Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123363309
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123363309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXX/X zast. JUDr. Martinom Dolinajom, advokátom, Trnava,
Halenárska 412/7 proti žalovanému: E. B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXX/X, t. č.
Banská Bystrica, Tr. SNP 51, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica,
Skuteckého 33, IČO: 40887481, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5C/41/2023-296 zo dňa 19. 04. 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol výrokom:
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobkyne
- byt č. X nachádzajúci sa na 1. p. vo vchode č. 5 bytového domu súp. č. XXX postavenom na pozemku

C-KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 719 m2,

-podielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachanapríslušenstvebytovéhodomuvoveľkosti
podielu 6114/254499,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6114/254499 k pozemku C-KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 719 m2,

zapísané Okresným úradom Brezno, odbor katastrálny na LV č. XXXX pre okres Brezno, obec C., kat.
úz. C..

II. Žalobkyňa je p o v i n n á na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému sumu 41 925,-Eur v lehote 90
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozvodom (rozsudok Okresného súdu
Brezno č.k. 3Pc/19/2021-82, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 08. 2022). Do bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov patrí nehnuteľnosť - byt č. 3, nachádzajúci sa na 1. p. vo vchode č. 5 bytového
domu súp. č. XXX postavenom na pozemku C-KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
719 m2, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu vo

veľkosti podielu 6114/254499, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6114/254499 k pozemku C-KN č. XXXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 719 m2, zapísané Okresným úradom Brezno, odbor katastrálny
na LV č. XXXX pre okres Brezno, obec C., kat. úz. C. (ďalej len „byt“ alebo „nehnuteľnosti“. Poukázala na
agresívne správanie žalovaného, trestné konanie vedené proti nemu. Byt im pridelil do užívania Miestny
národnývýborValaská.Vroku1996uzavrelisobcouValaskánájomnúzmluvuavroku2001bytodkúpili.

Žalovaný neposkytol žiadne finančné prostriedky za účelom vyplatenia bytu. Keďže bol byt v pôvodnom
stave rozhodla sa ho žalobkyňa vynoviť a skrášliť, ale žalovanému na tom nejako zvlášť nezáležalo,
preto bola celá vec organizačne nanej. V roku 2013 sa uskutočnila rekonštrukcia bytu, na ktorú si vzala
úver. Žalovaný od októbra 2021 po súčasnosť v byte nebýva aj z dôvodu zákazu vstupu do obydlia.
Žalobkyňa žiadala, aby súd prikázal byt do jej výlučného vlastníctva z dôvodu, že o jeho nadobudnutie
sa pričinila najmä ona, zveľadila byt rekonštrukciou, ktorú iniciovala a financovala ju prostredníctvom

úveru. Žalovaný sa k nej správal násilne, čo považuje za relevantné z hľadiska analogickej aplikácie
(§ 853 Občianskeho zákonníka) časti ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má
zákaz vstupu do jej obydlia a má vlastné bývanie v prenajatom byte v Banskej Bystrici.
Podľa znaleckého posudku č. 10/2023 je hodnota nehnuteľnosti 82 800,-Eur. Žalobkyňa nemá dostatok
finančných prostriedkov na výplatu bytu, ale ich syn čestne vyhlásil, že si zoberie úver a poskytne jej

finančné prostriedky.

2.1. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je možné povedať, že žalobkyňa prispievala
na potreby domácnosti, nadobúdanie a udržiavanie spoločného majetku väčšou mierou ako on. O
nadobudnutie bytu sa pričinil hlavne on, lebo iba vďaka jeho práci im bol pridelený. Zveľadenie bytu bolo

uskutočnené z úveru, ktorý bol splatený zo spoločných prostriedkov. Žalobkyňa býva v byte, pretože sa
postarala, aby on musel odísť na základe nepravdivého trestného oznámenia, on sa k nej nesprával
násilne, v trestnom konaní bol oslobodený a vec nebola postúpená ani na priestupkové konanie, o zákaz
jeho vstupu do bytu sa postarala žalobkyňa, býva v prenajatom byte, keďže si musel zabezpečiť bývanie.
Podľa znaleckého posudku je cena bytu 84 900,-Eur. Znalec mu však povedal, že byt by bolo možné

na realitnom trhu predať za oveľa výhodnejších podmienok. Preto nesúhlasil s návrhom žalobkyne na
vyporiadanie a žiadal, aby bol byt predaný za najvyššiu možnú cenu a kúpnu cenu si so žalobkyňou
rozdelia na polovicu.

3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa

§ 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ")

3.1 Z vykonaného dokazovania považoval okresný súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli
manželstvo dňa 24. 09. 1977, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 3Pc/19/2021-82
zo dňa 17. 08. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 08. 2022.

3.2 Žalobkyňa a žalobca sú na LV č. XXXX pre kat. úz. C. vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č.
X nachádzajúceho sa na 1. p. vo vchode č. 5 bytového domu súp. č. XXX postavenom na pozemku C-KN
č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 719 m2, podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach a na príslušenstve bytového domu vo veľkosti podielu 6114/254499 a spoluvlastníckeho

podielu o veľkosti 6114/254499 k pozemku C-KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 719
m2 (ďalej len "byt").

