Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200773
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7812200773.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej spore žalobcu A. B. C. - D. & D., E., F. XX, IČO: 33
009 902, proti žalovanému Mesto Rožňava, Šafárikova 29, IČO: 00 328 758, zast. JUDr. Martinou
Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 7, o zaplatenie 77.000 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu 9C/18/2012 - 1829 z 18.12.2024 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením priznal štátu náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, ktoré trovy uložil žalobcovi uhradiť vo výške 94,80 % v pomere k celku a žalovanému

vo výške 5,20 % v pomere k celku (výrok I.) s tým, že o výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (výrok II.).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd v konaní, ktorého predmetom bolo zaplatenie náhrady
škody vo výške 77.000 € s príslušenstvom rozhodol rozsudkom 9C/18/2012-1709 zo 14.6.2023, ktorým

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 € a 9.116,60 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobcovi priznal náhradu trov konania o náhradu
škody - zhodnotenia budovy v rozsahu 100 % zo strany žalovaného zo súdom priznanej sumy, ďalším
výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania o náhradu škody - vynaložené náklady na platenie
nájomného v rozsahu 28 % zo strany žalobcu a napokon priznal štátu náhradu trov konania v rozsahu
100 % zo strany žalovaného. Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom

2Co/144/2023 - 1805 z 19.9.2024 potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
4.000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, zmenil
rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.116,60 € tak, že žalobu v tejto časti
zamietol, priznal žalovanému náhradu trov celého konania v rozsahu 89,60 % a zrušil rozsudok vo
výroku o náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Po vrátení veci súd opätovne rozhodol o trovách konania štátu, ktoré vznikli v priebehu konania
a ktoré neboli hradené zálohami zloženými na náklady dokazovania stranami sporu a boli hradené
preddavkovo z prostriedkov štátu, pričom ide najmä o trovy znaleckého dokazovania. Konštatujúc
absenciu ustanovenia upravujúceho náhradu trov konania štátu v Civilnom sporovom poriadku súd
vychádzal z článku 4 ods. 2 CSP a štátu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že strany
zaviazal k ich náhrade podľa ich neúspechu v konaní. Krajský súd v Košiciach v rozsudku 2Co/144/2023

- 1805 z 19.9.2024 ustálil úspech žalobcu vo veci vo výške 5,20 % a úspech žalovaného vo výške94,80 %, preto súd prvej inštancie zaviazal strany na náhradu trov konania rešpekujúc záver vyslovený
odvolacím súdom.

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a/, b/, c/, d/, e/, f/, h/ a g/ CSP. Namietal vydanie dvoch rozhodnutí o trovách konania, čo je podľa jeho
názoru vylúčené ustanovením § 262 ods. 1 CSP, pričom rozhodnutia sa týkajú rovnakej procesnej otázky
a to trov konania resp. posúdenia otázky úspechu, resp. neúspechu strany sporu v konaní. Odvolací
súd rozhodol o trovách konania v časti, pričom vedel, že jeho rozhodnutím sa konanie nekončí, čím

boli práva žalobcu porušené. Vzhľadom na senátne rozhodovanie odvolacieho súdu o trovách konania
a následné samosudcovské rozhodovanie súdom prvej inštancie o rovnakej otázke má za to, že vo
veci rozhodoval nesprávne obsadený súd. Napadnutému uzneseniu vyčíta aj nedostatok odôvodnenia,
keď súd len zosumarizoval podľa neho rozhodujúci procesný postup, opísal rozhodnutia, ktoré boli v
konaní vydané a uviedol číselne percentuálnu mieru úspechu strán, avšak absentuje skutkové a právne
zdôvodnenie. V prejednávanej veci žalobca uplatňoval peňažný nárok z titulu porušenia predkupného

