Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200341
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200341.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci
žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený: PROVENTUS
I advokáti s.r.o., advokátska kancelária, Carlton Savoy Building, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:
50 145 126, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (predtým Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky), Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464,
za účasti: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO:
35 919 001, zastúpený: SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,

o prieskume zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie
výstavby, č. 04959/2019/SV/01036 zo dňa 07.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Na návrh ďalšieho účastníka zo dňa 12.08.2016 v konaní o tomto návrhu vydal Okresný úrad
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2018/8350/GRJ zo dňa
06.03.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania
podľa § 13 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení

vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) a ustanovenia § 17a, § 24e zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), podľa § 8 ods.
8 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb
diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
669/2007 Z. z.“), ktorým rozhodol:

- o účele vyvlastnenia vo verejnom záujme, ktorým bola realizácia verejnoprospešnej stavby Diaľnica
„D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka Sever“, katastrálne územie H.,
- o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva k pozemku parc. reg. „E“ č. XXXX, orná pôda o celkovej
výmere 64m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v k.ú. H., okres G. I., J. G. – K. L. H., k pozemkuparc. reg. „E“ č. XXXX, orná pôda o celkovej výmere 172 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v
k.ú. H., okres G. I., obec BA – m. č. Vajnory, k pozemku parc. reg. „E“ č. XXXX, orná pôda o celkovej
výmere 1255 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v k.ú. H., okres G. I., J. G. – K. L. H., k pozemku

parc. reg. „E“ č. XXXX, orná pôda o celkovej výmere 352 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v
k.ú. H., okres G. I., J. G. – K. L. H., k pozemku parc. reg. „E“ č. XXXX, orná pôda o celkovej výmere
136 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v k.ú. H., okres G. I., J. G. – K. L. H., vo vlastníctve
resp. spoluvlastníctve žalobcu v diele určenom geometrickým plánom č. 7-7/2015 zo dňa 18.09.2015
vyhotoveného spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s., Kominárska 2,4, Bratislava, v prospech ďalšieho

účastníka ako vyvlastniteľa, vo výmere 201,119 m2 ako dočasný záber na obdobie 3 rokov na účel
podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, pričom ciele a zámery územného plánovania boli preukázané
územným rozhodnutím o umiestnení stavby vydaným Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby
a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014, právoplatné dňa 02.01.2015,
s trvaním obmedzenia vlastníckeho práva 3 roky a so stanovením podmienok užívania pozemkov
a výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva a finančnej náhrady za výkon predbežnej držby.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy
a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, rozhodnutím č. 04959/2019/SV/01036 zo dňa
07.01.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

II.
Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.03.2019 domáhal

prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
sekcia výstavby, č. 04959/2019/SV/01036 zo dňa 07.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
žalovaného“). V žalobe poukázal na to, že vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného predchádzalo
konanie, v ktorom už došlo k zrušeniu vydaného rozhodnutia o vyvlastnení, pričom nedostatky, pre
ktoré došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia, žalovaný podľa žalobcu neodstránil v novo

vydanom napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že prvostupňový orgán so žalobcom nekomunikoval,
nereagoval na urgencie a dožiadania žalobcu. S odstupom viac ako pol roka od posledného úkonu
prvostupňového orgánu, ktorý bol žalobcovi známy, mu bolo doručených päť oznámení o podaní
návrhov na vydanie rozhodnutí o predbežnej držbe a nariadenia ústneho pojednávania na 25.10.2018
od 09.00 hod do 11.00 hod. V decembri 2017 mu bolo doručené oznámenie o začatí vyvlastňovacieho

konania a nariadenie ústneho pojednávania na 07.02.2018. Túto písomnosť považoval žalobca za
zmätočnú, keďže vyvlastňovacie konanie začalo už v auguste 2016 a prílohou oznámenia neboli
žiadne relevantné dokumenty zo spisu. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, ďalší účastník
dopĺňal svoj návrh na vyvlastnenie (09.09.2016 a 12.12.2017), no ani jedno z týchto doplnení nebolo
žalobcovi doručené. Napriek žiadostiam žalobcu mu neboli žiadne relevantné dokumenty zo spisu nikdy

doručené. Prvostupňový orgán žalobcu ignoroval a postupoval tendenčne, pričom vo vzťahu k ďalšiemu
účastníkovi absentoval prvok nestrannosti, pretože žalovaný a ďalší účastník sú spriaznené osoby. Nie
je v možnostiach účastníka konania chodiť dennodenne nahliadať do spisov, či sa do nich nedoplnili
nové dokumenty.

