Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010566
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6923010566.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. apríla 2025 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M., v trestnej veci obžalovaných A. B. a C. B., stíhaných pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1, 2 písm. b) Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaných voči rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota, sp.zn. 15T/122/2023 zo dňa 29. októbra 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f) ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp.zn. 15T/122/2023 z 29.10.2024 v celom výroku o náhrade škody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 329 Tr. por. a § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXX/X, E., okr. A. F. a G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E., okr. Rimavská Sobota,
s celým ich nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaných A. B. a C. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota svojím rozsudkom sp. zn. 15T/122/2023 zo dňa 29. októbra 2024 odsúdil
obžalovaných A. B., C. B., mladistvého H. B. a mladistvého I. J. pre trestné činy a to obžalovaných A. B. a
C. B. zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. b), c) Tr. zák., spáchaných formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a

obžalovaných mladistvého H. B. a mladistvého I. J. zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. b), c)
Tr. zák. ako pomocníkov podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. tiež formou pomocníctva 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a to za skutok, ktorého

sa všetci štyria mali dopustiť tak, že

ml. H. B., nar. XX.XX.XXXX po predchádzajúcej dohode so svojimi príbuznými a to s otcom A. B., nar.
XX.XX.XXXX, s bratom A. B. mladším, nar. XX.XX.XXXX a s jeho manželkou C. B., nar. XX.XX.XXXX,
v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca október v roku 2022 v obci E., K. A. F., vedení spoločným
zámerom získania majetkového prospechu, osobne oslovil ml. I. J., nar. XX.XX.XXXX za účelom

poskytnutia pomoci k vykonaniu lúpeže v rodinnom dome jeho profesionálnych rodičov A. D. a G. D. na
E. L. M. XXX/X N. E., K. A. F. za sľúbenú finančnú odmenu vo výške 500 €, na čo ml. I. J. vopred poskytol
ml. H. B., ako aj jeho otcovi A. B., staršiemu, nar. XX.XX.XXXX informácie o tom, že jeho profesionálni
rodičia a ďalší príbuzní nebudú dňa 15.10.2022 vo večerných hodinách doma, tiež informácie o trezore
a ďalších veciach vyššej majetkovej hodnoty, nachádzajúcich sa v dome a najneskôr dňa 14.10.2022 aj
informáciu o tom, že v dome sa dňa 15.10.2022 vo večerných hodinách bude okrem neho nachádzať

aj jeho starší brat C. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý náhle ochorel a následne za účelom spáchania skutku
dňa 15.10.2022 páchateľom umožnil vstup do domu otvorením balkónových dverí na 1. poschodí aneuzamknutím dverí na prízemí zo zadnej časti domu, pričom A. B. G., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.
XX.XX.XXXX dňa 15.10.2022 v čase pred 20.00 hodinou prišli spolu s A. B. starším, nar. XX.XX.XXXX a
s O. A., nar. XX.XX.XXXX na osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 807, ev. č. A. do obce Jesenské,

okres A. F., kde zastavili na hlavnej ceste neďaleko E. L., A. B. mladší s manželkou C. B. zostali zatiaľ vo
vozidle dávať pozor a sledovať situáciu a A. B. starší s O. A., obidvaja maskovaní v čiernom oblečení,
rukaviciach a kuklách na tvárach s celistvým priezorom pre oči, O. A. navyše maskovaný šálom ružovej
farby ovinutým okolo krku, následne dňa 15.10.2022 v čase okolo 20.00 hodine vstúpili cez oplotenie
do neuzatvoreného dvora rodinného domu č.XXX/X C. E. L. N. K. E., K. A. F., vlastníčky G. D., nar.

XX.XX.XXXX a to tak, že najskôr neoprávnene vošiel do rodinného domu zadným vchodom z terasy cez
neuzamknuté vchodové dvere obvinený A. B. starší, kým O. A. chvíľu prehľadával dvor rodinného domu,
na čo aj on neoprávnene vošiel do domu tým istým zadným vchodom, kde na prízemí domu prehľadal
dámsku kabelku položenú na barovom pulte, potom vyšiel po schodoch na 1. poschodie domu, kde
vošiel do detskej izby po ľavej strane, ktorú začal prehľadávať, kde začal zvoniť tam nachádzajúci sa
mobilný telefón zn. ZTE v hodnote 62,04 € položený na stole, ktorý ihneď rukami zlomil a ponechal ho

na mieste, vyšiel z izby na chodbu a vošiel do protiľahlej izby, kde sa v tom čase už nachádzal obvinený
A. B. starší, ktorý mu prstom ukázal, aby bol ticho a v miestnosti na zemi pod oknom sa nachádzali dvaja
chlapci zakrytí plachtou - C. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX, pričom A. B. starší držal
v ruke doposiaľ nestotožnenú strelnú zbraň čiernej farby a O. A. páčidlo modrej farby, následne A. B.
starší prikázal O. A., aby sa chlapcov po slovensky opýtal, kde je trezor a kde sú peniaze, čo O. A. urobil,

dal z chlapcov dole plachtu, opýtal sa ich, kde sú peniaze a trezor, na čo mu odpovedali, že trezor je v
bielej skrini v izbe, ktorý trezor po neúspešnom pokuse o zistenie prístupového kódu vybral zo skrine A.
B. starší a uložil ho do tašky, v ktorej už mal uložené zlaté šperky odcudzené z domu, následne kým O.
A. strážil chlapcov v izbe na 1. poschodí, A. B. starší prehľadal ďalšie izby domu na prízemí, kde našiel 3
ks kufre s hudobnými nástrojmi, po čom do domu na prízemí neoprávnene vstúpil aj A. B. mladší, ktorý

sa ticho opýtal, prečo to tak dlho trvá, potom spolu s otcom – odsúdeným A. B. starším skontrolovali
kufre s hudobnými nástrojmi a následne všetci z domu odišli zadným vchodom a to tak, že z domu
vyšiel ako prvý A. B. mladší a po ňom dom opustili aj A. B. starší s O. A. spolu s odcudzenými vecami
- trezorom čiernej farby v hodnote 17,53 € s finančnou hotovosťou v papierových eurobankovkách vo
výške 33.000 € a v eurominciach vo výške 300 €, náhradným kľúčom od motorového vozidla zn. Renault

