Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 0T/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010453
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2624010453.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní konanom na

Okresnom súde Senica dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom Čsl. C. XXXX/XXX, D.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 15.05.2024 v čase do 16:35 hod. po ceste III. triedy číslo 1134 na ulici Naftárskej v meste Gbely

viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: E., farby strieborná metalíza svetlá, pričom
vo vyššie uvedenom čase bol pri rodinnom dome so sup. č. 928, na ulici Naftárskej, zastavený a
kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Brodské, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Skalici, a pri kontrole bol hliadkou polície vyzvaný, aby sa podrobil vykonaniu dychovej skúšky prístrojom
na určenie objemového percenta alkoholu v dychu a dychovou skúškou vykonanou elektronickým
prístrojom zn. Dräger Alcotest 7510 OIML, sériové číslo ARSL-0331, mu dňa 15.05.2024 v čase o 16:38
hod. bola nameraná hodnota 1,05 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu a opakovanou

dychovou skúškou vykonanou elektronickým prístrojom zn. Dräger Alcotest 7510 OIML, sériové číslo
ARSL-0331, mu dňa 15.05.2024 v čase o 16:57 hod. bola nameraná hodnota 1,04 miligramu etanolu
na liter vydychovaného vzduchu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase
spáchania činu.

Z a t o m u u k l a d á

podľa§289ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniačinu(ďalejlenako„Trestnéhozákona“),
s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
-osobnéhomotorovéhovozidlazn.ŠkodaFabia,EČ:E.,VIN:F.,rokvýroby:2002,dátumprvejevidencie
v SR: 02.08.2002, farba strieborná metalíza svetlá.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát Slovenská republika.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 17.5.2024 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
dopustil na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.

1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku a zisťoval, či obžalovaný
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu
obžalovaný odpovedal: Áno.

d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby
obžalovaný odpovedal: Áno.
f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu
obžalovaný odpovedal: Áno.

g/ boloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnýčinmukladený zavinu
obžalovaný odpovedal: Áno.
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin
obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333
ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ako aj po následnom vyjadrení sa prokurátora prijal
toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného
poriadku vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa
nevykoná a budú vykonané dôkazy len súvisiace s výrokom o treste. Súd poznamenáva, že obžalovaný

priznal spáchanie skutku už v prípravnom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené, súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu, ktorého sa
dopustil na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd posúdil trestnosť činu a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania činu tak,
ako bude nižšie odôvodnené.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na

spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich
okolností a poľahčujúcich okolností a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej

sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívne, nespojené s odňatím slobody, alebo
povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, pohnútku, osobu, jeho pomery, možnosti jeho nápravy a pomer a mieru poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a

teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby
(personalita trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)

a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností

spáchania skutku, ku ktorému sa obžalovaný v celom rozsahu priznal. Obžalovaný viedol osobné
motorové vozidlo po ceste III. triedy a to pod vplyvom alkoholu, pričom mu bola dychovou skúškou
nameranáhodnota1,05mg/letanoluvydychovanéhovzduchuaopakovanouskúškouhodnota1,04mg/l
etanolu vydychovaného vzduchu. Obžalovaný porušil záujem štátu na ochrane života, zdravia a majetku
pred ich ohrozením výkonom inej činnosti v stave vylučujúcom spôsobilosť na výkon takejto činnosti,

ktorý bol spôsobený vplyvom návykovej látky. Vo vzťahu k zavineniu mal súd preukázaný priamy úmysel.

Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného
z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 1x odsúdený, a to trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/113/2018 zo dňa 11.5.2018, právoplatným 11.5.2018 za prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil
dňa 8.5.2018 za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 5 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 1 rok, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky; dňa 8.11.2019 sa osvedčil
a trest zákazu činnosti vykonal 8.5.2021, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

ZvýpisuústrednejevidenciepriestupkovMVSR,výpisuCESDAPaevidenčnejkartyvodičajezrejmé,že
obžalovaný sa v minulosti pred spáchaním trestného činu dopustil troch priestupkov, a to dňa 12.4.2020,
8.5.2020a6.2.2021vovšetkýchprípadochpriestupokpodľa§22ods.1písm.e)Zákonač.372/1990Zb.
o priestupkoch cyklista pod vplyvom alkoholu, za čo mu boli uložené pokuty. Po spáchaní trestného činu
sa dopustil ďalších dvoch rovnakých priestupkov a to dňa 2.8.2024 a 26.8.2024 cyklista pod vplyvom

alkoholu, za čo mu boli uložené pokuty.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že obžalovaný je riadne zamestnaný v spoločnosti
MONPETROL SLOVAKIA, s.r.o. Gbely od 9.3.2020, priemerný mesačný príjem dosahuje 1064,07 eur.

