Uznesenie – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010864
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123010864.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr.LadislavaRévesaaMgr.StanislavaKováča,vtrestnejveciodsúdených:1/A.B.,nar.XX.XX.XXXX
v C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona z časti dokona-ný, z časti v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Trestného zákona spolupácha-teľstvom podľa § 20 Trestného zákona, postupom podľa § 405d ods.
2 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.apríla 2025 v Trnave, o odvolaní
obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2024 sp.zn.2T/10/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania odsúdených A. B., nar.XX.XX.XXXX v C. a A. B.,
nar.XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava zo dňa 17.10.2024 sp. zn. 2T/10/2023-519 (,,ďalej len
rozsudkom“) rozhodol tak, že (,,citácia“):

Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
2T/10/2023 - 394 z 3. októbra 2023, právoplatný 3. októbra 2023 vo vzťahu k odsúdenému A. B., nar.
X. XXXXXXXXX XXXX v C., bytom E. X/XXX, F. - E., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a

Ústave na výkon väzby Leopoldov, a právoplatný 16. novembra 2023 vo vzťahu k odsúdenému D. B.,
nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., hlásený trvalý pobyt mesto F., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a Ústave na výkon väzby Ilava.

Za to okresný súd uložil odsúdeným : 1/ A. B.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 5T/66/2022 - 308 zo 16. novembra 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
6To/7/2023 - 406 z 9. marca 2023 na nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.2/ D. B.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.
m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1
Trestného zákona § 46 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 5T/66/2022 - 308 zo 16. novembra 2022 na nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 212
ods. 1 Trestného zákona vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

O započítaní vykonaného trestu odňatia slobody súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Napadnutý rozsudok okresný súd odôvodnil v rozsahu č.l.519 -521 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa okresný prokurátor vzdal práva na podanie odvolania, pričom
odsúdení D. B. a A. B. ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podali odvolanie ( č.l.517-518

spisu). Následne odsúdený A. B. prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 04.12.2024, odôvodnil zahlásené odvolanie (č.l.524-525 spisu),
obžalovaný A. B. podané odvolanie odôvodnil samostatným podaním zo dňa 10.12.2024 ( č.l.528-529
spisu). Obžalovaný D. B. zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa
18.02.2025 ( č.l.549 -550 spisu).

Odsúdený A. B. prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že uložený
trest je neprimerane prísny a nie je v súlade so zásadami ukladania trestov upravenými v § 34 Trestného
zákona. Bližšie sa k napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa nie je možné vyjadriť, keďže jeho
odôvodnenie nie je v súlade s dikciou § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Vo vzťahu k uloženému trest sa
súd obmedzil na citáciu dotknutých ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku a na všeobecný

odkaz úvahy, ktorými sa spravoval, pričom však absentujú akékoľvek úvahy, ktorými sa pri ukladaní
trestu v danom konkrétnom prípade riadil. Zároveň nebolo rozhodnuté o započítaní už vykonaného
trestu, hoci z dikcie § 405b odsek 1 Trestného poriadku vyplýva, že k tomu má dôjsť zároveň so zrušením
právoplatného rozhodnutiu vo výroku o treste a uložením primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce
sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa§ 84 Trestného zákona.

V závere navrhol, aby Krajský súd Trnava podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno e ) Trestného
poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava v časti vo výroku o treste zrušil a podľa § 322
odsek 1 Trestného poriadku vráti vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Odsúdený A. B. aj samostatným podaním odôvodnil podané odvolanie ( č.l.528-529 spisu) v ktorom
poukázal na novelu Trestného zákona a je toho názoru, že okresný súd mal pri ukladaní nového trestu
vychádzať s ustanovení nového zákona, keďže ukladá nový trest za účinnosti nového zákona, ktorý je
pre neho miernejší.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a uložil mu nový trest podľa
zákona účinného od 06.08.2024.

