Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216521
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124216521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobkyne:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky,
bytom D. E. D., F. XXXX/XX, zastúpenej: JUDr. Andrej Terem, advokát,
so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Karadžičova 8/A, IČO: 44 564 201 proti žalovanej:
Základná škola, J. A. Komenského 1290/1, Bánovce nad Bebravou, so sídlom Bánovce nad Bebravou,
J. A. Komenského 1290/1, IČO: 36 128 473, zastúpenej:
JUDr. Róbert Bockanič, advokát, so sídlom Bratislava, Seberíniho 1, IČO: 31 805 922,

o zaplatenie 42.470,30,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 14Cpr/15/2024-115 zo dňa 4. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 42.470,30
eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 42.470,30 eur od 16.01.2024 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, v zostávajúcej časti žalobu zamietol /výrok II./ a žalobkyni

priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania 98 %,
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením /výrok
III./.

2. Na odôvodnenie svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala od žalovanej zaplatenia 42.470,30 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne od 16.01.2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy

pre žalovanú ako zamestnávateľa vykonávala ako zamestnanec druh práce - učiteľka. Dňa 13.06.2016
bola na ňu podaná Okresnou prokuratúrou Bánovce nad Bebravou obžaloba pre pokračovací zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
g), písm. j) Trestného zákona a podľa § 9 ods. 2 vtedy platného zákona č. 317/2009 Z.z. účinného do
31.08.2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch, jej zamestnávateľ dňa 19.07.2016 oznámil,
že odo dňa 19.07.2016 pozastavuje jej výkon pedagogickej činnosti s tým, že jej patrí podľa platného
§ 9 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z.

50 % funkčného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy, ktorý by jej patril, ak by jej nebol
pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej činnosti. Rozsudkom Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/34/2016-905 zo dňa 11. apríla 2022 bola žalobkyňa v plnej miere
spod obžaloby oslobodená. Uznesením Krajského súdu v Trenčínesp. zn. 3To/58/2022-959 zo dňa 22. novembra 2023 bolo odvolanie prokurátora voči tomuto rozsudku
zamietnuté ako nedôvodné. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. novembra 2023. Žalobkyňa
oslobodenie spod obžaloby žalovanej oznámila 20.12.2023. Výkon pedagogickej činnosti žalobkyne

tak bol pozastavený od 19.07.2016 do právoplatnosti rozsudku o oslobodení spod obžaloby t.j. do
22.11.2023. Avšak dňa 01.09.2021 bol s ňou ukončený pracovný pomer pre nadbytočnosť, ktorý
napadla na súde. Nárokovaným obdobím je nateraz teda obdobie od 19.07.2016 do 01.09.2021. Počas
nárokovanéhoobdobiajejžalovanývyplácal50% funkčnéhoplatu.Toutožalobousažalobkyňadomáha
zaplatenia doplatku funkčného platu v sumách vyčíslených v žalobe za jednotlivé mesiace rozhodného

obdobia. Žalovaná poprela žalobou uplatnený nárok žalobkyne. Namietala predčasné podanie žaloby
s odôvodnením, že nárok uplatnený žalobou nie je splatný. K ukončeniu pozastavenia výkonu
pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca nedochádza podľa nej momentom právoplatnosti
rozsudku, ktorým je pedagogický zamestnanec oslobodený spod obžaloby, ani momentom oznámenia
zamestnanca zamestnávateľovi, že bol oslobodený spod obžaloby ale k ukončeniu pozastavenia
výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca je potrebný úkon zamestnávateľa, ktorým

rozhodne o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a to na
základe oznámenia, že zamestnanec bol oslobodený spod obžaloby. Zamestnancovi vznikne nárok na
doplatenie rozdielu svojho skráteného funkčného platu až po rozhodnutí zamestnávateľa o ukončení
pozastavenia výkonu pracovnej činnosti
a zamestnávateľovi uplynie lehota na doplatenie rozdielu funkčného platu svojmu pedagogickému

zamestnancovi 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom rozhodol o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca.
V tomto prípade žalobkyňa uplatnila svoj nárok bez splnenia týchto podmienok a jej nárok tak nie je
splatný.

3. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovanej
od 22.08.1995 na základe pracovnej zmluvy ako učiteľka. Dňa 13.06.2016 bola ňu podaná Okresnou
prokuratúrou Bánovce nad Bebravou obžaloba sp. zn. Pv XX/XX/XXXX-23
a to pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g), písm. j) Trestného zákona. Podľa § 9 ods.

2 zák. č. 317/2009 Z.z. účinného do 31.08.2019 o pedagogických
a odborných zamestnancoch žalobkyňa ako pedagogický zamestnanec podanie tejto obžaloby oznámila
zamestnávateľovi dňa 04.07.2016 a zamestnávateľ jej dňa 19.07.2016 písomným oznámením
pozastavil výkon pedagogickej činnosti. Zároveň jej oznámil, že jej patrí ako pedagogickému
zamestnancovi v zmysle vtedy platného § 9 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z.

