Rozsudok – Záložné právo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200568
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4623200568.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, A., proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, 2/ Expres Reality, s.r.o., so sídlom
SNP 876/6, Hlohovec, IČO: 48 045 314, o určenie, že záložné právo na nehnuteľnosti nevzniklo,
o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. TO-6C/17/2023-126 zo dňa
26.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti žaloby žalobcu proti žalovanému 2/ m
e n í tak, že žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a .

Vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/ rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
žalovanému 2/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. TO-6C/17/2023-126 rozhodol prvým výrokom
tak, že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 01.07.2016
medzi žalovaným 1/ (predtým C. D. E., F.) a žalovaným 2/, k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri

nehnuteľností vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor, na LV č. XX pre katastrálne územie H.,
parcely registra „C“ parc. č. 4/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, parc. č. 4/2 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 24 m2, parc. č. 5 - záhrada o výmere 96 m2, parc. č. 6 - záhrada o výmere
322 m2, stavba so súp. č. XXX ako „rodinný dom,“ postavený na parcele č. 4/1, na sumu uvedenú v
zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 460872/Zal/1 zo dňa 01.07.2016, evidovaná
Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod V2399/2016, nevzniklo. Druhým výrokom žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd

odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), § 37 ods. 1, § 39, § 151a § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 3, § 151d ods. 1 až 6, §
151e ods. 2 v znení k 01.07.2016 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,
že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 01.07.2016 medzi
žalovanou 1/ (predtým Československá obchodná banka, a. s.) a žalovaným 2/ k nehnuteľnostiam

evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor na LV č. XX pre
katastrálne územie H. parcely registra „C“ č. 4/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, parc.
č. 4/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, parc. č. 5 - záhrada o výmere 96 m2, parc. č. 6 -
záhradaovýmere322m2,stavbysosúp.č.XXXako„rodinnýdom“postavenýnaparceleč.4/1,nasumuuvedenú v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 460872/Zal/1 zo dňa 01.07.2016,
evidovaná Okresným úradom G., katastrálny odbor pod V2399/2016, nevzniklo. Žalobu odôvodnil tým,
že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, tým, že v časti C na LV je vedený zápis: Záložné

právo v prospech C. D. E., F.. E., I. XX, IČO XX XXX XXX k nehnuteľnostiam parc. č. 4/1, 4/2, 5, 6 a
k stavbe rod. dom s. č. XXX na parc. č. 4/l na sumu uvedenú v Zmluve o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti reg. č. 460872/Zal/1 zo dňa 01.07.2016 - V 2399/16 - 178/16;- zmena vlastníka podľa
V 2644/16 - 191/16; - zmena vlastníka podľa V 2208/2017 - 150/2017;- zmena na základe postúpenia
pohľadávky - záložným veriteľom sa stáva EOS KSI Slovensko, s.r.o. /IČO 35724803/ s účinnosťou od

20.09.2022 na základe Z 3545/2022 - 10/2023. Oznámením zo dňa 13.02.2023 mu žalovaný 1/ oznámil,
že je záložným veriteľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 12.09.2022 medzi
záložným veriteľom a postupcom C. D. E., F.. Zároveň žalovaný 1/ žalobcovi oznámil začatie výkonu
záložného práva, ktoré malo vzniknúť na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 01.07.2016, ktorou bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie
č. 460872 zo dňa 01.07.2016. Ak bola teda záložná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom

žalovaného 1/ a nevlastníkom nehnuteľností, podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia (absolútnej)
neplatnosti záložnej zmluvy, v súvislosti s ktorou bol vykonaný a je vedený v katastri nehnuteľností na
LV č. XX pre kat. úz. H. zápis a ktorú navrhoval v rámci posúdenia predbežnej otázky súdom určiť za
neplatnú. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému
súdu vyhovel vydaním uznesenia č. k. TO-6C/17/2023–37 zo dňa 21.03.2023. Uvedeným uznesením

uložil žalovanému 1/, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľností.