3.3 Strany sporu zhodne uviedli, že predmetom vyporiadania BSM je iba byt, ktorý žiadali vyporiadať.
Zároveň obe strany sporu uviedli, že akceptujú ako cenu bytu priemer súm uvedených v nimi doložených

znaleckých posudkoch.

3.4 Okresný súd rozhodoval o tom, komu z bývalých manželov bude byt prikázaný. Žalobkyňa ho žiadala
prikázať do svojho výlučného vlastníctva, čo odôvodňovala tým, že sa viac pričinila o jeho odkúpenie
aj zveľadenie, v súčasnosti v danom byte býva a syn je ochotný jej poskytnúť finančné prostriedky na

vyplatenie žalovaného. Žalovaný najprv uviedol, že chce, aby sa byt predal a peniaze z predaja rozdelili
na polovicu, potom uviedol, že z toho nevyplýva, že o byt nemá záujem, on má záujem a je schopný
sám vyplatiť žalobkyňu bez toho, aby zaťažoval iné osoby. Na pojednávaní najprv uviedol, že je ochotnýžalobkyňu vyplatiť podľa priemeru znaleckých posudkov a v záverečnej reči žiadal, aby súd prikázal byt
do podielového spoluvlastníctva a po uplynutí troch rokov sa byt predal za trhovú cenu.

3.5 Občiansky zákonník pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uprednostňuje
na prvom mieste dohodu. V tomto prípade sa žalobkyňa pokúsila pred podaním žaloby dohodnúť
so žalovaným, zaslala mu list a jej právny zástupca sa so žalovaným pokúsil aj kontaktovať, ale
bezvýsledne. Z tohto dôvodu podala žalobu na súd.

3.6 Žalovaný tvrdil, že sa o nadobudnutie bytu pričinil on, bol pridelený jemu, keďže bol v tom čase
ženatý, bol pridelený "B. B. s rodinou" a nájomné zmluvy uzatváral on. S týmto sa okresný súd
nestotožnil, uviedol, že podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka (§ 175), ak počas trvania
manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudol právo užívať byt, vzniklo právo spoločného užívania
bytu manželmi a toto sa následne zmenilo na spoločný nájom manželov (v roku 1992). Obe strany sporu
mali záujem o väčší byt a za týmto účelom každý z nich vyvinul snahu ho nadobudnúť. O odkúpenie

bytu do osobného vlastníctva sa viac pričinila žalobkyňa, ktorá získala finančné prostriedky (časť ako jej
príjem, ktorý patril do BSM a časť od ich syna) a zároveň prejavila aj snahu o jeho zveľadenie tým, že
ho chcela zrekonštruovať (žalovaný potvrdil, že záujem zrekonštruovať byt mala žalobkyňa) a za týmto
účelom si zobrala úver a splácala ho. Žalovaný nepoprel, že žalobkyňa poskytla a zadovážila finančné
prostriedky na kúpu bytu a vyvinula iniciatívu na jeho rekonštrukciu. Zároveň okresný súd prihliadol aj

na to, že žalobkyňa v predmetnom byte naďalej býva.

3.7 Žalovaný v záverečnej reči navrhol, aby okresný súd byt prikázal do podielového spoluvlastníctva
strán sporu. Okresný súd takýto návrh nepovažoval za vhodný a dôvodný v danej situácii. Žalobkyňa
v predmetnom byte býva a má záujem ho nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že

preukázala, že je schopná vyplatiť žalovaného. Ak by súd rozhodol o prikázaní bytu do podielového
spoluvlastníctva, situácia by sa žiadnym spôsobom nezmenila oproti súčasnému stavu. Žalovaný by
nemohol vstupovať do bytu ani v ňom bývať, kým by sa v ňom zdržiavala žalobkyňa a z jeho postoja
vyplýva, že by nebol ochotný následne sa vyporiadať so žalobkyňou tak, že by na ňu previedol svoju
polovicu, keďže stále trval na tom, aby sa byt predal, s čím žalobkyňa už v tomto konaní nesúhlasila, a

preto by s najväčšou pravdepodobnosťou nasledovalo ďalšie súdne konanie.

3.8 Žalovaný síce v priebehu konania uviedol, že to, že chce byt predať, neznamená, že ho nechce
nadobudnúť, uviedol, že je schopný žalobkyňu vyplatiť bez toho, aby zaťažil iné osoby, ale toto v konaní
nepreukázal. Pred otvorením pojednávania síce súdu predložil listinné doklady - potvrdenie, že F. G. má

schválený úver vo výške 37 000,- Eur a čestné prehlásenie A. H., že žalovaný má hotovosť na účte I.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 3 000,- Eur a na účte I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume
26 790,- Eur a môže s ňou disponovať, ale z týchto dokladov nevyplýva, že by žalovaný s výnimkou
sumy 3 000,- Eur mohol disponovať. Úver mal byť schválený F. G. (o ktorom žalovaný neuviedol, kto to
je) a nie žalovanému, ani z dokladu nevyplýva, že tieto finančné prostriedky by mal následne k dispozícii

žalovaný a to isté je možné povedať o sume 26 790,- Eur na účte I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, keď
tento účet je vedený na meno J. H. (nie A. H.) a čestné prehlásenie J. H., že tieto finančné prostriedky
poskytne žalovanému doložené súdu nebolo.

