Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424212219
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424212219.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobkyne: K.. T.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom A. XXXX/X,
D., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Ivana Igazová s.r.o, IČO: 55 956 378, so sídlom Mýtna
2882/11, Bratislava, proti žalovanému: W. D., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom A. XXXX/X, D., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.12.2024 zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.12.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
(1) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu alebo postúpenia akýchkoľvek práv a povinností zo

zmluvy o nájme hrobového miesta č. XXXX/XXXXXXXXX (ďalej už len „nájomná zmluva“), uzatvorenej
dňa 03.11.2023 medzi žalovaným ako nájomcom a MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy, IČO:
17330190 ako prenajímateľom (ďalej už len „prenajímateľ“) k hrobovému miestu č. XXX, sektor XXX,
chodník, predchádzajúce číslo hrobu M.-XXX, na pohrebisku K. cintorín, T. cesta XXX, D. (ďalej už len
„hrobovémiesto“)nainúosobu,nežžalobkyňu;(2)zakázalžalovanémuuzatvoriťdohoduoprevodepráv
na užívanie hrobového miesta s inou osobou, než žalobkyňou a (3) uložil žalovanému povinnosť zdržať

sa nakladania s pozostatkami a/alebo urnami uložených v hrobovom mieste, najmä ich premiestnenia,
odkrytia alebo odstránenia.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedla, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 17.07.2021, pričom dňa
15.11.2024 bolo právoplatne rozvedené. Strany sporu počas manželstva nenadobudli žiadny spoločný

majetok, ktorý by sa mal po rozvode vysporiadavať. Pred uzatvorením manželstva bola žalobkyňa
vysoko finančné zabezpečená s tým, že žalovaný podpísal vyhlásenie, v ktorom sa vzdal akéhokoľvek
nároku na majetok žalobkyne. Počas manželstva kúpila žalobkyňa rodinný dom, ktorý však žalobkyňa
nadobudla do svojho výlučného vlastníctva uzatvorením dohody podľa § 143a Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa uviedla, že v čase tesne pred rozvodom v lete 2024 spolu komunikovali ohľadom hrobového
miesta, kedy malo byť prepísané zo žalovaného na žalobkyňu. Žalobkyňa uviedla, že v hrobovom

mieste sú pochovaní rodinní príslušníci žalobkyne Q. D. (prastarý otec žalobkyne), E. K. (stará mama
žalobkyne), X.. A. A. (matka žalobkyne) a X.. C. K. a K. D.. Žalobkyňa uviedla, že nájomcom hrobového
miesta je žalovaný približne len rok, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 03.11.2023, avšak hrobové
miesto patrí rodine žalobkyne od roku 1951, kedy bol do neho pochovaný prastarý otec žalobkyne Q.
D. s tým, že nájomcom hrobového miesta bola až do roku 2011 stará mama žalobkyne. Po jej úmrtí sa
stal nájomcom hrobového miesta otec žalobkyne. Približne pred rokom požiadal otec žalobkyne, aby

sa nájom hrobového miesta prepísal na žalobkyňu, keďže sa v tom čase mal opäť platiť poplatok za
nájom prenajímateľovi za ďalšie obdobie. Žalobkyňa uviedla, že pre časovú zaneprázdnenosť v tomčase požiadala žalovaného, aby hrobové miesto vybavil a nájom prepísal na seba s tým, že následne
bude prepísaný na žalobkyňu. Na dôkaz, že hrobové miesto patrí rodine žalobkyne, žalovaný odovzdal
popodpiseajoriginálzmluvyonájmehrobovéhomiestazodňa03.11.2023.Poplatokzahrobovémiesto,

ktorý žalovaný uhradil poskytla v skutočnosti žalobkyňa a jej sestra S. A., a teda žalovaný ich úhradu len
sprostredkoval. Žalobkyňa uviedla, že k následnému prepisu hrobového miesta na žalobkyňu však nikdy
nedošlo, keďže vzťahy medzi stranami sporu sa vo veľmi krátkom čase absolútne rozvrátili. Žalobkyňa
uviedla, že dňa 01.12.2024 žalovaný kontaktoval žalobkyňu emailom, v ktorom jej oznámil, že ak mu
do 20.01.2025 nepošle na účet 40 000,- EUR, hrobové miesto jej rodiny predá a takýmto spôsobom sa

