Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/742/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124274303
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124274303.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v právnom zastúpení: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom ul. 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko A. C. XX, XXX XX A., v právnom zastúpení: Mgr.
Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 230, o vymoženie

pohľadávky vo výške 3873,81 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 350EX 249/24 u súdneho
exekútora: JUDr. Stacho Chladný, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Stráž 3/223, o sťažnosti
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa
21.01.2025 vydanému vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .

II. Oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 105,02 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 5.4.2024 domáhal od povinného
vymoženia pohľadávky vo výške 3873,81 Eur s príslušenstvom, a to na základe platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/29/2024 zo dňa 22.1.2024, vykonateľného dňa

10.2.2024. Poverením zo dňa 16.4.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného so sídlom exekútorského úradu vo Zvolene, Stráž 3/223,
ktorý ju vedie pod sp. zn. 350EX 249/24.

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol. Povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe

vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že z obsahu návrhu povinného (podaného po uplynutí
zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie) vyplýva, že mu nič nebránilo
v tom, aby skutočnosti a tvrdenia v ňom obsiahnuté uplatnil v rámci zákonnej lehoty. Napriek oneskorene
podanému návrhu na zastavenie exekúcie sa súd oboznámil s obsahom upomínacieho spisu zn.
30Up/29/2024 a zistil, že povinný (žalovaný) dňa 22.3.2024 doručil upomínaciemu súdu žiadosť o
povolenie plnenia v splátkach, v ktorej uviedol: „Keďže voči nároku uplatnenému žalobcom nenamietam,

žiadam, aby mi súd plnenie priznané žalobcovi platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica
spisová značka 30Up/29/2024 povolil plniť v splátkach. Vyhlasujem, že prvú splátku vo výške 20 Eur som
zaplatil dňa 18.03.2024. Ďalšie splátky, v počte 20 Eur, budem platiť mesačne vždy ku dňu kalendárneho
mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia. Som si vedomý skutočnosti, že nesplnenie čo i len
jednej zo splátok včas, má za následok stratu výhody splátok.“ Podľa názoru súdu povinný v predmetnej
žiadosti o splátky jasne deklaroval, že proti platobnému rozkazu sp. zn. 30Up/29/2024 nenamieta, t. j.

uviedol, že odpor platobnému rozkazu podať nemieni, a zároveň požiadal upomínací súd o povolenie
plnenia dlhu v splátkach. V danej situácii nie je naplnená ani podmienka, že právna úprava vyžadujevecné odôvodnenie odporu, nakoľko v poučení o podaní opravného prostriedku je uvedené, že súd
bude vecné odôvodnenie podaného odporu posudzovať miernejšie. Novelou zákona č. 307/2016 Z.z.
oupomínacomkonanívydanoupodč.211/2021Z.z.reagovalzákonodarcaprávenastriktnúpožiadavku

vecnej odôvodnenosti odporu a stanovil v prípade žalovaného, ktorý je v postavení spotrebiteľa
výnimku, na základe ktorej sa zmiernila prísnosť posudzovania vecného odôvodnenia odporu podaného
spotrebiteľom. Exekučný súd ďalej zdôraznil, že zo strany povinného dochádza výrazným spôsobom
k domáhaniu sa prieskumnej činnosti takého rozsahu, ktorý pre účely exekučného konania nie je
prípustný, keď exekučný súd nie je oprávnený zasahovať do vecnej správnosti rozhodnutia, na

podklade ktorého bolo exekučné konania iniciované, nakoľko exekučný súd nemá postavenie akéhosi
odvolacieho súdu, keď vykonávacie konanie nie je prostriedkom nápravy vád základného súdneho
konania, v intenciách ktorého by povinný mohol disponovať opravným prostriedkom, slúžiacim na
zabezpečenie odstránenia vád nachádzacieho konania. V zmysle uvedeného nie je v právomoci
exekučného súdu zaoberať sa námietkami povinného o bezúročnosti úverovej pohľadávky z titulu
namietaného možného neskúmania bonity dlžníka súdom, resp. samotného procesu zosplatnenia

úverovej pohľadávky, resp. hodnotiť úplnosť podkladov priložených k žalobe, ktoré mal upomínací súd
„nekriticky prevziať“, alebo dopĺňať namietanú chýbajúcu žiadosť povinného ako dlžníka o poskytnutie
revolvingového úveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového
účtu žalovanému, ktoré upomínací súd podľa názoru povinného mal od oprávneného požadovať.
V zásade to znamená, že v exekučnom konaní nemožno návrh na zastavenie exekúcie podaný

podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku využívať ako absolútny prostriedok obrany voči
povinnosti uloženej exekučným titulom. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že hmotnoprávnym
základom vymáhanej pohľadávky je Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 7209112478
zo dňa 22.9.2022 (ďalej ako ,,úverová zmluva“ alebo ,,zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare),
ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným v postavení veriteľa a povinným v postavení dlžníka.

