Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122437471
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122437471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Igora Ragana, v spore žalobcu: RVD Services, s.r.o., so sídlom
Černyševského 26, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 44395833, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s. r. o., so sídlom Bezručova 1, 811 09
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52424944, proti žalovanému: FIMM s.r.o., so sídlom
A. XXX/XX, B. C. XXX XX, IČO: 53064313, zastúpený JUDr. Nikolou Tudajovou, advokátkou, so sídlom
Levočská 5112/26A, 058 01 Poprad, IČO: 52701476, o zaplatenie 1.084,80 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. KK-6Cb/27/2022-154 zo dňa 4. októbra

2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. KK-6Cb/27/2022-154 zo dňa
4. októbra 2023.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým
rozsudkom č.k. KK-6Cb/27/2022-154 zo dňa 4. októbra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého
po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal od žalovaného
zaplateniesumy1.084,80eur,úrokyzomeškaniavovýške9%ročnezosumy1.084,80eurod16.7.2022
do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným, ktorý prevádzkuje čerpacie
stanice, bol v zmluvnom vzťahu od 1.6.2020. Súčasťou zmluvného vzťahu boli Všeobecné podmienky,
v zmysle ktorých podľa čl. 12 bod. 12.4 bola výpovedná lehota 3 mesiace alebo možnosť ukončenia
tejto zmluvy dohodou. Žalobca vykonával pre žalovaného účtovné a mzdové služby, ktoré žalovanému
fakturoval v zmysle prílohy č. 1 týchto podmienok (cenové podmienky). Výpoveďou zo dňa 25.4.2022
požiadal žalovaný ukončiť zmluvný vzťah založený touto zmluvou a to ku dňu 31.5.2022. Žalobca

predmetnú výpoveď akceptoval a v zmysle Všeobecných podmienok čl. 12 bod. 12.08 si na základe
priloženej faktúry vyfakturoval dohodnutý poplatok za odovzdanie kompletnej agendy vo výške
dvojnásobku mesačného poplatku za vedenie účtovnej a mzdovej agendy podľa cenových podmienok
účinných od 01.4.2021. V zmysle bodu 2 tohto cenníka v závislosti od obratu čerpacej stanice boladohodnutá paušálna suma v eurách, a to v danom prípade vo výške 387 eur mesačne x 2 mesiace =
774 eur (účtovná agenda) a k tomu za mzdovú agendu podľa počtu zamestnancov žalovaného v zmysle
cenníka a to bodu 3. ods. 1, čo v danom prípade bolo 5 zamestnancov, čo predstavuje sumu vo výške

5x13 eur = 65 x 2 mesiace = 130 eur, teda celkom za odovzdanie účtovnej a mzdovej agendy v sume
904 eur bez DPH, čo predstavuje spolu s DPH, ktorá je vo výške 180,80 eur, celkovú sumu vrátane
DPH vo výške žalovanej pohľadávky (904 eur + 180,80 eur = 1.084,80 eur). V zmysle vyššie uvedeného
žalobca vystavil žalovanému konečnú faktúru, ktorú žalovaný napriek opakovaným výzvam neuhradil.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poprel žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu.
Potvrdil, že mu žalobca poskytoval od 1.6.2020 na základe zmluvy daňové poradenstvo vrátane
poskytovania účtovných a mzdových služieb, ako aj podanie výpovede zmluvy žalovaným (resp.
žiadosti o ukončenie platnosti zmluvy dohodou) a akceptovanie ukončenia platnosti zmluvy žalobcom
k 31.5.2022. Žalovaný požiadal žalobcu v zmysle zmluvných podmienok o odovzdanie všetkých
originálov, ako aj komplexnej mzdovej a účtovnej agendy a uviedol emailový kontakt na doručenie

agendy v elektronickej forme. Žalovaný postupoval v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok,
teda v zmysle článku 12. bod 7, 8 Všeobecných podmienok spoločnosti RVD pre poskytovanie
poradenstva, účtovníctva a spracovania miezd č. VPÚM-2019, účinné od septembra 2019, ako aj v
zmysle bodu 1 Zásad odovzdávania a obehu účtovných dokladov medzi spoločnosťou RVD Service
s.r.o. a prevádzkovateľmi čerpacích staníc PHM, účinné od 01.9.2019. Žalobca sa zmluvne zaviazal

najneskôr pri ukončení zmluvy, t.j. 31.5.2022, vrátiť žalovanému všetky písomnosti, ktoré mu patria -
všetky originály dokumentov, komplexnú mzdovú a účtovnú agendu. Poukázal na článok 10. bod 1 a 3
Všeobecných podmienok (týkajúcich sa doručovania), článok 12. bod 7 a 8 Všeobecných podmienok
(vznikazánikzáväzku)abod1Zásadodovzdávaniaaobehuúčtovnýchdokladov.Poukázalnaemailovú
komunikáciu medzi stranami sporu (z 25.5.2022, 14.6.2022, 17.6.2022 a 11.7.2022), z ktorej vyplýva, že

žalobca si svoje povinnosti nesplnil. Do dnešného dňa nedoručil komplexnú mzdovú a účtovnú agendu,
pričom časť, ktorú doručil, nebola v požadovanej kvalite, resp. nebola doručená včas. Žalobca odovzdal
originály dokumentov v rozpore so zmluvnými podmienkami, keď zaslal prostredníctvom kuriérskej
služby účtovnú a mzdovú agendu na adresu inej cudzej spoločnosti (MDivision, s. r. o., so sídlom:
Rybárska 33, 903 01 Senec), pričom žalovaný v tomto smere nesplnomocnil nikoho iného. Žalobca tak

sprístupnil citlivé obchodné údaje, ako aj osobné údaje zamestnancov žalovaného neoprávnenej osobe.
Ak by zo strany žalobcu došlo k riadnemu a včasnému splneniu si jeho povinnosti, bol by vypracovaný
preberací protokol (podklad pre oprávnenú fakturáciu), ktorý by bol riadne oboma zmluvnými stranami
podpísaný. Dňa 8.7.2022 zaslal žalobca žalovanému prostredníctvom mailu faktúru č. 22412 na sumu
1.084,80 eur. Dňa 11.7.2022 žalovaný zaslal žalobcovi svoje námietky k zaslanej faktúre – nesúhlas z

dôvodu, že účtovníctvo nebolo odovzdané v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Žalovaný mal
zato, že predmetná faktúra nezodpovedá nároku do obsahu a výšky v zmysle zmluvných podmienok, a
ani času fakturácie (vystavená po termíne) a nemá ani potrebné náležitosti.

5. Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žesúdprvejinštancievykonanýmdokazovaním(listinnýmidôkazmi

predloženými stranami sporu a vyžiadanými na návrh strán, výsluchom svedkov) zistil tento skutkový
stav: Žalobou uplatnená suma predstavuje poplatok vo výške dvojnásobku mesačného poplatku za
vedenie mzdovej a účtovnej agendy podľa bodu 12.8. Všeobecných podmienok žalobcu a bodu II. 1. a
III. 1. Cenových podmienok žalobcu, a to za odovzdanie všetkých originálov dokumentov, komplexnej
mzdovej a účtovnej agendy pri ukončení zmluvy klientovi alebo ním poverenej tretej osobe, ktorú

žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 22412. Medzi sporovými stranami existoval zmluvný vzťah,
na základe ktorého žalobca pre žalovaného vykonával účtovné a mzdové služby (daňové poradenstvo)
a ktorý bol ukončený k dátumu 31.5.2022 (žalovaný doručil žalovanému výpoveď zo zmluvy, ktorou
požiadal o ukončenie zmluvného vzťahu k dátumu 31.5.2022, čo žalobca akceptoval). Žalovaný vo
výpovedizároveňuviedol,žezmluvnéstranysúpovinnévzájomnesivyporiadaťsvojeprávaapovinnosti

vyplývajúce im zo zmluvných podmienok, a to do 14 pracovných dní po ukončení tohto zmluvného
vzťahu, t. j. po uplynutí výpovednej lehoty podľa bodu 12.8. odovzdať originály dokumentov, komplexnú
mzdovú a účtovnú agendu. Elektronicky žiadal doručiť výstupy na e-mail D.. Žalobca mal odovzdať
žalovanému celú účtovnú agendu a žalovaný mu mal za jej odovzdanie zaplatiť poplatok. Zhodným
tvrdením sporových strán ohľadne odovzdania agendy je, že dokumenty boli síce odovzdané, avšak k

ich osobnému prevzatiu žalovaným, resp. jeho konateľom nedošlo, keďže je rozpor v tvrdeniach žalobcu
a žalovaného v tom, že žalobca tvrdí, že žalovaný poveril tretiu osobu prevzatím agendy a žalovaný
tvrdí, že nikoho prevzatím nepoveril, pretože si chcel všetko osobne prevziať a skontrolovať každú jednu
odovzdanú položku. Žalobca na to, aby uniesol dôkazné bremeno bol v dokazovaní pred súdom povinnýpreukázať, či splnil podmienky odovzdania komplexnej mzdovej a účtovnej agendy priamo klientovi
(žalovanému) alebo ním poverenej tretej osobe, keďže žalovaný ho vo výpovedi zo zmluvy požiadal
o odovzdanie všetkých originálov dokumentov, ako aj o odovzdanie komplexnej mzdovej a účtovnej

agendy a na doručenie agendy v elektronickej podobe uviedol svoj emailový kontakt.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, 8
a 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), §
488, § 489, § 491ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“) a bodu 10.1., 10.3, 12.4. a 12.8. Všeobecných podmienok a bodu II. 1. a III. 1. Cenových
podmienok.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej mailovej
komunikácie či už žalobcu alebo aj žalovaného nevyplýva, že by žalovaný udelil poverenie tretej
osobe na prevzatie agendy v listinnej podobe v súlade s bodom 12.8. Všeobecných podmienok. Práve

naopak, v mail zo dňa 25.5.2022 žalovaný žiadal žalobcu o prevzatie účtovníctva tak, aby sa to
stihlo do 31.5.2022, pričom z odpovede žalobcu na tento mail vyplýva, že nevie dodať žalovanému
elektronickú formu databáz - len výstupy elektronicky v pdf a xls a účtovníctvo za 04/2022 zatiaľ nie je
skompletizované. Rovnako aj z mailovej komunikácie na čl. 103-116 spisu, ktorou žalobca poukazoval
na to, že žalovaný pri preberaní agendy komunikoval prostredníctvom ďalších dvoch prepojených

firiem LONGUS s. r. o. a MDivision, s. r. o. nevyplýva odovzdanie agendy žalovanému ani udelenie
poverenia pre tretiu osobu na prevzatie tejto agendy. Táto komunikácia preukazuje len zasielanie
čiastkových dokumentov v elektronickej podobe adresátom týchto mailov, čo taktiež nezodpovedá bodu
12.8. Všeobecných podmienok, pretože za spoločnosť FIMM s. r. o. bol oprávnený konať iba jej konateľ,
Ing. Bačik, ktorý žiadnu tretiu osobu nesplnomocnil (vyplýva to predovšetkým z výpovede zo zmluvy)

a jemu malo byť doručované všetko v elektronickej aj listinnej podobe. Rovnako aj z ďalších dôkazov
predložených žalobcom, a to Preberacieho protokolu zo dňa 28.06.2022 (čl. 72 spisu) a Súhrnného
preberacieho protokolu zo dňa 28.06.2022 (čl. 73 spisu), ktoré nie sú podpísané zástupcom preberajúcej
strany (ako preberajúci subjekt je v nich uvedená obchodná spoločnosť FIMM s. r. o.) vyplýva, že k
osobnému prevzatiu dokumentov žalovaným ako klientom v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok

nedošlo. Taktiež z nich vyplýva aj to, že žalovaný nikoho iného na prevzatie nesplnomocnil. Žalovaný
síce ako dôkaz predložil aj faktúru č. ER 126176 vystavenú spoločnosťou Slovak Parcel Service, s.
r. o. a na jeho návrh bolo vyžiadané aj vyjadrenie spoločnosti Slovak Parcel Service s. r. o. zo dňa
11.04.2023 (čl. 82 spisu), avšak aj z tohto vyjadrenia vyplýva, že adresátom zásielky nebol žalovaný,
ani ním poverená osoba. Vyplýva z neho len to, že bolo odoslaných 9 balíkov s určitou hmotnosťou,