Odsúdený D. B. prostredníctvom svojho obhajcu (č.l.549-550 spisu) v odôvodnení odvolania uviedol,

že rozhodnutie považuje za arbitrárne a nezákonné a odôvodnenie rozhodnutia za zmätočné
a nepreskúmateľné .Namietal, že okresný súd na verejnom zasadnutí neoboznámil rozsudok Okresného súdu Trnava, sp.
zn. 5T/66/2022-308 zo 16.11.2022, ktorý bol zrušený vo výroku o treste a má podstatný význam na
uloženie nového trestu. Uložený trest považuje za neprimerane prísny a súd výšku uloženého trestu

a úvahu ako sa k nemu dopracoval nijako nezdôvodnil. Súd len uviedol, že v ,,súvislosti so zánikom
trestnosti jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov nedošlo k takým okolnostiam, pre ktoré by sa
akýmkoľvekspôsobomzasahovaldopôvodneuloženejvýmeryrestov."Okresnýsúdvôbecneodôvodnil,
prečo ponechal rovnako prísny trest v tak vysokej výške.
Ďalej uviedol, že novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 nedošlo len k zániku trestnosti

jedného zo skutkov krádeže, ale aj k zmierneniu závažnosti druhého skutku krádeže. Kým pred novelou
Trestného zákona sa závažnosť zostávajúceho skutku krádeže hýbala v hornej hranici závažnosti podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) TZ (škoda malá bola 266 - 2.660,- €), tak teraz je na spodnej hranici (škoda malá
700 - 20.000,- €). Tato skutočnosť' nebola súdom vôbec braná do úvahy a ani to sud nijako neodôvodnil
vo svojom rozsudku.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostižiadalodvolacísúd,abypopreskúmanírozsudoksúduprvéhostupňa
zrušil podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b), d), e), Trestného poriadku a podľa ustanovenia § 322
ods. 1 Trestného poriadku mu vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo podľa ustanovenia
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že mi uloží miernejší trest na spodnej hranici trestnej
sadzby.

Okresný prokurátor sa k odvolaniu odsúdených i napriek výzve okresného súdu bližšie nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,

v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku
súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 2 Trestného poriadku, ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré

oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podali odsúdení ako oprávnené osoby v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie odsúdených
nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo· rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 2T/10/2023 - 394 zo dňa 3. októbra 2023 boli A. B. a D.
B. uznaní za vinných zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona z časti dokonaného, z časti v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na
tom skutkovom základe,
že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenom čase, najneskôr 8. marca 2022 o 17:50
hod., prišli spolu na osobnom motorovom vozidle značky Audi, zelená farba, s evidenčným číslom G.,
v obci Dolné Zelenice k zadnej časti pozemku dvora priľahlého rodinného domu číslo XX, tam presne
nezisteným spôsobom odstránili uzamknutú 120 cm vysokú dvojdielnu bránu z pletiva, s vozidlom
vošli do dvora, kde z drevených neuzamknutých šôp zobrali a do vozidla naložili 4 ks 10 kg plných
propán-butánových fliaš, 1 ks 10 kg propán-butánovej fľaše si pripravili na naloženie tak, že ju vyložili

pod prístrešok a v neuzamknutej murovanej šope našli 1 ks elektromotora k čerpadlu, modrej farby,
ktorý chceli tiež naložiť do vozidla, ale boli vyrušení majiteľom nehnuteľnosti poškodeným H. I., a
preto elektromotor nechali položený v priestore dverí murovanej šopy a 1 ks propán-butánovej fľaše
nechali položený pod prístreškom a na vozidle odišli aj s naloženými propán-butánovými fľašami na
neznáme miesto, pričom odcudzením 5 ks 10 kg plných propán-butánových fliaš a 1 ks elektromotora

by poškodenému vznikla škoda vo výške 695,- eur a poškodením pletivovej brány mu vznikla škoda vo
výške 20,90 eura.

