Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/117/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415214590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4415214590.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C., D. E. XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so
sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, proti žalovaným: 2. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XXX, 4. G. B., nar. XX. XX. XXXX, Budapešť, Budafoki út 41/A, Maďarská republika, 5. H. B., nar.

XX. XX. XXXX, I., I. J. XX, A. F., žalovaní v 4. a 5. rade zastúpení: KESZEGH & PUSKÁS advokátska
kancelária, so sídlom Komárno, Jókaiho 24, IČO: 45 155 932, 8. K. L., F. L., na neznámom mieste,
zastúpená Slovenský pozemkový fond, Bratislava, 11, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335 345, 9. H. I., F.
L., na neznámom mieste, zastúpená Slovenský pozemkový fond, Bratislava 11, Búdkova cesta 36, IČO:
17 335 345, 12. Obec Veľký Kýr, Námestie Sv. Jána 1, Veľký Kýr, IČO: 00 309 109, zast. advokátskou
kanceláriou Bartová, Kovácsová & Partners, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Majzonovo nám. 2, IČO: 36

855 197, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 2., 4. a 5. rade proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 26. septembra 2022 č. k. 17C/468/2015-924 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) o určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. K., a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX (parc. č. 247/1 spolu s domom súp. č. XXX), zapísaným na LV č. XXXX (parc.

č. 249/1, parc. č. 249/2, parc. č. 249/4) a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX (parc. č. 249/3) a vo
výroku o náhrade trov konania (III.) vo vzťahu k žalovaným v 2., 4. a 5. rade z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokom(I.)určil,ženehnuteľnostivkat.úz.M.K.,ato:
-nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. 247/1, záhrady o výmere 683 m2, parc. reg. „E“
evidovaná na mape určeného operátu v podiele 42/216 k celku a dom so súp. č. XXX na parc. č. 247/1

evidovanývkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXXvpodiele50/72kcelkupatrilikudňusmrtidovýlučného
vlastníctva H. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel (podľa GP ide o diely 1, 2 a 3 GP)
-nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu, parc.
č. 249/1, záhrady 352 m2, parc. č. 249/2, záhrady, 169 m2, parc. č. 249/4, záhrady 147 m2 patrili v
podiele 8/27 k celku ku dňu smrti do výlučného vlastníctva H. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý dňa XX. XX.
XXXX zomrel (podľa GP ide o diely 4,5,18,6,9 GP)

-nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. 249/3, záhrady o výmere 25 m2, parc. reg. „E“
evidovaná na mape určeného operátu patrila v podiele 163/216 k celku ku dňu smrti do výlučného
vlastníctva H. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel (podľa GP ide o novovytvorenú
parc. č. 249/1 – diel 7 GP)
-nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, parc. reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu, parc. č.
255, zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 patrí do vlastníctva žalobkyne v podiele 1/3 k celku,

ďalej v podiele 1/3 k celku patrila ku dňu smrti do vlastníctva N. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá dňa XX.XX. XXXX zomrela a v podiele 1/3 k celku patrila ku dňu smrti do vlastníctva K. L., nar. XX. XX. XXXX,
ktorá dňa XX. XX. XXXX zomrela (ide o diely 10,11,12 GP)
-nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parcela č. 495/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere

2281 m2, parc. reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu, zameraná geometrickým plánom ako diel
13 o výmere 109 m2 novovytvorenej parc. č. 247/1 a diel 14 o výmere 42 m2 novovytvorenej parc. č.
247/5 patrí do vlastníctva žalobkyne v podiele 1/3 k celku, ďalej v podiele 1/3 k celku patrila ku dňu smrti
do vlastníctva N. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá dňa XX. XX. XXXX zomrela a v podiele 1/3 k celku patrila
ku dňu smrti do vlastníctva K. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá dňa XX. XX. XXXX zomrela. Výrokom (II.) súd

prvej inštancie rozhodol, že geometrický plán č. 245/2014 zo dňa 10. 11. 2014, vyhotovený H. I., overený
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 16. 12. 2014, je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku. Výrokom (III.) rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v
rozsahu 100%, pričom o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.

Uviedol,žežalobkyňasažalobouzodňa15.07.2015domáhalaurčenia,ženehnuteľnostinachádzajúce
sa v katastrálnom území M. K., zamerané geometrickým plánom č. 245/2014 ako parcely registra CKN
č. 247/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 974 m2 spolu s domom súp. č. 221, par. č. 247/5 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 227 m2, parc. č. 247/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
186 m2, parc. č. 249/1 - záhrady o výmere 338 m2 a par. č. 254/4 - záhrady o výmere 38 m2, patrili ku

dňu smrti do vlastníctva N. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá dňa XX. XX. XXXX zomrela a H. B., nar. XX.
XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX.

1.2. Uznesením zo dňa 17. 09. 2019 súd prvej inštancie konanie voči žalovaným v 12. až v 14. rade
zastavil podľa § 161 ods. 1. a 2. CSP s poukazom na § 7 ods. 1. a 2. Občianskeho zákonníka, pretože

žalovaní v 12. až v 14. rade v čase podania žaloby nežili, teda nemali spôsobilosť byť stranou sporu. V
priebehu konania sa súdu vrátila nedoručená zásielka pre žalovaného v 6. rade s tým, že žalovaný v 6.
rade zomrel. Súd dotazom na príslušného súdneho komisára zistil, že dedičmi po neb. J. O. P. sú: A.
O. Q. a A. G. R., uznesením zo dňa 07. 05. 2020 obe dedičky pribral do konania ako žalovaných v 6. a
v 13. rade. Následne súd prvej inštancie uznesením z 19. 05. 2020 pripustil zmenu petitu žaloby, ktorú

navrhol právny zástupca žalobkyne dňa 09. 05. 2017, ale návrh na zmenu strán sporu, a to právnych
nástupcov po žalovaných v 12. až v 14. rade zamietol z dôvodu, že v uznesení zo 17. 09. 2019 už
konanie voči uvedeným žalovaným právoplatne zastavil. Právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa
13. 07. 2021 podal návrh na pripustenie zmeny žaloby, ako aj uviedol, že v priebehu súdneho konania
došlo v časti predmetu konania k mimosúdnemu vysporiadaniu, keď niektorí vlastníci uznali vlastnícke

právo žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov, na základe čoho bolo notárom Mgr. Petrom Danczim
dňa 23. 03. 2021 vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva. Toto sa týkalo žalovaného v 1. rade
a nehnuteľnosti par. č. 254/4 - záhrada o výmere 38 m2 vedenej na LV č. XXXX, ďalej nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX na mene H. L., na LV č. XXXX v podieloch na mene H. L., A. L. a H. P. do
práv, ktorej však vstúpili H. I. a po J. P. A. O. Q. a A. G. R.. Súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní

konanom dňa 27. 09. 2021, konanie voči žalovaným v 1. rade, v 6. rade, v 7. rade, v 10. rade, v 11. rade
a v 13. rade zastavil a zároveň pripustil zmenu petitu žaloby, ktorú navrhol právny zástupca žalobkyne
podaním z 13. 07. 2021. Podaním zo dňa 08. 03. 2022 právny zástupca žalobkyne upresnil petit v časti
stavby so súp. č. 221, súd prvej inštancie uznesením zo 16. 03. 2022 pripustil zmenu petitu žaloby.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala určenia, že
nehnuteľnosti uvedené a konkretizované v poslednej špecifikácii žaloby, nehnuteľnosti v kat. úz. M. K.,
a to:
- zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 247/1, záhrady o výmere 683 m2 , parc.reg. „E“ evidovaná na
mape určeného operátu v podiele 42/216 k celku a dom so súp. č. XXX na parc. č. 247/1 v podiele 1/1 k

celku patrili ku dňu smrti do výlučného vlastníctva H. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel
(podľa GP ide o diely 1, 2 a 3 GP),
- zapísané na LV č. XXXX, ako parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 249/1,
záhrady 352 m2, parc. č. 249/2, záhrady, 169 m2, parc. č. 249/4, záhrady 147 m2 patrili v podiele 8/27 k
celku ku dňu smrti do výlučného vlastníctva H. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel

(podľa GP ide o diely 4,5,18,6,9 GP),
- zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. 249/3, záhrady o výmere 25 m2, parc.reg. „E“ evidovaná na mape
určeného operátu patrila v podiele 163/216 k celku ku dňu smrti do výlučného vlastníctva H. B., nar. XX.
XX. XXXX, ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel (podľa GP ide o novovytvorenú parc. č. 249/1 - diel 7 GP),- zapísané na LV č. XXXX , parcela reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu, parc. č. 255,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 patrí do vlastníctva žalobkyne v podiele 1/3 k celku, ďalej
v podiele 1/3 k celku patrila ku dňu smrti do vlastníctva N. B., nar. XX. XX. XXXX , ktorá dňa XX. XX.

XXXX zomrela a v podiele 1/3 k celku patrila ku dňu smrti do vlastníctva K. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá
dňa XX. XX. XXXX zomrela (ide o diely 10,11,12 GP),
- zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. 495/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2281 m2, parc.
reg „E“ evidovaná na mape určeného operátu, zameraná geometrickým plánom ako diel 13 o výmere
109 m2 novovytvorenej parc. č. 247/1 a diel 14 o výmere 42 m2 novovytvorenej parc. č. 247/5 patrí do

vlastníctva žalobkyne v podiele 1/3 k celku, ďalej v podiele 1/3 k celku patrila ku dňu smrti do vlastníctva
N. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá dňa XX. XX. XXXX zomrela a v podiele 1/3 k celku patrila ku dňu smrti
do vlastníctva K. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dňa XX. XX. XXXX zomrela,
- zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 247/1, záhrady o výmere 683 m2 , parc.reg. „E“ evidovaná na
mape určeného operátu v podiele 42/216 k celku a dom so súp. č. XXX na parc. č. 247/1 evidovaný v
katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX v podiele 50/72 k celku patrili ku dňu smrti do výlučného vlastníctva

H. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel (podľa GP ide o diely 1,2 a 3 GP).
Svoj nárok žalobkyňa opierala o skutočnosť, že jej rodičia H. a N. B. od roku 1961, minimálne od dňa, keď
H. B. bolo vystavené stavebné povolenie na stavbu domu, a to od 07. 06. 1961, užívali nehnuteľnosti,
ktorých vlastníctva sa domáha. Nárok opiera o skutočnosť, že jej starý otec M. B. vlastnil rodinný dom
súp. č. XXX na parc. č. 247/1, v tomto rodinnom dome býval aj otec žalobkyne H. B. a jeho sestra S.

B. (v niektorých dokumentoch uvádzaná aj ako H. B.). Po smrti otca začal otec žalobkyne H. B. stavať
druhý rodinný dom na nehnuteľnostiach, a to na par. č. 255 a par. č. 495/2, ktoré odkúpil od Čsl štátu
v roku 1961. Ostatné pozemky užíval spolu s manželkou, aj dom postavil nielen na parcelách, ktoré
odkúpil od štátu, ale aj na parc. č. 247/5, ako aj na parc. č. 254/3. Tento dom nie je predmetom konania,
predmetom konania je dom so súp. č. XXX na parc. č. 247/1, ktorý po tom, čo si H. B. postavil nový dom,

užívala výlučne S. B.. Časť pozemku, a to parc. č. 495/2 H. B. spolu s manželkou Emerenciou odkúpili
od štátu, na základe kúpnej zmluvy z roku 1982 a po smrti otca v roku 1990 matka žalobkyne N. B.
uzavrela druhú kúpnu zmluvu, na základe ktorej odkúpila pozemky parc. č. 247/3. Žalobkyňa sa domáha
voči žalovaným, s ktorými počas konania neuzavrela dohodu, určenia vlastníckeho práva v rozsahu,
ktoré bolo stanovené geometrickým plánom z roku 2014, pričom keďže sa jedná len o časť predmetných

parciel, neboli identifikované a sú uvedené v geometrickom pláne ako diely. Parcely č. 249/1, č. 249/2,
č. 249/4 predtým patrili L., potom ich užíval otec žalobkyne, takisto parc. č. 249/3 užíval otec žalobkyne
spolu s manželkou. Parc. č. 495/2, ako aj parc. č. 255 boli odkúpené od štátu. Z LV č. XXXX kat. úz. M.
K. súd zistil, že na tomto LV sú zapísané parcely reg. E č. 249/1 - záhrady o výmere 352 m2, č. 249/2 -
záhrady o výmere 169 m2, č. 249/4 - záhrady o výmere 147 m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve

žalobkyne, žalovaných v 8. a v 9. rade, žalovaného v 2. rade a žalovaných v 4. a v 5. rade. Z LV č.
XXXX kat. úz. M. K. súd zistil, že na tomto LV je zapísaná parcela reg. E č. 247/1 - záhrady o výmere
683 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, žalovaných v 8. a v 9. rade, žalovaného v 2.
rade a žalovaných v 4. a v 5. rade. Z LV č. XXXX kat. úz. M. K. súd zistil, že na tomto LV sú zapísané
parcely reg. E č. 255 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 97 m2 a č. 495/2 - zastavané plochy a

nádvorie o výmere 1816 m2, ktoré sú vo vlastníctve Obce Veľký Kýr - žalovaného v 12. rade. Z LV č.
XXXX kat. úz. M. K. súd zistil, že na tomto LV je zapísaná parcela reg. E č. 249/3 - záhrada o výmere 25
m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, žalovaných v 8. a v 9. rade, žalovaného v 2. rade
a žalovaných v 4. a v 5. rade. Z geometrického plánu č. 245/2014 zo dňa 10. 11. 2014 súd zistil, že týmto
geometrickým plánom boli presne vymerané časti pozemkov v podieloch, ku ktorým žiada žalobkyňa

určiť vlastnícke právo, pričom tieto boli v geometrickom pláne označené ako diely 1 až 18.