Predmetom zmluvy bol bezúčelový revolvingový úver pri výške úverového rámca (kreditného limitu)
1400 Eur, ročnej úrokovej sadzbe 29,90%, výške minimálnej mesačnej splátky 3,455 % z výšky
úverového rámca (48,37 Eur), RPMN 34,36%, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 1626,74 Eur a
termíne splatnosti splátok 20. deň v mesiaci. Uvedená úverová zmluva je opatrená podpisom dlžníka
a spracovateľom úveru konajúcim v mene veriteľa. Dlžník explicitne podpísal prevzatie úverových

podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a týmto podpisom potvrdil, že je s
uvedeným podmienkami oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich
za dostatočne určité, prejavuje súhlas byť nimi viazaný, prípadne súhlasí, že mu budú poskytnuté na
emailovú adresu. Z uvedeného mal súd za preukázané, že je nepravdivé tvrdenie povinného, že pred
uzavretím zmluvy nebol oboznámený s úverovými podmienkami. V ustanovení Hlavy 3. § 7 Úverových

podmienok je uvedená možnosť zvýšenia úverového rámca na základe iniciatívy dlžníka, a to technicky
jednoduchým spôsobom, kontaktovaním veriteľa písomne, telefonicky, e-mailom, alebo prostredníctvom
www.SpravcaFinancii.sk alebo mobilnej aplikácie. Z uvedeného je zrejmé, že povinným uplatnená
námietka bezdôvodného navýšenia úverového rámca smeruje k vecnému prieskumu prvostupňového
rozhodnutia,ktorýexekučnýsúdnerealizuje,nakoľkojehokompetenciajelimitovaná,atoposudzovaním

neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v intenciách ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
Exekučným titulom bola povinnému v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 3873,81 Eur, úrok vo výške 506,92 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
3799,43 Eur od 15.11.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 94,38 Eur
od 15.11.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 669,49 Eur. Exekučný súd preskúmal

spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 30Up/29/2024 a z jeho obsahu zistil, že
výzvou žalobcu zo dňa 21.9.2023 bol dlžník (povinný) vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške
404,25 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí v stanovenej lehote,
dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (zosplatneniu úveru). Následne bolo povinnému, v súlade s
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru (dokument zo dňa 30.10.2023) v celom rozsahu vo výške 4449,48 Eur. Oprávnený v základnom
konaní predložil v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka výzvu na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 23.11.2023, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 30.10.2023, ako aj
predžalobnú výzvu zo dňa 23.11.2023, kde je uvedená dlžná čiastka 4460,31 Eur s rozpisom, z akých
súmpozostáva.Povinnýsícenamietal,žeuvedenédokumentymunebolidoručené,súdvšakuvádza,že

v súvislosti s vyššie uvedeným uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 je kompetencia
exekučného súdu limitovaná, a to posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v
intenciách ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade by už išlo o vecný prieskum.
Súd v upomínacom konaní nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol v rozpore správnymi predpismi a keďže nedospel ani k zisteniu, že návrh žalobcu je neprípustný z dôvodu, že nárok
je uplatňovaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v
predmetnej veci vydal platobný rozkaz. Žalovaný doručil súdu dňa 22.3.2024 žiadosť o povolenie plnenia

dlhu v splátkach, ktorú upomínací súd uznesením zo dňa 25.3.2024 odmietol. Predmetnou žiadosťou o
povolenie splátok sa exekučný súd podrobnejšie zaoberal vyššie. Povinný vo svojom návrhu namieta
s odkazom na citované ustanovenie § 63 ods. 3 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie
predajom nehnuteľnosti, ktorého stanovenie je výlučne v kompetencii súdneho exekútora. Exekučný súd
konštatoval, že nedospel k záveru, že dlh povinného by mal predstavovať čiastku nižšiu ako 2000 Eur,

naopak, predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
by mohla mať relevantný vplyv na vymáhaný nárok a ktorá by mohla legitímne viesť k zastaveniu, resp.
čiastočnému zastaveniu exekúcie.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že súd a) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP), b) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP), c) rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP).Súdnyexekútormalvpredmetnejvecizaslaťsúduvyjadrenie,ktorémuvšaknebolopredvydaním

uznesenia napadnutého touto sťažnosťou doručené minimálne na vedomie, resp. právnemu zástupcovi,
čo má podľa názoru povinného za následok porušenie princípu kontradiktórnosti konania. Vyšší súdny
úradník v napadnutom uznesení poukázal na ust. § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, kde je vyjadrená
koncentračná zásada. Jedná sa však o exekučné konanie, ktorého základ bol daný v spore s ochranou
slabšej zmluvnej strany, pričom v zmysle ust. § 296 CSP koncentrácia konania neplatí.

