Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325200284
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2325200284.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek
senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar.
XX. XXXX XXXX, trvalo bytom C. D. XXX, 2. mal. E. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvalo bytom
C. D. XXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou-matkou-navrhovateľkou 1/, obaja navrhovatelia právne
zastúpení advokátkou: JUDr. Jana Juchová, Svätoplukova 16791/28, 821 08 Bratislava – mestská časť

Ružinov,IČO:53000501,protipovinnémuzneodkladnéhoopatrenia:B.B.,nar.XX.XXXXXXXXXXXX,
trvalo bytom C. D., prechodne bytom C. D. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 24. januára 2025 č. k. 35C/4/2025–
27, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd nepripúšťa zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým povinnému z neodkladného opatrenia ukladá
- nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. „C“ č. 910/127 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 158 m2, rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. „C“ č.
910/128 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 , letnej kuchyne súp. č. XXX postavenej na

parcele reg. „C“ č. 910/129 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, garáže súp. č. XXX postavenej
na parcele reg. „C“ č. 910/130 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, garáže súp. č. XXX
postavenej na parcele reg. „C“ č. 910/131 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, garáže súp.
č. XXX postavenej na parcele reg. „C“ č. 910/132 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, ktoré
sú zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV XXXX, okres: Galanta, obec: C.
D., kat. úz. C. D.,

- nepribližovať sa k navrhovateľom 1/ a 2/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na
procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní.

III. Odvolací súd p o u č u j e povinného z neodkladného opatrenia, že môže v postavení žalobcu podať
proti navrhovateľom 1/ a 2/ v postavení žalovaných na súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Navrhovatelia 1/ a 2/ majú proti povinnému z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol;
II. povinnému právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324
ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a 3

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
a § 11 a § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalejlen „O.z.“). Vecne dôvodil, že navrhovatelia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným
súdu 24.1.2025 žiadali, aby súd uložil povinnému
- aby nevstupoval do rodinného domu rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. „C“ č.

910/127 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2, rodinného domu súp. č. XXX postaveného na
parcele reg. „C“ č. 910/128 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, letnej kuchyne súp. č. XXX
postavenej na parcele reg. „C“ č. 910/129 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, garáže súp. č.
XXX postavenej na parcele reg. „C“ č. 910/130 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, garáže
súp. č. XXX postavenej na parcele reg. „C“ č. 910/131 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2,

garáže súp. č. XXX postavenej na parcele reg. „C“ č. 910/132 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29
m2 ktoré sú zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV XXXX, okres: Galanta,
obec: C. D., kat. úz. C. D. (ďalej len „nehnuteľnosti“),
- aby sa nepribližoval k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou konaní verejnej
správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní
- aby poučil povinného o možnosti podať žalobu povinného proti navrhovateľom o náhradu škody alebo

inejujmyspôsobenejmuvýkonomneodkladnéhoopatrenia,pričomvprípadeúspechuvkonaníotakejto
žalobe súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší podľa § 337 ods. 3 CSP.
Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka 1/ a jej brat F. G. sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, každý v podiele 1. Nehnuteľnosti obývajú v súčasnosti navrhovatelia a povinný. Brat
navrhovateľky musel pre neustále konflikty s povinným opustiť nehnuteľnosti a v súčasnosti žije na

ubytovni v H.. Navrhovateľka 1/ a povinný sú partnermi asi 3 roky, manželstvo uzavreli 20.12.2023.
Povinný sa k navrhovateľom dlhodobo správa veľmi zle, nadáva im, ponižuje ich, navrhovateľku núti,
aby mu posielala peniaze, napr. aj rodinné prídavky. Situácia sa vyhrotila a zhoršila hlavne za obdobie
posledného roka, odkedy sa s povinným zosobášila a ten sa nasťahoval do nehnuteľnosti. Povinný nie
je otcom navrhovateľa 2/. Situácia v rodine sa zhoršuje aj pre alkohol, ktorý povinný užíva na dennej

báze. Zarobené peniaze minie na alkohol, pod vplyvom alkoholu sa jeho agresivita ešte zhoršuje. Keď
peniaze nemá, žiada ich od navrhovateľky 1/. Situácia v rodine je preto napätá, agresivita povinného
je na dennom poriadku, keď nie je povinný v práci v Nemecku. Počas Vianočných sviatkov, keď
bol povinný dlhšie doma, sa situácia v rodine znova veľmi vyostrila. Povinný bol veľmi agresívny,
nadával navrhovateľke 1/, že je „piča jebnutá, kurva, debil“, nadával aj navrhovateľovi 2/. Svedkom tohto

správania bol brat navrhovateľky 1/, ktorý po dlhom čase prišiel na sviatky domov. Bol svedkom, ale aj
obeťou nadávok a vyhrážok zo strany povinného. V jeden večer, keď prišiel povinný opitý domov, im
všetkým nadával, že sú skurvená rodina. Povinný bol aj pasívne agresívny k navrhovateľom a bratovi
navrhovateľky 1/, s nožom v ruke škriabal po plechu na stole a robil neprimeraný nátlak na celú rodinu.
Keďže povinný asi 3 mesiace pracuje v Nemecku, po sviatkoch a po tom ako odišiel do Nemecka, sa

navrhovateľka 1/ rozhodla vyhľadať pomoc a situáciu riešiť. Vyhľadala pomoc Intervenčného centra a
neskôrdňa17.1.2025sadostavilanaORPZvBratislaveIII,odborkriminálnejpolície,kdepodalatrestné
oznámenie. Vec bola spísaná pod ORPZ-BAIII-OKP-15-002/2025. Trestná vec bola postúpená z dôvodu
vecnej a miestnej príslušnosti na OR PZ v Galante. Povinný navrhovateľku neustále fyzicky napáda a to
spôsobom, že ju facká, hádže po nej rôzne predmety - kosačku, konzervy, pohár s uhorkami a pod. Stalo

sa že ju odporca aj škrtil. Rozbil jej mobilný telefón, navrhovateľku neustále kontroluje. Navrhovateľka
1/ je osobou ťažko zdravotne postihnutou, trpí paranoidnou schizofréniou. Povinný jej však zakazoval
užívať lieky, tvrdil že je zdravá a normálna. Keď potom mala zdravotné problémy a zhoršil sa jej stav, tak
ju fackal, so slovami, že si to vymýšľa, že to hrá, že je „drbnutá“, že jej „jebe“. Navrhovateľka 1/ potom
behala polonahá po dedine, hľadala pomoc. On ju v tomto stave vodil aj po kamarátoch, do obchodu,

ľudia ju potom videli v akom je hroznom stave. Stalo sa, že keď potrebovala privolať pomoc - záchranku,
zobral jej aj navrhovateľovi 2/ mobilný telefón, aby nevedeli privolať pomoc. Až po troch hodinách, kedy
na tom už navrhovateľka 1/ bola naozaj zle, povinný jej zavolal taxík. Okrem fyzických útokov povinný
navrhovateľku 1/ neustále ponižuje, správa sa k nej vulgárne nadáva jej do „píč“, „jebnutých“, kuriev“ a
pod. Svedkom takéhoto správania bol opakovane aj navrhovateľ 2/ a brat navrhovateľky 1/. Podobne

agresívne a vulgárne sa povinný správa aj voči navrhovateľovi 2/. Nadáva mu, že je „kokot“, „idiot“ „debil“
ponižuje ho, vyhadzuje mu jeho veci zo skrine a pod. Stalo sa že mu povinný dal aj facku, hodil mu
mobilný telefón do pece a pod. Povinný necháva navrhovateľku bez peňazí, tá potom nemá peniaze
ani pre seba ani pre navrhovateľa 2/. Povinný navrhovateľku 1/ tak aj finančne vykorisťuje. Ona potom
nemá ani na základné veci ako je strava, hygiena a domácnosť. Povinný neprispieva navrhovateľke