4. Ďalší účastník za súčinnosti prvostupňového orgánu a žalovaného robil orientáciu v prebiehajúcich
veciach značne náročnú, keďže bez akéhokoľvek dôvodu v snahe zmiasť vyvlastňovaného a zahltiť
ho množstvom konaní, drobil svoje návrhy bez logického zdôvodnenia na samostatné konania, čím
sa menili spisové značky konaní, a teda účelovo sa sťažilo žalobcovi možnosť jeho efektívnej
obrany. Žalobcovi nebolo doručené stanovisko ďalšieho účastníka zo dňa 23.04.2018 k žalobcom

podanému odvolaniu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ktorá povinnosť síce nevyplýva zo
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), ale
vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán a žalovaný pri svojom postupe
poukazovali na rozhodnutia súdov, ktoré však nemožno na danú vec aplikovať. Postup prvostupňového
orgánu žalobca vyhodnotil ako šikanózny, keď ako jediná možnosť na oboznámenie sa so spisom

bola fyzická návšteva správneho orgánu. Vzhľadom na zásadu koncentrácie vyvlastňovacieho konania
musí mať obmedzovaný vlastník k dispozícii všetky podklady ešte pred pojednávaním. Je nemysliteľné,
aby obmedzovaný vlastník nemal k dispozícii znalecké posudky založené v spise. Pri indispozíciiobmedzovaného vlastníka bol prvostupňový orgán povinný skúmať, či sú splnené podmienky na
vykonanie pojednávania. Interpretácia zákona orgánmi verejnej správy je tendenčná a nezákonná.

5. Žalobca namietal, že nemal vôbec možnosť sa v konaní vyjadriť, ako aj to, že orgány verejnej
správy neuznali jeho prácenechospnosť ako dôvod na odročenie pojednávania. Pojednávanie bolo
vykonané bez žalobcovej účasti, napriek tomu, že žalobca niekoľkokrát oznámil, že má záujem o účasť
na pojednávaní a jeho práceneschopnosť trvala niekoľko týždňov. Konštatovanie žalovaného vo
vzťahu k tejto námietke je arbitrárne. Žalobca v žalobe poukázal na rozkolísané postoje žalovaného

k jednej procesnej otázke týkajúcej sa neúčasti žalobcu na pojednávaniach. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadal so zásadnými námietkami vznesenými žalobcom v odvolaní. Žalovaný
nezohľadnil, že ďalší účastník nemal už žiaden záujem na vyvlastnení, keďže práva z územných
a stavebných rozhodnutí boli už postúpené na tretie osoby.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2019 navrhol žalobu zamietnuť. V súvislosti
so žalobnou námietkou neposkytnutia pokladov zo spisu uviedol, že zo spisu vyplýva, že žalobca bol

riadne poučený o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení ústneho pojednávania a tiež o možnosti
nahliadnuť do spisu. Pred začatím samotného konania bola žalobcovi zaslaná ponuka na uzatvorenie
nájomnej zmluvy v decembri 2017, kedy mal žalobca možnosť nahliadnuť do geometrického plánu
a znaleckého posudku v sídle vyvlastniteľa, o čom bol žalobca riadne poučený. Zo Správneho poriadku
nevyplýva povinnosť doručovať účastníkovi konania každú jednu písomnosť. Vyvlastňovanému subjektu

postačujeoznámiťmiesto,časaspôsobnahliadnutiadodokumentovtvoriacichpodkladprerozhodnutie.
Žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu nevyužil. Zo spisu vyplýva, že všetky podania žalobcu alebo
jeho právneho zástupcu boli podávané osobne do podateľne prvostupňového orgánu, avšak nikdy
žalobca alebo jeho právny zástupca neprejavil záujem o nahliadnutie do spisu, ktoré sa realizuje v tej
istej budove, v ktorej sa nachádza aj podateľňa.

