Rozsudok – Majetok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010870
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6923010870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov

JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trestne stíhaného pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods.
2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 06.08.2024, prejednal na verejnom zasadnutí dňa
8. apríla 2025 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko
Revúca, sp. zn. 19T/72/2023-596 zo dňa 20.05.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu
Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, sp. zn. 19T/72/2023-596 zo dňa 20.05.2024 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXXX/XX, C., starobného dôchodcu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca sp. zn. 2 Pv 103/22/6608-62, EEČ:
2-48-407-2023 zo dňa 19.12.2023, ktorou mu bolo kladené za vinu, že

28. októbra 2020 uzavrel ako štatutárny zástupca spoločnosti JJPV s.r.o. C., D. XXXX/XX, IČO:
53 197 887 s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca Dohodu B. XX/XX/XXX/XX o poskytnutí
finančnéhopríspevkunapodporuvytváraniapracovnýchmiestvrámciprojektu„Pracuj,zmeňsvojživot“,
nazákladektorejÚradpráce,sociálnychvecíarodinyRevúcadňa11.11.2020poskytolspoločnostiJJPV

s.r.o. Revúca finančný príspevok v celkovej výške 7.336,44 eur na financovanie pracovného miesta po
podpornú dobu šiestich mesiacov pri celkovom udržaní pracovného miesta po dobu najmenej deviatich
mesiacov už bez poskytnutia príspevku po uplynutí podpornej doby šiestich mesiacov, pričom pracovné
miesto bolo v rozhodujúcom období šiestich mesiacov od mesiaca november 2020 do mesiaca máj 2021
financované len do výšky 2.448,44 eur, zvyšnú časť poskytnutého príspevku nepoužil v rozhodujúcom
období šiestich mesiacov na financovanie pracovného miesta, ale túto pomernú časť poskytnutého
príspevku vo výške 4.888,- eur napriek výzve Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa

07.12.2021 doposiaľ nevrátil a poskytnutý príspevok použil na nezistený účel, čím konal v rozpore
s článkom IV. odsek 1 Dohody č. XX/XX/XXX/XX a svojim konaním spôsobil štátnemu rozpočtu
Slovenskej republiky v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, Gen. Viesta 1103/4,
IČO: 30 794 536 majetkovú škodu vo výške 4.888,- eur,

čím mal spáchať zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona
účinného do 06.08.2024,

pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, sp. zn.
19T/72/2023-596 zo dňa 20.05.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu subvenčného

podvodu podľa § 225 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 06.08.2024 (ďalej len „v
relevantnom znení“) na rovnakom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený.

Za to bol podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu

bol podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky určenú podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri
súčasnom uložení probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň mu bola podľa
§ 51 ods. 2, ods. 4 písm. h/ Trestného zákona uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu výcviku

alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca,
Gen. Viesta 1103/4, IČO: 30 794 536 odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na konanie pred
príslušným orgánom.

Okresný súd považoval vinu obžalovaného, ktorý ju v priebehu celého trestného konania popieral,
za preukázanú na základe dôkazov vykonaných v súlade s § 2 ods. 19 Trestného poriadku na
hlavnom pojednávaní (výsluch obžalovaného, svedkov, listinné dôkazy), ktorých obsah podrobne
opísal na stranách 3 až 12 a skutkové a právne závery z nich vyplývajúce na stranách 14 až 16

prvostupňového rozsudku. Považoval za nepochybne preukázané, že finančný príspevok zo štátneho
rozpočtu poskytnutý obžalovanému vo výške 7 336,44 Eur na základe Dohody č. 20/30/54X/12
o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest v rámci projektu „Pracuj,
zmeň svoj život“ – Aktivita č. 3 Podpora zamestnávania UoZ – Opatrenie č. 2 podľa § 54 ods. 1 písm.
d) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov pre subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť (ďalej len „Dohoda“) uzavretej
s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej (ďalej len „ÚPSVaR“) na vytvorenie jedného
pracovného miesta a úhradu 85% z celkovej ceny práce (najviac 1 222,74 Eur) prijatého zamestnanca
v priebehu podporovaného obdobia šiestich mesiacov s povinnosťou udržania pracovného miesta bez
poskytnutia príspevku ešte tri mesiace (článok V. bod 6, 7), obžalovaný v celkovej, v odôvodnení

rozsudku špecifikovanej sume 4 888,- Eur, použil na iný ako určený účel, pretože v rozhodujúcom
období podpornej doby šesť mesiacov od vzniku pracovného pomeru (od 04.11.2020 do 03.05. 2021) na
vytvorené pracovné miesto použil len 2 448,44 Eur a jeho zvyšnú časť napriek výzve ÚPSVaR nevrátil,
čím spôsobil štátnemu rozpočtu v zastúpení ÚPSVaR škodu vo výške 4 888,- Eur (väčšiu škodu).
Obžalovaný pritom nevyužil možnosť navrhnúť zmeny v uzavretej Dohode v zmysle jej článku VII., bod

