Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 12C/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203650
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624203650.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 12C/81/2024

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, D., zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o.,
so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50120000, proti žalovanému: D. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, D., zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so

sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36862304, o vylúčenie z užívania veci, takto

r o z h o d o l :

2 12C/81/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žalobkyni ani žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

12 12C/81/2024

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 09. 2024 domáhala, aby súd žalovaného
vylúčil z užívania nehnuteľnosti byt č. X, E. X. C., F. G. XX, bytového domu so súpisným číslom
XXXX, postaveného na parcele C-KN 415 o výmere 378 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný

na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec a k. ú. D., a to až do právoplatného skončenia tohto
konania. Žalobkyňa uviedla, že ako manželka žalovaného si touto žalobou uplatňuje nárok na jej výlučné
užívanie bytu č. XX, v obytnom dome súp. č. XXXX, postavený na pozemku C-KN 415, zapísaný na
LV č. XXXX pre obec a k. ú. D., a to z dôvodu násilného správania žalovaného a naliehavej bytovej
potreby. Byt predstavuje jediné stabilné bývanie pre žalobkyňu a jej dve mal. deti H. a H., ktoré sú
povinné školskej dochádzky. Vzhľadom na prebiehajúce konania o úprave práv a povinností k maloletým
deťom, ako aj konania o rozvode, vedené na tunajšom súde, je zrejmé, že byt je nevyhnutný na

zabezpečenie základných životných potrieb žalobkyne a jej detí. Žalobkyňa bola nútená v dôsledku
násilného správania žalovaného opustiť predmetný byt, pričom nie je schopná zo svojich finančných
prostriedkov dlhodobo zabezpečovať náhradné bývanie prostredníctvom platenia nájomného. Spolu so
žalovaným vlastnia dve nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Jej finančnásituácia jej nedovoľuje pokračovať v platení nájmu, a to ani napriek tomu, že pracuje ako zamestnankyňa
základnej školy. Pracovná zmluva žalobkyne sa momentálne nachádza v predmetnom byte, ktorého
vydania sa v tomto konaní domáha, avšak táto skutočnosť vyplýva zo súdnych spisov vedených na

tunajšom súde. Žalobkyňa pracuje v blízkosti bytu, pričom aj mal. deti navštevujú školské zariadenia v
blízkosti predmetného bytu. Mal. H. má okrem uvedeného diagnostikovaný Aspergerov syndróm a je
zvyknutý na prirodzené prostredie. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú mimoriadne vyostrené a
napäté. Z dôvodu fyzického aj psychického násilia, ako aj hrozby násilia žalobkyňa bola nútená opustiť
predmetnýbytadočasnesauchýliťdonájmuvDolnomKubíne,nakoľkosastalospolužitiesožalovaným

v predmetnom byte neznesiteľným. V tejto súvislosti súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol o zákaze
priblíženia sa žalovaného na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k žalobkyni a o zákaze akéhokoľvek
kontaktovania žalobkyne. Na osvedčenie a preukázanie psychického a fyzického správania žalobcu
sa vedie trestné konanie pre týranie blízkej a zverenej osoby ako aj nebezpečné prenasledovanie
a nebezpečné vyhrážanie. Žalobkyňa mala záujem v nedávnej minulosti vrátiť sa do predmetného
bytu po niektoré nevyhnutné veci, o čom žalovaného informovala a žiadala ho, aby dočasne opustil

byt. Ten však nerešpektoval jej požiadavku a tak došlo k stretu a vyostreniu situácie, ktorú žalobkyňa
zachytila prostredníctvom audiovizuálnej nahrávky. Z uvedených a predložených podkladov je zrejmé,
že žalovaný sa správa násilne a spolužitie s ním je neznesiteľné. Z dôvodu naliehavosti a vhodnosti
je potrebné, aby bol žalovaný vylúčený z užívania predmetného bytu, nakoľko nie je zamestnaný a
nevykonáva nijakú zárobkovú činnosť. Naopak žalobkyňa pracuje v Ružomberku, ako aj mal. deti, ktoré

má zverené do osobnej starostlivosti navštevujú školské zariadenia v Ružomberku. Žalovaný má k
dispozícii iné bývanie. Účastníci tohto konania majú v BSM okrem predmetného bytu aj rekreačný dom
nachádzajúci sa v katastrálnom území I. J., konkrétne na adrese K. G. XX. Žalovaný má v súčasnosti
možnosť bývať v tejto nehnuteľnosti, nakoľko nie je zamestnaný a jeho prístup k alternatívnemu bývaniu
je zabezpečený. Žalobkyňa preto považuje za spravodlivé, aby súd rozhodol o vydaní bytu do jej

výlučného užívania. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
sa nachádzajú aj finančné prostriedky vo výške 120.000,- eur, s ktorými žalovaný nedávno disponoval,
pričom tieto finančné prostriedky žalovaný vybral z účtov vedených v bankových inštitúciách.

2. Zároveň so žalobou žalobkyňa súdu doručila návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým

žiadala, aby súd dočasne vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľnosti byt č. X, na X. C., F. G. XX,
bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele C-KN 415 o výmere 378 m2
zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec a k. ú. D., a to až do
právoplatnéhoskončeniatohtokonaniaanariadilžalovanému,abydočasnenevstupovaldobytuč.X,na
X. C., F. G. XX, bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele C-KN 415 o výmere

378 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec a k. ú. D..
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 12C/81/2024-52 zo dňa 20. 09. 2024, rozhodol tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanému, aby dočasne nevstupoval
do bytu č. X, E. X. C., F. G. XX, bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele C-
KN 415 o výmere 378 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX pre Okres Ružomberok,

obec a k. ú. D., zamietol. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne vylúči
žalovaného z užívania nehnuteľnosti byt č. X, E. X. C., F. G. XX, bytového domu so súpisným číslom
XXXX, postaveného na parcele C-KN 415 o výmere 378 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na
LV č. XXXX pre Okres Ružomberok, obec a k. ú. D., a to až do právoplatného skončenia tohto konania,
zamietol. A napokon súd podanie žalobkyne, ktoré by mohlo byť návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia – zabezpečenie ochrany finančných prostriedkov až do právoplatného skončenia konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, odmietol.

