Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100203
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej
veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., so sídlom Veľké Ripňany 616, 956 07 Veľké Ripňany, IČO: 35 953 624,
právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911
01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100950352/2023 zo dňa 04. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. Daňový úrad Žilina ako správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu kontrolu dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015, ktorá bola začatá na základe Oznámenia o
daňovej kontrole č. 101029037/2020 zo dňa 11.06.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.06.2020.
O výsledku kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 správca dane

vyhotovil Protokol č. 100317602/2022 zo dňa 16.02.2022 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol spolu s
Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (ďalej len „Výzva“) doručený žalobcovi dňa
04.03.2022. Týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Pripomienky a dôkazy predložené žalobcom
k zisteniam uvedeným v Protokole boli so žalobcom prerokované na na ústnom pojednávaní, ktoré
sa uskutočnilo dňa 20.10.2022, o čom správca dane vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
102842065/2022.

2. Dňa 14.11.2022 správca dane vydal rozhodnutie č. 103104902/2022, ktorým vyrubil žalobcovi ako
daňovému subjektu rozdiel dane v sume 332 007,90 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2015 a určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou
licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v sume -2 880,00 Eur
nadanizpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacieobdobiekalendárnyrok2015(ďalejako„prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“).

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca si zaúčtoval do
nákladov dodávateľské faktúry od dodávateľa KMK-BITÚNOK RAJEC s.r.o. za bravčové polovičky s
hlavou, bravčové osrdie, bravčové srdce, bravčové ľadviny a slezinu, bravčový jazyk, dodávateľské
faktúry od dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o. za kŕmnu zmes A1, za proteínový premix, za mliekosušené, za bravčové polovice, za sójový extrahovaný šrot a dodávateľské faktúry od dodávateľa eLeM
WOOD s.r.o. za kŕmnu zmes A1, za proteínový premix, za mlieko sušené, za bravčové polovice a za
sójový extrahovaný šrot. Správca dane preto preveroval, či tovar a materiál uvedený na faktúrach od

dodávateľov SLOVAKAGRO s.r.o., eLeM WOOD s.r.o. a KMK-BITÚNOK RAJEC s.r.o. bol žalobcovi
skutočne dodaný prostredníctvom deklarovaných dodávateľov.

4. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vykonal šetrenia na všetkých stupňoch obchodného
reťazca a zistil, že žalobca bol spoločnosťou, ktorá sa nachádzala v strede zisteného fakturačného

reťazca: zahraniční dodávatelia z Holandska - eleM WOOD, s.r.o. - UNICHOV s.r.o. - ATLANTA Žilina
1992, s.r.o., v ktorom bolo len fakturačne deklarované dodanie toho istého tovaru. Konateľa žalobcu,
A. B., poznali uvedené holandské spoločnosti a zároveň bol A. B. konateľom konečného odberateľa
ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., t.j. spoločnosť UNICHOV s.r.o. a ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. majú
rovnakého konateľa. Na základe žiadosti o informácie zaslanej na holandskú daňovú správu správca
dane zistil, že tovar zo zahraničia bol dopravený priamo do spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.

Podľa správcu dane boli uvedené skutočnosti dôkazom toho, že žalobca vedel o vytvorení fakturačného
reťazca.

5. Správca dane zistil aj ďalší fakturačný reťazec, a to: český dodávateľ odstavčiat Service 4Farmers,
s.r.o. - eLeM WOOD s.r.o. - UNICHOV s.r.o. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že

odstavčatá boli prepravené od českého dodávateľa na farmu Necpaly, ktorú vlastní UNICHOV s.r.o..
Podľa správcu dane spoločnosť eLeM WOOD s.r.o. v tomto reťazci nemala žiadne ekonomické
opodstatnenie a bola vsunutá do fakturačného reťazca účelovo s jediným cieľom odpočítania dane
žalobcomodtuzemskéhododávateľaeLeMWOODs.r.o.,pričomreálnedodávkasprepravouodstavčiat
prebehla priamo od českého dodávateľa na farmu Necpaly, ktorú prevádzkovala spoločnosť UNICHOV

s.r.o., teda žalobca. Správca dane poukázal v tejto súvislosti aj na udelenie plnej moci spoločnosťou
eLeM WOOD s.r.o. na pána A. B. (konateľa žalobcu), na všetky úkony spojené s preberaním tovaru -
odstavčiat na farme UNICHOV v Necpaloch. C. A. B. vedel, od koho budú odstavčatá dodané, kto bude
dodávateľom a zároveň ich sám prevzal. Z uvedeného podľa správcu dane vyplynulo, že pán A. B. mal
informácie a vedel o umelo vytvorenom fakturačnom reťazci.

6. Zo zistení správcu dane (aj prostredníctvom preverovania u zahraničných dodávateľov
prostredníctvom MVI) ako aj z vyjadrenia konateľov spoločnosti KMK- Bitúnok Rajec, s.r.o. vyplynul
záver, že dodávky mäsa boli realizované priamo medzi spoločnosťami KMK-Bitúnok Rajec, s.r.o a
ATLANTA Žilina 1992 s.r.o. a spoločnosť UNICHOV s.r.o. bola medzi tieto dva subjekty umelo vložená.