1/ na domácnosť. Dlhodobo nikde nepracoval a živila ich navrhovateľka 1/, pracuje len 3 mesiace v
Nemecku, zobral jej aj bankomatovú kartu. Na jej účet si necháva posielať výplatu aj peniaze iných
pracovníkov v Nemecku, ona k nemu ale nemá prístup. Navrhovateľka 1/ mu prístup k účtu pod nátlakom
a zo strachu prenechala. Napriek tomu, že on pracuje a zarába v Nemecku, núti navrhovateľku 1/,aby mu posielala peniaze, napr. aj rodinné prídavky na navrhovateľa 2/. Ak tak neurobí, nadáva jej a
je k nej agresívny. Navrhovateľka tak žije pod neustálym tlakom, v strachu a strese, má z povinného
strach a obáva sa o svoj život a zdravie, ale aj o život a zdravie navrhovateľa 2/. Na osvedčenie svojich

tvrdení navrhovatelia predložili Dotazník na odhad rizika ohrozenia osoby násilím, preukaz fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, čestné prehlásenie navrhovateľov, zápisnicu
o trestnom oznámení, rodný list navrhovateľa 2/, sobášny list, čestné prehlásenie F. G. z 22.1.2025,
výpis z LV č. XXXX.
Z predložených listín vyplýva, že navrhovateľka a jej brat F. G. sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností. Dňa 22.1.2025 navrhovateľka 1/ vyplnila Dotazník Intervenčného centra na odhad
rizika ohrozenia osoby násilím, ktorý bol vyhodnotený s výsledkom bezprostredné/veľmi vysoké riziko
nebezpečenstva ohrozenia násilím. Navrhovateľka 1/ v čestnom prehlásení z 22.1.2025 uviedla, že
povinný býval často pod vplyvom alkoholu od začiatku vzťahu, opitý býva aj niekoľko dní, nedodržuje
hygienu. Často jej denne nadáva, núti ju vyhadzovať lieky, čo vyvrcholilo jej hospitalizáciou. Neustále sa
jej vyhráža, žiada od nej peniaze. Napadol ju aj fyzicky, skončila práceneschopná niekoľko mesiacov.

V nemocnici neuviedla, že jej to spôsobil on. Bola svedkom ako dal facku jej synovi, hodil mu telefón
do kachiel, chcel hodiť vysávač po synovi, nadával mu. Navrhovateľka 1/ podala dňa 17.1.2025 trestné
oznámenie, v ktorom uviedla, že týranie, či už psychické alebo fyzické zo strany povinného prebieha
už 3 roky, pričom posledný rok sa zintenzívnilo. V priebehu týchto 3 rokov ju manžel fyzicky napáda, a
to spôsobom, že ju facká, hádže po nej rôzne predmety, napr. kosačku, konzervy a podobne. Rozbil jej

mobilný telefón. Keď mala zdravotné problémy, zobral jej aj synov telefón, aby nemohli privolať pomoc.
Až po troch hodinách privolal taxík. Psychicky ju týral, zakazoval jej užívať lieky, ktoré jej boli predpísané
na paranoidnú schizofréniu, pretože jej neustále opakoval, že je normálna. Opakovane jej nadával aj
pred synom, že jej piča jebnutá, kurva a ďalšie nadávky. K jej synovi sa taktiež správa podobne, tiež
mu nadáva. Synovi hodil mobilný telefón do pece a dal mu raz aj facku. Navrhovateľ 2/ v čestnom

prehlásení z 22.1.2025 uviedol, že videl ako povinný jeho matke nadával (piča, kurva, atď.), nadával
aj strýkovi (jebnutý kokot), nadával aj navrhovateľovi 2/ (kokot, idiot, debil, ...). Navrhovateľovi 2/ dal
facku, vyhadzoval mu veci zo skrine, ponižoval ho, mamu aj strýka. Bol opitý, nervózny, agresívny, hodil
navrhovateľovi 2/ telefón do kachiel. Chodil niekoľkokrát po dome neumytý, špinavý, zapácha. Vyhrážal
sa často navrhovateľke 1/.

F. G., brat navrhovateľky 1/, v čestnom prehlásení z 22.1.2025 uviedol, že od návštev povinného do ich
domu bol svedkom rôznych násilností páchaných na navrhovateľoch. Väčšinou bol povinný pod vplyvom
alkoholu, denne navrhovateľke 1/ nadával, nadával aj bratovi navrhovateľky, vyhrážal sa mu, dokonca
vydieral, že ak mu nedá auto, zverejní jeho diagnózu. Veľakrát sa vyjadroval o navrhovateľovi 2/, že
je kokot, buzerant, posmešky si z neho robil. F. G. sa v dome rok nezdržiaval, prišiel až na návštevu

24.12.2024 až 27.12.2024. Povinný prišiel v noci opitý, začal nadávať navrhovateľke 1/, piča, kurva,
nadával aj jej bratovi, že sú skurvená rodina, a nožom v ruke škrabal po plechu na stole.
Súd prvej inštancie dôvodil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na
neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Súd
poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku

neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na

splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má za to, že

pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie navrhovateľa. To v
podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia navrhovateľa
musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán

sporu, ktorý neznesie odklad. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré
pôsobí proti všetkým (erga omes), t.j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti
štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo
porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v § 11 O.z. (nevyžaduje sa vyvolanie následkov; stačízásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv). Túto ochranu zákon
zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby
(napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V

občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka
je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Medzi základné osobnostné práva patrí právo
na telesnú integritu. Občianskoprávnu ochranu telesnej integrity človeka (ochrana života a zdravia), ako
aj ochranu súkromného a rodinného života zabezpečuje predovšetkým Ústava SR v čl. 15, 16 a v čl.
19 ods. 2. Ust. § 11 a nasl. O.z. pritom umožňujú poskytnúť občianskoprávnu ochranu aj proti takému

ohrozovaniu uvedených osobnostných práv, ktoré sa zatiaľ neprejavujú vo forme majetkovej ujmy.
V rozhodovanej veci súd prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu
nariadením neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Navrhovatelia dostatočne neosvedčili
naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm.
e/ a h/ CSP. Navrhovatelia dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčili, že by zo strany povinného došlo k fyzickému útoku na navrhovateľov a nedostatočne

osvedčili ohrozenie ich telesnej alebo duševnej integrity konaním povinného. Len samotné podanie
trestného oznámenia nemožno považovať za dostatočné z hľadiska osvedčenia splnenia podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia sa obmedzili len na svoje tvrdenia a tieto
tvrdenia v návrhu neosvedčili žiadnym relevantným dôkazom. Navrhovateľmi uvádzané tvrdenia a popis
nevhodného správania povinného je navyše formulovaný veľmi všeobecne, bez akejkoľvek časovej