Za to okresný súd A. B. uložil ,, Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods. 2

písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného
zákona a § 46 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 5T/66/2022 - 308 zo 16. novembra 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
6To/7/2023 - 406 z 9. marca 2023 na nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.“

D. B. uložil : ,, Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37
písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona § 46 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 5T/66/2022 - 308 zo 16. novembra 2022 na nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 212

ods. 1 Trestného zákona vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obidvom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu poškodenému H. I., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom J. G. XXX vo výške 402,- eur.

· rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 5T/66/2022 - 308 zo dňa 16. novembra 2022 boli D. B. a A.
B. uznaní za vinných zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode, dňa 09.06.2022 v čase približne o 19.55 hod. v obci Bučany v
priemyselnom areáli, spred budovy patriacej obchodnej spoločnosti B4Tec, s. r. o., odcudzili medený
vodič zn. ÖLFLEX® CLASSIC 110, 25 G1 mm2, netienený 300/500 V; PVC; s dĺžkou 150 metrov,namotaný na drevenom kotúči, medený vodič zn. H07RN-F, TITANEX®; guľatý; lanko; 1x50mm2; guma;
s dĺžkou 80 metrov, namotaný na drevenom kotúči a prebytočné odrezky bližšie nešpecifikovaných
odrezkov vodičov v celkovej dĺžke asi 10 metrov tým spôsobom, že do uvedeného priemyselného areálu

vnikli cez neuzamknutú hlavnú vstupnú bránu s motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia, EČV: F., ktoré ako
vodič viedol A. B., následne s motorovým vozidlom zastavili pred budovou patriacou obchodnej B4Tec,
s. r. o., odkiaľ z regálu umiestneného pod prístreškom tejto budovy zobrali vyššie špecifikované vodiče,
ktoré naložili do batožinového priestoru motorového vozidla, na ktorom prišli a následne na motorovom
vozidle z priemyselného areálu odišli, čím spôsobili obchodnej spoločnosti B4Tec, s. r. o. so sídlom

Trakovice 270, 919 33 Trakovice, IČO: 47 998 822, škodu krádežou v celkovej výške 2.045 eur.

Za to okresný súd uložil A. B. :,, podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37
písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia a D. B. : ,, podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l),

§ 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon
ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obžalovaným povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenému B4Tec, s.r.o. so sídlom Trakovice 270, 919 33 Trakovice, IČO: 47

998 822, škodu vo výške 2.045 eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného so
zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.“

Podľa § 438k ods. 7 Trestného zákona, trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a
ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. marca 2024

nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.
Podľa § 405a ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,

v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84
Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti

činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405b ods. 2 Trestného poriadku, ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu

uložený úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto
rozhodnutiu prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti
prokurátor uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od
predloženia veci.

Podľa § 405d ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v
konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd

rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe
podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.
Krajský súd uvádza, že v predmetnej veci je kľúčové hmotnoprávne ust. § 438k ods. 7 Trestného zákona,
ktoré upravuje prechodné ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinných od 15.03.2024. Jeho

zmyslom bolo docieliť taký stav veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin,
ktorý po novele už nie je trestným. Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky
trestov uložených za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo
našlo svoj odraz v procesnom kódexe (Trestného poriadku) vo štvrtom diely ôsmej časti (Preskúmanierozhodnutia v dôsledku zmeny zákona), konkrétne v ust. § 405b Trestného poriadku citovaných vyššie
v texte, ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.
Novelou Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. na základe zákona č. 40/2024 Z.z., ktorá nadobudla