1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba bola podaná
dôvodne. Žalobkyňa sa domáhala v konaní určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v poslednej zmene
petitu žaloby, vymerané geometrickým plánom v podieloch, v petite žaloby uvedených, ku dňu smrti

jej právnych predchodcov H. B. a N. B. patrili do ich vlastníctva, ako aj do vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa v konaní predložila relevantné dôkazy, ktorými osvedčila svoj nárok, ako aj preukázala, že
je právnou nástupkyňou po H. B. a N. B., svojich rodičoch, pričom po smrti svojej sestry K. L. aj jej
univerzálnou dedičkou. Žaloba bola pôvodne podaná voči 15 žalovaným, pričom v priebehu konania
niektorí zo žalovaných, ako aj ich právni nástupcovia uznali nárok žalobkyne mimosúdne, preto voči

nim súd konanie zastavil. Súd zastavil konanie aj voči žalovaným v 12. až 14. rade z dôvodu, že v
čase podania žaloby nemali spôsobilosť už byť stranami sporu. Takisto súd zastavil konanie aj voči
žalovanému v 3. rade, ktorý žalovaný zomrel pred podaním žaloby v roku 2014, avšak táto skutočnosť
bola súdu zrejmá až v roku 2020, pretože zásielky pre žalovaného v 3. rade boli riadne žalovanýmv 3. rade v Maďarsku prevzaté a súdu nebola zrejmá skutočnosť, že žalovaný v 3. rade zomrel pred
podaním žaloby. Vzhľadom na tieto skutočnosti, mal súd za to, že nárok žalobkyne na usporiadanie
vlastníckych práv po jej právnych predchodcoch nebolo možné vysporiadať iným spôsobom, iba tak, že

existujúci právny stav bolo potrebné zamerať geometrickým plánom a vysporiadať sa s podielmi rodičov
žalobkyne v súlade s údajmi zameranými geodetom na základe geometrického plánu. Z toho dôvodu
považoval súd námietky zástupcu žalovaných v 8. a v 9. rade, a to SPF ohľadne identifikácie parciel síce
za opodstatnené, ale v tomto konkrétnom prípade za nerealizovateľné práve z dôvodu, že s niektorými
spoluvlastníkmi došlo k mimosúdnej dohode, teda predmetom konania nie sú parcely v celosti, ale len

ich časti.

1.5. Súd prvej inštancie mal za to, že držba predmetných nehnuteľností bola zo strany právnych
predchodcov žalobkyne oprávnená a nikým nerušená minimálne od roku 1961, keď rodičia žalobkyne
postavili dom, čo bolo preukázané oznámením o vyhovení žiadosti o odpredaj stavebného pozemku
zo strany býv. MNV v A. zo dňa 07. 06. 1961. Otec žalobkyne H. B. s manželkou N. za svojho

života nehnuteľnosti nikým nerušene a oprávnene užívali v dobrej viere, že im patria. Z predložených
dedičských rozhodnutí je zrejmé, že od D. B. odkúpil H. B. spolu so svojou sestrou S. B. (H.)
nehnuteľnosti v PKN vložke č. XXX, ako aj č. 1205, o tomto sa zachovala písomná kúpna zmluva
vo forme notárskej zápisnice, teda námietky žalovaných v 2. rade a v 4. rade, ktorí tvrdili, že H. B.
začal užívať nehnuteľnosti po svojom otcovi M. B. neoprávnene, neboli ničím preukázané, žalovaní v 2.

a v 4. rade nepredložili žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Takisto námietky
žalovaných v 4. a v 5. rade ohľadne skutočnosti, že ich právny predchodca H. B. sa nevysporiadal so
svojimi súrodencami, boli vyvrátené potvrdením samotného H. B. zo dňa 20. 06. 1961, ktorý vlastnou
rukou napísaným a podpísaným potvrdením uznal fakt, že bol vyplatený sumou 2 500 Kčs ako podielu
z dedičstva. Žalovaný v 4. rade tak vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní, opakovane

nespochybňoval, že sa jedná naozaj o rukopis jeho otca, spochybnil len skutočnosť, že sa jedná o
výplatu jeho podielu z dedičstva. Žalovaný v 2. rade spochybnil nárok žalobkyne, ale žiadny relevantný
dôkaz nepredložil na preukázanie svojich tvrdení, len všeobecne tvrdil, že žalobkyňa netvrdí pravdu. Súd
nemohol prihliadať ani na tie námietky žalovaných v 4. a v 5. rade, ktorými spochybňovali rozhodnutie
- Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 2432/00, pričom nie je zrejmé, v akom rozsahu a čo spochybňovali

v tomto dedičskom rozhodnutí, pretože preskúmanie tohto rozhodnutia nebolo predmetom konania.
Zástupca žalovaných v 8. a v 9. rade, a to SPF okrem identifikácie parciel, s ktorou sa súd vysporiadal
horeuvedeným spôsobom, nenamietal nárok žalobkyne, nárok žalobkyne nenamietal ani žalovaný v 12.
rade. Súd však poznamenal, že žalovaní v 4. a v 5. rade mali k dispozícii opis pretlmočenej žaloby
už v roku 2016, avšak svoje námietky začali vznášať až v roku 2022, dovtedy sa žiadnym spôsobom

nezaujímali o predmet sporu a k veci sa ani nevyjadrili. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd prvej
inštancie za to, že žalobkyňa v konaní osvedčila, že jej právni predchodcovia vydržali vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam tak, ako to opísala v žalobe a uviedla vo svojich vyjadreniach, tieto skutočnosti boli
potvrdené aj zo strany ostatných spoluvlastníkov a ich právnych predchodcov, ktorí mimosúdne uznali
nárok žalobkyne, a to až na žalovaných v 2., v 4. a v 5. rade. Dobromyseľnosť držby nebola spochybnená

počas života právnych predchodcov žalobkyne, ani zo strany žalovaných v 4. a 5. rade, ktorí v konaní
tvrdili, že pravidelne chodili na Slovensko v čase, keď teta (matka žalobkyne N. B.) ešte žila. Súd
zdôraznil aj skutočnosť, že k vydržaniu vlastníckeho práva došlo ešte za života rodičov žalobkyne, preto
sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti tvorili ku dňu smrti jej rodičov ich vlastníctvo. Súd
konštatoval, že k vydržaniu nehnuteľností teda došlo za života právnych predchodcov žalobkyne, v tom