špecifikácie tak, aby boli tieto okolnosti overiteľné a preskúmateľné. Navrhovateľom nič nebránilo v tom,
aby pri tvrdenom dlhodobo nepriaznivom spolunažívaní s povinným predložili, resp. minimálne označili
relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výpovede
svedkov - susedov, priateľov, dôkazy o hrozbách alebo obťažovaní, potvrdenia o predchádzajúcich
incidentoch). Navrhovateľka 1/ v čestnom prehlásení uvádzala, že po fyzickom útoku povinného skončila

práceneschopná niekoľko mesiacov, žiadnu lekársku správu však nepredložila. Nepredložila ani správu
o svojej hospitalizácii, ktorá mala byť údajne dôsledkom bránenia povinného v užívaní liekov. Neoznačila
žiadne osoby, ktoré mali byť svedkami jej správania v dôsledku povinným zapríčineného neužívania
liekov (kamaráti, susedia v dedine). Navrhovateľ 2/ uvádzal, že mu mal povinný jedenkrát dať facku,
nikde však neuviedol, či šlo o nedávny útok. Nie je vôbec zrejmé, kedy k týmto incidentom malo dôjsť a

či na ich základe môže súd uvažovať o správaní povinného ako aktuálnej a bezprostrednej potenciálnej
hrozbe pre navrhovateľov v dôsledku vyhrážok. Navrhovatelia uvádzali, že sa im povinný vyhráža,
obsah týchto vyhrážok však žiadnym spôsobom nekonkretizovali. Pre potreby nariadenia neodkladného
opatrenia by muselo ísť o vyhrážky takej „intenzity“ a „kvality“, ktoré by objektívne (nielen subjektívne v
predstave navrhovateľov) boli spôsobilé vzbudiť obavu z ich uskutočnenia. Nebolo osvedčené správanie

povinného, ktoré mohlo vyvolať u navrhovateľov pretrvávajúcu dôvodnú obavu o ich život a zdravie.
Jedine z predloženého čestného prehlásenia brata navrhovateľky vyplýva konkrétny popis udalostí
v období vianočných sviatkov v roku 2024, v ktorom je však popísané pasívne agresívne správanie
povinného namierené proti bratovi navrhovateľky (škriabanie nožom na plechu, snaha o provokáciu). Z
predložených vyjadrení je zrejmé, že užívanie alkoholu a vulgárne oslovovanie navrhovateľov bolo na

strane povinného prítomné od začiatku ich vzťahu. Navrhovateľka napriek nemu uzavrela s povinným
manželstvo a umožnila mu užívať nehnuteľnosti v jej spoluvlastníctve, napriek nesúhlasu druhého
spoluvlastníka, súhlasila s jeho prihlásením na prechodný pobyt. Podľa názoru súdu listiny doložené
navrhovateľmi neosvedčujú jednoznačne násilné správanie povinného, resp. neprimerané a nevhodné
správanie sa povinného z hľadiska fyzického i psychického vo vzťahu k navrhovateľom, vzbudzujúce

dôvodné obavy o fyzické a psychické zdravie navrhovateľov. Z obsahu spisu súd nezistil existenciu
tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie navrhovateľov opísaným konaním
povinného a odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP v požadovanom znení. Z predložených listín je síce zjavné vážne
narušenie ich vzájomných vzťahov a neustále obviňovanie z neprimeraného správania, na ich vyriešenie

však inštitút neodkladného opatrenia neslúži, a to zvlášť za situácie, keď v konaní nebolo preukázané
psychické a taktiež ani fyzické násilie požadovanej intenzity. Súd poukazuje aj na to, že povinný svoje
užívacie právo k nehnuteľnosti môže odvodzovať len od súhlasu navrhovateľky 1/. Navrhovateľka
1/ a jej brat ako spoluvlastníci nehnuteľností sú oprávnení zrušiť prechodný pobyt povinného, a
následne sa brániť pred prípadným neoprávneným vstupom povinného do cudzej nehnuteľnosti.

Nakoľko navrhovatelia neosvedčili splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
V časti o trovách konania rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne dôvodil, že nakoľko
návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniabolpodanýsamostatne,niespolusnávrhomvovecisamej,bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov tohto konania, v zmysle § 255 ods. 1 CSP by
povinnémuvznikloprávonanáhradutrovkonaniaakoúspešnejstrane,nakoľkomuvšakdoposiaľžiadne
trovy nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/, s návrhom
na jeho zmenu vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zmenili - rozšírili tak, že žiadali aby bolo povinnému z neodkladného opatrenia
uložené nevstupovať aj na priľahlé pozemky (ktoré nešpecifikovali). Sú názoru, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko správnu právnu normu nesprávne interpretoval a konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovatelia v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia podľa ich názoru jednoznačne osvedčili svoje tvrdenia o dlhodobo zlom
správaní odporcu (poznámka odvolacieho súdu - takto označovali povinného z neodkladného patrenia)
voči navrhovateľom. Zo strany odporcu dochádzalo na navrhovateľoch, k dlhodobému psychickému,

ekonomickému ale aj fyzickému násiliu. Tieto skutočnosti navrhovatelia osvedčili, jednak čestnými
prehláseniami navrhovateľky 1/, navrhovateľa 2/ (aj ako svedka incidentov aj ako obete) ale aj svedka
F. G. brata navrhovateľky 1/. Okrem toho navrhovatelia podložili k návrhu aj trestným oznámením, ktoré
navrhovateľka 1/ podala na odporcu, pre jeho dlhodobo zlé a násilné správanie k nej. Ako navrhovatelia
uviedli a predložili k tomu dôkazy vo svojom návrhu:

- navrhovateľka je osobou ťažko zdravotne postihnutou,
- odporca sa k navrhovateľke 1/ ale aj navrhovateľovi 2/ dlhodobo správa veľmi zle. Nadával im,
ponižoval ich, navrhovateľku núti aby mu posielala peniaze, napr. aj rodinné prídavky, ktoré dostáva na
navrhovateľa 2/,
- situácia sa vyhrotila a zhoršila hlavne za obdobie posledného roka, odkedy sa s odporcom zosobášila,

- navrhovateľka trpí paranoidnou schizofréniou a odporca jej však zakazoval užívať lieky, tvrdil že je
zdravá a normálna. Keď potom mala zdravotné problémy a zhoršila sa jej stav tak ju fackal, so slovami,
že si to vymýšľa, že to hrá, že je „drbnutá“, že jej „jebe“, odmietal jej privolať pomoc,
- situácia v rodine ako navrhovatelia uviedli v návrhu zhoršoval alkohol, ktorý odporca užíval na dennej
báze. Zarobené peniaze míňal na alkohol, pod vplyvom alkoholu sa jeho agresivita ešte zhoršovala, keď

peniaze nemal, žiada ich od navrhovateľky 1/, ktorá mu ich pod nátlakom musela poskytnúť, ona potom
sama s maloletým nemala finančné prostriedky na plnenie základných potrieb,
- situácia sa vyhrotila počas Vianočných sviatkov, čoho svedkom bol aj brat navrhovateľky 1/, k čomu
v návrhu predložili aj jeho čestné prehlásenie,
- podobne agresívne a vulgárne ako k navrhovateľke 1/ sa odporca správa aj voči maloletému-

navrhovateľovi 2/, preto zákaz priblíženia žiadali aj k jeho osobe. Odporca mu nadával, že je „kokot“,
„idiot“ „debil“ ponižoval ho, vyhadzoval mu jeho veci zo skrine a pod. Stalo sa že mu odporca dal aj
facku, hodil mu mobilný telefón do pece a pod.,
- navrhovatelia zároveň uvádzali, že odporca sa má dňa 25.1.2025 vrátiť domov a keďže podnikli už
právne kroky na svoju ochranu (oslovili Centrum I., podali trestné oznámenie) cítili sa ohrození.

