Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206936
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2516206936.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.X.XXXX, adresa E.
F. XXXX/XX, A., zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Repáň, so sídlom M.R.Štefánika 25, Martin, proti
žalovanej: G. H., nar. X.X.XXXX, adresa I., E. XXXX/XX, o zaplatenie 14.000,- eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-7C/25/2016-554 zo dňa 2.7.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 14.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.01.2014 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.10.2014 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.11.2014 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.12.2014 do zaplatenia,

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.01.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.02.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.03.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.04.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.05.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.06.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.07.2015 do zaplatenia,

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.08.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.09.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.10.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.11.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.12.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.01.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.02.2016 do zaplatenia,

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.03.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.04.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.05.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.06.2016 do zaplatenia,vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.07.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.08.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.09.2016 do zaplatenia,

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.10.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.11.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 01.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď ustálil, že dňa
16.03.2012 G. H. ako dlžníčka a G. C. ako veriteľka spísali Čestné prehlásenie, dlžobný úpis - pôžička
peňazí v hotovosti, z ktorého vyplýva, že dňa 16. marca 2012 si požičala žalovaná od pani G. C. peniaze
v hotovosti 54.000,- eur a zaviazala sa splácať pôžičku mesačnými splátkami vo výške 1.000,- eur k
prvému dňu každého mesiaca až do úplného zaplatenia. Dohodli sa, že istina v prípade smrti „bude na

A. B. C.“. Predmetné čestné vyhlásenie je podpísané dlžníčkou - žalovanou veriteľkou G. C. a svedkami
A. B. C. (žalobcom) a svedkyňou J. H., nar. XX.XX.XXXX.

3. Žalovaná jednotlivé splátky za rok 2013, 2014 a 2015 zapisovala do červeného zošitka o formáte A5 s
názvom „Continents Asia“. Z obsahu záznamov súd zistil, že žalovaná mala uhradiť G. C. v januári 2013

sumu 500,- eur, vo februári 2013 žiadnu sumu, v marci 2013 až auguste 2013 každý mesiac sumu 500,-
eur, v septembri 2013 sumu 400,- eur, v októbri 2013 sumu 600,- eur, v novembri 2013 a v decembri
2013 každý mesiac sumu 500,- eur, celkovo teda sumu 5.500,- eur. Splatenie jednotlivých splátok mala
potvrdiťG.C.tromipodpismi.Vroku2014podľazáznamovvzošitemalažalovanáuhradiťvjanuári2014
až v septembri 2014 každý mesiac sumu 500,- eur, v októbri 2014 sumu 40.500,- eur, v novembri 2014

sumu 500,- eur, v decembri 2014 sumu 500,- eur a v roku 2015 v januári sumu 500,- eur. Jednotlivé
splátky majú byť potvrdené vpravo podpisom G. C., celkovo ide o 6 podpisov na pravej strane za rok
2014 a jeden podpis za január 2015.

4. Zo zošitka, ktorý si viedla poručiteľka G. C. s názvom „Prestarium A“ súd zistil, že žalovaná mala

poručiteľke splatiť v roku 2013 splátky nasledovne: v januári sumu 500,- eur, vo februári žiadnu sumu a
v marci až novembri sumu 500,- eur, v roku 2014 v januári a februári sumu 500,- eur a ďalej dopísané
čiernym perom za marec až október každý mesiac sumu 500,- eur.

5. V čestnom vyhlásení zo dňa 17.10.2014 žalovaná vyhlásila, že si dňa 17.10.2014 požičala sumu

40.000,- eur od svojho manžela, ktorú použije na zaplatenie splátky pôžičky od pani G. C.. Žalovaná
spísala dňa 25.04.2007 spolu so svojim manželom I. H. prehlásenie, že dňa 15.04.2007 v plnej výške
vrátila svojmu manželovi I. H. požičanú sumu 1.300.000,- Sk, ktorú si od neho požičala. Týmto dňom
svoj dlh voči manželovi v plnej výške splatila (čestné prehlásenie zo dňa 25.04.2007).

6. Z prepúšťacej správy Prvej internej kliniky Martinskej fakultnej nemocnice zo dňa 24.02.2015 súd
zistil, že poručiteľka bola hospitalizovaná od 14.01.2015 do 24.02.2015.

7. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.12.2015 vydaného JUDr. Michalom Vlhom, notárskym
kandidátom notára JUDr. Ľubomíra Vlhu, súdneho komisára so sídlom v Bratislave, Námestie Martina

Benku 5 pod sp. zn. 38D/198/2015 Dnot 31/2015 súd zistil, že žalobca po poručiteľke G. C. sa stal
jediným a univerzálnym dedičom.

8. Zo znaleckého posudku č. 2/2020 znalkyne Ing. Eleny Blahovej z odboru kriminalistika, odvetvie
kriminalistické skúmanie dokumentov, súd zistil, že úlohou znalkyne okrem iného bolo vyjadriť sa, či

číslica 40 je písaná rovnakým perom a atramentom, ako číslica 500 v tom istom riadku (splátka za
október 2014 - pozn. súdu), k čomu sa znalkyňa vyjadrila, že vzhľadom na absenciu individuálnych
charakteristických znakov nie je možné vyjadriť sa, či na ich vyhotovenie bol použitý jeden a ten
istý písací prostriedok. Rozmerové charakteristiky číslice „0“ v čísle „40“ sa líšia od rozmerových
charakteristík čísla „0“ v čísle „500“. Na otázku, či vyplýva z čísla 40.500, že číslica 40 je vzhľadom

na priestor umiestnenia je dopisovaná, k tomu znalkyňa uviedla, že nakoľko v prípade čísla „40“ ide o
rozsahovo veľmi krátky zápis z dvoch arabských číslic vyznačujúcich sa nízkou výpovednou hodnotou,
ktorý je naviac vyhotovený písacím prostriedkom s guľôčkovým hrotom, s náplňou pasty modrej farbyzhodného farebného odtieňa ako ostatné zápisy, nie je možné sa vyjadriť, či tento mohol byť za zápis
„október 2014“ dopisovaný dodatočne alebo nie.