3.9 Okresný súd tak v prípade žalovaného nemal za preukázané, že má záujem skutočne nadobudnúť

byt do svojho výlučného vlastníctva a má finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne.

3.10 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti okresný súd vyporiadal BSM strán sporu tak,
že byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviazal ju na vyplatenie sumy 41 925,-
Eur žalovanému, čo predstavuje priemer súm uvedených v znaleckých posudkoch, ktoré súdu doložili

strany sporu (84 900 + 82 800 : 2) v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, keď žalovaný voči
tejto lehote nenamietal a okresný súd ju považoval za primeranú vzhľadom na výšku tejto sumy.

3.11 V bode 42. odôvodnenia okresný súd uviedol, ktoré dôkazy nevykonal a z akých dôvodov.

3.12 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len "CSP"). Poukázal na to, že skutočnosť, že podiely na spoločnom majetku sú rovnaké a vyporiadanie
je v záujme oboch strán sporu neznamená, že by súd mal rozhodnúť o tom, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania (viď napr. III. ÚS 266/2022). Žalobkyňa ako strana sporu bola v konaníúspešná, keď súd vyhovel žalobe aj navrhovanému spôsobu vyporiadania a bolo zrejmé, že sa snažila
so žalovaným dohodnúť aj mimosúdne (a tým sa vyhnúť konaniu na súde), na čo žalovaný žiadnym
spôsobom nereflektoval, preto jej okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

v plnom rozsahu, pričom poukázal aj na to, že žalovaný v priebehu konania menil názor ako má súd
BSM vyporiadať.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie,
navrhol aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že veci patriace do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, žalovanému uloží povinnosť
na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni sumu 41 925,- Eur v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia a prizná žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4.1 Odvolateľ uviedol, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP, rozhodnutie
je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a prekvapivé, súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, nevykonal

navrhnuté dôkazy, vec nesprávne právne posúdil a rozhodol v rozpore so svojím predbežným právnym
posúdením.

4.1.1 Uviedol, že práve žalovaný sa pričinil o nadobudnutie bytu, tento opustil len z dôvodu vedeného
trestného konania, ktoré sa ukázalo ako nepravdivé, spod obžaloby bol právoplatne oslobodený tiež

preukázal, že disponuje finančnými prostriedkami na úhradu vyrovnávacieho podielu žalobkyni.

4.1.2 Nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 35. odôvodnenia rozsudku.
Z listinných dôkazov je zrejmé, že predmetný byt bol na základe žiadosti žalovaného pridelený
žalovanému s rodinou aj nájomnú zmluvu uzatváral žalovaný a až keď on toto právo nadobudol

sa uvedené zmenilo na spoločný nájom manželov. Bez jeho pričinenia by manželka byt do BSM
nenadobudla. Naproti tomu však súd jednostranne posúdil pričinenie manželky o odkúpenie bytu
do BSM, keď je zrejmé, že k odkúpeniu došlo z prostriedkov patriacich do BSM, a pokiaľ k týmto
prostriedkom prispel aj syn, nejednalo sa o pričinenie žalobkyne, ale o pričinenia syna. Čo sa týka
rekonštrukcie bytu, medzi stranami bola dohoda, že pokiaľ bude žalobkyňa uhrádzať úver spojený

s rekonštrukciou, žalovaný bude po túto dobu uhrádzať celé náklady na bývanie. Túto skutočnosť
súd nezohľadnil, teda nezohľadnil plnenie žalobcu. Avšak aj v tomto prípade prostriedky vynaložené
žalobkyňou boli prostriedkami z BSM.

4.1.3Odvolateľuviedol,žesúdprihliadalnato,žežalobkyňavbytebýva.Vrámcipredbežnéhoprávneho

posúdenia mal opačný názor, súd uviedol: „Aj to je pravda, že žalobkyňa v tomto byte býva len preto,
že žalovaný sa musel odsťahovať a má v podstate zakázaný ten vstup“. Namietal, že napriek tomu,
že na pojednávaní dňa 19. 04. 2024 neboli vykonané žiadne nové dôkazy, ktoré by boli odlišné od
predchádzajúcich,súdsvojeprávneposúdeniebezakéhokoľvekodôvodneniaaleboupozorneniazmenil
a v rozsudku vyjadril presvedčenie o tom, že byt má pripadnúť žalobkyni, nakoľko táto sa mala viac

pričiniť o jeho nadobudnutie, bez toho, aby toto oprel o akýkoľvek relevantný dôkaz.