Vyšší súdny úradník v bode 19 a 20 napadnutého uznesenia nesprávne interpretuje podanie
povinného, ktoré mal učiniť v rámci upomínacieho konania „že povinný odpor mieniť nepodal“ čo
je dezinterpretované a taktiež je bez akéhokoľvek právneho a skutkového významu. Skutočnosť,
že povinný v pozícii žalovaného doručil v rámci upomínacieho konania žiadosť o povolenie plnenia
v splátkach, nič nemení na tom, že nachádzací súd (upomínací súd), ako aj exekučný súd sú povinní

pristúpiť k hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu, v opačnom prípade by tým rezignovali na
princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa. Nachádzací súd (upomínací súd) je ex offo povinný skúmať
neprijateľné zmluvné podmienky a poskytnúť efektívnu ochranu spotrebiteľovi už v základnom súdnom
konaní a neostať v tomto smere pasívnym.
Vyšší súdny úradník v bode 20 odôvodnenia uznesenia sa snaží navodiť dojem, že hmotnoprávnym

prieskum exekučného titulu je možné vykonať len v čase, kedy právna úprava vyžadovala tzv.
vecné odôvodnenie odporu, čo je mylné tvrdenie. Aj v čase právnej úpravy napríklad v OSP, kedy
sa v určitom časovom období účinnosti OSP ešte nevyžadovalo tzv. vecné odôvodnenie odporu,
bol exekučný súd povinný za každých okolností vykonať prieskum exekučného titulu z hľadiska
hmotnoprávneho za účelom zachovania efektívnej ochrany spotrebiteľa, ak táto nebola poskytnutá

spotrebiteľovi v základnom konaní. Povinný poukázal v tejto súvislosti na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS
379/2021 zo dňa 12.05.2022. Subsumujúc skutkové okolnosti tejto veci pod povinným posudzovaný
prípad, aj v posudzovanom prípade došlo zo strany veriteľa k uplatneniu si voči povinnému ako dlžníkovi
v základnom súdnom konaní okrem zmluvných úrokov aj zákonných úrokov z meškania, čo je podľa
názoru povinného aj s ohľadom na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ neprijateľné, a práve toto

okrem iného predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá našla svoj odraz aj v úverovej zmluve.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku zároveň možno považovať aj napríklad znenie ustanovenia
v úverovej zmluve na strane 2 v časti Vyhlásenia hneď prvá veta: podpisom zmluvy o úvere uzatvárame
aj zmluvu o platobných službách v rozsahu podľa Hlavy 4 úverových podmienok. Jedná sa o veriteľom
jednostranne naoktrojovanú povinnosť pre spotrebiteľa bez možnosti akejkoľvek možnosti voľby využiť

alebo nevyužiť túto službu, bez možnosti akejkoľvek voľby rozsahu tejto služby, a to aj napriek tomu,
že by sa v praxi uzatvárania úverových zmlúv malo jednať o tzv. voliteľnú službu. V znení, v akom táto
služba odznela v úverovej zmluve, ktorá bola vopred pripravená a predostretá dlžníkovi na podpis, ktorej
znenie nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, je predmetné ustanovenie zmluvy neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, na ktorú nie je možné ďalej prihliadať a z ktorej nemôže veriteľ požívať žiadne výhody a to

na úkor spotrebiteľa.
Povinný ďalej uviedol, že úverové podmienky prináležiace k úverovej zmluve neboli osobitne podpísané
zo strany povinného, a tieto mu neboli zo strany oprávneného odovzdané pred poskytnutím úveru
na základe úverovej zmluvy, čomu má nasvedčovať aj formulácia úverovej zmluvy na strane 4 „Ďalejpotvrdzujete, že ste uvedené podmienky prevzali, prípadne súhlasíte, že Vám budú poskytnuté na e-
mail uvedený v zmluve o úvere“. Exekučný súd v pozícii vyššieho súdneho úradníka túto skutočnosť
nesprávnym spôsobom vyhodnotil v neprospech povinného ako spotrebiteľa, keď mal za to, že je

nepravdivé tvrdenie povinného, že pred uzatvorením úverovej zmluvy nebol povinný oboznámený
s úverovými podmienkami. Práve opak je pravdou a uvedená skutočnosť nebola nijakým spôsobom
v upomínacom konaní zo strany žalobcu ako veriteľa preukázaná. Z uvedeného vyhlásenia nie je
zrejmé, akým spôsobom mali byť tieto úverové podmienky odovzdávané zo strany oprávneného
povinnému t.j. či fyzicky, resp. e-mailom, keď túto skutočnosť oprávnený ako žalobca v upomínacom

konaní nijakým spôsobom netvrdil a nepreukázal, čo má za následok, že povinný nemôže byť viazaný
ustanoveniami uvedenými v týchto úverových podmienkach. Uvedené má za následok neplatnosť
mimoriadneho zosplatnenia predmetného úveru, nakoľko toto právo žalobcu nebolo medzi zmluvnými
stranami individuálne dojednané a práve táto skutočnosť predstavuje tzv. neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko sa jedná o právo, ktoré musí byť individuálne dojednané s tým-ktorým konkrétnym
spotrebiteľom.