9. Zo znaleckého posudku č. 3/2023 Mgr. Renáty Pavlíkovej z odboru kriminalistika, odvetvie
kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov súd zistil, že podpisy k zápisom „január 2014 až
apríl 2014“ a k zápisu „jún 2014“ vyhotovenej k zneniu skratky mena a priezviska „G. C.“(označené
znalkyňou ako SM1, SM2) pravdepodobne vyhotovila G. C., od ktorej boli predložené ukážky nesporne
pravých podpisov. Sporný podpis k zápisom „august 2014 až október 2014“ vyhotovených k zneniu

priezviska „C.“(označené znalkyňou ako SM4) nie je pravým podpisom G. C., od ktorej boli predložené
ukážky nesporne pravých podpisov. A sporné podpisy k zápisom „júl 2014, november 2014, december
2014“ a „január 2015“ (označené znalkyňou ako SM3, SM5 a SM9) vyhotovené k zneniu priezviska
„C.“ pravdepodobne nevyhotovila G. C., od ktorej boli predložené ukážky nesporne pravých podpisov.
Sporné podpisy k zápisom „január 2013 až december 2013“ a pod zápisom „5500 €“ (označené
znalkyňou ako SM6-SM8) vyhotovené k zneniu priezviska „C.“ sa nezhodujú s nesporne pravými

podpismi G. C.. Tieto podpisy sú s predloženými ukážkami podpisov menovanej druhovo zhodné,
avšak s postupom vyhotovenia sú rozdielne, to znamená neporovnateľné. Ide o podpisy nepravé -
vykonštruované. Pokiaľ ide o arabské číslice „4 0“, tieto sporné číslice z písmoznaleckého hľadiska sú
sporným materiálom obtiažne spracovateľným, nakoľko ide iba o dve číslice. V predmetných sporných
čísliciach je iba minimálne množstvo porovnateľných znakov vzhľadom na možnosť vytipovania

individuálne hodnotných znakov charakteristických iba pre jedného pisateľa, t. j. znakov s identifikačnou
hodnotou vyznačujúcou sa osobitosťou, originalitou charakteristickou len pre daného pisateľa. G. C.
nie je možné potvrdiť, ale ani vylúčiť ako pisateľku sporných zápisov číslic 40 umiestnených tesne
za zápisom „október 2014“. Pisateľ sporných textových a číselných zápisov, t. j. sporné textové a
číselné zápisy „január 2013 - december 2013“, zápis „spolu“, ako aj sporné číslice obsiahnuté za

vyššie uvedenými textovými zápismi, sporné textové zápisy „rok 2014“, „január 2014 - júl 2014“, ako aj
sporné číslice obsiahnuté za vyššie uvedenými textovými zápismi, nie je totožný s pisateľom sporných
textových zápisov „august 2014 - december 2014“, sporných textových zápisov „rok 2015“, „január 2015“
a sporných číslic obsiahnutých za vyššie uvedenými spornými textovými zápismi (okrem zápisov číslic
„40“ umiestnených tesne za zápisom „október 2014“). Sporný zápis číslic „40“ umiestnených tesne za

zápisom „október 2014“ pravdepodobne nevyhotovil pisateľ totožný s pisateľom sporných zápisov číslic
v spornom materiáli, ani označených SM1A, ani pisateľ sporných zápisov číslic v spornom materiáli
označených SM2A.

10. Dňa 14.04.2016 došlo k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovanou o uznaní dlhu a o spôsobe

jeho zaplatenia v nerozporovanej časti a pristúpení k dokazovaniu o zvyšnej časti požadovaného dlhu,
z obsahu ktorej vyplýva, že zmluvné strany ustálili, že G. C. zapožičala žalovanej sumu 54.000,- eur.
Sporné zostalo zaplatenie 500,- eur za december 2013, za september 2014, november 2014, december
2014 a január 2014, ako aj zaplatenie splátky vo výške 40.500,- eur za október 2014. Žalovaná tvrdila,
že z celkovo poskytnutej pôžičky 54.000,- eur zaplatila 52.000,- eur G. C., a teda jej dlh predstavuje len

sumu 2.000,- eur, ktorý sa zaviazala uhradiť žalobcovi splátkami vo výške 500,- eur mesačne počnúc
mesiacom máj 2016 až do zaplatenia. Z potvrdení E. banky zo dňa 25.05.2016, 10.06.2016, 13.07.2016
a 11.08.2016 súd zistil, že žalovaná v zmysle dohody so žalobcom uhradila na účet žalobcu 4 x 500,-
eur vkladom v hotovosti v banke.

11. Z výsluchu svedka I. H., manžela žalovanej súd nezistil žiadne konkrétne skutočnosti. Svedok
najprv vypovedal, že išlo o pôžičku, neskôr, že išlo o spolufinancovanie spoločného podnikania, ktoré
plánovala žalovaná s poručiteľkou. Neskôr uvádzal, že poručiteľka dala žalovanej peniaze do úschovy,
aby ich žalovaná v prípade dobrej príležitosti investovala. Z dôvodu podnikania došlo medzi manželmi,
žalovanou a I. H. k zrušeniu BSM. Svedok požičal žalovanej peňažnú sumu na splatenie dlhu voči

poručiteľke zo svojich úspor, mesačne si dokázal usporiť 200 až 300 eur, predal auto za 190.000,- Sk a
takisto od Mesta Piešťany dostal odškodnenie vo výške 1.200.000,- Sk na účet vo E. K.. Neskôr zmenil
výpoveď a uviedol, že ich mal doma. Ďalej svedok uviedol, že behom dvoch týždňov musel zaplatiť
400.000,- Sk odškodné. Svedok vypovedal, že pôžičku, ktorú požičal manželke v roku 2007 vo výške
1.300.000,- Sk mu manželka vrátila po tom, čo predala dom. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, ako

sumu 1.300.000,- Sk, ktorú mal manželke dať v hotovosti, následne manželka zmenila na eurá od roku
2008. Nevedel uviesť, za akým účelom si manželka požičala sumu 1.300.000,- Sk.12. Žalovaná na pojednávaní dňa 03.10.2023 uviedla, že peniaze dostala od pani C., aby spolu
investovali. O dva roky ich ale pýtala naspäť lebo mala kolegu z hotela Fórum v Bratislave a ten jej
sľúbil, že dá 20 %-ný úrok, ak jej peniaze dá. Vtedy jej išla zaniesť sumu 500,- eur a poručiteľka uviedla,

že potrebuje celú sumu. Tak išla za manželom, aby jej požičal. Žalovaná predala rodinný dom dňa
16.03.2007 za sumu 3.500.000,- Sk. Išlo o dedičstvo po rodičoch. Peniaze od poručiteľky zobrala len
preto, lebo jej ich sama ponúkla. Ostatné peniaze z domu, čo predala, porozdeľovala po deťoch.

13. Zo správy E. banky zo dňa 13.03.2024 súd zistil, že I. H., nar. XX.XX.XXXX mal od 12.03.2002 do

04.11.2011 účet vo E. K., pričom v rokoch 2013 až 2014 nemal v banke otvorený žiadny účet s aktuálnym
zostatkom.

14. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/77/2005 súd zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo
žalovanej a jej manžela bolo zrušené na návrh žalovanej rozsudkom zo dňa 17. októbra 2005, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2005. Manžel žalovanej na pojednávaní dňa 17.10.2005 tvrdil, že

žalovaná nikdy nepodnikala.

15. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 657 Občianskeho zákonníka
o zmluve o pôžičke.

16. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou to znamená, je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných
strándošlokreálnemuúkonu-odovzdaniudruhovourčenýchvecíveriteľomdlžníkovi. Vdanomprípade
bolo medzi stranami nesporné, že právna predchodkyňa žalobcu odovzdala žalovanej sumu 54.000 eur.
O tejto skutočnosti bol aj spísaný záznam - Čestné vyhlásenie, ktoré podpísala právna predchodkyňa
žalobcu ako veriteľka, žalovaná ako dlžníčka a dvaja svedkovia, pričom jedným zo svedkov bol žalobca.

