Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 17P/171/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624204500
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624204500.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. XX proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: E. B.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., G. XXXX, XXX XX H. I., za účasti mal. detí : G. B., nar. X.X.XXXX a C.
B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Poprad o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov A. B., I. J., nar. XX.X.XXXX a E. B., I. B., nar.X.X.XXXX, uzavreté
XX.XX.XXXX v Levoči, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Levoča vo zväzku č.

XX, ročník 2008, na str. XXX pod por. č. XX rozvádza.

II.Na čas po rozvode sa zveruje maloletý G. B., XX.XX.XXXX a maloletý C. B., XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich
majetok v bežných veciach.

III.Otec je povinný prispievať na výživu mal. G. B., XX.XX.XXXX výživným vo výške 180,- eur mesačne a

na mal. C. B., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 150,- Eur mesačne do budúcna, ktoré je otec povinný
uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

IV. Styk otca s mal. deťmi sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.9.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ďalej aj ako matka), ktorým sa
domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo, maloleté deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej

starostlivosti, otca zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške 180 eur na výživu mal. G. a 150 eur
na výživu mal. C.. Matka nežiadala styk otca s maloletými upravovať. Svoj návrh odôvodnila tým, že
manželstvo bolo zo začiatku harmonické a manžel sa javil ako milý, priateľský a spoločenský muž,
hoc mal svoje chyby v hraní automatov a občasnom požití alkoholu. Problémy nastali v čase keď sa
im narodil prvý syn a v deň jeho narodenia sa pokúsil pod vplyvom alkoholu znásilniť jednu ženu,
ktorá bývala v rovnakej ubytovni. Od tej doby sa jej dôvera a láska voči manželovi narušila a začali sa
hromadiť problémy. Manžel pokračoval v hraní automatov a užívaní alkoholu až ich ako rodinu zadlžil. Po

prosbách navrhovateľky sa situácia ukľudnila a začali fungovať ako manželia až sa im narodil druhý syn.
Neskôr opäť manžel začal popíjať, hrať automaty, vysedávať v krčmách a to všetko viedlo ku konfliktom
a hádkam. Všetky tieto skutočnosti vyvrcholili zistením, že manžel ju podvádza. Vtedy sa navrhovateľka
odsťahovala od manžela na Slovensko. V súčasnosti už nie sú v spoločnej domácnosti viac ako dvaroky. O synom sa od tej doby manžel zaujíma sporadicky, na ich výživu posiela 100 eur mesačne na
každé dieťa a aj to nepravidelne. Na základe týchto skutočnosti navrhla, aby sú ich manželstvo rozviedol
keďže ich vzťahy s manželom sú trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel.

2. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 9.1.2025, na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a rozhodol vo veci samej. Pojednávalo sa v neprítomnosti
manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, z dôvodu, že písomným podaním oznámil súdu, aby sa konalo
v jeho neprítomností a s rozvodom súhlasil.

3. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a okrem iného uviedla, že od seba šli
v roku 2022. Žili v Čechách, potom prišla na Slovensko a od vtedy nebola v kontakte s manželom. Otec
komunikuje len s deťmi, prispieva po 100 eur, niečo im pošle na narodeniny. Deti chodia na prázdniny

k otcovi na dva až tri týždne. Otec deťom vždy niečo kupuje. Zdravotný stav detí je dobrý. Deti chcú
ostať s matkou. V súčasnosti nemá žiaden vzťah, býva v Levoči v byte spoločne s deťmi a jej matkou.
Poberá prídavok na dieťa a výplata Overal cz., jej životné náklady sú 350 eur celkovo.

5. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplynulo, že odporúča súdu, aby vyhovel návrhu

matky a zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal výživným.

6. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:

7. Zo sobášneho listu vyplynulo, že navrhovateľka a manžel, ktorý návrh nepodal uzavreli manželstvo

dňa XX.X.XXXX v Levoči, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Levoča vo zväzku
č. XX, ročník 2008, na str. XXX pod por. č. XX.

8. Z rodných listov vyplynulo, že navrhovateľka a manžel, ktorý návrh nepodal sú rodičmi maloletého C.
B. narodeného dňa XX.X.XXXX a mal. G. B. narodeného dňa X.X.XXXX.

9. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 17P/171/2024-14 zo dňa 17.10.2024 bol
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad ustanovený za kolízneho opatrovníka na zastupovanie
maloletých detí v tomto konaní.

10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (čl. 27), vyplynulo, že matka je od 6.2.2023 zamestnaná a jej
vymeriavací základ za obdobie 02/2023 – 09/2024 je v priemere na mesiac vo výške 703,59 eur.

11. Z vyjadrenia navrhovateľky (čl. 29 a násl.), vyplynulo, že má ukončené stredoškolské vzdelanie
smaturitou–odborčalúnnik,jedržiteľkouvodičskéhooprávneniaskupinyB.Vsúčasnostijezamestnaná

vspoločnostiOverall,niejevlastníčkoužiadnehomotorovéhovozidlaalebonehnuteľností.Okrempríjmu
zo závislej činnosti poberá prídavok na dieťa. K nákladom uviedla, že pozostávajú zo životného poistenia
vo výške 27,49 eur, rodičom prispieva na bývanie sumou 150 eur, 350 eur minie na základne potreby,
mobilný telefón 36 eur, 23,40 eur splátka chladničky. Ako iné náklady na starostlivosť o mal. G. uviedla
ubytovanie 40 eur, strava 130 eur, cestovné – ide o náklady spojené so štúdiom na strednej škole

a bývaním na internáte.

12. Z výpisov bankového účtu predloženého matkou (čl. 35 a násl.) vyplývalo uhrádzanie výdavkov
na domácnosť a deti za stravu, školu. Taktiež, že matke je poukazovaný príjem cca 870 eur v čistom,
rodinné prídavky a ako aj to že otec platí matke výživné po 100 eur na každé dieťa mesačne.

13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (čl. 54,55,57) vyplynulo, že matka je
poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 120 eur mesačne. Matka nie je poberateľkou pomoci v hmotnej
núdzi, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a nepoberá žiadne peňažné príspevky.

14. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že matka nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti,
ani žiadneho druhu dôchodku. Poberala nemocenské dávky v období 02/2024 a 03/2024 v súhrnnej
výške 265,90 eur.15. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka okrem iného vyplynulo, že matka s mal. deťmi bývajú v
3-izbovom byte, ktorého matka je spoluvlastníčkou so súrodencami. V spoločnej domácnosti s nimi
žije stará matka, ktorá je dôchodkyňa. Uhrádza výdavky spojené s bývaním: nájom 150 Eur mesačne,

elektrina, plyn, TV a internet 90 Eur mesačne. Splátka za úver na zariadenie bytu činí 12 Eur mesačne.
Matka s deťmi majú úrazové poistenie, na ktoré prispieva 27 Eur mesačne. Maloleté deti majú vlastnú
izbu, ktorá je prispôsobená ich potrebám. Domácnosť je usporiadaná, hygiena a kultúra bývania sú
na požadovanej úrovni. Je zamestnaná vo firme OVERAL, Levoča, ako žehliarka a šička. Jej čistý
mesačný príjem činí 800 Eur mesačne vrátane daňového bonusu. Poberá prídavok na dieťa v sume

120 Eur mesačne. Matka maloletých detí uviedla, že trvá na svojom návrhu, ktorého hlavným dôvodom
bola nevera manžela a z uvedeného dôvodu vznikali medzi nimi hádky a konflikty. Rodičia s deťmi
žili v Českej republike od narodenia detí. Otec požíval alkoholické nápoje vo veľkej miere, venoval sa
hazardným hrám, čo negatívne ovplyvňovalo príjem rodiny. Matka sa snažila a dala otcovi detí šancu
zmeniť sa. Aj keď došlo k pozitívnej zmene, netrvala dlho. V roku 2022 opustila spoločnú domácnosť
a odišla s deťmi bývať do Levoče. Ďalej uviedla, že otec je s deťmi v telefonickom kontakte asi trikrát