čase ani jeden zo žalovaných nenamietali dobromyseľnosť ich držby, preto po uplynutí viac ako 30 rokov
už na tieto námietky nemohol prihliadnuť, a ani na ne neprihliadal. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 2., 4. a 5. rade,
namietajúc, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nepochybné, že
pôvodným vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvorili predmet sporu, boli právni predchodcovia žalobkyne,

ako i ich žalovaných. Týmito právnymi predchodcami boli B. M. a jeho manželka N. /H./. Ich právni
predchodcovia mali 4 deti, a to D., H., H., H.. Oni boli teda pôvodnými nositeľmi vlastníckych práv.
Čo sa týka nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX záhrada parc. č. 247/1 o výmere 683 m2, tak súd
prvej inštancie určil, že táto nehnuteľnosť by mala patriť do výlučného vlastníctva H. B.. Podľa zápisu vuvedenom LV je však zrejmé, že táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele
6/8, žalovaného v 2. rade v podiele 1/12, žalovaného v 3. rade v podiele 1/18 a žalovanej v 5. rade v
podiele 1/18. Ďalším podielovým spoluvlastníkom zapísaným v tomto LV na predmetnú nehnuteľnosť v

podiele X/XX je H. B.. Tento však už ako žalovaný v rozsudku súdu prvej inštancie nevystupuje. Nemajú
vedomosť,žebyžalobkyňazobralažalobuvočipôvodnežalovanémuH.B.,nar.XX.XX.XXXX,E.XX,I.,
A. F., späť. Teda, s jeho podielom sa v žiadnom prípade súd prvej inštancie nemohol vysporiadať. Ďalej
poukázali na to, že tak oni, ako i samotná žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe
osvedčenia o dedičstve D 2432/00-52, Dnot 368/00. Takýto titul nadobudnutia je zapísaný u všetkých

vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť k vydržaniu tejto nehnuteľnosti,
keďže táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá na základe osvedčenia o dedičstve, a to schválenej dohody
dedičov. Vo vzťahu k nehnuteľnosti rodinnému domu s. č. XXX postaveného na parc. č. 247/1, ktorý
je zapísaný v LV č. XXXX opätovne na nich ako žalovaných v 2., 4. a 5. rade a zapísaný je aj na
žalobkyňu, ako i na pôvodne žalovaného v 3. rade H. B., s ktorého vlastníctvom sa súd prvej inštancie
vôbec nevysporiadal, považujú za potrebné uviesť, že i táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá na základe

OsvedčeniaodedičstveD2432/00-52,Dnot368/00.Jenepochybné,ževlastníkomajtejtonehnuteľnosti
bol pôvodne M. B.. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že tento ho mal prepiť a potom v exekúcii predať
D. B.. M. B. bol vlastníkom viacerých nehnuteľností v kat. úz. M. K., a to až ku dňu svojej smrti a tieto
boli následne predmetom dedičského konania. Toto vylučuje tú skutočnosť, že by mal M. B. svoj dom,
ako i prípadne ďalší majetok prepiť a že mal byť v exekúcii predaný. To, že žalobkyňa, ani jej právni

predchodcovia nemohli predmetný dom nadobudnúť a následne užívať, svedčí jeho súčasný stav, kde
je nepochybné, že tento dom nikto po smrti pôvodných vlastníkov žiadnym spôsobom neužíval a tento
je na rozpadnutie. Nemohlo teda dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva jeho faktickou držbou a užívaním.
Pokiaľ ide ďalej o určenie vlastníckeho práva k parc. č. 249/1 záhrada o výmere 352 m2, parc. č. 249/2
o výmere 169 m2, parc. č. 249/4 záhrada o výmere 147 m2, v LV č. XXXX sú opätovne zapísaní ako

podieloví spoluvlastníci oni - žalovaní v 2., 4. a 5. rade, samotná žalobkyňa, žalované v 8. rade a 9. rade,
ktoré sú zastúpené SPF. Ich vlastníctvo, ako i vlastníctvo žalobkyne opätovne vychádza z osvedčenia
o dedičstve D 2432/00-52, Dnot 368/00. Teda opätovne nemohlo dôjsť zo strany, či už žalobkyne alebo
jej právneho predchodcu, k vydržaniu vlastníckeho práva. Ďalej podľa rozsudku súdu prvej inštancie
bolo určené, že nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXXX parc. č. 249/3 záhrady o výmere 25 m2, parc.

reg. E patrila v podiele 163/216 k celku ku dňu smrti do výlučného vlastníctva H. B., nar. XX. XX. XXXX,
ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel, ide o novovytvorenú parc. č. 249/1 - diel 7. I tu oni - žalovaní v 2., 4.
a 5. rade sú zapísaní ako spoluvlastníci spolu so žalobkyňou, a to opätovne na základe osvedčenia o
dedičstve D 2432/00-52, Dnot 368/00. Súd prvej inštancie sa znovu ani vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti
nevysporiadal s vlastníckym podielom pôvodne žalovaného v 3. rade H. B.. Znova poukázali na to,

že tieto nehnuteľnosti nemohla žalobkyňa, ani jej predchodca vydržať, keďže tieto boli predmetom
dedičského konania po ich právnych predchodcoch. Jedinou pravdou vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktoré sa ich týkajú, je to, že právny predchodca žalobkyne si svojvoľne ohradil časť pozemku, ktorá
vlastnícky vždy patrila ich starému otcovi M. B. a že si na tejto nehnuteľnosti postavil rodinný dom.
Ich právni predchodcovia nikdy právnym predchodcom žalobkyne nič nepredali a ani sa žiadnym iným

spôsobom nevysporiadali. Zastávajú názor, že nemožno nahradiť stav, ktorý vyplynul z dedičského
konania, právnym stavom, ktorý by mal vyplynúť z vydržania vlastníctva, ktoré okrem toho nebolo vôbec
riadne a dostatočne zdôvodnené. Súd svoje rozhodnutie okrem poukázania na právne dôvody, pre ktoré
rozhodol tak, ako rozhodol, svoje rozhodnutie zdôvodnil v bode 47. napadnutého rozsudku. Z tohto bodu
však vôbec nevyplýva, na základe akých úvah a dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Je nepochybné,