7. Rozhodnutie o priznaní predbežnej držby a o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva bolo možné
vydať aj napriek neúčasti žalobcu na ústnom pojednávaní. Účasť na pojednávaní bola právom, a nie
povinnosťou žalobcu. Žalovaný uplatnil zásadu hospodárnosti konania, keď zhodnotil, že má dostatok
dôkazov na vydanie rozhodnutia vo veci a nie je potrebné ďalšie vyjadrenie účastníkov konania.

K námietke nejednotnosti postupu žalovaného uviedol, že došlo k zjednoteniu právneho názoru vo
vyvlastňovacích konaniach so žalobcom. Žalovaný sa riadne vysporiadal so všetkými odvolacími
námietkami v napadnutom rozhodnutí, pričom tieto žalobca v žalobe len zopakoval.

IV.
Replika žalobcu, vyjadrenia ďalšieho účastníka

8. Žalobca v replike zo dňa 18.07.2019 zopakoval svoju žalobnú argumentáciu.

9. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 17.06.2019 poukázal na to, že žalobca v žalobe nenamietal
splnenie hmotnoprávnych predpokladov na vydanie rozhodnutí. Žalobné námietky nepovažoval za
dôvodné, stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaného, navrhol žalobu zamietnuť.

V.

Relevantné právne predpisy

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

12. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych

správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 178 odsek 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 1 zákona č. 669/2007 Z.z. sa tento zákon vzťahuje na prípravu stavieb diaľnic a ciest pre
motorové vozidlá uvedených v prílohe vrátane ich súčastí a vyvolaných úprav (§ 16 ods. 5 a § 18 ods.
13 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 275/2007 Z.

z. ) (ďalej len „diaľnica“).

17. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. ak sa vedie vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného
predpisuovyvlastnení,môževyvlastňovacíorgánnanávrhvyvlastniteľavydaťrozhodnutieopredbežnej
držbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej

stavby (ďalej len „predbežná držba“). Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný
záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného.

18. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z. návrh na začatie vyvlastňovacieho konania môže
obsahovať aj údaj o tom, či vyvlastniteľ navrhuje predbežnú držbu; v takom prípade sa v návrhu

vymedzia práce, ktoré je potrebné na vyvlastňovanom pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe (ďalej
len „vyvlastňovaná nehnuteľnosť“) vykonať. Vyvlastniteľ môže navrhnúť predbežnú držbu aj po začatí
vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovací orgán nariadi ústne pojednávanie bezodkladne po podaní
návrhu.

19. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z. vyvlastňovací orgán vydá rozhodnutie o predbežnej držbe
do 15 dní po ústnom pojednávaní.

20. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z. v rozhodnutí o predbežnej držbe vyvlastňovací orgán
vymedzí rozsah prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti.

Prácami podľa predchádzajúcej vety môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu
diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.
Predbežnú držbu nadobudne vyvlastniteľ v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr
ako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému.

21. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 669/2007 Z.z. odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá
odkladný účinok.

22. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 669/2007 Z.z. nadobudnutím predbežnej držby má vyvlastniteľ právo
držby vyvlastňovanej nehnuteľnosti a jej užívania za účelom vykonania prác uvedených v rozhodnutí

o predbežnej držbe; na predbežnú držbu sa ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka nepoužije.
Vyvlastniteľ môže navrhnúť zmenu rozsahu prác vymedzeného v rozhodnutí o predbežnej držbe. Na
rozhodnutie o zmene rozsahu prác podľa predchádzajúcej vety sa primerane použijú ustanovenia o
rozhodovaní o predbežnej držbe s výnimkou ustanovení odseku 8. Počas trvania predbežnej držby sapráva z nájomných zmlúv a vecných bremien k vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti neuplatňujú,
okrem zákonného vecného bremena.

