Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Tk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010338
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Hollá Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6115010338.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8 7Tk/1/2024

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 11. 02. 2025 konajúc senátom v zložení
z predsedu senátu JUDr. Barbory Hollej Sopkovej a prísediacich A. B. C. a A. D. E. v trestnej veci
obžalovaného F. G., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote, takto

r o z h o d o l :

2 7Tk/1/2024

obžalovaný: F. G., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bydliskom H. XXX, I. J.,

je v i n n ý, ž e

v presnejšie nezistenom čase medzi 02.30 h. a 05.00 h. dňa 24. 09. 2014 vošiel bližšie nezisteným
spôsobom do oploteného a uzamknutého dvora rodinného domu č. XXX K. L. A. I. M. I. J., M. E. N.,
následne pomocou sekery vylomil vnútorné vchodové dvere na prízemí rodinného domu, vošiel do
vnútornýchpriestorovdomu,prešielnavrchnéposchodie,kdezadoposiaľnezistenýchokolnostívspálni
usmrtil C. C., nar. XX. XX. XXXX, a to udusením následkom tlaku na oblasť krku a úst, čím jej spôsobil
zlomeninu tela jazylky, horných rohov štítnej chrupky s roztrhnutím platničiek štítnej chrupky, s výrazným
prekrvácaním mäkkých tkanív v okolí, následne po tomto útoku voči poškodenej odcudzil z obývačky
na prízemí domu LCD televízor zn. SAMSUNG UE32EH1003WXBT, výrobného čísla B4YL3HJF300717

čiernej farby s uhlopriečkou 80 cm, z barovej skrinky obývačkovej steny pol litrovú fľašu vodky, 2 balíky
zrnkovej kávy Eduscho, dámsku kabelku čiernej farby, v ktorej bola dámska peňaženka s nezisteným
finančným obnosom a osobnými dokladmi C. C., čím odcudzením vecí spôsobil škodu v celkovej výške
223,00 Eur a poškodením vchodových dverí škodu vo výške 82,00 Eur,

t e d a

iného úmyselne usmrtil,
neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečinom krádeže podľa§ 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pri všetkých trestných činoch podľa Trestného zákona v znení
účinnom od 06. 08. 2024.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) a § 37 písm. h) Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. b) a § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, § 49 Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody
v trvaní 12 (dvanástich) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na

výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej C. O.
nar. XX. XX. XXXX trvale bytom P. XXXX/X, Q., škodu vo výške 1 300,43 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.,
so sídlom Dostojevský rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, odkazuje s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

6 7Tk/1/2024

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica dňa 22. 04. 2015 podal na súd obžalobu pod sp. zn.
Kv 113/14/6600 na obv. F. G. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, prečin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku
na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tk/1/2015 zo dňa 16. 09. 2015 bol obžalovaný

uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením do

ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený ochranný dohľad v
trvaní 2 (dvoch) rokov.

Unesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/82/2015 zo dňa 12. 01. 2016 bolo odvolanie
obžalovaného zamietnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Tdo 27/2017 zo dňa 23. 05. 2017 odmietol
dovolanie obžalovaného a ďalšie dovolanie zamietol uznesením sp. zn. 3Tdo 10/2018 zo dňa 16. 01.
2019.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. III. ÚS 134/2021 zo dňa 23. 11. 2023 vyslovil, že
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/82/2015 zo dňa 12. 01. 2016 bolo porušené
základné právo sťažovateľa (F. G.) na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky základné právo na spravodlivý proces a prezumpciu neviny podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/82/2015 zo dňa 12. 01. 2016 zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici príkazom sp. zn. 4To/13/2024 zo dňa 08. 02. 2024 prepustil obžalovaného
z výkonu trestu odňatia slobody a následne rozhodol o opätovnom vzatí do väzby z dôvodov podľa § 71
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom väzba začala plynúť dňom 06. 02. 2024 o 10.55 h.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/13/2024 zo dňa 14. 03. 2024 zrušil rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tk/1/20215 zo dňa 16. 01. 2015 v celom rozsahu a vec vrátil
Okresnému súdu Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd v uznesení konštatoval s prihliadnutím na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 134/2021 zo dňa 23. 11. 2023, že reťazec nepriamych dôkazov tak, ako to
vyplýva aj z obrany obžalovaného, nie je dostatočný na právne posúdenie odsúdenia, pričom berúc