že súd svoje rozhodnutie absolútne nedostatočne zdôvodnil a rozsudok je podľa ich názoru absolútne
nepreskúmateľný. Tiež poukázali na to, že žalovaný v 2. rade sám navrhol v rámci dokazovania vypočuť
svedkov, ale súd bez ďalšieho zdôvodnenia od výsluchu týchto svedkov upustil. Teda, je nepochybné, že
aj v tomto smere súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, z ktorých by bolo možno
preukázať iný stav ako bol tvrdený žalobkyňou. Vo vzťahu k nim sa súd prvej inštancie nevysporiadal s

tým, že ich vlastníctvo, ktoré vyplývalo z osvedčenia o dedičstve, nebolo zmenené ani po tom, ako bol v
obci Veľký Kýr schválený register obnovy evidencii pôdy tzv. ROEP. Čo sa týka parc. č. 247/1, súd prvej
inštancie určil, že táto nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. 247/1 záhrady o výmere 683
m2, by mala ku dňu smrti patriť do výlučného vlastníctva H. B. (podľa GP ide diely 1, 2, 3). V GP je však
parc. č. 247/1 v novom stave zakreslená ako zastavaná plocha o výmere 974 m2, pričom vznikla z dielov

1, 5, 8, 9, 16, 10, 12, 13. Takéto chybné vymedzenie podľa GP sa týka aj parciel 249/1 záhrady o výmere
352 m2, parc. č. 249/2 záhrady o výmere 169 m2, parc. č. 249/4 záhrady o výmere 147 m2. Parc. č.
249/1 je v GP v novom stave evidovaná ako záhrada o výmere 338 m2, parc. č. 249/2 ani predmetom
GP nebola a to isté sa týka aj parc. č. 249/4. Predmetom GP nebola ani parc. č. 249/3 zapísaná v LVč. XXXX. Teda, i v tomto možno vidieť nezrozumiteľnosť a zmätočnosť rozsudku súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na uvedené, navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil
mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa, udávajúc, že z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že väčšina žalovaných so žalobou súhlasila, z ktorého dôvodu si následne postupne
vysporiadala vlastnícke právo formou osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva prostredníctvom notára
k časti predmetu konania a podiely uvedených vlastníkov aj boli na jej meno v katastri nehnuteľností

zapísané. V konaní ostali sporné len podiely odvolateľov, pričom pokiaľ ide o neznámych vlastníkov,
zastúpených v konaní SPF, a pokiaľ ide o obec Veľký Kýr, títo v podstate voči vydržaniu ako takému
výhrady nemali. Je pravdou, že žalovaní v 2., 4. a 5. rade sa od počiatku bránili voči žalobe. Žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by boli vyvrátili jej tvrdenia však nepredložili. Poukázala na skutočnosť, že
všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po právnych predchodcoch žalobkyne, teda aj príbuzní žalovaných
v 2., 4. a 5. rade jej tvrdenia podporili už v priebehu dedičského konania D 2432/2000 po H. B., kedy

svoje podiely jej právni nástupcovia, až na žalovaných v 2., 4. a 5. rade jej prenechali, resp. jej právnym
predchodcom. Táto skutočnosť je dôkazom o uznaní jej dobromyseľnej držby a držby jej právnych
predchodcov. Okrem toho, otec žalovaného v 4. rade zanechal rukou písané prehlásenie, v ktorom
potvrdil, že bol vyplatený z podielu na spornej nehnuteľnosti, pričom žalovaný v 4. rade nepoprel, že by
išlo o podpis a písmo jeho otca H. B.. Pokiaľ odvolatelia namietajú, že sa súd nevysporiadal s osobou H.

B., po tom, čo súd zistil, že H. B. ako jeden z pôvodných žalovaných zomrel, konanie voči nemu zastavil,
avšak žalovaný v 4. rade je jeho synom a okruh dedičov po ňom tak je vyriešený.
Nestotožňuje sa s názorom, že rozhodnutím súdu nie je možné sa odkloniť od uznesenia, ktorým sa
prejedávadedičstvo.Tátoskutočnosťnemôžebyťtedaprekážkouurčeniavlastníckehoprávavydržaním
v súdnom konaní, je nanajvýš podkladom pre určenie okruhu účastníkov konania. Rovnako ako z

údajov katastra nehnuteľností aj z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že stav v nich uvedený platí,
pokiaľ sa nepreukáže opak. V neposlednom rade boli do spisu založené čestné vyhlásenia, kde osoby,
ktoré majú podiel v nehnuteľnosti tak, ako je zameraná geometrickým plánom, a teda osoby, ktorým
boli miestne pomery známe, potvrdili jej tvrdenia o dobromyseľnej držbe uvedených nehnuteľností
a na tieto ako na dôkaz aj poukazuje. Považuje za nesporné, že žalovaní v 2., 4. a 5. rade sa o

nehnuteľnosť dlhodobo nezaujímajú, o nehnuteľnosti sa starala výlučne ona a jej právni predchodcovia,
túto nehnuteľnosť od roku 1961 ako vlastnú užívali. Pokiaľ ide o dom so súp. č. 221, ohľadom neho
sa snažila viackrát kontaktovať aj žalovaných, pretože potrebovala ich súhlas k tomu, aby zabránila
úplnému rozpadu tejto stavby, obracala sa na obecný úrad so žiadosťami o pomoc, pretože mala za
to, že ide o stavbu nebezpečnú, rozpadávajúcu sa, ktorá mohla byť hrozbou pre okolie, avšak ani v

tomto smere žalovaní neboli nápomocní. K väčšine nehnuteľností predložila dôkazy vo forme zmlúv,
čestných vyhlásení alebo dedičských osvedčení, pričom vzhľadom na rozmanitosť vlastníckych vzťahov,
ktoré sa viazali k uvedenej nehnuteľnosti od 50-tych rokov, si vlastnícke právo nebude vedieť bez
rozhodnutia súdu vysporiadať. Je toho názoru, že podmienky vydržania, ako ich špecifikoval aj súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, boli naplnené v plnom rozsahu, a pokiaľ nedisponuje vkladu

schopnou listinou, na základe ktorej by mohlo prísť k zápisu jej vlastníckeho práva, inú možnosť ako
domáhať sa určenia vlastníckeho práva vydržaním v súdnom konaní nemá. Je si vedomá skutočnosti,
že v dôsledku úmrtia žalovaných pôvodne označených pod číslom 12. až 14., podiely im patriace
budú musieť byť vysporiadané v osobitnom konaní, inak bude geometrický plán nezapísateľný. Táto
skutočnosť však nebráni tomu, aby boli v katastri nehnuteľností vykonané čiastočné zmeny na listoch

vlastníctva pre prípad určenia vydržania vlastníckeho práva. Je toho názoru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je správny a že bez určenia vlastníckeho práva vydržaním ona nebude môcť
žiadnyminýmspôsobomdosiahnuťvysporiadanievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,ktoréjejprávni
predchodcovia začali užívať najmenej v roku 1961. Je toho názoru, že súd mal v tomto konaní skúmať,
či ona, resp. jej právny predchodca bol dobromyseľným držiteľom nehnuteľností a či tieto najmenej

desať rokov ako svoje vlastné nerušene užíval, pričom je toho názoru, že tieto podmienky vydržania
preukázala, a na druhej strane, že ich žalovaní nevyvrátili. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalovaní v 2., 4. a 5. rade. Uviedli, že