mesačne. Počas letných prázdnin deti navštevujú otca v mieste jeho bydliska, kde trávia 2 týždne. Matka
sprevádza deti k otcovi, alebo ich sprevádzajú príbuzní. Výdavky na cestu hradia obaja rodičia jednou
polovicou. Otec prispieva na výživu vo výške 100 Eur mesačne na každé dieťa. Prispieva deťom pri
príležitosti sviatkov sumou cca 100 Eur. Matka odmieta úradom navrhované odborné poradenstvo, chce
sa rozviesť. Žiada zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným vo výške

uvedenej v návrhu. Otec býva v nájomnom byte so svojou partnerkou. Uhrádza nájom vo výške 17 500
Kč. Partnerka mu prispieva na domácnosť sumou 5000 Kč. Uviedol, že má dlh v sociálnej poisťovni,
ktorý uhrádza v mesačných splátkach 2000 Kč a v zdravotnej poisťovni v mesačných splátkach 2600
Kč, exekútorovi spláca dlh v sume 2000 Kč mesačne, pracuje brigádnicky v oblasti stavebníctva. Jeho
čistý mesačný príjem je cca 35 000 Kč. Otec bol oboznámený s návrhom matky o rozvod manželstva a

úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva
a so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky. Nie je však v jeho schopnostiach prispievať na
výživu mal. detí sumou, ktorú matka navrhuje, nakoľko pracuje brigádnicky na stavbách a v zimných
mesiacoch je bez práce. Otec uviedol, že prispieva na výživu detí po 100 Eur mesačne na každé. Deti
ho počas prázdnin navštevujú a trávia s ním dva týždne. V tom čase zabezpečuje deťom ich potreby,

kupuje im oblečenie a prispieva polovicou na ich cestu k nemu a späť. Uviedol, že v čase osobných
sviatkov finančne prispieva deťom. Chce sa s deťmi naďalej stretávať tak ako doposiaľ, styk s deťmi nie
je potrebné upraviť. Z manželstva rodičov pochádzajú dve mal. deti G. a C.. Mal. G. navštevuje Strednú
odbornú školu dopravnú, Prešov. Je študentom 1. ročníka. V škole dosahuje výborný prospech. Počas
vyučovania býva celý týždeň na školskom internáte, kde má zabezpečenú celodennú stravu s mesačnou

úhradou 120-130 Eur. Poplatok za ubytovanie činí 40 Eur mesačne. Do školy dochádza autobusom.
Má študentský preukaz ISIC, poplatok za vybavenie preukazu je 25 Eur a cestovné do školy činí 10
Eur mesačne. Matka prispieva dieťaťu na vreckové sumou 15 Eur mesačne. Príspevok na začiatku
školského roka činil 20 Eur. Matka uhradila dieťaťu školské pomôcky vrátane úboru na telesnú výchovu
v sume 100 Eur. Dieťa bude absolvovať lyžiarsky výcvik s poplatkom 80 Eur. Maloletý navštevuje

každý druhý týždeň dvakrát FITNESS centrum, kde je poplatok za jedno cvičenie 4 Eura. K ostatným
výdavkom súvisiacim so zabezpečovaním potrieb patrí nákup stravy pre dieťa v sume 150 Eur mesačne,
hygienických potrieb v sume 20 Eur mesačne a oblečenia v sume 100 Eur štvrťročne. Dieťa má vlastný
mobil s kreditom 12 Eur mesačne. Mal. G. je zdravé dieťa, má absolvované preventívne prehliadky a
povinné očkovania. Mal. C. navštevuje Základnú školu, Francisciho, Levoča. Je žiakom 7. ročníka. Dieťa

sa stravuje v škole, bez úhrady za stravu. Navštevuje posilňovňu na základe vzdelávacieho poukazu
a centrum voľného času, kde sa venuje športovým hrám a práci s počítačom. Príspevok na začiatku
školského roka činil 20 Eur. Matka uhradila dieťaťu školské pomôcky a učebnice vo výške cca 100
Eur, vrátane úboru na telesnú výchovu. Ostatné výdavky súvisia s nákupom stravy 200 Eur mesačne,
oblečenia v sume cca 100 Eur štvrťročne, hygienických potrieb v sume 20 Eur mesačne. Dieťa má