vyplatí z údajného nároku voči nej, ktorý však nijako nepreukázal a ani nezdôvodnil. Zároveň oznámil
žalobkyni, že už má o hrobové miesto dvoch záujemcov. Žalobkyňa uviedla, že nájomná zmluva na
hrobové miesto môže byť vypovedaná len zo špecifických dôvodov a zo strany prenajímateľa len z
dôvodu nezaplatenia nájomného, inak trvá po neurčitú dobu, hoci prednostné právo na uzatvorenie
nájomnej zmluvy k hrobovému miestu má v zmysle zákona o pohrebníctve žalobkyňa ako blízka
osoba. Žalobkyňa však nemá žiaden dosah na ukončenie nájomného vzťahu žalovaného. Žalobkyňa

uviedla, že vzhľadom na všeobecný nedostatok hrobových miest v Bratislave a množstvo inzerátov na
internete ponúkajúcich prevod, predaj alebo postúpenie hrobového miesta, existuje podľa nej dôvodná
obava, najmä s odkazom na email žalovaného zo dňa 01.12.2024, že žalovaný nájom k hrobovému
miestu prevedie na inú osobu za odplatu a táto nová osoba odstráni pozostatky zosnulých príbuzných
žalobkyne a uloží si do tohto hrobového miesta svojich pozostalých. Žalobkyňa toto považovala za

rozporné s jej právom chránenými záujmami, na základe čoho dôvodila potrebu bezodkladnej ochrany.
Žalobkyňa mala za to, že zároveň hrozí aj odstránenie pozostatkov jej príbuzných z hrobového miesta,
a to vzhľadom na motívy a úmysly prezentované žalovaným. Rovnako tiež podľa nej hrozí, že bude
žalovaný s ostatkami príbuzných nakladať, hanobiť ich odstránením, resp. premiestneným, prípadne
iným spôsobom poškodzovať pamiatku a dôstojnosť jej blízkych za účelom vyvíjania tlaku na žalobkyňu.

Žalobkyňa zároveň adresovala list prenajímateľovi, v rámci ktorého si uplatnila prednostné právo na
uzatvorenie nájomnej zmluvy po zániku doterajšieho nájmu podľa § 21 ods. 4 zákona o pohrebníctve.
Žalobkyňa mala za to, že obmedzenie žalovaného nakladať s hrobovým miestom je zanedbateľné
v porovnaní s ujmou, ktorá hrozí na právach a oprávnených záujmoch žalobkyne. Žalobkyňa v tejto
súvislosti poukázala najmä na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého správanie žalovaného

ktorým hrozí zneužíva výkon svoj svojho práva na poškodenie žalobkyne a jej záujmov. Žalobkyňa
konštatovala, že je nútená pod hrozbou finančnej ujmy k plneniu, na ktorého žalovanému neexistuje
právny nárok, pričom zvažuje aj podanie trestného oznámenia. Žalobkyňa uviedla, že nariadením
predmetného neodkladného opatrenia sa môžu trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu, a to až do
skončenia doby nájmu hrobového miesta s tým, že žalobkyňa prenajímateľovi adresovala výzvu, aby na

uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy bola prednostne vyzvaná žalobkyňa ako blízka osoba.

3. Žalobkyňa na osvedčenie skutkových tvrdení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila
nasledovné listinné dôkazy, a to: sobášny list, rozsudok MS BA II zo dňa 28.10.2024 s doložkou
právoplatnosti, notársku zápisnicu N XXX/XXXX, pokladničný blok, zápisnicu o notárskej úschove

peňazízodňa15.11.2021,vyhláseniežalovanéhozodňa13.07.2021,emailovúkomunikáciastránsporu
z júna 2024, zmluva o nájme hrobového miesta č. XXXX/XXXXXXXXXX, dohoda o prevode práva na
užívanie hrobového miesta zo dňa 03.11.2023, potvrdenie o zaplatení nájmu, záznam z elektronického
vyhľadania hrobu na cintoríne a email zo dňa 01.12.2024.

II.
4. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené nasledovné skutočnosti významné a
rozhodné pre právne posúdenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia.

5.Stranysporuuzatvorilidňa17.07.2021manželstvo,ktoréboloprávoplatnerozvedenédňa15.11.2024.