50 % funkčného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy, ktorý by jej patril, ak by jej nebol
pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej činnosti. Podľa § 15b
ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
účinného od 1. septembra 2019 počas pozastavenia výkonu pracovnej činnosti patrí pedagogickému
zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu

nebol pozastavený výkon pracovnej činnosti, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Ak pedagogický
zamestnanec alebo odborný zamestnanec nebol právoplatne odsúdený, zamestnávateľ mu najneskôr
do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti, doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho
funkčný plat skrátený. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

č. k. 1T/34/2016-905 zo dňa 11. apríla 2022 bola žalobkyňa v plnej miere spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Bánovce nad Bebravou Pv59/16/3301-23 oslobodená. Uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 3To/58/2022-959 zo dňa 22. novembra 2023 bolo odvolanie prokurátora voči rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/34/2016 zamietnuté. Toto nadobudlo právoplatnosť
22. novembra 2023. Uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne č. k. 3To/58/2022-959 zo dňa 22. novembra 2023 žalobkyňa osobne prevzala na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou dňa 18.12.2023 a oslobodenie spod obžaloby žalovanej oznámila
20.12.2023. Žalovaná v trestnej veci žalobkyne nebola účastníkom konania a preto sa jej rozhodnutie
v tejto trestnej veci nedoručovalo a žalovaná bola odkázaná na to, aby jej niekto oznámil, že sa
trestné konanie skončilo. Iné rozhodnutie o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej/pracovnej

činnosti žalobkyne vydané nebolo. Dňa 01.09.2021 bol so žalobkyňou ukončený pracovný pomer pre
nadbytočnosť, ktorý napadla na súde. Počas obdobia od 19.07.2016 do 01.09.2021 žalovaná žalobkyni
vyplácala50%funkčnéhoplatuažalobkyňažaloboupožadujedoplatiťjehodoplatokvovýške42.470,30
eur brutto, pričom výška nedoplatku ani žalované obdobie nebolo medzi stranami sporné.4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 9 ods. 2 a 3, § 60 ods. 12 zákona č. 317/2009 Z.z. o
pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v znení platnom a účinnom do 31.08.2019, podľa § 15b ods. 4 a 5, § 86 ods. 4, § 87 ods. 1 zákona
č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov platného a účinného od 01.09.2019, § 517 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v prejednávanej veci išlo iba

o vyriešenie spornej právnej otázky, či nárok uplatnený žalobou je splatný alebo nie a ak áno, od kedy.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona č. 317/2009, účinného v čase pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti
zamestnanca-žalobkynespolusustanovením§60ods.12uvedenéhozákonaukladá zamestnávateľovi
postup podľa zákona o správnom konaní, teda rozhodnutie zamestnávateľa
o pozastavení výkonu pedagogickej činnosti musí mať písomnú formu a konkrétny obsah, na rozdiel

od obsahovo totožného znenia § 15b ods. 4 zákona č. 138/2019 Z.z účinného od 01.09.2019, na ktorý
sa zákon o správnom konaní nevzťahuje. Z oboch týchto ustanovení
(§ 9 ods. 2 ako aj § 15b ods. 4) vyplýva obligatórna povinnosť zamestnávateľa pozastaviť výkon
pracovnej činnosti (pedagogickej činnosti) pedagogickému zamestnancovi z dôvodov tam uvedených,
pričom pozastavenie sa týka vedomosti o podaní obžaloby vo veci spáchania úmyselného trestného

činu, ktorým bol aj trestný čin, pre ktorý bola vznesená obžaloba žalobkyni trestnej veci sp. zn.
1T/34/2016 vedeného na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou. Zákon č. 317/2009 Z.z. bol
účinný do jeho zrušenia zákonom č. 138/2019 Z.z. (účinný od 01.09.2019) a nový právny predpis
neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, podľa ktorého zákona sa majú spravovať mzdové nároky
na doplatok rozdielu vo funkčnom plate, ktorého vyplácanie bolo pozastavené vo výške 50 % na

základe § 9 ods. 2 a 3 zrušeného zákona č. 317/2009 Z.z. Žalovaná na základe (ústneho) oznámenia
žalobkyne o vznesení obžaloby pre úmyselný trestný čin rozhodnutím zo dňa 20.07.2016 s účinnosťou
od 19.07.2016 do právoplatného rozhodnutia súdu pozastavila žalobkyni výkon jej pedagogickej
činnosti. Takže súd na právne vzťahy vyplývajúce z tohto rozhodnutia aplikoval znenie
§ 9 ods. 2 a 3 zákona č. 317/2009 Z.z. účinného v čase pozastavenia výkonu pedagogickej