no samotné odoslanie balíka ešte nepotvrdzuje, čo v ňom bolo odoslané. To, čo bolo v balíku odoslané
obsahuje Preberací protokol, tento sa však nikdy nedostal do dispozičnej sféry žalovaného, keďže
nim nie je podpísaný. Keďže podľa vyjadrenia spoločnosti Slovak Parcel Service s. r. o. aj podľa
sledovacích dát zásielky na čl. 97-99 spisu adresátom zásielky bola spoločnosť MDivision, s. r. o., so
sídlom Rybárska 33, 903 01 Senec, kde bola zásielka doručená dňa 29.6.2022 a osobne ju prevzal

za adresáta pán E. D., súd uvádza, že v zmysle bodu 10.1. a 10.3. Všeobecných podmienok sa
korešpondencia medzi stranami doručuje za podmienok dohodnutých v zmluve na adresy uvedené
v zmluve alebo na inú adresu, ktorú klient poradcovi písomne oznámi, pričom súd uvádza, že z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný písomne (ani ústne) oznámil žalobcovi inú adresu
na doručovanie. Žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení navrhol ako svedka vypočuť pani

E. D., jeho bývalú zamestnankyňu a konateľku spoločnosti MDivision, s. r. o. a predložil súdu čestné
prehlásenia zamestnankyne a brigádničky spoločnosti RVD Services, s. r. o., ktoré sa v rozhodnom
čase (v čase ukončenia spolupráce medzi stranami) venovali príprave podkladov pre žalovaného,
odovzdaniu kompletného účtovníctva v papierovej podobe a ktoré zhodne tvrdili, že boli prítomné pri
telefonickom rozhovore konateľa žalovaného s konateľom žalobcu, z ktorého vyplynulo, že konateľ

žalovaného prejavil súhlas so zaslaním zásielok (účtovníctvo aj mzdy pre spoločnosť FIMM s. r. o.) na
adresu spoločnosti MDivision, s. r. o. do Senca, pani E. D., ktorá je konateľka spoločnosti MDivision,
s. r. o. v Senci. Následne potom nachystali balíky a tieto sa posielali na prepravu do Senca. Žalovaný
na vyvrátenie tvrdení o údajnom telefonáte navrhol výsluch týchto svedkýň, nakoľko čestné vyhlásenia
sú podľa neho len súkromnoprávne listiny, ktorých pravdivosť je potrebné overiť. Z výpovede svedkyne

JUDr. Miroslavy Frey vyplynulo, že nebola poverená konateľom žalovaného (Ing. Bačikom) na prevzatie
jeho agendy predovšetkým zo zdravotných dôvodov, z ktorých práve obaja žiadali, aby účtovníctvo bolo
odovzdané F. G.. O tom, že účtovníctvo neprebrala svedčí aj to, že nepodpisovala žiaden preberací
protokol. Nepoprela, že pri dome našla krabice, v ktorých boli šanóny, ona osobne však ich prevzatienikde nepotvrdila svojim podpisom, ani spoločnosti Slovak Parcel Service, s. r. o. Svedkyňa B. H.,
zamestnankyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že síce bola svedkom telefonického rozhovoru
(keďže sedela v jednej kancelárii s F. I.- konateľom žalobcu), avšak osobne konateľa žalovaného (Ing.

Bačika) nepozná, nepozná ani jeho hlas, nikdy s ním osobne (ani mailom) nekomunikovala. Telefonický
rozhovor nebol na hlasný odposluch, a teda tento ona osobne nepočula. Taktiež nepočula ani to, že F. G.
poveril F. I. doručením jeho agendy na inú adresu. Až keď spolu dotelefonovali, potom F. I. povedal, aby
zabalili všetky doklady spoločnosti FIMM s. r. o. a poslali ich kuriérom na adresu spoločnosti MDivision,
s. r. o. do Senca, čo aj urobili. Obdobne vypovedala aj svedkyňa C. E., ktorá v tom čase pracovala ako

brigádnička u žalobcu. Uviedla, že pozná F. G., avšak len z videnia, keď bol u žalobcu, nie osobne, nikdy
spolu nekomunikovali. Vedela, že F. I. telefonuje s F. G. len na základe tvrdenia F. I. a z jeho oslovenia,
ale telefonický rozhovor nepočula. Po telefonáte podľa pokynu F. I. pripravila šanóny, v ktorých boli
dokumenty za celý rok 2021 a 01- 04/2022 spolu s preberacím protokolom a súhrnným protokolom,
všetky zaúčtované doklady, pokladňa, interné doklady, faktúry vystavené a prijaté. Podpísaný preberací
protokol nevidela. Vo vzťahu k obsahu spisu, vykonanému dokazovaniu a v kontexte so svedeckými

výpoveďami je možné uzavrieť, že svedkyňa E. D. osobne agendu neprevzala, pretože ani nebola
nikým poverená na jej prevzatie. Ostatné dve svedkyne nepočuli osobne, priamo konateľa žalovaného-
F. G., nevedeli, čo v skutočnosti povedal a či to povedal on, pretože nikdy s ním nekomunikovali a
nepoznajú jeho hlas. Potvrdili len to, čo povedal F. I. (ich zamestnávateľ) a obe zhodne vypovedali, že
až po skončení telefonátu povedal F. I., čo jemu povedal F. G., čiže sprostredkovane, nie priamo, ale

až na základe tvrdenia F. I.. Súd a ani žalovaný nepopiera, že zamestnankyňa a brigádnička žalobcu
(svedkyne H. a E.) veľmi svedomito a zodpovedne pripravili dokumentáciu, mzdovú a účtovnú agendu
spoločnosti FIMM s. r. o. (žalovaného), túto zbalili do krabíc a poslali kuriérskou formou na adresu
spoločnosti MDivision, s. r. o. do Senca. Tak zhodne vypovedali obidve svedkyne a vyplýva to aj z
vyjadrenia spoločnosti Slovak Parcel Service, s. r. o. na čl. 82 spisu. Taktiež nepopiera ani vyhotovenie