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný neuznáva žalobkyňou uplatnený nárok ani sčasti, žalobný
nárok v celom rozsahu popiera, a tiež popiera jeho skutkovú aj právnu relevanciu a to každé jedno

zo skutkových tvrdení žalobkyne. Žaloba ako celok pôsobí viac než nezrozumiteľne a zmätočne, a
to nielen v časti návrhu vo veci samej, ale aj v časti návrhu na vydanie NO. Z textu žaloby nie je
zrejmé, na základe akej právnej úpravy sa žalobkyňa mieni domáhať vydania žalobného petitu v ňou
navrhovanom znení a v tomto smere úplne absentuje právne zdôvodnenie žaloby vo veci samej, pričom
zo žaloby je nezistiteľné, na základe akého ustanovenia platnej právnej úpravy by mal byť žalovaný

vylúčený z užívania nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom a prečo sa tak má stať bezodplatne. V
žalobe nie sú uvedené žiadne skutkové tvrdenia, len jeden hodnotiaci úsudok o tom, že žalovaný sa
má správať násilne, a v tomto smere je žaloba ničím nepodložená a procesne neudržateľná a skutkovo
nezdôvodnená a nepodložená. Nemožno si nevšimnúť, že prázdnotu žaloby sa žalobkyňa snaží vyplniťduplicitným opakovaním tých istých odsekov a toho istého textu v rôzne očíslovaných odstavcoch
žaloby. Zmienka o údajnom rozsahu BSM, ktorého súčasťou má byť podľa tvrdenia žalobkyne aj
finančná čiastka 120.000,- eur, je nesúrodo uvedená v žalobe, avšak opäť bez akejkoľvek väzby na

predmet konania a bez bližšieho vysvetlenia ako táto nepodložená a nepravdivá informácia, resp. ničím
nepodložený a len žalobkyňou vyslovený dohad súvisí s vecou samou. Aj uvedené tvrdenie žalobkyne
žalovaný popiera a nevie o finančných prostriedkov v tejto výške. Aj keď žalobkyňa v tomto smere
vyslovuje žiadosť o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabezpečila ochrana týchto fiktívnych
finančnýchprostriedkov,doprávoplatnéhoskončeniakonaniaovyporiadanieBSM,tátojejžiadosťnemá

oporu v navrhovanom žalobnom petite a z celej žaloby sa nedá zistiť, čoho vlastne sa v tomto smere
žalobkyňa domáha. V tomto smere teda ani len nebol predložený kvalifikovaný návrh, ktorým by sa súd
mohol meritórne zaoberať, pričom ide o konanie návrhové, kde bez kvalifikovaného návrhu súd nemá
kompetenciu konať sua sponte. Konanie o vyporiadanie BSM sa zatiaľ nezačalo a nakoľko manželstvo
žalobkyne a žalovaného nebolo doteraz rozvedené, ani sa začať nemôže, nakoľko elementárnou
podmienkou jeho uskutočnenia je zánik BSM ku ktorému nedošlo. Na margo účelovosti až vypočítavosti

a v určitom smere navyše doslova zmätočnosti postupu žalobkyne je treba uviesť, že táto bez zjavného
dôvodu opustila spoločnú domácnosť a spoločný byt začiatkom mája 2024, pričom menovaná odišla do
nájomného bytu, ktorý aj dnes s deťmi užíva. Napriek tomu, že žalovaný platí za spoločný byt všetky
platby a plnenia spojené s jeho užívaním, uvedomuje si, že jeho spoluvlastníčkou je aj žalobkyňa a
tejto nijako nebráni v spoluužívaní daného bytu. Predmetný byt je dostatočne veľký – jeho výmera je 82

m2, a preto nič nebráni tomu, aby v jeho užívaní pokračovala aj žalobkyňa a deti účastníkov konania.
Žalobca po upustení bytu žalobkyni nebráni v jeho užívaní, čoho potvrdením je aj to, že doteraz nie sú
vymenené zámky na spoločnom byte a teda žalobkyňa má do bytu rovnaký voľný prístup ako žalovaný.
NavyšežalovanýplnerešpektujevydanéNOakosobežalobkynesanepribližujeatútoaninekontaktuje,
čo samé osobe neguje potrebu vydania navrhovaného NO. Správanie sa žalobkyne je však zjavne

zlomyseľné a účelové, čoho potvrdením je aj to, že táto si do spoločného bytu prišla zobrať svoje veci,
čomu žalovaný nijako nebránil. Zásadne však vyznieva zistenie, že žalovaný má právo na užívanie
nehnuteľnosti ktorej je spoluvlastníkom a nie je povinný stať sa bezdomovcom, keď si to žalobkyňa
zaumieni. V tomto kontexte vyznieva doslova provokatívne konanie žalobkyne, ktorá sa snaží vzbudiť
dojem, že je to práve žalovaný, kto porušil predbežným opatrením uloženú povinnosť nepribližovať sa k

žalobkyni na menej ako 50 metrov, za situácie, keď sa žalobkyňa spontánne a dobrovoľne dostavila do
spoločného bytu po svoje veci. Je evidentné, že žalovaný zákaz priblíženia rešpektoval, pričom v danom
prípade sa nie on priblížil k žalobkyni, ale bola to žalobkyňa, ktorá sa priblížila k osobe žalovaného na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov (zjavne preto, že z osoby žalovaného nemá žiadne obavy a tieto sú
len hrané a predstierané ). Hoci pri danej návšteve sa nič násilné nestalo, ide evidentne o potvrdenie

záveru, že žalobkyňa sa osoby žalovaného nebojí, žalovaný sa napriek jej provokáciám nedopustil
žiadneho násilia a v tomto smere nie je potrebná žiadna ani dočasná a ani iná úprava pomerov medzi
stranami sporu. Je ukážkovým aktom zneužitia práva, ak žalobkyňa následne podala na žalovaného
oznámenie na políciu, z údajného podozrenia, že tento marí výkon súdneho rozhodnutia a údajne
nerešpektuje zákaz priblíženia sa. Z pohľadu reálnych faktov majúcich oporu v priložených dôkazoch

navyše možno dospieť k záveru, že žalobkyňa sa domnieva, že môže doslova určovať žalovanému, že
nebude mať právo realizovať výkon ústavného práva na pokojné užívanie jeho majetku. Nik žalobkyňu
nenútil odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti a ak sa tak v minulosti rozhodla a dnes svoje rozhodnutie
mení, svedčí to len o nevyzretosti jej názorov a zbrklosti v jej úsudku a konaní, na ktoré by nemal
doplácať ani žalovaný a ani spoločné deti. Žalovaný nemá iné bydlisko ako je daný spoločný byt, nakoľko

