Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724201496
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724201496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieDubcoveja

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXX,
XXX XX D., zastúpená zástupcom AK JUDr. Ing. Martina Kiseľová, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 94/11,
036 01 Martin, IČO: 56 699 565 a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXX, XXX XX
D., t.č. bytom ul. F. E. X, XXX XX G., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti,
o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/104/2024-102 zo dňa 02.

decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin e.k. 9P/104/2024-102 zo doa 02. decembra 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z úeastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že otec je povinný platiť pre maloletého A. zvýšené
výživné vo výške 160,- Eur mesačne a na maloletú C. zvýšené výživné vo výške 140,- Eur mesačne,
splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 28.05.2024.

Zameškané výživné pre maloletého A. za obdobie od 28.05.2024 do 30.11.2024 vo výške 307,72 Eur a
pre maloletú C. za obdobie od 28.05.2024 do 30.11.2024 vo výške 205,16 Eur je otec povinný splácať
po 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným na každé z detí zvlášť pod následkom straty
výhody splátok.

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol súčasne zmenený rozsudok Okresného súdu Martin č.k.
9P/2/2023-72 zo dňa 20.03.2023, právoplatný dňa 13.04.2023.

O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh matky maloletých detí, jeho
odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania, vyjadrenia účastníkov konania a za aplikácie ust. § 78
ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 2 ods. 1, § 52
CMP, § 217 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.3. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 9P/2/2023-72 zo dňa 20. marca 2023, právoplatným dňa
13.04.2023, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa maloleté deti zverili do starostlivosti matky,

otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 100,- Eur na každé z maloletých detí a styk sa neupravil.

4. Okresný súd poukázal na Správu kolízneho opatrovníka zo dňa 20.06.2024, vykonaný pohovor
kolíznym opatrovníkom s maloletým A. dňa 08.11.2024 a s maloletou C. bez prítomnosti rodičov.

5. Porovnaním skutočností na strane rodičov a maloletých detí rozhodných pre určenie zmeny výšky
výživného okresný súd zistil, že došlo k podstatným zmenám na strane účastníkov konania. Otec v čase
posledného rozhodovania o výživnom bol vo väzbe pre psychické a fyzické utrpenie, ktoré spôsobil
bývalej manželke, matke maloletých detí. Pred nástupom do väzby otec maloletých detí pracoval v
spoločnosti Trend Technologies Slovakia, s.r.o., so sídlom Kráčiny 2, Martin, kde jeho čistý priemerný
mesačný príjem za obdobie od 04/2022 do 12/2022 bol vo výške 945,- Eur. V súčasnosti otec pracuje

na živnosť v zahraničí, kde fakturuje za vykonanú prácu. Za obdobie od 08.04.2024 (vystavenie prvej
faktúry) do 23.09.2024 (vystavenie poslednej predloženej faktúry) vyfakturoval spolu sumu vo výške
16.381,25 Eur, čo predstavuje priemerne mesačne sumu 2.730,20 Eur. Z danej sumy otec maloletých
detí musí uhradiť odvody, keďže sa jedná o hrubú mzdu a daň, ktorá bude zúčtovaná každý rok. Otec
maloletých detí uviedol, že mu vznikajú aj výdavky na ubytovanie, autopožičovňu, zdravotné odvody,

telefón, príspevok rodičom, benzín, výživné a náklady na stravu, hygienu, príležitostné výlety s deťmi.

Matka pracovala a aj pracuje v ZŠ H. – I., jej čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od 09/2022 do
12/2022 bola vo výške 888,- Eur. V súčasnosti jej čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od 05/2023

do 04/2024 bola vo výške 1.343,83 Eur. Maloletý A. mal v tom čase necelých 7 rokov a navštevoval
základnú školu, v súčasnosti má 9 rokov a rovnako navštevuje vyšší ročník základnej školy. Maloletá
mala v tom čase 4 roky a navštevovala materskú školu, v súčasnosti má 5 rokov a rovnako navštevuje
materskú školu.
6. Otec a matka maloletých detí sa v priebehu pojednávania dokázali dohodnúť na zvýšení výživného na

sumu spolu 300,- Eur na obe deti, teda 160,- Eur na maloletého A. a 140,- Eur na maloletú C., avšak otec
nesúhlasil so zvýšením výživného od podania návrhu, čím podmieňoval aj prípadnú rodičovskú dohodu.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že pri zvýšení výživného sa má zamerať najmä na zmenu pomerov, ktoré
od poslednej úpravy výživného nastali jednak na strane povinného, jednak na strane oprávneného.