žalovaný v 4. rade nie je synom žalovaného v 3. rade, ale je jeho bratom. Žalovaný v 4. rade, G. B.
sa narodil dňa XX. XX. XXXX a žalovaný v 3. rade, H. B. sa narodil dňa XX. XX. XXXX. Aj z dátumov
narodenia je jednoznačné, že H. B. nemôže byť synom G. B.. Naviac, vzťah medzi žalovaným v 4.
rade a pôvodným žalovaným v 3. rade vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve vydaného po neb. H. B.pod sp. zn. D 2432/00, t.j. že sú súrodencami. Pôvodný žalovaný v 3. rade, H. B. zomrel ešte pred
začatím tohto súdneho konania, dňa 15. 02. 2014. Súd prvej inštancie na jednej strane už neuvádza vo
svojom rozsudku pôvodného žalovaného v 3. rade, H. B., na druhej strane však, pokiaľ ide o parcelu

registra „E“ parc. č. 249/3, súd rozhodol aj ohľadom jeho spoluvlastníckeho podielu k tejto parcele. Súd
vo výroku rozsudku totiž uvádza, že parcela č. 249/3 patrila v podiele 163/216 k celku ku dňu smrti do
výlučného vlastníctva H. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel. Žalovaní 2., 4. a 5. sú
pritom vlastníkmi spoločne len spoluvlastníckeho podielu 28/216 k celku. Je zmätočné, koho sa dotýka
zo súčasných podielových spoluvlastníkov podiel 163/216 k celku, údajne patriaci neb. H. B.. Nakoľko

však podiel 163/216 k celku je vyšší než podiel žalovaných 2., 4. a 5., spolu 28/126 k celku a žalobkyňa
nemá dôvod, či právny záujem na určení vlastníckeho práva ku svojmu vlastnému spoluvlastníckemu
podielu, majú za to, že súd rozhodol aj ohľadom spoluvlastníckeho podielu pôvodného žalovaného
v 3. rade k parcele č. 249/3. Na základe uvedených skutočností, keďže súd nekonal s H. B. ako s
účastníkom konania, naďalej majú za to, že sa súd nemohol vysporiadať so spoluvlastníckym podielom
H. B. vo svojom rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zahrnul

do predmetu sporu aj spoluvlastnícky podiel H. B. a jeho rozsudok je v tejto časti zmätočný. Z hľadiska
vlastníckych vzťahov treba rozdeliť nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom na 2 oddelené,
samostatné časti: I. pozemky registra „E“ s parcelnými č. 255, 495/2 a 254/3, ktoré z pohľadu z ulice sa
nachádzajú vpredu na ľavej časti pozemkov zameraných geometrickým plánom a II. pozemky registra
„E“ s parcelnými č. 247/1, 249/1, 249/2, 249/3, 249/4, ktoré z pohľadu z ulice sa nachádzajú vzadu na

ľavej časti a na celej pravej časti pozemkov zameraných geometrickým plánom. Pokiaľ ide o pozemky
registra „E“ s parcelnými č. 255, 495/2 a 254/3, tieto sa ich nedotýkajú, resp. ani pôvodného žalovaného
v 3.rade. Pokiaľ ide o pozemky registra „E“ s parcelnými č. 247/1, 249/1, 249/2, 249/3, 249/4, z listov
vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX kat. územie M. K. vyplýva, že tieto pozemky sa dotýkajú ich
akožalovanýchv2.,4.a5.rade,akoajpôvodnéhožalovanéhov3.rade;nedotýkajúsavšakžalovaného

15. rade, Obce Veľký Kýr. Tieto pozemky neužíval len otec žalobkyne, ale aj jeho sestra, H. či S. B..
Pozemky s parcelnými č. 247/1, 249/1, 249/2, 249/3, 249/4 užívali pôvodne starí rodičia žalobkyne a ich
ako žalovaných 2., 3., 4., 5. rade: M. B. a manželka, H., F. M.. Následne vlastníkom týchto pozemkov
sa stal ich syn, D. B. (otec žalovaného 2.) na základe uznesenia súdu z 13. 05. 1948. Táto skutočnosť
tiež vyplýva z výpisu z pkn. vložky č. 984 a č. 1205. Následne v roku 1954 vlastníkmi pozemkov sa stali

súrodenci D. B., H. B. (otec žalobkyne) a H. či S. B., každý z nich so spoluvlastníckym podielom 1 k
celku. Táto skutočnosť vyplýva nielen z výpisov z pkn. vložiek, ale aj z predloženej notárskej zápisnice
zo dňa 12. 02. 1954 č. NZ 56/54, N 100/54. Z notárskej zápisnice vyplýva aj skutočnosť, že predmetom
kúpy bol aj dom a že bolo zriadené právo doživotného bývania v prospech M. B. a manželky H., rod.
M.. Je teda nesporné, že vlastníkmi rodinného domu na pozemku parc. č. 247/1, ako aj pozemku s

parc. č. 2471/1 v celosti a spoluvlastníckeho podielu 8/12 k pozemkom s parc. č. 249/1, 249/2, 249/3
a 249/4 boli od roku 1954 H. B., nar. XX. XX. XXXX a H. či S. B., nar. XX. XX. XXXX, každý z nich
so spoluvlastníckym podielom 1 k celku. H. B. bol podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností až
do jeho smrti, do dňa 14. 02. 1985 a H., či S. B. bola podielovou spoluvlastníčkou až do jej smrti, do
dňa 04. 11. 2000. H. a H. boli nielen vlastníkmi uvedených pozemkov, ale boli aj užívateľmi pozemkov.