vlastný mobil s kreditom 12 Eur mesačne. Matka prispieva dieťaťu na vreckové sumou 10 Eur mesačne.
Mal. Lukáš je zdravé dieťa, prekonáva bežné detské ochorenia. Má problém s obezitou, preto si dieťa
vyžaduje racionálne stravovanie, má absolvované preventívne prehliadky a povinné očkovania. Mal. G.
sa pri pohovore vyjadril, že s mamkou je mu super, stará sa o neho. V Levoči si zvykol, nakoľko tu
chodieval počas prázdnin k starým rodičom. Uviedol, že chodí na strednú školu do Prešova, kde býva

počas týždňa na internáte. Študuje v odbore autotronik, škola ho baví. S otcom sa stretáva počas letných
prázdnin , kde s bratom trávia jeden, alebo dva týždne. Rád chodí k otcovi, ale aj kvôli kamarátom.
Naposledy bol u otca v júni 2024, lebo sa chcel stretnúť s bývalými spolužiakmi a triednou učiteľkou.
Boli s bratom u otca týždeň. V čase, keď sú u otca, väčšinu času trávia vonku s kamarátmi, nakoľkootec chodí do práce. Otec býva v byte na sídlisku, kde predtým bývali všetci spolu. Otec má priateľku,
s ktorou veľmi s bratom nekomunikujú, ale keď povedia otcovi, tak im jeho priateľka uvarí obed, aj otec
im vie navariť. Keď príde domov z práce spolu komunikujú. Maloletý uviedol, že v minulosti hral u otca

veľkú úlohu alkohol, preto sa s mamkou stále hádali a rozhodla sa s nimi odísť. Keď sú u otca tak si
vypije, ale už nepožíva alkohol vo veľkom množstve. K. mu nebráni v styku s otcom, chce sa s ním
stretávať tak ako doposiaľ a chce, aby sa o neho naďalej starala mamka. Mal. C. pri pohovore uviedol,
že sa mu dobre býva s mamkou a starou mamou. K. sa s ním učí, vo voľnom čase sa hrá na počítači.
Mamka sa o neho stará, kúpi mu všetko, čo potrebuje. Keď bývali s otcom veľa pil, hádali sa s mamkou

a niekedy ju aj zbil. Teraz má kľud, je spokojnejší. S otcom si navzájom telefonujú, asi trikrát mesačne.
Otec sa ho pýta ako sa má, čo v škole. Cez letné prázdniny chodia s bratom k otcovi na dva, tri týždne.
Otec chodí do práce, večer im navarí na druhý deň. Chodia s bratom von za kamarátmi, keď príde otec
domov, tak spolu večerajú, pozerajú televíziu. Maloletý uviedol, že po rozvode rodičov chce byť naďalej
s mamkou a s otcom sa chce stretávať počas letných prázdnin a telefonovať si. Uviedol, že keď sú u
otca, už nechodí do krčmy, trochu si vypije doma. Niekedy sa stane, že keď majú rodinnú oslavu, tak

sa otec opije. K. mu nebráni chodiť k otcovi a niekedy ho k nemu aj zavezie. Tunajší úrad v prípade,
že súd manželstvo rodičov rozvedie, odporúčil súdu vyhovieť návrhu matky a zveriť maloleté deti do jej
osobnej starostlivosti, nakoľko má za to, že je v najlepšom záujme maloletých detí. K výške výživného
sa vyjadrí osobne na súdnom pojednávaní.

16. Z vyjadrenia manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal vyplynulo, že s návrhom na rozvod súhlas
ažiadalabysúdkonalvjehoneprítomností.Ohľadomúpravyrodičovskýchprávapovinnostikmaloletým
deťom na čas po rozvode uviedol, že súhlasí aby boli maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.
Nesúhlasil s výškou výživného, nakoľko podľa jeho schopnosti je v jeho možnostiach hradiť výživné vo
výške 100 eur na každé dieťa. Ako svoje mesačné náklade uviedol: nájom 17500 Kč, 900 Kč paušál,

2000 Kč exekúcia, 2000 Kč dlh na sociálnom poistení, 250 Kč internet, 2600 Kč zdravotné poistenie,
7000 Kč strava, oblečenie, hygiena , drogéria. bol aj jeho nesúhlas so zverením mal. detí do osobnej
starostlivosti matky a jeho návrh na spoločnú alebo striedavú starostlivosť o deti.