do úvahy závažnosť danej veci a intenzitu zásahu do osobnej slobody, došlo k porušeniu práva na
spravodlivé konanie ako celku, ako aj práva na prezumpciu neviny spojení so zásadou in dubio pro reo.
Preto v predmetnej trestnej veci nie je možné posúdiť kvalitu dokazovania jednoduchým konštatovaním,
ale hlavné ťažisko dokazovania je na súde prvého stupňa. Je potrebné, aby prvostupňový súd ustálil,
aké biologické stopy sa našli na mieste činu, aby sa dostatočne vysporiadal s možnosťou prenosu

biologických stôp na miesto činu, a to všetko v súvislosti s absenciou daktyloskopických stôp, ďalej
potrebné ustáliť časové súvislosti a vysporiadať sa s naplnením znakov skutkovej podstaty krádeže,
pričom konzistencia dôkazov musí byť pevná aj z toho dôvodu, že ťažko podnapitý obžalovaný má
sťaženú možnosť obhajoby, vzhľadom na stav vlastného vedomia pamäte, pričom bezprostredne po
čine sa neskúmalo, či by jeho stav nezodpovedal trestnému činu opilstva. Skutkový stav a závery z

neho plynúce je potom nutné preskúmať spôsobom tak, aby boli správne odôvodnené a preto zostáva
na rozhodnutie okresného súdu, či je možné opätovné dokazovanie a či sú k dispozícii také dôkazy,
ktoré umožňujú opätovné dokazovanie a posúdenie viny, resp. ak nie sú, je na súde, aby rozhodol
o vine obžalovaného v súlade so zásadou in dubio pro reo. Reťazec nepriamych dôkazov musí byť
taký, aby vylučovalo iný priebeh skutkového deja a je nutné kriticky a autonómne posudzovať znalecké

posudky, pričom sa treba obozretne vysporiadať aj s dôkazmi a stopami DNA, kde je nutné skúmať ich
zdroj a mechanizmus pôsobenia, vzhľadom aj na dôkazy ohľadne pachovej stopy. Prvostupňový súd
sa pri novom konaní a prejednávaní veci bude musieť dôsledne vysporiadať jednak s argumentáciou
obžalovaného uvedenou v odvolaní (č. l. 1068 – 1070), resp. najmä aj s dôvodmi, ktoré vo svojom náleze
(v časti III. a IV.) uviedol aj Ústavný súd Slovenskej republiky a s týmito dôkazmi sa potom bude musieť

okresný súd zákonným spôsobom vyrovnať a potom, čo vo veci rozhodne aj zákonným spôsobom svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť.

Výzvou zo dňa 21. 03. 2024 súd oznámil stranám zmenu v osobe predsedu senátu a požiadal ich, aby
sa vyjadrili či súhlasia so zmenou obsadenia senátu, vrátane prísediacich, nakoľko pôvodní členovia

senátu pre dosiahnutie veku, pre ktorý už nemôžu byť za prísediacich zvolení, nie sú ani zapísaní v
zozname prísediacich.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica so zmenou zloženia senátu súhlasil. Naopak, so
zmenou senátu nesúhlasil obžalovaný, ktorý trval na tom aby súd nariadil opakovanie výsluchu všetkých

svedkov a znalca aj v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici a nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

O žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby súd rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 03. 05. 2024
tak, že obžalovaného prepustil z väzby na slobodu a nariadil dohľad probačného a mediačného úradníka

KrajskéhosúduvBanskejBystricismiestomvýkonunaOkresnomsúdeRimavskáSobota.Uložilmutiež
povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi a súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
Podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil primerané obmedzenia a povinnosti za súčasného
nariadenia kontroly technickými prostriedkami, a to zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 11. 02. 2025 predniesol
obžalobu sp. zn. Kv 113/14/6600 – 48 zo dňa 21. 04. 2015 tak, že zmenil právnu kvalifikáciu skutku v
prospech obžalovaného vzhľadom na ustálenú judikatúru (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/97/2021 zo dňa 01. 12. 2021) a taktiež vzhľadom aj na účinnosť Trestnéhozákona v znení od 06. 08. 2024. Skutok právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona, pri všetkých trestných činoch podľa Trestného zákona v znení účinnom od 06.
08. 2024. Predovšetkým vo vzťahu k právnej kvalifikácii trestného činu vraždy konštatoval, že v už
ustálenej skutkovej vete je poškodená C. C. konkretizovaná iba dátumom narodenia (nar. XX. XX.
XXXX), pričom uvedená špecifikácia v súčasnej dobe nie je postačujúca na to, aby mohol byť skutok

právne kvalifikovaný ako skutok smerujúci voči chránenej osobe (osobe staršej ako 60 rokov), pretože
je potrebné preukázať, aby páchateľ daný trestný čin spáchal aj v súvislosti s vekom poškodenej osoby,
že takáto okolnosť bola ta určitou, nezanedbateľnou mierou „nápomocná“, resp. prispela k rozhodnutiu
páchateľa spáchať tento konkrétny čin, práve aj pre jej vek . Keďže nie je zároveň možné meniť skutkovú
vetu obžaloby v neprospech obžalovaného, je nutné pre nedostatok konkretizácie chránenej osoby
zmeniť právnu kvalifikáciu skutku v prospech obžalovaného.