práva a vzhľadom na vydanie medzitýmneho rozsudku bol nárok posúdený ako dôvodný, teda žalobca
bol úspešný čo do základu nároku v plnom rozsahu, čo súd v napadnutom uznesení nezohľadnil
ako ani neposúdil, či peňažný nárok uplatňovaný žalobcom závisel alebo nezávisel od úvahy súdu,
resp. od znaleckého posudku, a ak áno, v akom rozsahu má táto skutočnosť vplyv na rozhodnutie
o náhrade trov konania. Poukázal na rozhodnutie NS SR 6Cdo/70/2021 a rozhodnutia Krajského

súdu Bratislava 9Co/151/2018, 9Co/100/2020, v zmysle ktorých v prípade uplatňovania nároku, ktorý
žalobca objektívne nie je schopný presne vyčísliť (nakoľko jeho konkrétna výška závisí od odborných
znalostí alebo od úvahy súdu), je potrebné posudzovať úspech strán sporu v konaní podľa toho, či
žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do základu. Žalobca má za to, že v prejednávanom prípade
svoj peňažný nárok preukazoval znaleckým posudkom, pričom v konaní od vydania medzitýmneho

rozsudku do vydania meritórneho rozsudku sa vykonávalo opakovane znalecké dokazovanie a súd
svoje meritórne rozhodnutie odôvodnil práve s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie, teda
výška uplatňovaného nároku bola závislá od úvahy súdu, resp. od znaleckého posudku. Napadnutému
rozhodnutiu vytkol aj absenciu dôvodov, pre ktoré súd neaplikoval na prejednávaný prípad ust. §
257 CSP. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a aby svoj predchádzajúci rozsudok

2Co/144/2023 z 19.9.2024 zmenil vo výroku „Priznáva žalovanému náhradu trov celého konania v
rozsahu 89,60 %“ tak, že zruší rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní uvedené odvolacie dôvody

nekonkretizoval, pričom uviedol, že čo sa týka argumentácie vydaného duplicitného rozhodnutia o
trovách konania, túto ponecháva na zváženie odvolacieho súdu, avšak nestotožnil sa s argumentáciou
o 100 % úspechu žalobcu v konaní. Od podania žaloby je zrejmá výška uplatňovaného nároku, túto
v priebehu celého konania nemodifikoval, pričom pokiaľ by sa žalobca čo do výšky priblížil reálnemu
nároku, nemuselo dôjsť k tak zdĺhavému a nákladnému súdnemu sporu ako pre obe sporové strany,

tak aj pre štát. K poukazu na rozhodnutie NS SR 6Cdo/70/2021, toto nepovažuje za aplikovateľné na
prejednávanú vec, kedy žalobca od počiatku vyčísľuje nárok pozostávajúci z finančný prostriedkov, ktoré
mal údajne investovať do rekonštrukcie nehnuteľností a ceny nájmu, ktorú zaplatil za užívanie priestorov
spoločnosti SCO - DELTA s. r. o.. Ďalej uviedol, že vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o náhrade
trov konania voči žalovanému v rozsahu 89,60 % sa pomer vyjadrený úspechom v spore vo vzťahu k

trovám štátu javí žalovanému ako spravodlivý, avšak vzhľadom na svoj podstatný úspech v spore by aj
znášanie trov štátu v rozsahu 100 % žalobcom, považoval za dôvodné a spravodlivé. K návrhu žalobcu
o zrušení svojho rozhodnutia odvolacím súdom uviedol, že tento nemá oporu v platných procesných
predpisoch, výrok rozsudku, ktorý žalovaný napáda je právoplatný a vykonateľný, preto nie je možné
domáhať sa jeho zrušenia riadnym opravným prostriedkom. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§
362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 355 až 358) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
beznariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysle§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z § 369 a § 380 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné.

