Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013561
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119013561.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaných 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., 2/ D. E., A. B., nar. XX.XX.XXXX v F., 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX v F., 4/ C. I.,
nar. XX.XX.XXXX v F. a 5/ J. B., nar. XX.XX.XXXX v F., pre prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej
D. E. proti výroku o vine a treste, obžalovaného G. H. proti výroku o náhrade škody a prokurátora proti
výroku o treste obžalovaného J. B. a výroku o oslobodení obžalovaného C. I., rozsudku Okresného
súdu Trnava sp. zn. 9T/56/2019 zo dňa 16.01.2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa

08.04.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 316 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej
D. E., A. B. a vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

II. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok
vo vzťahu k obžalovanému C. I. a vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

III. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste obžalovaného J. B. a spôsobe jeho výkonu.

IV. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému

J. B., nar. XX.XX.XXXX v F., hlásený trvalý pobyt K. XX/XX, K.,

ukladá

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41
ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 (jeden) rok a 6

(šesť) mesiacov.

V. Podľa § 319 Trestného poriadku zamieta odvolanie obžalovaného G. H..

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní 1/ A. B., 2/ D. B., 3/ G. H. a 5/ J. B. uznaní
vinnými zo spáchania prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len “TZ“) spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ a výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 TZ spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ na tom skutkovom základe, že
dňa 30.09.2017 v čase cca. o 02:26 hod. v K. C. L. B. A. M. po tom, ako najskôr obžalovaný J. B. hodil
cez cestu na druhú stranu ulice smerom k poškodenému B. N. a jeho priateľke plechovku nápoja Red
Bull, poškodený B. N. prišiel ku skupine osôb, kde sa nachádzali obžalovaný J. B., obžalovaný A. B.,
obžalovaná D. B. a slovne im za to dohováral, keď po verbálnej hádke vznikla fyzická potýčka, pri ktorej

obžalovaný J. B. a obžalovaný A. B. udierali päsťami a neskôr aj kopali na zemi poškodeného B. N. do
celého tela, pričom keď to videl B. B., priateľ poškodeného úderom oboma rukami do oblasti tváre odsotil
jedného z útočníkov, ktorí na zemi napádali B. N., na čo k nemu pribehla z druhej strany bližšie neurčená
osoba a udierala ustupujúceho B. B. do rôznych častí jeho celého tela, v dôsledku čoho poškodený B. B.
spadol na zem, kde bližšie neurčená osoba už aj s obžalovaným G. H. naďalej pokračovali vo fyzických
útokoch voči rôznym častiam tela poškodeného a to päsťami, následne aj kopancami nohami spolu s

obžalovaným J. B., na čo sa B. N. zodvihol zo zeme a opäť sa rozbehol za odchádzajúcimi útočníkmi
až na Nám sv. Michala, kde pred Mliečnym barom poškodený B. N. vyvolal fyzický kontakt, pri ktorom
stratou rovnováhy spadol na zem vedľa zábradlia a tu na zemi ho kopali obžalovaný J. B., obžalovaný
A. B. a obžalovaná D. B. do rôznych častí tela, pričom spôsobili poškodenému B. N. pomliaždenie
mäkkých tkanív tváre a pravej spánkovej oblasti hlavy, zlomeninu nosných kostí s posunom kostných

úlomkov do pravej strany, zranenie ľahké, s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života
po dobu 2 týždňov, v oblasti fyzickej aktivity, náročnej manuálnej práce a dýchania cez nos a čiastočne
k obmedzeniu v zmysle psychickej aktivity a poškodenému B. B. spôsobili pomliaždeniny mäkkých
tkanív hlavy - tváre s krvným výronom v temeno - záhlavovej oblasti, v oblasti pravej strany tváre, dolnej
pery úst, podvrtnutie palca pravej ruky, záprsno-článkového kĺbu, zranenie ľahké s dobou liečenia a

obmedzenia na bežnom spôsobe života po dobu 3 týždňov pri fyzickej záťaži, manuálnej práce a činností
vykonávaných pravou hornou končatinou resp. obojručne a k obmedzeniu v zmysle psychickej aktivity.