Žalovaná spočiatku nijako nerozporovala skutočnosť, že peniaze od G. C. dostala titulom pôžičky.
Neskôr svoje tvrdenia zmenila a po výsluchu jej manžela ako svedka (pojednávanie zo dňa 3.10.2023)
v súlade s jeho výpoveďou tvrdila, že nešlo o pôžičku, ale o investíciu. Žalovaná tak nezostala vo
svojich tvrdeniach konzistentná a neskôr poskytla tvrdenia v rozpore s jej doterajšími tvrdeniami ako
aj predloženými listinami. Žalovaná totiž pri svojom prvom úkone - odpore voči platobnému rozkazu zo

dňa 21.3.2017 uviedla, že požičané peniaze v plnej výške splatila a predložila súdu Čestné prehlásenie
zo dňa 16.3.2012, ktoré bolo totožné s čestným prehlásením zo dňa 16.3.2012, ktoré predložil žalobca
a z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaná ako dlžníčka potvrdila, že si požičala od G. C. peniaze v
hotovosti 54.000 eur a zaviazala sa jej pôžičku splácať splátkami vo výške 1000 eur. Žalovaná v rámci
mimosúdnych rokovaní, ktoré prebehli medzi žalovanou a žalobcom, nepoprela skutočnosť, že jej G.

C. požičala 54.000 eur, sporná zostala výška nesplatenej časti pôžičky, ktorú žalovaná uznala v sume
2000 eur a následne predmetnú sumu poukázala žalobcovi v splátkach po 500 eur, o čom svedčia
potvrdenia z banky ako aj záznam z mimosúdneho rokovania zo dňa 14.4.2016. Ďalším dôkazom, že
žalovaná pôžičku mala splácať sú záznamy v predložených zošitoch. I keď je sporné, v akej sume a kedy
žalovaná pôžičku splácala, nie je sporné, že určité splátky splatila právnej predchodkyni žalobcu. Všetky

tieto dôkazy jednotlivo ako aj vzájomných súvislostiach spolu s tvrdeniami žalovanej spred 3.10.2023
podporujú žalobcove tvrdenia, že žalovaná s G. C. uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej G.
C. požičala žalovanej sumu 54.000 eur. Preto súd zmenu skutkových tvrdení žalovanej, že malo ísť o
investíciu a nie pôžičku považoval za účelovú obranu žalovanej.

17. Žalobca v konaní popieral, že by žalovaná uhradila G. C. splátky za december 2013, september 2014
až november 2016. Podľa záznamov právnej predchodkyne žalobcu, ktorý si viedla (zošit PRESTARIUM
A) žalovaná uhradila v roku 2013 sumu 500 eur každý mesiac okrem februára a decembra, v roku
2014 uhradila 500 eur v mesiacoch január až august. Po splátke uhradenej v auguste 2014 právna
predchodkyňa už nezaevidovala žiadnu platbu od žalovanej. Naproti tomu podľa záznamov žalovanej

(zošit CONTINENTS ASIA) žalovaná splatila v roku 2013 každý mesiac 500 eur, okrem mesiaca február,
kedy nezaplatila žiadnu splátku a mesiaca december, kedy uhradila sumu vo výške 400 eur a následne
v mesiaci október sumu vo výške 600 eur. V roku 2014 mala žalovaná podľa vlastnej evidencie uhradiť
veriteľke každý mesiac sumu 500 eur, okrem mesiaca október, kedy neraz vyplatila sumu 40.500 eur.
Úhradu jednotlivých splátok mala veriteľka potvrdiť svojim podpisom.

18. Pokiaľ ide o spornú splátku za december 2013, znalkyňa sa v znaleckom posudku vyjadrila, že
podpisy veriteľky k zápisom za január až december 2013 ako aj podpis pod zápisom „5.500 eur“ sú
nepravé, vykonštruované. To znamená, že veriteľka nepotvrdila úhradu predmetných splátok svojimpodpisom. Pokiaľ ide o sporné splátky za mesiace september 2014 a október 2014, podpisy, ktoré majú
potvrdzovať úhradu jednotlivých splátok veriteľkou, znalkyňa označila ako nie pravý podpis G. C., a
podpis pri splátkach za november a december 2014 podľa znalkyne pravdepodobne nevyhotovila G. C..

Pokiaľ ide o splátku 40.500 eur, ktorú podľa záznamov žalovanej mala žalovaná uhradiť v októbri 2014,
v tomto prípade napriek znaleckému dokazovaniu zostalo sporné, či veriteľka bola pisateľkou sporného
zápisu. Číslicu 40 pravdepodobne nevyhotovil ten istý pisateľ ako pisateľ zápisov „500,-€“ uvedenými
za jednotlivými mesiacmi pre rok 2014, t.j. aj za číslom „40“ pri zápise sumy „40.500“.

19. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu leží
na dlžníkovi (pozri bližšie napr. rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 16. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo
98/2000). Bolo teda na žalovanej, aby preukázala reálne odovzdanie dlžnej sumy právnej predchodkyni
žalobcu, Žalovaná za týmto účelom predložila svoju evidenciu uhrádzania dlhu, ktorú si viedla v zošitku
„CONTINENTS ASIA“, a podľa ktorého veriteľka mala svojím podpisom potvrdiť úhradu tej ktorej splátky
v predmetnom zošite. Žalobca rozporoval úhradu niektorých, v žalobe špecifikovaných splátok, nakoľko

sa nezhodovali so zápisom úhrad splátok, ktoré si evidovala samotná veriteľka v zošite „PRESTARIUM
A“. Keďže evidencia úhrad splátok je súkromnou listinou, žalobcovi stačilo poprieť pravosť zápisov v
evidencii žalovanej a bolo na žalovanej, aby preukázala správnosť ňou vedenej evidencie úhrad, resp.
splatenie jednotlivých zaevidovaných splátok (k tomu pozri bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Českejrepublikyzodňa30.apríla2009,sp.zn.33Cdo/472/2007,podľaktoréhovprípade,kedyúčastník

poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, platí, že účastníka, ktorý tuto listinu predložil ako
dôkaz, stíha dôkazná povinnosť a bremeno dôkazné. Tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé
následky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť či správnosť súkromnej listiny.) Žalovaná
zostala ohľadne preukázania pravosti zápisov v ňou vedenej evidencii úhrad nečinná, dokonca bol
to žalobca, ktorý inicioval znalecké dokazovanie, ktorého výsledky podporili jeho tvrdenia ohľadne

nepravosti podpisov veriteľky pri jednotlivých úhradách (vyššie špecifikovaných), alebo prinajmenšom
vyvolali pochybnosti o ich pravosti (bod 15 a 25 rozsudku). Žalobcovi sa tak v konaní podarilo
nielen spochybniť pravosť súkromnej listiny, ale dokonca dokázať, že právna predchodkyňa splatenie
splátok, ktoré tvoria nárok žalobcu, buď vôbec svojím podpisom nepotvrdila (išlo o vykonštruovaný
podpis - splátka za december 2013), išlo o nepravý podpis (splátka za september a október 2014),