4.1.4 Namietal, že to, že žalobkyňa v byte býva nemôže byť dôvodom na prikázanie bytu do jej
vlastníctva. Žalovaný musel byt opustiť z dôvodu trestného oznámenia.

4.1.5 Odvolateľ má za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by bola schopná vyplatiť žalovaného, nemá
finančné prostriedky a tieto by jej mal zabezpečiť syn. K tomuto by malo však dôjsť na základe toho,
že synovi bude poskytnutý úver po tom ako tento byt nadobudne od žalobkyne na základe kúpy. A
toto je v priamom rozpore s dôvodom, pre ktorý súd nechcel vyhovieť návrhu žalovaného v tom, že by
malo dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva a následnému predaju nehnuteľnosti. Pričom v rámci

predbežného prejednania súd uviedol, že nemá preukázané ani z jednej ani z druhej strany, že vôbec
majú finančné prostriedky na vyplatenie druhej strany, súd uviedol, že čestné prehlásenie založené
v spise nepovažuje za dostatočné. Má za to, že k tejto skutočnosti mala byť vypočutá aj žalobkyňa,
pričom jej vypočutie navrhol jej právny zástupca.

4.1.6 Namietal, že pokiaľ súd uviedol, že žalobkyňa je povinná vyplatiť na vyrovnávací podiel v lehote 90
dní, nie je zrejmé akým kľúčom súd dospel práve k tejto lehote, nakoľko rozhodnutie nie je odôvodnené.4.1.7 Pokiaľ súd v bode 39. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že nemal preukázané, že žalovaný má
záujem skutočne nadobudnúť byt do výlučného vlastníctva a má finančné prostriedky na vyplatenie
žalobkyne, tak žalovaný predložil čestné prehlásenie svojej sestry, potvrdenie o stave účtov, ako aj

potvrdenie spoločnosti ČSOB o tom, že jemu blízkej osobe bude poskytnutý úver, teda preukázal, že
má k dispozícii finančné prostriedky 66 790,- Eur. Protistrana toto tvrdenie nepoprela. Súd neumožnil
žalovanému toto preukázať a neupozornil ho, že predložené dôkazy nepreukazujú jeho finančné
možnosti. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil.

4.1.8 Odvolateľ namietal aj výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že neexistuje žiadny dôvod, pre
ktorý by žalobkyni mala byť priznaná náhrada trov konania, keď žalovaný nemá procesné zavinenie na
výsledku konania. Žalobkyňa nemala úspech v konaní, keď jej samej vznikla povinnosť mu uhradiť sumu
41 925,- Eur, pričom táto nezodpovedá pôvodnej sume, ktorú žiadala uhradiť. Žalobkyňa podala návrh
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, avšak výsledok tohto konania nemožno hodnotiť ako

jej úspech vo veci samej. Neexistovala žiadna výnimočná okolnosť, pre ktorú by mali trovy konania byť
prisúdené žalobkyni. Podľa stanoviska pléna Ústavného súdu ČR sp. zn. PL ÚS-ST 59/23 v konaní o
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, ktoré má povahu iudicium duplicis, ak nie je žaloba zamietnutá,
spravidla nemožno určiť, ktorý účastník mal vo veci plný úspech. Je preto všeobecným východiskom pre
rozhodovanie o trovách konania súladným s ochranou vlastníckeho práva podľa článku 11 ods. 1 Ústavy

a práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd, aby žiadny z účastníkov
nemal právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi, ibaže by pre to boli dané osobitné dôvody.

4.1.9 Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP odvolateľ poukázal najmä
na odlišné stanovisko okresného súdu uvedené v rámci predbežného právneho posúdenia, absenciu

akéhokoľvekodôvodnenia,ktorébyvysvetliloodklonodjehopôvodnéhoprávnehonázoru.Odôvodnenie
rozsudku podľa odvolateľa neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne a presvedčivo vysvetlia záver
súdu o dôvode prikázania veci žalobkyni, keďže nepreukázala, že by sa viac pričinila o nadobudnutie
nehnuteľnosti. Rozhodnutie nedáva žalovanému žiadnu odpoveď na jeho argumenty, ktorými sa bránil
v písomných vyjadreniach a prednesoch. Pričom ide o argumenty rozhodujúce, kľúčové, vyžadujúce si

špecifickú odpoveď.