účinnosťdňom06.08.2024,došlokzánikutrestnostitakéhokonania,ktoréspočívavzmocnenísacudzej
veci pri spôsobení škody nepresahujúcej sumu 700,- eur vzhľadom na zmenu znenia ustanovenia § 125
odsek1Trestnéhozákona.Vdôsledkutejtozmenyzákonaokresnýsúdsprávnevsúlades§405aodsek
1 Trestného poriadku preskúmal právoplatný rozsudok zo dňa 03. októbra 2023 č.k.2T/10/2023-394 a
zistil, že odsúdení okrem iného spôsobili krádežou ( spolupáchateľstvom) škodu v sume 695 eur na

odcudzených veciach, čo zodpovedalo malej škode podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona v znení
účinnom do 05.08.2024 (spodná hranica tzv. malej škody bola v sume prevyšujúcej sumu 266 eur), za
čo boli uznaní za vinných vo vzťahu k § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024, avšak táto škoda nepredstavuje malú škodu podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona v
znení účinnom od 06.08.2024 ( spodná hranica tzv. malej škody je v sume prevyšujúcej sumu 700 eur).
Trestnosť trestného činu podľa § 194 ods. 1, ods.2 písm.b) Trestného zákona v súbehu s trestným

činom podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ( vo veci 5T/66/2022 ku ktorému bol uložený
súhrnný trest) dňom 6.8.2024 nezanikla.
K výroku o treste

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd uložil obidvom odsúdeným totožné

tresty z prvotne uloženými trestami, keďže v súvislosti so zánikom trestnosti jedného zo zbierajúcich
sa trestných činov nedošlo k takým okolnostiam pre ktoré by súd akýmkoľvek spôsobom zasahoval do
pôvodnej uloženej výmery trestov.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie, v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného
činu ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípade, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodnutí o treste (pozri rozsudok NS SR z 13.05.2014 sp. zn. 4To/7/2013).
Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie za ktoré
bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit
právnej istoty a právneho štátu. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

celou spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne hodnotenie
páchateľa a jeho činov a to tak právne ako aj etické (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tos/19/2015 zo
dňa 23.06.2015).
Podľa § 41ods.1) Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.
Podľa § 42 ods.1) Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods.2) Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 38 ods.4) Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 ods.2) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľad) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods.4) Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a

v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.
Podľa § 212 ods.1) Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,

c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 194 ods.1) Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 194 ods.2)Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,
b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
c) najmenej s dvoma osobami, alebo
d) z osobitného motívu.
S poukazom na vyššie uvedené základné zásady ukladania trestov krajský súd zameral svoju pozornosť

pri rozhodovaní o odvolaní odsúdených A. B. a D. B. na skutočnosti, či pri danom konkrétnom prípade
bol po zániku trestnosti prečinu krádeže uložený za zostávajúce trestné činy trest, tak ako to konštatoval
prvostupňový súd primeraný a či spĺňa všetky zákonné kritéria.
Pri splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne postupoval podľa
§ 405d ods. 2 Trestného poriadku, keď rozsudok vyhlásil na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba

za účelom vyhlásenia rozsudku.
Pokiaľ ide o výmeru trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd správne u odsúdeného A. B. zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda, že sa priznal k spáchanej
trestnej činnosti, túto oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona (spáchal viac trestných činov a bol už súdne trestaný) a na základe takto zistených poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, kde prevládali priťažujúce okolnosti (1:2) pristúpil k úprave trestnej sadzby
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona a zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3.
Okresný súd správne ustálil, že je potrebné aj naďalej ukladal súhrnný trest ( § 42 ods.1 Tr.zákona)
za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods.1 Trestného zákona, podľa ktorého sa ukladá trest podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejší, ktorým v danom

prípade bol prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona ( základná
sadzba 1-5 rokov), vzhľadom na zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 bolo možné ukladať trest
v rozmedzí 28 mesiacov – 5 rokov, nakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie,
že je vinný okresný súd použil ustanovenie § 39 ods.2 písm.d), ods.4 Trestného zákona per analogiam
a zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby znížil o 1/3 ( jednu tretinu) a uložil odsúdenému súhrnný