ide zimné obdobie a spoločná rekreačná chatka nie je uspôsobená na trvalé bývanie a už vôbec nie
na bývanie v zimnom období. Žalovaný žalobkyni v minulosti navrhoval, aby sa daná chatka predala
a finančné prostriedky takto získané aby sa použili na nadobudnutie nehnuteľnosti na bývanie, čo
predbežne žalobkyňa odmietla. Pokiaľ ide o správanie sa žalobkyne, táto sa stavia do hranej role akejsi
obete údajného násilného správania sa žalovaného, ale tieto okolnosti nepodložila žiadnymi dôkazmi,

pričom zamlčala niektoré skutočnosti, ktoré daný „ naratív o zlom žalobcovi“ nielenže spochybňujú, ale
úplne vylučujú. V prvom rade je na mieste poukázať na to, že žalovaný nie je trestne stíhaný za žiadny
trestný čin, v rámci ktorého by mala žalobkyňa postavenie obete či poškodenej. V tomto smere platí
prezumpcia neviny. Z oznámenia Okresného úradu Ružomberok z 23. 09. 2024, však jednoznačne
vyplýva, že ak je niekto dôvodne podozrivý z protiprávneho konania, je to osoba žalobkyne, voči ktorej

je vedené priestupkové konanie hneď pre dva skutky, ktoré sa mali stať 10. 12. 2023 (žalobkyňa sa
mala s nožom v ruke vyhrážať žalovanému, že ho niekedy zabije v noci a to opakovane ) a v januári
2024, pričom ako poškodený jej konaním vystupuje práve žalovaný. V danej veci je už na deň 28. 10.
2024 určený termín ústneho pojednávania. Navyše je menovaná šetrená aj vo vzťahu k oznámeniuo priestupku proti majetku, ktoré podal žalovaný dňa 21. 07. 2024, pričom v rámci tohto konania bol
menovanému orgánmi polície vrátený prsteň zo zlata – obrúčka, odcudzenie ktorej oznamoval, a ktorú
vydala orgánom OO PZ Ružomberok práve žalobkyňa, teda podané oznámenie žalovaného bolo aj

týmto verifikované a potvrdené. Hoci sa žalobkyňa snaží vyvolať o sebe predstieraný dojem obete, aj z
SMS komunikácie medzi ňou a žalovaným je zrejmé, že táto neváha používať slovník, ktorý s takýmto
záverom nekorešponduje. Žalobkyňa neváha žalovanému sa aj v danej komunikácie doslova vyhrážať
– ak sa nedohodneme, právnici ťa dajú do laty.., pričom na adresu žalovaného používa aj vulgarizmy –
kurva dosť..., ty sviňa... ty mrcha jedna..., sviňa jedna hnusná.., čistý blázon... Aj z uvedenej komunikácie

je zrejmé, že žalobkyňa sa rozhodla prisvojiť si byt ( bude dobré byt napísať na mňa ... ), pričom je na
mieste uviesť, že ešte pred podaním tohto návrhu žiadala žalovaného, aby jej ho z neznámych dôvodov
prepísal a keď nedosiahla tento svoj zákonom nechránený zámer, doslova vytiahla „falošnú kartu obete
domáceho násilia“. Z komunikácie je zistiteľný aj postoj žalobkyne k bývaniu v spoločnom byte, keď
píše – nebudem bývať v byte, kde si ty majiteľ..., som v nájme veľmi spokojná, do bytu pôjdem, iba keď
bude na, mňa napísaný... Už z uvedených vyjadrení žalobkyne a prezentovanej spokojnosti s bývaním v

prenajatombytejezrejmé,žetunieježiadnynaliehavýzáujemnavydanínavrhovanéhoNOčirozsudku.
Žalobkyňa sa sama rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a jej konanie je dôsledkom rozhodnutia
o rozvode manželstva, nie dôsledkom konania žalovaného. Žalovaný popiera realizáciu akéhokoľvek
násilného správania voči žalobkyni. Žalovaný popiera, že by sa voči osobe žalobkyne dopustil fyzického
či psychického násilia. Žalovanému nebola doručená žiadna audiovizuálna nahrávka a jej obsah nie

je opísaný v návrhu, ale vie že sa žiadneho násilného správania voči osobe žalobkyne nedopustil ani
danom stretnutí a preto takáto nahrávka nemôže dokazovať žiadne násilné konanie žalovaného. Je
navyše na mieste poukázať na to, že v rámci rozvodového konania bolo preukázané, že žalobkyňa
dosahuje značný príjem na úrovni sumy viac ako 1.600,- eur mesačne, navyše jej žalovaný prispieva
na výživu spoločných detí aj určeným výživným, a preto v tomto kontexte je zjavné že žalobkyňa je

dobre finančne situovaná a ani s prípadným platením nájomného nemôže mať žiadny zásadný problém.
Žalovaný sa k osobe žalobkyne nespráva násilne a nie je mu známe, že by bolo spolužitie s ním
neznesiteľné, obzvlášť ak žalobkyňa nežije s ním v jednej domácnosti už viac ako 6 mesiacov. Rovnaké
dôkazy, aké sú prílohou žaloby, boli prílohou návrhu žalobkyne v rámci predchádzajúceho konania, aj
tam boli predkladané aj súdom vyhodnotené ako bezobsažné čestné prehlásenia svedkov L. a detí