Fakturácia medzi spoločnosťami (KMK-Bitúnok Rajec, s.r.o. - UNICHOV s.r.o. - ATLANTA Žilina 1992,
s.r.o.) tak, ako to deklaroval žalobca, nemá ekonomické opodstatnenie a žiadne logické odôvodnenie.
Tovar bol dodaný priamo do spoločnosti ATLANTA Žilina 1992 s.r.o..

7. Podľa správcu dane, spoločnosti eLeM WOOD s.r.o. a UNICHOV s.r.o. boli umelo vložené do

obchodného reťazca, výsledkom čoho bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti resp. optimalizácia
daňovej povinnosti u žalobcu.

8. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že obchodné transakcie sa uskutočnili tak,
ako deklarujú faktúry, a teda nebolo preukázané reálne dodanie tovaru a materiálu vyfakturovaného

dodávateľmi SLOVAKAGRO s.r.o., eLeM WOOD s.r.o. a KMK-BITÚNOK RAJEC s.r.o. pre žalobcu v
roku 2015. Pochybnosti správcu dane žalobca neodstránil a pravdivosť údajov uvedených na faktúrach
podľa správcu dane nepreukázal vierohodnými dôkazmi.

9. Z dôvodu, že dodanie tovaru a materiálu vyfakturované spoločnosťami KMK-BITÚNOK RAJEC s.r.o.

v sume 69 294,30 EUR, SLOVAKAGRO s.r.o. v sume 358 556,49 EUR, eLeM WOOD s.r.o. v sume 1
418 847,45 EUR a zaúčtované do nákladov spoločnosti UNICHOV s.r.o. nebolo podľa správcu dane
jednoznačne preukázané, v zmysle § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o dani z príjmov“) sa jedná o výdavok,
ktorý nesúvisí so zdaniteľným príjmom, aj keď o tomto výdavku daňovník účtoval, a nemožno ho uznať

za daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti. Správca
dane preto v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov pri zistení základu dane zvýšil
výsledok hospodárenia o sumu 1 846 698,24 EUR.10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100950352/2023 zo dňa 04. apríla 2023 tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný sa

v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí,
pričom uviedol, že skutočnosti zistené v súvislosti s konaním žalobcu, deklarovaných dodávateľov
SLOVAKAGRO s.r.o., eLeM WOOD s.r.o. a KMK-BITÚNOK RAJEC s.r.o. a subdodávateľov (zahraniční
dodávatelia z Holandska) vyhodnotil tak, že dodávateľský reťazec bol predstieraný a vytvorený účelovo,
bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom obchádzania daňovej

povinnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky na
uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015
v zmysle sporných faktúr, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane o reálnom dodaní
tovaru prostredníctvom deklarovaných dodávateľov. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval
za neopodstatnené.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

11. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím za nesprávne a nezákonné. Závery, od ktorých žalovaný a prvostupňový
orgán odvodili svoje rozhodnutia, sú svojvoľné a nemajúce oporu vo výsledkoch vykonaného

dokazovania. Žalovaný sa podľa neho nijakým spôsobom riadne nevysporiadal s okolnosťami, ktoré boli
na prospech žalobcu.

12. Ďalej žalobca podrobnejšie uviedol, že má za to, že správca dane počas daňovej kontroly pracoval
účelovo tak, aby žalobcovi bol vyrubený daňový nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby (ďalej

aj len „DPPO“). Tiež namietal, že mu bolo vytýkané, že ako konečný odberateľ živých odstavčiat musel
mať vedomosť o subjekte, od ktorého boli zvieratá nakupované, a teda mu vyčítali konanie, na ktoré je
podľa iného právneho predpisu – zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 39/2007 Z. z.“ alebo „zákon o veterinárnej starostlivosti“) povinný. Žalobca
postupoval presne v intenciách zákona o veterinárnej starostlivosti a v súlade so svojimi povinnosťami

vyplývajúcimi z tohto zákona.

13. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že počas daňovej kontroly navrhoval vypočuť dodávateľov
spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., napr. bývalého konateľa spoločnosti CARNEX s.r.o. alebo zástupcu
dodávateľa MIKROP ČEBÍN, C. A., avšak správca dane návrhu žalobcu nevyhovel a tieto osoby

nevypočul. Žalobca konštatoval, že v rámci výkonu daňovej kontroly bolo zabezpečené čestné
prehlásenie D. A. potvrdzujúce to, že spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. nakúpila od spoločnosti CARNEX
s.r.o. strojné zariadenie, ktoré bolo následne odpredané žalobcovi. Daňové orgány však toto čestné
prehlásenie aj s kópiou príslušného daňového dokladu náležite nevyhodnotili.

