Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200100
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: Weis & Partners s.r.o.,
Priemyselná1/A,82109Bratislava,IČO:47234776,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100247404/2023 zo dňa 18. 01. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej len ,,správca dane“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 počnúc
dňom 16. 02. 2022. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 01. 06. 2022 protokol,
v rámci ktorého zistil rozdiel v sume daňovej povinnosti žalobcu 505.523,66 eur. Z protokolu vyplýva,
že žalobca dosiahol v kontrolovanom zdaňovacom období príjem z prevodu cenných papierov podľa §

8 odseku 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ,,zákon o dani z príjmov“) z
predaja 19 ks akcií spoločnosti RFB HOLDING a. s., Na hrebienku 40, 811 02 Bratislava – Staré Mesto,
IČO: 47 241 373, na základe zmluvy o kúpe akcií zo dňa 11. 02. 2016 uzavretej medzi žalobcom ako
predávajúcim a spoločnosťou Technopol International a. s., so sídlom Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava,
IČO: 35 723 343 ako kupujúcim, za kúpnu cenu 2.050.000 eur.

2. Rozhodnutím č. 102486317/2022 zo dňa 08. 09. 2022 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil

správca dane žalobcovi rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 v
sume 505.523,66 eur. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to zmluvou o kúpe akcií
predloženou žalobcom a odpoveďou C. D., E. na žiadosť o súčinnosť, zistil, že žalobca v kontrolovanom
zdaňovacom období predal akcie obchodnej spoločnosti RFB HOLDING a. s. za odplatu, pričom
kupujúci kúpnu cenu vo výške 2.050.000 eur riadne uhradil. Skutočnosť, že bankový účet, na ktorý bola
uhrádzaná kúpna cena, nepatrí žalobcovi, ale spoločnosti RFB HOLDING a. s., nemá žiadny vplyv na
reálnosť obchodného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o kúpe akcií, nakoľko žalobca bol zakladateľom

a disponentom predmetného účtu, mal k nemu zriadenú službu internetbanking a vydanú platobnú kartu
na jeho meno a o všetkých týchto skutočnostiach vedel aj v čase podpisu zmluvy o kúpe akcií, čo potvrdil
na ústnom pojednávaní dňa 16. 02. 2022. Keďže mal žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období
príjem z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorý neuviedolv daňovom priznaní, upravil správca dane jeho príjmy o sumu 2.050.000 eur, ktoré následne upravil o
sumu oslobodenú od dane z príjmov fyzickej osoby v súlade s § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov
a dorubil žalobcovi daň v sume 505.523,66 eur.

3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100247404/2023 zo dňa 18. 01. 2023
(ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K odvolacím námietkam žalobcu
uviedol,žedôkaznébremenojenadaňovomsubjekteajehoneuneseniemázanásledoknepreukázanie
jeho tvrdení s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly,

ani vo vyrubovacom a odvolacom konaní nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že predaj
akcií predstavoval simulovaný právny úkon (pôžičku). Žalovaný sa nestotožnil s odvolacou námietkou
žalobcu, že správca dane nadraďuje svoj subjektívny názor a používa len dôkazy v neprospech
daňového subjektu s poukazom na to, že žalobca okrem zmluvy o kúpe akcií žiaden materiálny dôkaz
o svojich tvrdeniach nepredložil. K námietke žalobcu, že z jeho strany nedošlo k skutočnému prijatiu
kúpnej ceny žalovaný uviedol, že táto námietka neodzrkadľuje reálnu skutočnosť, pretože spoločnosť

Technopol International a. s. ako kupujúci uhradila kúpnu cenu podľa podmienok stanovených v zmluve
o kúpe akcií, a teda žalobca prijal plnenie v peňažnej forme tak, ako je to uvedené v zmluve.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako správnemu súdu
v zákonnej lehote, domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci
správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP.