I.

Obžalovaný F. G. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a zmene právnej kvalifikácie skutku

urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe.

Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu v zmysle § 333 ods. 1 písm. c), písm. d), písm.
f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora

a ostatných procesných strán, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania
spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
ochrannom opatrení a náhrade škody.

Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo v zhode s dokazovaním vykonaným

v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, a to aj napriek pochybnostiam, ktoré označil Ústavný súd
Slovenskejrepublikyvosvojomnáleze.Pochybnostivpodstatemenovaliktomu,čidôkazyzabezpečené
v prípravnom konaní (predovšetkým nepriame) vytvárajú takú ucelenú a logicky reťaz, na základe ktorej
možno bez pochýb dospieť k záveru o vine obžalovaného. Súd v tomto smere poukazuje predovšetkým
na skutočnosti, ktoré vyplynuli už z predchádzajúceho konania, a síce že obžalovaný opakovane vyjadril

ľútosť nad skutkom, on sám vo svojich výpovediach neoznačujú žiadnu skutočnosť či okolnosť vnášajúc
sú pochybnosti o tom, že skutok sa mohlo stať tak, ako mu to kladené za vinu, a to tak v logických
ako aj časových súvislostiach. Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný už v predchádzajúcom konaní
na druhom hlavnom pojednávaní v roku 2015 chcel urobiť vyhlásenie o vine, avšak v tom čase podľa
názoru prokurátora ako aj konajúceho súdu nebolo to možné prijať, pretože existovali pochybnosti o

dôvodoch, pre ktoré sa tak obžalovaný rozhodol konať, a to najmä pre prítomnosť rodiny na hlavnom
pojednávaní. Je pravdou že predchádzajúce rozhodnutie vo veci nemuselo poskytnúť adekvátne či
dostatočnéodpovedenapochybnosti,ktoréobžalovanývzniesolažpovyhlásenírozhodnutiaanásledne
ich v zásade opakoval či už v podanom odvolaní, v podaných dovolaniach alebo v podanej ústavnej
sťažnosti. Z priebehu hlavného pojednávania, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku dňa 16. 09.

2015 vyplynuli také závery, že jeho predmetom bolo aj zaoberanie sa pochybnosťami daného skutku,
ktoré ale boli rozptýlené predovšetkým výsluchmi znalcov k otázkam prenosu biologických stôp. V
súvislosti s výsledkami znaleckého dokazovania je nutné poukázať aj na rad ďalších vykonaných
dôkazov, predovšetkým svedeckých výpovedí, ktoré nepripúšťali verziu o tom, že napriek silnej opitosti
obžalovaného sa tento mohol skutku dopustiť práve tak, ako jemu to kladené za vinu. Ústavný súd vo

svojom náleze sa zaoberal predovšetkým pochybnosťami, avšak opomenul skutočnosť, že obžalovaný
v krátkom čase pred skutkom chcel nechať opraviť televízor, o čo ho požiadala a jeho manželka, a,
s ktorým televízorom následne vykonal cestu, ktorá sa v podstate skončila usmrtením poškodenej a
odcudzeniu televízora s jej domácnosti. Taktiež sa ústavný súd nezaoberal skutočnosťami, na základe
ktorých bolo možné určiť, ako sa obžalovaný do domu poškodenej dostal. Napriek opitosti obžalovaného

tento mal k dispozícii dve a pol hodiny na to, aby sa skutku mohol dopustiť, a to dokonca tak, že
následne ani svedkovia nedokázali popísať, kde sa obžalovaný v uvedenom čase nachádzal. Naopak
boli vykonané dôkazy, na základe, ktorých bolo možné ustáliť časť skutku (napr. obhliadajúci lekár
a list o prehliadke mŕtveho, svedkovia N. R., S. R., F. N., M. N. či H. G., znalci A. O. A. P. A. Q.).K zaisteniu biologických a pachových stôp na mieste činu je potrebné ukázať na vykonané dôkazy,
konkrétne: zápisnica a fotodokumentácia z obhliadky miesta činu a z dodatočnej ohliadke miesta činu,
znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča z odvetvia kriminalistickej

biológie a genetickej analýzy, opatrenie vyšetrovateľky o nariadení odberu biologickej a pachových
vzorky, správu Prezídia PZ, odboru kynológie a hipológie, skupiny metódy pachových konzerv Banská
Bystrica o výsledku porovnávania pachových stôp a protokol porovnávania pachových stôp, znalecký
posudokč.01/2015znalcaA.J.H.vodboreveterinárstvo–kynológia,výsluchznalcaK.D.E.A.(biológia
a genetická analýza) či výpoveď T. J. F. I..