Za to súd uložil obžalovanému 1/ A. B. podľa § 364 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4,
§ 41 ods. 1 TZ úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so skúšobnou dobou

podľa § 50 ods. 1 TZ na 24 mesiacov, obžalovanej 2/ D. B. podľa § 364 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm.
h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 TZ úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so
skúšobnou dobou podľa § 50 ods. 1 TZ na 12 mesiacov, obžalovanému 3/ G. H. podľa § 44 TZ upustil
od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá za dostatočný trest uložený rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 6T/19/2017 zo dňa 27.11.2018, právoplatný dňa 27.11.2018, a obžalovanému 5/ J. B.

podľa § 364 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 TZ súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou
podľa § 50 ods. 1 TZ na 24 mesiacov so zrušením výroku o treste uloženého obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/67/2018 zo dňa 12.07.2018, právoplatný dňa 14.08.2018.
Obžalovaným 1/, 2/, 3/ a 5/ zároveň uložil podľa § 287 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení

neskoršíchprepisov(ďalejlen„TP“)spoločneanerozdielnenahradiťškodupoškodenémuB.N.vovýške
820,80 €, poškodenému B. B. vo výške 456 € a Sociálnej poisťovni vo výške 178,60 €, poškodeného B.
N. podľa § 288 ods. 1 TP odkázal so zvyškom uplatnených nárokov na civilný proces.

Obžalovaného 4/ C. I. podľa § 285 písm. c) TP oslobodil spod obžaloby pretože nebolo dokázané, že

skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podali v lehote odvolanie obžalovaná 2/ D. E., A. B., obžalovaný 3/ G. H. ako
i prokurátor.

Obžalovaná E. podala odvolanie na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku proti výroku o vine
a treste, pričom ho do rozhodnutia odvolacieho súdu nijako nezdôvodnila.

Obžalovaný H. podal odvolanie výlučne proti výroku o náhrade škody, ktoré odôvodnil prostredníctvom
obhajcu podaním zo dňa 06.06.2024. Nesúhlasí s výpočtom jednotlivých bodov vo vzťahu k znaleckému

posudku MUDr. Pamulu ani so závermi v rámci znaleckého poudku v kontexte s výpočtom priznanej
náhradyškody.Vyčísleniepovažujezanesprávne,nezodpovedajúcezraneniampoškodených.Navrhuje
napadnutý rozsudkom vo vzťahu k výroku o náhrade škody rušiť a vrátiť vec na nové konanie.Prokurátor podal odvolanie proti výroku o vine (oslobodení) obžalovaného I. a proti výroku o treste
obžalovaného J. B., ktoré odôvodnil podaním doručeným dňa 09.04.2024. U obžalovaného J. B.
je z odpisu registra trestov zrejmé, že ani 4 roky po uplynutí skúšobnej doby nebolo rozhodnuté

o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe, nemá ďalší záznam v registri trestov ani nebola na
hlavnom pojednávaní oboznámená žiadna taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že sa v skúšobnej
dobe neosvedčil. Má preto za to, že o obžalovaného J. B. platí zákonná fikcia, že sa osvedčil
v skúšobnej obe podmienečného odsúdenia uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Nitra
sp. zn. 4T/67/2018, a preto za stíhaný skutok je potrebné uložiť samostatný trest, a nie súhrnný.

U obžalovaného I. poukázal na rozpor vo výpovediach, keď obžalovaný I. vypovedal, že chlapca, ktorý
sa bil s obžalovaným A. B. na zemi chytil a odstrčil a ako ich rozbraňoval, tak ho ten chalan udrel a on mu
to vrátil a zhodil ho na zem. Naproti tomu obžalovaní A. B. vypovedal, že ako odchádzal po konflikte od
poškodeného N., rozbehol sa za nimi N. kamarát B. a chcel ho udrieť, obžalovaný I. stál vonku a bránil ho
a vznikla medzi nimi potýčka, ktorú už nesledoval. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný I. zasiahol do
konfliktu v čase, keď obžalovaný A. B. vôbec nebol bitý, nebol na zemi a ani ho poškodený B. nezasiahol.

