Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725200476
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725200476.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. X, E., práv. zast.
JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária, Urbánkova 1562/6, Košice, proti odporcovi: Zinc Euro,
a. s., Karpatská 15, Poprad, IČO: 47918551, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia s prísl. takto,

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov č. 2000125806 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 6.10.2020 a vykonať

oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky LOKOMOTÍVA a.s. E., F. X, XXX XX E., IČO: 36174173,
aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 6.10.2020.

II. Súd p o u č u j e odporcu, že môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie
dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval Rámcovou zmluvou č.:

2000125806 s identifikačným kódom: WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa 6.10.2020 a uzatvoril v mene a na
účet navrhovateľky s investormi na základe Záväznej žiadosti o pôžičku 2000125806 dňa 6.10.2020.

III. Navrhovateľka má voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhradyrozhodnesúdsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhomdoručenýmsúdudňa6.2.2025domáhala,abynariadilneodkladnéopatrenie,
ktorým uloží odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
č. 2000125806 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 6.10.2020 a vykonať oznámenie
zamestnávateľovi navrhovateľky LOKOMOTÍVA a.s. E., F. X, XXX XX E., IČO: 36174173, aby upustil
od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej
medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 6.10.2020 s tým, že súd zároveň poučí odporcu, že môže

podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca
sprostredkoval Rámcovou zmluvou č.: 2000125806 s identifikačným kódom: WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa
6.10.2020 a uzatvoril v mene a na účet navrhovateľky s investormi na základe Záväznej žiadosti o
pôžičku 2000125806 dňa 6.10.2020. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Návrh odôvodila tým, že strany dňa 6.10.2020 uzavreli rámcovú zmluvu pod č. 2000125806 , na základe
ktorej sa odporca zaviazal vyhľadať pre dlžníka jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet

dlžníka uzavretie zmluvy o pôžičke s investormi za podmienok stanovených v zmluve, a navrhovateľka
sa zaviazala platiť za poskytnuté služby odplatu a plniť ďalšie povinnosti podľa zmluvy. Zo záväznej
žiadosti o pôžičku zo dňa 6.10.2020 vyplýva, že táto znela na celkovú výšku žiadanej pôžičky v sume
500,- eur s dĺžkou jej splácania 60 mesiacov po 17,12 eur pri Zinc úrokoch 38,50 % ročne. Zo záväznej
žiadosti o pôžičku vyplýva, že táto bola podaná na základe príslušných ustanovení rámcovej zmluvy –
dlžník ID kód: WJZQ-EMKJ-APYL. V osobitnom dokumente bola medzi stranami uzavretá podľa § 551

OZ v ten istý deň dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000125806 zo dňa 6.10.2020, ktorou
si odporca zabezpečil záväzok navrhovateľky voči veriteľom zo zmlúv o pôžičke a z rámcovej zmluvy zodňa 6.10.2020 (bod 2. písm. a, b dohody). Na strane veriteľov predmetnej dohody o zrážkach vystupuje
jednak odporca a tiež investor ID: 3MWQ56L772ER, zastúpený na základe plnej moci odporcom. Podľa
článku II. bod 2.1 dohody, táto zabezpečuje:

a) pohľadávku Veriteľa 1 (Zinc Euro, a.s.) z Rámcovej zmluvy Dlžník č. WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa
6.10.2020 v nadväznosti na Záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000125806 vo výške rovnajúcej sa poplatku
za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky),ktorý bude
splatný v prvých 6 Zinc splátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok
a poplatku za správu pôžičiek a za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,57 % (ďalej len

„Pohľadávka Veriteľa 1“).
b) pohľadávku Veriteľa 2 zo zmluvy o pôžičke na základe ktorej Veriteľ 2 Dlžníkovi poskytol sumu 500
Eur,atonazákladeZáväznejžiadostiopôžičkuč.2000125806zodňa6.10.2020spolusúrokom,úrokmi
z omeškania a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 2“).
Na základe tejto dohody požiadal odporca listom zo dňa 29.4.2022 zamestnávateľa navrhovateľky,
spoločnosť Lokomotíva, a. s. Košice o vykonanie zrážok z jej mzdy a o ich poukazovanie odporcovi