činnosti žalobkyni, kedy sa na rozhodnutia zamestnávateľa vzťahoval zákon o správnom konaní.
Toto rozhodnutie z 20.07.2016 obsahuje začiatok pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti dňom
19.07.2016 a jeho koniec (právoplatné rozhodnutie súdu), ktorým bolo trestné konanie vedené
pred Okresným súdom v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 1T/34/2016 skončené právoplatne dňa
22.11.2023, oslobodením žalobkyne spod obžaloby. Pretože nedošlo k právoplatnému odsúdeniu

zamestnanca na základe obžaloby, pre ktorú bol výkon pedagogickej činnosti žalobkyni pozastavený,
zamestnávateľ priamo ex lege bol povinný najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti (22.11.2023) doplatiť rozdiel,
o ktorý bol funkčný plat žalobkyne skrátený, čiže žiadne ďalšie rozhodnutie zamestnávateľa
v prejednávanej veci už nebolo potrebné. Toto rozhodnutie o ukončení pozastavenia výkonu

pedagogickej činnosti ku konkrétnemu dňu (odkaz na právoplatné rozhodnutie v trestnej veci) už bolo
zamestnávateľom urobené v písomnej podobe dňa 20.07.2016 priamo v rozhodnutí, ktorým sa rozhodlo
aj
o začiatku pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti. Lehota 15. kalendárnych dní na plnenie
(vyplatenie) 50 % doplatku rozdielu na funkčnom plate uplynula dňa 15.12.2023 podľa

§ 9 ods. 3 posledná veta zákona č. 317/2009 Z.z., čiže od 16.12.2023 by bola žalovaná
v omeškaní s doplatkom funkčného platu, ak by k 22.11.2023 mala žalovaná vedomosť o tom,
že sa trestné konanie právoplatne skončilo. V prejednávanej veci sa však nepodarilo preukázať, že
žalovaná ku dňu 22.11.2023 mala vedomosť o právoplatnom skončení trestného konania vo veci sp. zn.
1T/34/2016 a teda o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne, ktoré bolo na jeho

právoplatnosť viazané. Nebolo sporné, že žalovaná (ako právnická osoba) nebola nijako zúčastnená na
trestnom konaní žalobkyne ani ako poškodená
a preto nemohla mať prístup do elektronického súdneho spisu. O výsledku trestného konania sa
žalovaná dozvedela až na základe listu od žalobkyne doručeného dňa 20.12.2023, kedy jej
bolo doručené čiastkové rozhodnutie prvej strany uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

3To/58/2022, ktorým bolo zamietnuté dňa 22.11.2023 odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu
rozsudku žalobkyne spod obžaloby sp. zn. 1T/34/2016 a tým sa celé trestné konanie právoplatne
skončilo. Preto súd dospel k záveru, že nárok na plnenie žalobou uplatneného nároku sa stal ex lege
splatným dňa 22.11.2023, právoplatným skončením trestného konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanánebola ochotná splniť pohľadávku vzniknutú za obdobie od 19.07.2016 do 01.09.2021 vo výške doplatku
rozdielu na funkčnom plate, ktorá nebola sporná 42.470,30 eur dobrovoľne, súd ju k tomu zaviazal.
Pokiaľ ide o úrok

z omeškania, súd sa nestotožnil so žalobkyňou, že žalovaná bola v omeškaní od 16.12.2023. Pokiaľ
sa o právoplatnosti trestného konania dozvedela až 20.12.2023, nemohla jej lehota na plnenie uplynúť
skôr než 15.01.2024. Lehota na plnenie nedoplatku na funkčnom plate plynúca najneskôr do 15. dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zamestnávateľ ukončil pozastavenie výkonu
pracovnejčinnosti(od22.11.2023)muuplynuladňa15.12.2023avtedyeštenemalvedomosťovýsledku

trestného konania (mal ju až 20.12.2023). Preto súd mal za to, že lehota na plnenie žalovanej začala
plynúť až od 15.01.2024, teda so začiatkom, od kedy sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku trest.
konania dňa 20.12.2023 s následným plynutím 15 dní v nasledujúcom mesiaci, t.j. do 15.01.2024 a do
omeškania s plnením sa dostal až 16.01.2024. Preto súd priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej
výške 9,5 % ročne
z dlžnej sumy 42.470,30 eur až od 16.01.2024 do zaplatenia a vo zvyšku nároku na úrok

z omeškania od 16.12.2023 žalobu zamietol.