Talisman v hodnote 40,75 €, náhradným kľúčom od motorového vozidla zn. Opel Movano v hodnote
60,90 €, manžetovými gombíkmi zo žltého kovu, sponou na sako v tvare saxofónu a sponou na kravatu
v tvare husľového kľúča v súhrnnej hodnote 80 €, dokladom o evidencii vozidla zn. Opel Movano v
hodnote 10 €, šperkmi zo žltého kovu v hodnote 4.686,86 €, 1 ks klarinetom zn. Buffet Cranpon Prestige
RC s puzdrom v hodnote 600 €, 1 ks klarinetom zn. Amaty Kraslice s puzdrom v hodnote 300 €, 1 ks

saxofónom zn. Yamaha Jas 480 s puzdrom a s hubičkou zo žltého kovu v hodnote spolu 2.285,00
eur a splátkami na saxofón zn. Vandoren v počte 20 ks v hodnote 70 €, dámskou koženou kabelkou
zn. Valentino v hodnote 87,86 €, dámskou peňaženkou v hodnote 31,70 € s osobnými dokladmi,
vodičským preukazom v hodnote 16 € na meno G. D. a finančnou hotovosťou vo výške 15 €, nastúpili do
motorového vozidla zn. Peugeot 807, ev. č. A., v ktorom ich už čakali A. B. G. a C. B., potom sa presunuli

pred rodinný dom A. B. na P. L. M. XX/XXX v obci Jesenské, kde vyložili všetky odcudzené šperky zo
žltého kovu a pokračovali v ceste ďalej z obce Jesenské smerom do katastra obce Rimavské Janovce,
kde v miestnej časti Bartona pole pri Gemerčeckom potoku O. A. vylomil odcudzený trezor, v ktorom sa
nachádzala finančná hotovosť vo výške nie menej ako 33.000 €, ktorú vzal k sebe A. B. mladší, pričom
ml. I. J. sľúbenú odmenu vo výške 500 € od nikoho doposiaľ neprevzal, čím týmto úmyselným konaním

spôsobili poškodeným A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom E. XXX/X, E., K. A. F. a G. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom E. XXX/X, E., K. A. F. majetkovú škodu v celkovej výške 37.095,64 €
a občianskemu združeniu HORVÁTH ORIENTAL ORCHESTRA so sídlom Jazmínová 543/2, Jesenské,
okres Rimavská Sobota, IČO: 50 988 875 majetkovú škodu v celkovej výške 4.568,- €.

Za toto konanie obžalovaných Okresný súd Rimavská Sobota súd odsúdil tak a to

obž. A. B.

podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. h, písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.

zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona
samosudca obžalovanému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 1 roka,obž. C. B.

podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, §
38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona na úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanú
pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

obž. ml. H. B. a 4. ml. I. J.

podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h)

Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona a § 117 ods. 1 Tr. zákona okresný súd
odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 119
ods. 1 Tr. zákona, samosudca obžalovaným výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu
v trvaní 2 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaní A. B., C. B., ml. H. B. a ml. I. J. boli zaviazaní spoločne
a nerozdielne nahradiť pre poškodených A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E., K. A. F.
a G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E., okres A. F., spoločne a nerozdielne škodu vo
výške 37.095,64 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku samosudca poškodených A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/
X, E., K. A. F. a G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E., K. A. F., so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Obžalovaný mladistvý H. B. a obžalovaný mladistvý I. J., ako aj okresný prokurátor v Rimavskej

Sobote sa vzdali práva podať voči vyhlásenému rozsudku odvolanie a preto vo vzťahu k týmto dvom
obžalovaným aj vyhlásený rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 29. októbra 2024 nadobudol
právoplatnosť.

Obžalovaný A. B. a obžalovaná C. B. podali proti vyhlásenému rozsudku okresného súdu odvolanie a

spolu s nimi toto odvolanie podal aj ich zvolený obhajca, okresný prokurátor sa vo vzťahu k týmto dvom
obžalovaným vyjadril, že odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota podávať nebude .

Splnomocnenec poškodených za poškodených prehlásil po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, že
taktiež voči rozsudku odvolanie nepodáva.

Následne po tom, čo Okresný súd v Rimavskej Sobote vypracoval písomné vyhotovenie rozsudku a
tento rozsudok doručil procesným stranám, obhajca obžalovaných A. B. a C. B. predložil okresnému
súdu odôvodnenie podaného odvolania.

Z tohoto odvolania je zrejmé, že obžalovaní popierajú spáchanie trestnej činnosti tak, ako im kladené
za vinu okresným súdom.