5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sa za

príjem považuje dosiahnuté peňažné alebo nepeňažné plnenie. Tvrdenie žalovaného, že skutočnosť, že
bankový účet, na ktorý bola uhradená kúpna cena, nepatrí žalobcovi, ale spoločnosti RFB HOLDING a.
s., nemala žiadny vplyv na reálnosť obchodného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o kúpe akcií, nedoložil
žalovaný žiadnym argumentom ani dôkazom. Toto tvrdenie je v rozpore so zákonnou požiadavkou na
dosiahnutie peňažného plnenia v prospech žalobcu ako fyzickej osoby a nie ako jednej z osôb majúcich

prístup k účtu spoločnosti RFB HOLDING a. s. z pozície štatutára. Podľa žalobcu, je zmluvu o kúpe akcií
potrebné považovať za simulovaný právny úkon, ktorý je absolútne neplatný pre nedostatok vážnosti
vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vôľa žalobcu previesť 19 ks akcií na spoločnosť
Technopol International a. s. za kúpnu cenu 2.050.000 eur vôbec neexistovala, bola prejavená len
zdanlivo a nedáva ani ekonomický zmysel vzhľadom k majetku spoločnosti RFB HOLDING a. s. Účelom

transakcie malo byť poskytnutie pôžičky spoločnosti RFB HOLDING a. s. spoločnosťou Technopol
International a. s. Z účtovnej závierky spoločnosti Technopol International a. s. za rok 2016 vyplýva,
že eviduje vo svojom majetku cenné papiere v deklarovanej hodnote. Zmluva o kúpe akcií nemohla
byť platne uzavretá, pretože zo strany žalobcu nedošlo k skutočnému prijatiu kúpnej ceny. V súvislosti
s náležitosťou vážnosti vôle a simulovanými a zastretými právnymi úkonmi poukázal žalobca na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože
si nezabezpečil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že žalobca dosiahol príjem z predaja
akcií a zároveň, že nešlo o simulovaný právny úkon.

6. Žalobca ďalej namietal, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje náležitosť podľa § 47 písm. g)

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len daňový poriadok) – súpis kontrolovaných dokladov a z protokolu, resp. prvostupňového
rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré doklady boli predložené žalobcom a ktoré inými osobami, ani ktoré
doklady správca dane kontroloval a v akom rozsahu. V protokole majú byť v zmysle § 47 písm. h)
daňového poriadku uvedené aj preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov, a to jasne a zrozumiteľne

s logickými nadväznosťami a uvedením akými úvahami sa správca dane riadil pri vyhodnotení dôkazov.
Nie je zrejmé na základe akých dôkazov dospel správca dane k zisteniam, že žalobca získal z predaja
akcií peňažné alebo nepeňažné plnenie a v spise sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by uvedenú
skutočnosť preukazoval. Skutočnosť, že spoločnosť Technopol International a. s. poukázala na účet
spoločnosti RFB HOLDING a. s. finančné prostriedky neznamená, že žalobca dosiahol z predaja

cenných papierov príjem. Správca dane sa vôbec nezaoberal s vyjadrením žalobcu k zmluve o
kúpe akcií, nevykonal dôkazy za účelom preverenia tvrdení žalobcu, akým spôsobom spoločnosť
RFB HOLDING a. s. naložila s prostriedkami od spoločnosti Technopol International a. s. a podľa
koho pokynov, alebo k akým záverom dospeli OČTK v súvislosti s trestnými oznámeniami. Záverv protokole je arbitrárny, nevychádza z vykonaného dokazovania, čím bola odňatá žalobcovi možnosť
obrany. Rovnako na základe vyššie uvedeného absentuje v preskúmavaných rozhodnutiach riadne
odôvodnenie v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku. Odôvodnenie je len predpisom vykonaných

úkonov správcu dane, resp. stručného názoru žalovaného bez zdôvodnenia záveru, na základe ktorého
bola dorubená žalobcovi daň z príjmov. Za nedostatok dôvodov možno považovať odôvodnenie
rozhodnutia skutočnosťami, ktoré neboli jednoznačne zistené s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžf/108/2009.

7. Podľa žalobcu preskúmavané rozhodnutia nemajú oporu v skutkovom stave a vykonanom
dokazovaní, pretože žalobca už v zápisnici zo dňa 18. 01. 2022 uviedol, že predaj akcií bol prekrytý
právny akt, malo ísť o pôžičku, ktorá mala byť do konca roka 2016 vysporiadaná, k čomu však
z dôvodu zlyhania komunikácie nedošlo. Žalobcovi suma 2.050.000 eur nebola nikdy vyplatená, ale
bola prevedená spoločnosti RFB HOLDING a. s. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia a správca dane prihliadol na všetko, čo pri

správe daní vyšlo najavo, týmto postupom žalovaný nedôvodne odmietol použiť vyjadrenia žalobcu v
zápisnici ako dôkaz v kontexte výkonu daňovej kontroly v rozpore s § 3 ods. 3, § 24 ods. 2, 4 a § 45
ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/65/2016, vzniká
daňovému subjektu „daňové bremeno“ v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom vyjadrí
pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, ktoré je povinný doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového

subjektu vyvracajú.

8. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že vzhľadom na konštatovanie žalovaného v napadnutom
rozhodnutí, že sa stotožnil so záverom správcu dane, sa v daňovom konaní neprihliadlo na práva a
zákonom chránené záujmy žalobcu, správca dane neprihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo, neviedol daňové konanie tak, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo
najúplnejšie a v neprimeranej miere preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Záver žalovaného, že
žalobca ako jediný dôkaz predložil zmluvu o kúpe akcií je v rozpore s § 24 ods. 4 daňového poriadku,
podľa ktorého ako dôkaz možno považovať aj samotné vyjadrenia žalobcu (s odkazom na vyjadrenie
žalobcu v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 01. 2022).

9. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako v
napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam, že
účelom zmluvy o kúpe akcií malo byť poskytnutie pôžičky a tento právny úkon je absolútne neplatný pre
nedostatok vážnosti vôle. K tvrdeniu žalobcu, že z jeho strany nedošlo ku skutočnému prijatiu kúpnej

ceny žalovaný uviedol, že spoločnosť Technopol International a. s. ako kupujúci uhradila kúpnu cenu
podľa podmienok stanovených v zmluve a týmto spôsobom žalobca plnenie prijal.

10. V replike žalobca citoval vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a ako reakciu na toto vyjadrenie
citoval pasáže zo správnej žaloby. Následne dodal, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k žalobe a

zložitú ekonomickú konštrukciu prípadu žiada nariadenie pojednávania a navrhuje vykonanie dôkazov,
a to výsluch žalobcu a výsluch svedka F. G.. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

11. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho
súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny
súd vo veci rozhodol v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebol naplnený
ani jeden z dôvodov na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Podľa písm.
a) uvedeného zákonného ustanovenia nariadi správny súd pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden

z účastníkov konania. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal. Žalobca v správnej žalobe uviedol,
že nariadenie pojednávania nežiada a následne v replike uviedol, že žiada nariadiť pojednávanie. V
súlade s § 182 ods. 1 písm. g) SSP musí žalobca požiadať o nariadenie pojednávania v správnej
žalobe s tým, že na neskoršiu žiadosť správny súd neprihliada. Preto nebol dôvod na nariadenie
pojednávania z dôvodu žiadosti účastníkov. Podľa písm. b) uvedeného zákonného ustanovenia nariadi

správny súd pojednávanie, ak vykonáva dokazovanie. V predmetnej veci vzniesol návrh na vykonanie
dokazovania žalobca v replike, avšak správny súd nepovažoval tento návrh za dôvodný a dokazovanie
nevykonal (čo je odôvodnené v odseku 18. tohto rozsudku), a preto nebola splnená podmienka
na nariadenie pojednávania ani z tohto dôvodu. Rovnako správny súd nezistil v predmetnej veciani existenciu verejného záujmu v súlade s písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia, keďže
predmetom administratívneho konania bola daň z príjmu fyzickej osoby žalobcu ako súkromnej osoby
bez akéhokoľvek presahu do verejného záujmu. Podľa písm. d) uvedeného zákonného ustanovenia

správny súd nariadi pojednávanie, ak je to na prejednanie veci je potrebné. Žalobca žiadal nariadiť
pojednávanie s poukazom na vyjadrenie žalovaného k žalobe a zložitú ekonomickú konštrukciu veci.
Správnysúduvádza,ženiejevylúčené,žeajvpriebehusprávnehosúdnehokonania(napríkladvreakcii
na vyjadrenie žalovaného) nastanú určité okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť nariadenie pojednávania
z dôvodu, aby účastníci mohli určité nejasné okolnosti správnemu súdu bližšie ozrejmiť. Správny súd

však má za to, že takéto okolnosti v predmetnej veci nenastali, keďže vyjadrenie žalovaného k správnej
žalobe neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach,
na ktoré žalobca mohol reagovať už v rámci správnej žaloby. Správny súd taktiež nepovažuje predmetnú
vec za ekonomicky zložitú, vyžadujúcu nariadenie pojednávania, ale o pomerne skutkovo jednoduchú
vec vychádzajúcu z minimálneho rozsahu dokazovania (zmluva o kúpe akcií a dopyt na C. D., E.).
Žalobcova argumentácia v predmetnej veci spočívala v tvrdení, že zmluva o kúpe akcií je zastretý právny