Ako je všeobecne známe, domáce násilie je latentnou formou násilia, ktorá sa deje za zatvorenými
dverami. Preto jeho preukazovanie je o to náročnejšie. V prípade navrhovateľov nielen navrhovateľka
1/ ale aj navrhovateľ 2/ (16 ročný maloletý) boli svedkami ale aj obeťami tohto násilia zo strany odporcu.
Okrem toho, bol svedkom takéhoto správania aj brat navrhovateľky F. G., ktorý to dosvedčil vo svojom
čestnom prehlásení. Dokonca sám z dôvodu aby nedošlo k tragédii, zo spoločnej domácnosti odišiel na

ubytovňu. To že správanie odporcu, bolo pre navrhovateľku 1/ neznesiteľné, o tom svedči aj skutočnosť,
že keď odišiel odporca do Nemecka (kde chodil na pár týždňov), rozhodla sa navrhovateľka 1/ vyhľadať
pomoc. Obrátila sa na organizáciu pomáhajúcu obetiam domáceho násilia Centrum I., ktoré je poskytlo
pomoc a poradenstvo v predmetnej veci a zabezpečilo aj právnu pomoc. Predmetná organizácia
je akreditovaným subjektom Ministerstva spravodlivosti a Intervenčným centrom pre Bratislavský

kraj. Má dlhodobú skúsenosť s obeťami domáceho násilia. Aj Centrum I., objektívne dotazníkom,
ktorý štandardne využíva pri obetiach domáceho násilia (podobný dotazník na odhad rizika, pritom
využíva aj polícia SR, aby vedela vyhodnotiť ohrozenie osôb ohrozených násilím), vyhodnotilo situáciu
navrhovateľov ako vysoko rizikovú, a zhodnotilo stupeň ich ohrozenia ako bezprostredný, veľmi vysoký.
A to na základe vyplneného dotazníka z 22.1.2025, ktorý predložili k návrhu. Dotazník vyhodnocovala

pracovníčka Centra I. s viac ako 15 ročnou praxou s obeťami domáceho násilia. Predmetný dotazník
súdu zaslali súdu spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, pričom tento bol zo strany
súdu prvého stupňa absolútne odignorovaný, a súd sa predmetným dôkazom vôbec nezaoberal, ani
sa k nemu nevyjadril vo svojom odôvodnení. Tento dotazník bol pritom vyplnený a vyhodnotený krátkopred podaním neodkladného opatrenia, mal preto vysokú výpovednú hodnotu a súd sa o neho mohol a
mal oprieť pri rozhodovaní o vydaní neodkladného opatrenia. Načasovanie podania návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia tiež vyhodnocovali a ako navrhovatelia uviedli už pri jeho podaní, návrh

bol podaný krátko predtým, ako mali informácie, že sa navrhovateľ má vrátiť z práce v Nemecku a
život a zdravie navrhovateľov ale aj ich telesná a duševná integrita môže byť ohrozené, zo strany
odporcu. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení absolútne zľahčoval situáciu navrhovateľov. Viac
menej navrhovateľke 1/ povedal, že keďže vedela koho si zobrala za manžela, nakoľko odporca užíval
alkohol už pred uzavretím manželstva a nadával je, násilie, ktoré zažíva je jej problém, a situáciu

si má riešiť sama tým, že odporcu nevpustí do domácnosti a zruší mu tam prechodný pobyt. Zo
strany súdu prvého stupňa, sa tak jednalo o absolútne nepochopenie problematiky domáceho násilia
a zľahčovanie násilia zo strany odporcu čo je neakceptovateľné, o to skôr ak ohrozenými osobami
sú osoba ZŤP a maloletý. Súd nezohľadnil pri vydaní neodkladného opatrenia podanie trestného
oznámenia navrhovateľkou 1/, čestné prehlásenia navrhovateľov, svedka – F. G., ako ani dotazník
na odhad rizika vyhodnotený intervenčným centrom – Centrom I.. Pričom kompetenciu Centra I.

navrhovatelia osvedčili aj potvrdením o akreditácii centra. Podľa definície Dohovoru Rady Európy
o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu sa „pojmom „domáce
násilie“ rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa
vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi
alebo partnermi, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt“. Ako vyplýva zo

súdnych rozhodnutí: Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo
moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má
vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré

ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,
jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému

tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo
10/2012 zo dňa 15.10.2012). Napriek tomu, že navrhovateľka 1/ vyhľadala odbornú pomoc, táto jej
bola poskytnutá, Centrum I. sa snažilo navrhovateľku 1/ a jej syna ochrániť pred násilím a obrátilo sa
na štátne orgány v tomto prípade súd, aby navrhovateľku 1/ a maloletého navrhovateľa 2/ ochránil a
vydal vo veci neodkladné opatrenie na zákaz vstupu a zákaz priblíženia. Zo strany súdu sa im však

ochrany nedostalo a návrh bol zamietnutý. Častou otázkou práve štátnych inštitúcii (polície, súdov,
ÚPSVaR) pritom je, prečo ste to neriešila skôr prečo ste nevyhľadala pomoc. Ako je však aj zrejmé v
tomto prípade, keď sa však obeť aj rozhodne situáciu riešiť a vyhľadá pomoc, ako to bolo aj v prípade
navrhovateľov, táto pomoc im často nie je poskytnutá, práve zo strany štátnych orgánov, ktoré by obete
mali chrániť, niekedy aj cenu nie úplne preukázaného skutkového stavu. Malo by byť pre nedostatočné,

osvedčenie uvádzaných skutočností, ako to bolo aj v tomto prípade. Aj keď, je navrhovateľom známe,
že pri vydaní neodkladného opatrenia, súd vychádza zo stavu ku dňu rozhodovania o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, musíme uviesť, že v dôsledku nevydania neodkladného opatrenia
súdom, boli navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/ ale aj svedok F. G. dňa 26.1.2025 v mieste svojho
bydliska napadnutí odporcom a jeho rodinou. O tejto skutočnosti bol pod Č. ORPZ–GA-OPP3-2025/00

spísaný záznam o priestupku, ktorý prikladáme súdu v prílohe tohto odvolania. Navrhovateľka musela
po tomto incidente vyhľadať aj ambulanciu psychiatra, nakoľko sa cítila veľmi zle (Potvrdenie o vyšetrení
psychiatrom zo dňa 28.01.2025). Nakoľko sa navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/ po útoku odporcom zo
dňa 26.1.2025 báli ostať v rodinnom dome (pričom táto ich obava je preukázateľne opodstatnená) a
nakoľko im nebola poskytnutá ani ochrana vo forme zákazu vstupu odporcu do nehnuteľnosti a zákazu

priblíženia k nim, boli nútení opustiť nehnuteľnosť, v ktorej bývali a odísť do bezpečného ženského
domu. Navrhovateľom sa dočasne podarilo zabezpečiť a vybaviť aj v spolupráci s Centrom I. ubytovanie
v bezpečnom ženskom dome v H. (ďalej len „BŽD“). Navrhovatelia by sa však chceli vrátiť domov a
pokračovať vo svojom živote v C. D., preto žiadajú odvolací súd o zrušenie uznesenia súdu prvého
stupňa a vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu odporcu do nehnuteľnosti a zákaz priblíženia