alebo pravdepodobne nešlo o podpis G. C. (splátka v novembri a decembri 2014 a januári 2015).
Žalovaná počas konania preukazovala Čestným vyhlásením podpísaným žalovanou a jej manželom dňa
17.10.2014, že si od manžela požičala sumu 40.000 eur. Túto sumu mala následne uhradiť veriteľke v
októbri 2014 vo výške 40.500 eur. Žalobca rozporoval tento dôkaz, nakoľko žalovaná nepreukázala, že
majetkové alebo zárobkové pomery manžela žalovanej by umožňovali požičanie takejto sumy. V konaní

bol vypočutý manžel žalovanej, avšak z jeho výpovede nebolo možné abstrahovať žiadne konkrétne
informácie ohľadne majetkových pomerov na strane žalovanej alebo jej manžela. Okrem toho, uvedené
transakcie mali byť realizované v hotovosti, čo tiež (ak tomu tak skutočne bolo) sťažovalo dôkaznú
pozíciu žalovanej. V konaní totiž nebolo preukázané, že manžel žalovanej v októbri 2014 disponoval
sumou 40.000 eur. Manžel mal mať vedený účet vo E., G. avšak dokazovaním bolo zistené, že banka

manželovi účet zrušila ešte v roku 2011. Jediným dôkazom, ktorý žalovaná predložila o tom, že v októbri
2014 disponovala sumou 40.000 eur, bolo čestné prehlásenie z 17.10.2014. Následne mala žalovaná
uhradiť sumu 40.000 eur, pričom najviac otáznikov vyvoláva práve tento sporný zápis za splátku v októbri
2014. Ide o 81 násobnú výšku splátky, akú bola schopná žalovaná splácať do daného obdobia. Žalovaná
neuviedla, na základe čoho táto splátka bola až v sume 40.500 eur, keď nasledujúce splátky opätovne

splácala len vo výške 500 eur mesačne, pričom dohoda bola vo výške 1000 eur mesačne. Rovnako
žalovaná nedokázala objasniť, prečo medzi zápisom mesiaca „OKTÓBER 2014“ a sumou „40.500,-€“
nie je žiadna medzera, pričom v riadku bolo dostatok miesta na spísanie celej sumy aj s medzerami,
aké boli obvykle medzi označením iných mesiacov a údajne uhradených súm.

20. Prvoinštančný súd pokračoval, že keďže pôžička je reálny kontrakt, je potrebné preukázať nielen
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, ale aj jeho vrátenie, pričom dôkazné bremeno je na dlžníkovi.
V danom prípade žalovanou poskytnutá verzia, ako došlo k splateniu pôžičky má veľa logických
nedostatkovajevrozporesozistenýmskutkovýmstavom.Žalobcovisapočaskonaniapodarilonielenže
poprieť pravosť súkromnej istiny, ktorou dlžníčka preukazovala splatenie dlžnej sumy, ale aj preukázať,

že G. C. buď jednotlivé úhrady nepodpísala, alebo jej podpisy sú sporné. Keďže žalovaná ako dlžník
dôkazné bremeno ohľadne úhrad sporných splátok neuniesla, nepreukázala splatenie dlhu veriteľke,
preto súd žalobe v časti istiny vyhovel.21.Pokiaľideoúrokyzomeškaniavzmysle§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3ods.1Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., tieto si žalobca uplatnil v zákonnej výške. Keďže medzi veriteľkou a dlžníkom
nebol dohodnutý deň splatnosti tej ktorej splátky, súd vychádzal z toho, že mesačná splátka mala

byť uhradená najneskôr do konca toho ktorého kalendárneho mesiaca. Keďže žalovaná nepreukázala
úhradu žalovaných splátok, dostala sa prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca do omeškania.
Preto súd žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci priznal proti
žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s citovaným ustanovením § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

23. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, podala odvolanie žalovaná, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej proti žalobcovi prizná nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

24. V úvode odvolania žalovaná uviedla, že dňa 16.3.2012 si požičala od pani G. C. sumu 54.000,-
eur, ktorú chceli spolu investovať do podnikania a ktorú sa zaviazala splácať mesačnými splátkami po
1.000,- eur mesačne bez dátumu prvej splátky. Následne odvolateľka popísala ako dlh splácala s tým,
že pani C. si všetky splátky od žalovanej zapísala do jej bordového zošita, čo žalobca poprel, pričom
klamal, keďže párkrát bol aj on prítomný, keď si pani C. splátky zapisovala a súdu predložil iný zošit, ktorý

žalovaná videla prvýkrát. Z toho zošita bol vytrhnutý jeden list, o čom píše znalkyňa Ing. Elena Blahová.
V predmetnom bloku na str. 7 sú uvedené aj iné sumy okrem tých, čo sú uvedené ako splátky žalovanej,
je tam preškrtnutá suma 5.500,- eur, suma 500,- eur, suma 500,- eur, suma 400,- eur, ktoré žalobca
neobjasnil a nevysvetlil, ani čo sa nachádzalo na vytrhnutej stránke. Všetky žalobcom spochybňované
splátky žalovaná čestne zaplatila, čo jej pani C. svojím podpisom potvrdila a ktoré si aj ona zapísala do

svojho bordového zošita.

25. Odvolateľka poukázala na skutočnosť, že súdom pribratý znalec Mgr. Miroslav Koutný súdu oznámil,
že vzhľadom na to, že mu neboli predložené porovnávacie podpisy z porovnateľného obdobia (15 až
20 ukážok originálov), nie je možné určiť, či ide o variabilitu zakončení vyhotovených G. C., okolnosti

vzniku úsporných číselných a textových zápisov vážne komplikuje aj zdravotný stav G. C., nedá
sa vylúčiť, že celkový zdravotný stav ovplyvňuje schopnosť písať obvyklým spôsobom. Odvolateľka
pokračovala, že následne súd ustanovil znalkyňu Ing. Elenu Blahovú, pričom poukázala na jej závery
v znaleckom posudku. Pokračovala, že dňa 30.3.2021 súd oslovil znalca Ing. Erika Tiefenbachera
z odboru kriminalistika odvetvie kriminalistického skúmania ručného písma a podpisov. Znalec sa

vyjadril, že číslice vzhľadom na svoju jednoduchú štruktúru vyhotovenia sú z písmnoznaleckého
hľadiska ťažšie skúmateľné a situácia je sťažená v tom, že sa jedná iba o dve číslice 4 a 0 a preto
vyhodnotil sporný zápis 40 za nepreskúmateľný s tým, že k skúmaniu nie je možné pristúpiť. Právny
zástupca žalobcu následne požiadal o písomné vypracovanie posudku z odboru kriminalistika a odvetvie
kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov Mgr. Renátu Pavlíkovú, ktorá v znaleckom posudku

spochybnila aj pravosť podpisov G. C. za obdobie január až december 2013, pričom ide o splátky, ktoré
uznal aj žalobca, čo spochybňuje znalecký posudok a preto žalovaná s ním nesúhlasí.