účastníkov konania z 12. 07. 2024, ktoré neposkytujú oporu žiadnym tvrdeniam žalobkyne a nevyplýva
z nich žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali priznať návrhu žalobkyne procesný úspech. Podaná žaloba
je tak aj dnes rovnako skutkovo nepodložená ako predchádzajúci návrh na NO žalobkyne, o ktorom
už bolo rozhodnuté. Navyše je na mieste poukázať na to, že návrhu žalobkyne ani v jednej časti nie
je namieste vyhovieť aj preto, že tento jednak zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného a jednak

de facto znamená odňatie vlastníckeho práva na dobu neurčitú, a to bez náhrady, čo je protiústavné a
principiálne neakceptovateľné. Tu treba uviesť, že predmetný byt bol nadobudnutý do BSM účastníkov
konania najmä vďaka žalovanému, nakoľko na jeho nadobudnutie boli použité prostriedky, ktoré patrili
do jeho výlučného vlastníctva, získané z predaja jeho bytu s ktorým vstúpil do manželstva.. Požiadavka
na vylúčenie žalovaného z užívanie bytu, ktorého je bezpodielovým spoluvlastníkom, najmä ak ide o

jeho jediné bývanie aj s poukazom na zdravotné komplikácie a zdravotný stav žalovaného, nemá oporu
v žiadnom ustanovení platnej právnej úpravy. Žaloba sama osobe je právne nenáležitá a terminologicky
je neurčitá, a akoby nahrádzala rozhodnutie o vyporiadaní BSM účastníkov tohto sporu, pravda predtým
akosamotnéBSMzanikne.Jezákonnýmprávomtakžalovaného,akoajžalobkyne,žeztituluvlastníctva
predmetného bytu majú každý z nich rovnaké právo spoločný byt užívať a držať ho, ide o imanentnú

súčasť vlastníckeho práva a neexistuje inštitút práva, ktorý by dovoľoval zbaviť osobu žalovaného
tohto práva, obzvlášť ak sa to má realizovať takýmto doslova zastretým a skrytým spôsobom. Jediným
prostriedkom ktorým možno daný cieľ dosiahnuť, je realizáciou konania o vyporiadanie BSM po jeho
zániku, na čo nie sú v súčasnosti splnené zákonom určené podmienky, čo tiež preukazuje účelovosť
a zlomyseľnosť podanej žaloby a jej neodôvodnenosť. Nakoľko žalobný návrh nevysvetľuje, v ktorom

právom predpise a v ktorom ustanovení platnej právnej úpravy má mať oporu požiadavka na zbavenie
vlastníckeho práva žalovaného bez náhrady, žalovaný si vyhradzuje právo toto svoje vyjadrenie k žalobe
doplniť potom, čo bude žaloba riadne odôvodnená a to aj po stránke skutkovej a aj po stránke právnej.
Na záver je potrebné poukázať na to, že žalovaný trpí množstvom zdravotných komplikácií a diagnóz,
ktoré dokumentujú lekárske správy, a aj s poukazom na to v danej veci neprichádza do úvahy zbavenie

žalovaného jeho bývania, nakoľko by to bolo neproporcionálne. Vzhľadom k súhrnu všetkých vyššie
uvedených skutočností a ustanovení platnej právnej úpravy žalovaný navrhuje, aby súd po vykonaní
potrebného dokazovania v danej veci žalobu žalobkyne vo veci samej sa v celom rozsahu zamietol.4. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 03. 12. 2024 v celom rozsahu zotrval na svojom podaní
zo dňa 15. 10. 2024 a naďalej považuje žalobu v danej vec i za právne neopodstatnenú a skutkovo
nepodloženú.Zdôvoduprávnejistotyalenapodporusvojichtvrdenížalovanývpredložillistinnédoklady,

ktoréosvedčujújehopredchádzajúcetvrdeniaavkonečnomdôsledkupreukazujúnedôvodnosťpodanej
žaloby a jej rozpor z dobrými mravmi, a to zmluvu o prevode nehnuteľností č. V 1318/09 z 20. 04.
2009, z obsahu ktorej je zrejmé, že žalovaný previedol zo svojho výlučného vlastníctva M. C. svoje
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D., za kúpnu cenu vo výške 43.152,- eur. Uvedená
finančná čiastka patrila do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ju následne použil na uhradenie

kúpnej ceny za byt č. X na ulici D. v D., ktorý ale už nadobúdali spoločne do žalovaný a jeho manželka
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nakoľko na zaplatenie kúpnej ceny spoločného bytu,
nadobudnutého od N. J., kúpnou zmluvou z 15. 04. 2011, boli vynaložené a použité práve finančné
prostriedky z výlučného vlastníctva žalovaného, ktoré získal predajom svojho bytu, je zreteľné, že hoci
spoločný byt tvorí masu BSM, na jeho nadobudnutí mal zásadný podiel práve žalovaný, a bez finančných
prostriedkov ktorého by danú nehnuteľnosť nebolo možné nadobudnúť. Za daného stavu, keď zásadný

podiel na zabezpečení tohto bytu a jeho príslušenstva mal výlučne žalovaný, je doslova amorálne, aby
sa žalovaná domáhala vylúčenia žalovaného z užívania daných nehnuteľností. Je na mieste poukázať
aj na to, že s prihliadnutím k uvedeným okolnostiam sa v rámci vyporiadania rozvodom zaniknutého
manželstva účastníkov tohto konania bude o nadobudnutie spoločného bytu uchádzať žalovaný. Ďalej
súdu žalovaný predložil listinný dôkaz, ktorý preukazuje, že tvrdenia žalobkyne o tom, že vylúčenia

žalovaného z možnosti užívania spoločného bytu sa domáha z dôvodu údajného nedostatku finančných
prostriedkov, nie sú pravdivé. V rámci konania o rozvod sa totižto preukázalo, že žalobkyňa okrem
stabilnéhoaveľmidobréhopríjmuzozamestnaniavovýškecca1.600,-eur,ktorýviacnásobneprevyšuje
príjemžalovanéhozinvalidnéhodôchodku,tátomáajnašetrenéúsporyvsumeokolo7.800,-eur.Žiadna
materiálna núdza na strane žalobkyne teda nepanuje a aj jej argument v tomto smere, hoci dôkazne

ničím nepodložený, nie je relevantný.

5. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise,
a to najmä s listinami priloženými k žalobe: s SMS-komunikáciou, fotografiami, Vyjadrením H.
C., C. C. o im známych skutočnostiach - žiadosť o poskytnutie ochrany zo dňa 12. 07. 2024,

Vyjadrením F. L. o jej známych skutočnostiach - žiadosť o poskytnutie ochrany zo dňa 12. 07. 2024,
Vyjadrením N. L. o jemu známych skutočnostiach - žiadosť o poskytnutie ochrany zo dňa 12. 07.
2024, audiovizuálnou nahrávkou vyhotovenou žalobkyňou ku skutočnosti vstupu do bytu užívaného
žalovaným po jej odsťahovaní, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp.zn. 10C/64/2024, a to najmä návrhom a uznesením č. k. 10C/64/2024-42 zo dňa 15. 07. 2024.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo

byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

7. Predmetom tohto sporu je uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému na jeho vylúčenie z užívania

ich spoločného bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa svoj návrh
odôvodnila násilným správaním žalovaného voči nej, následkom čoho sa ich spolužitie pre ňu stalo
neznesiteľným.

