Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010150
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2317010150.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Simony Štanglovičovej

a prísediacich sudcov Ing. Silvie Šérikovej a Ing. Eduarda Skupina, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
stíhaného pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 31. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu
Bratislava 3 zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 3T/4/2019, právoplatný dňa 20.08.2020 za skutky v bodoch 1/-5/,
ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v tomto výroku o vine svoj podklad a

obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., prechodne bytom a adresa na
doručovanie E. X, F. G., H.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

1/ v čase približne o 00.15 hod. dňa 03.01.2016 v D. I. J. F. K. XX doposiaľ nezisteným predmetom
poškodil plastové okno situované na konci budovy smerom od terasy a to tak, že ho vypáčil v spodnej

časti rámu v oblasti pántov, vošiel dnu a z priestoru izby odcudzil tablet zn. Samsung one touch zakúpený
v marci 2015 v hodnote 25,- Eur, mobilný telefón zn. Sony Xperia Z1 – čiernej farby s chrómovým rámom
v hodnote 30,- Eur, mobilný telefón zn. Nokia X3 v hodnote 15,- Eur, striebornú súpravu – jeden set
zn. Argentino design – náušnice, náramok a čierno strieborná retiazka s príveskom a kamienkami v
hodnote 80,- Eur, 2. set – prívesok, náušnice a retiazka v hodnote 40,- Eur, plechovú dózu – prasiatko
s finančnou hotovosťou 100 Eur v presne nezistenom počte 1,- Eur a 0,50 Eur mincí, kožený náramok
na ruku Swarovski – čierny v hodnote 100,- Eur a dve korálky – prvá korálka modrej farby – Swarovski
kameň,druhákorálkasnáušnicamištvorcovéhotvaruzn.Pandoravhodnote50,-Eur,čímtaktospôsobil

poškodenej I. D., nar. XX.XX.XXXX škodu krádežou vo výške 440,- Eur, pričom skutok spáchal aj
napriek tomu, že už bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 1T 103/15 zo dňa 20.04.2015, právoplatným dňa 05.06.2015,

2/ v čase od 23.45 hod. dňa 19.02.2016 do 00.42 hod. dňa 20.02.2016 bez použitia násilia vnikol do
ubytovne v D. na B. I. K. X/X, následne prešiel na prvé poschodie ubytovne, kde bez zjavného použitia
násilia vošiel cez neuzamknuté dvere do izby nachádzajúcej sa oproti kuchyni, odkiaľ počas spánku

poškodených, nezisteným spôsobom odcudzil zo stolíka látkovú peňaženku čiernej farby v hodnote 5,-
Eur s obsahom OP, preukaz VZV, zdravotná karta VŠZP na meno poškodeného E. D., nar. XX.XX.XXXX,
bankomatová karta VUB banky, firemný preukaz na autobus DHL, čipová karta vstupu do DHL, finančná
hotovosť vo výške 220,- Eur, čím poškodenému E. D. spôsobil celkovú škodu krádežou vo výške 225,-
Eur, ďalej z izby odcudzil mobilný telefón zn. LG Bell s dotykovým displejom v súčasnej hodnote 80,-
Eur, koženú peňaženku s obsahom OP a VP v hodnote 12,- Eur na meno poškodeného L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., a finančnú hotovosť vo výške 27,- Eur, čím poškodenému L. M., spôsobil

celkovú škodu krádežou vo výške 119,- Eur, celková spôsobená škoda je vo výške 344,- Eur, pričom
skutok spáchal aj napriek tomu, že už bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdenýa to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 1T 103/15 zo dňa 20.04.2015,
právoplatným dňa 05.06.2015,

3/ dňa 02.01.2016 v čase od 04:24 hod v Senci na Mierovom námestí č. 5/D bez použitia násilia vošiel
do ubytovne, kde prešiel bez násilia na prvé poschodie, kde bez použitia násilia otvoril neuzamknuté
dvere poslednej izby naľavo, vošiel do izby kde počas spánku poškodeného odcudzil mobilný telefón
zn. ZTE čiernej farby, nezisteného IMEI v hodnote 80,- Eur, tablet zn. Samsung Galaxy 10.1, čiernej
farby v hodnote 120,- Eur a osobné doklady na meno poškodeného, čím poškodenému A. F., nar.

XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške 200,- Eur, pričom skutok spáchal aj napriek tomu, že už bol za
taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
III, pod sp. zn. 1T 103/15 zo dňa 20.04.2015, právoplatným dňa 05.06.2015,

4/ v Senci na ul. Šafárikovej č. 105 dňa 02.04.2016 v čase o 04.50 hod. bez použitia násilia vnikol do
neuzamknutej budovy MŠ na uvedenej adrese odkiaľ odcudzil z kuchynky mobilný telefón zn. Sony

Xperia Z-ultra v hodnote 180 Eur bielej farby, mobilný telefón zn. Huawei Honor 4C bielej farby v hodnote
130,- Eur, peňaženky bez hotovosti s osobnými dokladmi na meno E. E. a E. E., doklady boli vrátené
počas obhliadky miesta činu, potom z miestnosti oproti kuchynke odcudzil Playstation 4 bielej farby č.
P-274522256-F v hodnote 340,- Eur, následne z vedľajšej miestnosti odcudzil notebook zn. Lenovo
striebornej farby v hodnote 469,- Eur, čím krádežou spôsobil poškodenému N. O., nar. XX.XX.XXXX

škodu vo výške 520 Eur, poškodenému E. E., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 130 Eur a poškodenému
O. I., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 469,- Eur, pričom skutok spáchal aj napriek tomu, že už bol za
taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
III, pod sp. zn. 1T 103/15 zo dňa 20.04.2015, právoplatným dňa 05.06.2015,

5/ dňa 22.02.2016, v nočných hodinách, v ubytovni na adrese B. I. K. X/X, D. prešiel bez použitia
násilia na prvé poschodie, kde bez použitia násilia otvoril neuzamknuté dvere vedúce do kúpeľne odkiaľ
vyšiel cez strešné okno na strechu ubytovne, z ktorej následne prešiel po streche až k rodinnému domu
s adresou B. K. X D., ku ktorému je ubytovňa pristavaná, tam cez otvorené strešné okno vošiel do
izby rodinného domu, potom prešiel po schodisku na spodné podlažie rodinného domu kde po prezretí

skriniek, z ktorých nič neodcudzil, sa rovnakým spôsobom, vrátil späť do ubytovne, z ktorej následne
odišiel preč,

6/ v presne nezistený deň mesiaca januára 2016 v čase okolo 03:30 hod. prišiel k rodinnému domu
s popisným číslom 320/14 na ulici sídlisko P. v meste Galanta, kde preskočil oplotenie, čím sa dostal

na pozemok, následne prešiel k vchodovým dverám rodinného domu, ktoré za pomoci tam nájdenej
železnej tyče vypáčil, tak sa dostal do rodinného domu, kde z chodby zobral 10 stravných lístkov
v hodnote 3,15 eur za kus, dva staršie mobilné telefóny značky Nokia nezisteného typu a nezisteného
IMEI a finančnú hotovosť vo výške 90,- eur, čím poškodenému Q. L., narodenému XX.XX.XXXX,
trvale bytom Galanta, Sídl. P. 320/14 spôsobil škodu vo výške 121,50 eur, a bol za taký čin odsúdený

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 1T/103/2015 zo dňa 20.04.2015, právoplatný
dňa 05.06.2015,