Preberacieho protokolu a Súhrnného preberacieho protokolu predloženého a podpísaného zástupcom
odovzdávajúcej strany – RVD Services, s. r. o. (žalobcom) na čl. 72 a 73 spisu, bez podpisu preberajúcej
strany. Avšak zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaný ústne alebo písomne poveril tretiu
osobu podľa bodu 12.8. Všeobecných podmienok na prevzatie komplexnej mzdovej a účtovnej agendy,
a to či už spoločnosť MDivision, s. r. o. alebo akúkoľvek inú tretiu osobu. Udelenie poverenia nebolo

preukázané ani výsluchom svedkýň, keď E. D. tvrdila, že jej poverenie udelené nebolo zo zdravotných
dôvodov a neprevzala preto ani svoje účtovníctvo, o čom svedčí skutočnosť, že Preberací protokol
a Súhrnný preberací protokol neboli podpísané ani ňou ani nikým iným. Svedkyne H. a E. nepočuli
osobne, priamo rozhovor konateľov spoločností, a preto nemohli súdu ani hodnoverne potvrdiť, že F. G.
ústne poveril tretiu osobu na prevzatie jeho komplexnej mzdovej a účtovnej agendy. Iné, t. j. písomné

poverenie preukázané nebolo. Súd preto uzatvoril, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
udelenia poverenia tretej osobe na prevzatie komplexnej mzdovej a účtovnej agendy žalovaného a túto
ani žalovanému osobne neodovzdal, a preto žalobu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže mal žalovaný v spore

plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

9. Žalobca doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu.
Odôvodnil ho odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovie.

9.1. Zo strany žalovaného podľa neho nedošlo k splneniu jeho záväzku v súlade s bodom 12.08
Všeobecných podmienok kde je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť za odovzdanie kompletnej
agendy poplatok vo výške dvojnásobku mesačného poplatku za vedenie účtovnej a mzdovej agendy. Z
mailovej komunikácie, ako jednej z viacerých dôkazov, ktorá je založená v súdnom spise, je nesporné,

že žalobca odovzdal účtovnú agendu žalovanému v elektronickej forme včas a kompletnú, o čom
svedčí aj skutočnosť, že žalovaný mohol riadne pokračovať v účtovníctve, čo vyplynulo tiež z výpovede
žalovaného ako aj žalobcu pred súdom. Súd však nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy založené v
súdnom spise, a to potvrdenie od kuriérskej spoločnosti, ktoré nebral vôbec do úvahy a ani vyjadrenie od
kuriérskejspoločnostizodňa11.04.2023,ktorépotvrdzujú,žezásielkybolidoručenédosídlaspoločnosti

MDivision s.r.o. v listinnej podobe a toto bolo potvrdené aj ich prevzatím s uvedením príjemcu, ktorým
je M. Frey, čo je konateľka spoločnosti MDivision s.r.o., ktorá počas celého obdobia spolupráce žalobcu
so žalovaným komunikovala mailom v mene všetkých troch spoločnosti, žiadala zasielanie účtovných
podkladovprevšetkytrifirmy(MDivisions.r.o.,FIMMs.r.o.,Longuss.r.o.),akoajpoukončeníspoluprácekomunikovala v mene všetkých troch vyššie uvedených spoločností. Žalobca podľa neho v konaní
preukázal splnenie podmienky odovzdania komplexnej mzdovej a účtovnej agendy svojou výpoveďou
pred súdom, dokladmi od kuriérskej spoločnosti, ako aj výpoveďami svedkov. Žalovaný síce tvrdil, že

žalobca nesplnil podmienky odovzdania mzdovej a účtovnej agendy, avšak toto svoje tvrdenie nijako
nepreukázal.

9.2. Poukázal na to, že na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Súd

vo svojom odôvodnení rozsudku v bode 27 uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu odstrániť rozpor v
tvrdeniach strán v tom, či žalovaný poveril alebo nepoveril tretiu osobu prevzatím kompletnej agendy,
opäť argumentujúc, že neuniesol dôkazné bremeno. V bode 28 odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že
žalovaný nepoveril tretiu osobu na prevzatie mzdovej a účtovnej agendy v listinnej podobe, dôvodiac
mailom zo dňa 25.5.2023, že žalovaný žiadal o prevzatie účtovníctva tak, aby sa to stihlo do 31.5.2022.
Tento mail nehovorí zo strany žalobcu o tom, že nevie dodať účtovníctvo žalovanému elektronicky,

ale z mailu žalobcu je zrejmé, že ich vie dodať v súboroch pdf. a xls., čo je postačujúce pre dodanie
podkladov mailom, nakoľko nebola dohodnutá forma výstupov. Súd vytrhol tieto mailové komunikácie
z kontextu a uviedol to takto v bode 28 odôvodnenia, neberúc do úvahy následný telefonát medzi
konateľom spoločnosti žalobcu a žalovaného, ktorým konateľ žalovaného uviedol, že žiada zaslať
originály dokumentov spojené s ukončením účtovnej agendy na adresu spoločnosti MDivision s.r.o. do

Senca (toto žiadnym spôsobom konateľ žalovaného nepoprel a túto skutočnosť potvrdili aj svedkyne
pred súdom).

9.3. K bodu 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že nikdy netvrdil, že došlo k podpisu
preberacieho a súhrnného protokolu zo strany žalovaného, resp. poverenej osoby na preberanie

originálovúčtovníctva.Odôvodneniesúduvtom,žekosobnémuprevzatiudokumentovžalovanýmnikdy
nedošlo, je mimo vykonaného dokazovania, žalobca nikdy netvrdil, že odovzdal osobne dokumenty
žalovanému. Tu opäť treba použiť pravidlo, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia a
od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti tzv.
negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje.