8. V konaní bola nesporná skutočnosť, že predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov – strán tohto sporu, žalobkyne a žalovaného. Okrem toho, že je to nesporná skutočnosť, je to
aj preukázané výpisom z LV č. XXXX čiastočným pre obec a katastrálne územie D. na Okresnom úrade
Ružomberok, vyhotoveným súdom dňa 19. 12. 2024, údaje platné k 18. 12. 2024 č. l. 137.

9. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností tohto prípadu žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný sa

dopúšťal voči nej násilného správania, v nadväznosti na čo podala trestné oznámenie a odsťahovala
sa zo spoločného bytu spolu s deťmi do prenajatého bytu v Dolnom Kubíne. Násilné správanie bližšie
nebolo žalobkyňou v žalobe popísané. Žalovaný skutočnosť, že by sa dopúšťal násilného správania
voči žalobkyni, v tomto spore poprel, keď vo svojom vyjadrení k žalobe namietal práve absenciupopisu násilného správania, ktorého sa mal dopustiť voči žalobkyni. Žalobkyňa napriek tejto námietke
žalovaného tieto skutočnosti neozrejmila. Naviac súd poukazuje, že na rozsiahle vyjadrenie žalovaného
k žalobe, ktorým žalovaný poprel skutkové tvrdenie obsiahnuté v žalobe, že sa dopustil voči žalobkyni

násilného správania, žalobkyňa nijako nereagovala – ani len nepodala repliku na základe výzvy súdu
v zmysle § 167 ods. 3 CSP. V tomto smere zostala žalobkyňa pasívna.

10. Žalobkyňa v prílohe žaloby predložila listiny, a to SMS komunikáciu - fotografie SMS správ č. l.
7. Súd konštatuje, že z tohto dôkazu nevyplynuli telefónne čísla komunikujúcich osôb, ani obdobie,

kedy ku komunikácii došlo, t.j. či do momentu odsťahovania žalobkyne zo spoločnej domácnosti so
žalovaným alebo následne. Je zrejmé, že nejde o fotografie súvislej komunikácie medzi dvoma osobami,
t.j. komunikácia nie je kontinuálna a úplná. V žalobe nebol daný na túto komunikáciu žiaden odkaz, resp.
popis, rovnako pokiaľ v rámci komunikácie sa nachádzajú fotografie, nie je zrejmé, čo majú zobrazovať
– z fotografií vyplýva, že sú zachytené časti ľudského tela, avšak bez možnosti identifikácie osoby.

11. Taktiež boli predložené ako prílohy žaloby Čestné prehlásenia N. L. zo dňa 12. 07. 2024 č. l. 10 rub
a F. L. zo dňa 12. 07. 2024 č. l. 11, kde sa títo vyjadrujú, že ich kontaktovala žalobkyňa a informovala
ich o stave manželstva a vzťahu so žalovaným, o dlhotrvajúcom šikanovaní a psychickom nátlaku
z jeho strany, ako aj o fyzickom napadnutí, v nadväznosti na čo jej pomohli zabezpečiť bývanie. Súd
konštatuje, že ide o všeobecné tvrdenia, tieto osoby neboli priamo svedkom násilia žalovaného voči

žalobkyni, z uvedeného ani nevyplynulo, že tieto osoby vnímali následky fyzického napadnutia na
žalobkyni, informácie mali len sprostredkované od žalobkyne. Okrem toho vo väčšom rozsahu v ich
čestných prehláseniach je popisovaná situácia správania sa žalovaného voči nim po odchode žalobkyne
zo spoločnej domácnosti.

12. Spoločné písomné vyjadrenie dcér strán sporu H. C. a C. C. o im známych skutočnostiach – žiadosť
o poskytnutie ochrany, datované taktiež dňom 12. 07. 2024 nachádzajúce sa na č. l. 10, obsahuje
tvrdenie menovaných, že mamina sa rozhodla odísť od otca, ich vzťah nefungoval, mamina povedala,
že odišli preto, že ju otec bil, oni to však nevideli, ukázala im modriny, doma sa často hádali, otec ju
nazývalveľmiškaredo.Súdkonštatuje,žeanidcérystránsporu,ktoréžilispolusrodičmi,nebolipriamym

svedkom násilia žalovaného voči žalobkyni, informácie mali sprostredkované od matky, žalobkyne.
A potom následne, čo považujú za dôležité, popisujú vo svojom vyjadrení správanie otca po ich odchode
zo spoločnej domácnosti – otec im píše nevhodné správy, aj synovi H., matke, L., ich deťom, maminým
kolegyniam a riaditeľke v práci. Všetci sú z toho zmätení, otec šíri strach, hnev a zlobu.

13. Ďalej bola priložená k žalobe listina č. l. 12, 13, ktorá však nespĺňa požiadavky na čestné prehlásenie,
kde sú zhrnuté vyhlásenia viacerých osôb, nie sú tam však uvedené ich údaje, ani dátum spísania. Súd
konštatuje, že vyhlásenia sú neurčité.

14.Skutočnosti,žežalobkyňasaodsťahovalazospoločnejdomácnostiaspoločnéhobytuspolusdeťmi,

prenajala si byt v Dolnom Kubíne a v ich spoločnom byte zostal bývať žalovaný, neboli v konaní sporné.

15. Ďalej žalobkyňa v žalobe tvrdila, že byt je pre ňu nevyhnutný na zabezpečenie jej základných
životných potrieb a potrieb jej detí, teda je u nej naliehavá bytová potreba, keď poukázala na skutočnosť
svojho príjmu a na nevyhnutnosť platenia nájomného v prenajatom byte v Dolnom Kubíne, odkiaľ je

potrebné dochádzať do zamestnania, do školy v Ružomberku. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť,
že pracuje v blízkosti spoločného bytu, mal. deti navštevujú školské zariadenia v blízkosti tohto bytu,
uvedené skutočnosti neboli sporné v konaní. Ďalej boli zistené skutočnosti týkajúce sa príjmových
pomerov žalobkyne a žalovaného, príjem žalobkyne zo zamestnania predstavuje cca 1.600,- eur
mesačne v čistom, príjem žalovaného titulom invalidného dôchodku predstavuje cca 700,- eur mesačne.