7/ dňa 16.03.2016 v presne nezistenom čase, v meste Galanta, na ulici Staničná, prišiel pred
pohostinstvo „U EVY“, kde spred pohostinstva zobral 1 ks dámsky horský bicykel bledomodrej farby,

ktorý tam bol voľne opretý, neuzamknutý o lavičku, následne na bicykel nasadol a odišiel s ním v meste
Galanta, na sídlisko Sever, kde ho odložil na neznáme miesto, čim poškodenej E. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., G. F. XXXX/XX, spôsobil škodu krádežou vo výške 49,- eur, a bol za taký čin odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 1T/103/2015 zo dňa 20.04.2015, právoplatný
dňa 05.06.2015,

8/ od presne nezistenej doby do 14:30 hod. dňa 21.02.2016 v meste Galanta, na ulici Hlavná
948/13, v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru neoprávnene prechovával pre vlastnú
potrebu u seba, v igelitovom vrecku s tlakovým uzáverom biely kryštalický materiál s hmotnosťou
112 mg, obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 20 mg, čo bolo zistené

znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave, pričom
metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,t e d a :

v bodoch 1/ až 7/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – na viacerých osobách,

v bodoch 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/
neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – vlámaním,

v bode 8/
neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek
tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú variantu v nepatrnom množstve,

č í m s p á c h a l :

v bodoch 1/ až 7/
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno
j) Trestného zákona,

v bodoch 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/
pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona,

v bode 8/
prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2
Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), §
39 odsek 5, § 41 odsek 2, odsek 3, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný a spoločný trest odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 3T/153/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 1To/21/2017 zo dňa 19.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. I. XXXX/XX, E., škodu vo výške 440,- eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému A. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX/XX, M., škodu vo výške 200,- eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému E. D., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. I. X/X, D., škodu vo výške 225,- eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Galanta,
Sídl. P. 320/14 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. F.
XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 07.03.2017 obžalobu na A. B. (ďalej len
„obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare) pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2
písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (v bode 1/ a 2/) a zároveň v bode 1/ v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a v bode 3/ pre prečin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 odsek 1 Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26.02.2020 urobil po príslušnom zákonnom poučení vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré

sú mu kladené za vinu, ktoré vyhlásenie o vine súd prijal. Po zmene zákonnej sudkyne bola trestná
vec obžalovaného postúpená senátu a hlavné pojednávanie bolo vykonané odznova. Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2022 urobil po príslušnom zákonnom poučení vyhlásenie, že
je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, ktoré vyhlásenie o vine súd prijal. Zároveň
uviedol, že škodu poškodeným Q. L. a E. C. nahradil a to prostredníctvom obhajkyne Mgr. Faktorovej.

Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste, náhrade škody
a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom a
prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je ženatý, má jedno
maloleté dieťa, je zamestnaný u zamestnávateľa JO Consulting s mesačným príjmom približne 1.100,-
eur, alkohol ani drogy neužíva, v minulosti bol súdne trestaný aj priestupkovo prejednávaný. Spáchanie
skutkov veľmi ľutuje, škodu uhradil, posledný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov vykonal, už sa
do výkonu trestu nechce vrátiť, žije slušný život, je riadne zamestnaný, podrobuje sa aj probačnému

dohľadu.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/153/2016 súd zistil, že obžalovaný
bol trestným rozkazom zo dňa 19.12.2016, doručeným obžalovanému dňa 28.12.2016 uznaný za
vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu

uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom zo dňa 16.03.2017, právoplatný dňa 19.09.2017 bol
obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Skutok bol páchaný od 07.10.2015 do

08.04.2016, trest bol vykonaný dňa 12.04.2018.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/145/2019 súd zistil, že obžalovaný
bol trestným rozkazom zo dňa 18.12:2019, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 18.12.2019 uznaný za
vinného z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona

a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Skutok bol spáchaný dňa 12.10.2019. Rozsudkom zo
dňa 05.02.2020 v spojení s uznesením Krajksého súdu v Trnave zo dňa 21.07.2020, sp. zn. 6To32/2020
bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením

na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.090.2021, sp. zn. 31T/46/2020 bol obžalovaný uznaný
za vinného v bode 1/ až 4/ z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1 Trestného zákona z toho v bode 2 aj podľa § 194 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a v bodoch 1/

až 4/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za čo mubol uložený úhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako i ochranný dohľad na 2 roky
s povinnosťou zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Z pracovnej zmluvy č.l. 712 súd zistil, že obžalovaný predmetnú pracovnú zmluvu uzatvoril ako
zamestnanec dňa 06.11.2024 so zamestnávateľom JO Consulting s.r.o. a to na dobu neurčitú.