Konajúci upomínací súd neskúmal nijakým spôsobom bonitu povinného, čo môže mať v konečnom
dôsledkuokremnásledkuneplatnostivyhláseniaúveruzazosplatnenýajzanásledokvznikbezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, čo v konečnom dôsledku má mimoriadny význam v konaní pre povinného.
Ak toto nebolo skúmané ex offo konajúcim upomínacím súdom, možno mať za to, že upomínací súd
rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, o to viac, ak táto skutočnosť mohla mať vplyv na

rozsah exekúcie, ktorá by nemohla prebiehať predajom nehnuteľnosti, obydlia vo vlastníctve povinného.
Vyšší súdny úradník v bode 25 odôvodnenia uznesenia poukazuje na ust. Hlavy 3. § 7 úverových
podmienok. Okrem toho že sa povinný týmito necíti byť viazaný, nakoľko tieto preukázateľne neobdržal
pred poskytnutím úveru, minimálne aj toto ustanovenie možno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ak k tzv. iniciatíve dlžníka chýba akceptácia veriteľa, resp. ak toto nebolo konajúcim

upomínacom súdom verifikované a ostalo to len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení veriteľa, čím
logicky mohlo dôjsť a povinný tvrdí, že aj došlo k jednostrannému navýšeniu úverového rámca len
zo strany veriteľa. Uvedené má vplyv aj na platnosť samotnej úverovej zmluvy, keď vo svojej žiadosti
navrhol, aby mu bol poskytnutý iný úverový rámec, t.j. v inej výške, ako žiadal. Toto má samozrejme
vplyv aj na samotné úročenie bankomatových výberov.

Ak by exekučný súd obdobne ako to už mal robiť upomínací súd poskytol povinnému efektívnu ochranu
jeho práva, ako spotrebiteľovi, mohlo to dôjsť v konečnom dôsledku k redukcii, zníženiu žalovanej sumy,
čo by malo za následok, že v exekúcii by nemohlo byť postihnuté obydlie povinného. Povinný ďalej
zotrval na všetkých námietkach uvedených v návrhu na zastavení exekúcie: exekučnému súdu prináleží
skúmaťexekučnýtitul–platobnýrozkazajzhľadiskaposúdeniadôvodnostivymáhanianároku,ktorýmá

pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní.
Za prvú podstatnú vadu pôvodného upomínacieho konania povinný považuje to, že oprávnený pôvodne
označený ako žalobca v upomínacom konaní tvrdil, že predmetom úverovej zmluvy č. 7209112478
zo dňa 22.09.2022 bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 3900 eur zo

strany žalobcu žalovanému, keď tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Tvrdenia
žalobcu sa nezhodovalo so žalobcom predloženou listou ÚZ zo dňa 22.09.2022, v zmysle ktorej bolo
dohodnutý úverový rámec 1400 eur a nie vo výške 3900 eur. Konajúci upomínací súd sa uspokojil aj
s nekompletnými listinami, ktoré žalobca predložil do konania.
Žalobca mal dňa 30.10.2023 pristúpiť k zosplatneniu budúcich splátok úveru a to výzvou k splateniu

celého zostatku úveru a dlžných splátok, keď k tomuto ani netvrdil, či túto výzvu žalovaná prevzala,
keď k tomu predložil do konania len podací hárok, ktorý nijakým spôsobom nepreukazuje doručenie
zásielky adresátovi, ale len jej odoslanie. Z uvedenej výzvy ani len nevyplýva, pre ktorú/ktoré splátky bol
úver vyhlásený za predčasne splatný a z čoho tam uvedená konkrétna výška 4.449,48 eur pozostávala.
Preukázaním len odoslania výzvy zo dňa 23.11.2023 pred podaním žaloby na upomínací súd žalobca

preukázal len odoslanie tejto výzvy a nie aj jej doručenie, a je teda dôvodné zo strany povinného
pochybovať o spôsobilosti vydať v tejto veci platobný rozkaz. Povinný namieta platné mimoriadne
zosplatnenie celého revolvingového úveru na základe úverovej zmluvy a úver poskytnutý na základe
tejto zmluvy považuje za neplatne zosplatnený s tým, že zároveň má za to, že už podaný návrh
na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní mal byť vyhodnotený konajúcim upomínacom

súdom ako neprípustný a súd nebol oprávnený na základe takto spracovaného návrhu a skutočnostiach
tam uvedených vydať platobný rozkaz. Povinný sa prvý krát oboznámil s úverovými podmienkami
prináležiacimi k úverovej zmluve, až keď mu upomínací súd tieto zaslal spolu s návrhom žalobcu na
vydanie platobného rozkazu. Tieto neboli osobitne podpísané a tieto mu neboli zo strany oprávnenéhoodovzdané pred poskytnutím úveru na základe úverovej zmluvy. Ak nie sú obchodné podmienky
podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté a pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu sú pre
absenciutejtopredpísanejformyneplatné(uznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/245/2010zodňa30.11.2011).