16. Taktiež boli dané v spore skutkové tvrdenia zo strany žalovaného, jednak čo sa týka jeho zhoršeného
zdravotného stavu, boli predložené k tomu žalovaným aj lekárske správy č. l. 105, 105 rub, toto ani
nebolo v konaní sporné.

17. Ďalej relevantnou skutočnosťou v tomto spore je, že na základe návrhu žalobkyne nariadil tunajší
súd neodkladné opatrenie uznesením pod č. k. 10C/64/2024-42 zo dňa 15. 07. 2024, ktoré spočívalo
v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a v uložení
povinnosti nekontaktovať žalobkyňu v uznesením presne špecifikovanými spôsobmi. V časti, v ktorejsa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu vstupu do bytu pre žalovaného, bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia súdom zamietnutý, keď bolo poukázané na to, že poskytnutie tejto ochrany
súdom nie je dôvodné vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa si zabezpečila vlastné bývanie a nežije

v spoločnej domácnosti so žalovaným. Skutočnosť nariadenia neodkladného opatrenia na základe
návrhu žalobkyne bola preukázaná, oboznámením s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp.zn. 10C/64/2024 (návrh, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia), nebola
medzi stranami sporná.

18. Ďalej súd zistil, že po nariadení tohto neodkladného opatrenia, ktorým bol okrem iného uložený
žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m, bola realizovaná návšteva
žalobkyne v spoločnom byte, v ktorom býva už len žalovaný a ktorý sa v spoločnom byte v tom čase aj
zdržiaval, keď tvrdila, že prišla si po veci. Žalobkyňa v tejto situácii vyhotovila audiovizuálny záznam,
ktorý súdu v tomto spore predložila č. l. 43.

19. Ďalej čo sa týka trestných konaní, resp. priestupkových konaní, bolo súdom zistené, že bolo začaté
trestné stíhanie na základe trestného oznámenia žalobkyne v nadväznosti na tvrdené násilné správanie
sa žalovaného voči nej, ale nebolo vznesené doposiaľ voči žalovanému obvinenie, toto je nesporná
skutočnosť. Žalobkyňa v spore ani netvrdila, že by žalovaný bol obvinený zo spáchania priestupku
v nadväznosti na tvrdené násilné správanie žalovaného voči nej.

20. V rámci svojho vyjadrenia k žalobe bolo súdu žalovaným predložené rozhodnutie Okresného úradu
Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný dňa
08. 08. 2024, č. spisu OU-RK-OVVS-2024/007924-002 právoplatné dňa 02. 09. 2024 a vykonateľné
dňom 17. 09. 2024 č. l. 43, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti na § 49
ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila úmyselným narušením občianskeho
spolunažívania schválnosťami, pričom takéhoto konania sa dopustila na osobe blízkej tak, že v presne
nezistený deň mesiaca apríl r. 2024 v D., E. O. D. XXXX/XX, v kuchyni, z parapetnej dosky zobrala
svojmu manželovi, žalovanému zlatú obrúčku, za čo jej bola uložená sankcia, a to pokarhanie.

21. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení poukazoval aj na priestupkové konanie, ktoré bolo iniciované
vo vzťahu k žalobkyni, kde je podozrenie z určitého násilného správania zo strany žalobkyne voči
nemu, toto konanie sa vedie na Okresnom úrade Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy
pod č. OU- RK-OVVS-2024/00380-003 vo veci priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu podľa

§ 49 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti na § 41 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch, ktorých sa mala
voči žalovanému dopustiť žalobkyňa tým, že úmyselne narušila občianske spolunažívanie vyhrážaním
ujmou na zdraví, pričom takého konania sa dopustila proti osobe blízkej dňa 10. 12. 2020 v čase
okolo 19.00 hod. v kuchyni rodinného domu ul. Riadok 1964/13 v Ružomberku a úmyselne narušila
občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, pričom takéhoto konania sa dopustila proti osobe

blízkej v presne nezistený deň v januári 2024 na presne nezistenom mieste, ako vyplynulo z predvolania
zo dňa 23. 09. 2024 adresovaného žalovanému č. l. 99 spisu predloženého žalovaným, právoplatné
rozhodnutie úradu o spáchaní týchto priestupkov žalobkyňou predložené súdu nebolo.

22. Tiež boli dané žalovaným skutkové tvrdenia dotýkajúce sa nadobudnutia bytu v spoločnom

vlastníctve, teda akým spôsobom bolo financované nadobudnutie spoločného bytu. Žalovaný tvrdil,
že peňažné prostriedky vo výške 43.152,- eur použité na účely nadobudnutia spoločného bytu boli
prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré v zmysle jeho tvrdenia získal z predaja bytu vo výlučnom
vlastníctve, čo dokladoval Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrel v postavení predávajúceho
dňa 20. 04. 2009 s p. M. C. č. l. 127 a Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrel spolu so

žalobkyňou v postavení kupujúcich dňa 15. 04. 2001s p. N. J. č. l. 129 rub. Podľa žalovaného nebolo
by v súlade s dobrými mravmi, keby vzhľadom na tieto skutočnosti bol vylúčený z užívania spoločného
bytu. Žalovaný taktiež poukázal na finančnú situáciu žalobkyne k jej poukazu na skutočnosť nedostatku
finančných prostriedkov, ktorá okrem príjmu zo zamestnania vo výške cca 1.600,- eur má našetrené
úspory v sume cca 7.800,- eur, čo dokladoval výpismi z účtu žalovanej v D. P. č. l. 132, 132 rub. Tieto

skutočnosti neboli medzi stranami sporné.23. Taktiež nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj peňažné
prostriedky vyššej sumy – investície, ktoré toho času sú len v dispozícii žalovaného a budú predmetom
vyporiadania tohto spoluvlastníctva po rozvode manželstva.

24. Medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu vyhlásenia rozsudku v tomto spore manželstvo strán sporu
trvalo.