6. Z elektronického vyhľadávania na internetovej stránke cintoriny.sk vyplývalo, že na martinskom
cintorínenahrobovommiesteč.XXX(jehopresnášpecifikáciajeuvedenávodseku1odôvodneniatohto
uznesenia) sú uložené ľudské ostatky Q. D. (prastarý otec žalobkyne), E. K. (stará matka žalobkyne),
A. A. (matka žalobkyne), C. K. a K. D.. V období do 02.11.2023 bol nájomcom predmetného hrobového

miesta K.. S. E. A. (otec žalobkyne), ktorý počas trvania manželstva strán sporu uzatvoril so žalovaným a
prenajímateľom dohodu o prevode práva na užívanie predmetného hrobového miesta, na základe ktorej
prešli práva a povinnosti nájomcu z predmetného nájomného vzťahu z otca žalobkyne na žalovaného -v tom čase jej manžela, pričom zároveň došlo k úhrade nájomného za užívanie predmetného hrobového
miesta, a to až do 03.11.2023.

7. Žalobkyňa dňa 06.06.2024 požiadala žalovaného, okrem iného, aj o prevod nájmu hrobového miesta
na jej osobu, na čo žalovaný reagoval dňa 09.06.2024, že hrobové miesta prevedie, keďže mu ich
netreba.

8. Žalovaný dňa 01.12.2024 emailom žalobkyni napísal, že akonáhle mu žalobkyňa pošle na bankový

účet sumu 40 000,- EUR, do 24 hodín na ňu prepíše nájom predmetného hrobového miesta, k čomu sa
chcel zaviazať pred notárom, pričom zdôraznil, že ak tak žalobkyňa neurobí do 20.01.2025, predmetné
hrobové miesto „posunie“ ďalej, nie zadarmo s tým, že už má aj dvoch záujemcov.

III.
9. Súd takto osvedčený skutkový stav aplikoval predovšetkým ustanovenia Civilného sporového

poriadku upravujúce neodkladné opatrenie (§ 324 a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č.
131/2010 Z.z. upravujúce práva a povinnosti fyzických osôb v súvislosti so zaobchádzaním s ľudskými
pozostatkami a ostatkami, najmä zákaz zaobchádzať s ľudskými ostatkami spôsobom, ktorý sa dotýka
etického cítenia pozostalých (§ 4 ods. 1 písm. f)), podmienky exhumácie ľudských ostatkov (§ 19 ods.
7), nájomný vzťahu k hrobovému miestu (§ 21) a povinnosti nájomcu hrobového miesta (§ 24).

10. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany
pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie
exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ

nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom
na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že
pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie,
avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho
navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o
dôvodnostiatrvanínároku,ktorémusamáposkytnúťbezodkladneochranaatiežzáveropotrebeúpravy
pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ
neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla
niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť

vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu
opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc
vymedzené zákonné a ústavné limity.

11.Vdanomprípadesažalobkyňadomáhalaformounariadenianeodkladnéhoopatreniasúdnejochrany

jej práv vo vzťahu k hrobovému miestu, ktorého nájomcom je žalovaný ako jej bývalý manžel a v ktorom
sú umiestnené ľudské ostatky jej rodinných príslušníkov, a to z dôvodu žalovaným vyslovenej hrozby
prevodu práv a povinností z nájomnej zmluvy k hrobovému miestu na tretiu osobu, z čoho žalobkyňa
dôvodila obavu z odstránenia ľudských ostatkov jej rodinných príslušníkov a následného uloženia iných
ľudských ostatkov, na základe čoho žalobkyňa žiadala, aby súd zakázal žalovanému previesť práva

a povinnosti z predmetnej nájomnej zmluvy (I. a II. petit - čím by žalobkyňa vylúčila možnosť, že
tretie osoby by nakladali s ľudskými ostatkami) a aby súd zakázal žalovanému nakladať s pozostatkami
a/alebo urnami uložených v hrobovom mieste (III. petit - čím by sa možnosť nakladania s ľudskými
ostatkami vylúčila priamo vo vzťahu k žalovanému).

12. Podmienky ukladania ľudských pozostatkov (t.j. zákonný pojem pre uloženie mŕtveho ľudského
tela) a exhumácie ľudských ostatkov (t.j. zákonný pojem pre vyňatie ľudských ostatkov - t.zn. ľudských
pozostatkov po pochovaní - z miesta, kde boli pochované) upravuje zákon č. 131/2010. Z.z., pričom
podľa § 19 ods. 7 tohto zákona exhumáciu ľudských ostatkov možno vykonať výlučne len (1) na príkaz
sudcu alebo prokurátora alebo (2) na žiadosť obstarávateľa pohrebu (ktorým môže byť aj obec) resp.

blízkejosoby-akobstarávateľpohrebuužnežije,oktorejnáslednerozhodneprevádzkovateľpohrebiska
(§ 19 ods. 8). V prípade, ak takejto žiadosti prevádzkovateľ pohrebiska nevyhovie, rozhodne o exhumácii
súd (§ 19 ods. 9). Nevnímajúc príkaz na vykonanie exhumácie ľudských ostatkov, žiadať o jej vykonaniemôžu len presne určené subjekty, a to obstarávateľ pohrebu alebo blízka osoba za podmienky, že
obstarávateľ pohrebu už nežije.