4.2 Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Poukázala na to, že každý z nich hospodáril so svojimi finančnými prostriedkami oddelene. Žalovaný
opomína, že nebyť iniciatívy žalobkyne byt by nebol nadobudnutý do ich vlastníctva. Ona iniciovala

odkúpenie bytu a aj zadovážila finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny za byt, žalovaní neprispel.
Obdobne tomu bolo aj pri rekonštrukcii bytu, dohodli sa, že žalobkyňa bude splácať mesačné splátky za
úver a žalovaný platby za byt, avšak miera pričinenia žalobkyne o nadobudnutie bytu a jeho zveľadenie
(rekonštrukciu) je výrazne vyššia. Súd toto vyhodnotil v bode 35. odôvodnenia. Žalovaný v čase kúpy
bytu nemal peniaze na vyplatenie ceny bytu a zaviazal sa jej polovicu splácať po 500,- Eur. Pokiaľ ide

o užívanie bytu žalovaný bol vzatý do väzby rozhodnutím orgánu verejnej moci, pričom celá situácia
nastala z dôvodu násilného správania sa žalovaného k žalobkyni. Byt užívala odvtedy žalobkyňa sama.
Žalobkyňa podala žalobu na ochranu jej osobnosti aj formou zákazu vstupu do obydlia a žalovaný
súhlasil s ukončením konania uzatvorením súdneho zmieru, v ktorom sa výslovne zaviazal nevstupovať
do obydlia žalobkyne (uznesenie Okresného súdu Brezno číslo 6C/4/2022-220). Žalovaný sa následne

sám (už po jeho prepustení z väzby) dobrovoľne zaviazal byt neužívať. Týmto žalovaný založil právny
stav v medziach, ktorého byt oprávnene užíva len žalobkyňa a nie on. Aj z tvrdení žalovaného v konaní
je zrejmé, že žalovanému evidentne nešlo o to, aby nadobudol byt do svojho vlastníctva a evidentne
nechcel ani to, aby ho nadobudla do vlastníctva žalobkyňa, navrhol, aby súd rozhodol o tom, že byt
bude predaný za čo najvyššiu kúpnu cenu a túto cenu si rozdelia. Žalobkyňa ponúkla spravodlivú cenu

určenúznaleckýmposudkom.Žalovanýtvrdí,žemázáujemobyt,alepredajmeho.Tvrdeniažalovaného
potvrdzujú, že ani nemá reálny záujem byt nadobudnúť.

4.2.1 Žalobkyňa poukázala na to, že právna úprava nezaväzuje súdy striktne sa držať vyjadreného
predbežného právneho posúdenia veci (uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 643/2022 zo dňa 24. 11. 2022).

Až po predbežnom právnom posúdení mal súd k dispozícii informáciu o tom, že synovi žalobkyne
bol schválený úver, ako aj čestné vyhlásenie syna žalobkyneohľadne naloženia s prostriedkami
predschváleného úveru. Následne bolo pojednávanie odročené s tým, že bol súdom vyzvaný užlen žalovaný, aby preukázal, že bude mať k dispozícii finančné prostriedky na prípadné vyplatenie
žalobkyne.

4.2.2 Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta lehotu 90 dní na vyplatenie, žalovaný túto v konaní nenamietal
a súd ju akceptoval podľa návrhu v žalobe, nakoľko nejde o neprimeranú lehotu. Žalovaný ani v odvolaní
túto lehotu nepožaduje skrátiť a sám navrhuje, v prípade opačného rozhodnutia, rovnakú lehotu na
vyplatenie. .

4.2.3 Schopnosť žalovaného vyplatiť náhradu podľa žalobkyne, súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
žalovaný nepreukázal, že tvrdené finančné prostriedky môže použiť na vyplatenie žalobkyne. Žalovaný
tak nepreukázal splnenie podmienky solventnosti na jeho strane.

4.2.4 Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd nevypočul žalobkyňu, hoci jej právny zástupca to navrhol,
poukázala na to, že žalovaný takýto dôkaz nenavrhol, preto ani nemôže poukazovať na to, že nebol

vykonaný. Právny zástupca žalobkyne ju navrhol vypočuť ohľadom násilného správanie žalovaného
sa voči nej. Vzhľadom na výrok napadnutého rozsudku a dôvody, o ktoré bol opretý, by však zrejme
výsluch žalobkyne iné rozhodnutie nepriniesol.

4.2.5 Súd prvej inštancie podľa žalobkyne rozhodol správne aj o náhrade trov konania. Žalovaný mal

procesné zavinenie na spore, bol nekontaktný, nekomunikoval s jej právnym zástupcom, hoci sa vec
snažila riešiť mimosúdne. Nebyť pasívneho prístupu žalovaného, konanie by vôbec nemuselo byť
vedené. Pokiaľ ide o výsledok konania žalobkyňa navrhla prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva
a súd rozhodol o prikázaní bytu do jej výlučného vlastníctva, zároveň navrhla, že vyrovnávací podiel je
v sume 41 400,- Eur, pričom po doložení znaleckého posudku žalovaným žalobkyňa navrhla, aby súd

určil spravodlivo hodnotu vyrovnávacieho podielu vo výške priemeru oboch znaleckých posudkov a súd
rozhodol tak, že vyrovnací podiel je v sume 41 925,-Eur. Žalobkyňa tak bola plne úspešná. Zároveň
poukázala na nález Ústavného súdu SR číslo III. ÚS 266/2022, č. k. I. ÚS 56/2017 z 08. februára 2017.

