Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011332
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.

Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka, proti obžalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX v Bratislave, trvale
bytom C. D., E., F. E. C. XX, trestne stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 16. januára 2025 prejednal odvolanie prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. augusta 2024, sp. zn. 0T/152/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušujú sa pri nezmenenom výroku o vine v napadnutom
rozsudku výroky o uloženom peňažnom treste a náhradnom treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B. odsudzuje podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 2, § 56
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 12.000 € (dvanásťtisíc Eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti

spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 (osem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. augusta 2024, sp. zn. 0T/152/2024, bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

„dňa 13.07.2024 v čase o 15:05 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Volvo, ečv. 1AD3650 - MPZ
ČR, ktorého je vlastníkom a držiteľom, pričom jazdil po ceste III/1868 smerom od letiska Trenčín k ceste
I/9, kde v križovatke cesty III/1868 a účelovej komunikácie vedúcej k futbalovému ihrisku vo Veľkých

Bierovciach, bolo vozidlo zastavené a kontrolované hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu
Prievidza, vodič vozidla bol na mieste vyzvaný, aby predložil doklady potrebné k prevádzke a vedeniu
vozidla, následne bol vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky, ktorú dobrovoľne vykonal na prístroji
Alcotest Drager 7410 č. ARMJ-0700 dňa 13.07.2024 v čase o 15:08 hod. s pozitívnym výsledkom
merania 0,83 mg/l alkoholu v dychu a opakovanú dychovú skúšku vykonal dňa 13.07.2024 v čase o
15:29 hod. s výsledkom 0,80 mg/l alkoholu v dychu“.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na peňažný
trest vo výmere 12.000 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu bol pre prípad, že by výkonpeňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
odvolanie do výroku o treste v neprospech obžalovaného ihneď po jeho vyhlásení.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie, pričom v úvode poukázal na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„Proti predmetnému rozsudku podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o treste v
neprospech obžalovaného, z dôvodu neuloženia trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 2 Trestného
zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona). Súd k záveru, že účel trestu bude v prípade
obžalovanéhonaplnenýuloženímtrestuvýchovnéhocharakteruatopeňažnéhotrestuvovýške12.000,-
Eur s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní tri mesiace a bez nutnosti uloženia
trestu zákazu činnosti. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä tri vyššie uvedené významné

poľahčujúce okolnosti, pričom je potrebné osobitne poukázať na príkladné vedenie riadneho života
42 ročného obžalovaného, tiež na jeho dlhú dobu trvajúci pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorým
je obžalovaný hodnotený vyslovene kladne a v neposlednom rade na okolnosti spáchania činu a
to situáciu, do ktorej sa obžalovaný dostal bez svojho zavinenia, teda náhle ukončenie hudobného
festivalu z dôvodu nepriaznivého počasia, pričom alkoholické nápoje požíval obžalovaný do momentu

oznámenia ukončenia festivalu a nevyhnutnosti vyparkovania svojho motorového vozidla z areálu
letiska, kde sa festival konal. So zohľadnením vyššie uvedených okolností spáchania činu, dospel
súd k záveru, že vyššie uvedený peňažný trest, ktorého zaplatením dôjde k zahladeniu predmetného
odsúdenia a zároveň k odstráneniu diskvalifikačných dôsledkov straty zamestnania obžalovaného, aj
bez uloženia trestu zákazu činnosti je svojim charakterom dostatočným, pre celkové dosiahnutie účelu

trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie
individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku. Napokon
súd poznamenáva, že so zohľadnením samotného individuálno-preventívneho účinku trestu, resp.
samotného trestného konania, by boli splnené podmienky na postup v zmysle § 216 Trestného poriadku
(podmienečné zastavenie trestného stíhania), avšak aj so zohľadnením neopomenuteľného generálno-

preventívneho účinku trestu dospel súd k záveru o nutnosti uloženia trestu obžalovanému.