k nim. Nie je podľa ich názoru správne, aby chránili násilníka a naopak, aby ohrozené osoby boli nútené
utekať z domu (Potvrdenie BŽD). Pritom práve neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/ a h/
CSP majú slúžiť na ochranu obetí domáceho násilia, aby tieto nemuseli utekať pred násilníkom, ale boli
chránené v nehnuteľnosti v príde zákazu vstupu do nehnuteľnosti a aby bola chránená aj ich osobnáintegrita a telesná integrita, keď pôjdu do školy, mesta, obchodu k lekárovi alebo na ulici v zmysle §
325 ods. 2 písm. h/ CSP. Súd prvého stupňa vôbec nezobral do úvahy argumenty, nimi predkladané už
v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, predložené dôkazy ani ustálenú judikatúru. Hoci pojem

násilie nie je upravený v žiadnom platnom právnom predpise za násilie je potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe
ujmu. Ako vyplýva z predmetných ustanovení aj súdnej praxe pri nariadení neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP musí mať súd za osvedčené v prípade písm. e/ dôvodné
podozrenie z násilia na navrhovateľovi pričom účelom ustanovenia je eliminovať kontakt páchateľa

domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Podľa § 325 ods.
2 písm. f/, g/ a h/ CSP súd musí mať osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
pričom účelom ustanovenia je zabrániť akejkoľvek forme rodovo podmieneného násilia alebo násilia v
blízkych vzťahoch ako je napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné
formy neprimeraného nátlaku. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity súd vyhodnocuje na základe predložených dôkazov (predovšetkým

listinných dôkazov). Je postačujúce ak sa súdu osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná. (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/24/2021 z
10.5.2021). Súd prvého stupňa argumentoval, že navrhovatelia nepredložili dostatočné dôkazy, ktoré by
vzbudzovali dôvodné obavy o fyzické a psychické zdravie navrhovateľov a že nepreukázali existenciu
závažných okolností, ktoré by preukázali ohrozenie ich života alebo zdravia. Súd však vôbec nezobral

do úvahy, že na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ a h/ CSP súd musí mať
osvedčenú iba možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, nie je tam potrebné podozrenie z
násilia a ohrozenie života a zdravia navrhovateľov. A toto osvedčenie sa musí javiť ako pravdepodobné.
Ako vyplýva z Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku od Števčeka a kol., rok vyd. 201,
vydavateľstvo C.H. Beck, str. 1098 ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa sa spravidla

osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestnými prehláseniami a pod. čo bolo zo strany
navrhovateľov splnené už pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. O to zarážajúcejší
je postup súdu prvej inštancie, keďže odporca nemá žiadne vlastnícke právo k nehnuteľnosti, to má
navrhovateľka 1/ a jej brat, a napriek tomu súd odmietol obmedziť jeho užívacie právo k nehnuteľnosti.
Navrhovateľke naopak súd poradil, aby odporcovi zrušila prechodný pobyt a následne sa bránila proti

prípadným neoprávneným zásahom, ak už dôjde k zásahu do ich práv. Prevenčná úloha neodkladných
opatrení, zo strany súdu prvého stupňa tak bola úplne opomenutá. Vydaním nedôkladného opatrenia,
tak ako ho navrhovali navrhovatelia bolo pritom možné docieliť aj trvalú úpravu pomerov. Ako vyplýva
z Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku od Števčeka a kol., rok vyd. 201, vydavateľstvo
C.H. Beck, str. 1086: „ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami alebo sú iné reálne dôvody, pri nariadení neodkladného opatrenia
pred začatím konania neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Obmedzí sa iba na poučenie strán, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že
môžu podať žalobu vo veci samej a aké právne následku sú s tým spojené.“ Uvedené potvrdzuje aj
rozhodnutie Ústavného súdu SR v zmysle ktorého: „Ústavný súd tiež poukazuje na rozdielnosť bývalej

právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané,
prijatím Civilného sporového poriadku sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery
účastníkovkonaniaanáslednerozhodnúťvovecisamej,resp.cieľomboloeliminovaťohrozeniebudúcej
exekúcie. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany,

pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť
neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný

s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku,
pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení až na výnimky zásadne vylučovala možnosť takého výroku,
ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej (m. m. II. ÚS 90/2018).“ Na záver zdôraznili,
že podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu. Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá
smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliualebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred
akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt

o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe
ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu

boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/, g/, h/ CSP, ktorých
účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu
jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený (napr. rozhodnutie KS Trnava
sp. zn. 24Co/162/2017). S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, majú navrhovatelia za to,
že dostatočne osvedčili potrebu vydania neodkladného opatrenia a bolo preto povinnosťou súdu 1.
inštancie ochrániť obzvlášť zraniteľné osoby ktorými sú navrhovateľka 1/ (ako zdravotne znevýhodnená

osoba) a navrhovateľ 2/ (ako maloletá osoba) ako obete domáceho násilia. Preto žiadajú odvolací súd
aby ochránil navrhovateľov a zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a vydal neodkladné opatrenie, tak
ako ho žiadali navrhovatelia vo svojom návrhu a v odvolaní.

3. Povinný z neodkladného opatrenia/odporca sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

ani k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril, nakoľko zásielku súdu (obsahujúcu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia s prílohami, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolanie žalobcov
a výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie, adresovanú mu na jeho jedinú adresu evidovanú v Registri
obyvateľov SR-adresu prechodného pobytu) si v odbernej lehote neprevzal.

4. Navrhovatelia 1/ a 2/ pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolaní zmenili-
rozšírili tak, že žiadali (iba v odvolacom petite) aby bolo povinnému z neodkladného opatrenia uložené
nevstupovať aj na priľahlé pozemky (ktoré nešpecifikovali).
Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa § 140 ods. 1 až 3 CSP: (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. (3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 143 ods. 1 až 3 CSP: (1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. (2) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak

by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. (3) Ak súd nepripustí
zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Zmenoužalobyjevzmysle§140CSProzšírenieuplatnenéhopráva,uplatnenieinéhoprávaapodstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe. Nová úprava sporového procesu

zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, keďže vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom
a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, ide teda
o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol vymedzený v čase
vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa čl. 4 ods.1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia

tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Keďže CSP neobsahuje osobitné ustanovenia o zmene návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je potrebné s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP primerane aplikovať vyššie
citované ustanovenia o zmene žaloby.