25. Súd v rámci právneho posúdenia tohto sporu poukazuje na ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého
násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo
ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo
druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho
užívania úplne vylúčiť. Žalobou v tomto spore je uplatnený práve tento nárok na vylúčenie žalovaného
z užívania bytu z dôvodu jeho násilného správania voči žalobkyni, následkom čoho sa ich spolužitie pre

žalobkyňu malo stať neznesiteľným. Žalobkyňa uviedla, že sa zo spoločného bytu odsťahovala a býva
v prenajatom byte v Dolnom Kubíne, avšak tento byt potrebuje vzhľadom na výdavky spojené s nájmom
bytuasdochádzkou.Súdtedaskúmal,čisúsplnenéhmotnoprávnepodmienky,ktoréstanovujecitované
zákonné ustanovenie, a to bezpodielový spoluvlastnícky vzťah manželov k domu, bytu, spolužitie osôb,
medzi ktorými dochádza k hrozbe domáceho násilia v dome alebo byte, fyzické alebo psychické násilie,

prípadne existencia hrozby násilia a neznesiteľnosť spolužitia. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
v tomto prípade zaťažuje žalobkyňu. Pokiaľ by tieto podmienky splnené kumulatívne neboli, tak nie je
možné žalobe vyhovieť.

26. Z ustálenej judikatúry k otázke neznesiteľnosti spolužitia vyplýva, že táto musí vykazovať značnú

intenzitu a musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie
bude možné objektívne považovať za neznesiteľné, t.j. pomery v dome, v byte druhému manželovi
a jeho deťom či iným blízkym osobám bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu
osvojuosobualebooživotazdravieostatnýchčlenovdomácnosti.Pokiaľsatýkapodmienkysamotného
spolužitia, súd poznamenáva, že ak v čase rozhodnutia súdu nebude medzi účastníkmi konania

existovať spolužitie v spoločnom byte, pretože jeden z manželov sa z takéhoto bytu odsťahoval,
návrhu na obmedzenie užívacieho práva tohto manžela, resp. jeho úplné vylúčenie z užívania bytu
nebude možné vyhovieť. Avšak iba dočasné odsťahovanie sa jedného z manželov, hoci spojené
s odsťahovaním osobných vecí, nie je samo o sebe dôkazom osvedčujúcim, že manžel byt opustil
a nemá záujem pokračovať v jeho užívaní. Platí to vo zvýšenej miere v prípade, keď dôvodom na takéto

dočasné odsťahovanie je predchádzajúce opakované násilnícke správanie druhého z manželov. Násilné
správanie manžela nemusí vykazovať znaky trestného činu, spravidla však musí ísť o konanie sústavné,
dlhodobé, závažnej intenzity odôvodňujúce zásah do vlastníckeho práva druhého manžela.

27. Súd konštatuje, že z pohľadu skutkových tvrdení k otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok

citovaného zákonného ustanovenia neuniesla žalobkyňa bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno,
uvedené zaťažovalo v spore práve žalobkyňu. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe a predložené
dôkazy žalobkyňou nepostačujú k tomu, aby súd ustálil záver o dôvodnosti žaloby, a to osobitne v otázke
násilného správanie žalovaného voči nej a k pociťovaniu neznesiteľnosti spolužitia. Napriek tomu, že
žalobkyňa sa zo spoločného bytu odsťahovala, v spore deklarovala, že má záujem pokračovať v jeho

ďalšom užívaní vzhľadom na svoje pomery a pomery detí, o ktoré sa stará. Aktuálnu neexistenciu
spolužitia strán sporu súd nevidel ako prekážku dôvodnosti ňou uplatneného nároku v tomto spore.

28. Súd poznamenáva, že bolo dané v žalobe skutkové tvrdenie o násilnom správaní sa žalovaného
voči nej, ako aj o neznesiteľnosti spolužitia v spoločnom byte formulované všeobecne. K žalobe boli

priložené listinné dôkazy, pričom v žalobe samotnej nebol daný na tieto listiny žiaden odkaz, neboli
v texte žaloby označené ani popísané. Súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdu nahrádzať chýbajúce
skutkové tvrdenia v žalobe svojimi zisteniami z uvedených dôkazov. Napriek tomu súd vyhodnotil listinné
dôkazy predložené žalobkyňou v prílohe žaloby. Podľa názoru súdu je nutné rozlišovať, či z uvedených
listinných dôkazov vyplýva správanie žalovaného do momentu odsťahovania sa žalobkyne zo spoločnej

domácnosti a následne po tejto skutočnosti a či správanie žalovaného do momentu odsťahovania sa
žalobkyne nasvedčuje závažnosti situácie a dôvodnosti obáv o jej bezpečnosť, či bolo pre žalobkyňu
nevyhnutné opustiť byt za účelom ochrany pred násilím zo strany žalovaného. Súd má za to, že
relevantný je skutkový stav do momentu existencie spolužitia žalobkyne a žalovaného v ich spoločnombyte. Skutočnosti, ktoré nastali až následne, podľa názoru súdu zohľadniť nemožno práve z dôvodu, že
spolužitie už bolo ukončené.

29. Súd je toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania dôkazmi predloženými žalobkyňou
nebolo potvrdené dlhodobé psychické a fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni. Voči žalovanému nie
je vedené ani trestné konanie - k vzneseniu obvinenia nedošlo, hoci v zmysle tvrdenia žalobkyne trestné
oznámenie podala ešte v čase odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti, t.j. v mesiaci apríl 2024 a nie
je voči nemu vedené ani priestupkové konanie. Podľa ustálenej judikatúry k naplneniu znaku násilia nie

je to ani potrebné, v takom prípade bolo na žalobkyni, aké dôkazy v tomto smere súdu predloží.