V písomných dôvodoch odvolania cestou obhajcu uviedli, že oni sa v čase, kedy ku skutku malo dôjsť,
nezdržiavali na mieste činu, ale boli doma, v mieste obvyklého pobytu, keď sa zdržiavajú na Slovensku a

už ani preto nemôžu byť páchateľmi uvedenej trestnej činnosti. Mali za to, že táto ich obrana je nemenná,
konzistentná, bez ohľadu na to, či sa menila dôkazná situácia alebo nie, a ak áno, ako. Nemohli vedieť,
ako sa táto pro futuro vyvinie, nemohli ani len tušiť, kto ako bude vypovedať a vždy sa pridržiavali toho,
čo je pravda, a síce že s danou lúpežou nemali nič spoločného. Uviedli, že ak by situácia bola odlišná a
pokiaľbymaliakúkoľvekúčasťnapredmetnejtrestnejčinnosti,nepochybnebysaknejbolipriznaliajoni,

ako to urobili všetci tí, ktorí sú jej skutočnými páchateľmi, ako to vyplýva či z už právoplatného rozsudku
o odsúdení vyššie menovaných osôb, ale sčasti aj s týmto odvolaním napadnutého rozhodnutia.Je zrejmé, že by obdobne postupoval každý súdny človek, minimálne v očakávaní podstatne
miernejšieho trestu, než aký hrozí bez priznania (nazdávali sa, že by v danom prípade prichádzala
do úvahy aplikácie ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona u neho, obžalovaného ad 1/ rovnako ako aj u

obžalovanej ad 2/, minimálne však § 39 ods. 2 písm. d/Trestného zákona s tým, že obžalovaná ad 2/
nemohla ani len tušiť, že v jej prípade súd rozhodne o mimoriadnom znížení trestu). V tomto smere
odkázali aj na ich obranu prezentovanú v priebehu celého trestného konania s tým, že aj keď je pravda,
že sa rozhodli pre pasívnu formu obrany a vo veci odmietli vypovedať, ich odmietavý postoj ku skutku
kladenému za vinu vždy bol a je jasný a vyplýva napr. už aj z obsahu sťažnosti podanej voči uzneseniu

o vznesení obvinenia, ako prvého úkonu, ktorý nám patril po vznesení obvinenia, ktorú podali voči
uzneseniuovzneseníobvinenia,aleajďalšíchpísomností,čizvyhláseniaonevineatentopostojjejasný
až doposiaľ, kedy sa bránia proti rozsudku o opakovanom odsúdení aj po zrušení predchádzajúceho
rozsudku, ktorým boli uznaní vinnými. Nad uvedený rámec poukázali na tieto ďalšie skutočnosti.

Vo všeobecnej rovine namietali, že ich súd prvého stupňa uznal za vinného v podstate výlučne na

základe usvedčujúcich tvrdení ods. O. A. a nejakých nepriamych tvrdení, úvah, v zmysle ktorých sa
skutku mali dopustiť, že

niečo počul, že by sme sa mali skutku zúčastniť aj oni, čo však nikdy nepotvrdil po zákonnom poučení,
a už vôbec nie im do očí. Zvýraznili, že menovaný toto tvrdenie vyslovil v rovine hypotetickej, že de

facto mal o tom počuť, a to od H. B., ktorý to nikdy nepotvrdil, naopak, ich účasť na skutku vyslovene
poprel. Prízvukovali, že I. J. toto svoje tvrdenie nikdy nevyslovil ako nejaký razantný, presvedčivý výrok,
ale šlo o hmlisté, hypotetické vyjadrenie. Napokon zrejme aj on sám si bol veľmi dobre vedomý tejto
skutočnosti, keďže im to nikdy nepotvrdil do očí, napr. pri nejakej konfrontácii a pod., a to napriek tomu,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťahy medzi ním a H. B., bratom, obžalovaného ad 1/ sa

po skutku medzičasom značne narušili, hnevá sa naňho a už sa s ním dokonca ani nerozpráva. Je teda
zrejmé, že by mal zjavný dôvod škodiť mu a cez jeho osobu aj manželke, obžalovanej ad 2), napriek
tomu tak neučinil, resp. pri svojej nejakej skoršej výpovedi vyslovil len nejaký dohad. Udal, že neskôr,
zrejme po náležitom zákonnom poučení o. i. aj o trestných následkoch krivého obvinenia, takýto názor
(ohľadne ich viny) nevyslovil vôbec. Je potrebné podčiarknuť, že ani pri predmetnom hmlistom náznaku

o akejsi účasti na skutku nikdy nehovoril o tom, že by mal akúkoľvek priamu vedomosť o ich účasti
na ňom, teda že by nás bol pritom videl, že by vedel o prejednávaní a plánovaní skutku medzi nami a
ostatnými spoluobvinenými. Toto jeho pôvodné tvrdenie, ktoré teoreticky vyznievalo v náš neprospech,
je potrebné vnímať cez túto prizmu. Sčasti je na škodu veci, že zrejme z toho prameniacim zjavne
neštandardným spôsobom jeho (v tom čase obhajkyňa ex offo) realizovala podanie (ktorým reagujúc na

výzvu v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku) predniesla dôkazné návrhy (aspoňže tak mala učiniť),
v ktorom podaní uviedla síce usvedčujúce tvrdenia (predpokladá, že si pani obhajkyňa ani neuvedomila,
či jej titulom svojho postavenia neprislúcha kohokoľvek usvedčovať z trestnej činnosti). Pripomenul,
že pani obhajkyňa tieto tvrdenia neuviedla ani len v mene (vtedy ešte len) obžalovaného I. J., ale v
mene svojom, ale podčiarkol, že sa tak stalo ešte pred vydaním rozsudku, ktorý následne bol zrušený

a následne už ani pani obhajkyňa nepostupovala namietaným spôsobom. Podotkol, že podľa nášho
presvedčenia totiž usvedčujúce tvrdenia môže predniesť samotný svedok, či obvinený sám vo vlastnom
mene a určite nie právny zástupca/obhajca, čiže osoba, ktorá o týchto veciach ani len v teoretickej rovine
nemôže mať vedomosť. Zastávame názor, či si namietanú skutočnosť pani obhajkyňa neuvedomila a
podaním, ktorého forma a rozsah nie sú typické pre takýto druh podania, veľmi obšírne sa venuje otázke,

ku ktorej by sa titulom svojho postavenia ani nemala vyjadrovať (výzva súdu smerovala k predloženiu
dôkazných návrhov) a už vôbec nie svojimi vlastnými slovami, nie v mene svojho klienta.