Nie je teda pravdou tvrdenie, že pozemky s parc. č. 247/1, 249/1, 249/2, 249/3 a 249/4 užíval len otec
žalobkyne.Právenaopak,tietopozemkyužívalaajjehosestra,H.B..Pokiaľideorodinnýdompostavený
na pozemku parc. č. 247/1, ktorý má súp. č. 221 a orientačné č. 4, túto nehnuteľnosť spočiatku užívala
H. B. spolu so svojimi rodičmi a neskôr sama. Tento rodinný dom teda nikdy neužívali rodičia žalobkyne,
ani otec žalobkyne a ani žalobkyňa. Majú za to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by

jej otec spĺňal zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu H., či S.
B. k pozemkom parc. č. 247/1, 249/1, 249/2, 249/3, 249/4 a domu so súp. č. 221. Žiadnou listinou, ani
žiadnym iným spôsobom nepreukázala, že by jej otec fakticky ovládol, či mal v držbe spoluvlastnícky
podiel H. B. k týmto nehnuteľnostiam, ani to, že by mal vôbec vôľu nakladať s majetkom H. B. ako so
svojím majetkom, veď sama žalobkyňa uviedla, že v dome bývala S.. Skutočnosť, že právni nástupcovia

inýchžalovaných,ktorýchsaaninedotýkalidomsosúp.č.XXXapozemkysparc.č.247/1,249/1,249/2,
249/3, 249/4, nemali námietky voči vydržaniu vlastníckeho práva, neznamená, že otec žalobkyne spĺňal
zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu H. B. k domu so súp. č.
XXX a k pozemkom s parc. č. 247/1, 249/1, 249/2, 249/3, 249/4. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobkyne,
že až v čase smrti jej matky v roku 2010 sa dozvedela, že vlastnícky vzťah k sporným pozemkom je

neusporiadaný.Otejtoskutočnostibolainformovanáajvdedičskomkonanívedenomponeb.H.B.,ktoré
prebiehalo v rokoch 2000-2003. Žalobkyňa bola účastníčkou tohto dedičského konania, bola dedičkou
poručiteľky, ohľadom dedičstva po neb. H. B. uzatvorila dohodu s ostatnými dedičmi, okrem iných aj
so žalovanými 2, 3, 4 a 5. rade. V tomto dedičskom konaní dokonca žalobkyňa aj uznala vlastníckeprávo H. B. k sporným pozemkom a domu, nevzniesla žiadnu námietku voči tomu a súhlasila s tým,
aby žalovaní 2, 3, 4 a 5. rade nadobudli im pripadajúcu časť dedičstva. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, že ku dňu smrti H. B. ona bola vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 1 k domu so súp. č.

XXX a pozemku parc. č. 247/1 a spoluvlastníckeho podielu 4/12 k pozemkom parc. č. 249/1, 249/2,
249/3, 249/4. Oni ako žalovaní 2., 4. a 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi domu so súp. č. XXX
a pozemkov s parc. č. 247/1, 249/1, 249/2, 249/3, 249/4, tak ako to nadobudli dedením po neb. H. B.
na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 23. 06. 2003 sp. zn. D 2432/00, resp. ako sú v súčasnosti
evidovaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru,
že všetky nehnuteľnosti užívali výlučne právni predchodcovia žalobkyne. Na jednej strane totiž súd v
odôvodnení rozsudku (v bode 48.) uvádza, že H. B. spolu so svojou sestrou S. B. odkúpili od D. B.
nehnuteľnosti v pkn. vložke č. 984 a 1205, o tomto sa zachovala písomná kúpna zmluva vo forme
notárskej zápisnice. Na druhej strane však súd vychádza zo skutkového zistenia, že tieto nehnuteľnosti
užívali právni predchodcovia žalobkyne výlučne sami, pričom súd opomenul uviesť, na základe akých

dôkazov dospel k tomuto skutkovému zisteniu. Naďalej majú za to, že rozsudok súdu prvej inštancie
nie je riadne a dostatočne odôvodnený a je aj zmätočný. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď súd dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky vydržania
vlastníckeho práva v prospech otca žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu H. B. k domu so súp. č.
XXX a k pozemkom s parc. č. 247/1, 249/1, 249/2, 249/3, 249/4. Nakoľko nebolo preukázané, že otec

žalobkyne užíval aj spoluvlastnícke podiely svojej sestry, H. B. k nehnuteľnostiam uvedených pôvodne
v pkn. vl. č. XXX a XXXX, že mal vôľu užívať aj podiel H. B. ako svoj vlastný majetok, nemohol spĺňať
otec žalobkyne všetky zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu odvolateľov uviedla k námietke týkajúcej

sa podielu na parcele č. 249/3, že na list vlastníctva sa nepremietol celok v podiele 1/1 uvedenej parcely,
preto sa javí, že vo vzťahu k tejto parcele si uplatňuje voči žalovaným 2, 4 a 5 väčší podiel, ako majú.
Uplatňuje si však aj k tejto parcele vlastnícke právo v rozsahu, v akom ho nemá vysporiadané. Dôvodom,
pre ktorý nebolo možné riešiť novozameranú parcelu ako celok podľa pripojeného geometrického plánu
je tiež skutočnosť, že na tom- ktorom liste vlastníctva ona už je vlastníčkou niektorých podielov na

nehnuteľnosti a iným spôsobom by sa nedala táto skutočnosť, vzhľadom na naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva, zohľadniť. Čo sa týka reálneho užívania nehnuteľností, tieto dlhodobo užíva
ona, ako to popisovala v predchádzajúcich podaniach, v podstate len ona a jej rodina sa o nehnuteľnosť
starajú, ich dobromyseľná držba nebola spochybňovaná a vyplýva aj zo súhlasu väčšiny spoluvlastníkov.
Žalovaní H., nar. XXXX, D. nar. XXXX a H. nar. XXXX, B., boli naposledy na Slovensku v roku 1965,

následne v roku 1979 sa na pohrebe starej matky zúčastnil iba D., nar. XXXX so svojím otcom H., nar.
XXXX. Žalovaní teda nemôžu mať žiadnu vedomosť o tom, kto reálne sporné nehnuteľnosti užíval. E.
B. tam tiež nechodieval, pretože ona bola u starej matky takmer denne, ale s ním sa tam nestretla. V
roku 1954, kedy sa rodičia žalobkyne H. a N. zosobášili, kúpnopredajnou zmluvou riešili prepis domu zo
D. B. a manž. A., F. Q., na otca žalobkyne H. B., a to tak, aby mala aj S. zabezpečené bývanie s tým,