Vyhodnotiac skutkové zistenia jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že výsledky
dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní preukázali, že sa stal skutok vykazujúci
objektívne i subjektívne znaky stíhaného trestného činu a že jeho vykonanie možno ako priamemu
páchateľovi pripísať práve obvinenej osobe – F. G..

Poškodená C. O. uviedla, že škoda vo výške 1 300,43 Eur jej doteraz uhradená nebola. Viedlo sa síce
exekučné konanie, ale nepodarilo sa nič vymôcť. Tento trvá na jej úhrade.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku a § 269 Trestného poriadku boli prečítané:
- výpoveď svedkyne poškodenej C. O. (č. l. 109 – 120, 121 – 130)

- výpoveď svedka poškodeného Allianz – Slovenská poisťovňa (č. l. 131 – 133)
- odborné vyjadrenie k vyčísleniu škody (č. l. 627 – 642)

Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy:
- priebežná správa probačného a mediačného úradník (č. l. 1605 – 1607)

- lustrácia v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 1608)
- lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 1609 – 1610)
- odpis z registra trestov (č. l. 1611 – 1612)

II.

Obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného
úmyselne usmrtí, a potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 1 písm. a) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. e) Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam
neoprávnene zotrvá, ak spácha tento čin závažnejším spôsobom konania, potrestá sa odňatím slobody
najedenažpäťrokov.Závažnejšímspôsobomkonaniasarozumieajpáchanietrestnémučinuvlámaním

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec

tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Obžalovanýjerozvedený,avšakvzťahyvrodinemádobré,sbývaloumanželkousúvkontakte.Rovnako
je v kontakte aj so svojimi deťmi. Mohol by sa zamestnať ako stajník v Pezinku aj s možnosťou
ubytovania.

Počas výkonu dohľadu probačného a mediačného úradníka v rámci nahradenia väzby bolo zistené,
že obžalovaný obmedzenia povinnosti dodržiaval. Probačnému a mediačnému úradníkovi sa dostalo
v pravidelných, vopred určených intervaloch. Obžalovaný sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie, o čom predložil potvrdenie. Zároveň vykonával viaceré brigády, avšak bez pracovnej
zmluvy. Porušenie zákazu požívať alkoholické nápoje a zákaz vstupu na miesta, kde sa alkoholické

nápoje podávajú, nebolo zistené všetky ostatné súdom možno zákaz taktiež dodržiaval. Súčinnosť
obžalovaného s probačným a mediačným úradníkom bola bezproblémová. Probačný dohľad u
obžalovaného plní svoj účel, obžalovaní vedeli riadny život, nedopustil sa nejakého priestupku, snaží sazamestnať, má ponuku práce v Pezinku. Náklady spojené s výkonom kontroly technickými prostriedkami
platí pravidelne, o čom predkladá každý mesiac potvrdenie.

Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa nedá
pustil žiadneho priestupku. V minulosti (rok 2013) bol raz súdom potrestaný, a to za prečin krádeže, za
čo mu bol uložený trest povinnej práce, ktorý vykonal. Hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť – priznal sa k spáchaniu trestného činu, ktorý

oľutoval. Na druhej strane bola zistená jedna priťažujúca okolnosť, a to, že spáchal viac trestných činov.

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za 2 alebo viac úmyselných trestných
činov, z ktorých aspoň 1 je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná

hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

V prípade obžalovaného druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 145 ods. 1
Trestného zákona vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný skutok umožňujúcim obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody v trvaní od 15 do 20 rokov.

Zároveň bol súd povinný prihliadnuť na tú skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine, preto mohol uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak sú pri vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní súčasne
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2 ustanovenia § 39, môže súd

uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Poznajúcuvedené,kedysúdmoholaplikovaťzníženiedolnejhranicetrestnejsadzbyprevyhlásenievine
obžalovaného a rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, mohol pri svojich úvahách
o výške trestu vychádzať z upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu vraždy podľa

§ 145 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí od 10 rokov do 20 rokov.