Považovalizapotrebnéajsozreteľomnavyššieuvedenéprízvukovať,ževprejednávanejvecirozhodne
neboli produkované také na seba nadväzujúce priame a nepriame dôkazy, ktoré by logicky do seba

zapadali a utvárali by tak ucelenú reťaz, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nielen to, že
sme sa skutku uvedeného v obžalobe dopustili, ale ktorá by zároveň vylúčila aj možnosť spáchania
skutku iným spôsobom, či mechanizmom. Zdôraznili túto skutočnosť preto, lebo podľa ich názoru ani
ucelená reťaz do seba logicky zapadajúcich dôkazov nemôže byť podkladom na vyslovenie viny toho
- ktorého obžalovaného. Zastávame totiž názor, že na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych

a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a
usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akúkoľvekpochybnosťotom,žeskutokspáchalobžalovanýatopiatitýmskôr,ževprejednávanomprípadeexistujú
dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť
jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Aj keď sa zmieňujeme o dvoch skupinách dôkazov, je potrebné podčiarknuť, že v ich neprospech ani
nehovoria skupiny dôkazov, ale fakticky len jediný usvedčujúci dôkaz (a nie ich skupina!) v podobe
výpovede ods. O. A., ktorý v trestnej veci bol vypočutý ako svedok, hoci je zrejmé, že on sám bol
páchateľom trestnej činnosti, ohľadom ktorej vypovedal ako svedok. Je nám síce zrejmé, že v súdnej
praxitakýtopostupniejeojedinelý,avšaksútohopresvedčenia,žetakátopraxniejevmedziachzákona,

pretože páchateľ svojej vlastnej trestnej činnosti nemôže byť zároveň aj jej svedkom, a to podľa nás ani
vo vzťahu k iným osobám. Túto námietku však udávali len na okraj, pretože si myslia, že k ich odsúdeniu
došlo za výrazne väčších, úplne jednoznačných pochybení orgánov, ktoré boli činné v trestnej veci.

Nemôže byť pochýb o tom, že pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka je súd povinný prihliadnuť
najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o

ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženýmí v trestnom
konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému, prípadne aj
k poškodenému. Teda, či svedok je s obžalovaným alebo s poškodeným v priateľskom alebo v
nepriateľskom vzťahu.

Nie je bez právneho významu, že ods. O. A. v prípade usvedčenia aj ďalších akýchkoľvek osôb mohol
očakávať rôzne benefity, čo sa de facto aj stalo, a to uložením mimoriadne nízkeho trestu, napriek tomu
súd v teraz súdenej veci si neuvedomil, že O. A. v tomto prípade mal fakticky postavenie „kajúcnika“
a preto bolo uvedenej otázke venovať zvýšenú pozornosť bez ohľadu na to, že uvedený „kajúcnik“
vypovedal a bol mu poskytnutý minimálne namietaný benefit ešte spred novely Trestného poriadku.

Ako je to nepochybne, sú dané teda hneď aj viaceré skutočnosti, ktoré veľmi výraznou mierou
prinajmenšom spochybňujú hodnovernosť tvrdení O. A.. Myslia si, že by bolo úplne nadbytočné
poukázať na každý rozpor v rôznych výpovediach menovaného, tieto sú zrejmé každému, kto si prečíta
jeho výpovede, na ilustráciu uviedol dve skutočnosti. Predovšetkým dal do pozornosti, že tendencia

odsúdeného prezentovať sa v lepšom svetle je úplne jednoznačná, keď sa napr. prezentuje ako človek s
vysokým morálnym kreditom (počas skutku sa mal podľa svojho vlastného tvrdenia opýtať detí v dome,
či im komplic neublížil - pričom žiadna takáto okolnosť z výpovede domácich osôb nevyplýva; skutku sa
mal dopustiť údajne proti svojmu vlastnému presvedčeniu tak, že ods. A. B. st. mal naňho mieriť pištoľou
a mal ho držať v šachu. Ani takáto okolnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania a domáce osoby ani

k tomu nevypovedali, navyše ani popis zbrane ním nie je zhodný s jej popisom domácich osôb atď.).

Ďalej je potrebné v tomto smere poukázať aj na nelogickosť jeho tvrdení: už sme sa zmienili o tom, že je
vylúčené, aby páchatelia (zvlášť tak závažnej trestnej činnosti) spolupracovali s osobou, s ktorou majú
narušený vzťah (ods. A. B. F. a H. B.), prečo by odovzdávali značnú časť lupu práve takejto osobe, u

ktorej jasne hrozí, že ho nevráti. Do tohto radu nelogických vecí patrí aj tvrdenie, že dve osoby vošli
do rodinného domu poškodených D., pričom až dvaja mali vonku strážiť. Je to nesporne nepresvedčivé
tvrdenie, predsa na stráženie vo všeobecnej rovine úplne postačuje aj jediná osoba, prečo by sa mal
teoreticky následne deliť lup aj medzi také ďalšie osoby, ktorých účasť na trestnej činnosti nielen nebola
nevyhnutná, ale vyslovene bola nadbytočná. Je