Z výsluchu obžalovaného vyplýva, že ho spáchanie trestného činu mrzí, veľmi toho ľutuje, na hlavnom
pojednávaníprejavilúprimnúľútosť,bolplačlivý.Jeriadnezamestnaný,pracujeakopomocnýpracovník,
vykonáva všetky možné práce, údržbára, technika, pracuje aj na strechách, lešeniach. V práci nepije, sú
pravidelne kontrolovaný, v práci sú na to prísni, neexistuje, aby niekto v práci pil, bezpečnostný technik
im podrobuje dychovej skúške. Od posledného priestupku v auguste 2024 už absolútne nepije. Býva

v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve, má na dom hypotéku, spláca 300,- eur mesačne po dobu
ešte 10 rokov. Mal tri deti, jedno dieťa mu zomrelo, dve deti sú už plnoleté, vyživovaciu povinnosť nemá.
Ak by mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody aj len na krátky čas, prišiel by okamžite
o prácu, tiež o rodinný dom, nemal by ako splácať hypotéku. Pýtal sa aj v práci, čo by sa stalo, ak by
takto dopadol, povedali mu, že nech neráta s tým, že by ho čakali, naviac v práci aj prepúšťajú. Iný

príjem nemá. Vozidlo, ktorým jazdil, kúpil za cenu cca 1300 eur.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosťanezistilžiadnupriťažujúcuokolnosť,ktorúbymubolomožnépripočítaťnaťarchu.Obžalovaný
sa priznal k spáchaniu trestného činu, tento úprimne oľutoval, čo mu poľahčilo s poukazom na § 36 písm.

l) Trestného zákona. U obžalovaného teda prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností, čím sa podľa §
38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Trestná sadzba pri tomto trestnom čine je stanovená v rozpätí 0 až 1 rok. S poukazom na vyššie uvedené
a s prihliadnutím na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je zrejmé, že
horná hranica sa znížila o jednu tretinu, na 8 mesiacov. Trestná sadzba je po jej úprave v rozmedzí 0

až 8 mesiacov.

Súd uvádza, že trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase
spáchania činu, nakoľko Trestný zákona účinný od 6.8.2024 nie je pre obžalovaného priaznivejší.
Obžalovanému prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, kedy sa podľa Trestného zákona účinného

v čase spáchania činu, znižuje horná hranica zákonom stanovej trestnej sadzby o 1/3, teda v jeho
prípade sa ukladá trest v sadzbe 0 až 8 mesiacov, naproti tomu podľa Trestného zákona účinného
od 6.8.2024 by v jeho prípade napriek prevažujúcemu pomeru poľahčujúcich okolností zostala sadzba
bez jej zníženia, teda v rozmedzí 0 až 12 mesiacov, čo by bolo nepochybne pre obžalovaného
nepriaznivejšie.

Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina
alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 promile (najmenej 0,4762 mg/l alkoholu v krvi),
nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič
motorového vozidla schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v jeho krvi.
Samozrejme, je dôležité poznať v akom stupni opitosti sa obžalovaný nachádzal, resp. o akú hodnotu

obžalovaný prekročil kľúčovú hranicu jedného promile alkoholu v krvi.

Každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke,
nakoľkovodičpotomniejeschopnýsprávnychavčasnýchvnemov,pohotovýchreakciínasituáciebežne
vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča

vplyvom alkoholu došlo. Z logiky veci pri tom platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa
tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako
je alkohol), tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia,
obmedzenejšia) a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Trestným zákonom vyššie.
Súd preto zohľadňoval pri svojom rozhodnutí aj stupeň opitosti obžalovaného v rámci skúmania

závažnosti spáchaného prečinu, ako aj pri individualizácii trestnej sankcie.

