaľ nebol žalobca dostatočne precízny a nevie preukázať
prijatie predmetných služieb od dodávateľa, ktoré by korešpondovali s účtovaním ceny a uplatneným
odpočítaním DPH, musí znášať dôsledky neunesenia svojho dôkazného bremena. Neobstojí ani
tvrdenie žalobcu, že v čase realizovania obchodných prípadov bol dodávateľ spoľahlivou osobou bez
nedostatkov, pretože posledné daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb podal dodávateľ za

rok 2018 a z dôvodu neumožnenia vykonať daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie december
2019 určil správca dane daň podľa pomôcok. Za zdaňovacie obdobie august 2020 nepodal daňové
priznanie na DPH.

66. Nedôvodná je aj žalobná námietka, že žalovaný nevyhodnotil zistenia z kontrolných výkazov,

pretože dodávateľská spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2020 kontrolný
výkaz DPH nepodala a ani žiadny iný daňový subjekt neuviedol vo svojich kontrolných výkazoch DPH
spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. ako svojho odberateľa. Navyše kontrolný výkaz (a teda formálna
deklarácia dodávateľa) bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že služba bola v skutočnosti vykonaná, a toaj dotknutou osobou. Preto je nepriliehavé, vzhľadom na skutkové odlišnosti, poukazovanie žalobcu na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/24/2020 zo dňa 22.07.2022.

67. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho
správneho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 5Sfk/31/2021 zo dňa 28.06.2023, sp. zn. 1Sžfk/35/202 zo
dňa 16.08.2023, sp. zn. 3Sfk/37/2021 zo dňa 25.07.2023. Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-676/22 zo dňa 29.02.2024, ktorý síce riešil oslobodenie od
dane z pridanej hodnoty pri intrakomunitárnom dodaní tovaru, ktoré sa má zamietnuť, ak dodávateľ

nepreukázal, že tovar bol dodaný príjemcovi, ktorý má postavenie zdaniteľnej osoby v tomto inom
členskom štáte a vzhľadom na skutkové okolnosti a dôkazy poskytnuté dodávateľom chýbajú údaje
potrebné na overenie, že uvedený príjemca mal toto postavenie, avšak analogicky možno z uvedeného
záveru vyvodiť, že pre uznanie uplatneného práva na odpočítanie dane je relevantné, aby žalobca
preukázal, že dodávateľ mal status zdaniteľnej osoby a v prípade, ak vzhľadom na skutkové okolnosti
a dôkazy poskytnuté žalobcom chýbajú údaje potrebné na overenie, že dodávateľ mal toto postavenie,

je namieste daňovými orgánmi neuznať odpočítanie dane.

68. Na základe objektívnych zistení správcu dane daňovou kontrolou a vykonaným dokazovaním
vo vyrubovacom konaní, ktoré po prenesení dôkazného bremena na žalobcu (v záujme obnovenia
hodnovernosti listinných dôkazov) neboli ďalšími dôkazmi zo strany žalobcu eliminované/vyvrátené,

možno vyvodiť záver o nepreukázaní dodania služieb žalobcovi v zmysle predmetnej faktúry vystavenej
dodávateľom spoločnosťou REPRE GROUP s.r.o.. Preto daňové orgány postupovali správne, ak
neuznaližalobcoviuplatnenéodpočítaniedane,keďžežalobcaneuniesoldôkaznébremeno(porušil§24
ods. 1 Daňového poriadku) a nepreukázal reálnosť uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia,
teda nepreukázal dodanie služieb týmto dodávateľom, čím porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca

predložil len formálne doklady a doklady preukazujúce dodanie služieb jeho odberateľom, čím nevyvrátil
pochybnosti správcu dane o tom, že mu služby dodal dodávateľ, ktorý by bol platiteľom dane, v dôsledku
čoho žalobca nesplnil jednu z hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane.
K otázke skutočného dodávateľa (ktorého identita nebola odhalená) zaujal svoje stanovisko Najvyšší
správny súd SR aj v rozsudku sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, bod 65.

69. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo

vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní
(§ 167 ods. 1 SSP a contr.) a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré
by bolo možné spravodlivo požadovať priznať mu náhradu trov konania voči žalobcovi (§ 168 SSP).

71. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

71. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.