Poškodený B. síce nevedel s istotou opoznať obžalovaného I. ako útočníka, ale poškodený N. vo vzťahu
k obžalovanému I. uviedol, že tam bol a že na nich útočil. Priebeh skutku je zaznamenaný na kamerovom
zázname, na ktorom vidieť, že všetci útočníci sa aktívne zapojili do konfliktu a nikto z nich konflikt iba
nerozbraňoval. Aj keď obžalovaný I. sa vyjadril, že zo záznamu nevyplýva, že by niekoho buchol, je na
nich vidieť, ako útočil na poškodeného B.. Na základe predložených dôkazov je zrejmé, že obžalovaný

I. sa skutku dopustil. Navrhuje preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) TP zrušiť
vo vzťahu k obžalovanému J. B. a podľa § 322 ods. 2 TP sám rozhodnúť, vo vzťahu k obžalovanému
I. podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) TP zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 TP vrátiť
vec Okresnému súdu Trnava na nové rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný I., Závery súdu považuje za
správne a navrhuje odvolanie zamietnuť.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,
obžalovaného H. a obhajcov obžalovaných H. a I.. Obe strany zotrvali na podanom odvolaní.

Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 TP preskúmal dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316
ods. 1 TP a pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov v rozsahu vytýkanom odvolaniami, ako aj v rozsahu
chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP.

Odvolanie obžalovanej E.

Keďže obžalovaná E. svoje odvolanie neodôvodnila, preskúmal odvolací súd rozsudok v jej časti najprv
z dôvodov odôvodňujúcich zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Uvedené ustanovenie upravuje tri

závažné procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ktoré ak odvolací súd zistí, nemôže vec meritórne
preskúmať, nemôže ani tieto pochybenia sám napraviť, ale musí zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd musí na
tieto pochybenia prihliadnuť aj vtedy, ak ich odvolateľ vôbec nenamietal.

Súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie dňa 23.11.2023 v neprítomnosti obžalovanej D. E.
podľa § 252 ods. 2 TP, keď uviedol, že predvolanie jej bolo doručené fikciou v zmysle § 66 ods. 3
TP. Na pojednávaní vykonal výsluch svedka N., prečítal zápisnice o výpovediach svedkov B. a K.,
prečítal znalecký posudok znalca MUDr. Pamulu ako i oboznámil listinné dôkazy. Prdvolanie na hlavné
pojednávanie doručoval súd prvého stupňa na adresu v Rakúsku, ktorú oznámila obžalovaná na

doručovanie písomností. Zásielka sa vrátila z uvedenej adresy s poznámkou „unclaimed“ (neprevzatá).

V zmysle § 66 ods. 1 písm. a) TP súd obligatórne doručuje predvolanie obžalovanému do vlastných
rúk. Aby bolo možno považovať zásielku za doručenú, aj keď si ju adresát nevyzdvihne, musia byť
splnené podmienky uvedené v § 66 ods. 3, ods. 4 TP. Keďže zásielka nebola súdu vrátená z dôvodu,

že by adresát bol neznámy, ale z dôvodu, že si zásielku prevzal, musia byť na uplatnenie fikcie
doručenia v tomto prípade splnené podmienky uvedené v § 66 ods. 3 TP. V zmysle uvedeného
ustanovenia je podmienkou uplatnenia fikcie doručenia uloženie zásielky u orgánu, ktorý zásielku
doručuje, a upovedomenie adresáta o novom dni a hodine doručenia, V prípade neúspešnosti aj tohtopokusu musí byť písomnosť uložená na pošte alebo orgáne obce a adresát sa musí upovedomiť , kde
a kedy si zásielku musí vyzdvihnúť. Následne sa po 3 pracovných dňoch považuje zásielka za doručenú.