8. Zmena pomerov od posledného rozhodovania o výživnom nastala v tom, že otec pracuje, jeho príjem
je podstatne vyšší, ako bol príjem v čase posledného rozhodovania o výživnom. Otcov príjem v čistom
je väčší o viac ako jedennásobok jeho príjmu v pôvodnom konaní. Pokiaľ otec uvádzal svoje výdavky,
tieto síce vyčíslil, avšak nijakým spôsobom okresnému súdu nepreukázal. Napríklad ubytovanie si hradí
od 500,- Eur mesačne až do 900,- Eur mesačne, teda okresný súd nemal vedomosť v zásade z akej

sumy má vychádzať. K zvýšeniu výživného okresný súd pristúpil hlavne z titulu zmeny
pomerov, ktorá nastala na strane otca, tento už nie je vo väzbe, pracuje ako živnostník v zahraničí,
kde si fakturuje za vykonanú prácu. Okresný súd ocenil prístup otca v pôvodnom konaní, kedy aj ako
väzobne stíhaný súhlasil s výškou výživného po 100,- Eur na každé z maloletých detí, uvedomujúc si, že
matka zostane na maloleté deti sama, pričom zohľadnený bol príjem otca pred nástupom do väzby. Ak si

matka nenárokovala prípadné vyplácanie náhradného výživného, bolo to na jej slobodnom rozhodnutí.
Pri zvýšení výživného okresný súd zohľadnil aj príjem matky, ktorý sa od času posledného rozhodnutia
zvýšil o približne 450,- Eur. U maloletých detí výdavky výraznejším spôsobom vzrástli v súvislosti so
zmenou poplatkov v škole, maloletý platí mesačný poplatok 25,- Eur za futbal, navštevuje aj klavír, kde
je ročný poplatok 100,- Eur. Ostatné výdavky a výdavky týkajúce sa zdravotného stavu maloletého boli

zohľadňované už v pôvodnom konaní. Maloletá navštevuje anglický krúžok, hasičský krúžok, kde ju
matka vozí na tréningy a prípadné súťaže, s čím má zvýšené výdavky.

Dôvodom zmeny výšky výživného podľa okresného súdu bolo teda čiastočné zvýšenie výdavkov na
maloleté deti, ale hlavne zmena, ktorá nastala u otca, keďže pracuje ako živnostník a vo svojej

podstate dosahuje vyšší príjem ako dosahoval u zamestnávateľa pred nástupom do väzby v pôvodnom
rozhodovaní. Suma 300,- Eur spolu na obe maloleté deti vychádzala z konsenzu oboch strán, kedy
s takouto sumou súhlasila matka aj otec, pričom otec nechcel, aby bolo rozhodované o zmeškanomvýživnom a naopak matka na tomto trvala. Táto ich nezhoda znamenala, že rodičia nevedeli uzatvoriť
rodičovskú dohodu.
9. Navýšenie výživného u maloletého A. o 60,- Eur a u maloletej C. o 40,- Eur sa javilo okresnému

súdu s ohľadom na ich vek, ich záujmy, ako aj zdravotný stav za dostačujúce, pričom otec uviedol, že
sa snaží maloletým deťom vždy aj niečo zakúpiť, i keď komunikácia aj v tomto smere je medzi rodičmi
komplikovaná. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom matky na tvorbu úspor u detí, keďže hrubý
príjem otca sa javí ako pomerne vysoký, avšak bolo potrebné zohľadňovať aj odvodové zaťaženie, ktoré
otec ako živnostník hradí raz ročne. Rovnako náklady na prácu v zahraničí sú nepomerne vyššie ako

na Slovensku, čo je skutočnosť všeobecne známa (cestovanie, ubytovanie, strava a podobne).
10. Zameškané výživné bolo priznané od dátumu 28.05.2024, teda od dátumu začatia konania,
rešpektujúc § 77 ods. 1 Zákona o rodine do 30.11.2024. Bol určený nedoplatok na maloletú C. na sumu
205,16 Eur a na maloletého A. na sumu 307,72 Eur. Zameškané výživné bolo otcovi maloletých detí
uložené platiť v splátkach po 10,- Eur na každé z detí zvlášť spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.

11. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol
jeho zmenu tak, že pre maloletého A. bude zvýšené výživné vo výške 130,- Eur mesačne a na maloletú
C. zvýšené výživné vo výške 120,- Eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a súčasne bude zmenený rozsudok Okresného súdu
Martinč.k.9P/2/2023-72zodňa20.marca2023,právoplatnýdňa13.04.2023.Otecnamietal,žeokresný

súd bral do úvahy len argumenty matky, ako sa stará o deti. Celé zvýšenie výživného nie je o potrebách
detí, ale len o tom, že potrebuje dostať naspäť peniaze, o ktoré sa jej navýšila splátka úveru. Pre matkine
správanie bol nútený odísť do zahraničia. Matka podávala na otca maloletých detí trestné oznámenia,
bol vydaný zákaz priblíženia otcovi maloletých detí. Podmienky ohľadne práce v zahraničí sú veľmi
zlé. Už v čase rozhodovania okresného súdu otec maloletých detí avizoval, že nemá istotu práce. Ako

SZČO začal pracovať v zahraničí od 01.04.2024, pričom návrh bol podaný 28.05.2024, čiže len necelé
dva mesiace ako začal pracovať ako SZČO. Od 10.12.2024 bol nútený pozastaviť živnosť, pretože
zadávateľ prác v zahraničí otcovi maloletých detí oznámil, že nemá preňho žiadne zákazky a nové by
mali nastúpiť začiatkom marca 2025, aj to nie s určitosťou. Od 10.12.2024 je evidovaný na úrade práce
ako nezamestnaný, bez príjmu. Od 10.01.2025 si našiel brigádu, aby mohol pokryť výdavky na život a

fungovať. Nemá žiadnu rezervu, z ktorej by mohol platiť zvýšené výživné, a preto v jeho momentálnej
finančnej situácii je neprijateľné vyššie výživné. Nemá zabezpečené bývanie, býva u rodičov, pričom
matka s maloletými deťmi žije v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, pracuje
ako učiteľka v Základnej škole H. I. s príjmom 1200,- Eur. Matka maloletých detí s otcom komunikuje
len na tému peňazí. Keď bol nezamestnaný a na Slovensku, o deti sa dennodenne staral. Bude naďalej

robiť všetko preto, aby svojim deťom vedel dať a zabezpečiť všetko čo potrebujú. Deťom platí 200,- Eur
výživné a polovicu úhrady za krúžky.

Rozhodnutie okresného súdu otec maloletých detí považoval za drastické a stavia ho do hroznej
životnej situácie. S výškou výživného upravenou napadnutým rozsudkom nesúhlasí a považuje ju

za neprimeranú vzhľadom na zmenu pomerov, ktoré na jeho strane nastali (R 3/1967, rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 173/2015). Rozhodnutím okresného súdu by sa životná úroveň
maloletých detí neprimerane zvýšila na úkor životnej úrovne otca, pričom na životnej úrovni detí sa
podieľajú obaja rodičia. Ak sa má otec podieľať na výžive detí vo výške určenej napadnutým rozsudkom
okresného súdu a matka by mala prispievať rovnakou sumou, tak výdavky na maloletého syna a dcéru

by predstavovali výšku 600,- Eur. V žiadnom prípade by nešlo o oprávnené výdavky maloletých. Ak aj
súhlasil s vyššou sumou, bolo to v čase, kedy bola nádej práce. Dnes je potrebné vychádzať z reálneho
stavu. Akceptuje zvýšenie výživného na maloleté deti, ale v inej sume.

13. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila matka podaním zo dňa 12.02.2025 prostredníctvom

zástupcu. Rozsudkom okresného bola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane otca, ktorý
začal pracovať ako živnostník v zahraničí, z ktorej práce dosiahol priemerný mesačný príjem vo
výške 2.730,- Eur. Bolo povinnosťou otca nielen tvrdiť, ale aj preukázať ním tvrdené skutočnosti o
vynakladaných výdavkoch. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že otec tvrdené výdavkynepreukázal. Samotný otec na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného na sumu spolu 300,- Eur
na obe maloleté deti. Tento svoj súhlas odvolal výlučne z dôvodu, že matka žiadala výživné zvýšiť
spätne od podania návrhu na súd. Dcéra je v predškolskej triede materskej školy, v januári dovŕšila

vek šesť rokov a od septembra 2025 začne povinnú školskú dochádzku. Podľa matky príjem otca by
odôvodňoval aj vyššie zvýšenie výživného, avšak zotrváva na výživnom, na ktorom mala záujem sa s
otcom na pojednávaní dohodnúť. Okresným súdom nastavená výška výživného, s ktorou v podstate
samotný otec aj súhlasil, je schopná pokryť časť matkou vynakladaných výdavkov na deti. Otec sa v
súčasnosti s maloletými deťmi nestretáva nad rámec toho, ako tomu bolo v priebehu súdneho konania.

Maloleté deti sa vyjadrili, že s otcom by chceli tráviť aj viac času, ale otec sa o ne nezaujíma ani keď je
na Slovensku. Podľa matky je otec v súčasnosti účelovo evidovaný na ÚPSVaR Martin ako uchádzač
o zamestnanie. Ak aj by otec mal oficiálnu brigádu popri tom, ako je evidovaný na úrade práce, mohol
by zarobiť obmedzenú sumu na to, aby nebol z evidencie vyradený. Účelovo vytvoril situáciu, kedy
si spôsobil možné zníženie jeho oficiálneho príjmu, prerušil živnosť a snaží sa vyvolať dojem svojej
zhoršenej finančnej situácie. Nebol z jeho strany predložený doklad, z ktorého by bolo preukázané,

aký bol dôvod prerušenia jeho živnosti, teda je možné na jeho konanie nazerať tak, že sa sám a bez
dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku. Pokiaľ poukazuje na to, že zvýšeným výživným chce
matka pokryť splátky úveru, tak uvedené namietala, pretože jej príjem so zmenou zamestnania sa zvýšil
a svoje náklady si vie pokryť. Ak otec namieta, že návrh na zvýšenie výživného podala dva mesiace
potom, ako začal pracovať v zahraničí, tak bolo jej právom takýto návrh podať a bol v súlade so Zákonom

o rodine podľa ust. § 26, § 78 ods. 1. Potreby detí preukázateľne rastú, zvýšili sa náklady súvisiace so
školou, aktuálne sa od januára 2025 znížila výška daňového bonusu, ktorý si matka na deti uplatňuje.
Príjem sa jej zvýšil vďaka tomu, že absolvovala štyri inovačné vzdelávania, súčasťou vzdelávania bolo
aj prehlbovanie poznatkov z anglického jazyka na jazykovej škole, s čím boli spojené aj výdavky na jej
strane.

Ak v odvolaní otec maloletých detí uvádza, že sa do podania návrhu podieľal finančne nad rámec
výživného, čo vie aj dokázať, tak k týmto tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Samotné deti sa vyjadrili,
že otec im iba sem tam niečo kúpi, čas s nimi trávi poväčšine doma pozeraním televízora a hraním sa
na mobile, prípadne v niektorom z martinských nákupných centier v ich detských kútikoch. Pokiaľ je otec

maloletých detí bez príjmu, nijako nepreukázal, že by si hľadal novú prácu. V odvolaní potvrdil, že má
brigádu na pokrytie výdavkov na život. Matka nemá záujem byť v osobnom kontakte s otcom maloletých
detí. Ak žije s maloletými deťmi v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve, tak ide o dom,
kde spolu žili ako rodina. Otca maloletých detí po rozvode manželstva vyplatila podľa uzatvorenej
dohody, prevzala na seba splácanie úverov, ktorými je nehnuteľnosť zaťažená. Ak by nebývala v dome