úkon, avšak počas celého administratívneho konania ani v rámci správnej žaloby nepredložil o tomto
tvrdení žiadne dôkazy, ani neuviedol žiadne podrobnosti ohľadom simulácie predmetného právneho
úkonu, k obsahu čoho by sa prípadne účastníci mohli vyjadrovať na pojednávaní. Preto má správy súd
za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci nie je potrebné a správny súd ju môže spoľahlivo
rozhodnúť podľa obsahu spisu. Zároveň správny súd konštatuje, že v súlade s písm. e) uvedeného

zákonného ustanovenia nariadenie pojednávania v predmetnej veci neustanovuje ani zákon.

12. Pokiaľ žalobca v žalobnom bode zhrnutom v odseku 5. tohto rozsudku namieta nesprávne právne
posúdenie, konkrétne interpretáciu § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov s tým, že nedosiahol peňažné
plnenie v zmysle tohto ustanovenia, nakoľko bankový účet, na ktorý bola vyplatená kúpna cena za kúpu

akcií, patril spoločnosti RFB HOLDING a. s., táto námietka nie je dôvodná. S touto argumentáciou sa
vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že kúpna cena bola uhradená podľa
podmienok stanovených v zmluve. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o prevode akcií nachádzajúcej sa
v administratívnom spise, v rámci ktorej je účet, na ktorý mala byť poukázaná kúpna cena za predaj akcií,
uvedený v záhlaví zmluvy pri označení žalobcu ako zmluvnej strany a v čl. 5.2 zmluvy je uvedené, že

kupujúci sa zaväzuje uhradiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu akcií bezhotovostným prevodom
na bankový účet žalobcu uvedený v záhlaví zmluvy. Správca dane dopytom na C. D., E., ktorá vedie
predmetný účet, zistil, že zakladateľom a disponentom tohto účtu bol žalobca ako štatutár spoločnosti
RFB HOLDING a. s., ktorá bola majiteľom účtu, pričom žalobca mal zriadený prístup do internetbankingu
a vydanú platobnú kartu. Taktiež správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca vedel

komu tento účet patrí, čo potvrdil v priebehu daňovej kontroly do zápisnice. Z uvedených skutočností
vyplýva, že sám žalobca si v rámci kúpnej zmluvy zvolil účet, ktorý nebol vedený na jeho meno, ale
na spoločnosť RFB HOLDING a. s. a na tento účet žiadal uhradiť kúpnu cenu. Podľa odpovede Tatra
banky, a. s. k úhrade kúpnej ceny aj reálne došlo. Kúpna cena tak bola uhradená spôsobom, ktorý
zvolil sám žalobca v zmluve. V spojení so skutočnosťou, že žalobca bol zároveň oprávnený disponovať

s predmetným účtom, mal k nemu vydanú platobnú kartu a prístup do internetbankingu nemožno
uzavrieť, že by nedošlo k dosiahnutiu peňažného plnenia zo strany žalobcu z titulu prevodu akcií ako
cenných papierov v zmysle § 2 písm. c) v spojení s § 8 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov. Zákon
o dani z príjmov nevyžaduje, aby bol príjem odovzdaný daňovému subjektu v hotovosti, resp. poukázaný
na účet vedený na jeho meno. Správny súd k argumentácii žalovaného a správcu dane dodáva, že

príjemcom kúpnej ceny bol žalobca bez ohľadu na to, kde sa finančné prostriedky (ktoré boli reálne
poukázané) nachádzali a pokiaľ by s nimi aj bolo naložené inak, ako mienil žalobca, išlo stále o jeho
peňažné prostriedky, a teda mal nárok na ich vydanie od spoločnosti RFB HOLDING a. s.

13. Pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode ďalej tvrdí, že zmluva o kúpe akcií je simulovaný právny úkon

so zdanlivo prejavenou vôľou previesť akcie spoločnosti RFB HOLDING a. s., na spoločnosť Technopol
International a. s. a skutočným účelom transakcie bolo poskytnutie pôžičky, aj s touto argumentáciou
sa správca dane a žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach vysporiadali tak, že žalobca uvedené
tvrdenie ničím nepreukázal. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že v súlade so
závermi žalovaného a správcu dane predložil žalobca ako jediný dôkaz zmluvu o kúpe akcií, pričom

v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne
iné dôkazy. Žalobca ani v správnej žalobe neuvádza dôkazy, ktoré predložil alebo navrhol vykonať
v administratívnom konaní, ktorými mali byť preukázané ním tvrdené skutočnosti o neplatnosti zmluvy
o kúpe akcií. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdí, že zmluva o kúpe akcií nedáva ani ekonomickýzmysel vzhľadom k majetku spoločnosti RFB HOLDING a. s., ani tieto skutočnosti ničím nepreukázal
(napr. účtovnými dokladmi spoločnosti RFB HOLDING a. s.). Preto je záver správcu dane a žalovaného
o neunesení dôkazného bremena žalobcom správny. Správnemu súdu sa v tomto smere javí nejasné

tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že z účtovnej závierky spoločnosti Technopol International a. s. za
rok 2016 vyplýva, že eviduje vo svojom majetku cenné papiere v deklarovanej hodnote. Táto skutočnosť,
naopak, popiera tvrdenie žalobcu, že išlo o simulovaný právny úkon a potvrdzuje reálnosť zmluvy o kúpe
akcií, keďže sama spoločnosť Technopol International a. s. ako kupujúci eviduje vo svojej účtovnej
závierke vlastníctvo cenných papierov kúpených od žalobcu. Pokiaľ žalobca v závere tohto žalobného

bodu uvádza, že správca dane si nezabezpečil dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že daňový
subjekt dosiahol príjem z predaja akcií a že nešlo o simulovaný právny úkon aj tieto námietky sú
nedôvodné. K dosiahnutiu príjmu sa správny súd vyjadril v predchádzajúcom odseku. Správny súd ďalej
v súlade s názorom správcu dane a žalovaného uvádza, že dôkazné bremeno o tvrdeniach daňového
subjektu je na daňovom subjekte. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluva o kúpe akcií, ktorú v daňovej kontrole
predložil, je simulovaný právny úkon, nebolo povinnosťou správcu dane toto tvrdenie preukazovať, ale

dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý ho pre svoju pasivitu v administratívnom konaní neuniesol.

14. Pokiaľ žalobca v druhom žalobnom bode zhrnutom v odseku 6. tohto rozsudku namieta, že protokol
z daňovej kontroly neobsahuje náležitosti podľa § 47 písm. g) a h) daňového poriadku, preskúmaním
administratívneho spisu správny súd zistil, že táto námietka nie je dôvodná. Na str. 3 protokolu v bode

1. 2. je uvedený súpis kontrolovaných dokladov predložených ku kontrole, a to zmluva o kúpe akcií.
Išlo o jedinú písomnosť, ktorú žalobca ako daňový subjekt v rámci daňovej kontroly predložil. Následne
správca dane na str. 4 uvádza, že okrem tohto dôkazu si vyžiadal aj súčinnosť s Tatra bankou, a. s.
s uvedením jej obsahu, z čoho je zrejmé, aký ďalší dôkaz a z akého podnetu bol v rámci daňovej kontroly
vykonaný. Preto protokol jednoznačne obsahuje náležitosť podľa § 47 písm. g) daňového poriadku –

súpis kontrolovaných dokladov a je z neho zároveň zrejmé, ktoré doklady boli predložené daňovým
subjektom a ktoré získal správca dane iným spôsobom. Rovnako protokol obsahuje náležitosť podľa
§ 47 písm. h) daňového poriadku – preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú
uvedené jednak na str. 4 protokolu, kde správca dane uvádza, čo z jednotlivých získaných dôkazov
vyplýva a ďalej na str. 5 a 6 protokolu, kde správca dane hodnotí zabezpečené dôkazy, v rámci čoho

sa okrem iného vysporiadal aj s námietkami žalobcu, že účet, na ktorý bola poskytnutá kúpna cena za
predaj akcií, nepatrí žalobcovi. Preto nemožno považovať vyhodnotenie dôkazov a preukázané zistenia
v protokole za chaotické a bez logickej nadväznosti, ako to namieta žalobca. Žalobca ani sám v rámci
tohto žalobného bodu neuvádza, ktoré dôkazy v protokole absentujú, prípadne v čom je vyhodnotenie
dôkazov neúplné, nelogické alebo v rozpore so zákonom.

15. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu ďalej namieta, že preskúmavané rozhodnutia nie sú riadne
odôvodnené, nakoľko správca dane sa nezaoberal vyjadrením žalobcu k zmluve o kúpe akcií, nevykonal
žiadne dôkazy za účelom preverenia tvrdení daňového subjektu ako spoločnosť RFB HOLDING a. s.
naložila s prostriedkami od spoločnosti Technopol International a. s. alebo k akým záverom dospeli

OČTK v súvislosti s trestnými oznámeniami a záver správcu dane nie je založený na vykonanom
dokazovaní. Ani tieto námietky nepovažuje správny súd za dôvodné. V prvostupňovom aj napadnutom
rozhodnutí je uvedené vysporiadanie sa s tvrdením žalobcu k zmluve o kúpe akcií, keď správca
dane aj žalovaný uviedli, že žalobca svoje tvrdenia o tom, že išlo o simulovaný, resp. zastretý
právny úkon ničím nepreukázal. Správny súd už vyššie uviedol, že žalobca ostal v daňovom konaní

pasívny a na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Pokiaľ
žalobca vyčíta správcovi dane, že nepreveril ako bolo spoločnosťou RFB HOLDING a. s., naložené
s peňažnými prostriedkami z prevodu akcií, alebo k akým záverom dospeli OČTK v súvislosti s trestnými
oznámeniami,správnysúduvádza,žesprávcadaneažalovanýmalizabezpečenédostatočnémnožstvo
dôkazov, aby učinili záver, že žalobca odpredal akcie v jeho vlastníctve a dosiahol z nich príjem, keďže

zmluvou o kúpe akcií bolo preukázané, že k prevodu akcií zo strany žalobcu došlo a zároveň dopytom
na C. D., E. bolo preukázané, že peňažné prostriedky boli žalobcovi uhradené v súlade s uzavretou
zmluvou. S týmito zisteniami oboznámil správca dane žalobcu listom zo dňa 18. 05. 2022. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že zmluva o kúpe akcií je neplatná, bol povinný túto skutočnosť, ktorá by vyvracala skutočnosti
preukázané správcom dane, preukázať. Žalobca ohľadom toho, ako bolo naložené s peňažnými

prostriedkami poukázanými na účet spoločnosti RFB HOLDING a. s., prípadne k akým záverom dospeli
OČTK v súvislosti s trestnými oznámeniami ani nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia, teda ani nie je
zrejmé, či tieto skutočnosti svedčia v prospech žalobcových tvrdení o neplatnosti zmluvy o kúpe akcií
(v správnej žalobe v bode 2.5. uvádza, že trestné oznámenie bolo s najväčšou pravdepodobnosťouodmietnuté s tým, že takýmto rozhodnutím nedisponuje). Preskúmavané rozhodnutia tak obsahujú
dostatočne odôvodnený záver vyplývajúci z vykonaného dokazovania, pričom skutočnosti o neplatnosti
zmluvy o kúpe akcií zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení žalobcu.

16. Pokiaľ v ďalšom žalobnom bode zhrnutom v odseku 7. tohto rozsudku žalobca namieta, že žalovaný
v rozpore s § 3 ods. 3, § 24 ods. 2, 4 a § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku odmietol použiť vyjadrenie
žalobcu uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 01. 2022 (o tom, že zmluva o kúpe akcií
je simulovaný právny úkon) ako dôkaz, ani tento žalobný bod nie je dôvodný. Správny súd v prvom rade

uvádza, že v akomkoľvek type konania je potrebné rozlišovať medzi bremenom tvrdenia a dôkazným
bremenom, teda medzi povinnosťou účastníka konania niečo tvrdiť a jeho povinnosťou svoje tvrdenie
preukázať. Je síce pravdou, že v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 daňového poriadku môže ako
dôkaz poslúžiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Do tejto formulácie
môže spadať aj obsah zápisnice o ústnom pojednávaní. V danom prípade však žalobca v zápisnici

o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 01. 2022 uviedol, že zmluva o kúpe akcií bola neplatná z dôvodu
absencie vážnosti vôle a že išlo o simulovaný právny úkon, teda prezentoval tvrdenia predstavujúce
jeho obranu. Nie je preto možné, aby tento istý úkon zároveň slúžil ako dôkaz preukazujúci žalobcom
uvedené tvrdenia. Takýmto spôsobom by došlo k splynutiu bremena tvrdenia a dôkazného bremena
a daňovému subjektu by stačilo niečo tvrdiť do zápisnice, čím by zároveň uniesol dôkazné bremeno

o tomto tvrdení. Správca dane a žalovaný preto nepochybili, keď uviedli, že žalobca ako jediný dôkaz
predložil zmluvu o kúpe akcií a jeho vyjadrenie v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 01. 2022
za dôkaz nepovažovali.