3.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žekúpnazmluvauzavretámedzižalobcom
a žalovaným v 2/ bola v konaní so sp. zn. TO-4C/69/2019 posúdená ako absolútne neplatný právny úkon

podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že svojím účelom odporuje zákonu - normám trestného
práva, keďže k jej uzavretiu došlo podvodným konaním kupujúceho resp. osôb, ktoré sprostredkovali
uzavretie kúpnej zmluvy v prospech kupujúceho. Rozsudkom č. k. 4C/69/2019-451 zo dňa 28.09.2021,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/93/2021-583 zo dňa 09.11.2022
súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz.

H., zapísaných na LV č. XX. Na základe neplatného právneho úkonu bola potom neplatná aj záložná
zmluva ako právny titul a bez právneho titulu stráca opodstatnenie aj zápis vecného práva do katastra
nehnuteľností ako spôsob jeho nadobudnutia. Zároveň zmluva o zriadení záložného práva nie je platným
úkonom, pretože prejav vôle v nej vyjadrený nie je prejavom vôle žalobcu ako vlastníka predmetných
nehnuteľností. Keďže žalovanému 2/ nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k založeným nehnuteľnostiam

a ak uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva s právnym predchodcom žalovaného 1/, je takýto
úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom
zmluvy v čase jej uzatvorenia. Žalovaný 2/ dal do zálohu nehnuteľnosť, ktorú v čase uzavretia zmluvy
o zriadení záložného práva nevlastnil, nemohol teda previesť na druhého viac práv ako mal sám v
čase uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva, preto je zmluva o zriadení záložného práva od

samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Pretože zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je podľa § 39 OZ absolútne neplatná, keďže bolo záložné
právo zriadené k nehnuteľnostiam, ktoré nepatrili záložcovi, tak záložné právo k nehnuteľnosti nevzniklo.
Na základe uvedeného súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel.

4. V zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové konanie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f), g), h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít neakceptoval

vznesenú námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ v tomto konaní. Uviedol, že pasívna vecná
legitimácia svedčí výlučne tomu, v koho prospech je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností,
v danom prípade žalovanému 1/. Výsledok sporu o určenie neexistencie záložného práva nemá
vo vzťahu k žalovanému 2/ absolútne žiadnu právnu relevanciu, výrok rozhodnutia žalovaného 2/
neovplyvní, a preto ani v konaní nemôže vystupovať ako pasívne vecne legitimovaný subjekt. Žalobca

voči žalovanému 2/ nemá naliehavý právny záujem. Žalovaný 2/ poukázal na rozsudok Okresného súdu
Topoľčany, č. k. 4C/69/2019-451 zo dňa 28.09.2021 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.
k. 25Co/93/2021-583 zo dňa 09.11.2022 v spore, v ktorom sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ktorým sa v tomto konaní domáha určenia neexistencie záložnéhopráva. Aj v označenom spore žalobca žaloval okrem v tom čase aktuálne zapísaného vlastníka
nehnuteľností, okrem iných aj spoločnosť Expres Reality, s.r.o., vo vzťahu ktorej súd zamietol žalobu
práve pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, a to napriek tomu (rovnako ako v tomto prípade),

že aj v označenom konaní sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou/neplatnosťou kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, čo je obdobná
situácia ako v predmetom spore o určenie neexistencie záložného práva, v ktorom sa súd zaoberal
platnosťou/neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a právnym
predchodcom žalovaného 1/. Namietal taktiež prípustnosť podanej žaloby ako žaloby určovacej podľa §