30. Súd poukazuje, že žalobkyňa nenavrhla vykonanie ťažiskových dôkazov pre tento typ sporu –
výsluch strán sporu, na základe ktorých by skutkový stav bolo možné zistiť komplexne. Bez jej návrhu
súd tieto dôkazy vykonať nemohol s poukazom na ustanovenie § 185 CSP. Rovnako to platí aj v prípade
manželov F. a N. L., ako aj dcér strán sporu H. a C., žalobkyňa nenavrhla ich vypočutie v tomto spore

a bez jej návrhu súd tieto dôkazy vykonať nemohol. Jednoznačne však z písomných dôkazov vyplynulo,
že tieto osoby neboli svedkami násilia žalovaného voči žalobkyni. Pokiaľ boli uvádzané v čestných
prehláseniach skutočnosti o fyzickom útoku, o modrinách, žalobkyňa nepredložila súdu k tomu žiadne
lekárske potvrdenie, keď neurčité fotografie priložené k žalobe, nie sú dostatočným podkladom k záveru
o fyzickom násilí žalovaného voči nej. Písomné čestné prehlásenia týchto osôb priložené k žalobe

ksplneniuhmotnoprávnychpodmienokcitovanéhozákonnéhoustanoveniapodľanázorusúduvsituácii,
keď žalovaný ich splnenie v spore namietal a najmä poprel, že by dochádzalo k násilnému správaniu
z jeho strany voči žalobkyni, nepostačujú. Naviac súd dodáva, že gro ich obsahu sa dotýka stavu
po odsťahovaní sa žalobkyne s deťmi zo spoločného bytu, a nie stavu predtým, ktorý je relevantný
pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne. Súd na základe vykonaného dokazovania

nemohol ustáliť záver, že príčinou odsťahovania žalobkyne s deťmi zo spoločného bytu bolo násilné
správanie žalovaného voči nej, t.j. že následkom násilného správania zo strany žalovaného nemohla
už ďalšie spolužitie so žalovaným v spoločnom byte znášať. Skutočnosť, že žalobkyňa po nariadení
neodkladného opatrenia o uložení zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
50 m, prišla z vlastnej vôle do bytu, ktorý užíva výlučne žalovaný pre svoje bytové potreby a v tomto

byte sa určitý čas zdržiavala za prítomnosti žalovaného a komunikovala so žalovaným (bez ohľadu na
skutočnosť, že ho na to vopred upozornila) nenasvedčuje v prospech tvrdenia žalobkyne ohľadom jej
obáv o bezpečnosť.

31. Z pohľadu vyššie uvedeného tak súd si nemohol osvojiť argumentáciu žalobkyne o slabšej strane

sporu, nakoľko bolo v dispozícii žalobkyne uvádzať skutkové tvrdenia a predkladať, navrhovať súdu
dôkazy v tomto spore na základe vlastného uváženia s cieľom dosiahnuť úspešné uplatnenie svojho
nároku, žalovaný v tomto smere nemal možnosť jej v tom zabrániť, resp. žalobkyňa v spore netvrdila,
že žalovaný jej v tom akokoľvek bránil.

32. Súd pri rozhodovaní tohto sporu nezohľadnil argumenty strán týkajúce sa ich finančnej situácie,
resp. zdravotného stavu, nakoľko ani dikcia citovaného zákonného ustanovenia na tieto skutočnosti
neprihliada. V tomto spore súd vykladá citované zákonné ustanovenie reštriktívne. Aplikácia kategórie
dobrých mravov s cieľom ochrany osoby, ktorá sa mala dopustiť domáceho násilia, by podľa názoru
súdu negovala zmysel tejto právnej úpravy, a to je ochrana obetí domáceho násilia. Tieto skutočnosti

podľa názoru súdu môžu nájsť svoje uplatnenie v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

33. Súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu – oboznámenie so znaleckým posudkom,
ktorý sa vyhotovuje v trestnom konaní k otázke jej psychického stavu, t.j. či je prítomný u nej syndróm

týranej ženy. Žalobkyňa jednak súdu žiadnym spôsobom neosvedčila stav trestného konania, t.j. že bol
ustanovený znalec na účely vyhotovenia znaleckého posudku k psychickému stavu žalobkyne a jednak
tento návrh na vykonanie dôkazu je v rozpore s princípom sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 ods.
1 CSP - podľa názoru súdu ide o prostriedok procesného útoku, ktorý nie je žalobkyňou uplatnený včas.

34. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.35. Súd poukazuje, že žalobkyňa v zmysle jej tvrdenia podala trestné oznámenie v čase jej odsťahovania
sa zo spoločnej domácnosti, t.j. v mesiaci apríl 2024, teda mala v čase podania žaloby dňa 19. 09. 2024

vedomosť, že polícia sa predmetnou vecou zaoberá. Žalobkyňa v žalobe v tejto súvislosti neuviedla
stav trestného konania, resp. nenavrhla súdu, aby súd stav trestného konania zisťoval. Žalobkyňa
ani v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré si prevzala dňa 22. 10. 2024 cestou
svojho právneho zástupcu, v ktorom vyjadrení poprel žalovaný násilné konanie voči žalobkyni, v tomto
smere nijako nereagovala. Dokonca ani len nepodala v súdom stanovenej lehote repliku, preto súd

vytýčil termín pojednávania na deň 19. 12. 2024, t.j. cca o dva mesiace neskôr, počas tejto doby
mala žalobkyňa vytvorený dostatočný časový priestor na uvádzanie skutkových tvrdení a predkladanie
dôkazných návrhov. Napokon žalobkyňa ani do termínu pojednávania nenavrhla súdu vykonať žiaden
dôkaz v súvislosti s trestným konaním, urobila tak až na pojednávaní. V zásade platí, že predloženie
skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

36. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu zamietol
v celom rozsahu ako nedôvodnú.

37. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni ani žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu

a patrilo by mu právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na rozdiel
o žalobkyne, ktorá úspešná nebola. Súd však dospel k záveru, že ide o výnimočný prípad v tomto
spore, keďže bola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania žalovanému, a to ťaživá situácia u žalobkyne v priebehu rozvodového konania z pohľadu
potreby zabezpečenia nového bývania pre seba a deti po odchode zo spoločnej domácnosti so

žalovaným v prenajatom byte v Dolnom Kubíne, ako aj zabezpečenia vecí súvisiacich so starostlivosťou
o mal. deti strán sporu. Na druhej strane spoločný byt strán sporu v minulosti slúžiaci pre potreby
všetkých členov rodiny užíva toho času výlučne žalovaný, čo sa súdu javí ako nespravodlivé a
neprimerané riešenie v neprospech žalobkyne a detí, a to nielen z pohľadu finančného, ale aj z pohľadu
organizačného zabezpečenia – úhrada platieb nájomného a za služby spojené s nájmom, dochádzka do

zamestnania, do školy, zabezpečenie celkovej starostlivosti o deti v tejto situácii. V neposlednom rade
súd poukazuje na charakter tohto sporu - obmedzenie užívacieho práva v prípadoch domáceho násilia
a dôvody nevyhovenia žalobe – neunesenie dôkazného bremena.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2 12C/81/2024

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.