26. V ďalšej časti odvolania žalovaná poukazuje na zdravotný stav pani C. po tom, ako ju navštevovala
u nej doma a odovzdávala jej splátky. Vo februári 2015 jej pani C. telefonovala, že už nie je doma,

že je v nemocnici, v apríli 2015 žalovanej telefonoval pán C., že pani C. zomrela, chcel, aby sa stretli
a dohodli na ďalších splátkach. Stretnutie sa uskutočnilo, ale na splátkach sa nedohodli. Až v apríli
2016 sa ozval žalovanej advokát žalobcu. Dňa 20.1.2017 vydal Okresný súd Piešťany platobný rozkaz,
žalovaná podala odpor. Dňa 23.11.2017 žalovanej bola doručená výzva Okresného súdu Piešťany, aby
zdokladovala, kde zobrala 40.000,- eur na zaplatene splátky 10/2014. Dňa 4.12.2017 poslala súdu

čestné prehlásenie o pôžičke 40.000,- eur od manžela, ktoré použila na vrátenie pani C.. Vo výpovedi
jej manžel I. H. uviedol, že dostal od manželky vrátené peniaze z predaja rodičovského domu vo výške
1.300.000,- Sk, 12 rokov bol poslancom mestského zastupiteľstva a od roku 2012 pracoval v Rakúsku.
V roku 2011 I. H. zrušil podnikanie na Slovensku, zrušil podnikateľský účet vo E. Piešťany a v roku2012 začal pracovať v Rakúsku. Od roku 2012 do konca roku 2014 zarobil v Rakúsku 35.585 (zrejme
eur) netto, plus odmeny plus mzda ako poslanec, za roky 2011 až 2014 vo výške 5.738,- eur. Pokiaľ
žalobca spochybnil, či mala žalovaná dosť peňazí na splátky pre G. C., žalovaná pracovala od 3.9.2012

do 31.12.2014 v Rakúsku, kde zarobila na splátky.

27. Pokiaľ súd žalovanej vytýka, že zostala nečinná ohľadne preukázania pravosti zápisov a podpisov
G. C. vo svojej evidencii, žalovaná nemala dôvod na preukázanie pravosti podpisov. Ak by si aj chcela
žalovaná dať vypracovať súkromný znalecký posudok, nemala dosť pravých podpisov od G. C. za

obdobie 2012 až 2014. Bol to žalobca, kto spochybňovala pravosť podpisov G. C., teda dôkazné
bremeno bolo na jeho strane. Žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Predložil súdu len
dva pravé podpisy G. C. za obdobie 2012, 2014. Preto zavinením žalobcu nemohlo prísť k vypracovaniu
znaleckých posudkov pravosti podpisov G. C. znalcami Koutným a Tiefenbacherom. Žalobca odrazu
súdu predložil znalecký posudok, ktorý mu vypracovala ním oslovená znalkyňa. Je však sporné, či bol
vypracovaný riadne, keďže znalkyňa nedisponovala potrebným počtom podpisov G. C., disponovala len

dvomi podpismi z rokov 2012, 2014. Preto žalovaná tento znalecký posudok Mgr. Renáty Pavlíkovej
naďalej spochybňuje. Z tohto posudku nemožno vyvodiť jednoznačný záver. Žalobcom predložený
znalecký posudok Mgr. Renáty Pavlíkovej, žalobcom požadované úhrady splátok v žalobe a v zošite,
ktorý si viedla poručiteľka, sú v niektorých bodoch vo vzájomnom rozpore, pričom tieto rozpory žalobca
neodstránil, napriek tomu sa nimi súd prvej inštancie nezaoberal. Žalovaná uhradila G. C. sumu 52.000,-

eur a zostatok 2.000,- eur uhradila žalobcovi, čo zostalo bez povšimnutia súdu prvej inštancie. Na
základe uvedeného podľa odvolateľky súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. K doručenému odvolaniu žalovanej predložil žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia

písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň priznal
žalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

29. Podľa žalobcu prvé dve strany odvolania žalovaná venuje skutočnostiam, ktoré vôbec nemajú vplyv
na hodnotenie kauzy. Na začiatku vedenia sporu žalovaná nespochybňovala poskytnutie pôžičky. Po

jednaní v advokátskej kancelárii JUDr. Repáňa zostalo ustálené, že pôžička bola poskytnutá, že jej
zostatok tvorí 2.000,- eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach. Po jednaní zostalo sporné
zaplateniesplátokvžalovanejsumeazaplateniesumy40.500,-eur.Stranažalovanejmásvojuprocesnú
povinnosť preukázať vrátenie jednotlivých splátok, prípadne sumy 40.500,- eur, čo sa nestalo. Žalovaná
nijako podmienky vrátenia jednotlivých splátok nepotvrdila a nepreukázala ani svoju finančnú situáciu.

Takýto dôkazný stav nemohol prvoinštančný súd vyhodnotiť inak, ako neunesenie dôkazného bremena
žalovanej.

30. Čo sa týka prvého odvolacieho dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalobca k tomu uviedol, že existujúce dôkazy zodpovedajú záveru

súdu, že podmienky vrátenia jednotlivých splátok neboli splnené, nakoľko ich žalovaná nezaplatila
a tento záver podporuje aj dôkaz znalecký posudok č. 3/2023 Mgr. Renáty Pavlíkovej. Žalovaná
neprodukovala žiaden dôkaz o iných záveroch týkajúcich sa podpisov, súd teda správne vyhodnotil
skutkový stav v tom, že splátky pôžičky neboli vrátené. Znalecké závery sú dostatočne jasné, súd ich
správne aplikoval na daný prípad. Pri podrobnej aj laickej analýze je možné vidieť, že ako skúmané

podpisy, tak i písanie číslice 40 sú písané inak ako ostatné číslice alebo podpisy pri jednotlivých
splátkach. Znalkyňa Ing. Renáta Bláhová v znaleckom posudku č. 2/2020 jednoznačne potvrdzuje
skutočnosť, že do záznamov o vrátení splátok bolo zasahované minimálne pri vyhotovovaní dokladu
o vrátení sumy 40.500,- eur. Preto súdom ustálený záver, ako i okolnosti prípadu sú dôkazom toho,
že nebolo v možnostiach žalovanej jednotlivé sumy vrátiť tak, ako sú podpísané v slovníčku. Na

podklade predložených dôkazov súd nemohol rozhodnúť inak a skutkový stav ustálil riadne. Tvrdenia
žalovanej zostali v podobe tvrdení. Žalobca ako dôchodca si nemohol dovoliť až do času potvrdenia
záverov o pravosti podpisu nebohej žalovať celú sumu 40.500,- eur z dôvodu poplatkovej povinnosti
a nepoznania záverov o pravosti podpisov, čo by znamenalo možný neúspech v spore. Preto bola
žalovaná suma iba 14.000,- eur, teda žalovaná i v tomto smere získala značný finančný prospech.

Žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by umožňovali súdu vec vyhodnotiť v znení, že návrh
žalobcu má byť zamietnutý. Žalobca v celom rozsahu odkazuje na znenie bodu 22 a 26 predmetného
rozsudku. Všetky dôkazy spolu s tvrdeniami žalovanej spred 3.10.2023 podporujú tvrdenia žalobcu, že
žalovaná s nebohou G. C. uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej G. C. požičala žalovanej sumu54.000,- eur. Taktiež súd správne vyhodnotil aj zmenu argumentácie žalovanej za účelovú, nakoľko
najskôr tvrdila, že sa jednalo o pôžičku a následne o investíciu, pričom o tom, že sa malo jednať
o investíciu, neuniesla dôkazné bremeno. Procesná pasivita žalovanej sa preniesla do dôkazu, že

sumy boli vrátené. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok
zánik dlhu pritom leží výlučne na dlžníkovi t.j. na žalovanej. Nikdy zo žiadneho dôkazu nevyplynulo,
že by žalovaná vrátila nebohej G. C. sumu 40.500,- eur. Všetky skutočnosti, ktorými argumentovala,
nedokázala hodnoverne preukázať. Dokonca výpoveď svedka pána H. (bývalého manžela žalovanej)
bola nehodnoverná. Nič z jeho výpovede nepodporuje záver, že v októbri 2014 disponoval sumou

40.000,- eur a že tieto peniaze mal vtedy žalovanej dať na vrátenie dlhu. Ďalším dôkazom fiktívnosti
vrátenia sumy 40.500,- eur a iných splátok je skutočnosť, že manžel žalovanej v rokoch 2013 až
2014 nemal v banke otvorený žiadny bankový účet s aktuálnym zostatkom. Za tohto stavu sa núka
iná verzia a to, že zdravotný stav G. C. vytvoril príležitosť ako sa mohla žalovaná dlhov zbaviť, preto
bolo zasahované do dokladu o vrátení falošnými podpismi. Súd sa správne vysporiadal aj s tým, že
počas celého obdobia mala žalovaná pani G. C. uhrádzať sumu 500,- eur, avšak z nevysvetliteľných

príčin zrazu uhradila 40.500,- eur, pričom dôkazné bremeno preukázať vrátenie tejto sumy bolo na
dlžníkovi. Ako uvádza prvoinštančný súd, žalobcovi sa podarilo nielenže poprieť pravosť súkromnej
listiny, ktorou dlžník preukazoval splatenie dlžnej sumy, ale podarilo sa preukázať aj to, že G. C. buď
úhrady jednotlivých splátok nepodpísala alebo jej podpisy sú sporné. Žalovaná dôkazné bremeno ako
dlžník ohľadne úhrad sporných splátok neuniesla, nepreukázala splatenie dlhu veriteľovi, preto bolo

potrebné návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovieť. Procesná pasivita žalovanej teda nemohla vyústiť
do záveru, než že žalobcom tvrdené skutočnosti v podanom návrhu boli pretavené aj do dôkazov, ktoré
súd správne posúdil a vyhodnotil a to tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

31. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej žalovaná predložila repliku, ktorou navrhla,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej proti
žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

32. Žalovaná uviedla, že pani C. jej požičala peniaze z vlastnej iniciatívy, bez nátlaku, bez úrokov
a pridala sa ako tichá spoločníčka. Na dlžobnom úpise zo dňa 16.3.2012 boli uvedené splátky po

1.000,- eur mesačne, ale bez uvedenia dátumu prvej splátky. V júli 2012 sa s pani C. a jej bratom
(žalobcom) dohodli na splátkach po 500,- eur mesačne so začiatkom splácania 1.1.2013. Žalovaná
namieta, že žalobca klame, že žalovaná žije v neusporiadanom manželstve, resp. je rozvedená.
Žalovaná oľutovala svoj skutok, manžel je odpustil a spolu sa podieľali na splácaní splátok. V októbri
2024 jej pani C. povedala, že nutne potrebuje vrátiť celú sumu a keďže žalovaná nemala hotovosť,

išla hneď za manželom. Manžel navrhol, že on jej peniaze požičia a miesto pani C. bude splácať
splátky jemu. Manžel požičal žalovanej 40.000,- eur, o čom spísali dňa 17.10.2014 čestné prehlásenie.
Žalovaná sumu 40.000,- eur aj so splátkou 500,- eur zaniesla pani C., čo jej pani C. svojim podpisom
potvrdila. Uvedenú sumu si hneď zapísala do svojho bordového zošita. Žalobca však tento bordový
zošiť nepredložil. Žalovaná popiera, že by bola v konaní pri dokazovaní podpisov pani C. pasívna.

JUDr. Repáňovi zanechala originál svojho červeného slovníčka, aby si mohol dať vypracovať znalecký
posudok. Žalovaná nemala potrebu dokazovať pravosť podpisu pani C., pretože všetky splátky jej pani
C. osobne podpísala, k čomu doložila aj svoj červený slovník, na rozdiel od žalobcu, ktorý pravý bordový
zošiť nepredložil.

33. Okresný súd Piešťany oslovil znalca Mgr. Koutného na návrh žalobcu, aby vyhotovil znalecký
posudok. Znalec uviedol, že neboli predložené porovnávacie podpisy v požadovanom množstve (15 až
20 ukážok), preto nie je možné určiť pravosť podpisu. Okresný súd na návrh žalobcu oslovil znalkyňu
Ing. Elenu Blahovú, ktorá vyhotovila znalecký posudok, v ktorom tiež uviedla, že sa nedajú jednoznačne
zistiť podpisy pani C. a nedá sa skúmať ani číslica 40. Táto znalkyňa zistila, že v dôkaznom zošite

„Prestárium“, čo predložil žalobca, je jedna strana vytrhnutá. Okresný súd oslovil ďalšieho znalca Ing.
Erika Tifenbachera, ktorý tiež žiadal predložiť 15 až 20 podpisov pani C., ktoré žalobca nepredložil.
Uvedený znalec skúmal číslicu 40 a vyhodnotil to za nepreskúmateľné s tým, že k preskúmaniu nie
je možné pristúpiť. Kancelária JUDr. Repáňa súkromne požiadala znalkyňu Mgr. Renátu Pavlíkovú
o vypracovanie znaleckého posudku, ktorej stačili na skúmanie pravosti podpisov len dva podpisy zo

sporných rokov. Znalkyňa v posudku spochybnila aj pravosť podpisov pani C. za obdobie január až
december 2013, pričom tieto splátky uznal aj žalobca. To tiež spochybňuje predmetný znalecký posudok.
Nadväzne žalovaná poukázala na posledné stretnutia s pani C..34. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že manžel zrušil podnikanie na Slovensku v roku 2011 a tým
zrušil aj účet vedený vo E.. Žalobca vo svojom vyjadrení spochybňuje majetkové pomery žalovanej a jej
manžela. Od roku 1990 – 2011 manžel žalovanej bol podnikateľ, 12 rokov bol poslancom Mestského

úradu Piešťany. Od roku 2011 pracoval v Rakúsku, takže mal finančnú rezervu. Ako dôkaz k vyjadreniu
žalovaná pripojila svoje aj manželove rakúske výplatné listiny z obdobia rokov 2012 – 2015. Tým
preukazuje, že mala finančné prostriedky na splácanie dlžobného úpisu. Dôkazné bremeno k pravosti
splátok a pravosti podpisov pani C. je podľa žalovanej na žalobcovi. Žalovaná dostatočne dokázala, že
všetky splátky aj podpisy pani C. sú pravé. Tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, zavádzajúce a nesúhlasí

s nimi.