rovnako nelogické, prečo by ako páchatelia (ak by nimi boli, hoci nimi nie sú) mali snahu ísť do trestnej
činnosti práve s človekom, s ktorým majú narušené vzťahy (s A.), naviac za skutočností, že „páchateľov
bolo dosť“ aj bez neho a skutok uvedený v obžalobe by sa dal úplne bez problémov vykonať aj bez
A., ktorý aj seba samého označuje za veľkého „bonzáka"?! Okrem toho ods. A. vypovedal, že pred
odchodom na miesto činu každá osoba, ktorá sa mala zúčastniť skutku, zamaskovala sa (aj keď je

pravda, že neskôr modifikoval svoju výpoveď a tvrdil, že obžalovaná ad 2/ sa nemaskovala) a preto je
namieste položiť básnickú osobu, aká je pravdepodobnosť, že niekto (v danom prípade on, obžalovaný
ad 1) mal strážiť v aute pred miestom ozbrojenej lúpeže zamaskovaný riskujúc tak, že ktokoľvek, kto
pôjde okolo, hneď si všime zamaskovaného človeka, čo už samo
o sebe ho usvedčí v tom, že ide o nejakého páchateľa nejakej trestnej činnosti?! Navyše ku skutku

podľa obžaloby a napadnutého rozsudku malo dôjsť dňa 15. 10. 2022 okolo 20,00 hod., čiže v sobotu,
t. j. v deň, kedy je najväčšia frekvencia ľudí v obci, najmä mladých ľudí (posedenia na diskotékach, v
baroch, v pohostinstvách), ktože by bol taký naivný (až hlúpy!), sedieť v akomkoľvek aute zamaskovaný
v obývanej a tým aj osvetlenej častí mesta?! Len na okraj dodal, že rodinný dom D. podľa údajov zgoogle maps sa nachádza v centre obce a nie kdesi za dedinou, kde nie je možné predpokladať žiadny
pohyb ľudí. Aj keď z trestného spisu nevyplýva údaj, ako dlho mal prebiehať daný skutok, podľa popisu
skutkového deja najmä C. J. (ale aj ostatnými vo veci vypočutými osobami) je možné predpokladať, že

sa zrejme jednalo len o pár minút trvajúcu akciu, aký je teda
predpoklad,žebyosoba,ktorámalavonkustrážiť,opustilabysvojestanovišteavošlabyobjektutak,ako
to tvrdil O. A. (zjavne v snahe, aby zo neho urobil nielen páchateľa, ktorý len vonku stráži, ale dokonca
páchateľa, ktorý sa skutku zúčastnil aj priamo v napadnutom objekte)?! Podotýkali, že ani toto tvrdenie
odsúdeného nekorešponduje s tvrdeniami žiadnej inej osoby v konaní vypočutej (či už v procesnom

postavení svedka alebo čo aj obvineného), hlavne však nekorešponduje ani s vykonanými iným dôkazmi
(neboli zaistené žiadne stopy, ktoré by ma spájali s miestom činu (neboli zaistené daktyloskopické,
trasologické, pachové, ale ani biologické stopy pochádzajúce odo neho). Tvrdenia O. A. nie sú súladné
ani s tým, že on mal údajne prehľadať len garáže rodinného domu, ktoré ani nenašiel a len preto
vošiel do objektu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ods. A. B. st. objekt poznal, predsa už v ňom
bol aj v minulosti, prečo by mal posielať svojho komplica do neexistujúcich garážových priestorov?!

Nezodpovedá tomu ani tvrdenie C. J., ktorý od samého začiatku skutku registroval dvoch útočníkov a
nie len jedného, ako to tvrdil O. A. v tom, že on prišiel za komplicom až následne a rovnako to nie je
súladné ani s tvrdeniami I. J., ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že ako vyšiel na poschodie, hneď
tam registroval dvoch páchateľov.

Napokon jeho tvrdenia nemajú logickú oporu ani v tom, že po skutku obžalovaní ad 1, 2/ sme mali odísť
z poľa, kde sa otváral trezor, aby im oni priniesli nejaký odev. Je zrejmé, že oni vôbec nedisponovali s
odevom, ktorý by sa mohol hodiť A. B. st, hlavne však nie O. A., ale je to tvrdenie aj vnútorne protirečivé:
ak páchatelia boli dohodnutí, že zničia svoj odev, ktorý mali oblečený v čase skutku, prečo by tak
nemali učiniť aj oni, odvolatelia, osobitne on, obžalovaný ad 1/, zvlášť so zreteľom na to, že on podľa

A. mal vojsť aj do objektu?! Menovaný sa však nezmieňuje o žiadnej takej okolnosti, teda nie o tom,
že by boli spálili ich odev aj oni. Okrem toho O. A. tvrdí, že A. B. mu mal „ukázať“, aby sa domácich
po slovensky spýtal, kde sa nachádza trezor. Nevedel si ani len predstaviť, ako je to možné ukázať
posunkami, spýtať sa čokoľvek, a to dokonca s požiadavkou, aby sa tak stalo (napr.) v maďarskom
jazyku. Považovali za nepochopiteľné, že takéto nelogické tvrdenia odsúdeného neboli postrehnuté,

resp. že im nebola venovaná vôbec žiadna pozornosť. Za týchto okolností je nepochopiteľné aj to,
prečo orgány prípravného konania, a následne aj súd, nepristúpili k verifikácii usvedčujúcich tvrdení
O. A., ktorý seba samého označuje za jedného veľkého „bonzáka“. Myslím si, že ich vinu založiť na
jeho zjavne nepresvedčivých, evidentne zavádzajúcich tvrdení, nebolo správne a rozhodne nebolo v
medziach zákona. Mali za to, že bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie znalcom z odboru psychológia