s deťmi, musela by si hľadať iné bývanie, za ktoré by platila vyššie výdavky ako náklady na rodinný dom,
ktoré nedosahujú ani 100,- Eur mesačne. Otec s deťmi trávi čím ďalej tým menej času. Ak otec uviedol,
že okresný súd na jeho stav neprihliadal, tak s týmto tvrdením matka nesúhlasila, pretože výživné nebolo
určované podľa odporúčacích tabuliek, ak okresný súd prihliadol aj na náklady, ktoré otcovi v súvislosti
s prácou v zahraničí vznikajú. Opätovne zdôraznila, že samotný otec v konaní súhlasil s výživným spolu

300,- Eur na obe maloleté deti. Nehovorí pravdu, že deťom platí polovicu krúžkov, pretože neplatí žiadne
krúžky. Nepomáha s osobnou starostlivosťou o deti, keď sú choré. Navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny.

14. K odvolaniu otca maloletých detí a k vyjadreniu matky k odvolaniu otca maloletých detí sa

nevyjadril kolízny opatrovník a ďalšie podanie nezaslal ani otec maloletých detí do momentu konania
a rozhodovania krajským súdom.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí, prejednal vec postupom bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. § 65, § 66
CMP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez

nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/39/2025-145
zo dňa 25.03.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedenéhouznesenia krajského súdu dňa 25.03.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
17. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387

ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením
a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo
potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové závery
a právne vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku, pretože bolo postačujúce
na ne len odkázať, ak rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu predstavuje organickú jednotu.

Krajský súd sa však za aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP v odôvodnení svojho rozsudku
vysporiadal s podstatným tvrdeniami otca maloletých detí uvedenými v odvolaní.
18. Pre vyhodnotenie odvolania otca maloletých detí nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak neboli
zistené dôvody na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, a to ani s ohľadom k tvrdeniam, ktoré
uviedol otec maloletých detí v podanom odvolaní, že od 10.12.2024 bol nútený pozastaviť živnosť,
nakoľko jeho zadávateľ prác v zahraničí nemá preňho žiadne zákazky a nové by mali nastúpiť až

začiatkom marca 2025, čo nie je isté a od 10.12.2024 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný
a momentálne je bez príjmu, má len príjmy z príležitostnej brigádnickej činnosti, pretože podľa názoru
krajského súdu išlo o okolnosti prechodného charakteru, t.j. nepredstavovali trvalú zmenu pomerov na
strane otca maloletých detí. Naviac sa jednalo o tvrdenia, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku okresného
súdu (napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 02. decembra 2024). Okolnosti, na ktoré poukazoval

otec maloletých detí a ktoré nastali až po vyhlásení rozsudku okresného súdu, ktoré naviac nie sú
trvalého, ale len prechodného charakteru, nemohli spätne meniť pohľad odvolacieho súdu na správnosť
napadnutého rozsudku v čase jeho vydania (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP).

Krajský súd pri posúdení odvolacích dôvodov otca maloletých detí nezistil žiadne skutočnosti, pre

ktoré by bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, a preto bolo namieste
vychádzať len z obsahu spisového materiálu. Pre rozhodnutie okresného súdu bolo v dostatočnom a
potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého vychádzal aj krajský súd s prihliadnutím aj k tomu,
že postupom súdu prvej inštancie mal otec maloletých detí vytvorené podmienky na zdokladovanie
svojich výdavkov, na to bol vyzvaný súdom na pojednávaní konanom dňa 05.09.2024. Ak v tomto smere

tvrdených výdavkov komplexne svoju dôkaznú povinnosť nesplnil nielen pred okresným súdom, ale ani
v štádiu odvolacieho konania, tak krajský súd poukazuje na vecne správne závery okresného súdu
v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa konštatuje, že síce otec maloletých
detí uvádzal výdavky, tieto vyčíslil, avšak nijakým spôsobom súdu nepreukázal, v dôsledku čoho bolo
zohľadnené, že otec maloletých detí náklady spojené s prácou v zahraničí má, tieto sú vyššie ako na

Slovensku, čo kvalifikoval ako skutočnosť všeobecne známu.

