Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Er/1025/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615219421
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7615219421.4

Uznesenie

OkresnýsúdSpišskáNováVesvoveciexekúcievedenejusúdnehoexekútoraJUDr.LadislavaJakubca,
Exekútorský úrad v Bratislave, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, ako nástupcu pôvodne povereného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, pod číslom EX 28004/23 (pôvodne EX 42779/15), na návrh oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, o vymoženie istiny 912,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,82 Eur
a to do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVesnažiadosťsúdnehoexekútora,ktorejpredchádzalnávrhoprávneného
na vykonanie exekúcie, vydal dňa 19.1.2016 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na
vymoženie uloženej povinnosti - istiny 912,00 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
912,00 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 912,00 eur od
24.11.2014 do zaplatenia, trov konania 268,89 eur, trov exekúcie oprávneného 73,48 eur, trov exekúcie.
2. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým

združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, spisovej značky SR 19337/14 zo dňa
19.5.20215, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.6.2015 a vykonateľnosť 25.6.2015.

3. Dňa 25.4.2025 predložil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh na zastavenie
exekúcie povinný odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, aj keď súd v rozhodnutí zo dňa 14.7.2016
rozhodol o pokračovaní v exekúcii, je predmetná zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný

titul, spotrebiteľskou zmluvou. Predmet úveru bola suma 400 €, ktorú povinný minul na bežnú spotrebu.
Súd nezohľadnil tú skutočnosť, že exekučný titul nie je v súlade so zákonom a to konkrétne tým, že
neboli zohľadnené neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej úverovej zmluve. Len tá skutočnosť,
že je v zmluve uvedené jeho obchodné meno a IČO, nezakladá v zmysle zákona nespotrebiteľský
charakter zmluvy, keďže účelom úveru nebolo podnikanie alebo podnikateľská činnosť. Vzhľadom na
túto skutočnosť navrhuje povinný zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.

4. Súdny exekútor ani oprávnený sa k návrhu povinného nevyjadrili, aj keď im bolo súdom doručené.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred

1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. čl. 153 ods. 1 Zmluvy o

založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

17. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

18. Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl. 3.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.20. Podľa čl. 3 prvej vety smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

21. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

22. Súd v súlade s § 57, § 58 ods. 1 a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku následne preskúmal,

či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, či už podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo z iného
dôvodu. Za týmto účelom súd preskúmal aj exekučný titul, z ktorého zistil, že rozhodcovským súdom
bol Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením
právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, spisovej značky SR 19337/14 zo dňa 19.5.20215,
ktorý nadobudol právoplatnosť 22.6.2015 a vykonateľnosť 25.6.2015, povinnej uložená povinnosť
zaplatiť sumu 912,00 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 912,00 eur od 1.3.2014

do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 912,00 eur od 24.11.2014 do zaplatenia, a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 268,89 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške
120Eurpodnásledkomstratyvýhodysplátokvprípadenezaplateniačoilenjednejsplátkyriadneavčas.

23. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinná zabezpečili svoj iný

záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 17.7.2013, kde
povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 18.11.2014 zmenku v
zmysleDohodyovyplnenízmenkyatátobolapredloženápovinnejnazaplatenie.Rozhodcovskýsúdmal
za to, že predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom je zmluva
o úvere. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné

posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nie je ani vzťahom
spotrebiteľským, a to z dôvodu, že povinný v hlavnom kauzálnom vzťahu vystupoval ako živnostník, t.j.
podnikateľ. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej
situácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú
správnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení.

24. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol

vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej
situácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú
správnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení.

25. Z predloženej fotokópie zmenky, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie, a na
základe ktorej bol priznaný nárok v exekučnom titule, súd zistil, že bola vystavená povinným dňa
17.7.2013, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere (kauzálneho vzťahu), pričom číslo zmluvy o úvere je
uvedené aj priamo na zmenke. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že

súvislosť vystavenej zmenky so zmluvou o úvere bola rozhodcovskému súdu známa a túto súvislosť
ako takú vzal do úvahy a nespochybnil ju. Ako už konštatoval odvolací súd v svojom rozhodnutí
uvedený právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd mal preukázané,
že predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, a
preto nárok z takto vyplnenej zmenky v žiadnom prípade jej majiteľovi nemožno priznať.

26. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny
vzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, venoval exekučný súd pozornosť skúmaniu, či zmluva o
úvere zo dňa 17.7.2013 neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté
v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo zmluvy o úvere zo dňa

17.7.2013 súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu
všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 12. zmluvné dojednanie nasledovného znenia:
„Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek
(ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalejaj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový
ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné

strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň , kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený
vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená
alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka
bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“

27. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné
kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje

tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej -
výkon podnikania bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý na účely podnikania.

Jednoznačným preukázaním nemôže byť iba všeobecný údaj o poskytnutí úveru na účel podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s
takýmto podnikaním či predmetom činnosti, uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie
úveru „na výkon podnikania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného má taký vplyv,
akoby v zmluve nebol účel úveru vôbec vymedzený. Odvolací súd tak dospel k záveru, že zmluva o

úvere zo dňa 17.7.2013 je spotrebiteľskou zmluvou.

28.Vprvomradejezrejmé,žedohodaovyplnenízmeniekniejevzmluveoúverezmluvnýmdojednaním
týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v
zmysle § 53 ods. 1 OZ vyňaté. Zároveň z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva,

že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi
účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že by povinná, ktorá má postavenie spotrebiteľa a
ochranu tomu prislúchajúcu, mala možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola
začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

29. V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek z pohľadu
generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ a je potrebné skúmať naplnenie
jednotlivých kritérií generálnej klauzuly. Zásadným kritériom generálnej klauzuly je identifikácia, či
zmluvnédojednanie,ktoréhoobsahjepredmetomposúdenia,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

30. Dohodu o vyplnení zmeniek, obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je
potrebné v zmysle § 53 ods. 10 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (§ 53 ods.
12 v súčasnom znení), ktoré je transpozíciou čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS, hodnotiť so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

31. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy

o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom
prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej z bodu 04. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a
viac dní, tak je povinný zaplatiť omeškanú splátku spolu so zmluvnou pokutou 15 Eur za každý jedenprípad omeškania. Ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe
idúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou
30,00 Eur s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Ďalej z bodu 05.

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že dlžník je povinný v prípade porušenia svojich
zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých
nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu
dlžníka.

32. Exekučný súd zistil, že dôsledkom uzavretia dohody o vyplnení zmeniek dodávateľ získal možnosť
zahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči dlžníkovi - spotrebiteľovi znamenať abstraktný
zmenkový záväzok, pohľadávky z poplatku za poskytnutie úveru, uvedeného v zmluve, ďalších
poplatkov za upomienky a zo zmluvných pokút. Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka bude
predstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s ohľadom
na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície dlžníka

- spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere ako
remitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že v zmysle uvedeného veriteľ môže do
zmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky z poplatkov a zmluvných sankcií obsiahnutých v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve.

33. Dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale
je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ
možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú
sumu tak, že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru (ktorý v danom

prípade predstavoval 98 % úverovej istiny), na ktorý pritom dodávateľ v dôsledku absencie RPMN v
zmluve nemá zákonný nárok, a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o
úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

34. Exekučný súd mal teda preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej

klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej
zmluvy o úvere. Je potrebné zdôrazniť, že identifikovať existenciu značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bolo nutné už podľa okolností existujúcich v
dobe uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na
obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Preto niet pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení

zmeniek spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

35. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom

práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil,
keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné
podmienky v zmluve o úvere. Uvedená okolnosť v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
zakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť.

36. Podľa Stanoviska NS SR, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky
(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa
okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

37. Exekučný súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku preskúmal aj to, či rozhodcovský
súd prihliadol na korektív dobrých mravov vo vzťahu k jednotlivým zápisom na zmenke.

38. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2
zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená

sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je
možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek
tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na
ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, akzmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku

úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych
vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná
sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej

doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť
bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a
účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

39. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej

posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom,

ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

40.Zmenkovýúrok,rovnakoakoúrokzpôžičkyaleboúveru,plnífunkciuodmenyzaposkytnutépeňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. V danom prípade je nepochybné, že

úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa)
platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie
jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého
konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v
zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke (odhliadnuc od

ostatných okolností, spôsobujúcich neplatnosť zmenky ako takej) mal rozhodcovský súd prihliadať ex
offo, aj bez návrhu.