23. Podľa § 8 ods. 8 zákona č. 669/2007 Z.z. vyvlastňovaný a oprávnený z vecného bremena, ktorých
práva sa nadobudnutím predbežnej držby neuplatňujú, majú za čas výkonu predbežnej držby právo na
finančnúnáhradu.Vyvlastňovanémusaposkytujefinančnánáhradavovýškevšeobecnejhodnotynájmu
určenej znaleckým posudkom. Oprávnenému z vecného bremena sa poskytuje finančná náhrada vo
výške všeobecnej hodnoty dočasného obmedzenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej

znaleckým posudkom. O finančnej náhrade rozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v
rozhodnutí o vyvlastnení. Ak vyvlastňovací orgán nerozhodne o vyvlastnení do 1 roka odo dňa doručenia
rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému alebo oprávnenému z vecného bremena, rozhodne
o finančnej náhrade samostatným rozhodnutím.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konania súvisiace so

stavbou diaľnice sa vzťahujú stavebné predpisy (Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a
stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) a
osobitný predpis (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach
na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.).

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z., v konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú § 28, § 29
ods. 2, § 59 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní a § 58 ods. 2, § 60 ods. 2 písm. b), § 62
ods. 4, § 66 ods. 2 písm. a) a f) stavebného zákona.

26. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

27. Podľa § 23 ods. 4 Správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych
nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

28. Podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri
prejednávaní veci je nevyhnutná.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie možno uskutočniť len

a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

32. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce (§ 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov.) vo vyvlastňovacom konaní.

33. Podľa § 10 ods. 10 zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie
o návrhu.34. Podľa § 10 ods. 11 zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovací orgán písomne oznámi účastníkom
vyvlastňovacieho konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania o návrhu
najmenej 15 dní vopred.

35. Podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní námietky proti vyvlastneniu musia účastníci
vyvlastňovaciehokonania,akoajzúčastnenéosobyuplatniťnajneskôrpriprerokovanínávrhunaústnom
pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo
ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť

vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho
konania.

36. Podľa § 10 ods. 13 zákona o vyvlastňovaní účastník vyvlastňovacieho konania môže
uplatniť námietku predpojatosti, ktorá obsahuje skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca
vyvlastňovacieho orgánu, najneskôr na ústnom pojednávaní alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto

skutočnostiach dozvedel. V námietke predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť zamestnanec vyvlastňovacieho orgánu vylúčený, a kedy sa účastník vyvlastňovacieho
konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Vyvlastňovací orgán poučí
účastníka vyvlastňovacieho konania o možnosti uplatniť námietku predpojatosti v oznámení o začatí
vyvlastňovacieho konania.

37. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto
zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku
stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

38. Podľa § 15 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho
prospechvzniká,obmedzujesa,alebozanikáprávozodpovedajúcevecnémubremenukpozemkualebo
ku stavbe, alebo v jeho prospech sa obmedzuje, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe,
alebo sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia.

39. Podľa § 17a cestného zákona z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii
vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za
odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis

o vyvlastňovaní.

40. Podľa § 24e cestného zákona pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej
správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja
alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod

diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť.
Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr
31. decembra 2020.

41. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z.z. ( účinnosť od 1.1.2023), pôsobnosť Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky.

42. Podľa § 40al ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z., v súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku
1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov,
z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto
kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej

republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k
31. decembru 2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie
výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od 1. januára 2023 do správy Úradu pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností ao prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky
a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a
rozsah preberaného majetku, práv a povinností.

VI.
Konanie na správnom súde

43. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/49/2019,

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S
správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/49/2019.

44. Konanie pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave bolo uznesením č.k. 5S/49/2019-117
zo dňa 15.10.2019, právoplatným dňa 02.12.2019, prerušené podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. PL. ÚS 18/2017.
Uznesením Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-5S/49/2019-173 zo dňa 30.10.2024 správny súd
rozhodol o pokračovaní v konaní

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

45. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §
3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

46. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 27.03.2025.

47. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o vyvlastnení vo verejnom

záujme na realizáciu verejnoprospešnej stavby Diaľnice „D4 Bratislava, Jarovce-Ivanka Sever, k.ú.
H. s dočasným obmedzením vlastníckeho práva k pozemkom resp. ich častiam vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve žalobcu so stanovením podmienok ako aj náhrady za dočasné obmedzenie
vlastníckeho práva a finančnej náhrady za čas výkonu predbežnej držby.

48. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že:
- Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/
GRJ-12 zo dňa 13.11.2017, právoplatným dňa 17.12.2018, priznal ďalšiemu účastníkovi predbežnú
držbu pozemkov vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve žalobcu bližšie špecifikovaných v uvedenom
rozhodnutí.

- Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky vydal Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho
konania č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ-19 zo dňa 21.12.2017, doručené žalobcovi dňa 28.12.2017,
v ktorom o.i. poučil žalobcu, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť pred ústnym konaním
v stránkových dňoch pondelok, utorok od 8:00 hod do 15:00 hod, streda od 08:00 hod do 17:00 hod
a v piatok od 08:00 hod do 14:00 hod na adrese prvostupňového orgánu a pri ústnom konaní, iný termín

bolo možné dohodnúť na t.č. uvedenom v oznámení.
- Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/58427/KAZ
rozhodnutímzodňa29.10.2014,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa02.01.2015vspojenísrozhodnutím
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy č.27910/2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa 17.12.2014, právoplatným dňa 02.01.2015, vydalo územné
rozhodnutie o umiestnení stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever.“
- Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vydalo dňa 05.06.2017 rozhodnutie č.

05229/2017/C240-SCDPK/41077, právoplatné dňa 05.06.2017, ktorým povolilo ďalšiemu účastníkovi
stavbu „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever.“
- dňa 01.02.2018 zaslal žalobca prvostupňovému orgánu oznámenie o práceneschopnosti so žiadosťou
o odročenie pojednávania z dôvodu, že bol od 17.01.2018 práceneschopný. Prílohou oznámenie je
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 17.01.2018.

- dňa 07.02.2018 sa konalo ústne pojednávanie pred prvostupňovým orgánom (zápisnica č. OU-BA-
OVBP2-2018/8350/GRJ zo dňa 07.02.2018), ktorého sa žalobca nezúčastnil.

49. Z dôvodovej správy k zákonu č. 139/2017 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z.z.
vyplýva, že cit.: „Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie procesu povoľovania a výstavby
vybraných diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe zákona č. 669/2007 Z. z. (ďalej

len „diaľnice“) so súčasným zachovaním adekvátnej možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým
vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené alebo stavieb, ktoré majú byť v súvislosti s
výstavbou diaľnic asanované. Toto zefektívnenie sa prejaví celkovým skrátením povoľovacieho procesu
a poklesom nákladovosti celého prípravného procesu výstavby diaľnic, ako aj samotného začiatku
výstavby diaľnic. Zároveň sa, za súčasného zachovania princípu proporcionality, navrhuje zaviesť nový

právny inštitút predbežnej držby, ktorý pred ukončením časovo náročného vyvlastňovacieho procesu
umožní vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v nevyhnutnom rozsahu. V nadväznosti
na prijatie tohto návrhu zákona možno očakávať pozitívny vplyv na zrýchlenie dopravy, čo prináša
finančné aj časové úspory. Ďalším prínosom výstavby strategicky dôležitých diaľnic je odklon dopravy
z miest a obcí a s tým spojené pozitívne vplyvy.... Účelom inštitútu predbežnej držby je podpora

väčšej efektivity a rýchlosti prípravy výstavby diaľnic v situácii, kedy je vyvlastňovacie konanie časovo
náročné a je blokované najmä zo strany vlastníkov pozemkov a stavieb, ktorí vlastnícke právo k
nim nadobudli zo špekulatívnych dôvodov pred začiatkom prípravných prác výstavby diaľnic v snahe
ekonomickyprofitovaťavyužiťvšetkyprocesnéprostriedkynaoddialeniezískaniastavebnéhopovolenia
na stavbu diaľnic a rozhodnutia o vyvlastnení s úmyslom dosiahnuť čo najvyššiu kúpnu cenu za prevod

pozemkov a stavieb. Inštitút predbežnej držby v žiadnom prípade nemodifikuje podmienky vyvlastnenia.
Uvedeným inštitútom sa zároveň nezasahuje do vlastníckeho práva nad rámec princípu proporcionality
– predbežnú držbu možno priznať iba vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutie účelu vyvlastnenia
prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného a povolený môže byť iba taký rozsah
prác, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Za