Odvolací súd preto I. výrokom tohto uznesenia odvolacieho súdu nepripustil vyššie uvedenú zmenu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu uvedeného v § 371 CSP t. j. že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno v odvolacom konaní meniť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/
CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP),preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale neboli
v konaní zistené (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je čiastočne dôvodné.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia a argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo

posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
navrhovateľmi navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ a h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovoru“) nikoho nemožno mučiť alebo

podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom
uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie
bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho
vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero

nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná
integrita tejto inej osoby:
a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré
pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava;
b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického

kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;
c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.
Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych

vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Navrhovateľ osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej),
ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že

súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťujenajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej
osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba
z tvrdení strán konania, záznamov polície, keďže stanovisko žalovanej strany je obvykle v zásade
protichodné.V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť či správanie povinného z neodkladného opatrenia (ďalej len
„povinný“) možno považovať za násilie, a to komplexne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.
Násilie predstavuje zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou

obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj
nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5

M Cdo 10/2012).
V posudzovanej veci súd prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu
nariadením neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Navrhovatelia podľa jeho názoru
dostatočne neosvedčili naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP, dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčili, že by zo strany povinného došlo k fyzickému útoku na navrhovateľov a

nedostatočne osvedčili ohrozenie ich telesnej alebo duševnej integrity konaním povinného, len samotné
podanie trestného oznámenia nepovažoval za dostatočné z hľadiska osvedčenia splnenia podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovatelia sa obmedzili len na svoje tvrdenia a tieto
tvrdenia v návrhu neosvedčili žiadnym relevantným dôkazom. Navrhovateľmi uvádzané tvrdenia a popis
nevhodného správania povinného je navyše formulovaný veľmi všeobecne, bez akejkoľvek časovej

špecifikácie tak, aby boli tieto okolnosti overiteľné a preskúmateľné. Navrhovateľom nič nebránilo v tom,
aby pri tvrdenom dlhodobo nepriaznivom spolunažívaní s povinným predložili, resp. minimálne označili
relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výpovede
svedkov - susedov, priateľov, dôkazy o hrozbách alebo obťažovaní, potvrdenia o predchádzajúcich
incidentoch). Navrhovateľka 1/ v čestnom prehlásení uvádzala, že po fyzickom útoku povinného skončila

práceneschopná niekoľko mesiacov, žiadnu lekársku správu však nepredložila. Nepredložila ani správu
o svojej hospitalizácii, ktorá mala byť údajne dôsledkom bránenia povinného v užívaní liekov. Neoznačila
žiadne osoby, ktoré mali byť svedkami jej správania v dôsledku povinným zapríčineného neužívania
liekov (kamaráti, susedia v dedine). Navrhovateľ 2/ uvádzal, že mu mal povinný jedenkrát dať facku,
nikde však neuviedol, či šlo o nedávny útok. Nie je vôbec zrejmé, kedy k týmto incidentom malo dôjsť a

či na ich základe môže súd uvažovať o správaní povinného ako aktuálnej a bezprostrednej potenciálnej
hrozbe pre navrhovateľov v dôsledku vyhrážok. Navrhovatelia uvádzali, že sa im povinný vyhráža,
obsah týchto vyhrážok však žiadnym spôsobom nekonkretizovali. Pre potreby nariadenia neodkladného
opatrenia by muselo ísť o vyhrážky takej „intenzity“ a „kvality“, ktoré by objektívne (nielen subjektívne v
predstave navrhovateľov) boli spôsobilé vzbudiť obavu z ich uskutočnenia. Nebolo osvedčené správanie

povinného, ktoré mohlo vyvolať u navrhovateľov pretrvávajúcu dôvodnú obavu o ich život a zdravie.
Jedine z predloženého čestného prehlásenia brata navrhovateľky vyplýva konkrétny popis udalostí
v období vianočných sviatkov v roku 2024, v ktorom je však popísané pasívne agresívne správanie
povinného namierené proti bratovi navrhovateľky (škriabanie nožom na plechu, snaha o provokáciu). Z
predložených vyjadrení je zrejmé, že užívanie alkoholu a vulgárne oslovovanie navrhovateľov bolo na

strane povinného prítomné od začiatku ich vzťahu. Navrhovateľka napriek nemu uzavrela s povinným
manželstvo a umožnila mu užívať nehnuteľnosti v jej spoluvlastníctve, napriek nesúhlasu druhého
spoluvlastníka, súhlasila s jeho prihlásením na prechodný pobyt. Podľa názoru súdu listiny doložené
navrhovateľmi neosvedčujú jednoznačne násilné správanie povinného, resp. neprimerané a nevhodné
správanie sa povinného z hľadiska fyzického i psychického vo vzťahu k navrhovateľom, vzbudzujúce

dôvodné obavy o fyzické a psychické zdravie navrhovateľov. Súd prvej inštancie uzavrel, že z obsahu
spisu nezistil existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie navrhovateľov
opísaným konaním povinného a odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP v požadovanom znení. Z predložených listín je síce
zjavné vážne narušenie ich vzájomných vzťahov a neustále obviňovanie z neprimeraného správania,

na ich vyriešenie však inštitút neodkladného opatrenia neslúži, a to zvlášť za situácie, keď v konaní
nebolo preukázané psychické a taktiež ani fyzické násilie požadovanej intenzity. Súd prvej inštancie
poukázal aj na to, že povinný svoje užívacie právo k nehnuteľnosti môže odvodzovať len od súhlasu
navrhovateľky 1/. Navrhovateľka 1/ a jej brat ako spoluvlastníci nehnuteľností sú oprávnení zrušiť
prechodný pobyt povinného, a následne sa brániť pred prípadným neoprávneným vstupom povinného

do cudzej nehnuteľnosti. Podľa súdu prvej inštancie navrhovatelia neosvedčili splnenie predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Odvolací súd sa so súdom prvej inštancie stotožňuje v tom, že s prihliadnutím na skutkové okolnosti
navrhovatelia neosvedčili, že nimi navrhované neodkladné opatrenia má charakter neodkladnéhoopatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, teda naplnenie podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, nakoľko tento inštitút
nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle §

27a PolZ (zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov), čo nebol daný prípad,
navrhovatelia v návrhu ani v odvolaní netvrdili vykázanie povinného zo spoločného obydlia policajtom.
Na rozdiel od súdu prvej inštancie je však odvolací súd názoru, že boli naplnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f/ a h/ CSP, v tomto smere
bola odvolacia námietka navrhovateľov dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia 1/ a 2/

dostatočne osvedčili (predloženou Zápisnicou o trestnom oznámení v spojení s čestnými prehláseniami
navrhovateľov 1/ a 2/, s čestným prehlásením brata navrhovateľky 1/ F. G. ako svedka incidentov
a Dotazníkom na odhad rizika ohrozenia osoby násilím z 22.1.2025) ohrozenie ich telesnej i duševnej
integrity konaním povinného, proti ktorému podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v
takej intenzite, ktorá odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP.
Navrhovatelia skutočnosťami tvrdenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými

dôkazmi predloženými spolu s návrhom preukázali i naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu
neodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ i h/ CSP.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP postačuje, ak je osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje.Súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide z hľadiska procesného
o konanie zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať
svoje obydlie. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody

domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch
poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán

konania a dôkazov nimi predložených, keďže stanovisko povinného je obvykle v zásade protichodné.
Dôvodná bola námietka odvolateľov, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť predloženému
listinnému dôkazu - Dotazníku na odhad rizika ohrozenia osoby násilím z 22.1.2025, ktorý bol
s navrhovateľkou 1/ spísaný v Poradenskom Centre I., občianske združenie, ktoré vyhodnotilo odhad
rizika ohrozenia osoby násilím ako bezprostredné/veľmi vysoké riziko nebezpečenstva ohrozenia

