Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200804
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724200804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, právne zast.: Advokátska kancelária
BURIK s.r.o., so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, Martin, IČO: 52 804 364 proti
žalovanej:Slovenskárepublika,zastúpenáGenerálnouprokuratúrouSR,sosídlomBratislava1,Štúrova
2, IČO: 00 166 481, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Martin z 11. júla 2024, č.k. 5C/24/2024 – 89, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady škody na základe podmienok zákona č. 514/2003 Z.z. sumu 518,04 Eur spolu s úrokom
s omeškania vo výške 9,50% ročne od 18.01.2024 do zaplatenia (výrok I.). Žalovanú zaviazal
kpovinnostizaplatiťžalobcovititulomnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkysumu58,31
Eur (výrok II.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100% (výrok III.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že OR PZ Martin, odbor kriminálnej polície vydal dňa 30.05.2019
sp.zn. ČVS: ORP-17/2-VYS-MT-2019 uznesenie, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin
ohrozovania prevádzky verejnoprospešného zariadenia podľa § 286 ods.1 písm. c) Trestného zákona.
Proti uvedenému uzneseniu žalobca sťažnosť nepodal. Po podaní obžaloby zo strany prokurátora
Okresnej prokuratúry pod sp.zn. 2Pv/120/19/5506-12 zo dňa 22.10.2019 bol žalobca rozsudkom
Okresného súdu Martin sp.zn. 1T/37/2019-259 zo dňa 31.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť

23.05.2022, spod obžaloby oslobodený. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru,
že boli naplnené základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody na základe podmienok
§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2 a § 18 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. Škoda žalobcovi
vnikla vynaložením trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu, za vykonané úkony
právnej pomoci v trestnom konaní v celkovej výške 518,04 Eur. Nepovažoval za dôvodný výklad
ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaným, že žalobcovi nárok na náhradu škody
nevzniká, keďže nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako predpokladu pre úspešné

priznanie nároku. Vo vzťahu k zaujatiu skutkového a právneho záveru vychádzal z rozhodnutia veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022, ktorý zjednotil, že splnenie
podmienky podať riadne opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa nevyžaduje,
ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený. Zmyslu a účelu ustanovenia § 6 ods. 1v spojení s ods.2 veta prvá zákona 514/2003 Z.z. zodpovedá taká interpretácia, v zmysle ktorej rovnaké
dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia na základe podaného opravného
prostriedku podľa osobitných predpisov (sťažnosť podľa trestného poriadku) má aj oslobodzujúci

rozsudok vydaný z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Právny
názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je právne záväzný aj pre senáty Najvyššieho súdu SR,
z dôvodu čoho pri rozhodovaní nemohol vziať na zreteľ rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.03.2023
vydaného pod sp.zn. 7Cdo 78/2022, na ktoré v priebehu konania poukazovala žalovaná. Z uvedených
dôvodov preto žalobcovi priznal nárok na náhradu škody vynaložením trov obhajoby v trestnom konaní

vo výške 518,04 Eur s príslušným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia
vlády SR č.87/95 a taktiež sumu 58,31 Eur za vzniknuté trovy obhajoby za úkon právnej služby – podanie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku adresovaný žalovanej.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla,
že pokiaľ žalobca nepodal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia
OR PZ Martin sp.zn. ČVS: ORP-17/2-VYS-MT-2019, neboli naplnené zákonné predpoklady uvedené v

§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pre priznanie nároku na náhradu škody. Z týchto dôvodov žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4.Žalobcavovyjadreníkpodanémuodvolaniužiadalrozsudoksúduprvejinštancieakosprávnypotvrdiť.
Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 18 až 20 v ktorom súd interpretoval,

že právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1VCdo 22/2022 zo
dňa 24.10.2022 je pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný (§ 48 ods.3 CSP) a preto správne súd prvej
inštancie sa nestotožnil s opozitným názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí sp.zn.
7Cdo 78/2022 zo dňa 30.03.2023, na ktoré poukazovala žalovaná. V zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe rozhodol aj Krajský súd v Žiline sp.zn. 1Co 46/2023 zo dňa 26.03.2024 a priznanie náhrady trov

obhajoby podporne konštatoval Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí č. k. 5Co 113/2019 z 17.12.2019.
Žalovaná v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, ktoré bolo vyriešené rozhodnutím
veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, v súlade s ktorým rozhodol v danej veci aj súd prvej inštancie.

5.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Záver súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k skutkovým zisteniam na základe výsledkov vykonaného
dokazovania konštatovanými v bode 8 až 14 odôvodnenia rozsudku a pri posudzovaní výkladu ust.
§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzal zo záverov uvedených v rozhodnutí veľkého senátu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022, ktoré je možné
aplikovať aj na okolnosti danej prejednávanej veci, je správny. Odvolací súd sa plne stotožňuje
s vyslovenými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v bodoch 18 až 22
odôvodnenia rozsudku, na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

7.
Odvolanie žalovanej, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci pri
výklade podmienok § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

8.

Občianske kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí 10. októbra 2018 prijalo ako
judikát rozhodnutie z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo/29/2017 (R71/2018), právna veta ktorého znie: „Do
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku
treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané
civilné rozhodnutia, stanoviská publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných

Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Buletine Najvyššieho súdu ČSR a vo výbere rozhodnutia
stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov,
ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974,
1980, 1986“.9.
Obdobne tomu zodpovedá aj definícia pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedená v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06. marca 2017, kde sa uvádza: Ustálená

rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutia
najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté

v neskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“.
10.
K problematike rozdielnosti rozhodovania dovolacieho súdu je potrebné uviesť, že právny poriadok
Slovenskej republiky predvída možnosť existencie rozdielnych právnych názorov súdov v skutkovo
rovnakých alebo podobných veciach, zároveň však upravuje procedúru, prostriedky a nástroje
zabezpečujúce koherentnosť judikatúry (k tomu viď napríklad ustanovenia § 22 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Tento
mechanizmus [ktorý je v súčasnosti doplnený inštitútom veľkého senátu (§ 48 ods. 1 CSP)] spočíva
najmä vo zverejňovaní súdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom, v prijímaní
stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom
najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu. Bolo by bezpochyby v rozpore s účelom

a zmyslom právnej úpravy (zameranej aj na odstraňovanie nejednotnosti rozhodovania dovolacích
senátov), pokiaľ by sa každá minulá aplikačná alebo interpretačná nejednotnosť, ktorá sa v rozhodovaní
najvyššieho súdu vyskytla, a ktorá bola od tohto momentu úspešne prekonaná (napríklad publikovaním
judikátu alebo stanoviska), aj po tomto dni bola naďalej považovaná za existujúcu (pretrvávajúcu)
rozdielnosť rozhodovania dovolacích senátov, t.j. inak povedané, aby bola riešená otázka, ktorá už

v čase posudzovania súdmi „nie je“ (nemá byť) dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie pri posudzovaní výkladu
§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzal z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR pod

sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022, ktoré je z hľadiska atribútov prijímania takéhoto rozhodnutia
(ako zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako kasačného súdu), pre súdy
nižšieho stupňa (prvostupňového a odvolacieho) právne záväzné, niet predpokladu pre iný výklad ust.
§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v danej prejednávanej veci.
12.

Vychádzajúczdôvodovodvolaniažalovanejprotirozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmibolodvolacísúd
viazaný(§380ods.1CSP),keďrozhodnutiesúduprvejinštanciespočívaprivýkladepodmienok§6ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. na správnom právnom posúdení veci, vychádzajúc tak z vyššie uvedeného
rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a atribútov v ňom uvedených,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

13.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

14.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)