Uvedený postup musí byť dodržaný, aby mohlo dôjsť k uplatneniu fikcie doručenia, pričom zvyčajne jeho
dodržanie vyplýva z doručenky, ktorá predstavuje úradnú listinu. V danom prípade však z doručenky
vrátenej zásielky dodržanie uvedeného postupu nevyplýva. Na predmetnej doručenke absentuje údaj
o tom, že by bol vykonaný opakovaný pokus o doručenia, ako aj o tom, že by bola zásielka uložená na
pošte. Pre absenciu uvedených náležitostí nie je možné uvedené predvolanie považovať za doručené,

keď si ho obžalovaná neprevzala.

Na uvedené nadväzuje splnenie podmienok na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti
obžalovaného.Podmienkynavykonaniehlavnéhopojednávaniavneprítomnostiobžalovanéhouvedené
v § 252 ods. 2 TP musia byť splnené kumulatívne a jednou z týchto podmienok je aj riadne a včasné
predvolanie obžalovaného. Keďže v tomto prípade nedošlo pre nemožnosť uplatnenia fikcie doručenia

k riadnemu a včasnému predvolaniu obžalovanej E., neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie
hlavného pojednávania v jej neprítomnosti a odvolací súd musel napadnutý rozsudok v jej časti zrušiť
a vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude vo vzťahu k obžalovanej E. zopakovať relevantné

dôkazy, vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2023, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti
obžalovanej, hoci na to neboli splnené podmienky, a opätovne rozhodnúť vo veci.

Odvolanie obžalovaného H.

V časti obžalovaného H. nezistil odvolací súd dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 TP
a pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP, preto preskúmal napadnutý rozsudok o náhrade škody
v rozsahu vytýkanom odvolaním, ako i v rozsahu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 TP.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie o náhrade. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne
dokazovanie, čo nakoniec nebolo ani odvolaním vytýkané.

Odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti zodpovedná zákonným požiadavkám vyplývajúcich z

ustanovenia § 168 TZ a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožnil a odkazuje naň.
Pri určení výšky náhrady škody vychádzal okresný súd z výšky uplatnených nárokov jednotlivých
poškodených a náhradu škody priznal vo výške, ako vyplynula z vykonaného dokazovania.

Výška nároku Sociálnej poisťovne nebola podaným odvolaním ani výslovne vytýkaná a aj odvolací

súd konštatuje, že vychádza z výšky nemocenských dávok vyplatených poškodenému B., ako boli
preukázané na hlavnom pojednávaní.

Výšky nárokov poškodených N. a B. pozostávajú z náhrady škody na zdraví, ako boli určené znalcom
MUDr. Pamulom. Obžalovaný H. iba všeobecne uviedol, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí,

avšak neuviedol, v čom konkrétnom vidí chyby určenia výšky škody. Iba nesúhlas s výrokom o náhrade
škody neznemená, že takýto výrok je chybný alebo nezákonný.

Obžalovaný v odvolaní uviedol bez kontextu dve rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré s napadnutím
výrokom nijako bližšie nesúvisia. V rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/464/2015 a sp. zn. 8Cdo/46/2018 sa

súd zaoberá zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nebolo v tomto prípade
uplatnené a znalec priznával body iba za spôsobené zranenia.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd zamietol podané odvolanie ako nedôvodné.

Odvolanie prokurátora v časti obžalovaného J. B.

Súd prvého stupňa pochybil, keď obžalovanému ukladal súhrnný trest pri zrušení výroku o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/47/2018. Ako totiž vyplýva z odpisu registra trestovobžalovaného, tento má v ňom jeden záznam za odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nitra
sp. zn. 4T/47/2018 zo dňa 12.07.2018, právoplatný dňa 14.08.2018, na podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou na 1 rok do 15.08.2019.

Odpis registra trestov je verejnou listinou a pre jeho obsah platí zákonná fikcia správnosti, teda že
informácie v ňom uvedené sa považujú za správne, kým nie je dokázaný opak. Keďže odpis neobsahuje
záznam o neosvedčení sa obžalovaného J. B. v skúšobnej dobe, ani záznam o žiadnom ďalšom
odsúdení, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykladať predmetný záznam v zmysle § 50 ods. 5, ods.