17. Zo správy Česká správa sociálneho zabezpečení (čl. 75,76) vyplynulo, že otec nie je evidovaný

k poistnému vzťahu u žiadneho zamestnávateľa, je vedený ako osoba samostatne zárobkovo činná od
5.6.2024. Dôchodok ani nemocenské dávky nepoberá.

18. Z výpočtu čistej mzdy v roku 2025 v Českej republike, vyplynulo, že mesačná mzda vo výške
38.645 Kč brutto, po odrátaní odvodov prestavuje čistú mzdu vo výške 34.053 Kč. https://www.penize.cz/

kalkulacky/vypocet-ciste-mzdy#mzda-vypocet

19. Podľa prevodu meny Kč na Euro podľa kalkulačky Národnej banky Slovenska, vyplynulo, že suma
34.053 Kč sa rovná 1.360,16 eur. https://nbs.sk/

20.Podľastránkawww.platy.czvyplynulo,žepriemernámzdazamestnancovvČeskejrepublikevoblasti
stavebníctva sa pohybuje od 32.850 Kč do 70.280 Kč, v závislosti od kvalifikácie práce.

21. Podľa prevodu meny Kč na Euro podľa kalkulačky Národnej banky Slovenska, vyplynulo, že suma
38.645 Kč sa rovná 1.543,58 eur brutto. https://nbs.sk/

22. Podľa priemernej hrubej mzdy v Českej republike, vyplynulo, že priemerná hrubá mzda zamestnanca
v oblasti stavebníctva je vo výške 38.645 Kč. L.

23. Podľa živnostenského registra Českej republiky vyplynulo, že otec vykonával živnosť v oblasti

stavebníctva do 6.1.2025. Od tohto dátumu ma pozastavenú činnosť do 31.12.2027. L.

24. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.25. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na
záujem maloletých detí.

26. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

27. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

28.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

29. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

30. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch,
ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne
vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní
manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v

manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie
niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov

znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom.

31. Súd má z výpovede navrhovateľky a vyjadrenia manžela za preukázané, že manželstvo neplní
svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu už netrávia spoločne voľný čas a navonok

nepôsobia ako ucelená rodina, žijú dlhodobo samostatne. Uvedené manželstvo účastníkov už neplní
ani svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v intímnom spolunažívaní. Komunikácia medzi manželmi
neprebieha, zo strany navrhovateľky došlo k citovému ochladnutiu. V súčasnej dobe už manželstvo
neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa prejavuje vo forme spoločného hospodárenia. Z vykonaného
dokazovania je preukázané, že manželia hospodária oddelene. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je

dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V tomto konaní
bolo preukázané, že navrhovateľka aj manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal spoločne deklarujú, že sa
chcú rozviesť a z takéhoto ich správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemajú záujem na ďalšom
trvanítakéhotomanželstva.Manželtrvalosťrozvratupotvrdilasnávrhomnarozvodmanželstvasúhlasil.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov už v súčasnosti neplní svoje

funkcie a je dlhodobo hlboko a vážne rozvrátené, preto súd prvým výrokom toho rozsudku manželstvo
účastníkov rozviedol.

32. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

33. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú
maloletý G. a C..

34. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho budezastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

35. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

36. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

37. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

39. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

40. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

41. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

42. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iných

aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým.

43. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny

záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú
do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,

aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu
versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová versus Turecko).44. Podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

45. Podľa článku 6 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú,
že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

46. Podľa článku 9 bod. 3 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

47. Podľa článku 12 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

48. Podľa článku 12 bod. 2 Dohovoru o právach dieťaťa , Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä

možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

49.Podľačl.10ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd,Každýmáprávonaochranupredneoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

50. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov,
a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť rodiča
druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má dieťa v

osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a
priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný (t.j. negatívny) postoj rodiča
k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti
negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia
druhéhorodiča;tobymohlonegatívnepôsobiťnaemocionálnuväzbudieťaťakdruhémurodičovi.(Nález

Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010) 10. Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva
princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí,
vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Dohovor ďalej ustanovuje, že dieťa má
právo udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore
so záujmami dieťaťa.

51. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

52. V predmetnej veci bolo potrebné chrániť najlepší záujem mal. G. a C. za pomoci kritérií vymedzených
v čl. 5 Zákona o rodine a taktiež v prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné
posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni
právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných
vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom

(čl. 9 ods. 3).

53. Po zohľadnení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti zveril súd maloleté detí do osobnej
starostlivosti matky. Bolo preukázané, že starostlivosť o maloletých zabezpečuje matka od narodenia, je
o nich zo strany matky riadne postarané, majú zabezpečené bytové podmienky a prostredie v ktorom sú

vychovávaní spĺňa prísne kritéria na ich zdraví vývin. Je nutné upriamiť aj na vyjadrenie maloletých, ktorí
sa jednoznačne vyjadrili, že chcú ostať v starostlivosti matky a vzhľadom na ich vek, rozumovú vyspelosť
bolo potrené pri rozhodovaní prihliadať na ich názor. V neposlednom rade so zverením maloletých do
osobnej starostlivosti matky súhlasil aj otec, ktorý je v pravidelnom kontakte s deťmi. Samotné detínavštevujú otca v jeho domácnosti počas prázdnin. Odkazujúc na zistené skutočnosti ohľadom kontaktu
maloletých detí s otcom a vzhľadom na to, že žiaden z rodičov nežiadal upraviť styk, nebolo potrebné
upravovať styk súdnym rozhodnutím.

54. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

55. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

56. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

57. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

58.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

59. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

60. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

61. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie
a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov
a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby
súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku

dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú
rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

62. Vykonaným dokazovaním ohľadom majetkových pomerov oboch rodičov bolo zistené, že:

63. K osobe a majetkovým pomerom otca bolo zistené, že v súčasnosti žije v Českej republike, pracoval
ako samostatne zárobková činná osoba v oblasti stavebníctva do 6.1.2025. V súčasnosti nepoberá

žiaden príjem, žiadne dávky. Maloletým deťom prispieva na výživu 100 eur mesačne na každé dieťa.

K námietka otca ohľadom výšky výživného súd poukazuje, že si
riadne prevzal výzvu na vyjadrenie k návrhu a vyjadrenia sa k majetkovým pomerom, pričom žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia k jeho príjmov, výdavkov a pod. Z tohto dôvodu tvrdenia otca

ohľadom jeho výdavkov, ktoré uviedol vo svojom písomnom podaní nebolo možné verifikovať a zobrať
ich v úvahu pri rozhodovaní. Je potrebné dodať, že náklady spočívajúce v hradení exekúcie, dlhov na
sociálnom poistení alebo zdravotnom poistení nemajú vplyv pri rozhodovaní ohľadom výšky výživného,
nakoľko nejde o náklady, ktoré sú nevyhnutné pre život povinného a taktiež nemožno konštatovať, že ichvznik zapríčinila vyššia sila a povinný ich vzniku nemohol zabrániť a výživné má prednosť pre ostatnými
nákladmi.

64. Z dôvodu, že otec nemá stabilný príjem, nevykonáva činnosť ako SZČO, musel súd pri výške
výživného vychádzať z potencionálneho príjmu, vzhľadom ma skutočnosti, ktoré boli preukázané
v konaní. Keďže bolo zistené, že otec vykonával činnosť ako SZČO v oblasti stavebníctva, bolo možné
určiť priemerný mesačný príjem v tejto oblasti v Českej republike, ktorý bol vo výške 38.645 Kč brutto.
Po odpočítaní odvodov platených v Českej republiky sa čistá mesačná mzda pohybuje vo výške 34.053

Kč, čo v prepočte na eura je suma 1.360,16 eur. (bod 17 až 23). Z takto zisteného stavu, súd ustálil
potencionálny príjem otca vo výške v čistom 1.360,16 eur, ktorý by mohol dosahovať ak by sa zamestnal
v oblasti, ktorú vykonával.