35. Žalovaná ako prílohu k predmetnému vyjadreniu pripojila listiny v nemeckom jazyku o príjmoch zo
zamestnania jej manžela v rokoch 2012 – 2013.

36. K predmetným listinným dôkazom predloženým žalovanou v odvolacom konaní až v replike, teda

po uplynutí jej odvolacej lehoty, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 366 CSP – Novoty v odvolacom
konaní, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (medzi ktoré v zmysle §
149 CSP patria i návrhy na vykonanie dôkazov) ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcov,
alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (na daný prípad sa ani nevzťahujúce) alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná ako
odvolateľka pritom ničím nepreukázala a ani netvrdila, splnenie niektorej z uvedených podmienok pre
prípustnosť novoty v odvolacom konaní. Naviac, keďže podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

predmetné dôkazy (i ak by boli prípustné) boli by predložené oneskorene. Na listinné dôkazy predložené
žalovanou až v odvolacom konaní preto nebolo možné prihliadať.

37. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

38. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď

miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

39. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu ako jediného univerzálneho dediča G.
C. (sestry žalobcu) na zaplatenie od žalovanej celkovo sumy 14.000,- eur s príslušným úrokom
z omeškania, z titulu peňažnej pôžičky na základe listiny „Čestné prehlásenie Dlžobný úpis – pôžička
peňazí v hotovosti“ na sumu 54.000,- eur s dohodnutými splátkami po 1.000,- eur mesačne, uzavretej

medzi G. C. ako veriteľkou a G. H. ako dlžníčkou, dňa 16.3.2012.

40. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak
i odvolateľkou uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť či prvoinštančný súd dospel na základe
vykonaného dokazovania k ne/správnym skutkovými zisteniam a či rozsudok vychádza z ne/správneho

právnehoposúdeniavecivintenciáchžalovanoupodanéhoodvolaniapopísanéhovyššie,sozameraním
na dôkazné bremeno v spore a správnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie.41. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa
i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z použitej odvolacej argumentácie, dopĺňa iba nasledovné:

42. Žalobca si žalovaný nárok voči žalovanej uplatňoval z titulu pôžičky v zmysle súdom prvej inštancie
aplikovaného ust. § 657 OZ podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Pokiaľ odvolateľka tvrdí, že išlo o investíciu do spoločného podnikania, prvoinštančný súd
sa s otázkou titulu poskytnutia daných peňazí veriteľkou žalovanej správne vysporiadal v ods. 22

preskúmavaného rozsudku tak, že podľa preukázaného išlo o pôžičku, s čím sa dovolací súd stotožňuje.
Skutočnosť, že sa jednalo o peňažnú pôžičku vyplýva aj zo samotného textu danej listiny a to nielen
z názvu: Čestné prehlásenie Dlžobný úpis – pôžička peňazí v hotovosti, ale i z textu, v ktorom žalovaná
potvrdzuje, že si od veriteľky požičala peniaze, ktoré sa zaväzuje splácať v dohodnutých mesačných
splátkach, a nie teda vyplácať nejaký podiel z budúceho možného zisku z podnikania.

43. Prvoinštančný súd na základe odôvodnenia poukázaného vyššie preskúmavaným rozsudkom
žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď nárok žalobcu považoval za preukázaný s tým, že žalovaná svoje
dôkazné bremeno preukázať úhrady dlhu žalovaným popretými splátkami (december 2013, september
2014 až január 2015) neuniesla. Odvolateľka naopak tvrdila, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi.

44. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

45. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

46. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

47. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

48. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

49. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

50. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

51. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových
stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonanéhodokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu
(§ 185 ods. 2 a 3 CSP), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

52. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy
z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie
je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je

svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

53. V zmysle cit. ust. § 215 ods. 1 CSP súd vo veci rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu
veci. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná

v čase od vzniku právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide do času rozhodovania súdu prvej
inštancie, teda skutočný stav veci. V občianskom súdnom konaní sa uplatňuje princíp tzv. formálnej
pravdy. V sporovom súdnom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii
arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou
súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie objektívnej, či materiálnej

pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity
strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie proces vytvárania skutkového základu
pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak môže skutkový stav javiť ako
zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené
ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd teda rozhoduje na základe takého

rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu
úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany
sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať do skončenia dokazovania pred súdom
prvej inštancie.

54. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.2.2010 v obdobnej
veci vyslovil názor, že pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že pôžičku vrátil v celom rozsahu,
bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Na jeho preukázanie predložil písomné potvrdenie
o vrátení celej pôžičky... Pokiaľ žalobca poprel pravosť predloženej neoverenej fotokópie potvrdenia
označiac ho za podvrh, nedošlo tým podľa názoru dovolacieho súdu k presunu, resp. prerozdeleniu

dôkazného bremena v tom zmysle, že by žalobcovi vznikla povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že listina
nie je pravá. U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že listina pochádza
od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť
súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností
v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo preto povinnosťou žalovaného

preukázať pravosť predloženej listiny, teda to, že potvrdenie o vrátení pôžičky v celom rozsahu bolo
skutočne vystavené žalobcom. Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením tzv. negatívnej dôkaznej teórie.
Žalobca tým, že poprel pravosť predloženej listiny, v podstate tvrdil, že ju nikdy nevystavil, teda tvrdil jej
neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny nebolo možné od neho spravodlivo požadovať,
lebo podľa negatívnej dôkaznej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvalý charakter

zásadne nepreukazuje.

55. I keď rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR nepatria pod ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych
autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/129/2017),
vzhľadom na v čase vydania ďalej uvedených rozhodnutí totožnosť dotknutej právnej úpravy a historicky

spoločnú právnu minulosť, odvolací súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo
98/2000 zo dňa 16.1.2002 uverejnené pod C 946/13 Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR, podľa
ktorého dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu
leží na dlžníkovi. V rozsudku sp. zn. 3Cdon 1031/96 zo dňa 17.4.1996 NS ČR zaujal názor, že v prípade,
keď účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, tak platí, že účastníka, ktorý túto listinu

predložil ako dôkaz, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda nesie procesne
nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť, či správnosť súkromnej listiny.
Rovnako v odbornej právnej literatúre je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné
bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny stačí formálne popretie jej správnostidruhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil
skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou.