5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len CSP/. Žalobkyňa mala
v spore len pomerný úspech. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (do 04.11.2024) si uplatnila vyčíslený nárok

na zaplatenie 42.470,30 eur + úrok z omeškania 9,5 % ročne od 16.12.2023 vo výške 46.062,82 eur a
súd jej priznal vyčíslený nárok na zaplatenie
42.470,30 eur + úrok z omeškania 9,5 % ročne od 16.01.2024 vo výške 45.720,15 eur.
Teda v 99 % mala žalobkyňa úspech a v 1 % neúspech, pomer úspechu a neúspechu je
98 % (99 % - 1 %) v prospech žalobkyne.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to do výrokov I. o jej povinnosti zaplatiť
žalobkyni 42.470,30 eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 42.470,30 eur od 16.01.2024 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a proti výroku III. o náhrade trov konania.
Z obsahu rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa priklonil

k právnemu názoru žalobkyne pokiaľ ide o posúdenie otázky, či osobitné rozhodnutie zamestnávateľa
o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej/pedagogickej činnosti zamestnanca je, alebo nie je
nevyhnutým predpokladom na doplatenie rozdielu skráteného funkčného platu žalobkyne. Táto
otázka bola od počiatku medzi žalovanou a žalobkyňou sporná. Žalobkyňa tvrdila, že na
ukončenie pozastavenia výkonu jej pracovnej činnosti nie je potrebný osobitný úkon, resp. osobitné

rozhodnutie zo strany žalovanej a k ukončeniu pozastavenia výkonu pracovnej činnosti dochádza
momentom právoplatnosti rozsudku, ktorým mala byť oslobodená spod obžaloby pre úmyselný
trestný čin. Žalovaná tento právny názor žalobkyne od počiatku odmieta a má za to, že moment
právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku nemožno považovať za deň kedy automaticky dochádza k
ukončeniu pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. Stotožňovanie dňa

právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku
s dňom, kedy automaticky došlo k ukončeniu pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického
zamestnanca totiž nemá oporu v ustanoveniach zákona. Ak by zákonodarca zamýšľal naviazať zánik
pozastavenia výkonu pracovnej činnosti priamo na deň právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, zvolil
by takú formuláciu, z ktorej by bolo zrejmé, že žiadny aktívny úkon nie je potrebný a pozastavenie

zaniká, resp. sa končí bez potreby ďalšej ingerencie. Pri jazykovom výklade si je potrebné všimnúť,
že zákonodarca nevyužíva trpný rod, napríklad vo forme „..., v ktorom sa ukončilo pozastavenie alebo
v ktorom sa skončilo pozastavenie", ktoré by indikovalo ukončenie pozastavenia výkonu bez potreby
aktívneho úkonu. Ak ustanovenie § 15b ods. 4 zákon č. 138/2019 Z.z. (ako aj § 9 ods. 2 zákon
č. 317/2009 Z.z.) nespochybniteľne zveruje do rúk zamestnávateľa oprávnenie a súčasne povinnosť

rozhodnúť o pozastavení výkonu pracovnej činnosti svojho pedagogického zamestnanca potom je
potrebné prisvedčiť názoru, že ustanovením § 15b ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z. (ako
aj § 9 ods. 3 zákon č. 317/2009 Z.z.) je zamestnávateľovi zverené aj oprávnenie na vykonanie úkonu
spočívajúceho v ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti tohto dotknutého pedagogického
zamestnanca. Aj sama žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej v tejto právnej veci uviedla, že

žalovaná vedela 20. decembra 2023, že žalobkyňa bola právoplatne oslobodená spod obžaloby, preto
bola povinná ukončiť jej pozastavenú
pracovnú činnosť buď od 20. decembra 2023 alebo spätne od 22. novembra 2023 a najneskôr 15.
januára 2024 doplatiť jej zadržaných 50 % funkčného platu. Žalobkyňa si bola zjavne vedomá, ženevyhnutným predpokladom ukončenia pozastavenia výkonu jej pracovnej činnosti je rozhodnutie
žalovanej o ukončení pozastavenia výkonu jej pracovnej činnosti. Aj samotný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že žiadne ďalšie rozhodnutie zamestnávateľa už nebolo potrebné,

pretože rozhodnutie o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti ku konkrétnemu dňu (odkaz
na právoplatné rozhodnutie v trestnej veci) už bolo zamestnávateľom urobené v písomnej podobe dňa
20.07.2016 priamo v rozhodnutí, ktorým sa rozhodlo aj o začiatku pozastavenia výkonu pedagogickej
činnosti. Z toho vyplýva, že aj súd prvej inštancie zdieľa názor žalovanej, podľa ktorého osobitné
rozhodnutie žalovanej

o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej/pedagogickej činnosti bolo nevyhnutným predpokladom
na doplatenie rozdielu skráteného funkčného platu žalobkyni a naopak netvrdí, že by rozhodnutie
o skončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne nebolo vôbec potrebné, resp. že
vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku by bolo bez právneho významu. Napokon žalovaná
nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého rozhodnutie o ukončení pozastavenia výkonu
pedagogickej činnosti žalobkyne už bolo žalovaným urobené v písomnej podobe dňa 20.07.2016.