9.4. Tvrdenie súdu v bode 29. odôvodnenia (že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by
žalovaný písomne a ani ústne oznámil žalobcovi inú adresu na doručovanie) je v rozpore s bodom
12.8 Všeobecných podmienok, kde sa uvádza že: „Po ukončení zmluvy poradca odovzdá klientovi
alebo tretej osobe poverenej klientom .......“. Preto podľa žalobcu nie je potrebné písomné oznámenie

od žalovaného na odovzdanie účtovnej agendy ani oznamovanie inej adresy, toto zo Všeobecných
podmienok nevyplýva. Vo Všeobecných podmienkach a ani medzi účastníkmi sporu nedošlo k dohode
o tom, že musí byť tretia osoba poverená žalovaným, aby bolo toto poverenie písomné.

9.5. K hodnoteniu svedeckých výpovedí osôb vypočutých na pojednávaní dňa 6.9.2023 (zamestnankyne

a brigádničky žalobcu, ktoré predtým založili do súdneho konania svoje čestné prehlásenia) uviedol,
že tieto samotný žalovaný nepoprel, dokonca už ani netvrdil, že netelefonoval so žalobcom, ani že
ho nepoveril na odovzdanie agendy na adresu spoločnosti do Senca, avšak súd tento dôkaz (výsluch
svedkýň) nebral do úvahy.

9.6. K hodnoteniu svedeckej výpovede svedkyne E. D. uviedol, že tá vo svojej výpovedi uviedla, že
nebola poverená konateľom spoločnosti na prevzatie jeho agendy (napriek tomu, že počas celého
obdobia vystupovala vo vzťahu k žalobcovi v jeho mene) a že účtovníctvo jej nebolo doručené na adresu
sídla jej spoločnosti (i napriek tomu, že v potvrdení od kuriérskej spoločnosti je uvedené meno príjemcu
M. FREY). Potvrdila však, že pri dome našla krabice od kuriérskej spoločnosti.

9.7. K hodnoteniu svedeckej výpovede svedkyne B. H. uviedol, že súd si dotváral realitu podľa vlastných
predstáv keď konštatoval v bode 31. odôvodnenia, že si osvojil otázky žalovaného, ktorý sa svedkyne
pýtal, napr. či ho pozná osobne, či pozná jeho hlas, či bol telefonický rozhovor na hlasitý odposluch, načo
súd konštatoval, že tento ona osobne nepočula. Otázky žalovaného na svedkyňu, či pozná p. G., či spolu

osobne hovorili, či bol telefón na hlasitý odposluch nesúvisia s tým, že p. G. poveril p. I. na doručenie
účtovnej agendy, nakoľko svedkyňa potvrdila, že hneď po ukončení hovoru v tej istej miestnosti kde
spolu sedela s p. I., tento jej dal informáciu, aby všetky podklady pre spoločnosť žalovaného zaslali
na adresu do Senca kde sedí pani D., ktorá počas obdobia celej spolupráce vystupovala a konala ajv mene žalovaného, čo je doložené v súdnom spise mnohými listinnými dôkazmi. Preto bolo podľa
odvolateľa logické aj pre zamestnankyňu žalobcu, že doklady zašle do Senca, keďže pani D. konala v
mene spoločnosti žalovaného aj predtým počas spolupráce. Svedkyňa C. E., ktorá rovnako vypovedala

ako svedkyňa H. na otázky spojené s poverením zaslania účtovníctva na adresu do Senca a potvrdila,
že pán I. oslovoval v telefóne konateľa žalobcu menom p. G., a po ukončení telefonátu pripravila
potrebné dokumenty pre zaslanie žalovanému na adresu do spoločnosti p. Frey (MDivision s.r.o. v
Senci). Nesporne teda potvrdila, že došlo k povereniu od konateľa žalovaného na odovzdanie účtovnej
agendy na adresu do Senca.

9.8. Podľa odvolateľa sa žalovanému nepodarilo žiadnym spôsobom vyvrátiť vyššie uvedené svedecké
výpovede, preto bolo riadne preukázané, že p. G., konateľ žalovaného na základe telefonátu s p. I.
(konateľ žalobcu) požiadal telefonicky o zaslanie originálnych dokumentov súvisiacich s odovzdaním
účtovnej agendy na adresu spoločnosti MDivision s.r.o., kde mali aj všetky tri spoločnosti MDivision,
FIMM s.r.o. a Longus s.r.o. už zriadenú novú účtovnú firmu MANAF s.r.o., v ktorej bola konateľkou

bývalá zamestnankyňa žalobcu, ktorú žalovaný zlákal, aby pre neho pracovala ako účtovníčka a odišla
zo spoločnosti žalobcu. Súd nebral do úvahy podstatný dôkaz žalobcu na potvrdenie svojich tvrdení a to
výpovede svedkýň, prípadne ich nesprávne právne posúdil a v bode 33 svojho odôvodnenia rozsudku (v
ktorom konštatoval, že udelenie poverenia nebolo preukázané ani výsluchom svedkýň, keď E. D. tvrdila,
že jej poverenie nebolo udelené zo zdravotných dôvodov). Je v príkrom rozpore s logikou, aby žalobca

skúmal, či p. Frey prijala poverenie od žalovaného na prebratie originálov účtovníctva, keď počas celého
obdobia spolupráce vystupovali spoločne, o čom sú založené mnohopočetné listinné dôkazy v súdnom
spise. Rovnako je nelogické odôvodnenie rozsudku súdu v tom, že svedkyne nepočuli osobne hovor
p. I. a p. G.. Je známe z bežnej praxe, že keď je niekto v kancelárii s inou osobou, ktorá telefonuje, aj
keď nemá zapnutý hlasitý odposluch, táto je priamo svedkom telefonického rozhovoru, ako by častokrát

telefonovala s osobou, s ktorou vedie táto osoba telefonický rozhovor, pretože zo slovných spojení a
ozveny z telefónu sa dá nesporne zistiť čo je obsahom telefonátu a toto potvrdili aj obe svedkyne pred
súdom.