1,2 v súvislosti s pandemickou situáciou Covid 19. Poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný riadne
a včas nereagoval na výzvy ÚPSVaR na predloženie dokladov preukazujúcich vynaložené náklady na
úhradu mzdy zamestnanca a úhradu preddavku na poistné a ÚPSVaR neupovedomil o prevode svojho
celého obchodného podielu v spol. JJPV s.r.o. Revúca na iný subjekt, čím porušil článok VII. bod 6.
Dohody.

Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt
svojím úmyselným konaním vo forme nepriameho úmyslu porušil záujem chránený Trestným zákonom
(ochrana finančných prostriedkov tvoriacich štátny rozpočet), keď poskytnuté verejné prostriedky použil
v rozpore so zmluvne dohodnutými podmienkami, hoci vedel, že svojím konaním môže porušiť zákonom

chránený záujem a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie voči všetkým jeho výrokom priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní zo dňa 20.05.2024, ktoré následne prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil
podaním zo dňa 29.07.2024. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, pretože okresný súdnesprávne právne posúdil naplnenie skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa §
225 Trestného zákona, pretože jeho objektívna a subjektívna stránka neboli naplnené.

V podstatnom argumentoval, že hoci trestný čin subvenčného podvodu patrí do kategórie blanketových
skutkových podstát, ktoré odkazujú na použitie osobitného právneho predpisu, okresný súd v rozsudku
neuviedol konkrétny právny predpis, v rozpore s ktorým mal použiť získaný príspevok (poskytnutý
bol vo výške 7 336,44 Eur) na podporu vytvorenia pracovného miesta a jeho udržania po dobu
minimálne 9 mesiacov a mal za to, že v skutkovej vete uvedený článok IV. bod 1 Dohody sa za

právny predpis nepovažuje. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že časť poskytnutého príspevku
vo výške 4 888,- Eur použil na nezistený účel, pretože ho v súlade s Dohodou použil na vytvorenie
jedného pracovného miesta a financovanie celkovej ceny práce zamestnanca do výšky 85%. Za
obdobie od 04.11.2020 do 20.09.2021 boli jeho celkové náklady na novo prijatého zamestnanca
8 368,28 Eur, z čoho 85% činí 7 113,04 Eur. Vytvorené pracovné miesto udržal dlhšie ako 9 mesiacov
s tým, že od 04.11.2020 do 12.04.2021 zamestnával p. E. F., od 11.05.2021 do 13.05.2021 p. G.

F. a od 13.05.2021 do konca septembra 2021 p. H. G., čím splnil zmluvne dojednanú povinnosť
podľa článku I. Dohody. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by poskytnutý finančný
príspevok použil na iný ako dohodnutý účel. Vytvorené pracovné miesto udržal po dobu deviatich
mesiacov, teda splnil zmluvne dojednanú povinnosť. Poskytnutý finančný príspevok použil na vytvorené
pracovné miesto v období od 04.11.2020 do 20.09.2021 s tým, že v období od 04.11.2020 do

03.05.2021 ho nemohol vyčerpať z dôvodu práceneschopnosti zamestnankyne E. F., ošetrovanie člena
jej rodiny, resp. pre dočasné neobsadenie pracovného miesta od 12.04.2021 do 11.05.2021. S ohľadom
na svoje predchádzajúce skúsenosti, elektronickú komunikáciu s ÚPSVaR a objektívnu nemožnosť
použiť poskytnutý príspevok na financovanie pracovného miesta v celosti v období šiestich mesiacov
v dôsledku opatrení súvisiacich s pandemickou situáciou Covid 19, bol presvedčený, že vytvorené

pracovné miesto môže z poskytnutého príspevku finančne podporovať počas celých deviatich mesiacov.