bez uvedenia aktuálnej výšky dlhu. Vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom týkajúci sa rámcovej
zmluvy, záväznej žiadosti o pôžičku a dohody o zrážkach zo mzdy, je vzťah spotrebiteľský v zmysle ust.
§ 52 a nasl. OZ, pretože uzatvorené zmluvy sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, kde odporca
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a navrhovateľka je spotrebiteľom, kde pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Na základe
rámcovej zmluvy je odporca prevádzkovateľ internetového portálu, prostredníctvom ktorého dochádza
k výberu pôžičiek poskytovaných investorovi. Služby mali byť poskytované odplatne. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv sú tie, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanieobsahu.Podľaoznačenejrámcovejzmluvy–dlžník,ideonepomenovanúrámcovúzmluvu

podľa § 51 OZ, avšak podľa obsahu sa javí ako sprostredkovateľská zmluva. Navrhovateľke odporca do
dňa podania návrhu nepredložil zmluvy o pôžičke, ktoré v jej mene uzavrel. Dohoda o zrážkach zo mzdy
zo dňa 6.10.2020 je pre jej neurčitosť neplatná, nakoľko neobsahuje označenie pohľadávky, uspokojenie
ktorej sa dohodol vykonať a ani výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Všeobecne dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom .

Vychádzajúc z ust. § 551 OZ platí, že ak by dohoda o zrážkach zo mzdy bola určitá, musí obsahovať
najmä označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa dohodol má vykonať, výšku dohodnutých zrážok zo
mzdy. Už prvý predpoklad k dojednanej dohode absentuje. Rovnako neobsahuje výšku zabezpečenej
pohľadávky. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, musí byť zabezpečovaná pohľadávka vždy
presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku

veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Ak zabezpečovaná pohľadávka nie
je presne a úplne konkretizovaná, od spotrebiteľa sa môže vyžadovať uhradením plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve, čo je možné v zmysle § 53 ods.4 písm. a) OZ považovať za neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Takto veriteľovi dohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu

a postihnutie majetku spotrebiteľa. Medzi záujmami odporcu ako zástupcu a záujmami navrhovateľky
ako zastúpenej je rozpor, ktorý podľa § 22 ods. 2 OZ neumožňuje, aby odporca dlžníka zaväzoval.
Nakoľko účelom rámcovej zmluvy – dlžník bolo uzavretie zmlúv o pôžičkách v mene a na účet dlžníka,
porušeniezákazuobsiahnutéhovcitovanomustanovenímázanásledokabsolútnuneplatnosťprávneho
úkonu, a preto článok 5 bod 3 a článok 10 rámcovej zmluvy je podľa § 39 OZ neplatným ustanovením,

a nie je možné ho oddeliť od ostatnej časti rámcovej zmluvy. Odporca nemal oprávnenie uzatvárať
v mene a na účet navrhovateľky zmluvy o pôžičke s investormi, a preto z takýchto zmlúv nemohli
vzniknúť stranám ani žiadne práva a povinnosti. Rámcová zmluva – dlžník, ktorú pripravil odporca,
dlžníkovi neumožňuje sa dozvedieť totožnosť investora, čo obmedzuje dlžníka domáhať sa svojich práv
voči investorovi. Ak odporca je jedinou osobou, ktorá pozná totožnosť investora, týmto si zabezpečil

v tejto otázke mlčanlivosť a chráni totožnosť investora pred dlžníkom, čo nemožno vyhodnotiť tak, že
koná v záujme dlžníka. Dohoda o zrážkach neobsahuje presné údaje na uspokojenie akej konkrétnej
pohľadávky odporcu majú byť zrážky vykonané. V dohode citovaný text nie je postačujúcim. Nie je
zrejmé, čo všetko zahŕňa pojmy správa pôžičky, spracovanie splátok, či sledovanie omeškaných splátok
a i. dohoda nespĺňa ani podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľov. Títo sú označení

iba identifikačným kódom predstavujúcim kombináciu číslic a písmen. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa. Táto je preto neplatným právnym úkonom.Naplnila sa obava žalobkyne, že žalovaný naplní zásah do jej majetkovej sféry bez súdneho prieskumu
zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva. Ak by mala byť dohoda
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle

oboch zmluvných strán. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak podpis dohody bol predložený na podpis
navrhovateľke s úmyslom obísť právnu úpravu jej ochrany ako spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu
kdodávateľovi.Realizáciouneplatnejdohodynavrhovateľkastrácaprávodisponovaťsosvojimvlastným
majetkom, reprezentovaným príjmami zo svojej pracovnej činnosti. Pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané iba tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na

ktoré nemá právny nárok.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil záväznú žiadosť o pôžičku, rámcovú zmluvu – dlžník, dohodu
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. List žalovaného adresovaný spoločnosti Lokomotíva, a. s. Košice,
výplatné pásky.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b)uložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c)nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3)Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na

podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

Podľa § 37 O.z.
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 551 O.z.

