Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120010207
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4120010207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu

JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obžalovanej A. B. a spol., pre
zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1 Trestného zákona,
o odvolaní okresnej prokurátorky v Nitre proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29.10.2024, sp.
zn. 3T/13/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý
rozsudok vo vzťahu k obžalovanej A. B. vo výroku o uloženom treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanej:
A. B., narodenej XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E., adresa na doručovanie
písomností D. E., X. XXXX XX,

u k l a d á :

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno p/
Trestného zákona a po nezistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného
zákona, trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k obžalovanému F. F. z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) bola obžalovaná A. B. (ďalej

len „obžalovaná“) uznaná vinnou zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe že: „dňa XX.XX.XXXX
v čase asi o 18.15 hodine v D. E. na trhovisku chytila rukou pod krk a zvalila na zem oproti idúceho
E. C., pričom mu zo zadného vrecka nohavíc zobrala pánsku koženú peňaženku čiernej farby, v ktorejsa okrem iného nachádzala finančná hotovosť vo výške najmenej 350,- € a to aj napriek tomu, že bola
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/90/2007 odsúdená aj za zločin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1 Trestného zákona, ktorým jej bolo upustené od uloženia

súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/99/2006 zo dňa 28.03.2011,
právoplatným dňa 05.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/38/2012“.

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek
3 písmeno d/ Trestného zákona jej bol uložený trest odňatia slobody 4 roky, podľa § 51 odsek 1, odsek 2

Trestného zákona jej bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a určená skúšobná doba
5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním. Podľa § 51 odsek 2, odsek
4 písmeno h/ Trestného zákona jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa súčasť
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.
Napadnutým rozsudkom bol súčasne podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku obžalovaný F. F.

oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra spisová značka 2 Pv 737/13/4403
zo dňa 08.04.2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že: „ dňa XX.XX.XXXX
vo večernom čase asi o 18.15 hodine v D. E. na trhovisku pri autobusovej stanici A. B. chytila rukou pod
krk a zvalila na zem oproti idúceho E. C., pričom mu zo zadného vrecka nohavíc zobrala pánsku koženú

peňaženku čiernej farby, v ktorej sa okrem iného nachádzala aj finančná hotovosť vo výške najmenej
350,- € a keď E. C. začala brániť E. G. tým, že chytila A. B. za vlasy a snažila sa ju od E. C. odtiahnuť,
zakročil F. F. a odsotil E. G. na bok a obaja ušli na neznáme miesto, čím spôsobili poškodenému E. C.
škodu vo výške najmenej 350,-eur“, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný F. F..

Súd prvého stupňa oslobodenie obžalovaného F. F. odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania
nemožno jednoznačne a bez pochybností vyvodiť záver, že tento sa mal na trestnom čine zúčastniť
vo forme spolupáchateľstva. Súd prvého stupňa má preukázané, že obžalovaný rozdelil fyzický
konflikt medzi svedkyňou a obžalovanou. Obžalovaný poprel, že by mal vedomosť o tom, že by
obžalovaná zobrala poškodenému peniaze a toto sa dozvedel až v nasledujúci deň. Zo svedeckých

výpovedí vyplýva záver, že obžalovaný F. sa snažil zabrániť pokračovaniu fyzického kontaktu medzi
svedkyňou a obžalovanou. Po vykonaní dokazovania zistil, že v prípade obžalovaného nemožno vyvodiť
jednoznačný záver o jeho participácii na tomto trestnom čine.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o

treste u obžalovanej A. B. a čo do výroku o vine ohľadne obžalovaného F. F.. V písomných dôvodoch
odvolania vo vzťahu k uloženému trestu obžalovanej B. uviedol, že s názorom súdu prvého stupňa sa
nestotožňuje, poukazuje na osobu obžalovanej a individuálnu a generálnu prevenciu a je toho názoru,
že takto uložený trest nebude viesť obžalovanú k tomu, aby počas plynutia skúšobnej doby viedla
riadny život. Obžalovaná bola v minulosti 6-krát odsúdená prevažne za majetkovú trestnú činnosť, z

toho 2-krát aj za trestný čin lúpeže a to dňa 05.06.2012 za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom a
dňa 18.04.2013 za zločin lúpeže podľa § 188 odsek1 Trestného zákona. V krátkom časovom slede po
tomto odsúdení sa opakovane dňa 28.11.2013 dopustila konania zakladajúceho znaky zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1 Trestného zákona. Ide o závažný
trestný čin, ide o spáchanie opakovaného zločinu a uloženie výchovného trestu nie je v danom prípade

trestom dostatočným. Je pravdou, že medzi spáchaním skutku a vynesením rozsudku uplynulo cca 11
rokov, avšak obžaloba za skutok bola podaná dňa 08.04.2014, t.j. 4 a pol mesiaca po spáchaní daného
skutku a k časovému odstupu prispeli svojím konaním aj samotní obžalovaní, pretože sa opakovane
nedostavovali na hlavné pojednávania.
K oslobodeniu obžalovaného F. F. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že svedkyňa G. dňa