13. Z uvedeného teda vyplýval ten záver, že oprávnenie na podanie žiadosti o vykonanie exhumácie
ľudských ostatkov (príkaz prokurátora alebo sudcu je v danom prípade irelevantný) predmetný zákon
nespája so subjektom, ktorému patria práva a povinnosti z nájomnej zmluvy k hrobovému miestu, ale
s obstarávateľom pohrebu, resp. blízkou osobou, a keďže žalovaný, prípadne akákoľvek tretia osoba,
na ktorú by žalovaný previedol práva a povinnosti z predmetnej nájomnej zmluvy, nespĺňa definíciu

obstarávateľa pohrebu a ani blízkej osoby vo vzťahu k ľudským ostatkom uloženým v predmetnom
hrobovom mieste, je akákoľvek obava žalobkyne z odstránenia ľudských ostatkov z predmetného
hrobového miesta, ktorou odôvodňovala potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, bezpredmetná
a neopodstatnená. Inak povedané, bez ohľadu na to, že žalovanému svedčí postavenie nájomcu
hrobového miesta, v ktorom sú uložené ľudské ostatky rodinných príslušníkov žalobkyne, nesvedčí mu
právo žiadať o ich exhumáciu, teda vyňatie týchto ľudských ostatkov z predmetného hrobového miesta,

pričom takéto právo by nesvedčalo ani tretej osobe, na ktorú by žalovaný previedol práva a povinnosti
z predmetnej nájomnej zmluvy.

14. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že obava žalobkyne z odstránenia ľudských ostatkov rodinných
príslušníkov, ktorou zdôvodňovala potrebu zákazu prevodu práv a povinností z nájomnej zmluvy, ako aj

zákazu nakladania s ľudskými ostatkami, nemala objektívny základ v zákonnej úprave, teda z právneho
hľadiska žalovanému, prípadne tretej osobe, na ktorú by previedol práva a povinnosti z nájomnej zmluvy,
nesvedčalo právo žiadať o vykonanie exhumácie ľudských ostatkov rodinných príslušníkov žalobkyne
uložených v predmetnom hrobovom mieste, a preto súd návrh žalobkyne na nariadenie predmetného
opatrenia považoval za v celom rozsahu nedôvodný.

15. Zároveň súd považoval za potrebné zdôrazniť, že s nájmom hrobového miesta sú spojené nielen
práva nájomcu, ku ktorým však explicitne nepatrí oprávnenie na vykonanie exhumácie ľudských
ostatkov (pokiaľ teda nájomcom nie je obstarávateľ pohrebu), ale aj mnohé povinnosti nájomcu (§ 24
predmetného zákona) ako napr. udržiavať prenajaté hrobové miesto v poriadku, dodržiavať prevádzkový

poriadok pohrebiska, užívať hrobové miesto podľa nájomnej zmluvy, pričom každý, nie len nájomca,
je povinný zaobchádzať s ľudskými ostatkami spôsobom, ktorý sa nedotýka dôstojnosti mŕtveho
alebo etického cítenia pozostalých a verejnosti. V prípade porušenia uvedených povinností môže byť
žalovanému podľa § 32 zákona č. 131/2010 Z.z. uložená v priestupkovom konaní pokuta až do výšky
663,- EUR. Za situácie, keď na jednej strane žalovaný nemá akýkoľvek rodinný vzťah k ľudským

ostatkom uloženým v predmetnom hrobovom mieste a na druhej strane ho zaväzujú mnohé povinnosti
k tomuto hrobovému miestu, avšak bez oprávnenia na vykonanie exhumácie týchto ľudských ostatkov
(teda možnosti ich odstránenia/premiestnenia za účelom uvoľnenia hrobového miesta pre iné ľudské
pozostatky alebo ostatky), nevidí súd žiaden rozumný dôvod (či už hospodársky alebo morálny) na to,
aby žalovaný dobrovoľne a na úkor žalobkyne zotrvával v takomto nájomnom vzťahu.

16. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p. tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote

15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.