137 písm. c) CSP z pohľadu existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
Mal za to, že v danom prípade sa mal žalobca podanou žalobou domáhať určenia, že nehnuteľnosti v
jeho vlastníctve nie sú zaťažené záložným právom zriadeným v prospech žalovaného 1/.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca navrhujúc podané odvolanie žalovaného 2/ zamietnuť a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca zastával názor, že keďže

zmluvnou stranou na strane záložcu je v spornej záložnej zmluve uvedený žalovaný 2/, účastníkom
konania je aj žalovaný 2/, nakoľko výlučne tento má možnosť sa vyjadriť k spornej (mojou osobou
vnímanej neplatnej) zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a vyriešením predbežnej
otázky v spore je práve otázka platnosti/neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný 2/ na strane
záložcu. V konaní o určenie vlastníckeho práva, na ktoré žalovaný 2/ v odvolaní poukazuje 4C/69/2019

však žaloba smeruje len proti tomu, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností,
čo je iný predmet sporu ako je tomu v danej veci. Keďže žalovaný 2/ bol účastníkom tohto právneho
úkonu, o ktorom súd rozhoduje, musí byť aj účastníkom konania, v ktorom sa o žalovaným 2/ uzavretom
právnom úkone rozhodne. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho,
že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho

právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť
tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Z doktríny
preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe
zahŕňa)ajurčovacížalobnýnárok.Naliehavosťsaprejavívtom,žeurčovacírozsudokbudeprežalobcov
podstatným spôsobom užitočný.

6. Žalovaný 2/ sa v reakcii na vyjadrenie žalobcu v celom rozsahu pridržiaval svojho písomne podaného
odvolania zo dňa 24.05.2024, pričom zotrval na všetkých uvádzaných a bližšie konkretizovaných
dôvodoch nesprávnosti napadnutého rozsudku. S vyjadrením žalobcu k odvolaniu nesúhlasil.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že keďže len rozsudok o určení neexistencie
záložnéhoprávajezáväznýpreúčastníkovkonania,môžebyťpodkladomprevykonaniezmenyvzápise
v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania),
zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám, naliehavý
právny záujem na požadovanom určení by nebol daný. V prípade konania o neplatnosť záložnej zmluvy

musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci

napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká

zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12.Podľa§151dods.3OZ,záložnéprávomožnozriadiťnavec,bytananebytovýpriestorvovlastníctve
záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.13. V predmetnom konaní sa žalobca určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP domáhal určenia,
že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 01.07.2016 medzi

žalovaným 1/ (predtým C. D. E., F.) ako záložným veriteľom a žalovaným 2/, ako záložcom nevzniklo
a posúdenia záložnej zmluvy ako neplatnej v rámci predbežnej otázky. Okresný súd Topoľčany (dnes
Okresný súd Nitra pracovisko Topoľčany) určil rozsudkom č. k. 4C/69/2019-451 v konaní, že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. H. zapísaných na LV č. XX ako parcely registra C parc. č.
4/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, parc. č. 4/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere

24 m2, parc .č. 5 záhrada o výmere 96 m2, parc. č. 6 záhrada o výmere 322 m2 spolu s rodinným
domom súp. č. XXX na parc. č. 4/1. Záložné právo bolo zapísané v súvislosti s úverom poskytnutým
tretej osobe, a to na zabezpečenie pohľadávky vo vzťahu k tretej osobe, t. j. nevlastníkovi (žalovanému
2/) nehnuteľností, ktorý podpísal a uzavrel aj spornú záložnú zmluvu (zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam). Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorému súd vyhovel a uložil žalovanému 1/, aby sa zdržal výkonu záložného práva k predmetným

nehnuteľnostiam a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Následne súd prvej inštancie vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

14. Vo vzťahu k žalovaným ide v tomto spore o samostatné spoločenstvo, pri ktorom v zmysle ust. § 76
CSP súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Civilný sporový poriadok definuje účinky

samostatného spoločenstva v § 76 CSP, podľa ktorého samostatným spoločenstvom je také procesné
spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. V samostatnom
procesnom spoločenstve koná každý zo spoločníkov sám za seba. Samostatné spoločenstvo je
charakterizované tým, že každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne; práva a povinnosti
spoločníka sú teda nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. Pre posúdenie, či ide

o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca
z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný
a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 1/ s poukazom na samostatné

spoločenstvo účastníkov konania na žalovanej strane a nepodanie opravného prostriedku žalovaným
1/ nadobudol v celom rozsahu právoplatnosť.

16. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c), je
naliehavýprávnyzáujemžalobcunapožadovanomurčení.Doktrínapreventívnehocharakteruurčovacej

žaloby (pozitívnej alebo negatívnej) vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak
k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty
alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
(neexistencii) predmetného práva. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby je svojím
spôsobom zakomponovaná už v samotnej legálnej definícii pojmu ,,žaloba“, resp. pojmu ,,spor“ (čl. 1

Základných princípov CSP). Podľa § 131 CSP žaloba je legálne definovaná ako procesný úkon, ktorým
sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor vznikol z ohrozenia
subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na určenie, či tu právo
je alebo nie je. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 494 s., 499 až 500 s.).

17. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou
legitimáciou žalobcu, súčasťou žalobného návrhu, nie procesnou podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že
rozhodnutie o právnom záujme (či je alebo nie je daný) je meritórne. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný

nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná

žaloba (Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

18. Žalobu o určenie, že záložné právo nevzniklo možno v zmysle § 137 podradiť pod § 137 písm.
c) CSP, tak ako uvedené správne subsumoval súd prvej inštancie, teda ako žalobu, ktorou možnopožadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože na jeho podklade
je možné dosiahnuť zmenu v katastri nehnuteľností, výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.

19. Súd prvej inštancie správne rozhodol výrokom, že záložné právo nevzniklo a správne posudzoval
ako predbežnú otázku platnosť záložnej zmluvy. Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu. V tomto prípade žalovaný 2/ ako záložca
nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp.

zn. 4C/69/2019 zo dňa 28.09.2021 (potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/93/2021
zo dňa 09.11.2022, odmietnuté dovolanie rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/60/2023 zo
dňa 27.03.2024), preto nemohol v súlade s § 151d ods. 3 OZ zriadiť záložné právo a nemohol na iného
previesť viac práv ako sám mal (podľa zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse
habet). Z absolútne neplatnej záložnej zmluvy nemohlo byť záložné právo platne zriadené a následne
platne zapísané do katastra nehnuteľností ako druhej podmienky nevyhnutnej na jeho vznik. Odvolací

súd sa na základe uvedeného stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o danosti naliehavého
právneho záujmu u žalobcu na určení, že záložné právo nevzniklo. Odvolacia námietka žalovaného 2/
preto nie je dôvodná.

20.Stranouvsporesaniektomôžestaťbeztoho,abybolúčastníkomhmotno-právnehovzťahu,oktorýv

konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná
žaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čije
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve

užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. O nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný),
nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 3Cdo/192/2004).

21. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu

nenamietajú. Povinnosť preukázať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu zaťažovalo žalobcu.

22. Žalovaný 2/ správne namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Je to tak z dôvodu,
že predmetom žaloby je určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 136 písm. c), čo znamená, že
stranami sporu môžu byť len osoby, ktorých sa spor týka, čo v danom prípade môže byť len žalobca

ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností a žalovaný 1/ ako osoba oprávnená zo záložného práva
zapísaná v katastri nehnuteľností. Je preto dôvodná námietka žalovaného 2/, ktorý uviedol, že výsledok
konania o určenie neexistencie záložného práva nemá vo vzťahu k nemu žiadnu právnu relevanciu
a výrok rozhodnutia ho neovplyvní, nemôže preto vystupovať ako pasívne vecne legitimovaný subjekt.
Povedané inými slovami žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v spore ide,

apretoniejeanipasívnevecnelegitimovaný.Súdprvejinštanciepretonesprávneprávneposúdildanosť
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/.

23. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ nemal dostatok pasívnej vecnej legitimácie, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Vyhovujúci výrok napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť, keďže žalovaný 1/
odvolanie proti rozsudku nepodal.

24. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania, žalovaný 2/ bol úspešný v konaní v prvoinštančnom
i odvolacom konaní, preto podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP mu patrí nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania vo
vzťahukžalovanému2/zmeniltak,žemupriznalnároknanáhradutrovceléhokonaniavplnomrozsahu.
V časti výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ rozsudok súdu prvej inštancie nadobudolprávoplatnosť, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).