Z poučenia č.l. 714 a vstupného pohovoru č.l. 715 súd zistil, že obžalovaný dňa 05.09.2024 absolvoval

s probačnou a mediačnou úradníčkou pohovor, kedy bol poučený o svojich povinnostiach v rámci súdom
uloženého probačného dohľadu.

Z pracovnej zmluvy č.l. 716 súd zistil, že obžalovaný dňa 17.09.2024 uzatvoril ako zamestnanec
pracovnú zmluvu so zamestnávateľom INDEX NOSLUŠ s.r.o. na dobu určitú do 17.03.2025. Na
základe dohody o dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa zo dňa 17.09.2024 bol

obžalovaný dočasne pridelený užívateľskému zamestnávateľovi SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o.
(č.l. 718-727).

Z aktuálneho odpisu Registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 18 krát súdne trestaný pre
rôznorodú, prevažne však majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného

súdu Galanta zo dňa 22.09.2021, sp. zn. 31T/46/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
zo dňa 13.01.2022, sp. zn. 6To/81/2021.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný
nemá evidovaný žiaden priestupok.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 127 vyplynulo,
že v minulosti sa obžalovaný dopustil 6 priestupkov rôzneho charakteru (v období od 03.03.2012 do
13.02.2016).

Z dokladu o kúpe horského bicykla č.l. 76 vyplynulo, že horský bicykel bol kúpený za kúpnu cenu 49,-
eur dňa 19.01.2016.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/61/2018 vyplynulo, že obžalovaný bol
rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.08.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 6To/5/2020 uznaný za vinného v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 01.08.2019, z toho v bode 1/ aj
podľa § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 a v bode 2/ v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona v spojení s § 138 písmeno e) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia ako aj ochranný dohľad na 1 rok, pričom skutok bol spáchaný dňa
21.07.2017.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/11/2019 súd zistil, že obžalovaný

bol trestným rozkazom zo dňa 08.06.2020, doručený obžalovanému dňa 15.06.2020, právoplatný
dňa25.06.2020 uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1
Trestného zákona (skutok spáchaný dňa 12.06.2018) a bolo mu upustené od uloženia súhrnného trestu
s poukazom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/61/2019 zo dňa 07.08.2019
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 6To/5/2020.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/92/2018 súd zistil, že obžalovaný bol
rozsudkom zo dňa 12.08.2020 uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona v bode 1/ (spáchaný dňa 31.05.2018) a v bode 2/ z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa §

194 odsek 1 Trestného zákona (spáchaný dňa 14.06.2018) a bolo mu upustené od uloženia súhrnného
trestu s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/5/2020 zo dňa 31.03.2020.Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 3T/4/2019 súd zistil, že obžalovaný
bol rozsudkom zo dňa 20.08.2020, právoplatný dňa 20.08.2020 uznaný za vinného v bodoch 1/ až
4/ z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného

zákona, v bodoch 1/, 2/. 3/ a 5/ z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1 Trestného zákona a v bodoch 6/ a 7/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, z toho z časti v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 odsek 1 Trestného zákona a bol mu za skutky v bode 1/ až 5/ uložený súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 9 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňomstráženiaazaskutkyvbode6/a7/muboloupustenéoduloženiasúhrnnéhotrestuspoukazom
na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/61/2019 zo dňa 07.08.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 6To/5/2020.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III. Súd zistil, že obžalovaný bol trestným

rozkazom zo dňa 19.02.2015, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 09.03.2015 uznaný za vinného
zprečinukrádežepodľa§212odsek2písmenoa),odsek3písmenob)Trestnéhozákonavjednočinnom
súbehusprečinomporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1Trestnéhozákonaabolmuuložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.09.2020, právoplatným

dňa 30.09.2020 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a),
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a bolo mu upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom
na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/214/2012.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným

členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj
etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musísúd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu

škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v

každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.
V období od spáchania predmetných trestných činov do rozhodnutia súdu došlo k zmene znenia
Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od
06.08.2024.