9.9. Argumentácia súdu v odôvodnení celého rozsudku je nepresvedčivá, nedostatočná, zmätočná,

založená na dohadoch a akýchsi vykonštruovaných predpokladoch, čo by mohlo byť a čo nie, avšak
postráda logiku a riadne odôvodnenie a vyhodnotenie všetkých súvislosti spojených so stranami
sporu (najmä prepojenie žalovaného s miestom a osobou konateľky spoločnosti MDivision s.r.o.),
ako aj komunikáciu, ktorú viedla konateľka MDivision s.r.o. v mene žalovaného, čo priamo a
logicky nadväzovalo na udelenie poverenia na odovzdanie originálov účtovnej agendy, čo súd nebral

do úvahy, teda došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vykonaných dôkazov komplexne a v
širších súvislostiach. Porušenie práva na spravodlivý proces videl odvolateľ v nedostatku riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (chýbajúce základné myšlienkové pochody súdu)
a jeho nepreskúmateľnosti z tohto dôvodu. V absolútnej väčšine svojho obsahu sa súd venoval iba opisu
skutkového stavu a reprodukcii tvrdení jednotlivých účastníkov.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Prvoinštančný súd podľa jeho názoru správne a úplne
zistil skutočný stav veci a následne vychádzal zo správneho právneho posúdenia. Žalobcom predložené
listinné dôkazy, ako aj svedecké výpovede nepreukázali, že žalobca bol poverený na odovzdanie
agendy tretej osobe; práve naopak tieto dôkazy boli v rozpore so zmluvnými ustanoveniami podpísanej

zmluvy a jej príloh, v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi predloženými žalovaným – predmetnou
Výpoveďou, mailovou komunikáciou a v rozpore so svedeckou výpoveďou svedka E. D.. Trvá na tom, že
vo vzťahu k mailovému doručovaniu nedošlo ku riadnemu a včasnému odovzdaniu komplexnej mzdovej
agendy, nakoľko žalovaný si musel dodatočne vyžiadavať podklady. Žalovaný trvá na tom, že vo vzťahu
k listinnému doručovaniu nedošlo k riadnemu a včasnému odovzdaniu komplexnej mzdovej agendy.

Poukázal na to, že z vyjadrenia doručovacej služby vyplýva, že to prebral pán E. D.. Takisto z výpovede
svedkyne D. vyplýva, že aj ona sama má spor so žalobcom v podobnej veci – a že v tejto veci sama
poverila pána G. na prebratie jej agendy – zo zdravotných dôvodov. Je nelogické, prečo keď sama
nemohla prebrať svoju agendu, by bola poverená prebrať agendu inej spoločnosti. K námietke žalobcu
o spriaznenosti žalovaného s firmou svedkyne D. uviedol, že žalovaný tieto tvrdenia považuje len za

účelové, aby si žalobca mohol odôvodniť odovzdanie agendy. Žalovaný má za to, že v prípade, ak sa
žalovanýosobnepoznásosvedkyňouFrey,nemožnoztohohneďvyvodzovať,žežalobcaboloprávnený
účtovnú agendu žalovaného odovzdať pani D.. K presunu dôkazného bremena dôjde podľa neho v
prípade, že žalobca preukáže svoje tvrdenia, k čomu ale nedošlo. Žalovaný napriek tomu listinnýmidôkazmi a svedkami samotného žalobcu preukázal svoje tvrdenia. Tvrdenia odvolateľa v bodoch 21 až
30 považuje za účelové tvrdenia, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z
hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správnepriradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením,
preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, či dospel k správnym skutkovým zisteniam.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom
odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje
za naplnené.

19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací súd

navyše uvádza:

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že nesporným bolo skončenie platne uzatvoreného právneho
vzťahu medzi stranami sporu ku dňu 31.5.2022. Písomná zmluva o poskytovaní služieb poradenstva,
účtovníctva a spracovania miezd stranami sporu v konaní predložená nebola. Predložené boli len

Všeobecné podmienky spoločnosti RVD pre poskytovanie poradenstva, účtovníctva a spracovanie
miezd č. VPÚM-2019 účinné od septembra 2019 (ďalej len „VP“), ktorými sa zmluvný vzťah strán sporu
bez pochybností riadil. Žalobca ako poradca bez pochýb poskytoval pre žalovaného ako klienta účtovné
a mzdové služby. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia faktúry zo dňa 30.6.2022 s predmetom:
Odovzdanie účtovnej agendy a odovzdanie mzdovej agendy.

21. V zmysle čl. 12. bod 12.7. VP, obe strany sa zaväzujú najneskôr pri ukončení Zmluvy vrátiť druhej
strane všetky písomnosti, ktoré jej patria. Pri ukončení zmluvy má Poradca právo vykonať konečné
vyúčtovanie v súlade s cenovými ustanoveniami Zmluvy a žiadať od Klienta zaplatenie všetkých svojich
pohľadávok ešte pred vrátením všetkých dokladov, ktoré mu boli Klientom odovzdané.

22. Podľa čl. 12. bod 12.8. VP, pri ukončení zmluvy Poradca odovzdá Klientovi alebo tretej osobe
poverenej Klientom všetky originály dokumentov, komplexnú mzdovú a účtovnú agendu. Klient sa
zaväzuje zaplatiť za odovzdanie kompletnej agendy poplatok vo výške dvojnásobku mesačného
poplatku za vedenie účtovnej a mzdovej agendy.

23. Podľa čl. 10. bod 10.1. VP, korešpondencia medzi Klientom a poradcom sa doručuje osobne, poštou,
kuriérskou službou alebo za použitia prenosových technik, a to za podmienok dohodnutých v zmluve.

24. Podľa čl. 10. bod 10.3. VP, doručuje sa na adresy uvedené v Zmluve alebo na inú adresu, ktorú J.

K. písomne oznámi.

25. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu tvrdil, že z emailu zo dňa 25.5.2022 vyplýva,
že žalobca si splnil povinnosti podľa čl. 12 bod 12.7. prvej vety VP a to ešte pred ukončením zmluvného
vzťahu. K povinnosti podľa čl. 12 bod 12.8. VP uviedol, že žalobca pri ukončení zmluvného vzťahu

odovzdal v primeranej lehote žalovanému, všetky doklady v písomnej forme boli 30.5.2022 ihneď po ich
skompletizovaní zaslané žalovanému prostredníctvom kuriéra v papierovej podobe vo forme šanónov
na základe preberacieho protokolu (tento protokol k vyjadreniu ale nepredložil).