V tomto oznámení zamestnávateľa (žalovanej) sa výslovne uvádza nasledovné: zamestnávateľ s
okamžitou platnosťou od prvého pracovného dňa po ukončení Vašej práceneschopnosti t. j. 19.07.2016
pozastavuje výkon pedagogickej činnosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 317/2019 Z.z. Následne je v
oznámení zamestnávateľa citovaná pasáž § 9 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. - Zamestnávateľ až do
právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pedagogickej činnosti pedagogickému zamestnancovi

alebo výkon odbornej činnosti odbornému zamestnancovi, proti ktorému bola podaná obžaloba pre
spáchanie úmyselného trestného činu alebo pre spáchanie trestného činu z nedbanlivosti v súvislosti s
výkonompedagogickejčinnostialebosvýkonomodbornejčinnostiajehoďalšiepôsobenievzamestnaní
by ohrozovalo riadny výkon pedagogickej činnosti alebo riadny výkon odbornej činnosti. Žalovaná má
za to, že citovaním pasáže

§ 9 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. zamestnávateľ (žalovaná) iba verbalizoval znenie tohto zákonného
ustanovenia, aby tak žalobkyňu oboznámil aj s textom zákonného ustanovenia, na základe ktorého jej
bol pozastavený výkon pedagogickej činnosti, resp. ktorý bol právnym základom pre postup žalovaného
ako zamestnávateľa. Poukazuje na zrejmý rozdiel v spôsobe formulácie, keď pozastavenie výkonu
pedagogickej činnosti žalobkyne je formulované ako autoritatívne a jasné rozhodnutie zamestnávateľa,

vyjadrujúce jeho vôľu. Ak by žalovaný chcel súčasne rozhodnúť o momente ukončenia pozastavenia
výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne, tak by použil rovnako úderné a jasné vyjadrenia (napríklad:
„Pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti vám bude ukončené okamžite v momente právoplatného
oslobodenia spod obžaloby"). Citovanie pasáže § 9 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. zo strany žalovanej
v oznámení zamestnávateľa nemožno interpretovať tak, že žalovaná takto vyjadrila vopred svoju vôľu

ohľadne momentu ukončenia pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne. Podľa žalovanej
je teda nesprávne vykladať ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
č. 317/2009 Z.z. tak, že právoplatným rozhodnutím súdu o oslobodení spod obžaloby dochádza
automaticky k ukončeniu pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti zamestnanca
a zamestnávateľ vôbec nemusí rozhodnúť o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti

zamestnanca. K ukončeniu pozastavenia výkonu bolo potrebné osobitné rozhodnutie žalovanej,
pričom takéto rozhodnutie nebolo zo strany žalovanej urobené a tak žalobkyni nevznikol nárok na
doplatenie rozdielu skráteného funkčného platu. Nárok pedagogického zamestnanca na doplatenie
rozdielu funkčného platu, ktorý mu bol skrátený ako dôsledok pozastavenia výkonu pracovnej/
pedagogickej činnosti z pohľadu žalovanej vzniká až momentom rozhodnutia zamestnávateľa o

ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti. Od uvedeného momentu zamestnávateľovi plynie
lehota na doplatenie tohto rozdielu, pričom nárok sa stáva splatným 15. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
k tomuto rozhodnutiu došlo. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej žalovaná na svoju obranu
v odvolaní neuvádza nič nové, len to, čo už uviedla vo svojich skorších vyjadreniach v tomto konaní,
teda že nebola povinná najneskôr do 15.01.2024 doplatiť žalobkyni 50 % funkčného platu preto, lebo
ešte žiadnym aktívnym úkonom neukončila pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne.

Žalobkyňa súhlasí so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom rozsudku, podľa ktorého
žalovaná už ukončila pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne v Oznámení zo dňa
20.07.2016, kde uviedla, že žalobkyni pozastavuje výkon od 19.07.2016 v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
317/2019, čo je : „...až do právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní.“, čo bolo do 22.11.2023,lebo v tento deň nadobudol rozsudok súdu v trestnom konaní právoplatnosť. Ak zákonodarca v § 9 ods.
2 zákona č. 317/2009 Z.z. jednoznačne určil, že zamestnanec má mať pozastavený výkon pedagogickej
činnosti až do právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní, znamená to, že určil presne na deň,

dokedy môže mať zamestnanec pozastavený výkon. Zákonodarca nedal zamestnávateľovi oprávnenie,
aby sám zamestnávateľ rozhodol dokedy bude mať zamestnanec pozastavený výkon pedagogickej
činnosti. Taký výklad žalovaného je ústavne nekonformný. Žalobkyňa poukázala aj na to, že v Oznámení
zo dňa 20.07.2016 žalovaná nenapísala, že žalobkyni pozastavuje výkon pedagogickej činnosti na dobu
neurčitú až pokiaľ ona sama pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti nezruší. Žalovaná tak napísať

ani nemohla, lebo takú právomoc zákonodarca žalovanej nedal. Je potom jedno, či deň ukončenia
žalovaná určila v momente pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti vydaním Oznámenia zo dňa
20.07.2016 alebo by ho určila spätne od 22.11.2023 po tom, čo sa 20.12.2023 od žalobkyne dozvedela,
že žalobkyňa nebola právoplatne odsúdená. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