Z ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu
a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,
ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa

priaznivejší.
Podľa článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky : Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

Vo vzťahu k obžalovanému súd trestnosť činov posudzoval a trest ukladal podľa novelizovaného
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý bol pre obžalovaného priaznivejší najmä s poukazom
na výšku trestných sadzieb, ale aj na novelizované zásady ukladania trestov. Základná trestná sadzba
podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného
zákona) je 2 roky až 8 rokov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd u obžalovaného prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ale aj na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie

o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd
skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestných činov a ich
spáchanie úprimne oľutoval. Súd posudzoval vyjadrenú ľútosť obžalovaného z hľadiska jej úprimnosti, či
nešlo o čisto formálne a účelové konštatovanie a hodnotil ju na základe správania sa páchateľa v období

od spáchania skutku po rozhodovanie o ňom a taktiež aj na základe ďalších procesných prejavov
obžalovaného, ako je záverečná reč a posledné slovo (porovnaj R 44/2017). Súd prihliadol aj na postoj
obžalovaného k jeho trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania, skutočnosť, že už v prípravnom
konaní sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti (vo vzťahu ku skutku následne uvedenému v bode
3/ obžaloby nepopieral svoju vinu, len využil svoje právo nevypovedať), jeho postoj k vykonávanému

dokazovaniu na hlavnom pojednávaní ako aj na skutočnosť, že učinil vyhlásenie o vine. U obžalovaného
bola zároveň zistená prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného
zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Z vykonaného dokazovania vyvstala
potreba ukladania súhrnného a spoločného trestu. Súd ukladal vo vzťahu k odsúdeniu 3T/4/2019 trestspoločný, zrušil preto skorší výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa
20.08.2020, sp. zn. 3T/4/2019, právoplatný dňa 20.08.2020 za skutky v bodoch 1/ až 5/ a pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku rozhodol znovu o vine za pokračovací trestný čin vrátane

nového čiastkového útoku, ako aj o spoločnom treste. Trest ukladal vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 3T/153/2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 1To/21/2017 zo dňa 19.09.2017 aj ako trest súhrnný a to podľa zásad pre uloženie
úhrnného trestu, teda trest ukladal podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin
z nich najprísnejšie trestný (§ 212 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024).

Obžalovanému súd trest ukladal za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden bol
zločinom, a ktoré boli spáchané viacerými skutkami, z tohto dôvodu bolo potrebné podľa asperačnej
zásady uvedenej v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby
najprísnejšieho trestného činu o jednu tretinu. Z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej zásady súd nepriznal
obžalovanému priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že spáchal viac

trestných činov, a to z nasledujúcich dôvodov. Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá
je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu
okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciu ustanovenia § 41
ods.2Trestnéhozákonamožnojednoznačnekvalifikovaťakookolnosť,ktorápodmieňujepoužitievyššej

trestnej sadzby. Aplikáciou ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona prišlo k zmene (zvýšeniu) trestnej
sadzby, a to k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Z tohto
dôvodu (zvýšenia trestnej sadzby) nemožno na spáchanie viacerých trestných činov prihliadnuť aj ako
na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného
zákona nerozlišuje medzi zvýšením hornej a dolnej sadzby trestu odňatia slobody, ale vychádza len zo

sprísnenia sadzby trestu odňatia slobody po aplikácii príslušného hmotnoprávneho ustanovenia (v tomto
prípade § 41 ods. 2 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu súd vychádzal z takto modifikovanej trestnej
sadzby v rozpätí 2 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.

Nakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd pristúpil k

mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tak uložil
obžalovanému trest odňatia vo výmere 16 mesiacov. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil najmä
kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a oľutoval ju, ako aj
jeho vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní, čím obžalovaný prispel k tomu, že v konaní
pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, ale len vo vzťahu k výroku

o treste ochrannom opatrení, ako sa aj vzdal svojho práva resp. obmedzil svoje právo na podanie
opravného prostriedku. Pri ukladaní trestu teda nebolo možné opomenúť kritický postoj obžalovaného,
ktorá skutočnosť je dôvodom na to, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším,
resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá
spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie.

Súd už vzhľadom na uvedené pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní
spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanoveného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný vyhlásením
o vine neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe. Súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej

pokiaľ v konaní pred okresným súdom obžalovaný využil právo urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a toto vyhlásenie súd prijal,
stratil možnosť takéto vyhlásenie o vine odvolať a zároveň v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu priznania viny,
podať riadny opravný prostriedok (obdobne pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.
ÚS 143/2020 zo 07. júla 2020). Po prijatí vyhlásenia o vine súdom teda obžalovaný neodvolateľne prijal

všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výmere uloženého trestu (R 44/2017). Súd prihliadol na správanie sa
obžalovaného počas celého trestného stíhania, kedy už v prípravnom sa k stíhanej trestnej činnosti
priznával, resp. vo vzťahu k niektorému zo skutkov nevypovedal, trestnú činnosť však nepopieral, pričom
po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní a následnom poučení učinil vyhlásenie o vine.

Podľa názoru súdu nepodmienečný súhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov
v sebe zohľadňuje na jednej strane priznanie sa obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, jej
úprimné oľutovanie a realizované vyhlásenie o vine, no na strane druhej odráža aj závažnosť spáchanejtrestnej činnosti, kriminálnu minulosť obžalovaného a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Takto
uložený trest je podľa názoru súdu primeraný (proporcionálny) a spravodlivý a u obžalovaného splní
svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi jeho

konanie. Uloženie vyššieho trestu súd považoval už za neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na
postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a prejavil nad ňou ľútosť, s tým súvisiace
vyhlásenie o vine a teda na obžalovaným prejavenú relevantnú mieru sebareflexie. Neprimerane dlhý
trest by mohol demotivovať osobu obžalovaného od resocializácie a sťažiť jeho návrat do riadneho
života. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný je v súčasnosti riadne zamestnaný.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zdôvoduukladaniasúhrnnéhotrestusúdsamostatnýmvýrokomzrušilvýrokotresteuloženýrozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 3T/153/2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 1To/21/2017 zo dňa 19.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Poškodených E. Q. L. a E. C. súd s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože na

rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vy bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Z dôvodu ukladania spoločného trestu, v rámci ktorého boli zrušené aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú
v zrušenom výroku o vine svoj podklad (teda aj výrok o náhrade škody, ktorý je závislý od výroku o vine),

súd rozhodol samostatnými výrokmi znovu o povinnosti nahradiť poškodeným I. D., A. F. a E. D. škodu
spôsobenú trestným činom tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa
20.08.2020, sp. zn. 3T/4/2019, právoplatný dňa 20.08.2020.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Záverom súd uvádza, že po právoplatnosti rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté
o započítaní väzby a trestu. Obžalovaný väzbu v predmetnej trestnej veci vykonával od 08.04.2016
do 07.04.2017 a nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 3T/153/2016, v spojení s uznesením Krajského

súduvNitrezodňa19.09.2017,sp.zn.1To/21/2017(ktorývýrokotrestebolvrámciukladaniasúhrnného
trestu zrušený) obžalovaný vykonal dňa 12.04.2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.