účelom dosiahnutia väčšej efektivity a rýchlosti prípravy výstavby diaľnic sa ustanovuje, že odvolanie
proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok a zároveň sa vylučuje možnosť správneho
súdu priznať odkladný účinok žalobe proti rozhodnutiu o predbežnej držbe. Taktiež sa ustanovuje,
že nadobudnutím predbežnej držby vydražiteľom zanikajú aj niektoré z iných ako vlastníckych práv k
vyvlastňovaným nehnuteľnostiam. Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú

náhradu. V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení
predbežnej držby jej náhrady.“

50. Správny súd z obsahu správnej žaloby identifikoval (§ 55 ods. 3 SSP) tri žalobné dôvody – námietku
nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP ), námietku nepreskúmateľnosti (§ 191

ods. 1 písm. d) SSP) a námietku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

51. Vo vzťahu k žalobnej námietke založenej na tom, že po zrušení pôvodne vydaného rozhodnutia
prvostupňového orgánu v ďalšom konaní nemali byť podľa žalobcu odstránené nedostatky, pre

ktoré bolo pôvodne vydané rozhodnutie zrušené, správny súd uvádza, že z obsahu prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán vydal prvé rozhodnutie vyvlastnení dňa 23.01.2017 pod
č. OU-BA-OVBP2-2017/13399/GRJ (ďalej len „prvé rozhodnutie o vyvlastnení“), ktoré bolo následne
rozhodnutím žalovaného č. 12946/2017/SV/21244 zo dňa 15.03.2017 zrušené a vec bola vrátená na
nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu. Prvostupňový orgán následne v novom

konaní skúmal splnenie podmienok dočasného obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným
v návrhu na vyvlastnenie a následne vydal nové rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2018/8350/GRJ zo dňa
06.03.2018. V tomto rozhodnutí prvostupňový orgán správne právne vec posúdil, keďže v novom konaní
bolo riadne preukázané splnenie podmienok na vyvlastnenie v zmysle § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2zákona o vyvlastňovaní, a to doložením ponuky na uzatvorenie nájomnej zmluvy vrátane zo strany
ďalšieho účastníka podpísaného návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 04.12.2017, na ktorú ponuku žalobca
nereagoval, čo ani sám žalobca v žalobe nerozporoval. Správny súd tak nezistil dôvodnosť žalobcovej

námietky, že v konaní po zrušení prvého rozhodnutia o vyvlastnení nemali byť podľa žalobcu odstránené
vytýkané nedostatky.

52. Námietku neprehľadnosti konaní z dôvodu vedenia viacerých konaní pred prvostupňovým orgánom
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané,

že samostatné konania s rôznymi predmetmi konania, ktoré žalobca ani nešpecifikoval, boli vedené
vrozporesozákonomatedaneuviedol,nazákladečohomázato,žemalobyťvedenélenjednokonanie.

53. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu bolo doručené oznámenie o začatí vyvlastňovacieho
konania v decembri 2017, pričom vyvlastňovacie konanie malo byť začaté podľa žalobcu už skôr,
správny súd uvádza, že po zrušení prvého rozhodnutia o vyvlastnení prvostupňový orgán začal

nové konanie, v ktorom na základe doručenia Oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania č. OU-
BA-OVBP2-2017/9469/GRJ-19 zo dňa 21.12.2017, doručeného žalobcovi dňa 28.12.2017, umožnil
žalobcovi vniesť námietky proti vyvlastneniu podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní najneskôr
pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, ako aj námietku predpojatosti podľa § 10 ods. 13
zákona o vyvlastňovaní najneskôr na ústnom pojednávaní alebo do 30 dní, odkedy sa účastník