4.3 Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní. Pokiaľ

ide o mieru pričinenia na nadobudnutí majetku súd nijakým spôsobom pričinenie manžela nezohľadnil,
jednostranne zohľadnil len skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Súd neskúmal akou mierou každý z
manželov prispieval do rodinného rozpočtu, ako sa správal k spoločnému majetku a či nevyužíval
spoločný majetok na vlastný prospech na úkor druhého. Netvrdí, že predbežný právny názor musí byť
zhodný s konečným názorom súdu, avšak v konaní nedošlo k takej zmene okolností, ktorá by tento

názor mali zmeniť. Súd to presvedčivo nezdôvodnil. Čo sa týka možného vyplatenia zo strany žalobkyne,
samotný súd uviedol, že čestné prehlásenie syna je nedostatočné, naviac sa malo jednať o prostriedky,
ktoré nepatria žalobkyni a týmito nedisponuje ani jej syn, tieto by obdržal len v prípade hypotekárneho
úveru po kúpe bytu, ku ktorému nedošlo. Žalovaný je tak absolútne nechránený voči situácii, kedy by
žalobkyňaprostriedkynevyplatila.Žalovanýpritompreukázal,žedostatočnýmifinančnýmiprostriedkami

disponuje (bez nutnosti predaja majetku BSM). To, že prostriedky mali poskytnúť jemu blízke osoby F.
G. (zať žalovaného) a J. H. (neter žalobcu), je podľa jeho názoru zrejmé z toho, že čestné prehlásenie
do tohto konania predložili, pričom samotný súd mohol účastníka usmerniť, pokiaľ toto považoval za
nedostatočné. Odmietnutie týchto dôkazov považuje za prílišný formalizmus súdu, ktorým bolo odňaté
právo žalovanému na spravodlivý proces, nakoľko na dôkaz zo strany žalobcu s rovnakou výpovednou

hodnotou prihliadnuté bolo. Judikatúra, na ktorú žalobkyňa poukazuje v súvislosti s náhradou trov
konania nesúvisí s predmetnou vecou, keď sa nejedná o situáciu, kde by žalovaný bol v spore pasívny,
k žalobe by sa nevyjadril a na pojednávanie by sa neospravedlnil.

4.4 Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na svojich vyjadreniach a navrhla rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1 CSP a viazanosti ustanovením § 379 CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 CSP).7.Prirozhodovaníodvolaciehosúduoodvolaníprotinapadnutémurozsudkujeodvolacísúdviazanýako
rozsahomodvolania, takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolanífaktickysvojím

dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že okresný súd dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne

vecsprávneprávneposúdil.Okresnýsúdvykonaldostatočnédokazovanienazistenieskutkovéhostavu,
tento zistil správne v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia.

9. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok

nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Predmetom konania je žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
predmetom vyporiadania sú nehnuteľnosti - byt, podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach a príslušenstve bytového domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom stojí bytový

dom (ďalej len „byt“, alebo „nehnuteľnosti“).
11. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotil
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
12. Zistený skutkový stav okresný súd subsumoval pod normy hmotného práva, ktoré v
hypotéze majú také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu, právnu normu správne

interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav.

13.Súdprvejinštanciepozistení,žepredmetnénehnuteľnostipatriadobezpodielovéhospoluvlastníctva
bývalých manželov, vyporiadanie BSM posudzoval podľa § 150 OZ, pričom vychádzal z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Pri rozhodnutí vychádzal aj z kritéria ako sa zaslúžil ten-ktorý z manželov o

nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

14. Okresný súd v konaní zistil, že žalobkyňa sa domáhala, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané
do jej výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalovaného. Odvolateľ v konaní uvádzal, že má záujem
o nehnuteľnosti (byt) v BSM, navrhol BSM vysporiadať tak, že byt sa predá a peniaze rozdelia,

v záverečnej reči navrhol prikázať byt do podielového spoluvlastníctva strán sporu.

15.Vkonaníbolonesporné,ževdanombytebývažalovaná,zároveňpreukázala,žejevjejmožnostiach
vyplatiť predmetnú hodnotu bytu, nakoľko v čestnom vyhlásení z 23. februára 2024 H. B. B. (jej syn)
vyhlásil, že mu ČSOB a. s. predschválila úver vo výške 64 000,- Eur a tieto prostriedky je pripravený

poskytnúť mame (žalobkyni) za účelom vyplatenia otca (žalovaného) pri vysporiadaní BSM. V konaní
tiež bolo zistené, že o odkúpenie do osobného vlastníctva sa viac pričinila žalobkyňa, ktorá získala
finančné prostriedky (časť ako jej príjem, ktorý patrí do BSM a časť od ich syna), a zároveň prejavila aj
snahu o jeho zveľadenie tým, že ho chcela zrekonštruovať (žalovaný potvrdil, že záujem zrekonštruovať
byt mala žalobkyňa) a za týmto účelom si zobrala úver a splácala ho. Žalovaný nepoprel, že žalobkyňa