Žalobca v upomínacom konaní ďalej nepreukázal pravidelné zasielanie mesačných výpisov z úverového
účtu v listinnej forme žalovanej. Poskytnutý úver zo strany oprávneného ako veriteľa povinnému ako
dlžníkovi je zároveň bezúročný a bez poplatkov, resp. veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od dlžníka
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. So zreteľom na uvedené je tu podľa povinného
minimálne dôvod na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného patriaceho

do BSM v podiele 1/1 predovšetkým z dôvodu, že úverový rámec v úverovej zmluve bol dohodnutý vo
výške 1400 eur a nie v nesprávnej oprávneným deklarovanej výške 3900 eur.
Exekučný súd tak neskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy, ktorú nepodrobil
žiadne súdnej kontrole, neoveroval, či veriteľ skúmal bonitu povinného ako dlžníka, resp. nezisťoval, či
skutočne došlo k navýšeniu úverového rámca po jeho odsúhlasení oboma zmluvnými stranami, resp.
či skutočne došlo k správne určenej výške RPMN a k platnému zosplatneniu úveru, nekonal v zmysle

princípu efektívnej ochrany spotrebiteľa. Jeho rozhodnutie napádané touto sťažnosťou tak povinná
považuje za nezákonné a zároveň za nepreskúmateľné. Povinný ďalej poukázal aj na nález ÚS SR
sp. zn. I. US 327/2010 zo dňa 01.03.2012, ako aj na uznesenie ÚS SR zo dňa 02.04.2009 sp. zn.
IV.ÚS 110/2009, podľa ktorých je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základným
atribútovspravodlivéhoprocesu.Povinnýžiadaexekúciuzastaviť,prípadneminimálnezastaviťexekúciu

v časti predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.

4. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že
sa stotožňuje s napadnutým uznesením. Považuje dôkaznú situáciu, ktorú zistil a ustálil súd prvej
inštancie za správnu a právne posúdenie veci, ktoré aplikoval za zákonné. V exekučnom konaní

súd už nerozhoduje o dôvodnosti resp. o výške nároku oprávneného. Oprávnený poukázal na
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica ps. zn. 25Ek/982/2020 zo dňa 23.08.2022, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE/52/2018 zo dňa 30.05.2018. Keďže povinný neuhradil
celú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom, podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie – t.j. uplatnil si právo, ktoré mu bolo vykonateľným exekučným titulom priznané

a ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené- Exekučný súd pritom nemôže oprávnenému odoprieť
právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva Návrh na zastavenie exekúcie nie
je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je
to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Povinný podľa názoru
oprávneného nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nevykonateľnosť exekučného

titulu a ani žiadna zo skutočností, ktoré uvádzal povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila
zákonný dôvod ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný taktiež neuviedol a nepreukázal žiadne
dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti
brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom podľa názoru oprávneného neexistuje ani dôvod

zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Podľa oprávneného v danej veci nie je žiadny zákonný
dôvod na zastavenie exekúcie. Procesný inštitút zastavenia exekúcie má byť výsledkom porušenia
ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinného
v základnom konaní, a teda pokiaľ povinný chce zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na
údajnú nesprávnu interpretáciu hmotného práva, tak potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok

civilného procesného práva. Ochrana spotrebiteľov musí mať určité hranice a nemôže dochádzať pri
sporoch s nimi k ich bezhraničnej ochrane a bez ohľadu na platné právo. Spotrebiteľ sám prejavil záujem
uzatvoriť úverovú zmluvu a využiť na základe nej poskytnuté finančné prostriedky, je preto maximálne
neudržateľným vytvárať hypotetické porušenia zákona za jediným účelom a to získaním bezúročného a
bez poplatkového úveru. Oprávnený ďalej poukázal na stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného

súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013 sp. zn. I. ÚS 547/2012.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd prvej inštancie (ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§242 CSP), oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§239 ods. 1 a 2 CSP) po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CsP) preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že táto sťažnosť nie je
dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

14. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný
v upomínacom konaní pod sp. zn. 30Up/29/2024 zo dňa 22.01.2024, vykonateľný dňa 10.02.2024.

15.Vprvomradesúdpoukazujenaskutočnosť,ženávrhnazastavenieexekúciebolzostranypovinného
podaný po zákonnej lehote ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď povinná prevzala upovedomenie

o začatí exekúcie dňa 22.04.2024, pričom návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi
doručený až dňa 06.09.2024 listom datovaným povinným dňa 04.09.2024.

16. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania
o návrhu na zastavenie exekúcie, t.z. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej

lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné
tvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich uplatní oneskorene,
napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov
za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania, a to najmä v návrhoch
na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory,

ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má
byť vymožený čo najskôr v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto ak chce povinný iniciovať
exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania
týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (§
61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať. V súlade s ust. § 61k ods. 3 EP môže

povinný v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po
uplynutí lehoty podľa odseku 3. Tomuto zodpovedá aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky
obsiahnuté v uznesení č. k. II. ÚS 483/2023-13 zo dňa 24. októbra 2023.