V ďalšej časti odvolania poukázal na zmenu Trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024, ktorá má
vplyvnaprávnukvalifikáciuskutku,ktorýjepredmetomobžaloby.Uviedol,žepokiaľajporušilpodmienky
Dohody z hľadiska časového obdobia, v ktorom financoval vytvorené pracovné miesto z poskytnutého

príspevku, nešlo podľa článku VI. bod 3. o závažné porušenie podmienok Dohody, ale prípadne len
o porušenie finančnej disciplíny v zmysle článku V. bod 12. Dohody, pričom v takom prípade je na
konanie oprávnený Úrad vládneho auditu v správnom konaní a zdôraznil, že trestné právo by nemalo
suplovať iné právne odvetvia.

Žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Trestného
poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku oslobodil spod obžaloby, pretože skutok, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je trestným činom.

Na výzvu okresného súdu poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca k odvolaniu

obžalovaného uviedol, že v Dohode boli jasne stanovené pravidlá, ktoré mal zamestnávateľ dodržať,
vrátane udržania pracovného miesta po uplynutí podpornej doby s tým, že z jej logického a jazykového
výkladu vyplýva, že doba zachovania pracovného miesta nasleduje až po dobe podporovania
pracovného miesta zo strany úradu práce. Finančný príspevok bol v rámci projektu „Pracuj, zmeň svoj
život“ zamestnávateľovi poskytnutý jednorázovo na obdobie 6 mesiacov a na konci podporovaného

obdobia mal povinnosť vrátiť na účet úradu rozdiel medzi poskytnutou a vyplatenou sumou príspevku.
Zotrval na stanovisku, že zamestnávateľ porušil podmienky uzavretej Dohody, keď nevyčerpanú časť
poskytnutého príspevku vo výške 4 888,- Eur nevrátil úradu do 30 dní od doručenia výzvy na jeho
vrátenie.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v zákonnej lehote podľa § 309 ods. 1 Trestného
poriadku proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Následne po zistení, že nedošlo k vzdaniu sa

právanapodanieodvolaniaaanikspäťvzatiupodanéhoodvolania,nepostupovalpodľa§316Trestného
poriadku, ale v intenciách § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania,
ktorý jeho vydaniu predchádzal. Mal na zreteli aj svoju povinnosť prihliadať aj na prípadné chyby, ktoréneboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods.
1 Trestného poriadku, pričom také chyby nezistil a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo
podané dôvodne.

Vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktorom sa obhajca obžalovaného pridržiaval dôvodov písomne
podaného odvolania a zdôraznil, že poskytnutý finančný príspevok nebol použitý na iný než dohodnutý
účel, akurát bol použitý v 9-mesačnej, a nie v 6-mesačnej lehote, čo však podľa jeho názoru nenapĺňa
skutkovú podstatu trestného činu, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného. Zdôraznil, že na jeho

dopyt, akým spôsobom má zabezpečiť plnenie záväzkov z uzavretej Dohody počas pandémie Covidu,
mu bolo e-mailom oznámené, že má dodržať 9-mesačnú lehotu, ktorú aj dodržal. Navrhol, aby ho
odvolací súd oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Zástupca krajského prokurátora považoval obranu obžalovaného za účelovú. Aj keď vo veci nepodal
odvolanie, vzhľadom na zmenu právnej úpravy s účinnosťou od 06.08.2024 navrhol, aby odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a rozhodujúc vo veci sám uznal vinu
obžalovaného v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona v aktuálnom znení a uložil mu trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, eventuálne mu uložil peňažný trest,
vzhľadom k tomu, že doposiaľ nebol súdom trestaný.

Obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenie svojho obhajcu. Uviedol, že vo veci sa necíti byť vinný, pretože
poskytnutý príspevok použil na určený účel.

Podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, rovnako ako v odseku 1 sa
potrestá, kto získanú dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu

verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu
obce použije na iný ako určený účel.

Podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, odňatím slobody na tri roky až
desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním väčšiu

škodu.

Subvenčný podvod je špecifickým druhom podvodu. Jeho objektom je cudzí majetok pochádzajúci
zpresnedefinovanýchrozpočtovalebofondov,ktorésúTrestnýmzákonom osobitnechránené.Dotácie,
subvencie,príspevkyaleboinéplneniazuvedenýchzdrojovmožno poskytnúťibanazákladevšeobecne

záväzného právneho predpisu. Na to, aby konanie páchateľa bolo trestné, je potrebné, aby páchateľ
(konaním, opomenutím alebo konkludentne) vylákal od oprávneného subjektu niektoré z uvedených
plnení tým, že predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade s príslušným zákonom alebo osobitným
právnym predpisom, ktoré určujú spôsob a podmienky ich poskytovania (objektívna stránka uvedeného
trestného činu). Z hľadiska naplnenia jeho subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom

v zmysle § 225 ods. 2 sa postihuje samotné použitie oprávnene získaného plnenia na iný ako určený
účel, teda na účel, ktorý je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Na naplnenie jeho
subjektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ (subjekt trestného činu, teda ten, kto dotáciu, subvenciu,
príspevok... zo štátneho rozpočtu,... použije na iný ako určený účel) už v čase uzavierania zmluvy/
dohody o poskytnutí dotácie, subvencie... konal v úmysle takto získané finančné prostriedky použiť na

iný ako určený účel (priamy úmysel) alebo, aby konal aspoň s vedomím, že ich nebude môcť použiť
na dohodnutý účel (nepriamy úmysel) a bol s tým uzrozumený, teda sa vyžaduje vedomostná aj vôľová
zložka psychického vzťahu k páchateľa k podstatným prvkom tohto trestného činu. Výška spôsobenej
škody v zmysle § 225 ods. 4 Trestného zákona je znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného
činu subvenčného podvodu, na naplnenie ktorej postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti, teda absencia

vôľovej zložky psychického vzťahu páchateľa k spôsobeniu väčšej škody, avšak jej vznik musí byť vždy
v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa uvedeným v odsekoch 1, 2 a 3 § - u 225 Trestného zákona.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku; nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných
dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa § 119 ods. 1, písm. a) až g) Trestného poriadku; v trestnom konaní treba dokazovať najmä, či sa
stal skutok a či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, závažnosť činu
vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určeniedruhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia, následok a výšku škody
spôsobenú trestným činom, výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie,
povahu, stav a cenu, majetkové pomery na účely odňatia výnosom z trestnej činnosti.

V posudzovanej veci sa prvostupňový súd citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil. Po
splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil odvolací súd chyby v
napadnutých výrokoch prvostupňového rozsudku, pretože sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a jeho rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zákona,

keď uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby napriek tomu, že v nej opísaným konaním
obžalovaného neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý mu bol kladený
za vinu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za spáchanie trestného činu v zmysle
podanej obžaloby, je nevyhnutným predpokladom naplnenie všetkých zákonných znakov jeho skutkovej

podstaty, teda aj preukázanie úmyselného konania obžalovaného bez dôvodných pochybností, že už
v čase uzatvárania Dohody mal v úmysle takto získané finančné prostriedky nepoužiť na dohodnutý
účel (priamy úmysel) alebo, že si bol aspoň vedomý toho, že ich nebude môcť použiť na určený účel
(nepriamy úmysel) a pre prípad, že k tomu dôjde, bol s tým uzrozumený, teda, že svojím vedomým
konaním uviedol v čase uzatvárania Dohody poskytovateľa finančného príspevku do omylu ohľadom

použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Na prípadné zavinenie obžalovaného a jeho formu treba
usudzovať zo všetkých vykonaným dokazovaním preukázaných konkrétnych okolností, za ktorých mal
byť trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov, ktoré sú z tohto hľadiska významné, napr. či v zmysle
uzavretej Dohody vytvoril v určenej lehote nové pracovné miesto, či ho preukázateľne financoval
z poskytnutého finančného príspevku, teda, či zamestnancovi poskytol mzdu, či za neho plnil odvodové

povinnosti, resp. z akého dôvodu ich neplnil, či a z akého dôvodu došlo k preobsadeniu vytvoreného
pracovného miesta, či toto udržal deväť mesiacov podľa Dohody, či vrátil nevyčerpanú časť príspevku,
resp. z akého dôvodu ju nevrátil a pod., čo v danej veci aj bolo predmetom dokazovania. Okresný
súd vykonaným dokazovaním správne zistil, že po uzavretí Dohody ÚPSVaR obžalovanému poskytol
finančný príspevok vo výške 7 336,44 Eur, obžalovaný v dohodnutej lehote vytvoril nové, v Dohode

špecifikované pracovné miesto (čašník), ktoré podľa podmienok Dohody aj preobsadil, udržal ho deväť
mesiacov a vyššie označeným zamestnancom poskytol mzdu a čiastočne splnil aj odvodové povinnosti.
Poskytnutý finančný príspevok nevyčerpal v celosti v lehote šesť mesiacov, ale ním financoval celkovú
cenu práce zamestnanca aj po jej uplynutí ešte ďalšie 3 mesiace, počas ktorých udržal vytvorené
pracovné miesto. Uvedené skutkové zistenia však nesprávne právne vyhodnotil, keď dospel k záveru,

že obžalovaný konaním v zmysle podanej obžaloby naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku trestného
činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024.