65. K osobe matky bolo zistené, že má skončené úplne stredné vzdelanie v odbore čalúnnik,
neabsolvovala žiadne rekvalifikačné kurzy a pod. Je zdravá, neberie žiadne lieky, nie je obmedzená

vykonávať pracovnú činnosť pre svoj zdravotný stav. Je držiteľkou vodičského oprávnenia skupiny B.

66. Ohľadom majetkových pomerov matky bolo zistene, že je zamestnaná s mesačným príjmom cca
870 eur. Poberá rodinné prídavky na maloleté deti vo výške 120 eur, 200 eur výživné hradené otcom
mesačne. Nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenie, nie je konateľom, spoločníkom

alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach. Nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nebola
v okruhu posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne štátne
dávky, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. Nie je
vlastníkom žiadneho motorového vozidla je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti kde býva spoločne s matkou
a maloletými deťmi.

67. Ohľadom výdavkov matky bolo zistené, že hradí mesačne náklady na bývanie vo výške 150
eur, spláca chladničku vo výške 27,49 eur, mobil 36 eur. Mesačné náklady na životné potreby
(strava, hygiena, ošatenie a pod.) uviedla vo výške 350 eur (matka, obe maloleté detí). Ako náklady
na maloletého G. sú mimo základných nákladov aj výdavky spojené s jeho štúdiom na stredne škole –

ubytovanie 40 eur, stravné 130 eur, cestovné, vreckové.

68. Na základe zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem matky vo výške 877,33 eur. (príjem
za mesiace 10/2024,9/2024,8/2024,07/2024,06/2024 ( spolu 4.386,63 eur) / 5 (mesiacov) ).

69. Ako opodstatnené a nevyhnutné výdavky na maloletých súd vyhodnotil, že nimi sú strava 200 eur,
oblečenie 80 eur, hygiena 30 eur, bývanie 100 eur. U maloletého G. je potrebné uviesť, že hradí 40 eur
internát a stravuje sa prevažne na internáte. Teda možno konštatovať, že výdavky u mal. G. sú vo výške
235 eur (strava, oblečenie, hygiena, bývanie, internát, cestovné) a u mal. C. sú vo výške 205 eur (strava,
oblečenie, hygiena, bývanie).Všetky výdavky, ktoré matka uviedla sa žiadnym spôsobom nevymykajú

svojou opodstatnenosťou a ich výškou od reálnych výdavkov, ktoré maloleté dieťa potrebuje.

70. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z potencionality príjmu povinného – otca, taktiež rozsahom
starostlivosti o maloleté dieťa zo strany oboch rodičova a ako aj nákladov spojených s bývaním
a zabezpečia základných potrieb dieťaťa.

71. Na margo použitia princípu potencionálneho príjmu treba podotknúť, že súd v danom prípade
nevychádzal z faktického príjmu povinného, ale z jeho potencionálných príjmom, ktoré potencionálne
mohol dosiahnuť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, vzdelanie, prax a pracovné ponuky v blízkosti
jeho bydliska. Ide o inštitút, ktorý svojou podstatou chráni zaujmi oprávneného v prípadoch kedy povinný

neprejavuje dostatočnú aktivitu, aby maloleté dieťa zabezpečil. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď
povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť
výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania
takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality

príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen
životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok
mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému,aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.

72. Z dôvodu, že u otca dieťaťa súd vychádzal jednak z princípu potenciality (bod. 56) určil súd priemerný
mesačný príjem vo výške 1.360,16 eur.