6TZoosvedčenísazozákonapreplynutiečasu.Vdanomprípadevčaserozhodovaniaprvostupňového
súdu uplynuli od skončenia skúšobnej doby už vyše 3 roky, teda bezpečne uplynula aj dlhšia 2 ročná
doba pre rozhodnutie o osvedčení podľa § 50 ods. 6 TZ. Aj vzhľadom k tomu, že v predmetnom
konaní bol obžalovaný kontaktný a neviedlo sa o ňom konanie proti ušlému, možno dospieť k záveru,
že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn.
4T/47/2018 v čase vyhlásenia rozsudku s istotou osvedčil.

Keďže súhrnný trest nemožno v zmysle § 42 ods. 3 TP ukladať vo vzťahu k skorším odsúdeniam,
ak sú povahy, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, čo predstavuje v zmysle § 50 ods.
7 TZ aj prípad osvedčenia v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody,
porušil súd prvého stupňa zákon, keď takýto trest ukladal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté

rozhodnutie v tejto časti zrušil a na podklade správne zisteného skutkového stavu sám rozhodol o treste
obžalovaného J. B..

V odpise registra trestov má obžalovaný spomenutý 1 záznam za odsúdenie trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/47/2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 TZ na podmienečný

trest odňatia slobody, v ktorom sa osvedčil.

Súd mohol obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 2 prečinov v zákonnej
sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 T, a
to do 3 rokov. U obžalovaného zistil súd jednu poľahčujúcu okolnosť – priznal sa k spáchaniu trestného

činu a úprimne ho oľutoval, a zistil 1 priťažujúcu okolnosť – spáchal viac trestných činov.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný už bol v nedávnej minulosti súdne trestaný, a napriek tomu
sa dopustil trestnej činnosti, nepovažoval súd za vhodné a postačujúce ukladanie alternatívneho trestu
a uložil mu trest odňatia slobody. Pri určení výmery trestu prihliadol súd na postoj obžalovaného ku

skutku, ku ktorému sa priznáva, ako i na časový odstup od jeho spáchania, počas ktorého nebol
odsúdený za páchanie žiadnej ďalšej trestnej činnosti, a uložil mu trest v spodnej hranici trestnej sadzby.
Zároveň pre uvedený odstup času, život obžalovaného pred spáchaním skutku ako i po jeho spáchaní
mal súd za to, že na dosiahnutie účelu trestu postačí jeho podmienečné odoženie. Skúšobnú dobu
z týchto dôvodov určil na spodnej hranici v dĺžke 1 rok a 6 mesiacov.

Odvolanie prokurátora v časti obžalovaného C. I.

Oslobodzujúci výrok v časti obžalovaného I. odôvodnil okresný súd pochybnosťami, či skutok spáchal.
Samotný obžalovaný uviedol, že poškodeného B. zasiahol z dôvodu, že bránil obžalovaného B..

Žiadny z poškodených obžalovaného I. neoznačil za aktívneho útočníka, ale že sa snažil rozbraňovať
konflikt. Na kamerových záznamoch nie je možné jednoznačne rozoznať a identifikovať obžalovaného
I., pretože zo žiadnej z výpovedí svedkov alebo obžalovaných nevyplýva, aká bola jeho prípadná
miera účasti na konflikte. Príslušník PZ síce označil jednu osobu ako obžalovaného I. na základe
oblečenia, ale dôkazy o konkrétnej identifikácii súd nemal. Nebol navrhnutý výsluch príslušníka PZ,

ktorý vykonal analýzu kamerových záznamov, kamerové záznamy neboli prehraté v prítomnosti svedkov
a absentovala rekognícia bezprostredne po konflikte.

Napriek tomu okresný súd ustálil v bode 53. svojho odôvodnenia, že obžalovaný I. udrel jedného
z poškodených pri obrane obžalovaného B.. Okresný súd sa však nevysporiadal s tým, prečo by takéto

konanie nemalo napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) TZ. Vzhľadom na nižšie uvedenú neúplnosť skutkových zistený krajský súd iba všeobecne uvádza,
že napadnutie iného na mieste verejnosti prístupnom predstavuje spáchanie prečinu výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a) TZ, ak nie sú prítomné okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu podľa § 24 a nasl.
TZ, resp. sa neuplatní materiálny korektív v zmysle § 95 ods. 2 TZ.