14. Tiež poukázal na to, že spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. mala vyhovujúce skladové priestory,
ktoré spĺňali všetky náležitosti na uskladnenie produktov živočíšneho pôvodu, ktoré boli nepretržite
monitorované monitorovacím zariadením. Namietal aj to, že správca dane dal niekoľkokrát na ťarchu
žalobcu, že niektorý jeho dodávateľ má po štyroch rokoch od uskutočnenia obchodu daňový nedoplatok.

15. Spoločnosť žalobcu mala na adrese A. D. X, XXX XX E. prenajatý chladiaci box monitorovaný
nepretržite 24 hodín v týždni, ktorý podliehal pravidelnej kontrole miestne príslušnej RPVS Žilina,
ktorá kontroly v pravidelných intervaloch aj vykonávala a nikdy žalobcovi nevytkla akékoľvek porušenie
veterinárnych predpisov, o čom svedčia účtovné doklady a zmluva o nájme predložené správcovi
dane počas daňovej kontroly. Žalobca tiež poukázal na vyšetrovanie vedené na Krajskom riaditeľstve

policajného zboru Žilina (ďalej len „KR PZ Žilina“) pod ČVS: KRP-136/2-VYS-ZA-2021, ktorého
predmetom bolo podozrenie, že obchodné transakcie a celý obchodný reťazec sa neuskutočnil tak, ako
je uvedený na daňových dokladoch, pričom v rámci vykonaného vyšetrovania nebolo takéto podozrenie
preukázanéavecbolanaprospechspoločnostižalobcuodmietnutá,resp.zastavená.Žalobcazdôraznil,
že orgány činné v trestnom konaní dôsledne preskúmali reálnosť, dôvodnosť a existenciu transakcií

uvedených v napadnutom rozhodnutí a dospeli k jednoznačnému záveru, že k žiadnemu protiprávnemu
konaniu nedošlo.16. Žalobca tiež poukázal na to, že podlieha a v rozhodnom čase aj podliehal kontrole a dohľadu
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej aj len „ŠVPS“), ktorá u žalobcu pri opakovaných
kontrolách nezistila závažné nedostatky. Správca dane podľa neho nebral do úvahy ani predložené

listinné dôkazy ako je nahlasovanie zásielok na portál spadajúci pod správu ŠVPS – Evidencia
zásielok, kde tiež kontrolný orgán nikdy nevytkol žalobcovi žiadne pochybenie nahlasovania zásielok.
Žalobca ďalej konštatoval, že živé zvieratá, ktoré sú premiestňované, podliehajú pri každom
premiestnení jednomesačnej karanténe, ktorá musí byť schválená miestne príslušnou RVPS a počas
karantény podliehajú monitorovaniu zdravotného stavu. Poukázal tiež na to, že podliehal aj iným

kontrolným orgánom, ktoré dohliadali na dodržiavanie predpisov v oblasti životného prostredia. Žalobca
podliehal výkonu kontroly zo strany Inšpekcie životného prostredia Žilina, kde mal vypracované
a schválené integrované povolenie pod č. 920-8024/2011/Rek/770910110. Každoročne podával
hlásenia o vyprodukovaných emisiách, za ktoré odvádzal poplatok za vyprodukované množstvo emisií
vypúšťaných do ovzdušia. Tiež bol kontrolovaný Centrálnou evidenciou hospodárskych zvierat, kde mal
pridelené č. F. a ktorá eviduje všetky presuny hospodárskych zvierat. Už táto evidencia podľa žalobcu

úplne vylučuje tvrdenie správcu dane, že tovar nebol dodaný tak, ako bol deklarovaný na faktúrach.

17. Podľa žalobcu všetky obchody prebehli reálne tak, ako deklaroval príslušnými účtovnými a daňovými
dokladmi. Správca dane podľa neho nie je oprávnený určovať žiadnemu podnikateľovi, s ktorými
subjektami môže a má realizovať svoju podnikateľskú činnosť a vzájomné odberateľsko – dodávateľské

vzťahy. Pre záver, od ktorého žalovaný odvodzuje napadnuté rozhodnutie, podľa ktorého sa v prípade
sporných faktúr malo jednať o umelo vytvorený obchodný reťazec, neexistuje podklad vo vykonanom
dokazovaní. Priestory, do ktorých bol tovar navezený, sú priestormi vo vlastníctve spoločnosti Comersan
s.r.o., M. Rázusa 1134/9, 010 01 Žilina.

18. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe stručne zopakoval priebeh administratívneho konania a závery
správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný. Podľa jeho názoru sa v napadnutom rozhodnutí
dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho

právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia
vychádzal z administratívneho spisu predloženého k odvolaniu a rozhodnutie žalovaného je vecne
správne, zákonné a v žiadnom prípade neukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených
záujmoch. Konštatoval, že preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne
preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Zároveň je možné previesť

akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet a predstierať zaplatenie vystavených faktúr
bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Ak teda daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade)
neodrážajú reálne plnenie, nemôže sa jednať o daňové náklady a tieto uplatniť v základe dane z
príjmov. Preukázanie materiálneho plnenia k deklarovanej dodávke a jej pridruženia k osobe dodávateľa
je možné iba v prípade, ak samotný dodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že dodávku tovaru

skutočnevykonal.Zošetrenísprávcudanepodľažalovanéhomožnovyvodiťzáver,žepredmetnýtovara
materiálnebolžalobcovireálnedodanýdodávateľmiKMK-BITÚNOKRAJECs.r.o.,SLOVAKAGROs.r.o.
a eLeM WOOD s.r.o.. Skutočnosti zistené v súvislosti s konaním žalobcu, deklarovaných dodávateľov
SLOVAKAGRO s.r.o., eLeM WOOD s.r.o. a KMK-BITÚNOK RAJEC s.r.o. a subdodávateľov - zahraniční
dodávatelia z Holandska (po prešetrení všetkých dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov

získaných správcom dane) žalovaný vyhodnotil tak, že dodávateľský reťazec bol predstieraný a
vytvorený účelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom
obchádzania daňovej povinnosti.

20. Správca dane vyhodnotil predložené dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pričom je správca dane oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu
vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou
správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitú skutočnosť má považovať za dokázanú, či
vykonané dôkazy postačujú. Daňový subjekt si má zabezpečiť také dôkazy, ktoré vynaloženie nákladovna daňové účely preukazujú bez vzbudenia akýchkoľvek pochybností a tiež potreby ich preverovania
správcom dane u dodávateľa uvedeného na faktúre, resp. u jeho subdodávateľov. Opodstatnené
pochybnosti správcu dane v súvislosti s preverovaním, či spoločnosti KMK- BITÚNOK RAJEC s.r.o.,

SLOVAKAGRO s.r.o. a eLeM WOOD s.r.o. uvedené na faktúrach ako dodávatelia skutočne dodali
fakturovaný tovar pre žalobcu, žalobca neodstránil a pravdivosť údajov uvedených na faktúrach
nepreukázal vierohodnými dôkazmi.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nespochybnil konanie podľa zákona o veterinárnej

starostlivosti, ani postup regionálnych veterinárnych a potravinových správ, ale popísal skutočnosti
získané z jednotlivých odpovedí, dožiadaní, ktoré správca dane vykonal počas daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania. Námietky uvedené v žalobe ohľadne postupu odberateľov, resp. príjemcov
živých zvierat v zmysle platnej legislatívy sú bezpredmetné, pretože správne orgány vo svojich
rozhodnutiach uviedli, na základe akých dôkazov a skutočností rozhodovali. Samotný postup ako
nakladať so živými odstavčatami, ako sú premiestňované, kto vydáva súhlas, ako sa stanoví karanténa

a pod., nie je na posúdení správcu dane, resp. žalovaného.

22. Námietky ohľadne vypočutia svedkov uvedených v žalobe sú podľa žalovaného tiež bezpredmetné,
pretože správca dane dostatočne šetril skutkový stav, a ich vypočutie by nemalo žiadny vplyv na
posúdenie danej veci, pretože zo šetrení správcu dane vyplynulo, že dodávky tovaru boli dodané priamo

do spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.

23. Námietka žalobcu ohľadom Uznesenia č. ČVS. KRP-136/2-VYS-ZA- 2021 zo dňa 24.02.2022 je tiež
bezpredmetná, pretože dôvody, na základe ktorých KR PZ Žilina zastavilo trestné stíhanie pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Trestného zákona, nie sú dôvodmi na uznanie nákladov

na obstaranie tovaru od dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o. v základe dane.

24. Preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel
žalovaný k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Záver správcu dane vychádza zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že
žalobca a deklarovaní dodávatelia vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu
účelovo predstierali. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky
na uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v
zmysle sporných faktúr, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane o reálnom dodaní tovaru

prostredníctvom deklarovaných dodávateľov. Žalovaný žiadal správnu žalobu zamietnuť a žalobcovi
náhradu trov konania nepriznať.

25. Žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (repliku) nepodal.

Konanie pred správnym súdom

26. Správny súd uznesením č. k. 2Sf/4/2023-121 zo dňa 24.10.2023, právoplatným dňa 12.11.2023,
podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko nezistil naplnenie zákonného

predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených
v odôvodnení predmetného uznesenia.

27. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na
deň 22.01.2025, kde žalovaný zopakoval svoje závery uvedené vo svojom vyjadrení k žalobe.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

28. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13

ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie
správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134
ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.29. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka

podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním
súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.
t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov; Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty
sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia

31. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v

nesprávnej výške.

32. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

33. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“); (1) Pri správe daní
sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2)

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

35. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje: a)skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

36. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

37. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

38. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie

správcu dane, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu
rozdiel dane v sume 332 007,90 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
kalendárny rok 2015, pričom určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou,ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v sume -2 880,00 Eur na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2015, a to z dôvodu, že

39. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných
zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej
žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového
stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také

dokazovanie,ktoréjenevyhnutnénapreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia,t.j.jehorozsah
jeobmedzenýúčelomsprávnehosúdnictva(§119ods.1SSP).Úlohousúduvsprávnomsúdnictvenieje
nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
tedaposúdiť,čisprávneorgánysplnilipovinnostistanovenézákonom(napr.R60/2000).Súdnyprieskum
v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými

a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote
na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na
pojednávaní správny súd neprihliada.

40. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutia daňových orgánov (žalovaného

a správcu dane) sú nesprávne a nezákonné. Dôvodil, že závery, od ktorých žalovaný a prvostupňový
orgán odvodili svoje rozhodnutia, sú svojvoľné a nemajúce oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania, pričom správca dane ani žalovaný sa nijakým spôsobom riadne nevysporiadali
s okolnosťami, ktoré boli na prospech žalobcu a konanie správcu dane počas daňovej kontroly
bolo účelové. Žalobca spochybnil rozsah dokazovania aj prenos dôkazného bremena. Správny

súd konštatuje, že takto všeobecne uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny prieskum
napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume
napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované
a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci daňovými orgánmi, bránia tomu,
aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako
aj prvostupňového rozhodnutia.

41. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca

s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri

hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp.
všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru

o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.42. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku, že žalobca uniesol svoje dôkazné
bremeno a že z obsahu spisu vo veci výkonu daňovej kontroly jednoznačne vyplýva, že všetky dotknuté
obchody v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu reálne prebehli tak, ako žalobca deklaroval

príslušnými účtovnými a daňovými dokladmi. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na
preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dane z príjmov, vrátane uplatnených
daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový subjekt. Obchodné transakcie pritom nepostačuje
deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt,

naktoromležídôkaznébremenosvojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžemubyťpriznanédaňové
oprávnenie (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk 1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v
zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk 20/2018
zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50 publikované v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov pod
R 6/2020.) Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené, ako to vyplýva aj z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54. Dokazovanie v daňovom

konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje
pravidlá, pričom správny súd poukazuje na mechanizmus prenosu dôkazného bremena popísaný v
rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 bod 21. Dôvodom na
prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o
pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná, ktorá má

oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je spôsobilá
objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia.
Správca dane žiadnemu podnikateľovi neurčuje, s akými subjektami má realizovať svoju podnikateľskú
činnosťavzájomnéodberateľsko-dodávateľskévzťahy,akotonamietalžalobca,aledôkladnepreveruje,
či sa daňovým subjektom predložené doklady o uskutočnení zdaniteľných obchodov zhodujú s realitou,

t. j. či sa aj reálne uskutočnili tak ako ich dokladuje daňový subjekt. Je preto na daňovom subjekte,
aby si zadovážil dostatočné podklady na preukázanie jeho tvrdení o uskutočnení týchto zdaniteľných
obchodov.

43. Žalobca tiež vytýkal daňovým orgánom, že nevypočuli dodávateľov spoločnosti SLOVAKAGRO

s.r.o., napr. bývalého konateľa spoločnosti CARNEX s.r.o. alebo zástupcu dodávateľa MIKROP ČEBÍN,
C. A. ako ani inšpektorov z RVPS Žilina. Žalobca však neuviedol, aký konkrétny záver by tento svedok
uviedol a ako by sa tým zmenila situácia v prospech žalobcu, resp. aká skutočnosť by sa tým objasnila
alebo zmenila v prospech žalobcu. Správny súd preto konštatuje, že takáto argumentácia je všeobecná,
neumožňujúca vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020
(bod 43), kde sa najvyšší súd zaoberal otázkou efektivity vykonania žalobcom navrhnutých dôkazov
s tým, že dospel k záveru, že pokiaľ by vykonanie dôkazov, ktorých vykonania sa dožadoval žalobca
neprinieslo žalobcovi iné, pre neho priaznivejšie postavenie, inak povedané nemali by schopnosť zvrátiť
už objektívne zistený skutkový stav, nie je dôvod na takúto žalobnú námietku reflektovať. Správny súd

poukazuje tiež na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý sa v uznesení sp. zn. III.
ÚS 453/2024-46 zo dňa 21.11.2024 zaoberal okrem iného aj námietkou sťažovateľky o nevykonaní
dôkazov výsluchom svedkov, pričom Ústavný súd SR považoval za relevantné to, aby sťažovateľka
preukázala aký vplyv na záver daňových orgánov by malo vykonanie týchto dôkazov, teda aký konkrétny
podstatný záver by tento svedok uviedol a ako by sa situácia zmenila, ak by mala možnosť svedkovi

klásť otázky a ktorá skutočnosť by sa objasnila, príp. zmenila v jej prospech (bod 35). V tu posudzovanej
veci žalobca neuviedol žiadne argumenty, ktoré by opodstatňovali potrebu výsluchu týchto osôb, a teda
takáto argumentácia je všeobecná, nepreukazujúca potrebu vykonania takéhoto dôkazu.