17. Koncentrácia v novej právnej úprave exekučného konania je pevne zakotvená a jej aplikáciu

v exekučných konaniach potvrdzuje i ústavný súd vrátane konaní, v ktorých na strane povinného
vystupujú spotrebitelia (IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023). Uplatnenie práva vzniesť námietku
prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej bol exekučným
titulom oprávnenému priznaný nárok, a ich nedostatočného prieskumu súdom v exekučnom konaní jeskutočnosťou v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku za predpokladu, že povinný uplatní
tento dôvod zastavenia exekúcie včas. Pripustenie opačného výkladu povinného, že danú námietku
môže uplatniť kedykoľvek a s tým spojenými potencionálnymi následkami, ako je zastavenie exekúcie,

by potom bolo možné vzťahovať aj na akýkoľvek iný úkon s rovnakým následkom, a teda koncentrácia
exekučného konania by potom strácala svoj zmysel a bola len iluzórna. Pre každé tvrdenie povinného,
ktoré uplatnil po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, hoci ho mohol vzniesť
už v návrhu s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) platí, že sa na neho
neprihliada (s výnimkou objektívnych dôvodov, ktoré mu v tom bránili, ktoré však povinný v

tomto konaní neuviedol). Je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že pokiaľ chcel povinný uplatniť dôvod
zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu existencie neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, musel túto uplatniť už v návrhu na zastavenie exekúcie
podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia.

18. Povinný v sťažnosti poukázal na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení

v súvislosti s koncentráciou konania a na skutočnosť, že sa jedná o exekučné konanie, ktorého základ
bol daný v spore s ochranou slabej zmluvnej strany, kde aj v zmysle ust. § 296 CSP koncentrácia konania
neplatí. V tomto smere súd udáva: Podľa ust. § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť
všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej. Záver o možnej aplikácii ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii

konania v exekúcii nie je správny hneď z dvoch dôvodov. V prvom rade preto, že toto zákonné
ustanovenie sa aplikuje v základnom (nachádzacom) konaní. Ustanovenia CSP sa na exekučné konanie
aplikujú len subsidiárne ako všeobecná právna úprava (lex generalis), ak Exekučný poriadok nemá ako
lex specialis osobitnú právnu úpravu (§ 200 Exekučného poriadku). Touto osobitnou právnou úpravou
je práve ust. § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku stanovujúce koncentráciu konania pre podávanie

návrhovnazastavenieexekúcie. Vdruhomradepreto,žeaplikácia§296CSPprichádzaajvzákladnom
(nachádzacom) konaní do úvahy len vtedy, ak spotrebiteľ nie je v konaní zastúpený advokátom, čo
v tomto prípade povinný je. Podľa § 291 ods. 3 CSP ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie
§ 296 sa nepoužije.

19. Už z tohto dôvodu nebol dôvod na vyhovenie oneskorene podanému návrhu povinného na
zastavenie exekúcie. Preto ďalšia argumentácia sťažnostného súdu je len podporná (pre prípad, ak by
bol návrh na zastavenie exekúcie podaný včas, čo nebol). Aj keď i pri exekučných tituloch vydaných
všeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať
ochranu spotrebiteľa, jej rozsah je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku oproti

základnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž
nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom
nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej
podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším

súdnymúradníkomvupomínacomkonanívspotrebiteľskýchveciachbyvkonečnomdôsledkuspôsobila
zbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach. Tak široký (neobmedzený) záber posudzovaných
skutočností, ktoré uvádzal povinný, nevyplýva ani z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022
zo dňa 15.06.2022, ani z právnych viet rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.09.2018 sp. zn. C –
488/2017. Ani na základe jedného z uvedených prameňov aplikácie práva nemožno vyvodiť povinnosť

exekučného súdu preskúmať platobný rozkaz, resp. spotrebiteľský vzťah, na základe ktorého vznikol
exekučný titul, v inom rozsahu než v tom, že prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky (len
existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky sama o sebe nie je spôsobilou skutočnosťou k zastaveniu
exekúcie) musí mať vplyv na samotný vymáhaný nárok. Povinný preto nemôže v exekučnom konaní
uplatňovať všetky hmotnoprávne a formálno-právne námietky, ktoré mohol a mal v zmysle vyššie

uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom
rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia.

20. So zreteľom na vyššie uvedené súd uzatvára, že je povinnosťou exekučného súdu preskúmať
exekučný titul vydaný v upomínacom konaní a to aj za predpokladu jeho vydania po dátume 30.06.2021

(po novele zákona o upomanícom konaní realizovanou zákonom č. 211/2021 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 01.07.2021) a to aj s poukazom na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2024-12 zo dňa 29.02.2024. Hmotnoprávny prieskum exekučnéhotitulu – platobného rozkazu je však naďalej limitovaný ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku pri
rešpektovaní koncentračnej zásady, ktorá bola ústavným súdom vo veciach spotrebiteľských opakovane
akceptovaná.