reálne zadovážila finančné prostriedky na kúpu bytu a vyvinula iniciatívu na jeho rekonštrukciu. Na
tejto vyššej miere jej pričinenia nemení nič skutočnosť, že finančné prostriedky boli vynaložené z BSM
oboch strán sporu. Žalovaný tvrdil, že sa o nadobudnutie bytu pričinil on, nakoľko byt bol pridelený
jemu a uzatváral aj nájomnú zmluvu. Súd prvej inštancie k tomuto uviedol, že podľa vtedy platného
Občianskeho zákonníka (§ 175), ak počas trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudol

právo užívať byt, vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi, a toto sa následne zmenilo na
spoločný nájom manželov (v roku 1992). Obe strany sporu mali záujem o väčší byt a za tým účelom
každý z nich vyvinul snahu ho nadobudnúť. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že byt bol pridelený
žalovanému s rodinou, nie teda len žalovanému. Okresný súd skúmal schopnosť žalovaného vyplatiťžalobkyňu k čomu žalovaný predložil dôkazy, a to potvrdenie, že F. G. má schválený úver vo výške
37 000,- Eur a tiež čestné prehlásenie A. H., že žalovaný má hotovosť na účte v sume 3 000,-Eur
a na účte v sume 26 790,-Eur a môže ňou disponovať. Okresný dospel k správnemu záveru, že

z predložených dôkazov žalovaným nevyplýva, že by žalovaný s výnimkou sumy 3 000,- Eur mohol
disponovať s danými finančnými prostriedkami, keďže účet na sumu 26 790,- Eur je vedený na meno H.
J. a čestné prehlásenie J. H., že tieto finančné prostriedky poskytne žalovanému doložené nebolo.

16.Súdprvejinštancienávrhžalovaného,abyvecprikázaldopodielovéhospoluvlastníctvanepovažoval

za vhodný a dôvodný v danej situácii, nakoľko žalobkyňa v predmetnom byte býva a má záujem ho
nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že preukázala, že je schopná vyplatiť žalovaného.
Ak by súd rozhodol o prikázaní bytu do podielového spoluvlastníctva, situácia by sa žiadnym spôsobom
nezmenila oproti súčasnému stavu. Žalovaný by nemohol vstupovať do bytu, ani v ňom bývať, kým by
sa v ňom zdržiavala žalobkyňa a z jeho postoja vyplýva, že by nebol ochotný následne sa vyporiadať
so žalobkyňou tak, že by na ňu previedol svoju polovicu, keďže stále trval na tom, aby sa byt predal,

s čím žalobkyňa nesúhlasila. V prípade žalovaného nemal za preukázané, že má záujem skutočne
nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva a že má finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne.
Vzhľadom na uvedené okresný súd rozhodol tak, že prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobkyne a zaviazal ju na vyplatenie sumy 41 925,- Eur žalovanému.

17. Odvolacie námietky žalovaného v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový
stav a nesprávne vec právne posúdil, keďže on sa pričinil viac o nadobudnutie bytu, a to tým, že mu bol
byt pridelený a uzatváral aj nájomné zmluvy nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Odvolací súd udáva, že s uvedeným sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v bode 35
odôvodnenia. Odvolací súd udáva, že predmetným byt bol pridelený „B. B. s rodinou“, z uvedeného

vyplýva, že nebol pridelený len žalovanému, pričom táto skutočnosť sama osebe, aj keby bola zle
vyhodnotená nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na ostatné
skutkové zistenia a ich právne posúdenie.

18. Pokiaľ odvolateľ namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že súd prvej

inštancie v predbežnom právnom posúdení dňa 23. februára 2024 posudzoval vec inak, odvolací súd
udáva, že zmena predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie nemá za následok zásah do
práva na súdnu ochranu, keďže sporovú stranu nediskvalifikuje z možnosti uplatňovať svoje procesné
právapriznanéCivilnýmsporovýmporiadkomvďalšomkonaní(ÚSSRč.k.IV.ÚS374/2002).Zpriebehu
pojednávania tiež vyplýva, že zástupca žalobkyne následne po predbežnom právnom posúdení doložil

potvrdenie o predschválení úveru vo výške 64 000,- Eur pre syna žalobkyne a jeho vyhlásenie, že
finančné prostriedky poskytne žalobkyni, čo bolo doručené krátkou cestou aj žalovanému, následne
súd vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania a žalovanému bola súdom uložená povinnosť, aby
preukázal, že bude mať k dispozícii finančné prostriedky na prípadné vyplatenie žalobkyne. Na
následnom pojednávaní žalovaný predložil listinné dôkazy, okresný súd vykonal dokazovanie a na

základe ďalšieho postupu vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Vyššie uvedená
námietka odvolateľa je nedôvodná.