nepodmienečný trest vo výmere 24 mesiacov. V zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil
odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselný trestný čin (trest vykonal 11.09.2020 uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
28.01.2020 sp. zn. 15T/41/). Nakoľko ukladal súhrnný trest v zmysle ustanovenia § 42 ods.2 Trestného

zákona zrušil výrok o treste , ktorý bol odsúdenému uložený rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/66/2022 zo dňa 16.11.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 9.marca 2023
č.k.6To/7/2023-406, pre prečin krádeže podľa §2212 ods.1 Trestného zákona vo výmere 20 ( dvadsať)
mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.
U odsúdenému D. B. pri ukladaní trestu okresný súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona (priznal a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti) a dve priťažujúce okolnosti
podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona ((spáchal viac trestných činov a bol už súdne trestaný)a správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona
(prevažovalpomerpriťažujúcichokolností1:2),pretozvýšildolnúhranicutrestnejsadzbyo1/3.Rovnako
okresný súd ukladal súhrnný trest s použitím ustanovenia § 41 ods.1 Trestného zákona, podľa ktorého

sa ukladá trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejší,
ktorým v danom prípade bol prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona
( základná sadzba 1-5 rokov), vzhľadom na zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 bolo možné
ukladať trest v rozmedzí 28 mesiacov – 5 rokov a uložil trest v trvaní 30 ( tridsať) mesiacov so zaradením
odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods.2 písm.b)

Trestného zákona, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu
odňatiaslobodypreúmyselnýtrestnýčin(trestuloženýOkresnýmsúdomPartizánskezodňa09.08.2017
sp. zn. 1T/9/2017 vykonal 04.09.2021). Okresný súd ukladal súhrnný trest v zmysle ustanovenia § 42
ods.2 Trestného zákona zrušil výrok o treste , ktorý bol odsúdenému uložený rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 5T/66/2022 zo dňa 16.11.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa
9.marca 2023 č.k.6To/7/2023-406, pre prečin krádeže podľa §2212 ods.1 Trestného zákona vo výmere

12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením , stratili podklad.
Z pohľadu krajského súdu trest odňatia slobody ukladaný okresným súdom v trvaní 24 ( dvadsaťštyri )
mesiacov A. B. a trest odňatia slobody v trvaní 30 ( tridsať) mesiacov D. B. je trestom nielen zákonným,

ale aj primeraným a to najmä vzhľadom na osobu odsúdených, ktorí boli doposiaľ viackrát súdne trestaní
prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, priestupkovo prejednávaní a predchádzajúce tresty nesplnili
svoj účel, nakoľko v páchaní trestnej činnosti pokračovali.
K odvolacím námietkam odsúdených
K odvolacím námietkam, že rozsudok nebral na vedomie, že prišlo k novelizácii Trestného zákona, a ak

bol rozsudok otvorený, mal ho súd súdiť podľa zákona pre páchateľa priaznivejšieho krajský súd uvádza,
že výrok o vine zrušený nebol, preto okresný súd správne ukladal trest podľa ustanovení účinných do
05. augusta 2024, teda podľa tej právnej úpravy, podľa ktorej bola uznaná vina odsúdeného.
Z ustanovenia § 405d ods. 1 druhá veta Trestného poriadku je zjavné, že súd ruší iba výrok o treste
a neruší výrok o vine, preto ani nemôže preskúmať výrok o vine (a ani žiadne iné výroky - napr. o

náhrade škody alebo o ochrannom opatrení), či inak právne kvalifikovať skutok ohľadom trestného činu,
ktorého trestnosť zanikla.. Z uvedeného dôvodu môže ukladať nový primeraný trest len podľa toho
trestného činu, za spáchanie ktorého bol odsúdený uznaný vinným. V takýchto prípadoch a v prípadoch
obdobných je teda nutné ukladať trest podľa zostávajúcich trestných činov (najprísnejšieho z nich),
ktorý trestnosť činu nezanikla a to podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol trest ukladaný