za účelom posúdenia dôveryhodnosti tvrdení menovaného (v procesnom postavení svedka) a celkom
jednoznačne bolo potrebné skúmať jeho pravdovravnosť, všeobecnú a špecifickú vierohodnosť jeho
tvrdení, sklony k bagatelizácii svojich vlastných konaní, a naopak, k agrivácii iných (aj s poukazom napr.
na jeho tvrdenie, že on má vedomosť o tom, že poškodený D. mal získať svoje peniaze nečestným
spôsobom, a to poskytovaním úžery cigánom z obce) a pod. Pochybnosti o hodnovernosti jeho tvrdení

vyvoláva aj fakt, ako komunikoval s poškodeným A. D., ktorého rovnako zavádzal a klamal mu tvrdiac,
že on o všetkom vie, vie, kde sa nachádzajú veci odcudzené poškodenému a pod., čo evidentne nebola
pravda. Taktiež nie je bez relevancie, ako sa spočiatku vyjadroval k veci, že celý skutok bol spáchaný
nami, na ktorom on nemal žiadnu účasť a len sme sa mu prišli pochváliť, ako sa nám tento dobre
vydaril. Bez ohľadu na to, že následne aj toto svoje tvrdenie korigoval a svoje výpovede prispôsoboval

aktuálnemu dôkaznému stavu, aj tu sa natíska otázka, aká je pravdepodobnosť, že páchatelia obzvlášť
závažného zločinu sa idú pochváliť s úspešnosťou svojho skutku osobe, ktorá s tým nechcela nič mať,
a to tak, že v nočnej dobe po polnoci idú komukoľvek zatrúbiť (neberúc ohľad na to, že takto zobudia
aj všetkých ľudí, ktorí bývajú v danej lokalite). Uvádzali to za účelom prezentácie, že svedok nemá
problém klamať ani vtedy, keď sú jeho tvrdenia už aj na prvý pohľad zjavne neprijateľné. Pre úplnosť

dal do pozornosti, že sám priznal svoje vzťahy ku klamaniu, napr. vo vzťahu k listu adresovanému
ods. A. B. st. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu, že sa takto navrhovaný dôkaz nevykoná, je zjavne
neakceptovateľný.

Mali tiež za to, že súd hodnotenie výpovede svedka A. nevyhodnotil správne a zákonne, keď týmto

uveril a v žiadnom prípade nie je možné sa stotožniť s názorom, že by nemali byť zistené žiadne
také skutočnosti, ktoré by jeho usvedčujúce tvrdenia spochybňovali, keďže tých skutočností je celý
rad (vrátane toho, že aj súd ustaľuje, že menovaný svoje tvrdenia menil od vznesenia obvinenia). Vo
vzťahu k nim nemá žiadnu relevanciu, či sa jeho tvrdenia ukázali ako pravdivé ohľadne miesta, kde samal nachádzať trezor a pod., ani to, že usvedčil iných páchateľov, ktorí sa následne k trestnej činnosti
kladenej im za vinu priznali. Veci, ktoré sa našli a boli zaistené v poli, ich nijako neusvedčujú, žiadna
stopa nebola na nich zaistená, ktorá by ich spájala so skutkom, ako ani s miestom činu, ale ani len s

miestom nálezu. Je úplne bez právneho významu vo vzťahu k nim, či on prijal uložený trest alebo nie
a či sa mu manželstvo rozpadlo alebo nie. Aj keď je zjavne indiferentné, či sa iní obžalovaní priznali na
základe tvrdení ods. A. alebo nie, z uvedeného vyplýva výlučne genetická snaha aj B. priznávať sa k
tomu, čoho sa dopustili, ako to učinil on obžalovaný ad 1/ aj počas mojich skorších trestných stíhaní.

Námietky týkajúce sa nehodnoverností tvrdení O. A. majú významnú oporu aj v jeho liste, ktorý napísal
z väzby ods. A. B. st. počas jeho pobytu vo väzbe, ktorý list je žurnalizovaný v spise OS v Rimavskej
Sobote sp. zn. 11 T/47/23 a ktorý sa aj pripojil a na ktorý sa aj odvolávali aj v skôr podanom odvolaní,
napriek tomu súd sa s ním nijakým spôsobom nevysporiadal. Na základe uvedeného sa im javí, že
súd vykonával dôkazy len jedným smerom, a to len tie, ktoré vyznievajú v ich neprospech, nie však
aj tie, ktoré by preukazovali vinu, prípadne by zoslabovali záver o ich vine. S takýmto postupom súdu

nesúhlasia, považujú ho za v rozpore nielen s ustanoveniami Trestného poriadku, ale aj s ich ústavnými
právami majúc za to, že ako orgány činné v trestnom konaní, tak aj v konaní pred súdom samotný súd,
majúsrovnakoustarostlivosťouobjasňovaťokolnostisvedčiaceprotiobvinenému,akoajokolnosti,ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby to umožnilo súdu spravodlivo
rozhodnúť.

