Uznesenie – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010590
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010590.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcovJUDr.Bc.ViktoraMarka,PhD.aJUDr.MartinaĽuptáka,PhD.,MBA,vtrestnejveciobžalovaného
A. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa
25. marca 2025 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
pracovisko Revúca sp. zn. 19T/103/2024 zo dňa 13.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. 19T/103/2024 zo dňa
13.01.2025 bol obžalovaný A. B., uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024 a z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, na tom skutkovom základe, že

dňa 13.02.2023 v Jelšave, okres Revúca, uzavrel v postavení predsedu občianskeho združenia Krízové
centrum – Pomoc pre ľudí, Pri štadióne 225/5, Jelšava, IČO: 55 039 324 ako kupujúci Rámcovú kúpnu
zmluvu č. 7126/01 s predávajúcim spoločnosťou STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, Malacky,
IČO: 34 116 125, na základe ktorej dňa 02.05.2023 prevzal tovar v hodnote 2.182,80 eur, za ktorý
sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v dobe splatnosti do 16.05.2023, splatnú faktúru č. FV36-325/2023

riadne a včas neuhradil, nedodržal ani platobné podmienky Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č.
2134/2023, ktorú dňa 22.08.2023 uzavrel so spoločnosťou STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská
56, Malacky v zastúpení PATRIOT GROUP s.r.o. Trenčín, IČO: 45 407 657, podľa ktorej mal od
15.09.2023 uhradiť mesačne sumu vo výške 200,- eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom k objednaniu
a prevzatiu tovaru došlo napriek tomu, že si bol vedomý svojich neuhradených finančných záväzkov
zpredchádzajúcehoobdobiavočispoločnostiMETROCash&CarrySRs.r.o.,IvankapriDunaji,vovýške

5.867,52 eur, voči spoločnosti GGT a.s., Bratislava, vo výške 8.527,28 eur, voči Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 124,88 eur, voči spoločnosti Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s.,
Bratislava, vo výške 654,23 eur, voči spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s., Košice, vo
výške 2.142,42 eur, voči spoločnosti LABAŠ, s.r.o., Košice, vo výške 2.579,86 eur, voči spoločnosti
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Košice, vo výške 96,84 eur, a rovnako si bol vedomý
aj doposiaľ neuhradeného finančného záväzku vo výške 1.844,78 eur voči spoločnosti AUTO KELLY

SLOVAKIA s.r.o., Bánovce nad Bebravou, ktorý nárok bol tejto spoločnosti priznaný trestným rozkazom
Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/132/2021-131 zo dňa 17.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 01.02.2022 a tiež neuhradeného finančného záväzku voči C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nárok jej
bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/123/2018-283 zo dňa 10.10.2018, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa15.10.2018asúčasnevsnahezmariťuspokojeniepohľadávkyspoločnosti
STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, Malacky, dňa 06.11.2023 uzavrel s E. F., G. H., nar.

XX.XX.XXXX darovaciu zmluvu, ktorou bezodplatne daroval E. F. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1 k celku, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie A., vedeného Okresnýmúradom Revúca, katastrálnym odborom, a to k pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 686 m2 a k rodinnému domu súpisné číslo XXX, postaveného
na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/X.

Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 221 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k), písm. l)
Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, § 39
ods. 5 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona okresný súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.

Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný A. B. odvolanie po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
proti výroku o treste, ktoré dodatočne dňa 10.3.2025 písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu.
V podanom odvolaní namieta uložený trest, ktorý sa mu zdá byť neprimerane prísny, vzhľadom na
okolnosti posudzovaného prípadu. Poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 k

primeranosti trestu, keď uviedol „Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv
páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a
pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek
exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere.
Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.

Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by
mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný
trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.“ Ďalej poukázal
na dôvodovú správu k zákonu č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.
z. Trestný zákon, na potrebu najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu

(spravodlivé a primerané trestanie trestných činov), priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície
vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom
odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. Domnieva
sa, že účel trestu sa dá dosiahnuť v uvedenom prípade aj uložením alternatívneho druhu trestu,
čo súvisí s rozvojom novej koncepcie trestnej politiky, označovanej ako restoratívna, na rozdiel od

retributívnej koncepcie trestania. Novelou Trestného zákona došlo podľa jeho názoru k priorite ukladania
alternatívnych trestov, najmä pri majetkovej trestnej činnosti, peňažných trestov oproti trestov odňatia
slobody. Čo sa týka peňažného trestu, má za to, že tento možno ukladať voči obžalovanému, keď v
tomto prípade uloženie tohto druhu trestu nezmarí náhradu škody spôsobenú týmto trestným činom,
kedže náhrada škody bola obžalovaným v celom rozsahu poškodenému zaplatená. Aj keď v minulosti už