Je možné súhlasiť s tvrdením súdu prvého stupňa, že dôkazné bremeno na preukázaní viny a tým
i dôkazná iniciatívna leží primárne na obžalobe, neznamená to však absolútnu pasivitu súdu vo vzťahu
k dokazovaniu. V zmysle § 2 ods. 11 TP súd môže vykonať i dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a v zmysle
§ 241 ods. 1 písm. l) TP, obdobne § 244 ods. 1 písm. k) TP, súd určuje nielen rozsah, ale aj spôsob
dokazovania.

Vzhľadom na kontradiktórnu formu procesu a postavenie súdu v ňom je potrebné pristupovať
k oprávneniu súdu vykonávať nenavrhnuté dôkazy nanajvýš zdržanlivo. Keď však v danom prípade mala
obžaloba na základe oboznámeného kamerového záznamu za preukázané, že sa na ňom nachádza
osobaobžalovanéhoI.,asúdtozapreukázanénemal,bolopovinnosťouokresnéhosúduvypočuťktomu
osobu,ktorámalaobžalovanéhoI.nazáznameopoznať.Vtakomtoprípadenemožnoočakávaťdôkaznú

iniciatívu od obžaloby, ktorá nemá ako vedieť, že súd na zázname, na rozdiel od nich, obžalovaného
neopoznal.

Pod spomenutý spôsob vykonania dôkazu možno v tomto prípade podradiť aj to, za prítomnosti,
ktorých svedkov bude kamerový záznam prehratý, aby mohli označiť jednotlivých účastníkov. Je iba na

zvážení súdu, bez návrhovej povinnosti strán, v prítomnosti ktorých svedkov záznam prehrá za účelom
správneho zistenia skutkového stavu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že identifikácia osôb
na základe výzoru sa realizuje nielen znaleckou formou, ale aj neznaleckou formou, keď je subjektom
uskutočňujúcim proces identifikácie laik – svedok (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 329/2021 z 24.05.2023).

Vzhľadom na uvedené nebolo jednoznačne ustálené, v akom rozsahu sa obžalovaný I. zúčastnil na
skutku. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude vypočuť ako svedka E. O. P. k okolnostiam
opoznania obžalovaného I. na kamerových záznamoch zo skutku a prehrať kamerový záznam za
prítomnosti svedka, ktorý vypovedal o prítomnosti obžalovaného na mieste činu – B. N., a konfrontovať

ho so záznamom, aby označili obžalovaného I..

Skutkový stav okresný súd zisťoval aj z nezákonného dôkazu, keď oboznámil ako listinný dôkaz úradný
záznam(body18.2a18.4odôvodnenianapadnutéhorozsudku).Úradnýzáznamjevzásadelenzáznam
o postupe polície informatívnej povahy. Nie je ako dôkaz prípustný na hlavnom pojednávaní (uznesenie

Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 2 To 34/2005 publikované v časopise Soudní rozhodnutí pod č. 7/2005,
s. 270, príp. R(ČR) 45/1994), čo konvenuje aj ostatným záverom rozhodovacej praxe (pozri napr. R
17/1997, resp. R 26/1989). Úradný záznam spísaný príslušníkmi Policajného zboru preto nemožno
považovať za dôkaz použiteľný v trestnom konaní, a tak ho nie je možné oboznámiť na hlavnom
pojednávaní jeho prečítaním ako listinný dôkaz. Ak chce súd vychádzať z obsahu úradného záznamu,

musí jeho spracovateľa vypočuť ako svedka v konaní.

Následne na základe správne zisteného skutkového stavu na základe zákonných dôkazov okresný súd
ustáli, či obžalovaný svojím konaním naplnil znaky niektorého zo stíhaných trestných činov, alebo iného
trestného činu, a ak áno, či bol spáchaný formou spolupáchateľstva alebo samostatne.

Nemenej dôležitou povinnosťou okresného súdu bude rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodniť
tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany
trestného konania a preskúmateľné v rámci odvolacieho konania.

Rozsudok bol vo všetkých výrokoch prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.