41. Za rozporné s dobrými mravmi je tiež potrebné hodnotiť vyplnenie samotnej zmenkovej sumy,
ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý jednak oprávnený ako veriteľ

v danom prípade nemal zákonný nárok (porov. vyššie odôvodnenú bezpoplatkovosť poskytnutého
spotrebiteľského úveru), a jednak jeho samotná výška (98 % úverovej istiny pri splatnosti 12 mesiacov)
je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Z odôvodnenia exekučného
titulu nevyplýva akú celkovú finančnú čiastku na základe uzavretej zmluvy o úvere povinný zaplatil
oprávnenému pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania a túto skutočnosť neozrejmil

ani oprávnený (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), výšku zmenkovej sumy doplnenej do predmetnej
zmenky preto nemožno preskúmať a túto skutočnosť je potrebné pričítať k ťarche oprávneného.

42. Rozhodcovský súd preto opäť pochybil, keď neprihliadol na rozpor s dobrými mravmi a priznal
oprávnenému plnenia, na ktoré z uvedeného dôvodu nemá zákonný nárok. Uvedená okolnosť v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť.

43. Zhrnúc vyššie uvedené exekučný súd uzavrel, že v prejednávanej exekučnej veci rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky,
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom

konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani
na rozpor s dobrými mravmi.44. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vzhliadol dôvod pre
zastavenie exekúcie.

45. Zároveň súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej
zmluvy z hľadiska ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.2015
a skúmal prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

46. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Pre posúdenie skutočnosti, či boli
individuálne dojednané je podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy a či mal možnosť ich ovplyvniť. Sudca preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi oprávneným (ako dodávateľom) a povinným (ako spotrebiteľom) zistil, že táto (rovnako ako
aj zmluva o spotrebiteľskom úvere) bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, keď pri jej

uzatváranísadonejvpisovalilenúdajetýkajúcesaidentifikáciespotrebiteľa(menoapriezvisko,bydlisko
a rodné číslo), čísla zmluvy o úvere (spolu s dátumom jej uzavretia) a dátumu uzavretia rozhodcovskej
zmluvy, vrátane podpisov zmluvných strán.

47. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie

predložil okrem rozhodcovského rozsudku a zmenky aj Rozhodcovskú zmluvu podpísanú oprávneným
a povinnou dňa 17.7.2013.

48. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným
súdom, vo väčšine prípadov sa žalobcom stáva veriteľ, ktorý si už sám vopred vybral konkrétny

rozhodcovský súd, čím si prispôsobil rozhodcovskú doložku vo svoj prospech. Predtlačené ustanovenie
zmluvy, že povinná bola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (že rozhodcovské
konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba všeobecného
súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu), za situácie, keď je rozhodcovská zmluva
uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, nemožno považovať za dostatočné preukázanie

kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Už len samotná skutočnosť,
že oprávnený uzavrel s povinnou rozhodcovskú zmluvu, evokuje jeho úmysel vyhnúť sa konaniu pred
všeobecným súdom, nakoľko si je vedomý tej skutočnosti, že v rozhodcovskom konaní bude mať
lepšie štartovacie podmienky v prípadnom spore ako povinný (sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza
v sídle oprávneného, oprávnený má „bohaté“ skúsenosti s konaním pred rozhodcovským súdom).

Pritom, ak by sa konanie začalo pred všeobecným súdom SR, oprávnený (dodávateľ) nemá možnosť
žalovať spotrebiteľov vždy pred tým istým súdom (z dôvodu ustanovení CSP o príslušnosti súdov).
Výber všeobecného súdu zo strany dodávateľa tak možno považovať za iluzórny (vzhľadom na to,
že jeho výber smeruje vždy k tomu istému rozhodcovskému súdu). Ďalej je potrebné uviesť, že ak
jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá strana (žalovaný) sa už nemôže

domáhať svojich práv na všeobecnom súde. Argument o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluve už
súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach označili za nepresvedčivý, keď poukázali na to, že možnosť
iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za akademickú (keďže
tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je
zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, predpokladajúca prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom),
predovšetkým však treba mať za to, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti
podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa.
Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu

poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave, č.k. 10CoE/326/2010-36 z 09.08.2011, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
zo dňa 6.08.2015, sp. zn. 10CoE/442/2014). Pokiaľ aj rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo
výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného) a predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby
sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, nemožno opomenúť, že jeho právo je dané

iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa
tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ,
ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ hododávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
(rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/357/2016 z 23.02.2017). Také závery potvrdil
i Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, napr. sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 09.03.2023, sp. zn. III. ÚS