Obžalovaný viedol ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou
1,05 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, čo v prepočte činí 2,2 promile alkoholu v krvi. Takúto
hladinu alkoholu v krvi veda označuje už za ťažkú opitosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná

samostatnejchôdze,máblábolivúreč,psychicképoruchy,výraznejšieporuchysprávania(napr.opilecká
agresivita), zvracanie a pod. Závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto
trestných činov (prečinov) bola vysoká, a to zároveň aj s poukazom na miesto, kde obžalovaný viedol
vozidlo (v obci), počas dňa vo frekventovanom dennom čase.

Zároveň však súd poznamenáva, že páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, u ktorého bola zistená ťažká opitosť (2,0 až 2,99 promile alkoholu v krvi),
nie je nevyhnutné trestať nepodmienečným trestom, ale možno ho potrestať podmienečným trestom
odňatia slobody alebo alternatívnym druhom trestu, ak sú na to splnené zákonné podmienky.

Okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu súd zvážil aj možnosti
nápravy páchateľa a tiež prihliadol na jeho postoj k trestnej činnosti. Obžalovaný sa k spáchaniu
trestného činu od začiatku priznáva, svojho konania veľmi ľutuje, na hlavnom pojednávaní prejavil
úprimnú ľútosť, bol plačlivý, dostatočne vysvetlil svoju sociálnu, rodinnú a majetkovú situáciu. Je riadne
zamestnaný, spláca hypotéku na rodinný dom v ktorom žije, nechce ísť do väzenia s rizikom straty

zamestnania a príjmu, nemal by ako splácať hypotéku, prišiel by o rodinný dom. Je síce pravdou, že
v minulosti sa už raz dopustil rovnakého trestného činu (odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 0T/113/2018 zo dňa 11.5.2018), zároveň však platí, že v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia sa osvedčil, trest zákazu činnosti si riadne vykonal a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený
(pozn. s výnimkou zohľadnenia tohto odsúdenia v podobe recidívy len pri ukladaní trestu zákazu

činnosti, ako bude nižšie uvedené). Terajšej trestnej činnosti sa obžalovaný nedopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Zároveň súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na päť priestupkov (cyklista
pod vplyvom alkoholu) ktorých sa v minulosti dopustil. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu, ako
aj osobu obžalovaného, jeho postoj k trestnej činnosti, má súd za to, že je možné od obžalovanéhoracionálne očakávať, že v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, avšak spolu
s trestom prepadnutia veci a to osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ktoré obžalovaný viedol
pod vplyvom návykovej látky, ako aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

v cestnej premávke na 6 (šesť) rokov, bude účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona,
najmä z hľadiska individuálnej prevencie naplnený, aj bez nutnosti uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Trest nemá byť nielen neprimerane mierny, ale ani neprimerane prísny a uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody spoločne s trestom prepadnutia veci motorového vozidla
a trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v hornej polovici trestnej sadzby sa javí súdu ako

neprimerane prísny.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
l) Trestného zákona vo výmere 4 (štyri) mesiace. Výkon tohto trestu bol obžalovanému podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky, pričom s ohľadom na už vyššie uvedené okolnosti, ako aj

osobu obžalovaného a jeho postoj k trestnej činnosti možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Bude vecou
obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, inak súd rozhodne, že trest vykoná.

Súd súčasne podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia

veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu a to osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia,
EČ: E., VIN: F., rok výroby: 2002, dátum prvej evidencie v SR: 02.08.2002, farba strieborná metalíza
svetlá. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát Slovenská
republika. Predmetné motorové vozidlo použil obžalovaný pri jazde pod vplyvom návykovej látky, je
v jeho vlastníctve, pričom hodnota motorového vozidla s poukazom na odborné vyjadrenie činí sumu

1300,- eur, teda hodnota veci nie je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu.

Súd súčasne obžalovanému uložil aj prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na 6 (šesť) rokov podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, keďže
sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a uloženie tohto

druhu trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky
pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený (odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 0T/113/2018 zo dňa 11.5.2018), uložil mu súd trest zákazu činnosti v hornej polovici

trestnej sadzby 1 až 10 rokov, teda ukladal trest v sadzbe 5 rokov, 6 mesiacov, 1 deň až 10 rokov. Tu len
súd poznamenáva, že podľa § 61 ods. 7 Trestného zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa
odsek 3 nemalo vplyv zahladenie predchádzajúceho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 0T/113/2018 zo dňa 11.5.2018.

Súd má za to, že uložený trest je primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej
i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného
súdu Senica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.