Pokiaľ ide o naplnenie jeho objektívnej stránky, obžalovaný dôvodne a správne namietal, že v prípade

trestného činu subvenčného podvodu ide o blanketovú právnu normu, ktorá v súvislosti s prideľovaním
subvencií, dotácií a iných príspevkov z verejných zdrojov odkazuje na bližšie neuvedený všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý určuje podmienky ich poskytnutia a použitia, a teda objektívna
stránka jeho skutkovej podstaty môže byť naplnená len ak obžalovaný, ktorý tieto podmienky nespĺňa,
úmyselným konaním uvedie poskytovateľa príspevku do omylu v otázke ich splnenia. Dohoda bola

uzavretá podľa § 54 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (za aktívne
opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie
alebo záujemcov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie a realizuje
úrad alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba). Finančné prostriedky boli poskytnuté zo štátneho
rozpočtu SR (článok I. bod 1...) a vo vzťahu k ich používaniu a kontrole ich používania Dohoda

obsahuje odkaz na zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon č.
357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite. Napriek uvedenému okresný súd v skutkovej vete rozsudku
(ani prokurátor v podanej obžalobe) neuviedol žiadne ustanovenie osobitného všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré mal obžalovaný porušiť v súvislosti s použitím finančného príspevku
konaním, ktoré mu bolo kladené za vinu, a preto nemožno dospieť k záveru o naplnení objektívnej

stránky uvedeného trestného činu. V skutkovej vete uvedené porušenie článku IV. ods. 1 Dohody nie
je porušením všeobecne záväzného právneho predpisu, určujúcim účel jeho použitia na oprávnené
výdavky.V nadväznosti na už skôr uvedené a skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania
obžalovaný dôvodne a správne namietal aj nenaplnenie subjektívnej stránky trestného činu, zo
spáchania ktorého bol uznaný vinným, pretože tieto nijako nenasvedčujú tomu, že by obžalovaný už

v čase uzavretia Dohody mal úmysel poskytnutý finančný príspevok použiť na iný ako určený účel
alebo, že by bol vedel, že ich nebude môcť použiť na určený účel a pre prípad, že k tomu dôjde, bol
s tým uzrozumený. Pokiaľ sa až po uzavretí Dohody objavili prekážky, ktoré obžalovaný nemohol v
čase jej uzatvárania predvídať a ktoré mu bránili v určenej lehote vyčerpať poskytnutý príspevok, jeho
konanie nemožno považovať za trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2, ods. 4 písm. a)

Trestného zákona pre absenciu preukázania časového znaku jeho skutkovej podstaty. Obžalovanému
vytýkané použitie finančného príspevku na čiastočné financovanie celkovej ceny práce zamestnanca
nad rámec šesť mesačnej lehoty, počas ktorej bolo vytvorené pracovné miesto podporované, môže
nasvedčovať porušeniu finančnej disciplíny, ktorej kontrola i vyvodzovanie prípadnej zodpovednosti
patrí do oblasti správneho práva - Úradu vládneho auditu. Trestné právo je krajným ochranným
prostriedkomspoločnosti(ultimaratio)predspoločenskynajzávažnejšímiútokmifyzickýchaprávnických

osôb tam, kde možnosti a prostriedky ostatných právnych odvetví nie sú dostatočné, sú neúčinné, nie
sú vhodné alebo už boli vyčerpané, čo nie je prípad danej veci. Do úvahy prípadne prichádza vykonanie
finančnej kontroly a v prípade zistenia porušenia finančnej disciplíny pri použití finančných prostriedkov
zo štátneho rozpočtu, existujú zákonné prostriedky z oblasti verejného/správneho práva na zjednanie
účinnej nápravy.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený

alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie
je trestným činom.

V poukazom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia rozhodol senát krajského súdu po
preskúmaní veci v rozsahu obžalovaným podaného odvolania tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
ako nesprávne zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 3 Trestného poriadku v celom rozsahu
a na podklade ním správne zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade s § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci sám tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil

spod obžaloby, pretože skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, nie je bez splnenia všetkých znakov
jeho skutkovej podstaty trestným činom. Aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným
rozhodnutím, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno.

Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného

poriadku).

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nebolo zrejmé, z akých dôvodov bol v danej veci
trestne stíhaný obžalovaný ako konateľ právnickej osoby, keď zločin subvenčného podvodu podľa § 225
Trestného zákona je v zmysle § 3 zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb

trestným činom právnickej osoby a podľa § 4 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona je spáchaný právnickou
osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak
konal štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.