19. K odvolacím dôvodom otca maloletých detí, keď po vyhlásení rozsudku okresného súdu poukazoval
na jeho momentálnu situáciu v príjmovej oblasti, a to, že bol podľa jeho tvrdenia nútený pozastaviť
živnosť, je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a je bez príjmu, krajský súd, ako už uviedol

vyššie, je názoru, že ide o okolnosti prechodného charakteru, ktoré nemali dosah na zákonný postup
okresného súdu, ktorý v zmysle ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine posudzoval, či došlo k zmene pomerov od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom,
a to rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 9P/2/2023-72 zo dňa 20. marca 2023, právoplatným dňa
13.04.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do starostlivosti matky

a uložení povinnosti otcovi platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne na každé z maloletých detí,
s neupraveným stykom otca s maloletými deťmi.

Okresný súd dôsledne vyhodnotil zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, keď došlo
k zvýšeniu príjmu tak na strane otca maloletých detí, ako aj na strane matky. Príjem otca maloletých detí

podľa odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku dosahuje priemerne mesačne sumu 2.730,20
Eur, avšak išlo o hrubú mzdu, u ktorej okresný súd zohľadnil, že z tejto musí otec maloletých detí
uhradiť odvody a súčasne má aj výdavky na prácu, na cestovanie, ubytovanie, stravu a podobne. Na
strane matky maloletých detí sa rovnako zvýšila mzda oproti predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu,
keď jej čistá priemerná mesačná mzda dosahuje sumu 1.343,83 Eur. U maloletých detí od posledného

súdneho rozhodnutia sa zvýšil vek, k čomu sa primerane zvýšili ich výdavky. Okresný súd vecne správne
konštatoval zmenu pomerov, a to primeraného zvýšenia výdavkov na maloleté deti, zmenu príjmu
u otca maloletých detí ako výživou povinnej osoby, ktorá maloleté deti nemá v osobnej starostlivosti.
Ak od posledného súdneho rozhodnutia došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca maloletýchdetí z (posledne) určeného výživného 100,- Eur na každé dieťa, na sumu 160,- Eur mesačne na
maloletého A. a 140,- Eur mesačne na maloletú C., tak išlo o vecne správne rozhodnutie okresného
súdu. V podrobnostiach skutkových a právnych záverov vyjadrených okresným súdom v napadnutom

rozsudku krajský súd na tieto odkazuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

20. K správnosti rozhodnutia okresného súdu v podstate pristupuje aj otcom maloletých detí prejavená
vôľa pred okresným súdom, ktorý s navýšením výživného na obe maloleté deti na sumu spolu 300,- Eur
mesačne súhlasil, ale neakceptoval zvýšenie výživného od podania návrhu tak, ako ho uplatnila matka

maloletých detí.

21. Nebolo možné akceptovať ani námietky otca maloletých detí v odvolaní, že ide o neprimerane
vysokú sumu výživného vzhľadom k zmene pomerov (pozastavenie živnosti, evidovanie na úrade
práce ako nezamestnaný), že takéto zvýšenie stavia otca do hroznej životnej situácie, keď zvýšeným
výživným sa neprimerane zvýšila životná úroveň maloletých detí na úkor jeho životnej úrovne. K tejto

časti odvolania otca maloletých detí krajský súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie k tomu, aby si plnil
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, a to zamestnaním, z ktorého bude mať
zabezpečený dostatočný príjem k tomu, aby si plnil vyživovaciu povinnosť. Krajský súd je presvedčený

o tom, že otec maloletých detí má záujem, snahu a k tomu vyvinie potrebné úsilie, aby si svoje pracovné
možnosti usporiadal spôsobom, ktorý mu zabezpečí príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, o ktorej
bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom okresného súdu, a tým si plnil svoju zákonnú povinnosť (§
62 ods. 1 Zákona o rodine). Je povinnosťou rodiča venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu
výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je

schopné sa samé živiť. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu,
preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené

dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.