bol ukladaný peňažný trest obžalovanému za jeho inú trestnú činnosť, tu je potrebné uviesť to, že tento
nijakým spôsobom nebol zmarený a vždy bol zo strany obžalovaného zaplatený, nikdy nedošlo k výkonu
náhradného trestu odňatia slobody. Poukázal, že obžalovaný v rámci svojho výsluchu na hlavnom
pojednávaní ku svojim majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol, že má príjem z predaja prevádzky
pizzerie, ktorú minulý mesiac odpredali, a to vo výške 9.000 eur. Na záver podaného odvolania navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 19T/103/2024, zo
dňa 13.01.2025, podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a vrátil
vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo, aby vo veci nanovo rozhodol tak, že
obžalovanému uloží primeraný peňažný trest

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol v intenciách podaného
odvolania zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť primeraný peňažný
trest. Vyslovil názor, že vzhľadom na charakter skutku, sa v podstate jedná o civilný spor. Poukázal,
že obžalovaný nahradil škodu, a to nielen istinu, ale aj úroky. Taktiež poukázal na novelu Trestného
zákona, kde došlo k preferovaniu alternatívnych trestov, hlavne pri majetkovej trestnej činnosti. Navrhol

obžalovanému uložiť alternatívny trest formou peňažného trestu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny, pričom okresný súd sa vo svojom rozhodnutívysporiadal so všetkými skutočnosťami, prečo neukladal alternatívny trest, keďže predchádzajúce
peňažné tresty neviedli k prevýchove páchateľa. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Krajský súd konštatuje v súvislosti s výrokom o vine, že obžalovaný A. B., na hlavnom pojednávaní súdu
prvého stupňa konanom dňa 25.04.2024 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadkuvyhlásil,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Následnesamosudcavsúlade
s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c),
písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7

Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že výrok
o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol vyhlásený na základe prijatia vyhlásenia obžalovaným
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nie je možné odvolaním napadnúť a v odvolacom
konaní vecne preskúmať, keďže podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, vyhlásenie obžalovaného je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c), t. j. z dôvodu zásadného porušenia práv obžalovaného na obhajobu. Keďže odvolací
súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto
výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu
podaného odvolania obžalovaným v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd teda preskúmaval len výrok o treste a zistil, že súd prvého
stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. K osobe
obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 3 krát súdne trestaný, pričom sa vo všetkých prípadoch sa

na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Odvolací súd pripomína a odkazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že obžalovanému boli doposiaľ ukladané peňažné tresty za
majetkovú trestnú činnosť, ktoré uhradil, preto sa na neho hľadí ako by nebol súdne trestaný a v takom
prípade súd túto skutočnosť nemôže prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m)
Trestného zákona. Odvolací súd však v tejto súvislosti uvádza, že fikcia neodsúdenia nebráni tomu, aby

súd pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin
a vyvodil z tejto skutočnosti príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu
k spoločenským hodnotám chráneným trestným zákonom, možnosti jeho nápravy a pod. (R 10/1974).
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. l), písm. k) Tr. zák., keďže sa priznal k spáchaniu trestného činu a dobrovoľne nahradil

spôsobenú škodu. Odvolací súd, sa taktiež stotožnil so záverom okresného súdu, keď u obžalovaného
vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov.

Keďže obžalovaný súčasne spáchal dva trestné činy, tak v takom prípade podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa

toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade
obžalovaného A. B. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 221 ods. 1 Trestného
zákona, účinného od 06. 08. 2024, umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere až
na dva roky. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmerydospel aj odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, obžalovanému
uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranice trestnej sadzby v trvaní piatich mesiacov, ktorý mu bol za
splnenia podmietok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený s určením skúšobnej

doby podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd v trvaní osemnástich mesiacov, nemožno považovať za
neprimerane prísny.

Odvolací súd sa nestotožnil, s návrhom obhajoby na uloženie alternatívneho trestu v podobe uloženia
peňažného trestu podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že

obžalovaný sa opakovane dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, pričom doteraz uložené peňažné tresty
nemali na jeho osobu dostatočný prevýchovný účinok, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania.

Takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a § 38 Trestného
zákona a takýto postih obžalovaného je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej
i individuálnej prevencie a takto uložený trest napriek námietkam obhajoby obžalovaného s ohľadom na

vyššie uvedené skutočnosti nie je možné považovať za neprimeraný a represívny.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.