21. Pokiaľ teda ide o otázku skúmania bonity zo strany veriteľa a prijatia záveru o tom, či bol veriteľ
oprávnený pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru, resp. či o otázku nesplnenia si zákonných
povinností zo strany oprávneného, otázku, či možno považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový,
skúmanie zákonnosti postupu pri zosplatnení úverovej pohľadávky, otázky hodnotenia úplnosti

podkladov priložených k žalobe, absencia žiadosti povinného ako dlžníka o poskytnutie revolvingového
úveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového účtu povinnému
sťažnostný súd súhlasí s odôvodnením vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení. Prípadné
nedodržanie, resp. porušenie zákonných a im zodpovedajúcich zmluvných podmienok v úverovom
vzťahu nespadá pod skúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, ako to na mysli ust. § 53
Exekučného poriadku (Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa posudzuje z hľadiska, či už v čase

uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy zmluvné podmienky tam uvedené boli alebo neboli prijateľné, t.j.
absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky je daná už v čase vzniku spotrebiteľského zmluvného
vzťahu). Ak je zmluvná podmienka neprijateľná, tak je neprijateľná od počiatku, nakoľko následkom jej
neprijateľnosti je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej absolútna neplatnosť (ktorá nastáva od
počiatku, ex tunc), nemôže sa stať neprijateľnou dodatočne. Vyplýva to napokon aj z ustanovenia § 53

ods. 12 Občianskeho zákonníka, kde sa okrem iného hovorí, že neprijateľnosť zmluvných podmienok sa
hodnotí vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, ako aj
z článku 4 bod 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách obsahujúcom obdobné ustanovenie.

22. Ak teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie argumentuje okolnosťou, že nebola skúmaná
bonita dlžníka (povinného), a teda neboli splnené zákonné predpoklady pre zosplatnenie úveru, nejde
v žiadnom prípade o neprijateľné zmluvné podmienky, ale okolnosti dodržania či nedodržania zmluvných
a zákonných ustanovení, ktoré otázky nespadajú do právomoci exekučného súdu, ktorého právomoc je
oklieštená ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku.

23. Povinný po doručení platobného rozkazu a rovnako po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
nekonal v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

V tomto smere možno logicky vyvodiť záver, že ak povinný podal vo veci vydaného platobného
rozkazu žiadosť o povolenie splátok (bez ohľadu na skutočnosť, že jeho návrhu vyhovené nebolo)
a túto okrem iného odôvodnil tým, že voči nároku uplatnenému žalobcom nenamieta“ je zrejmé,
že odpor vo veci podať nemienil a tento ani v konečnom dôsledku nepodal. Povinný sa začal
brániť až oneskorene v exekučnom konaní podaním návrhu na zastavenie exekúcie (podaným tiež

oneskorene) pričom v štádiu exekúcie sú už možnosti jeho obrany obmedzené. Sťažnostný súd zhodne
s vyšším súdnym úradníkom opakuje a zdôrazňuje, že aj keď i pri exekučných tituloch vydaných
všeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať
ochranu spotrebiteľa, jej rozsah je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, oproti
základnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž

nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom
nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej
podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším
súdnym úradníkom v upomínacom konaní v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku spôsobil

zbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach.

24. Naviac súd poznamenáva, že povinný už v návrhu na zastavenie exekúcie musí konkretizovať všetky
neprijateľné zmluvy podmienky. V tomto smere súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023 zo dňa 23. 11. 2023, a to, že „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana

spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj
v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné
vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní.“ „V konečnom dôsledku kvalita
súdnej ochrany vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľtakejto ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana
samáposkytnúťajvtedy,akspotrebiteľsvojenámietkyčiužvočineprijateľnejzmluvnejpodmienkealebo
vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom

konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by
popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“ V intenciách tohto
rozhodnutia Ústavného súdu SR tak nie je úlohou exekučného súdu aktívne „hľadať“ v spotrebiteľskej
zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, ale túto povinnosť má práve povinný, ktorý musí označiť
neprijateľné zmluvné podmienky majúce vplyv na vymáhaný nárok. Totiž len tieto neprijateľné zmluvné

podmienky môžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie (v celom rozsahu alebo v časti).

25. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietal nasledujúce skutočnosti: výšku
úverového rámca, neskúmanie bonity oprávneným, neexistenciu všetkých podkladov v konaní pred
upomínacím súdom (aby bol bola poskytnutá efektívna a účinná ochrana spotrebiteľovi), nedoručenie
výzvy k zosplatneniu celého úveru (teda namietané platné zosplatnenie úveru), oboznámenie sa

s úverovými podmienkami zo strany povinného až v čase po začatí exekúcie (ktorými ako povinným
nepodpísanými nie je viazaný), absenciu žiadosti povinného ako dlžníka o poskytnutie revolvingového
úveru, resp. preukázanie pravidelného zasielania mesačných výpisov z úverového účtu povinnému).
Ako už súd vyššie uviedol, uvedené skutočnosti nespadajú pod rámec prieskumnej činnosti exekučného
súdu.