S argumentmi prvostupňového súdu sa nestotožňujem, pretože ich považujem za vecne nesprávne,
nekorešpondujúce s kritériami súdnej individualizácie trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, pričom trest má v rámci individuálnej a generálnej prevencie zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov.

Trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest

zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti
prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní k okolnostiam predmetného skutku uviedol, že potom, čo
prešla búrka bol festival ukončený. Že je Pohoda zrušená sa dozvedeli asi o polnoci. Zhruba o 2:00 -

3:00 hod. prestaTpíT: Asi o 01:30 - 02:30 hod, sa dozvedel, že bude musieť odviezť automobil z areálu
letiska. Do tej doby požíval alkoholické nápoje.Vrámcizistenéhoskutkovéhostavupoukazujemnaskutočnosť,žeobžalovanýA.B.sibolvedomý,žeje
pod vplyvom alkoholu a napriek tomu dňa 13.07.2024 v čase o 15:05 hod. viedol svoje osobné motorové
vozidlo zn. Volvo, ečv. XXXXXXX, pričom jazdil po ceste 111/1868 smerom od letiska Trenčín k ceste

1/9, kde v križovatke cesty lll/l 868 a účelovej komunikácie vedúcej k futbalovému ihrisku vo Veľkých
Bierovciach, bolo vozidlo zastavené a kontrolované hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu
Prievidza, pričom vodič vozidla bol vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky, ktorú dobrovoľne vykonal na
prístrojiAlcotestDrager7410č.ARMJ-0700dňa13.07.2024včaseo15:08hod.spozitívnymvýsledkom
merania 0,83 mg/l alkoholu vdychu a opakovanú dychovú skúšku vykonal dňa 13.07.2024, v čase o

15:29 hod. s výsledkom 0,80 mg/1 alkoholu v dychu.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní teda nepochybne vyplýva, že obžalovaný si bol
vedomý, že je pod vplyvom alkoholický látok a napriek tejto okolnosti viedol v inkriminovanom čase svoje
osobné motorové vozidlo, pričom sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 odsek 1 Trestného zákona práve v súvislosti s touto činnosťou. Obžalovaný A. B. mohol vykonať

množstvo opatrení, aby k spáchaniu tohto trestného činu nedošlo, napr. mohol požiadať inú osobu, aby
mu auto preparkovala, resp. oznámiť skutočnosť, že je pod vplyvom alkoholu a nemôže preparkovať
auto samotným organizátorom podujatia a požiadať o neskoršie preparkovanie, avšak ani jedno z týchto
opatreníobžalovanýnevykonal,pričommumuselibyťznámeriziká,ktoréprivedenívozidlapodvplyvom
alkoholu hrozia, a to najmä aj s ohľadom na jeho zamestnanie - obžalovaný pracuje pre spoločnosť

Wizzair ako pilot od septembra 2016. S ohľadom na uvedené skutočnosti je potrebné obžalovanému
A. B. uložiť aj trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona v dolnej polovici zákonného
rozpätia trestnej sadzby.

S poukazom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu, s prihliadnutím na povahu a charakter

konania obžalovaného, možno konštatovať, že uložený trest nezodpovedá zákonným požiadavkám
proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, ani neodradzuje ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti neposilňuje pocit právnej istoty
a spravodlivosti, preto nemôže plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Na základe uvedeného odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne

navrhujem:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušiť v odvolaním napadnutej časti rozsudok

Okresného súdu Trenčín spisová značka 0T 152/2024 zo dňa 20.08.2024 a vrátiť vec súdu prvého
stupňa, aby vo veci opätovne rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„V trestnej veci obi. A. B., nar.: 05.10.1981 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona podal prokurátor odvolanie, ku ktorému obžalovaný uvádza nasledovné:

Obžalovaný má za to, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín je vecne správne a pridržiava sa svojich
tvrdení uvedených na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 3ňa 20.08.2024. Obžalovaný svoju Vinu priznal

a skutok oľutoval a v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie o vine.
Obžalovaný uvádza, že k spáchaniu skutku došlo po nesprávnom vyhodnotení situácie po udalosti na
festivale Pohoda. Obžalovaný nebol nikdy trestne stíhaný a v roku 2005 sa dopustil zanedbateľného
dopravného priestupku. Obžalovaný pracuje ako pilot pre spol. G., ktorá každoročne preskúmava
bezúhonnosť svojich zamestnancov. V prípade, že by bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti

a tento zápis by bol uvedený vo výpise z registra trestov, znamenalo by to pre obžalovaného stratu
zamestnania. Strata zamestnania by bola v danom prípade kontraproduktívna, keďže mu bol uložený
značne vysoký peňažný trest a stratou zamestnania by bola ohrozená možnosť zaplatenia tohto
peňažného trestu.

Z pracovného posudku zamestnávateľa vyplýva, že obžalovaný je zodpovedný, usilovný a lojálny
pracovník, ktorý striktne dodržiava zásady bezpečnosti.Z ust. § 56 ods. 3 Trestného zákona vyplýva, že peňažný trest môže byť uložený ako samostatný trest,
ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy, nie je potrebné uloženie iného trestu. Obžalovaný má za to, že sú u

neho splnené zákonné podmienky pre uloženie samostatného trestu - peňažného trestu. V tomto smere
poukazujeme aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčíne č.k. 2To/11/2022.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme odvolaciemu súdu, aby zamietol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol, aby
odvolací súd sám uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti. Obhajoba zotrvala na svojom písomnom
vyjadrení a navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v

uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,

pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7

Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania prokurátora z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie
rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., prokurátor výslovne navrhol zrušiť rozsudok

okresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda
z dôvodov neprimeranosti uloženého trestu.

Pokiaľ ide o konkretizáciu vyššie uvedenej neprimeranosti trestu, prokurátor v podanom odvolaní
namieta neprimeranú miernosť obžalovanému uloženého peňažného trestu pri súčasnom neuložení aj

trestu zákazu činnosti viesť motorového vozidlá akéhokoľvek druhu.

Podstata odôvodnenia odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že
okresný súd pri ukladaní trestu nezohľadnil samotnú povahu spáchaného trestného činu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pre spáchanie ktorého je na obžalovaného

potrebné pôsobiť aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Tiež nedostatočne vyhodnotil iné
možnosti, ktoré obžalovaný mohol využiť, aby sa trestnej činnosti nedopustil napriek jeho vedomosti
o ovplyvnení návykovou látkou. Uvedené okolnosti podľa názoru prokurátora svedčia z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie o potrebe ukladania aj trestu zákazu činnosti viesť motorového
vozidlá akéhokoľvek druhu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti, na základe ktorých
okresný súd určil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) a písm. n) u obžalovaného, majú
úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Vzhľadom na okresným súdom zistené osobné a
majetkové pomery týkajúce sa osoby obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, správne boli

aj závery okresného súdu o neexistencii potreby pôsobenia na obžalovaného trestom odňatia slobody.
Podľa názoru odvolacieho súdu však okresný súd nie dôsledne vyhodnotil všetky kritériá pre určenie
druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. a § 61 Tr. zák. s poukazom na ukladanie trestu
obžalovanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., v dôsledku čohookresný súd pri uložení peňažného trestu bez trestu zákazu činnosti uložil obžalovanému neprimerane
mierny trest.

Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora o potrebe uloženia
obžalovanému okrem peňažného trestu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu podľa § 61 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu je ukladanie tohto druhu treste pri trestnom
čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. nevyhnutné pre dosiahnutie účelu
trestu uvedeného v ustanovení § 34 Tr. zák. a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie,

pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti prípadu alebo pomery na strane obžalovaného. Podľa názoru
odvolacieho súdu, takéto výnimočné okolnosti prípadu alebo pomerov na strane obžalovaného zistené
neboli.