19. Odvolateľ videl nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu v tom, že mala byť v konaní vypočutá
žalobkyňa, čo navrhol jej právny zástupca, odvolací súd udáva že odvolateľ v prvoinštančnom konaní

nenavrhol žalobkyňu vypočuť, t.j. nenavrhol ju vypočuť na preukázanie konkrétnych skutočností, ktoré
by mali vplyv na zistenie rozhodného skutkového stavu, nebolo tak porušené jeho právo. Súd prvej
inštancie v bode 42. odôvodnenia uviedol prečo nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne.

20. K odvolacej námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nezdôvodnil prečo rozhodol o lehote na

plnenie 90 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, odvolací súd udáva, že nie je dôvodná. Okresný súd
v bode 41. odôvodnia lehotu 90 dní na plnenie odôvodnil, uviedol, že žalovaný v priebehu konania voči
tejto lehote navrhnutej žalobkyňou v žalobe nenamietal a súd ju považuje za primeranú vzhľadom na
výšku sumy. Uvedené posúdenie žalovaný v odvolaní nerozporoval. Takéto rozhodnutie sa ani nejaví
byť v rozpore s bežnou praxou, nakoľko vzniká žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému sumu 41 925,-

Eur. Sám žalovaný nenamietal v konaní navrhnutú lehotu 90 dní a sám tiež mal za to, že v prípade, že
by on vyplácal žalobkyňu, táto lehota by mala byť 90 dní.21. Námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne o náhrade trov konania nie je
dôvodná. Odvolací súd udáva, že v konaniach a o vyporiadanie BSM ako je to v tomto prípade, ide
o konanie iudicium duplex, nemožno na náklady konania bez ďalšieho aplikovať zásadu o úspechu

vo veci. Spravidla sa javí ako spravodlivé, aby každý z účastníkov sám niesol svoje náklady konania
a nebol povinný hradiť náklady druhého účastníka, len ak by k tomu boli dané zvláštne dôvody. V
konaní iudicium duplex konanie môže byť začaté na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu a napriek
ich formálnemu označeniu v konaní zodpovedajúcemu dikcii zákona sú všetci účastníci vzájomne
v postavení zodpovedajúcom procesnej pozícii žalobcu a žalovaného súčasne, nehľadiac na to kto

žalobu podal. Nejde tak o klasické sporové konanie, v ktorom by jedna z proti sebe stojacich strán
musela vyhrať a druhá prehrať. Vzhľadom k takto výnimočnému postaveniu účastníkov konania nie je
jednoduché rozhodnúť o náhrade nákladov súdneho konania, lebo nie je zrejmé, ktorá strana vlastne
„vyhrala“ a ktorá „prehrala“. Teda nie je bez ďalšieho možné aplikovať zásadu úspechu vo veci. Z toho
tiež vyplýva, že ak nemôžu bezpodieloví spoluvlastníci dopredu presne predvídať konkrétne rozhodnutie
súdu a majú všetci rovnaké procesné postavenie v konaní, v ktorom sa koná o rovnakom vlastníckom

práve všetkých účastníkov javí sa spravidla ako spravodlivé východisko pri rozhodovaní o nákladoch v
konaní, aby každý zo spoluvlastníkov sám niesol svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady
iného spoluvlastníka, ak by k tomu neboli dané zvláštne dôvody. Uvedené však neznamená, že by súdy
nemohli v rozhodnutí o trovách konania zohľadniť priebeh súdneho konania, avšak musia tento svoj
postup riadne odôvodniť. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom

uviedol aj dôvody, pre ktoré takto rozhodol: „Žalobkyňa sa pred podaním žaloby pokúsila so žalovaným
dohodnúť (a tým sa vyhnúť konaniu na súde), na čo on žiadnym spôsobom nereagoval aj v žalobe
navrhlasúdnyzmier,žalovanývšaknebolochotnýsažiadnymspôsobomdohodnúťavpriebehukonania
menil názor ako má súd BSM vyporiadať. Skutočnosť, že podiely na spoločnom majetku sú rovnaké a
vyporiadanie je v záujme oboch strán sporu neznamená, že by súd mal rozhodnúť o tom, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania (viď napr. III. ÚS 266/2022). Žalovaný v odvolaní uvedené
nerozporoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, prečo vyhodnotil výsledok konania ako úspech
žalobkynevovecisamejauviedol,nazákladeakýchokolnostírozhodolotrováchkonania,atovzhľadom
na konanie strán sporu pred podaním žaloby a aj v priebehu konania. Odvolacia námietka žalovaného,
že súd rozhodol nesprávne o trovách konania, nie je dôvodná, vzhľadom na okolnosti priebehu konania.

22. Odvolateľ ako dôvod odvolania uviedol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací
súd udáva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 10 6
Cdo 7/2013. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.
Za porušenie práva v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutia
podľa predstáv odvolateľa.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd aj v tomto prípade
rozhodol tak, že priznal žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovaný, ktorý
inicioval odvolanie bol vzhľadom na výsledok odvolacieho konania v plnom rozsahu neúspešný. O výške
trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.