Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoEk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109220466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2109220466.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, so sídlom
V. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: DRIN, s.r.o., IČO: 36 250 473, so sídlom Diakovce 276,
vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky dňa 7.4.2016, o vymoženie 355,61 eur a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 38Er/345/2009-12 zo
dňa 15. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov
exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, §
200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vecne dôvodil, že poverením Okresného súdu Trnava č.
5207*100771 zo dňa 23.09.2009 bol súdny exekútor JUDr. Ivan Polák poverený vykonaním exekúcie
v prospech oprávneného na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky
v Trnave č.k. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 25.02.2009, právoplatného a vykonateľného dňa

16.04.2009. Pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi bol prerušený výkon funkcie exekútora, a to s
účinnosťou od 3.11.2017. Počas prerušenia výkonu funkcie exekútora zastupuje exekútora zástupca -
súdnyexekútorJUDr.ErnestPolák.ZvýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduTrnava,oddielSro,
vložka č. 13639/T okresný súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce
jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného - obchodnej spoločnosti DRIN, s.r.o., IČO: 36 250 473, 925
81 Diakovce 276, ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra 07.04.2016. Tým došlo k zániku

povinného v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a k strate spôsobilosti mať práva a
povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania. Exekučné súdy sú povinné skúmať, z
akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra. Ide o skutočnosť rozhodujúcu
preurčeniedôvoduzastaveniaexekúcievzmysle§57Exekučnéhoporiadkuaprenáslednérozhodnutie
o trovách konania. V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskejrepubliky(rozhodnutiasp.zn.3MCdo/13/2011asp.zn.6MCdo/13/2012),akvšakbolpovinný

zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov
exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Okresný súd zistil, že právoplatným uznesením
Okresného súdu Trnava č.k. 7CbR/149/2012 zo dňa 28.07.2015, súd zrušil obchodnú spoločnosť: DRIN,
s.r.o., IČO: 36 250 473, 925 81 Diakovce 276 bez likvidácie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

17.03.2016. Po preštudovaní spisového materiálu okresný súd dospel k záveru, že je potrebné zastaviť
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného vzhľadom na
to, že povinný bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Keďže exekúcia
bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, o nároku súdneho
exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods.

2 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor
má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie oprávnený s návrhom na zmenu tak, že sa
oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží. Argumentoval, že exekučné konanie malo

byť zastavené z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa
7.4.2016 vymazaný z Obchodného registra SR. Zánik povinného ako právnickej osoby bez právneho
nástupcu by mal súd považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu
exekúcie, t. j. má za následok neprípustnosť exekúcie, a preto je potrebné exekúciu zastaviť v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Poukázal na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného

do 31. marca 2017, ktoré ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému
predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto zavinením je potrebné zásadne
rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej
súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o
výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len

jednouzviacerýchpríčinvedúcichkzastaveniuexekúcie(rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.2MCdo
12/2004 zo dňa 22. decembra 2004). Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť
rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s
povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia
nemohol zabrániť zániku povinného - právnickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení

exekúcie tak nemožno vyvodiť. Ďalej uviedol, že mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy súdnemu
exekútorovi ani podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017,
keďže povinný bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už vymazaný z obchodného registra,
už neexistuje a z toho dôvodu súd už nemôže posudzovať jeho majetnosť alebo nemajetnosť.
Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však

povinný už právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Nemožno totiž klásť
na ťarchu oprávnenému, že došlo k zániku povinného, keďže bezprostredným dôvodom zastavenia
exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Z toho
dôvodu nemožno zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného do 31. marca 2017.