44. Správny súd uvádza, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle

zákona o dani z príjmov, musí byť podľa takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných
podmienok nie je, samozrejme, viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby
formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na
uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti výdavku
nie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí

byť tiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom a dodávateľom deklarovaným vo faktúre.
Tvrdenie, že boli splnené podmienky stanovené pre zaúčtovanie preverovaných výdavkov, a to riadnym
dodaním a uhradením ich ceny, ako aj zaúčtovaním v účtovníctve, čím došlo k vyčerpaniu dôkazného
bremena, nepostačuje. Podľa judikatúry vzťahujúcej sa k dani z príjmov právnických osôb, žalobcamusí uniesť dôkazné bremeno, že služby boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Daňové
doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby
bolo preukázané, že k dodaniu služby deklarovanej v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci

dojednaných dodávok služby jednotlivými dodávateľmi (tzn. dodaný práve osobou uvedenou na faktúre):
„Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné
bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a
udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to
práve osobou uvedenou na faktúre.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf

60/2015 z 28.02.2017). Obdobný záver, týkajúci sa dane z príjmov, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/46/2019 z 10.09.2020, v zmysle ktorého „Ak je nárok na uznanie
výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti výdavku nie je možné
viazaťlennareálneuskutočneniefakturovanýchdodávoktovarovaslužieb,alemusíbyťtiežpreukázaná
zhoda medzi skutočným dodávateľom deklarovaným vo faktúre“, čo obdobne vyplýva aj zo v skorších
rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 10Sžfk/16/2018 z 30.04.2019 a sp.

zn. 10Sžfk/19/2018 z 22.05.2019. Uvedené názory predstavujú konštantnú a zároveň stále aktuálnu
judikatúru kasačného súdu pri dani z príjmov, na ktorú odkazujú aj nedávne rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veci sp. zn. 4Sfk/130/2022 z 21.02.2024.

45. Správny súd poukazuje tiež na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR, a to rozsudok

sp. zn. 3Sfk/28/2022 zo dňa 22.08.2024, ktorý v bode 27 odkázal na predchádzajúcu rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 45/2015 z 26.01.2017, v zmysle ktorej základným kritériom
pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť
splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania,
na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je

splnenápodmienkavecnostivýdavkovvovzťahukpodnikaniuasúčasneajpodmienkapreukázateľnosti
výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok. Pre splnenie zákonných
podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov
nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového
dokladu - faktúry. Daňové doklady musia preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane

je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru/služieb deklarovaného v daňovom doklade reálne
aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov, resp. služieb jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie
sú splnené tieto hmotno-právne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal
rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov.

46. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si zaúčtoval do dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roka 2015 náklady na základe faktúr od dodávateľov SLOVAKAGRO s.r.o.
v sume 358 556,49 EUR; eLeM WOOD s.r.o. v sume 1 418 847,45 EUR a KMK-BITÚNOK RAJEC
s.r.o. v sume 69 294,30 EUR. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dodanie
tovaru preveroval u priamych dodávateľov SLOVAKAGRO s.r.o., eLeM WOOD s.r.o. a KMK-BITÚNOK

RAJEC s.r.o., a tiež na predchádzajúcom stupni obchodu u zahraničných subdodávateľov. Správca
dane najprv skúmal, či deklarovaný tovar dodali dodávatelia eLeM WOOD s.r.o., KMK-BITÚNOK
RAJEC s.r.o. a SLOVAKAGRO s.r.o. pre žalobcu a či deklarovaný tovar potom dodal žalobca ako
dodávateľ pre odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.. Tiež preveroval, či uvedení dodávatelia boli
schopní predmetné dodávky tovaru reálne uskutočniť. V súvislosti s dodávateľom eLeM WOOD s.r.o.

(ktorý mal rovnakého konateľa ako spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o., Ľubomíra Korpáša) správca dane
zistil, že žalobca je spoločnosťou, ktorá sa nachádzala v strede zisteného fakturačného reťazca, a
to: zahraniční dodávatelia z Holandska – eLeM WOOD s.r.o. – UNICHOV s.r.o. – ATLANTA Žilina
1992, s.r.o., v ktorom bolo len fakturačne deklarované dodanie toho istého tovaru. Konateľa žalobcu,
A. B., poznajú zahraniční dodávatelia (holandské spoločnosti), pričom A. B. bol zároveň konateľom

konečného odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.. Na základe žiadosti o MVI zaslanej holandskej
daňovej správe správca dane zistil, že doprava tovaru zo zahraničia smerovala priamo do spoločnosti
ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.. Žalobca (ktorý má rovnakého konateľa ako konečný odberateľ ATLANTA
Žilina 1992, s.r.o.) teda vedel o vytvorení fakturačného reťazca, do ktorého boli spoločnosti eLeM WOOD
s.r.o. a spoločnosť žalobcu umelo vložené, pričom účelom takéhoto reťazca bolo obchádzanie daňovej