že po jej smrti mala jej časť pripadnúť otcovi žalobkyne. Uvedený dom so súp. č. 221 obývali žalobkyňa
s rodinou od r. 1954 do roku 1961, a následne sa nasťahovali do novopostaveného domu súp. č. 812.
Traja súrodenci - neb. D. B., nar. XXXX, H. B., nar. XXXX a otec žalobkyne H. B. sa dohodli, že sporná
nehnuteľnosť bude patriť otcovi žalobkyne, teda H., pozemok na C. P., ktorý tiež patril do dedičstva (nie
je predmetom konania), bude patriť D., nar. XXXX a tretí brat H. B. bol vyplatený z dedičstva. Napriek

tejto dohode, žalovaní túto dohodu teraz už neuznávajú. Od roku 2000, teda už 24 rokov po smrti Žofii,
sa osobne ona sama stará o dvor, záhradu a nehnuteľnosti pred domom, pričom žalovaní sa nikdy o
nehnuteľnosťnezaujímali.Dodomuneinvestovala,domjevhavarijnomstave,jenebezpečnépohybovať
sa už aj na dvore, toto už chcela riešiť aj cez stavebný úrad, resp. cez obecný úrad, avšak bezvýsledne,
vzhľadom na vlastnícke vzťahy.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaných v 2., 4. a 5. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaných je dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu je potrebné v zmysle ustanovenia § 389

ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom tohto sporu je žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku a zameraným Geometrickým plánom č. 245/2010,vyhotoveným H. I., keď žalobkyňa odvodzovala vlastnícke právo k prejednávaným nehnuteľnostiam,
ktoré žiadala určiť ku dňu smrti jej právnych predchodcov z vydržania vlastníckeho práva jej právnymi
predchodcami (rodičmi), ktorí podľa jej udania nehnuteľnosti najmenej od roku 1961 dobromyseľne,

nerušene, nepretržite užívali ako svoje vlastné, pričom do ich práv vstúpili ich deti - žalobkyňa a neb.
K. L. (ktorej jedinou dedičkou je žalobkyňa).

8. Odvolací súd uznesením zo dňa 19. novembra 2024 č. k. 9Co/117/2023-1191, z dôvodu úmrtia
žalovaného v 2. rade E. B. v priebehu odvolacieho konania, rozhodol, že pokračuje v konaní po nebohom

žalovanom v 2. rade s jeho dedičom E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaných v 2., 4. a 5. rade, vyhodnotiac ho dôvodným, dospel
odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.

11. Nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia vzhliadol odvolací súd vo viacerých jeho bodoch.

Pokiaľ žalovaní 2., 4. a 5. v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so
skutočnosťou, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom ich odvolania, zapísaným na
LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, tieto ako podieloví spoluvlastníci nadobudli do vlastníctva
titulom dedenia v dedičskom konaní po H. (S.) B., sestre otca žalobkyne, ako i sestre otca žalovaného
v 2. rade a otca žalovaných v 4. a 5. rade v konaní pod sp. zn. D 2432/00, takáto ich odvolacia

argumentácia je plne odôvodnená. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí absolútne žiadnym
spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaní v 2., 4. a 5. rade nadobudli vlastnícke právo
k prejednávaným nehnuteľnostiam ako podieloví spoluvlastníci na základe dedičského rozhodnutia
v dedičskom konaní po poručiteľke H. (S.) B., a vôbec neposúdil dôsledky tohto rozhodnutia pre
žalobkyňou tvrdený titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním zo strany jej právneho predchodcu

(otca H. B.). Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní v 2. až 5. rade nepredložili žiadne
relevantné dôkazy v súvislosti s ich procesnou obranou v tomto konaní smerujúcou k nesúhlasu
s vydržaním vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobkyne, odvolaciemu súdu vôbec nie
je zrejmé, z akých konkrétnych listinných dôkazov produkovaných žalobkyňou vychádzal súd prvej
inštancie pri konštatovaní splnenia všetkých zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva,

keď je jednoznačné, že sestra otca žalobkyne bola spoluvlastníčkou prejednávaných nehnuteľností,
jej spoluvlastnícky podiel bol po jej smrti predmetom dedenia a odvolaciemu súdu nie je vôbec
zrejmé, z akých dôkazov produkovaných žalobkyňou, ktoré súd prvej inštancie označil za relevantné
a osvedčujúce jej nárok, vychádzal, keď konštatoval splnenie zákonných podmienok vydržania i vo
vzťahu k spoluvlastníckemu podielu H. (S.) B..

12. Pokiaľ ďalej odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym
spôsobom nevysporiadal so spoluvlastníckym podielom neb. H. B., zom. dňa XX. XX. XXXX (brata
žalovaných v 4. a 5. rade), pred podaním žaloby, pôvodne žalovaného ako žalovaný v 3. rade, rovnako
treba tejto odvolacej argumentácii prisvedčiť. Predovšetkým treba uviesť, že z rozhodnutia súdu prvej

inštancie vôbec nie je zrejmé, koho sa súdom prvej inštancie určené spoluvlastnícke podiely do
vlastníctva právneho predchodcu žalobkyne ku dňu jeho smrti týkajú. Odvolatelia správne poukazujú na
to, že napr. v prípade parc. č. 249/3 súd prvej inštancie určil, že táto patrila do výlučného vlastníctva
otca žalobkyne ku dňu jeho smrti v spoluvlastníckom podiele 163/2016, avšak vo vzťahu k žalovaným
v 2., 4. a 5. rade predstavuje ich spoluvlastnícky podiel spolu veľkosť 28/2016, z čoho potom nie je

preskúmateľné, koho z podielových spoluvlastníkov sa podiel 163/2016 vlastne týka.

13. Z hľadiska hodnotenia predložených dôkazov súdom prvej inštancie pre odvolací súd je
nepreskúmateľné konštatovanie súdu prvej inštancie, že otec žalovaných v 4. a 5. rade H. B. sa
vysporiadal so svojimi súrodencami (súrodenci D., H., H.), o čom svedčí jeho písomné potvrdenie, v

ktorom uznal fakt, že bol vyplatený sumou 2 500 Kčs ako podiel z dedičstva, pretože v spise sa na č.
l. 52 nachádza len doklad písaný v maďarskom jazyku, z ktorého pre odvolací súd nie je zrozumiteľný
jeho obsah a túto listinu ako takú nevie vôbec vyhodnotiť tak z hľadiska jeho pisateľa, ako i z hľadiska
jeho obsahu a významu.14. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe
akých konkrétnych skutočností, v konaní preukázaných, bolo vyvodené nadobudnutie vlastníckeho

práva právnym predchodcom žalobkyne vydržaním k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom podaného
odvolania odvolateľov. Podľa názoru odvolacieho súdu závery súdu prvej inštancie boli prijaté bez
zhodnotenia všetkých zásadných okolností majúcich vplyv na posúdenie dôvodnosti podanej žaloby,
pričom takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo strán na spravodlivý proces, čo
viedlo odvolací súd postupom v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP k zrušeniu rozsudku

súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom konaní súd prvej inštancie vec opätovne
prejedná v aspekte vyššie konštatovaných záverov odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodne
a svoje rozhodnutie preskúmateľne odôvodní, dôsledne sa zaoberajúc i prezentovanou argumentáciou
žalovaných v 2., 4. a 5. rade.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).