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.1.2023 uviedol, že v prípade lehoty 14 pracovných dní po

ukončení zmluvného vzťahu (uvedenej vo výpovedi zmluvy) by lehota skončila 20.6.2022. Zo strany
žalobcu nebola dodržaná ani táto, a ani lehota v zmysle čl. 12. bod 12.7. VP. Z emailu zo dňa 25.5.2022,
v ktorom sa žalovaný dopytoval žalobcu na prebratie účtovníctva tak, aby sa to stihlo do 31.5.2022, z
odpovede žalobcu vyplývalo, že nevie dodať komplexne mzdovú a účtovnú agendu. Podľa jeho názorusačl.12.bod12.7.týkalkonečnéhovyúčtovaniavsúladescenovýmiustanoveniamizmluvyazaplatenia
všetkých pohľadávok žalobcu ako poradcu od žalovaného ako klienta týkajúcich sa poskytnutých
služieb. Žalovaný za vykonané služby všetko uhradil. Na žalobcom žalovaný poplatok za odovzdanie

agendy je potrebné aplikovať článok 12. bod 8 VP. Konateľovi žalovaného nebolo nikdy nič doručované
a ani žalovaný nikoho iného na prevzatie nesplnomocnil. Konateľ žalovaného protokol o odovzdaní
nepodpísal.

27. V konaní žalobca predložil faktúru zo dňa 28.6.2022, ktorú zaplatil kuriérskej spoločnosti Slovak

Parcel Service, s.r.o. za prepravu zásielky, obsahom ktorej malo byť podľa neho doručenie šanónov
s protokolmi na podpis. Z vyjadrenia uvedenej kuriérskej spoločnosti adresovanej súdu prvej inštancie
vyplývalo, že preprava sa týkala 9 balíkov, jej adresátom bola spoločnosť MDivision, s.r.o., so sídlom
Rybárska 33, Senec a zásielku prevzal pán E. D..

28. Žalobca dňa 9.5.2023 doručil súdu prvej inštancie čestné vyhlásenia pani B. H. a pani C. E. (bývalej

zamestnankyne a bývalej brigádničky), ktorých obsahom bolo vyjadrenie menovaných, že mali pokyn od
konateľažalobcunaprípravupodkladovabalíkovprežalovanéhoatiež,žeboliprítomnépritelefonickom
rozhovore konateľov žalobcu a žalovaného, z ktorého konateľ žalovaného dal súhlas so zaslaním
zásielok na adresu spoločnosti MDivision s.r.o. do Senca.

29. V podaní zo dňa 15.5.2023 žalovaný uviedol, že so žalobcom po ukončení spolupráce komunikoval
výlučne emailom a nikdy nie telefonicky. Navrhol vykonanie dôkazov – vyžiadanie výpisu hovorov súdom
od spoločnosti Telekom a.s.

30. Na pojednávaní dňa 17.05.2023 právny zástupca žalobcu predložil nové listinné dôkazy: emailovú

komunikáciu a vyjadrenie, resp. odpor proti platobnému rozkazu v inom konaní medzi stranami sporu
(sp. zn. 29UP/1362/2022), z ktorého podľa neho vyplýva, že došlo k osobnému prevzatiu dokumentov.
Predložené emaily sa väčšinou týkali komunikácie medzi p. D. a konateľom žalobcu. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že služby poskytoval aj pre spoločnosť MDivision s.r.o., v ktorej bola konateľkou pani
E. D., ktorú navrhol v konaní vypočuť. Odvolací súd však konštatuje, že z obsahu uvedenej emailovej

komunikácie nevyplýva, že by pani D. bola splnomocnenou osobou žalovaným na prevzatie písomností,
resp. dokumentácie.

31. Žalovaný podaním zo dňa 5.6.2023 (s ohľadom na nemožnosť predloženia výpisu hovorov) navrhol
vykonanie dôkazu – výsluchom osôb, ktorých čestné vyhlásenie v konaní predložil žalobca.

32.Napojednávanídňa6.9.2023svedkyňaJUDr.MiroslavaFreyuviedla,žeonaúčtovníctvoneprebrala.
Nejaké krabice našla, bola v tom čase na rizikovom tehotenstve, časť krabíc bola poškodená, nebolo to
nikýmprebraté,anipodpísané.JejspoločnosťMDivisions.r.o.rovnakodalavýpoveďzmluvyuzatvorenej
so žalobcom. Svedkyňa pani B. H. ako svedkyňa vypovedala, že hlas konateľa žalovaného nepozná, to,

že telefonát konateľa žalobcu prebiehal s konateľom žalovaného, jej oznámil len konateľ žalobcu (ktorý
následne oznámil, že majú zabaliť krabice a poslať do MDivision na adresu do Senca). V rovnakom
duchu vypovedala aj svedkyňa pani C. E..

33. Z článku 12. bod 12.8. VP spoľahlivo vyplýva, že nárok na zaplatenie tam uvedeného poplatku

zo strany žalovaného, by žalobcovi vznikol v prípade riadneho a včasného splnenia povinnosti, ktorá
spočívala v odovzdaní originálov všetkých dokumentov a kompletnej mzdovej a účtovnej agendy.
Žalobca mohol uvedenú povinnosť splniť odovzdaním žalovanému alebo ním poverenej osobe. Tvrdenie
odvolateľa, že časť dokumentov bola bez pochýb odovzdaná, vzhľadom na uvedené je irelevantné.
Podstatné bolo v konaní preukázať, či došlo k splneniu povinnosti ako celku. Aj tvrdenia žalobcu,

že žalovaný podľa neho mohol bez problémov pokračovať vo vedení účtovníctva, sú pre posúdenie
dôvodnosti žaloby, irelevantné. Dôvodnosť fakturácie poplatku podľa čl. 12. bod 12.8. VP od uvedenej
skutočnosti nezávisela.