(a nie podľa Trestného zákona po novele). Nakoľko bolo trestné konanie právoplatné (tzv. rozsudok
nadobudol právoplatnosť) už nie je možné ho meniť na základe zmien právnej úpravy, ktorá prišla po
právoplatnosti rozhodnutia, tzn. že nový Trestný zákon, ktorý zmierňuje trestné sadzby sa neaplikuje na
právoplatné rozsudku za trestnú činnosť ku ktorej k zániku trestnosti nedošlo. Aj keď sa právna úprava
zmenila v prospech odsúdeného (v podo-be zmiernenia trestných sadzieb) v tomto ohľade nie je možné

rozhodnutie zmierniť. Zásada právnej istoty bráni tomu, aby právoplatné rozhodnutia mohli byť neustále
prehodnocované na základe zmien v zákonoch. Výnimkou by tu mohlo byť len ukladanie súhrnného
trestu v situácii, ak by sa súhrnný trest ukladal k rozsudku ( trestnému rozkazu) v ktorom
došlo k odsúdeniu obžalovaného už podľa novely Trestného zákona a tento trestný čin by bol prísnejším
trestným činom, čo však nie je daný prípad. Za primeraný trest možno v daných intenciách považovať

aj rovnaký trest, ako bol už uložený, nie však trest prísnejší (čo má súvis s nemožnosťou prieskumu
výroku o vine).
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.

Uložená sankcia okresným súdom prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok ( vlámanie a
spôsobená škoda), zavinenie ( úmyselné konanie), pohnútku ( získanie majetkového prospechu),
priťažujúce okolnosti ( §37 písm.h), písm.m) Tr.zák.), poľahčujúce okolnosti ( § 36 písm.l) Tr.zákona)

a odzrkadľuje doterajší spôsob života odsúdených, keď A. B. v registri trestov má 15 záznamov
a v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov MS SR má 12 záznamov pre priestupky
rôzneho charakteru napr. proti majetku, na úseku cestnej dopravy a ods. D. B. má v registri trestov
17 záznamov, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov MS SR má 4 priestupkyproti občianskemu spolunažívaniu, pomery (sú nezamestnaní) a možnosť ich nápravy ( ukladané
podmienečné a nepodmienečné tresty nesplnili svoj účel a v páchaní trestnej činnosti naďalej
pokračovali), preto aj podľa názoru odvolacieho súdu bude účel trestu u odsúdených z hľadiska

individuálnej prevencie ako aj z hľadiska generálnej prevencie naplnený uložením súhrnného
nepodmienečného trestu odňatia slobody u odsúdeného A. B. v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov
a u odsúdeného D. B. v trvaní 30 ( tridsať) mesiacov.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď odsúdených
s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia,
K odvolacej námietke, že nebol oboznámený rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 5T/66/2022 krajský
súduvádza,žeokresnýsúdpostupovalvintenciáchustanovenia§405dods.2Trestnéhoporiadkupodľa
ktorého sa rozsudok v konaní podľa oddielu prieskumu rozhodnutia a dôsledku zmeny zákona vyhlasuje
na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenie rozsudku. Uvedený rozsudok bol
oboznámený pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03.10.2023 a bol ukladaný

v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Trestného zákona.

K odvolacej námietke odsúdeného, že prvostupňový súd pochybil tým, že neprihliadol na celý § 405b
ods.1Trestnéhoporiadku,vzmyslektoréhomalrozhodnúťajozapočítaníužvykonanéhotrestu,krajský
súd uvádza, že okresný súd správne urobil formálny výrok, že ,, o započítaní vykonaného trestu odňatia

slobody súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku,“ pretože započítanie je
potrebné viazať až na právoplatnosť rozhodnutia o primeranosti trestu. V predmetnej veci rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť až rozhodnutím krajského súdu o odvolaní.
S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že
odvolanie odsúdených nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Krajský súd o

odvolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako to predpokladá ust. § 405d ods. 3 Tr. por.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.