násilím.
Z navrhovateľmi predložených dôkazov bolo osvedčené, že navrhovateľka 1/ a povinný uzatvorili
manželstvo dňa 20.12.2023, maloletý navrhovateľ 2/ je synom navrhovateľky 1/, povinný nie je jeho
otcom (osvedčené sobášnym listom a rodným listom mal.). Z predloženého výpisu LV č. XXXX pre
katastrálne územie C. D. vyplýva, že nehnuteľnosti, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia týka, sú v podielom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ a jej brata F. G., každého v 1-ici.
Z čestného prehlásenia navrhovateľa 2/ z 22.1.2025 o.i. vyplýva, že bol svedkom toho ako povinný
navrhovateľke 1/ a jej bratovi oplzlo nadával, rovnako oplzlo nadával aj navrhovateľovi 2/, ktorému dal aj
facku, vyhadzoval mu veci zo skrine, ponižoval oboch navrhovateľov aj brata navrhovateľky 1/, povinný
bol väčšinou opitý, nervózny, agresívny, v takomto stave si vynucoval od navrhovateľky 1/ peniaze,

navrhovateľovi 2/ hodil telefón do kachieľ, vyhrážal sa často navrhovateľke 1/.
Z čestného prehlásenia navrhovateľky 1/ z 22.1.2025 o.i. vyplýva, že povinný často už ráno začína piť
alkohol a býva aj niekoľko dní bez prestávky opitý, nedodržiava hygienu, zapácha, denne jej oplzlo
nadáva, presviedča ju, že je zdravá, nemá brať lieky, núti ju ich vyhadzovať a nie užívať, čo vyvrcholilo
jej hospitalizáciou; v stave bez liekov ju vodil po kamarátoch a ukazoval ju, že je nepríčetná, už nevedela

čo robí a rozpráva, skončila na ulici polonahá, záchranku jej zavolali až potom, keď poprosila aby jej
pomohli a zavolali sanitku, povinný ju fackal, že jej nič nie je; neustále sa jej vyhráža, žiada od nej
peniaze, nepracoval, pracuje len posledné mesiace, bol bezdomovec, prihlásený je na prechodný pobyt
u nich v dome, súhlas k pobytu mu jej brat nedal; povinný používa jej platobnú kartu, ktorú má pri sebe,
ona kartu nemá, na ten účet chodia rodinné prídavky na syna; tiež ju zmanipulovali, prinútili a nasťahoval

aj svojho brata do domu; nahovoril ju, aby otvorila ďalší účet pre jeho brata vo D., používajú tiež ten účet,
všetky náklady na bývanie hradí ona; povinný ju napadol aj fyzicky, skončila práceneschopná niekoľko
mesiacov, v nemocnici neuviedla, že jej to spôsobil on, navrhovateľka 1/ bola svedkom ako dal facku jej
synovi, hodil mu telefón do kachieľ, chcel hodiť vysávač po synovi, oplzlo mu nadával.Z čestného prehlásenia F. G. z 22.1.2025 o.i. vyplýva, že od príchodu-návštev ich domu povinným B.
B. bol svedkom rôznych násilností páchaných na jeho sestre, synovcovi (navrhovatelia 1/ a 2/) i voči
nemu, väčšinou pri návšteve bol povinný pod vplyvom alkoholu, čo pretrváva dodnes. Bol svedkom toho

ako denne jeho sestre oplzlo nadáva, počul aj ako oplzlo nadáva na neho, povinný sa mu vyhrážal,
dokonca ho vydieral, že ak mu nedá auto, ktoré jemu nepatrilo, zverejní jeho diagnózu, teda chorobu.
Veľakrát sa oplzlo vyjadroval aj o maloletom navrhovateľovi 2/, robil si z neho posmešky. Z dôvodu aby
neprišlo k fyzickej tragédii, F. G. z domu odišiel a je v ubytovni, v dome sa nezdržiaval, po roku prišiel na
návštevu 24.12.2024-27.12.2024. Povinný v noci prišiel opitý, oplzlo nadával navrhovateľke 1/ aj F. G.,

že sú skurvená rodina, a dokonca s nožom v ruke škrabal po plechu, na stole, F. G. cítil, že provokuje
a čaká ako zareaguje. Myslí, že ešte pár minút a musel by zakročiť. Počul ako núti navrhovateľku 1/,
aby F. G. presvedčila, že má jeho časť prepísať na ňu. A keď po roku prišiel, vyhadzuje ho z domu a má
mu platiť nájomné.
Zo zápisnice o trestnom oznámení spísanej na OR PZ v Bratislave III, odbor kriminálnej polície pod
ORPZ-BAIII-OKP-15-002/2025 dňa 17.1.2025. o.i. vyplýva, že navrhovateľka 1/ okrem iného uviedla, že

na adrese C. D. XXX býva asi 5-6 rokov, avšak s manželom B. B. iba 1 rok, psychické a fyzické týranie
zo strany jej manžela trvá 3 roky, pričom posledný rok odkedy spolu bývajú na adrese C. D. XXX sa
zintenzívnilo. V priebehu týchto 3 rokov ju fyzicky napáda, facká ju, hádže po nej predmety (kosačku,
konzervy a pod.), rozbil jej mobilný telefón, keď mala zdravotné problémy a potrebovala okamžitú
pomoc, zobral jej aj synov mobilný telefón, aby si nemohli privolať pomoc, až po 3 hodinách keď už

jej bolo vážne zle, tak jej manžel privolal taxík. Psychicky ju týral, zakazoval jej užívať lieky, ktoré mala
predpísané na paranoidnú schizofréniu, neustále jej opakoval, že je zdravá, normálna. Z uvedeného
dôvodu ich neužívala, po čom sa jej v dôsledku toho zhoršil zdravotný stav a počas tohto jej zhoršeného
zdravotného stavu ju aj fackal so slovami, že si vymýšľa, že to celé hrá, že je drbnutá, že jej jebe, bola
nútená s uterákom behať polonahá po dedine, pretože už nevedela kde má hľadať pomoc. On ju vodil po

jeho kamarátoch, do obchodu, pričom ľudia mohli vidieť v akom zlom stave bola. Používal opakovane na
dennej báze výrazy voči nej, a to aj pred synom, že je piča jebnutá, kurva a ďalšie nadávky. K jej synovi
sa správa podobne, tiež mu nadáva ako jej. Tiež jej synovi hodil mobilný telefón do pece, dal mu raz
aj facku. Necháva ju bez peňazí, neprispieva do domácnosti, nepracuje, zobral jej bankomatovú kartu,
pod psychickým nátlakom a strachom mu ju nechala bez nejakého odporu. Túto používa na také účely,