34. Za nesprávne hodnotí odvolací súd tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie nebral do úvahy

a nesprávne vyhodnotil vyjadrenie kuriérskej spoločnosti, ktoré podľa neho preukazujú riadne doručenie
listinnej dokumentácie. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd bral do úvahy uvedený
dôkaz (bod 29. odôvodnenia rozsudku), nevyhodnotil ho však tak, že by svedčil v prospech žalobcom
tvrdených skutočností, čo aj súd dostatočne odôvodnil. Skutočnosť, že pani D. počas zmluvného vzťahukomunikovala so žalobcom aj v mene žalovaného (ako aj v mene iných spoločností), nič nemení na
skutočnosti, že žalovaným nebola poverená alebo splnomocnená na prevzatie dokumentácie v zmysle
čl. 12. bod 12.8. VP, resp. že takéto splnomocnenie alebo poverenie v konaní preukázané nebolo.

35. Odvolací súd konštatuje, že telefonát medzi konateľmi žalobcu a žalovaného, v zmysle ktorého
by konateľ žalovaného požiadal konateľa žalobcu o doručenie dokladov na adresu sídla spoločnosti
MDivision v Senci, a na ktorý odvolateľ poukázal v odvolaní, nebol v konaní preukázaný. Tvrdenie súdu
prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia rozsudku (že dôkaznou povinnosťou žalobcu bolo odstrániť

rozpor v tvrdeniach strán v tom, či žalovaný poveril alebo nepoveril tretiu osobu prevzatím kompletnej
agendy) podľa odvolacieho súdu nemožno vnímať tak, že by súd prvej inštancie žiadal od žalobcu
dokázať neexistujúcu skutočnosť. Je zrejmé, že súd prvej inštancie mal na mysli to, že ak chce byť
žalobca v konaní úspešný, musí sa v konaní preukázať, že žalovaný poveril tretiu osobu prebratím
agendy.Neboloúmyslomsúduprvejinštanciežiadaťodžalobcu,abypreukázal,žežalovanýtretiuosobu
nepoveril. Uvedené z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva.

36. Odvolaciu námietku týkajúcu sa odôvodnenia bodu 29. rozsudku (že k osobnému prevzatiu
dokumentov žalovaným nedošlo, ktoré podľa odvolateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní)
hodnotí odvolací súd ako nenaplnenú. Súd prvej inštancie sa v citovanom bode odôvodnenia
zrozumiteľným spôsobom, vychádzajúc so záverov dokazovania vysporiadal s tým, že zásielka

doručovaná zo strany žalobcu prostredníctvom spoločnosti Slovak Parcel Service s.r.o., bola
doručovaná spoločnosti MDivision s.r.o., nebolo preukázané čo bolo jej obsahom, nedostala sa do
dispozičnej sféry žalovaného a najmä, žalovaný túto spoločnosť nesplnomocnil preberaním zásielok,
resp. prebratím zásielky podľa čl. 12. bod 12.8. VP. S uvedeným záverom sa odvolací súd plne stotožnil.
Navyše tiež konštatuje, že písomný preberací protokol podpísaný zo strany žalovaného alebo ním

poverenej osoby, žalobcom v konaní predložený nebol. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že
kým pani D. v konaní tvrdila, že žiadnu zásielku neprebrala, žalobcove tvrdenie, že zásielka ňou bola
prevzatá, malo vyplývať len zo sledovacích dát vyplnených kuriérskou spoločnosťou, t.j. nie z dokladov,
ktorých obsahom by bolo potvrdenie prevzatia zásielky adresátom (č.l. 97 – 99). Ani uvedené však nič
nemení na skutočnosti, že spoločnosť MDivision s.r.o. nebola žalovaným splnomocnená na prebratie

zásielky. Zo záverov odôvodnenia v bode 39. rozsudku opäť podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by
súd prvej inštancie od žalobcu žiadal preukázanie neexistujúcej skutočnosti.

37. Za správny považuje odvolací súd poukaz súdu prvej inštancie uvedený v poslednej vete bodu
29. odôvodnenia rozsudku na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný písomne alebo ústne oznámil

žalobcovi inú adresu na doručovanie. Aj pre odovzdanie dokumentov podľa čl. 12. bod 12.8. VP je
potrebné vychádzať z ustanovení VP o doručovaní.

38. K odvolaciemu dôvodu v bode 21. odvolania (že žalovaný nepoprel svedecké výpovede
zamestnankýň žalobcu, resp. že nepoprel, že spolu telefonovali) odvolací súd uvádza, že z obsahu

súdneho spisu vyplýva, že po tom, ako žalobca doručil svedecké výpovede pani H. a E., žalovaný
opakovane tvrdil (vyjadrenie zo dňa 15.5.2023, 5.6.2023), že k telefonickej komunikácii medzi
ním a žalobcom, po ukončení spolupráce nedošlo. Počas pojednávania, na ktorom boli svedkyne
vypočúvané, im právny zástupca žalovaného a konateľ žalovaného kládli otázky, z ktorých jasne
vyplývalo tvrdenie, že k takejto komunikácii podľa žalovaného nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že

žalovaný tvrdenia svedkýň (že so žalobcom telefonoval a dal mu pokyn na odoslanie krabíc na adresu
sídla spoločnosti MDivision s.r.o.) jasne v konaní popieral.

39. K odvolacím námietkam týkajúcim sa svedeckých výpovedí pani H. a E., voči ktorým odvolateľ
namietal, že súd si osvojil otázky kladené na pojednávaní právnym zástupcom žalovaného, odvolací

súd uvádza, že na danom pojednávaní kládli svedkyniam otázky obaja právni zástupcovia strán
sporu (čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania) a súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z výpovedí
svedkýň s ohľadom na otázky oboch strán sporu (resp. ich právnych zástupcov). Záver odvolateľ, že
zo svedeckých výpovedí menovaných dvoch svedkýň na pojednávaní vyplýva, že došlo k povereniu
žalobcu od konateľa žalovaného na odoslanie zásielky na adresu do Senca, nepovažuje odvolací súd

za správny.

40. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15. 7. 2010) vyplýva, že právo na riadneodôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Platí tiež, že v odôvodnení rozhodnutia

nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05). Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Odôvodnenie napadnutého rozsudku

hodnotil odvolací súd ako jasné, zrozumiteľné, dostatočné a opierajúce sa o dôkazy vykonané v konaní.

41. Zadanéhostavudospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniejenedôvodné,nakoľkoprocesnýpostup
súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci,
preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd rozhodol
o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalovanému.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).