56. Z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk vyplýva, že dôkazné bremeno leží na
tej strane konania, ktorá určité skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky, dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá
mala za následok zánik dlhu, leží potom na dlžníkovi. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno keď
v konaní preukázal poskytnutie jeho právnou predchodkyňou žalovanej peňažnej pôžičky 54.000,- eur,

čo napokon ani nebolo sporné. Ak sa v danom prípade žalovaná bránila tvrdením, že predmetnú
pôžičku vrátila v celom rozsahu, bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Žalovaná na
preukázanie tohto svojho tvrdenia predložila listinný dôkaz malý zošit s názvom „Continents Asia“,
ktorý je nesporne súkromnou listinou. Žalobca poprel a sporoval zaplatenie žalovanou jeho právnej
predchodkyni G. C. splátok za december 2013 a september 2014 až január 2015 po 500,- eur, včítane
zaplatenia v októbri 2014 sumy 40.500,- eur, opierajúc sa pritom o záznamy G. C. v malom zošite

označenom „PrestariumA“, podľa ktorého žalovaná za uvedené obdobie žiadne splátky neuhradila.
Žalobca teda poprel správnosť, resp. pravdivosť súkromnej listiny predloženej žalovanou, teda že
sporné splátky boli zaplatené a podpisy pri sporných splátkach patria G. C.. V dôsledku toho nastúpila
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno žalovanej, ktorá tvrdila, že zánik dlhu mal byť preukázaný ňou
predloženou súkromnou listinou. Bolo preto povinnosťou žalovanej preukázať pravosť predloženého

listinného dôkazu, teda že záznamy o vrátení pôžičky v spornom rozsahu boli podpísané G. C..

57. S poukazom na uvedené námietka odvolateľky, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, nie je
správna a neobstojí. Prvoinštančný súd potom správne uzavrel, že žalovaná neuniesla svoje dôkazné
bremeno,keďzostalanečinnáohľadnepreukázaniapravostispornýchzápisovvňouuvedenejevidencii.

Naopak žalobca inicioval znalecké dokazovanie, pričom znalecké dokazovanie podporilo tvrdenia
žalobcu ohľadom nepravosti podpisov veriteľky pri sporných úhradách alebo prinajmenšom vyvolalo
pochybnosti o ich pravosti. Znalkyňa Mgr. Renáta Pavlíková v Znaleckom posudku č. 3/2023 uviedla, že
pokiaľ ide o spornú splátku za december 2013, podpisy veriteľky k zápisom za január až december 2013
akoajpodpispodzápisom„5.500eur“súnepravé,vykonštruované.Toznamená,ževeriteľkanepotvrdila

úhradupredmetnýchsplátoksvojimpodpisom.Pokiaľideospornésplátkyzamesiaceseptember2014a
október 2014, podpisy, ktoré majú potvrdzovať úhradu jednotlivých splátok veriteľkou, znalkyňa označila
ako nie pravý podpis G. C., a podpis pri splátkach za november a december 2014 podľa znalkyne
pravdepodobne nevyhotovila G. C.. Pokiaľ ide o splátku 40.500 eur, ktorú podľa záznamov žalovanej
mala žalovaná uhradiť v októbri 2014, v tomto prípade napriek znaleckému dokazovaniu zostalo sporné,

či veriteľka bola pisateľkou sporného zápisu. Číslicu 40 pravdepodobne nevyhotovil ten istý pisateľ ako
pisateľ zápisov „500,-€“ uvedenými za jednotlivými mesiacmi pre rok 2014, t.j. aj za číslom „40“ pri zápise
sumy „40.500“.

58. Znalkyňa Mgr. Renáta Pavlíková v rozsiahlom 74-stranovom Znaleckom posudku č. 3/2023

vypracovanom pre zadávateľa – advokáta žalobcu, vymenovala všetky početné porovnávacie
písomnosti, ktoré sú z rokov 2000 až 2014, ktoré mala k dispozícii od G. C., pričom dve porovnávacie
písomnosti sú z ostatných rokov 2013 a 2014. Posudok je podrobne, logicky a preskúmateľne
odôvodnený, doložený početným grafickým obrazovým materiálom, závery znalkyne sú vyčerpávajúco
vysvetlené. Znalkyňa riadne uviedla i znaleckú doložku, podľa ktorej ako znalec si je vedomá

následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod na
spochybnenie záverov znalkyne. Za taký dôvod nepovažoval odvolateľkou namietanú skutočnosť, že
iba 2 porovnávacie materiály sú zo sporných rokov, keď vzhľadom na úmrtie veriteľky a časový odstup sa
žalobcovi nepodarilo zabezpečiť ďalšie. Napokon aj keby súd na žalovanou spochybňovaný znalecký
posudok neprihliadol, nič by to nemenilo na závere o neunesení dôkazného bremena žalovanou.

59. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd správne uzavrel, že podľa výsledkov vykonaného
dokazovania právna predchodkyňa žalobcu zaplatenie sporných splátok, ktoré tvoria nárok žalobcu
buď vôbec svojím podpisom nepotvrdila - nepravý, vykonštruovaný podpis pri splátke za december
2013, nepravé podpisy pri splátkach za august až október 2014, alebo pravdepodobne nešlo o podpis G.

C. pri splátkach za september a október 2014, alebo pravdepodobne nešlo o podpis G. C. pri splátkach
za november a december 2014 a január 2015. Pri nedostatku iných dôkazov je potom nutné uzavrieť,
že žalovaná svoje dôkazné bremeno neuniesla, keď nepreukázala, že sporné splátky veriteľke zaplatila.
Nadväzne už boli irelevantné tvrdenia žalovanej, že na splátku v októbri 2014 jej sumu 40.000,- eurpožičal manžel a za akých okolností, tvrdenia o existencii iného bordového zošita, kde si mala veriteľka
zapisovať platby, či to že v zošite veriteľky bol vytrhnutý list a pod. Bolo už potom nedôvodné a nebolo
ani potrebné, aby súd hľadal odpovede na všetky ďalšie aj čiastkové otázky nastoľované žalovanou,

dokonca až v odvolacom konaní. Prvoinštančný súd potom dôvodne žalobe o zaplatenie žalovanej časti
predmetného dlhu, v celom rozsahu vyhovel.

60. S poukazom na vyššieuvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie, keď nebol naplnený

žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľkou, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo
výrokoch vecne správny, včítane správneho a odvolaním ani osobitne nenapadnutého výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania, s použitím § 377 CSP potvrdil (výrok I.).

61. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto podľa citovaného ustanovenia zásadne
žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalovanej.

Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné
nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená,
ani ju odvolací súd nezistil. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom
konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu
spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Občianskoprávne kolégium NS SR v uznesení

č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy
nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR z 28.02.2018 sp. zn. 7 Cdo
14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R 72/18).

62. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd potom hoci úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal (výrok II.).

63. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).