konania o relevantných skutočnostiach dozvedel. Správny súd uvádza, že ústne pojednávanie sa konalo
dňa 07.02.2018 a najneskôr pri tomto úkone žalobca nevzniesol námietku proti vyvlastneniu a ani
námietku predpojatosti, o možnosti vznesenia ktorých bol riadne poučený. Túto skutočnosť má správny
súd za preukázanú z obsahu administratívneho spisu. Navyše, ani sám žalobca v žalobe netvrdil
opak. Z uvedeného dôvodu žalobcove námietky smerujúce k vyvlastneniu a smerujúce k namietaniu

predpojatosti, pokiaľ neboli vznesené najneskôr pri ústnom pojednávaní, ale až následne, musia byť
vyhodnotené ako podané oneskorene. Pasivita žalobcu v konaní o vyvlastnení znamená, že žalobca
vlastným pričinením a vôľou nevyužil všetky prostriedky na ochranu svojich subjektívnych práv, pričom
zákon jednoznačne stanovuje lehotu, v rámci ktorej možno námietky vo vyvlastňovacom konaní uplatniť.
Zmeškanie tejto lehoty nemožno zvrátiť a nemožno ani dosiahnuť prinavrátenie jej plynutia.

54. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku, že malo dôjsť k pochybeniu, pokiaľ sa ústne pojednávanie dňa
07.02.2018 konalo v jeho neprítomnosti, je potrebné uviesť, že žalobca nebol na toto pojednávanie
predvolaný podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku, a teda jeho osobná účasť nebola nevyhnutná.
Bolo právom, a nie povinnosťou žalobcu sa pojednávania zúčastniť. Prvostupňovému orgánu nevyplýva

zo žiadneho právneho predpisu povinnosť odročovať pojednávanie, na ktoré nebol účastník konania
predvolaný. Je nepochybné, že žalobca bol v Oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania č. OU-
BA-OVBP2-2017/9469/GRJ-19 zo dňa 21.12.2017 riadne poučený o následkoch spojených s ústnym
pojednávaním, ako aj o tom, že sa môže dať v konaní zastúpiť. Nevyužitie tejto možnosti zastúpenia je
právom a rozhodnutím žalobcu, pričom sám žalobca znáša dôsledky takéhoto rozhodnutia.

55. Vyvlastňovací orgán je povinný v zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z. nariadiť ústne
pojednávanie bezodkladne po podaní návrhu a oznámiť účastníkom konania a zúčastneným osobám
termínuskutočneniaústnehopojednávania.Účasťnaústnompojednávaníjeprávomúčastníkakonania,
nie jeho povinnosťou, a preto osobná neúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je

prekážkou pre ďalšie vedenie konania a vydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa ust. § 41
a 42 Správneho poriadku, podľa ktorých sú správne orgány povinné zabezpečiť (predvolať event.
predviesť) osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná alebo bez ktorých osobnej účasti
nemožno ďalej konanie uskutočniť. O takýto prípad sa však nejedná. Osobná neúčasť žalobcu na
ústnom pojednávaní nebola prekážkou pre vydanie rozhodnutia prvostupňovým orgánom.

56. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku nedoručenia dokladov od prvostupňového orgánu, správny
súd uvádza, že takáto povinnosť prvostupňovému orgánu v konaní o vyvlastnení z právnych
predpisov nevyplýva. Naopak, zákon predpokladá, že to bude účastník konania, ktorý riadne poučený
o možnosti nahliadnuť do spisu, svojou aktivitou realizovanou práve nahliadnutím do spisu, bude

oboznámenýspodkladmiabudemôcťnáslednevlehotestanovenejzákonomformulovaťsvojevýhrady.
Prvostupňový orgán riadne poučil žalobcu, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť pred ústnym
konaním v stránkových dňoch pondelok, utorok od 8:00 hod do 15:00 hod, streda od 08:00 hod do 17:00
hod a v piatok od 08:00 hod do 14:00 hod na adrese prvostupňového orgánu a pri ústnom konaní, inýtermín bolo možné dohodnúť na t.č. uvedenom v oznámení. Správny súd nad rámec uvedeného dodáva,
že iná situácia by nastala, pokiaľ by žalobca požadoval sprístupnenie podkladov na základe žiadosti
podanej podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), o ktorý prípad sa však nejedná.

57. Správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že orgán verejnej správy
riadne upovedomil žalobcu o možnosti nahliadnuť do podkladov, pričom špecifikoval dni a hodiny
a dokonca pripustil možnosť nahliadnuť do spisov nad rámec stránkových dní a hodín uvedením

mobilného telefónneho kontaktu za účelom dohodnutia iného termínu. Z uvedeného vyplýva, že
žalobcovi boli poskytnuté všetky informácie týkajúce sa uplatnenie jeho práv v administratívnom konaní,
preto námietku žalobcu, že orgán verejnej správy mal pristupovať k žalobcovi spôsobom znemožňujúcim
mu uplatnenie jeho práv, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

58. Správny súd uvádza, že žalobca v administratívnom a súdnom konaní nepreukázal, z akých dôvodov

nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu. V tomto smere žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu
ohľadom toho, z akých dôvodov subjektívne právo, ktoré mu patrilo, nevyužil.

59. Nemožno súhlasiť ani so žalobnou námietkou, že žalobca sa nemohol v konaní vyjadriť. Ako už bolo
vyššie uvedené, žalobca bol riadne poučený v Oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania č. OU-BA-

OVBP2-2017/9469/GRJ-19 zo dňa 21.12.2017 o možnosti a lehotách na artikulovanie námietok voči
vyvlastneniu, ale túto možnosť nevyužil. Preto táto námietka nie je dôvodná.

60. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku smerujúcu k tomu, že ďalší účastník nemal žiaden záujem na
vyvlastnení, keďže práva z územných a stavebných rozhodnutí boli už postúpené na ďalšie osoby,

správny súd opätovne poukazuje na to, že námietky proti vyvlastneniu žalobca neuplatnil v zákonom
stanovenej lehote. Navyše, ani sám žalobca nekonkretizuje, kedy, v akom rozsahu a na koho mali
byť podľa jeho vedomostí práva postúpené. Podľa správneho súdu je podstatné to, že boli splnené
podmienky vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vo vzťahu k cieľom a k
verejnému záujmu, a to v konaní predloženým územným rozhodnutím.

61. Správny súd k žalobcovej námietke o spriaznenosti orgánu verejnej správy a ďalšieho účastníka
uvádza, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca vzniesol námietku predpojatosti podľa §
10 ods. 13 zákona o vyvlastňovaní. Správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca neuplatnil svoje právo na
vznesenie námietky predpojatosti podľa § 10 ods. 13 zákona o vyvlastňovaní v administratívnom konaní,

pričom sám žalobca v žalobe ani neuvádza, že tak urobil, nemožno prisvedčiť takejto žalobnej námietke
z dôvodu nevyužitia procesných práv svedčiacich ochrane subjektívnych práv žalobcu, o ktorých bol
riadne a včas žalobca poučený, avšak k využitiu týchto práv v administratívnom konaní nepristúpil.

62. Správny súd neprisvedčil dôvodnosti žiadnej zo vznesených žalobných námietok. Vo vzťahu

k právnemu posúdeniu veci a k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd
uvádza, že žalovaný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a správne
právneuzavrel,žezákonnépodmienkynavydanieprvostupňovéhorozhodnutiaovyvlastneníboliriadne
splnené,keďnáležite adetailneichsplnenievrozhodnutívyhodnotil.Správnysúdnezistiltaképorušenie
procesných práv žalobcu v konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Správny súd opätovne upriamuje pozornosť na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, a
žalobca to ani nerozporoval, že žalobca bol riadne a včas poučený o svojich procesných právach.
Reálny výkon týchto práv je vo výsostnej vôľovej dispozícii žalobcu, pričom ich nerealizáciu nemožno
v danom prípade pričítať na ťarchu žalovaného.

63. Na základe vyššie uvedeného Správny súd v Bratislave žalobu podľa § 190 SSP pre jej nedôvodnosť
zamietol.

64. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať.

O trovách konania ďalšieho účastníka súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi nárok
na náhradu trov nepriznal, pretože mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného

mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ

aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.