K zmene právnej kvalifikácie skutku predovšetkým v tom smere, že došlo k zmierneniu právnej
kvalifikácie obzvlášť závažného zločinu vraždy, je nutné poukázať nielen na to, čo prezentoval aj
prokurátor pri prednese obžaloby, ale rovnako aj na to že ani napriek dokazovaniu sa nepodarilo ustáliť

vplyv veku poškodenej na rozhodovanie obžalovaného, o čom dostatočne svedčí aj formulácia skutku
v obžalobe v znení „za doposiaľ nezistených okolností“.

V prípade obžalovaného a s prihliadnutím na zásady ukladania trestu za súčasného použitia zásad
ukladania úhrnného trestu a inštitútu mimoriadneho zníženia mal súd za to, že primeraným trestom

je úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) rokov. K uvedenej výmere
trestu súd dospel po vykonanom dokazovaní s ohľadom na osobu obžalovaného, u ktorého možno
konštatovať, že spáchaný skutok bol ojedinelým konaním obžalovaného. V prospech obžalovaného
svedčí aj jeho doterajšia minulosť, kedy je možné konštatovať, že v podstate viedol riadny život s
výnimkou spáchania jedného prečinu krádeže. Nie je bez významu ani to, že prostredie, z akého

obžalovaný pochádza, rovnako poskytuje záruku, že aj takto uložený trest spojený s pôsobením rodiny
budeprejehonápravudostatočnýanaplnísatýmajúčeltrestu,ktoréhofunkciou jeochranaspoločnosti.
Obžalovaný doteraz vykonal trest odňatia slobody v trvaní viac ako 9 a pol roka, pričom, keď bola väzba
nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, nevyšla najavo žiadna okolnosť, ktorá by
nasvedčovala že obžalovaný nevedie riadny život, čím môže byť potvrdené to, že žalovaný skutok bol

náhodným, aj keď čo do následku fatálnym, konaním. Aj z vykonaného dokazovania je možné vnímať,
že obžalovaný požíva kladnú povesť obci, v ktorej býva, má pevné rodinné zázemie a vrúcny vzťah k
deťom, bývalej manželke a blízkej rodine. Samozrejme, nie je možné vnímať len osobu páchateľa, ale
je potrebné zadosťučiniť aj poškodenej osobe, ktorou v tomto prípade bola osoba vyššieho veku a, ktorá
rovnako žila bezproblémový, poctivý a riadny život. Rovnako bola nielen svojich príbuzných, ale aj v obci

obľúbená. Preto sa súd nemohol stotožniť s návrhom obhajoby, aby súd ukladal trest odňatia slobody
v takej dĺžke, v akej obžalovaný doteraz vykonal trest od času obmedzenia jeho osobnej slobody až po
jeho prepustenie z väzby na slobodu.Pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu vraždy súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia.

Hoci aj pri predchádzajúcej právnej úprave bolo povinnosťou súdu ukladať aj ochranný dohľad
páchateľom obzvlášť závažného zločinu, podľa aktuálneho znenia Trestného zákona súd môže uložiť
ochranný dohľad páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý už bol v minulosti najmenej dvakrát
odsúdenie za takýto trestný čin, čo v prípade obžalovaného F. G. naplnené nebolo, alebo páchateľovi
zločinu, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na

prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu
povedie riadny život, čo rovnako v prípade obžalovaného preukázané vôbec nebolo.

Pri uznaní viny obžalovaného súd rozhodol aj o povinnosti nahradiť škodu poškodenej C. O. vo výške
1 300,43 Eur, ktorá pozostáva z nákladov na pohreb v celkovej výške 1077,43 Eur a hodnoty všetkých
odcudzených vecí vo výške 223,00 Eur.

Do trestného konania sa s nárokom na náhradu škody pripojil aj spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa,
a. s., ktorá poskytla poistné plnenie za poškodené stavebné súčasti na rodinnom dome, v ktorom
došlo ku skutku, v celkovej výške 82,70 Eur. súd odkázal spoločnosť s nárokom na náhradu škody na
samostatný civilný proces, pretože poškodená spoločnosť nie je poškodeným zmysle ustanovenia § 46

ods. 1 Trestného poriadku a taktiež nemožno považovať za právneho nástupcu poškodenej podľa § 48
ods. 4 Trestného poriadku.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu senát súdu rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Po vyhlásení rozhodnutia sa prokurátor, obžalovaný a obhajca vzdali práva podať sťažnosť.

Poučenie:

6 7Tk/1/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.