že pracuje v Nemecku na čierno a necháva tam vyplácať svoju rentu ako aj ostatných zamestnancov.
On je alkoholik, peniaze jej bráva a používa ich na kúpu alkoholu.
Uvedenými listinnými dôkazmi mal odvolací súd za hodnoverne osvedčené ohrozenie telesnej
a duševnej integrity navrhovateľov 1/ a 2/ povinným (fackanie, vulgárne urážky, vysmievanie sa
z choroby, vyhrážky, ponižovanie, naprieky, finančné obmedzovanie), tvrdenia navrhovateľov 1/ a 2/ boli

osvedčené čestným prehlásením F. G., čestnými prehláseniami navrhovateľov, Zápisnicou o trestnom
oznámení, a Dotazníkom na odhad rizika ohrozenia osoby násilím, vyhodnoteným akreditovanou
právnickou osobou. Navrhovatelia osvedčili dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ktorému sa
má poskytnúť procesná ochrana (život a zdravie), ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako
zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia prejavy

povinného verbálneho i neverbálneho charakteru oprávnene považujú za zásah do ich telesnej
a duševnej integrity. Správanie povinného voči navrhovateľom, vzhľadom na spolužitie v jednej
domácnosti, je pre navrhovateľov traumatizujúce, nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu ich života a nevplýva
dobre na ich psychický stav. Je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera

tradičnú zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide
o zásah legitímny a zákonný. V posudzovanej veci bolo osvedčené (keďže sa vyžaduje osvedčenie
relevantných skutočností, nie ich preukázanie), že k neželanému správaniu povinného dochádzalo a
reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle jeho samotného. Osvedčená bola
vysoká miera rizika ohrozenia navrhovateľov. Odvolací súd prihliadol aj na zvýšenú potrebu ochrany

navrhovateľov vyplývajúcu z toho, že navrhovateľka 1/ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
(osvedčené Preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, vystaveným
navrhovateľke 1/ Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante pod č. 378715 dňa 10.6.2024)
a navrhovateľ 2/ je maloletý (osvedčené rodným listom maloletého). Účelom inštitútu nevstupovania,
zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby

dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti
ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba
býva. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vovzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto
prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie
je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček, M., Ficová,

S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.). Za daného stavu dočasné vylúčenie povinného (ktorý
je od 20.12.2023 manželom navrhovateľky 1/, čo bolo osvedčené predloženým sobášnym listom) z
užívania nehnuteľností (ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ a jej brata F. G., čo bolo
osvedčenévýpisomzLVč.XXXXprek.ú.C.D.)nepredstavujeneprimeranýzásahdovýkonujehopráva

na obydlie, pretože jeho legitímnym záujmom je zabezpečenie ochrany života a zdravia navrhovateľov
1/ a 2/ pred násilným správaním povinného.
Pokiaľ ide o nové tvrdenia navrhovateľov v odvolaní (o napadnutí navrhovateľov odporcom a jeho
rodinou 26.1.2025, o následnej potrebe vyhľadať lekársku pomoc psychiatra navrhovateľkou 1/,
o opustení nehnuteľností navrhovateľmi a ich odchode do bezpečného ženského domu) a s
ním predložené Potvrdenie OR PZ v Galante z 26.1.2025 o podaní oznámenia o priestupku voči otcovi

povinného J. B., lekársku správu o zdravotnom stave navrhovateľky, vystavenú B. C., psychiatrom dňa
28.1.2025, a Potvrdenie o poskytnutí ubytovania v J. H. A. K. – BDŽ zo 6.2.2025, odvolací súd uvádza,
že predmetom odvolacieho prieskumu mohla byť len vecná správnosť (nesprávnosť) napadnutého
uzneseniazhľadiskaskutočností,ktorénastalidovydaniarozhodnutiasúduprvejinštancie,keďžepodľa
ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie. Preto je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré
nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.
V posudzovanej veci navrhovatelia 1/ a 2/ teda osvedčili ohrozený nárok, ktorému sa má poskytnúť
procesnoprávna ochrana, v dôsledku zásahu povinného do osobnostných práv navrhovateľov (Podľa §
11 O.z. má fyzická osoba právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ale aj súkromia). Z dôvodu osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
keďže bol osvedčený predpoklad pokračovania povinného v neoprávnených zásahoch do osobnostných
práv navrhovateľov 1/ a 2/, bol daný dôvod na úpravu pomerov strán konania neodkladným opatrením.
Zákonom stanovené podmienky, z vyššie uvedených dôvodov, okrem uloženia zákazu povinnému
vstupovať do nehnuteľností, boli splnené aj pre uloženie navrhovaného zákazu priblíženia sa povinného

k navrhovateľom 1/ a 2/ za stanovených podmienok (na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s potrebnou
výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní).
Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba
možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby. Odvolací súd má za to,
že navrhovatelia majú právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia a ak považujú

vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany povinného, jeho priblíženie za zásah
do svojej vlastnej integrity, ktorý ich ohrozuje a neželajú si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že
vzájomný kontakt je pre nich násilného charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz
priblíženia, najmä v situácii, keď mal už za osvedčený dôvod na vylúčenie z užívania nehnuteľností
z dôvodu podozrenia z násilia.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že nariadil neodkladné opatrenie uvedené v II. výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.

8. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že tento procesný inštitút má k dispozícii vždy iba
jedna strana (navrhovateľ). Súčasne je zrejmé, že reálna potreba bezodkladne upraviť pomery alebo

obava z ohrozenia exekúcie, ako zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle
§ 325 ods. 1 CSP, v sebe nevyhnutne inkorporujú značný priestor na zmarenie sledovaného účelu
správaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V záujme efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov
navrhovateľa je preto nevyhnutné obmedziť určité procesné práva protistrany; súčasne však vytvoriť
následne aj adekvátny priestor na účinnú kompenzáciu prostredníctvom osobitnej zodpovednosti za

škodu a inú ujmu, § 340 CSP (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1126 s.), ako aj
zrušením neodkladného opatrenia na návrh, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).
Modifikácia štandardných procesných pravidiel bola preto v prejednávanej veci nevyhnutá, za účelom
rýchleho a efektívneho výkonu spravodlivosti, najmä v záujme prevencie zmarenia neodkladného

opatrenia protistranou.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred

začatím konania vo veci samej (za konanie vo veci samej nie je možné považovať konanie o rozvod
manželstva, ak by aj prebiehalo ako tvrdia navrhovatelia), bolo namieste zaoberať sa otázkou trvania
neodkladného opatrenia a potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Skutočnosť, či nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s

prihliadnutím na špecifické skutkové okolnosti prípadu. Pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia,
odvolací súd bol toho názoru, že by nemalo byť časovo limitované, nakoľko v súčasnosti nie je možné ani
predpokladať a už vôbec nie presne určiť, kedy dôjde k zastabilizovaniu vzťahov medzi navrhovateľmi
a povinným a kedy odpadne dôvod jeho ďalšieho trvania. Zároveň, s prihliadnutím na individuálne
okolnosti prejednávanej veci, kedy bolo v konaní preukázané, že navrhovateľka 1/ je podielovou
spoluvlastníčkou (spolu s jej bratom) dotknutých nehnuteľností, dospel odvolací súd k záveru, že

nariadené neodkladné opatrenie nemusí byť nasledované konaním vo veci samej. Samotné neodkladné
opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy
pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje rozhodnutie vo veci
samej. Uvedené však nebráni stranám konania domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia v prípade,
ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie

zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.). Povinný má možnosť využitia aj tejto právnej
ochrany.
Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe
vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

Keďže odvolací súd neuložil navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučil
povinného v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z III. výroku tohto
uznesenia odvolacieho súdu. S ohľadom na uvedené v prípade, ak povinný, t. j. strana, ktorej sa
neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla
neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej.

Lehotu na podanie žaloby súd s ohľadom na citované ust. CSP neurčil. Ak povinný podá žalobu, súd aj
bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V dôsledku zmeny uznesenia súdu prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia a neuloženia

povinnosti podľa § 336 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania odvolací súd
rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešným navrhovateľom 1/a 2/ priznal proti povinnému nárok na náhradu
trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný

úspech vo veci (navrhovatelia), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala (povinný), keď odvolací súd nevidel (ani strany netvrdili) dôvod pre aplikáciu
ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)