3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP konania, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným

od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), pred vecným preskúmaním napadnutého
rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného
sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 57 Exekučného poriadku, § 357 Civilného sporového poriadku), či podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až
h), k) až m) je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že prípustnosť odvolania proti výroku o zastavení exekúcie, aj keď
dôvody odvolania nesmerujú proti samotnému výroku, ale len proti odôvodneniu výroku o zastavení
exekúcie, je potrebné vyvodiť zo zásady ústavne konformného výkladu právnych predpisov v zmysle
nálezu Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 553/2021-38 zo dňa 27. apríla 2022. V citovanom náleze
Ústavný súd SR konštatoval, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením odvolacieho súdu porušené a to tým,
že súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. marca 2017, pretože zastával názor, že po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu)
zanikloprávonímpriznané.Avšaksťažovateľsavosvojomodvolaníprotiuzneseniusúduprvejinštancie

domáhal zastavenia exekúcie z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. marca 2017, t. j. z dôvodu, že táto je neprípustná, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Aj keď je pravdou, že podľa § 358 CSP odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, v tu preskúmavanej veci nemožno prehliadnuť ten fakt,
že dôvod, resp. dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastavuje, sú rozhodujúce pre rozhodnutie o trovách

exekúcie, resp. o tom, kto a v akej výške tieto trovy znáša. Dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavuje,
môže byť dôležitý napr. aj pre posúdenie (ne)existencie prekážky rozsúdenej veci. Okrem toho tým, že
podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je odvolanie proti tam
označeným rozhodnutiam o zastavení exekúcie prípustné, v prípade využitia tohto riadneho opravného
prostriedku subjektom na jeho podanie oprávneným (v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané)

výrok rozhodnutia o trovách exekúcie napriek tomu, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie zákon
(Civilný sporový poriadok a ani Exekučný poriadok) odvolanie výslovne nepripúšťa, celkom logicky
nemôže nadobudnúť právoplatnosť skôr ako (nosný) výrok o zastavení exekúcie, od ktorého je výrok
o trovách exekúcie závislý. V okolnostiach tu ich preskúmavanej veci odvolacím súdom použité právne
predpisyneboliinterpretovanéústavneakceptovateľnýmspôsobomapriichaplikáciidošlokzásadnému

popretiuúčeluavýznamu,keďichinterpretácioulennazáklade,žedôvodzastaveniaexekúcie,prípadne
jeho rozsah vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie nebol vyjadrený, dospel k záveru, že odvolanie
sťažovateľa smeruje len proti jeho odôvodneniu, a z tohto dôvodu toto odvolanie ako neprípustné
odmietol. Rovnako je podľa názoru ústavného súdu ústavne neakceptovateľný názor odvolacieho súdu
o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie za

predpokladu súčasného podania odvolania sťažovateľom proti jeho výroku o zastavení exekúcie. Ak
je totiž prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b),
f) až h), k) až m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 za predpokladu podania
subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné
dospieť záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré je

od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu
právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade,
keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález
ústavného súdu č. k. IV. ÚS 71/2013-36 z 23. mája 2013). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní
procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných

úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi
spravodlivého procesu, a preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je
pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo
upravených, ale aj dotknutých spornou normou.13. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou výroku
o zastavení exekúcie ako aj výroku o trovách exekúcie.

14. Z obsahu spisu bolo zistené, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 7.4.2016.
Z rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 7CbR/149/2012 zo dňa 28. júla 2015 vyplýva, že povinný
bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z dôvodu, že nemá žiaden
majetok, čomu svedčí zákonná domnienka, pretože spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky

listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a taktiež
zisťovanie súdu v priebehu konania.

15. Dôvodom výmazu povinného z obchodného registra bola nemajetnosť povinného, teda vznikol
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na

vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

18. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

19. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd prvej inštancie musel
uložiť povinnosť na náhradu trov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko § 203 ods. 2 prvá veta
Exekučného poriadku jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

20.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdprvejinštanciesprávnerozhodol,keďuložiloprávnenémunahradiť
trovy exekúcie súdneho exekútora. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP vzhľadom na procesný neúspech oprávneného tak, že povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal pre stratu procesnej subjektivity povinného počas exekúcie
a z dôvodu, že súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, trovy

konania si neuplatnil a preto v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, bolo rozhodnuté, že sa súdnemu exekútorovi náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).