8. Na toto vyjadrenie žalobkyne na svoje odvolanie žalovaná uviedla, že sa nestotožňuje
s právnym posúdením veci zo strany žalobkyne, a teda ani s argumentáciou, na základe ktorej
žalobkyňa vyjadruje svoj súhlas s rozsudkom, ktorý žalovaná napadla svojím odvolaním. Žalovaná
má od počiatku za to, že moment právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku nemožno považovať za
deň kedy automaticky dochádza k ukončeniu pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického

zamestnanca. Stotožňovanie dňa právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku s dňom, kedy automaticky
došlo k ukončeniu pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca nemá oporu
v ustanoveniach zákona. Ak žalobkyňa bez vydaného rozhodnutia o ukončení pozastavenia výkonu jej
pracovnej činnosti uplatnila svoj nárok súdnou cestou, potom je nutné konštatovať, že ňou uplatnený
nárok ešte nevznikol a nebol ani splatný, pretože tento nárok podľa žalovanej vzniká až momentom

rozhodnutia zamestnávateľa
o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti. Žalovaná tak trvá na svojom odvolaní
a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

9. K tomuto sa vyjadrila žalobkyňa tak, že žalovaná ani vo svojom vyjadrení neuvádza na svoju

obranu nič nové, čo už neuviedla v konaní predtým. Kľúčovou otázkou v tejto veci je, kedy vzniká
nárok pedagogického zamestnanca na doplatenie rozdielu funkčného platu, ktorý mu bol krátený
v dôsledku pozastavenia výkonu jeho pedagogickej činnosti. V tejto otázke súd prvej inštancie uviedol,
že „Pretože nedošlo k právoplatnému odsúdeniu zamestnanca na základe obžaloby, pre ktorú bol výkon
pedagogickej činnosti žalobkyni pozastavený, zamestnávateľ priamo ex lege bol povinný najneskôr

do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu
pracovnej činnosti (22.11.2023) doplatiť rozdiel, o ktorý bol funkčný plat žalobkyne skrátený, čiže žiadne
ďalšie rozhodnutie zamestnávateľa v prejednávanej veci už nebolo potrebné.“. S týmto sa žalobkyňa
stotožňuje a žiada o potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti vo výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 42.470,30 eur, úrok z
omeškania 9,50 % ročne zo sumy 42.470,30 eur od 16.01.2024 do zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdiť.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania nebol odvolaním strán sporu napadnutý, preto je rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/.

12. Čo sa týka odvolaním žalovanej napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie
výrokom I. rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
42.470,30 eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 42.470,30 eur od 16.01.2024 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené peňažné plnenie v časti istiny predstavuje

doplatok funkčného platu žalobkyne ako pedagogického zamestnanca za dobu pozastavenia výkonu jej
pedagogickej činnosti podľa § 9 ods. 2 a 3, § 60 ods. 12 zákona
č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.08.2019. V konaní nebolo medzi stranami sporné,
žalobkyňa bola zamestnaná u žalovanej od 22.08.1995 na základe pracovnej zmluvy ako učiteľka.
Dňa 13.06.2016 bola na ňu podaná Okresnou prokuratúrou Bánovce nad Bebravou obžaloba pre

pokračovací zločin vydierania, čo žalobkyňa oznámila žalovanej ako zamestnávateľovi dňa 04.07.2016
a táto jej dňa 20.07.2016 písomným oznámením pozastavila výkon pedagogickej činnosti. Rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa
11. apríla 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. novembra 2023,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. novembra 2023, bola žalobkyňa spod obžaloby v celom rozsahu

oslobodená. Oslobodenie spod obžaloby žalobkyňa žalovanej oznámila 20.12.2023. Pred uvedeným
dňom nemala žalovaná o oslobodení žalobkyne spod obžaloby v trestnom konaní vedomosť. Počas
obdobia od 19.07.2016 do 01.09.2021 žalovaná žalobkyni vyplácala v zmysle zákona 50 % funkčného
platu a rozdiel oproti jej funkčnému platu za uvedené obdobie predstavuje sumu 42.470,30 eur brutto.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných

zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.08.2019,
pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi bez
zbytočného odkladu podanie obžaloby na jeho osobu vo veci spáchania úmyselného trestného činu
alebo trestného činu spáchaného z nedbanlivosti podľa odseku 1. Zamestnávateľ až do právoplatného
rozhodnutia súdu pozastaví výkon pedagogickej činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo výkon

odbornej činnosti odbornému zamestnancovi, proti ktorému bola podaná obžaloba pre spáchanie
úmyselného trestného činu alebo pre spáchanie trestného činu z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom
pedagogickej činnosti alebo
s výkonom odbornej činnosti a jeho ďalšie pôsobenie v zamestnaní by ohrozovalo riadny výkon
pedagogickej činnosti alebo riadny výkon odbornej činnosti.

14. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.08.2019,
počas pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti a výkonu odbornej činnosti patrí pedagogickému
zamestnancovi a odbornému zamestnancovi 50 % funkčného platu, najmenej však vo výške minimálnej

mzdy, ktorý by mu patril, ak by mu nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej
činnosti. Výška funkčného platu podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac
dosumy,ktorouje70%funkčnéhoplatu,ktorýbymupatril,akbynebolpozastavenývýkonpedagogickej
činnostialebovýkonodbornejčinnosti.Akpedagogickýzamestnanecaleboodbornýzamestnanecnebol
právoplatne odsúdený podľa odseku 1, zamestnávateľ mu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti
a výkonu odbornej činnosti, doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený.

15. Medzi stranami sporu šlo v podstate iba o vyriešenie spornej právnej otázky, či nárok žalobkyne
uplatnený žalobou vznikol a je splatný alebo nie. Rozpor medzi stranami vychádzal z toho, že

podľa žalobkyne pozastavenie výkonu jej pedagogickej činnosti skončilo automaticky právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o jej oslobodení spod obžaloby a žiadny úkon zamestnávateľa sa na ukončenie
dočasného pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti nevyžaduje, pretože § 9 ods. 2 zákona č.
317/2009 Z.z. určil presne moment, dokedy má mať zamestnanec pozastavený výkon pedagogickej
činnosti, a to do právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní. Na druhej strane podľa žalovanej

k tomuto ukončeniu pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti automaticky nedochádza a na jeho
ukončenie je potrebné, aby o tom zamestnávateľ rozhodol /viď. § 9 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z.,
podľaktoréhozamestnávateľvyplatízamestnancovi,ktorýmalpozastavenývýkonpedagogickejčinnosti
doplatok funkčného platu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti/, čo žalovaná v tomto prípade ešte

neurobila a tak žalobkyni zatiaľ nárok na doplatenie funkčného platu nevznikol, resp. nestal sa
splatným. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí potom vychádzal zo záveru, že oznámenie
žalovanej o pozastavení výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne z 20.07.2016 obsahuje nielen začiatok
pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti dňom (19.07.2016) ale aj jeho koniec (do právoplatného
rozhodnutia súdu). Pretože nedošlo k právoplatnému odsúdeniu žalobkyne na základe obžaloby, pre

ktorú bol výkon jej pedagogickej činnosti pozastavený, žalovaná ako zamestnávateľ bola povinná priamo
ex lege najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ukončila
pozastavenie výkonu pracovnej činnosti (22.11.2023) doplatiť rozdiel, o ktorý bol funkčný plat žalobkyne
skrátený, čiže žiadne ďalšie rozhodnutie zamestnávateľa v prejednávanej veci už nebolo potrebné. Totorozhodnutie o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti ku konkrétnemu dňu (odkaz na
právoplatné rozhodnutie v trestnej veci) už bolo žalovanou ako zamestnávateľom urobené v písomnej
podobe dňa 20.07.2016 priamo v rozhodnutí, ktorým sa rozhodlo aj

o začiatku pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovanejzaplatiťžalobkyniurčenúsumuakodoplatokfunkčnéhoplatužalobkynezadobupozastavenia
výkonu jej pedagogickej činnosti je vecne správne. Odvolací súd síce nesúhlasí so záverom súdu

prvej inštancie, že žalovaná už v samotnom oznámení o pozastavení výkonu pedagogickej činnosti
žalobkyne zo dňa 20.07.2016 sama určila deň, do ktorého bude pozastavenie pedagogickej činnosti
žalobkyne trvať - do právoplatného rozhodnutia súdu, pretože z obsahu tohto oznámenia vyplýva,
že žalovaná túto skutočnosť uviedla len ako doslovnú citáciu príslušného ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 317/2009 Z.z. (aj keď bez odkazu na konkrétny § zákona) ale nie vo výroku svojho
oznámenia - rozhodnutia o pozastavení výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne. Odvolací súd sa však

domnieva, že na ukončenie pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne nebolo potrebné,
aby žalovaná ako zamestnávateľ vykonala akýkoľvek ďalší úkon, pretože k jeho ukončeniu došlo
zo zákona právoplatnosťou rozhodnutia súdu o oslobodení žalobkyne spod obžaloby v trestnom konaní.