(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodným.

Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení.
Rozhodovanie o neodkladnom opatrení je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku
46 ods.1 Ústavy SR. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je na ujmu účastníka na súdnu ochranu
konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia nie je judikovanie práv strán

sporu, ale neodkladná úprava pomerov, ktorou sa má docieliť okamžitá procesná ochrana tej strany
sporu, ktorá osvedčí potrebu súdnej ochrany prostredníctvom tohto inštitútu. Neodkladné opatrenie
súd nariadi , ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Z obsahu návrhu je nepochybné, že neodkladným opatrením má účastník záujem
zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov strán. Zmyslom neodkladného opatrenia je takto poskytnúť

dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia. Súd musí však
zároveň prihliadať na ochranu oprávnených záujmov povinnej strany sporu, aj keď táto ochrana nemôže
dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných skutočností,
ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má dočasná ochrana poskytnúť a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne
preukázané, postačí ak sú pravdepodobné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhoduje
bez nariadenia pojednávania, bez vykonania dôkazov. Súd vychádza iba zo skutočností vyplývajúcich
zo spisového materiálu a zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu.

( viď rozsudok NS SR 5Cdo/65/2010, 6M Cdo/5/2012). Navrhovateľ v návrhu musí osvedčiť potrebu
nariadeného opatrenia a špecifikovať ohrozenie, ktoré strane hrozí v prípade, ak by pomery strán
neboli upravené ( rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu). Nariadením
neodkladného opatrenia by nemalo dôjsť k nevyváženému vzťahu strán alebo tretích osôb.

Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných
skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť
nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné.

Naliehavosť záujmu na vydaní neodkladného opatrenia tak , ako to predpokladá ust. § 326/1 CSP,
navrhovateľ v uplatnenom rozsahu osvedčil.Z dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, akú konkrétnu výšku pohľadávky veriteľa 1 má
zabezpečovať, označenie samotnej pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi 2 – zrejme zmluvy o pôžičke ,
uspokojenie ktorej sa má vykonať / definovaná iba žiadosť navrhovateľky o pôžičku/. Sporná dohoda

nespĺňa podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľa2. V dohode je totiž jeden z
veriteľov identifikovaný iba tzv. identifikačným kódom investora, ktorý je iba kombináciou viacerých číslic,
nie však vo forme mena, priezviska konkrétnej fyzickej osoby. Daný veriteľ sám dohodu nepodpísal a za
jeho osobu je podpísaný iba žalovaný ako splnomocnený zástupca. Z takéhoto označenia subjektov na
strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne osoby a dlžník nemá ani možnosť zistiť, kto v zmluve

vystupuje na strane veriteľa, ktorému má byť plnené.

Navrhovateľ teda osvedčil základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v majetkovej
sfére navrhovateľa v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe výzvy. Nakoľko navrhovateľ
fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky odporcu, je spornou výška sumy, ktorá by bola na základe

dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľovi zrazená, oproti skutočnému nároku.

Nariadenie neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ navrhovateľa má začať vykonávať
a vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľa, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej
ochrany. Pre odporcu nie je neprimeraným zásahom, pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej

pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality odporca takto
môže dané obmedzenie zniesť. Existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej, ale v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil odporcu, že môže podať žalobu vo
veci samej o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval rámcovou

zmluvou. Následkom úspešnej žaloby môže byť zrušenie neodkladného opatrenia.

Ďalšie argumenty strany navrhovateľky považoval pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia za nerozhodné a preto ich nepokladal za podstatné pre rozhodnutie vo veci
samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1., 262 CSP v spojení s § 354 CSP. Navrhovateľke
ako úspešnej účastníčke prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.