60/2020, sp. zn. I. ÚS 382/2022, uvádzajúc, že: „Aj zdanlivá možnosť voľby medzi spotrebiteľským
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže v konečnom dôsledku znamenať,
že voľba patrí len dodávateľovi, ktorý je spravidla vo väčšine prípadov žalobcom, a iniciovanie sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické (keďže tu spektrum
potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi

obmedzené,pričomdotakéhotospektra,samozrejme,nemôžepatriťžalobaozrušenierozhodcovského
rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Ak výber
súduspočívavkonečnomdôsledkuabsolútneajedinenavýberestranypodávajúcejžalobnýnávrh(čoje
pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
súdudorúkibanaoko.Argumentsúduomožnostivýberumedziuzavretímaneuzavretímrozhodcovskej
zmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou,

či ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet pochybností o existencii dôvodov
na vykonanie ex offo súdnej kontroly. Samotné vecné posúdenie otázky, či uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spadá do právomoci exekučného súdu.“ Z uvedených
dôvodov je tak i judikatúra, na ktorú oprávnený v sťažnosti poukazoval, ktorú nemožno považovať za
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, bez väčšieho významu pre rozhodnutie v tejto

exekučnej veci.

49. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinná nemala nijakú možnosť vpisovať do
zmluvy svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej
zmluve, ktorá bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno poprieť

jej formulárový charakter a považovať ju za individuálne dojednanú. Podstatou a hlavnou črtou
formulárových spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia,
sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne.
Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo
do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi.

V danom prípade nebolo možné nemožno poprieť charakter formulárovosti rozhodcovskej zmluvy, ak
dohoda o možnosti riešiť spory pred konkrétnym rozhodcovským súdom už bola vopred strojom (resp.
elektronickými prostriedkami) uvedená v tlačive pred jej podpisom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podľa názoru
sudcu bolo povinnej ako spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu,
prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky).

50. Formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy nepreukazuje, že by si jej uzavretie v uvedenom

znení vymienil spotrebiteľ. Dôkazné bremeno o tom, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi
individuálne dojednaná zaťažovalo oprávneného. Tento však žiadnym spôsobom nepreukázal
individuálny charakter rozhodcovskej zmluvy. Jeho tvrdenia v sťažnosti a ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá osobitne, na samostatnom liste papiera, neboli spôsobilé zvrátiť
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojedná,

potomtakátozmluva,hociuzavretánasamostatnejlistine,malabezprostrednýsúvissozmluvouoúvere
a mohla ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.

51. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu

zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ sa považuje za absolútne
neplatnú. Zároveň tým vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.52. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale
súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami

zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria
obe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho

úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6 Cdo 135/2012 z 5.12.2012).

53. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke
týkajúcejsarozhodnutiajedanýdôvodnazastavenieexekúcie.Vprejednávanejvecisúdpopreskúmaní
exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť vedená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe

nespôsobilého exekučného titulu. Predložený Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, spisovej značky
SR 19337/14 zo dňa 19.5.20215, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať
a rozhodnúť.

54. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo v konaní preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, a ani na rozpor s dobrými mravmi. taktiež bolo
preukázané, že predložený exekučný titul je nespôsobilý a tým nevykonateľný. Súd preto rozhodol tak

ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a exekúciu zastavil.

55. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa

jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

56.Podľa§30avyhl.MSSRč.68/2017Z.z.ktorousavykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučnom konaní,

ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. marca 2017, okrem exekučného konania ukončeného
podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31.
marca 2017.

57. Podľa § 4 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 31.3.2017, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

58. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

účinnom do 31.3.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

59. Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.

60.Otrováchexekúciesúdrozhodoltak,žekichnáhradezaviazaloprávneného,ktorýzavinilzastavenie

exekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý bol nespôsobilý a teda nevykonateľný.

61. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur pozostávajúce z odmeny
vo výške 33,19 eur podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., podľa ktorého odmena súdnehoexekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Zároveň
žiadal priznať aj DPH.

62. Súd preskúmal súdnym exekútorom požadované trovy exekúcie a dospel k záveru, že ich výška
bola určená správne. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur
pozostávajúcich z odmeny vo výške 33,19 eur a z DPH 23 % vo výške 7,63 eur.

63. Podľa § 238 ods. 3 CSP ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od

doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť,
je ním subjekt viazaný doručením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.