povinnosti u žalobcu a koncového odberateľa ATLANTA Žilina 1992 s.r.o.. Zahraničné spoločnosti teda
dodávali tovar priamo do spoločnosti ATLANTA 1992 Žilina, s.r.o., t. j. tovar – mäso, ktoré malo byť
dodané v obchodnom reťazci (zahraniční dodávatelia - eLeM WOOD s.r.o. - UNICHOV s.r.o. - ATLANTA
1992 Žilina, s.r.o. ), bol v rovnakom druhu a množstve dodaný prvým dodávateľom (Holandsko) doskladových a prevádzkových priestorov posledného odberateľa - spoločnosti ATLANTA Žilina 1992,
s.r.o. Tovar cez spoločnosti eLeM WOOD s.r.o. a UNICHOV s.r.o. teda prešiel len fakturačne, dodávky
v celom obchodnom reťazci boli realizované vždy v jeden deň a cenové navýšenie hodnoty tovaru v

rámci obchodného reťazca od prvého dodávateľa po konečného odberateľa bolo minimálne. Správca
dane vypočul konateľa spoločností eLeM WOOD s.r.o. a SLOVAKAGRO s.r.o. (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100487953/2020 zo dňa 21.02.2020), ktorý uviedol, že v čase od 03.11.2014 do
29.03.2017 bol konateľom spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., v čase od 13.07.2011 do 14.12.2015 bol
konateľom spoločnosti eLeM WOOD s.r.o., nikoho iného nesplnomocnil na zastupovanie, v súčasnosti

nepodniká z dôvodu, že mu to bolo rozhodnutím súdu zakázané, Nemá k dispozícií žiadne doklady
spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., resp. vie vydokladovať len minimum, účtovníctvo bolo odovzdané, sú
na to odovzdávacie protokoly, ktoré môže doložiť spolu s notárskou zápisnicou o prevode obchodného
podielu SLOVAKAGRO s.r.o. (uvedené nepredložil). Obdobne vypovedal aj ohľadom spoločnosti eLeM
WOOD s.r.o. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100487953/2020 zo dňa 21.02.2020), kde bol tiež
konateľom. Na adrese sídla spoločnosti eLeM WOOD s.r.o. sa nachádzal byt jeho spoločníka A. G..

Zmluva so žalobcom nebola uzatvorená. Všetky dokumenty požadované v predmetnej zápisnici však
správcovi dane H. B. nepredložil.
46.1 Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že v prípade spoločnosti KMK- Bitúnok Rajec, s.r.o. boli
dodávky mäsa realizované tiež priamo medzi spoločnosťami KMK-Bitúnok Rajec, s.r.o. a ATLANTA
Žilina 1992 s.r.o., pričom žalobca bol medzi tieto dva subjekty len umelo vložený. Správca dane

vypočulkonateľaspoločnostiKarolaMúčku(Zápisnicaoústnompojednávaníč.102879052/2019zodňa
13.12.2019), ktorý okrem iného uviedol, že údaje k fakturácií zadával p. B., bolo to rôzne, on určoval, kto
má byť odberateľom, či spoločnosť UNICHOV s.r.o. alebo Atlanta, väčšina fakturácie bola na spoločnosť
UNICHOV s.r.o. vzhľadom na to, že tam mali dlh, ktorý sa odpisoval, faktúry sú zaúčtované v účtovníctve
spoločnosti, evidencie DPH doloží správcovi dane. Ohľadom zlých pečiatok na dodacích listoch, resp.

faktúrach uviedol, že išlo zrejme len o omyl so zámenou pečiatok. Vždy dodávali len do Atlanty do Žiliny.
Všetko sa dohadovalo telefonicky alebo osobne, zmluva medzi KMK- Bitúnok Rajec, s.r.o. a žalobcom
neexistovala. Za žalobcu ho oslovil konateľ Klinec. V závere ústneho pojednávania boli prijaté opatrenia,
že všetky požadované dokumenty uvedené v zápisnici doloží B. A. správcovi dane do 10.01.2020, avšak
ani napriek opakovaným výzvam žiadne doklady správcovi dane nepredložil.

46.2 Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že spoločnosti eLeM WOOD s.r.o. a SLOVAKAGRO s.r.o.
zanikli (ods. 12-12) napadnutého rozhodnutia a spoločnosti KMK- Bitúnok Rajec, s.r.o. bola zrušená
registrácia pre DPH k 31.08.2019. Správca dane nespochybnil existenciu materiálneho plnenia, avšak
spochybnil dodanie tovaru pre žalobcu, ktorý v skutočnosti neprijal fakturovaný tovar. Z uvedených
zistení je teda možné vyvodiť záver, že tieto obchodné reťazce nemajú ekonomické opodstatnenie a ich

výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti, resp. jej optimalizácia, alebo získanie daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak žalobca nemal nárok.

47. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie
fakturovaných obchodov žalobcovi v posudzovanom zdaňovacom období roku 2015. V prípade

predmetných faktúr vystavených dodávateľmi SLOVAKAGRO s.r.o. v sume 358 556,49 EUR; eLeM
WOOD s.r.o. v sume 1 418 847,45 EUR a KMK-BITÚNOK RAJEC s.r.o. v sume 69 294,30 EUR
sa nepreukázalo, že plnenie deklarované na faktúrach, sa reálne uskutočnilo. Výdavky žalobcu,
deklarované žalobcom na predmetných faktúrach, nie sú odrazom reálneho plnenia. Správca dane a
žalovaný teda opodstatnene spochybnili splnenie zákonných podmienok uznania daňových výdavkov,

pričom žalobca po presune dôkazného bremena späť na neho nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré
by hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že žalobcom deklarované obchody na
predmetných faktúrach boli reálne uskutočnené. Skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca, že daný tovar
zaevidoval, zaúčtoval a podal kontrolný výkaz DPH, nepreukazujú, že predmetný tovar bol žalobcovi
aj reálne dodaný dodávateľmi KMK-BITÚNOK RAJEC s.r.o., SLOVAKAGRO s.r.o. a eLeM WOOD

s.r.o.. Vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatnených daňových nákladov z predmetných faktúr tak
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňových
nákladov v zmysle zákona o dani z príjmov dôvodný, správny, a súladný s ustanoveniami § 2 písm. i)
v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

48.Správnysúdmázato,ženazákladeuvedenýchskutočnostímožnodospieťkzáveru,žepreverovaní
dodávatelia nedodali plnenia tak, ako bolo deklarované na preverovaných faktúrach, na ktorých boli
deklarovaní ako dodávatelia plnení. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že ,
že získali dostatok dôkazov na to, aby neuznali zaúčtovanie nákladov na základe faktúr od týchtododávateľov do daňových výdavkov. Zároveň je nutné prisvedčiť záveru daňových orgánov aj v tom,
že faktúra sama o sebe nie je preukázaním reálnosti obchodnej transakcie. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, v dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňového výdavku a jeho vylúčenie

z daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov dôvodný a správny, súladný s ustanoveniami §
2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

49.Ohľadomnámietokžalobcusúvisiacichsjehoregistráciouakontrolouvzmyslezákonaoveterinárnej
starostlivosti jednotlivými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami správny súd uvádza,

že v predmetnej veci správca dane a žalovaní nespochybňovali existenciu materiálneho plnenia ani
neposudzovali postup žalobcu pri nakladaní so živými odstavčatami, splnenie podmienok karantény,
či vydávanie súhlasov a pod. Z rozhodnutí žalovaného a správcu dane vyplýva, že v nich len popísali
skutočnostizískanézjednotlivýchodpovedíadožiadanínajednotlivéRVPSpripreverovanídodávateľov
žalobcuakoajsamotnéhožalobcu,pričomsprávcadaneprimárnezisťoval,čibolifaktúramidokladované
obchody aj reálne uskutočnené tak, ako ich dokladoval žalobca. Správca dane ani žalovaný nezaložili

svoje rozhodnutia na nesplnení podmienok v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti, ale na
skutočnosti, že preverovaní dodávatelia nedodali plnenia tak, ako bolo deklarované na preverovaných
faktúrach. Ani evidencia žalobcu Centrálnou evidenciou hospodárskych zvierat, kde mal pridelené
č. CEHZ116234 nevylučuje tvrdenie správcu dane, že tovar nebol dodaný tak, ako bol deklarovaný
na faktúrach tak ako to tvrdí žalobca. Skutočnosť, že je žalobca niekde v zmysle platnej legislatívy

povinneregistrovanýeštenijakýmspôsobomnedokazuje,žeobchodydeklarovanénanímpredložených
faktúrach sa aj reálne uskutočnili.

50. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom vyšetrovania vedeného na KR PZ Žilina pod ČVS:
KRP-136/2-VYS-ZA-2021, ktorého predmetom bolo podozrenie, že obchodné transakcie a celý

obchodný reťazec sa neuskutočnil tak, ako je uvedený na daňových dokladoch, pričom vec bola
odmietnutá, resp. zastavená, správny súd uvádza, že dôvody, na základe ktorých KR PZ Žilina zastavilo
trestné stíhanie pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Trestného zákona, nemožno
považovať za dôvody na uznanie nákladov na obstaranie tovaru od dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o. v
základe dane podľa zákona o dani z príjmov.

51. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného obsahujú uvedenie
podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali.
Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie
a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na

základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia daňových orgánov tak zodpovedajú
kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce
dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia,
teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Orgán
verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka

konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie
správnehoorgánumusíuviesťrelevantnéadostatočnédôvody,nazákladektorýchbolovydané.Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy s ohľadom aj
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok I. D. v. Španielsko z

21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať,
že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“

52. Správny súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový

stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho spisu
žalovaného dospel k záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne popísali zistený
skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami žalobcu. Závery správcu
dane ako aj žalovaného uvedené v napadnutých rozhodnutiach vychádzajú zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu a majú oporu v administratívnom spise. Správny súd sa so závermi správcu dane
a žalovaného stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci žalovaným za správne.53. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli
spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného a správcu dane, preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca
nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom

správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

55. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
55. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.