7. K odvolacej námietke o duplicite rozhodovania o trovách konania odvolací uvádza, že o duplicitné
rozhodovanie o trovách konania by sa jednalo v situácii, ak by bolo súdmi rozhodnuté o rovnakomnároku viacerými rozhodnutiami, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Krajský súd v Košiciach v
rozhodnutí 2Co/144/2023 - 1805 z 19.9.2024 rozhodol o nároku na náhradu trov strán teda trov, ktoré
strany v konaní vynaložili v zmysle § 252 CSP uhradili. Následne v zmysle pokynu odvolacieho súdu,

súd prvejinštancie rozhodolonárokunanáhradutrovštátu, ktorémuvzniklivsúvislostisdokazovaním.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Medzi trovy konania patria aj
trovy dokazovania a do týchto je nepochybne potrené zahrnúť aj trovy

znalečného, resp. náklady odborného stanoviska. Od nadobudnutia účinnosti Civilného sporového
poriadku (od 1.7.2016), v prípade znaleckého dokazovania je preddavková povinnosť na znalecký
posudok obligatórna, t.j. ak strana preddavok nezloží, súd znalecké dokazovanie nenariadi. Ide o
rozdielnu úpravu od predchádzajúcej úpravy v § 141 ods. 2 OSP, kedy trovy znášal štát, ktorý mal nárok
na ich následnú náhradu proti účastníkom podľa § 148 ods. 1 OSP. V prejednávanom prípade boli
stranami sporu zložené preddavky na znalecké dokazovanie a následný rozdiel medzi vyúčtovanými

nákladmi znalca a zloženými preddavkami boli uhradené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu,
ktorému jeho náklady súd uložil v napadnutom rozhodnutí uhradiť stranami konania.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Pokiaľ žalobca namieta, že z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že o trovách konania súd
nemôže rozhodnúť viacerými výrokmi, odvolací súd uvádza, že zmyslom zakotvenia ustanovenia § 262
ods. 1 CSP bolo na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 151 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodoval na návrh) zakotviť povinnosť súdu rozhodnúť o trovách

konania bez návrhu strany. Súd teda rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania
predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej,
tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania a to z dôvodu, že právo na náhradu trov konania
vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. Zo znenia ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP ani z jeho účelu či zmyslu nevyplýva nemožnosť súdu rozhodnúť o trovách konania

(rozdielnych osôb) samostatnými výrokmi rozhodnutia. Napokon samostatným výrokom rozhodne súd
vždy aj o nároku na náhradu trov svedka, znalca alebo iných osôb v súvislosti s trovami dôkazu. K
porušeniu procesných ani iných práv žalobcu týmto postupom súdu nedošlo.

11. Čo sa týka namietaných vád v obsadení súdu odvolací súd uvádza, že zákonné obsadenie súdu

považuje procesná teória za procesnú podmienku na strane súdu a jej nedostatok je odstrániteľný, ak
však uvedený nedostatok odstránený nebol, konanie trpí vadou, ktorá môže vyústiť do nevyhnutnosti
zrušenia napadnutého rozhodnutia v opravnom konaní. Vada v obsadení súdu môže spočívať jednak
v rozhodovaní vylúčeným sudcom alebo v nesprávnom obsadení súdu, pričom požiadavka správneho
obsadenia súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom t.j. sudcom daného úseku súdu, ktorému

bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených ministerstvom. V prejednávanom prípade napriek uplatneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP žiaden z vyššie uvedených nedostatkov zistený
resp. ani tvrdený nebol a pokiaľ žalobca namietal, že o trovách konania mal rozhodovať súd obsadený
v senátnom zložení (a v tomto videl vadu v obsadení súdu) táto odvolacia námietka je nedôvodná.

Z dôvodu, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 2Co/144/2023 - 1805 z 19.9.2024 došlo okrem
iného k zrušeniu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách štátu a v tomto rozsahu v súlade s §
391 ods. 1 CSP k jeho vráteniu súdu prvej inštancie, napadnuté uznesenie bolo v súlade s § 44 ods. 1
CSP rozhodnuté sudcom súdu prvej inštancie.