73. Taktiež bolo potrebné prihliadať aj formu starostlivosti o maloleté dieťa. Je preukázané, že

starostlivosť o maloletých zabezpečuje výlučne matka, ktorá deťom zabezpečuje bývanie, zakupuje
všetky potreby a pod. Keďže maloleté detí vzhľadom na svoj vek (16 rokov a 13 rokov) nevyžadujú už
celodennú starostlivosť, pričom mal. G. býva na internáte, bolo potrebné pri určení výšky výživného na
túto skutočnosť prihliadať aj vo vzťahu finančného zabezpečenia matkou. Nakoľko matka má stabilný
príjem a maloleté detí si nevyžadujú taký druh celodennej starostlivosť ako pri deťoch útleho veku,
môže v rámci svojich schopností a možností finančne zabezpečovať potreby detí. Z celkového hľadiska

starostlivosti o detí zo strany otca možno konštatovať, že ten zabezpečuje starostlivosť len počas leta
v rozsahu 2 týždňov. Preto nemožno konštatovať, že dĺžku starostlivosti otca možno zohľadniť pri určení
výšky výživného, nakoľko všetka starostlivosť, zodpovednosť a povinnosť zabezpečiť potrebné veci
maloletým boli a sú stále sú na pleciach matky.

74. V otázke určenia výživného zo strany povinných rodičov na maloleté dieťa, t.j. v tomto prípade otca,
súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do
úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako

je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozvojom jeho záujmov a potrieb,
ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane

uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami
a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

75. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd ustálil výšku výživného na mal. G. na sumu 180
eur mesačne (180/30 = 6 eur/deň) a na mal. C. na sumu 150 eur mesačne (150/30 = 5 eur/deň). Takto
určená výška výživného spolu s prídavkom na dieťa (60 eur/dieťa) a s finančnom pomocou matky je
spôsobilá pokryť opodstatnené životné výdavky maloletých, vzhľadom na ich vek a zdravotný stav (bod
70). Výsledná suma výživného vychádza potencionálneho príjmu otca vo výške 1.360,16 eur, pričom

zohľadňuje jednak možnosti otca na trhu práce a jednak mieru starostlivosti otca o dieťa, finančné
možnosti matky a mieru jej starostlivosti o maloleté detí.

76. Takto určené výživné je otec povinný hradiť k rukám matky odo dňa doručenia rozsudku, nakoľko
rozsudku v zmysle ust. § 44 CMP, nakoľko rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

77. Predmetná výška výživného taktiež korešponduje s Metodikou pre výpočet výživného rodičov
k deťom, podľa ktorej sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti možno všeobecne riadiť napriek
tomu, že má výlučne odporúčací charakter, pričom je potrebné brať na zreteľ: a) určenie čistého príjmu
povinného rodiča, b) priradenie životnej etapy dieťaťa, c) zohľadnenie počtu vyživovacích povinností

rodiča, d) zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom. V zmysle uvedenej metodiky
je rozdelená etapa života dieťaťa na: 1) predškolský vek (0 – 5 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu
ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 12 % z čistého príjmu
povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 9 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri
4 vyživovacích povinnostiach ide o 8 % z čistého príjmu povinného rodiča, 2) prvý stupeň základnej

školy (6 – 9) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2
vyživovacích povinnosti ide o 14 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach
ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 10 % z čistého
príjmu povinného rodiča. 3) druhý stupeň základnej školy ( 10 – 14 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťuide o 22 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 16 % z čistého príjmu
povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4
vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, 4) stredná škola ( 15 – 18 )

pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 24 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích
povinnosti ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 15
% z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu
povinného rodiča, 5) vysoká škola ( 19 a viac ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 26 % z čistého
príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča,

pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 17 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích
povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča. (/L.)

78. V konkrétnom prípade je maloletý G. zaradený do etapy života – stredná škola 15 – 18 rokov a
vyživovacia povinnosť k 2 deťom predstavuje 18 % zo sumy čistého príjmu povinného rodiča maloletý
C. do etapy života – druhý stupeň základnej školy 10 -14 rokov a vyživovacia povinnosť k 2 deťom

predstavuje 16 % zo sumy čistého príjmu povinného rodiča .( G. : 1.360,16 eur čistý príjem x 18 %
= 244 eur/mesiac, C.: 1.360,16 eur čistý príjem x 16 % = 217 eur/mesiac). Je potrebné dodať, že
predmetné tabuľkové určené výživné podľa čistého príjmu povinného rodiča má povahu nezáväzného
odporúčania a každé rozhodnutie ohľadom výživného súdu posudzuje individuálne.

79. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

80. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

81. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé
priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.