Z napadnutého rozsudku napokon nevyplýva, prečo uvedené skutočnosti súd vníma inak, rovnako z
neho nevyplýva, prečo súd nerealizoval ani ďalšie dôkazné návrhy, ktoré v konaní predniesli, najmä v
podanom predchádzajúcom odvolaní a na ktorých sme zotrvali v celom rozsahu, pričom aj odvolací súd
uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s nimi. Taktiež z napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo súd

hodnotí výpoveď ods. H. B., že oni sme sa trestnej činností nedopustili, za účelovú (pričom dokonca na
HPodmietolvypovedať),keďnastranedruhejrozhodoloprijatíjehovyhlásenia,ženepopieraspáchanie
skutku. Ako teda súd hodnotí jeho tvrdenia, ako pravdivé alebo ako lživé?! Ak sú lživé, prečo prijal
jeho predmetné vyhlásenie v rozpore s ust. § 257 ods. 7 Trestného poriadku?! Taktiež namietal, že súd
v druhom odseku na strane 16 napadnutého rozsudku uvádza, že výpoveď svedka O. A. nehodnotí

ako nedôveryhodnú, majúc za to, že takéto hodnotenie dôkazu nemá oporu v intenciách Trestného
poriadku, keďže súd má uviesť, ako ten ktorý dôkaz hodnotí a nie to, ako ho nehodnotí. Aj keď je
to málo právne významné, výlučne pre úplnosť sa nestotožnili s názorom súdu (posledný odsek na
strane 17 napadnutého rozsudku), že by žiadnou stranou trestného konania nebola bývala namietaná
výška spôsobenej škody, keďže vyslovene namietali v podanom odvolaní a v konečnom dôsledku súd

aj zdieľal ich výhrady v tomto smere a výrok o náhrade škody aj v zmysle našich námietok aj modifikoval
oproti svojmu skoršiemu rozhodnutiu. Na uvedené poukazujeme len z dôvodu ilustrácie, že napadnutý
rozsudok je zjavne nepresvedčivý.

Obhajca potom v závere svojho odvolania za obžalovaných uviedol, že navrhujú napadnutý rozsudok

postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) Tr.por. zrušiť a navrhol súčasne podľa § 322 ods.
3 Tr. por. rozhodnúť priamo v odvolacom konaní tak, že obžalovaných spod obžaloby oslobodí alebo
alternatívne, aby po zrušení rozsudku postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

V dôsledku podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici určil vo veci termín verejného
zasadnutia, na ktoré sa však nik z obžalovaných nedostavil, bol prítomný len ich obhajca, ktorý však
zároveň súdu predložil návrh obžalovaných, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v ich neprítomnosti a
súčasne vyhlásili v tomto prehlásení obidvaja obžalovaní, že sa účasti na verejnom zasadnutí vyslovene
vzdávajú. Z tohoto dôvodu aj v dôsledku návrhu krajského prokurátora potom krajský súd rozhodol, že

verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti obidvoch obžalovaných.

V konečných návrhoch potom krajský prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých
jeho výrokoch za správny a zákonný a preto navrhol odvolanie obžalovaných zamietnuť.

Splnomocnenec poškodeného E. P. uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaných zamietnuť a v
súvislosti s možným duplicitným odsúdením k náhrade škody obžalovaných uviedol, že poukazuje na
to, že neprichádza do úvahy vymáhanie dvoch škôd, ale keďže očakávajú, že dobrovoľne sa škoda
neuhradí, budú sa musieť obrátiť na exekútora, kde sa bude špecifikovať výška škody v súvislosti sreálne vzniknutou škodou, takže podľa jeho názoru dá sa aj vo výroku o náhrade škody napadnutý
rozsudok potvrdiť, čo teda aj navrhol.

Obhajca obžalovaných za obidvoch obžalovaných uviedol, že on sa v celom rozsahu pridržiava
podrobne písomne zdôvodneného odvolania a v podrobnostiach naň poukazuje. Bez ďalšieho skúmania
duševného stavu, v tomto konaní svedka A., je podľa obhajcu nemožné posúdiť hodnotu hodnovernosť
jeho tvrdení, ktorý jediný jeho klientov usvedčuje. Pokiaľ sa týka náhrady škody nesúhlasí s vyjadrením
splnomocnenca poškodených, že by bolo možné škodu plniť v dôsledku dvoch exekučných titulov,

nemôže byť na ľubovôli poškodených, akú škodu od koho budú vymáhať a podľa jeho názoru ide o
prekážku rozhodnutej veci v tomto smere. Preto navrhol v celom rozsahu jeho odvolaniu za obidvoch
obžalovaných vyhovieť tak, ako to uviedli v písomnom odôvodnení odvolania.

Krajský súd v Banskej Bystrici následne na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaných A. B. a C. B. v súvislosti s uplatneným a rozhodnutým nárokom na náhradu škody voči
poškodenýmA.D.aG.D.jedôvodné,avšakodvolanievovzťahukvýrokuovineatreste,dôvodnénieje.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal tak v prvom konaní,

ako aj po zrušení veci v druhom konaní, na hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné
dôkazy, oboznámil sa podrobne s dôkazmi a to jednak, či už s výpoveďou obžalovaných a svedkov alebo
prečítaním listinných dôkazov, aj z pripojeného trestného spisu tak, aby mu to umožnilo spravodlivé
rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy potom následne aj pri zmenenej právnej
kvalifikácii v dôsledku Novely Trestného zákona správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj ich súhrne tak,

ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Okresný súd v odôvodnení na napadnutého rozsudku podrobne uviedol a to v zmysle ustanovenia § 168
ods. 1 Tr. por., ktoré skutočnosti vzal za preukázané, najmä poukázal na výpoveď svedka O. A. či už v
z prípravného konania alebo aj z konania na okresnom súde a podrobne uviedol, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel, existenciu, ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného
dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä
tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé ako okresný súd hodnotil výpoveď svedka O. A., ktorú tento urobil v

pozícii svedka v danej trestnej veci, prečo jeho tvrdeniam uveril a prečo nevzal do úvahy obranu, ktorú
vo veci produkovali obidvaja obžalovaní.