Obžalovaný v tomto konaní v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,
viedol motorové vozidlo, pri ktorej činnosti mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú

škodu na majetku. Odvolaciemu súdu sú z jeho vlastnej praxe, ale aj poznatkov o medializovaných
prípadoch známe prípady veľmi závažných následkov v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod
vplyvom návykových látok. Zo skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku odvolací súd naviac
zistil, že obžalovaný viedol motorového vozidlo s nameranou hladinou alkoholu 0,83 mg/l v dychu, čo
zodpovedá 1,73 promile, ktorá hladina alkoholu výrazne prevyšuje hranicu jedného promile alkoholu

v dychu, ktorá sa pri vedení motorového vozidla už považuje za trestný čin a nie priestupok podľa §
22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. K tomu odvolací súd uvádza, že ukladanie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je bežnou a štandardnou praxou aj pri ukladaní sankcii
v priestupkovom konaní pre vyššie uvedený priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Pokiaľ teda aj za menej závažné konanie pri vedení motorového vozidla je ukladaná sankcia v

podobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v rámci priestupkového konania, pri aplikácii zásady „od
menšieho k väčšiemu“, je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné pri závažnejšom konaní ukladať
páchateľom tohto trestného činu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá podľa § 61 Tr. zák.

Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré okresný súd neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti, ktoré

mali spočívať v okolnostiach prípadu spočívajúcich v náhlom ukončení festivalu a nevyhnutnosti
vyparkovania motorového vozidla, odvolací súd sa s týmito dôvodmi nestotožnil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že obžalovaný viedol motorové vozidlo až po viac ako dvanástich
hodinách od doby, keď sa dozvedel, že bude potrebné vozidlo preparkovať. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu nevznikla žiadna naliehavá situácia, ktorú by nebolo možné vyriešiť iným spôsobom,

k čomu mal obžalovaný dostatok časového priestoru. Za dôvod pre neuloženie trestu zákazu činnosti
nepovažoval odvolací súd ani skutočnosť, že obžalovaný môže prísť v prípade uloženia trestu zákazu
činnosti o zamestnanie. Pokiaľ by dôvodom neuloženia tohto trestu mala byť strata zamestnania, podľa
názoru odvolacieho súdu by to znamenalo vylúčenie určitého okruhu páchateľov (tých, ktorí potrebujú
pre výkon práce vodičské oprávnenie) z možnosti ukladania trestu zákazu činnosti, čím by sa výrazne

obmedzili možnosti splnenia účelu trestu uvedené v § 34 Tr. zák.

Odvolací súd sa po ustálení potreby ukladania obžalovanému okrem primeraného peňažného trestu aj
trest zákazu činnosti zaoberal výmerou tohto trestu. Odvolací súd pri prihliadnutí k osobe obžalovaného,
správne už okresným súdom zisteným trom poľahčujúcim okolnostiam, jeho predchádzajúcemu životu,

priznaniu a vyhláseniu o vine na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že u obžalovaného bude
účel trestu v zmysle § 34 Tr. zák. naplnený aj uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. S poukazom na uvedené,
odvolací súd za aplikácie § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 a § 39 ods. 5 Tr. zák. uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov,

teda znížený o jednu tretinu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorý trest považuje
za dostatočný pre splnenie účelu trestu uvedeného v § 34 Tr. zák. ako aj individuálnej a generálnej
prevencie.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd po zistení neprimeranej miernosti okresným súdom uloženého

trestu obžalovanému podľa § 321 ods. 1 písm. e), Tr. por. zrušil odvolaním napadnuté výroky rozsudku
okresnéhosúduouloženomtreste.Keďženazákladepreskúmaniaveciodvolacísúddospelkzáveru,že
novérozhodnutiemožnourobiťnapodkladeskutkovéhostavu,ktorýbolokresnýmsúdomvnapadnutomrozsudku správne zistený, rozhodol odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozsudkom tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.