26. Navyše názor, že (všeobecné) úverové podmienky na to, aby boli nimi zmluvné strany (teda aj
spotrebiteľ) viazaní nimi musia byť osobitne podpísané, nestačí teda podpísať len úverovú zmluvu
obsahujúcu inkorporačnú doložku, v zmysle ktorej (všeobecné) úverové podmienky tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, bol prekonaný. Sťažnostný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020, v ktorého odôvodnení sa o. i. uvádza: „Podľa ústavne
konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť
výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej neplatnosti
účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v

listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola
podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol
dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia
za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy. Dovolateľke tak možno prisvedčiť, že pri výklade
ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej súčasťou)

a tvoria jeden celok. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť
vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15).“

27. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného v podanej sťažnosti týkajúcu sa neprijateľnosti zmluvnej

podmienky spočívajúcej v skutočnosti, že podpisom zmluvy o úvere uzatvoril povinný aj zmluvu
o platobných službách v rozsahu podľa Hlavy 4 úverových podmienok; ďalej nemožnosť súbežného
uplatňovania zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania súd udáva nasledovné:

28. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je

akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom
mádotknutástranavytýkaťvadykonaniairozhodnutiavyššiehosúdnehoúradníka(§239 CSPvspojení
s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie
je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným
prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady

konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie
exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinný nemôže v sťažnosti uvádzať
nové okolnosti podmieňujúce možné zastavenie exekúcie, nakoľko súd je limitovaný dôvodmi návrhu
zastavenie exekúcie a vo vzťahu k nim ich skutkovým a právnym posúdením vyšším súdnym úradníkom.

29. Preto len pre úplnosť sťažnostný súd poznamenáva (ako už uviedol vyššie), že prípadná neprijateľná
zmluvná podmienka musí mať vplyv na vymáhaný nárok. Povinný v sťažnosti neuviedol, na ktorý
z nárokov judikovaných exekučným titulom mala vplyv ním tvrdená neprijateľnosť zmluvnej podmienky
spájajúcej uzatvorenie zmluvy o úvere so zmluvou o platobných službách, ani zmluvnej podmienkyumožňujúcej kumuláciou zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020 publikované
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 5/2021, ktorého právna veta znie: „Po

vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by
pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedenej právnej vety a odôvodnenia
predmetného rozhodnutia vyplýva, že aj po zosplatnení úveru, a teda aj v čase, keď veriteľovi patrí už
v dôsledku omeškania s plnením zosplatneného dlhu zákonný úrok z omeškania zostalo nedotknuté
právo veriteľa na dohodnuté zmluvné úroky (pôvodne splatné v mesačných splátkach popri istine úveru,

a teda aj za obdobie, za ktoré v dôsledku zosplatnenia úveru a jeho nezaplatenia patria veriteľovi už aj
úroky z omeškania). Z uvedeného rozhodnutia vyplýva aj záver, že v prípade spotrebiteľských úverov
však veriteľ nemôže v dôsledku zosplatnenia úveru žiadať zmluvné úroky až do zaplatenia istiny úveru,
ale len za pôvodne dohodnuté zmluvné obdobie trvania úveru. Za určité obdobie teda veriteľovi patria
popri sebe zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania.

30. Nakoniec sa exekučný súd musí vyjadriť k údajnému porušeniu princípu kontradiktórnosti zo
strany vyššieho súdneho úradníka. Napriek tomu, že ide o jeden zo základných princípov, nie je
absolútnym princípom civilného súdneho procesu, a to ešte väčšmi, ak hovoríme o tom exekučnom.
Nie vždy je potrebné dávať druhej strane na vyjadrenie podanie protistrany. Je tomu vždy, ak sú tu
objektívne skutočnosti, ktoré nútia súd rozhodnúť podľa určitých procesných pravidiel. Svoje normatívne

obmedzenie nachádza v zmysle čl. 9 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku v jeho jednotlivých
ustanoveniach, kedy právo vyjadriť svoje stanovisko majú strany v rozsahu, ktorý im určí zákon. Aj
v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 20/2019 zo dňa 17.01.2019
sp. zn. IV. ÚS 153/2024 zo dňa 20.03.2024, III. ÚS 295/2022 – 13 zo dňa 26.05.2022) je zásada
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne

oslabená. Totižto exekučný súd nemá Exekučným poriadkom, ani subsidiárne Civilným sporovým
poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie
exekúcie. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný
súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len
posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu.

31. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd postupom poľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/742/2024 zo dňa 21.01.2025
ako nedôvodnú zamietol.

32. Pokiaľ ide o spôsob vykonávania exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve (spoluvlastníctve
povinného)súdudáva,žespôsobvýkonuexekúcieurčujesúdnyexekútor.Privýkoneexekúciepredajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvaný alebo prechodný pobyt, je súdny exekútor limitovaný
ust.§63Exekučnéhoporiadku,pričomkpredajunehnuteľnostivkontextecitovanéhoustanoveniasúdny
exekútor pristupuje výnimočne len na základe schválenia súdu ak sú voči povinnému vedené viaceré

exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúcej v súhrne 2000 eur a exekútor preukáže, že
peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom.

33. Podľa ust. § 255 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

35. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky
na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. So zreteľom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia súd priznal oprávnenému nárok na
náhradu trov konania z titulu úkonu vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške
105,02 eur (tarifná odmena 70,54 eur v zmysle ust. § 10 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhláškyč. 655/2004 Z.z. eur + náhrada režijného paušálu 14,84 + 23% DPH v sume 19,64 eur). Uvedené trovy
budú v súlade s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vymáhaného na základe dodatku k povereniu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).