17. Zákona č. 317/2009 Z.z. stanovil ako jeden z predpokladov na výkon pedagogickej činnosti

bezúhonnosť pedagogického zamestnanca /§ 6 ods. 1 písm. b)/, ktorú vymedzuje
v § 9 ods. 1 tak, že za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti
s výkonom pedagogickej činnosti. Účelom stanovenia takéhoto predpokladu na výkon pedagogickej
činnosti je ochrana detí a žiakov. V záujme ochrany dieťaťa potom zákonodarca vytvoril také legislatívne

prostredie, ktoré umožní chrániť dieťa už od okamihu, v ktorom je preukázaných toľko skutočností, že sa
začne trestné stíhanie pedagogického za spáchanie trestného činu, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti s
výkonompedagogickejčinnosti.Abynemohloprísťkpriamemupôsobeniupedagogickéhozamestnanca
na dieťa ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. stanovuje povinnosť zamestnávateľa pozastaviť výkon pedagogickej

činnosti zamestnanca, na ktorého bola podaná obžaloba vo veci spáchania úmyselného trestného činu
alebo trestného činu spáchaného z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti. Toto
ustanovenie zároveň časovo ohraničuje dobu, po ktorú má pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti
trvať, keď uvádza "zamestnávateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon ... ". Zákon
teda neprenecháva na úvahu zamestnávateľovi a jeho rozhodnutiu, na akú dlhú dobu pozastaví výkon

pedagogickej činnosti svojho zamestnanca ale presne určuje, že to bude na dobu do právoplatného
rozhodnutia súdu. Zamestnávateľ tak nemôže rozhodnúť, že pozastaví výkon pedagogickej činnosti
svojho zamestnanca na dobu kratšiu alebo na dobu dlhšiu. Rovnako nie je podľa odvolacieho súdu ale
prípustné, aby zamestnávateľ rozhodoval o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti svojho
zamestnanca spätne, ku dňu právoplatného rozhodnutia súdu, čím by sa v podstate právne postavenie

zamestnanca stalo neistým, úplne závislým od vôle jeho zamestnávateľa, ktorý by mohol rozhodnutie
o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti zamestnanca odďaľovať, hoci o obžalobe na
jeho osobu už bolo právoplatne súdom rozhodnuté. Takýto úkon by bol čisto formálny, bez akéhokoľvek
významu, pretože
k ukončeniu pozastavenia pedagogickej činnosti by aj tak muselo prísť spätne ku dňu rozhodnutia súdu.

Jediným cieľom takéhoto úkonu zamestnávateľa by bolo len formálne naplnenie slovného vyjadrenia
ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z., podľa ktorého zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi,
ktorý mal pozastavený výkon pedagogickej činnosti doplatok funkčného platu najneskôr do 15. dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pedagogickej
činnosti.

18. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal pri svojom napadnutom rozhodnutí zo záveru, že
prerušenie výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne skončilo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu
o obžalobe žalobkyne v trestnom konaní /hoci išlo o záver založený na chybnej premise, že tento deň
už sama žalovaná ako zamestnávateľ určila vo svojom oznámení o prerušení výkonu pedagogickej

činnosti/. Žalobkyni preto v zmysle § 9 ods. 3 zákona
č. 317/2009 Z.z. vzniklo právo na doplatenie rozdielu, o ktorý bol jej funkčný plat po dobu pozastavenia
výkonu jej pedagogickej činnosti skrátený.19. Pokiaľ ide o splatnosť pohľadávky žalobkyne na doplatenie rozdielu skrátenia funkčného platu,
je potrebné, tak ako to urobil súd prvej inštancie, vychádzať z okamihu, kedy sa žalovaná ako
zamestnávateľ dozvedela o oslobodení žalobkyne spod obžaloby a teda o ukončení pozastavenia jej

pedagogickej činnosti, čo bolo dňa 20.12.2023. Táto skutočnosť v spojení s ustanovením § 9 ods. 3
zákona č. 317/2009 Z.z. znamená, že žalovaná bola povinná žalobkyni rozdiel skrátenia funkčného platu
zaplatiť do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ukončila pozastavenie
výkonu pedagogickej činnosti
/v zmysle nadobudla vedomosť o skončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti/, teda do

15.01.2024. V uvedený deň bola jej pohľadávka splatná a keďže žalovaná ju v uvedený deň nesplnila,
odo dňa nasledujúceho sa dostala so splnením svojho peňažného dlhu do omeškania a žalobkyni popri
istine doplatku funkčného platu patrí aj úrok z omeškania v zákonnej výške.

20. Odvolací súd na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
2 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne procesne úspešná a preto jej súd voči žalovanej priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ /§ 428 CSP/.