17. Pokiaľ žalobca v žalobnom bode zhrnutom v odseku 8. tohto rozsudku namieta, že naňho bolo v

neprimeranej miere prenesené dôkazné bremeno, správny súd sa nestotožnil ani s touto námietkou. Ako
už správny súd uviedol vyššie, správca dane mal z vykonaného dokazovania preukázané, že zo strany
žalobcu došlo k odplatnému prevodu akcií s tým, že kúpna cena bola v súlade s uzavretou zmluvou o
kúpe akcií uhradená. Správca dane tak preukázal, že žalobca dosiahol príjem z predaja akcií. Za takto
zisteného skutkového stavu, s ktorým bol žalobca oboznámený listom správcu dane zo dňa 18. 05.

2022, bolo na žalobcovi, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti, že zmluva o kúpe akcií bola neplatný
právny úkon. Pokiaľ by sa žalobcovi podarilo túto skutočnosť preukázať, malo by to vplyv na správne
určenie dane, nakoľko potom by kúpnu cenu získanú z neplatného (resp. zastretého) právneho úkonu
nebolo možné považovať za príjem žalobcu. Tieto tvrdenia však predstavujú vlastnú obranu žalobcu,
ktorú uplatnil pred správcom dane, a ktorú mal preukázať žalobca. Uvedené nemožno považovať za

neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu ako daňového subjektu.

18. Správny súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom žalobcu a svedka F. G..
Správny súd v prvom rade uvádza, že v súlade s § 119 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy a nie je súdom skutkovým, ktorý zisťuje skutkový stav veci. V opačnom

prípade by neprimerane zasiahol do právomoci orgánov verejnej správy. Odchylnú úpravu obsahuje
ustanovenie § 120 písm. a), b) a c) SSP, avšak ani jedna z tam uvedených okolností nebola v
predmetnej veci naplnená. Správny súd vykoná dokazovanie podľa písm. a) uvedeného zákonného
ustanovenia, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Keďže správny súd nie je skutkovým
súdom, vykonanie dokazovania pred správnym súdom neslúži na zistenie, či zmenu skutkového

stavu potrebného na rozhodnutie v administratívnom konaní, ale na účely preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Povinnosť zistiť skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci majú orgány
verejnej správy a následkom nedostatočného zistenia skutkového stavu je zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nie dopĺňanie dokazovania správnym súdom. Žalobca v
rámci návrhu na vykonanie dokazovania vôbec neuvádza, aké skutočnosti relevantné pre rozhodnutie

vo veci, resp. posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia majú byť ním navrhnutými dôkazmi
preukázané. Žalobca taktiež neuviedol, kto je svedok F. G. a aký má vzťah k predmetnej veci. Vzhľadom
na neúplnosť dôkazného návrhu správny súd ani nemôže preveriť relevantnosť navrhnutých dôkazov
pre rozhodnutie vo veci. S ohľadom na dôvody žaloby, ktorými je správny súd v predmetnej veci viazaný
(§ 134 ods. 1 SPP), žalobca pravdepodobne mienil preukazovať ním tvrdenú neplatnosť zmluvy o kúpe

akcií. Správny súd podotýka, že žalobcovi nič nebránilo, aby vykonanie uvedených dôkazov navrhol už
v administratívnom konaní, čo však neurobil. Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať činnosť orgánu
verejnej správy a zisťovať skutkový stav a už vôbec nie v prípadoch, keď účastník neodôvodnene ostane
v administratívnom konaní pasívny a rozhodne sa preukazovať svoje skutkové tvrdenia až v rámcirepliky podanej v správnom súdnom konaní. Správny súd tiež dodáva, že nie sú naplnené ani dôvody
na vykonanie dokazovania podľa § 120 písm. b) a c) SSP, keďže správny súd nerozhodoval v konaní
podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i) až k) SSP (nakoľko v predmetnej veci ide o všeobecnú správnu žalobu

§ 6 ods. 2 písm. a) SSP), ani nerozhodoval podľa § 192 o peňažnej moderácii.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že všetky vznesené žalobné body považoval
za nedôvodné, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

21. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosťnaSprávnysúdvBanskejBystricivlehote30dní
od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Majerová z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.