Na tomto mieste musí krajský súd konštatovať, že v podstate v priebehu celého pojednávania v uvedenej
trestnej veci, ale aj tak ako je to zrejmé z výpovedí O. A. v pozícii obžalovaného v trestnej veci, v ktorej

bol v inom konaní spolu s A. B. st. odsúdený vypovedal stále rovnako o účasti spoluobžalovaného
na danej trestnej veci. Išlo o rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/47/2023 z 26.
októbra 2023 v nadväznosti na to aj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/103/2023
z 24. januára 2024, kde bol O. A. odsúdený za v podstate totožný trestný čin ako obžalovaný A. B., ml.
a C. B. k trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne.

Z týchto výpovedí, či už obžalovaného O. A. alebo svedka O. A. teda v inom procesnom postavení v
danej trestnej veci, jednoznačne vyplýva, že počas celého konania to bol práve obžalovaný A. B. ml. a C.
B., ktorí zabezpečovali vozidlom, ktorým boli on a otec obžalovaného dovezení na miesto činu, ktorým
boli odvezení z miesta činu, v ktorom vozidle sa nachádzal aj lup, ktorý počas trestnej činnosti ulúpili.

Krajský súd v tomto smere nevidí žiadne rozpory v tvrdeniach svedka O. A., keďže o tejto skutočnosti
vždy vypovedal rovnako. Ak aj sú rozpory v jeho výpovediach, tak už v podrobnostiach a detailoch, ktoré
však nespochybňujú účasť obžalovaných na páchaní trestnej činnosti a na spolupodieľaní sa na nej.
Tieto rozpory, na ktoré poukazoval aj obhajca obžalovaných v písomných dôvodoch odvolania, nie sú
také, aby spochybnili tvrdenia svedka O. A. o účasti obžalovaných na trestnej činnosti.

Okolnosť, že O. A. svojou výpoveďou mohol mať určitý profit na tom, aký trest mu bude uložený,
nie je taká závažná, aby to mohlo nabudiť dojem, že v tomto smere účelovo vypovedá v neprospech
obžalovaných.Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto aj podľa názoru krajského súdu zodpovedajú výsledkom

vykonaného dokazovania na viacerých hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru krajského súdu je
jednoznačne a nepochybne preukázané, že obaja obžalovaní a to A. B. G.. a C. B. sa za okolností
a spôsobom zistený v skutkovej vete napadnutého rozsudku dopustili trestnej činnosti tak, ako je to
uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

V tomto smere preto správne postupoval okresný súd, keď obidvoch obžalovaných uznal vinnými z
trestnej činnosti a správne im aj diferencovane uložil tresty odňatia slobody, keď v osobe obžalovaného
A. B. ml. vyhodnotil aj jeho predchádzajúce odsúdenie aj keď v inom štáte Európskej únie a preto mu
uložil prísnejší trest ako spoluobžalovanej C. B.. V tomto smere preto krajský súd v celom rozsahu
odkazuje na podrobne a dostatočne presvedčivo uvedené odôvodnenie napadnutého rozsudku, o
ktorom odvolací súd nemal pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu

osvojuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Pokiaľ však ide o výrok o náhrade škody, ktorým boli obžalovaní zaviazaní k náhrade škody v prospech
poškodených A. D. a G. D., v tomto smere musí krajský súd v celom rozsahu dať za pravdu odvolacím
dôvodom, aj keď len stručne uvedeným obžalovanými v odvolaní, ktoré za nich podal obhajca. Je

nepochybné, že konaním obžalovaných poškodeným A. D. a G. D. vznikla trestnou činnosťou celková
škoda vo výške 47 157,80 eur. K tejto škode však už v inom konaní a to rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/47/2023 z 26. októbra 2023 potvrdeným uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 3To/103/2023 zo dňa 24.01.2024, boli zaviazaní teraz už odsúdený A. B. F.
a O. A..

Je preto nepochybné, že ak k takej istej škode, teraz už čiastočne zmenenej v tom, že časť spôsobenej
škody patrí občianskemu združeniu D. K. K., boli zaviazaní všetci štyria obžalovaní napadnutým
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 29. októbra 2024, došlo fakticky k duplicitnému
rozhodnutiu okresného súdu o tej istej škode, ku ktorej už v inom konaní boli zaviazaní k náhrade škody

iní obžalovaní.

Správne potom konštatoval v odvolaní obhajca obžalovaných a aj v jeho konečnom návrhu, že by išlo
o duplicitné rozhodnutie o tom istom nároku, kde takéto rozhodnutie je neprípustné. Krajský súd sa v
tomto smere nemohol stotožniť s argumentáciou splnomocnenca poškodených, že exekútor bude potom

rozhodovať, voči komu bude vymáhať náhradu škody, keď je jednoznačne zrejmé, že už v inom trestnom
konaní k tejto istej škode boli zaviazaní iní dvaja páchatelia, a teda nie je možné, aby tú istú škodu v
konaní uhrádzali ďalší páchatelia.

V tomto smere preto krajský súd musel výrok napadnutého rozsudku o náhrade škody v prospech

poškodených A. D. a G. D. zrušiť a postupom podľa § 329 Tr. por. a § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených
s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

V tomto konaní pokiaľ sa nedomôžu náhrady škody cestou iného právoplatného rozsudku, si budú
musieť potom vymáhať svoju škodu od obžalovaných v inom, teda civilnom konaní.

Z týchto dôvodov preto krajský súd vo veci rozhodol tak ako je to zrejmé z výroku tohto uznesenia.

Toto svoje rozhodnutie prijal Krajský súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.