Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40C/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124204112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124204112.4

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zastúpený
JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ F.
G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. C. XX/XX, XXX XX E., 2/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. C. XX/XX, XXX
XX E., o zaplatenie 8.000 EUR s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade.

III. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 27. 2.2024, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.

rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 8. 000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 28.12.2023 do zaplatenia. Zároveň žiadal zaviazať žalovaných k náhrade trov konania.

2. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 9.9.2024,
vzal žalobu v časti istiny 8. 000 EUR späť a žiadal konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu z dôvodu, že
dňa11.4.2024žalovanízaplatiliistinuvovýške8000,-EUR.Zotrvalna úhradepríslušenstvapohľadávky

a trov konania.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 14.3.2025
vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň uviedol, že si neuplatňuje
náhradu trov konania.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,

ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).8.Vzhľadomnanepochybnýdispozičnýúkonžalobcuvovecisamej,ktorýmvzalžalobuvcelomrozsahu
späť, súd toto konanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez
meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods.
1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom

priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne,

vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesného
zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

12. V prejednávanej danej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu zaplatenia uplatnenej pohľadávky
po podaní žaloby. Žalobca tvrdil, že uplatnenú pohľadávku zaplatili obaja žalovaní, ako žalovaný v 1.

rade, tak aj žalovaná v 2. rade. Z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že pohľadávku žalobcu zaplatil výlučne
žalovaný v 1. rade, ktorý bol výlučným dlžníkom žalobcu s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
v 1. rade nedisponoval účtom vedeným v peňažnom ústave v Slovenskej republike, zaplatil žalobcovi
dlh prostredníctvom účtu žalovanej v 2. rade. Z potvrdení o zrealizovaní transakcií vyplýva, že aj žalobca
poskytol peňažné prostriedky na účet žalovanej v 2. rade, s tým, že v informácii pre príjemcu je uvedený

žalovaný v 1. rade.

13. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, žalobca vzal späť dôvodne podanú žalobu voči
žalovanému v 1. rade. Zastavenie konania teda zavinil žalovaný v 1. rade, preto žalobcovi vznikol
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade. Vzhľadom na to, že žalobca si náhradu trov

konania neuplatnil, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol o trovách v súlade
s ustanovením § 256 ods. 1 CSP a contrario tak, že nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v 1. rade.

14. Súd mal za to, že žaloba bola voči žalovanej v 2. rade podaná nedôvodne. Úvahy o tom, či si

žalobca bol alebo mohol byť vedomý bezdôvodnosti svojej žaloby voči žalovanej v 2. rade sú z hľadiska
použitia citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP bezpredmetné. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca
k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Keďže nárok na
náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či
išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska

vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia
konania, t. j. strana sporu, ktorá podala žalobu a bez vecného rozhodnutia súdom zobrala žalobu späť.

15. Späťvzatím nedôvodne podanej žaloby voči žalovanej v 2. rade žalobca zavinil zastavenie konania
voči žalovanej v 2. rade, preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd priznal žalovanej v 2.
rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

16. O výške priznanej náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté postupom podľa

ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.