12. Žalovaný považoval napadnuté uznesenie za absentujúce skutkové a právne odôvodnenie, čo však
odvolací súd nevzhliadol. Súd v bode 6. odôvodnenia uviedol svoje právne posúdenie s poukazom na
čl. 4 ods. 2 CSP (upravujúci analogiu iuris), ktorý vypĺňa tzv. medzery v práve, kedy absentuje právna
norma, ktorú by súd mohol aplikovať na prejedávaný prípad a tak orgán aplikácie práva (v tomto prípade
súd) postupuje podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý

systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva, pričom súd
právne riešenie odvodí z objektívneho ratio legis a myšlienkovo vyabstrahuje z právnych princípov.
Rozhodnutie obsahuje aj skutkové zdôvodnenie rozhodnutia konštatujúc spravodlivosť rozhodnutia o
trovách konania štátu s poukazom na úspech sporových strán v konaní.13. Ku konkrétnemu použitiu analógie iuris práve pri rozhodovaní o trovách štátu odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obo/3/2018 z 31.7.2018, v ktorom vyslovil právny názor, že štátu

patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou,
ustanovením§148OSP,podľaktorejmuexlegevznikolnároknaichnáhradu,atonapriektomu,ženová
procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného
v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a §
470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej

úpravy Civilného sporového poriadku.

14. Čo sa týka úvah žalobcu o plnom úspechu strany v spore pri úspechu čo do základu v situáciách,
kedy žalobca nemôže objektívne vyčísliť svoj nárok pri podaní žaloby a rozhodnutie v konaní závisí
od posúdenia súdu resp. od znaleckého dokazovania, tieto argumenty smerujú k už právoplatnému
rozhodnutiu o trovách strán v konaní. Krajský súd v Košiciach v rozsudku 2Co/144/2023 - 1805 z

19.9.2024 rozhodol o trovách konania sporových strán, v ktorom konštatoval úspech sporových strán,
avšak toto rozhodnutie je právoplatné a nie je predmetom odvolacieho prieskumu, preto odvolacie
námietku žalobcu v tejto časti nereflektujú napadnuté rozhodnutie.

15. Skutočnosti, že žalobca uvádza argumenty k už právoplatnému výroku o trovách konania strán

nasvedčuje aj jeho odvolací návrh, ktorým žiada, aby odvolací súd zmenil svoje vlastné rozhodnutie
o trovách konania strán. Ani v prípade ak by odvolací súd vzhliadol námietky žalobcu za dôvodné (čo
za danej situácie nevzhliada), navrhovaný postup nemá oporu v zákone, nakoľko odvolací súd rozhodol
o trovách konania strán a rozhodnutie je v zmysle § 227 ods. 2 CSP právoplatné. Uvedenej skutočnosti
nasvedčuje aj samotné poučenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach, v zmysle ktorého boli sporové

strany poučené o neprípustnosti odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

16. Žalobca v ďalšom vytkol súdu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré neaplikoval
na prejednávaný prípad ust. § 257 CSP, hoci sám žiadne dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP netvrdil
ani v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie sa aplikáciou tohto ustanovenia vo vzťahu k trovám štátu

nezaoberal, preto tak urobil odvolací súd.

17. Súčasná právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania iba
z dôvodov uvedených v § 257 CSP. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, aby tieto nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne

dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí
aplikáciadanéhoustanoveniazodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípaduamusímaťvždy
výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje.

Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010 či 3MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257
CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebourčitejprocesnejsituácii,kdesatietočasto
vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu
však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú

dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania
(k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12),ale ide o prvok individualizácie,
nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257
CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález
Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je

solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej
protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017). Účelom § 257 CSP je umožniť súdu zmierniťdôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa.

18. Z okolností prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva
žiadna výnimočnosť prípadu ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikovať
ustanovenie § 257 CSP.

19.Sozreteľomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdpodľa§387ods.1,2CSPuznesenie

ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. Odvolací súd pri

trovách odvolacieho konania nevzhliadol dôvody na aplikáciu § 257 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvejinštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)