09.12.2013 v prípravnom konaní potvrdila, že kritického dňa za obžalovanou vo vzdialenosti 2 až 3
metre išiel aj obžalovaný, na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2022 takmer 10 rokoch od skutku, táto
svedkyňa usvedčila obžalovanú zo spáchania skutku a ohľadne konania obžalovaného potvrdila, že
keď obžalovaná ležala na poškodenom, svedkyňa ju chcela zobrať, avšak obžalovanú chytil a odtlačil.
Svedkyňa jednoznačne usvedčila aj obžalovaného ako osobu, ktorá ju mala odtrhnúť od obžalovanej,

keď chcela pomôcť poškodenému a to v čase, keď obžalovaná odsudzovala poškodenému peňaženku.
Táto svedkyňa uviedla, že obžalovaného F. videla z bezprostrednej blízkosti a v rámci rekognície
ho aj spoznala. Poškodený v prípravnom konaní potvrdil výpoveď tejto svedkyne. Je toho názoru,
že odlišná interpretácia spôsobu vykonania skutku poškodeným bola spôsobená tým, že v ten deňpopíjal pred daným incidentom alkoholické nápoje. Na svojich výpovediach títo svedkovia zotrvali aj
pri konfrontáciách s obžalovanými a svedkyňa G. navyše pri rekognícii na 100 percent opoznala
obžalovaného ako páchateľa daného skutku. Je toho názoru, že obžalovaná si v pohostinstve vytipovala

poškodeného, u ktorého videla peniaze, popíjanie alkoholu a zvážila, že bude ľahkou obeťou. Následne
obžalovaní, ktorí boli v tom čase v druhovskom pomere zinscenovali divadlo, že chce poškodený biť
obžalovanú, aby sa mohli dostať do jeho blízkosti, zhodiť ho a prehľadal vrecká s tým, že pri tomto
domnelom útoku na osobu obžalovanej, jej na pomoc príde obžalovaný. Skutočnosti, že išlo o zámienku
zo strany obžalovaných, nasvedčuje aj tá skutočnosť, že poškodený v čase útoku na jeho osobu, držal v

rukách tašky s jedlom a jednoznačne už neútočil a ani nemal úmysel útočiť na obžalovanú A. B.. Navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1
Trestného poriadku vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu písomne vyjadril obžalovaný F. F.,
poukázal na dôkazy, ktoré svedčia o jeho nevine a to výpoveď poškodeného z 09.12.2013 a napriek

tomu, že prokurátorka poukazuje na výpoveď poškodeného, ide o výpoveď z 28.11.2013, t.j. pred
vznesením obvinenia. Zdôraznil, že u poškodeného bol zistený po spáchaní skutku ťažký stupeň
opitosti a napriek tejto skutočnosti bol poškodený vypočúvaný. Dňa 09.12.2013 bol poškodený s ním
konfrontovaný, kde uviedol, že ho nepozná. Táto konfrontácia v dôvodoch odvolania prokurátora
nie je spomenutá, nakoľko poškodený skutok opäť odlišne popísal. Z výpovedí poškodeného nie je

možné ustáliť skutkový stav a už vôbec vyvodiť záver, že žalovaného skutku sa dopustil. Poukázal
na časové nezrovnalosti pri výpovedi svedkyne G. dňa 28.11.2013, kedy malo byť v podstate v tom
istom časovom úseku vykonávaných niekoľko procesných úkonov, vrátane zápisnice o ohliadke miesta
činu. Taktiež zdôraznil rozpory vo výpovedi svedkyne G. dňa 09.12.2013 a v zápisnici o trestnom
oznámení, kedy skutok táto svedkyňa popísala odlišne a tak tomu bolo aj v prípade jej výpovede

z hlavného pojednávania. Pri odstraňovaní rozporov na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa na hlavnom
pojednávaní uviedla, že nevie, kto šiel za obžalovanou, pretože mu do tváre nevidela. Napriek tomu, že
aj táto svedkyňa sa vyjadrila, že požívala alkoholické nápoje, v spise sa nenachádza doklad o vykonaní
dychovej skúšky. Ani svedkyňa G. a ani poškodený ho jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
neusvedčujú zo spáchania skutku a priebeh skutku popisujú odlišne. Zdôraznil, že odťahoval svedkyňu

od poškodenej bez toho, že by vedel o nejakej lúpeži alebo krádeži a o úmysle obžalovanej B.. Od
vznesenia obvinenia popieral akúkoľvek účasť na skutku, nebola preukázaná žiadna dohoda medzi ním
a obžalovanou a jeho výpoveď potvrdil aj svedok H.. Pokiaľ sú v odvolaní udávané tvrdenia obžalovanej
B. proti nemu, tieto sú nepravdivé a uvádzané z pomsty. Počas celého konania ho neoznačovala za
páchateľa trestného činu. Počas celého trestného konania popierala spáchanie skutku. Vzhľadom na

obsah súdneho spisu a vykonané dôkazy považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné.

K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná A. B. prostredníctvom svojej obhajkyne.
Poukázala na to, že skutku sa dopustila pred 11 rokmi, minimálne 10 rokov sa nedopustila žiadnej
trestnej činnosti a s názorom súdu v zmysle § 39 Trestného zákona sa stotožňuje. Je matkou desiatich

detí, s ktorými sa snaží obnoviť vzťah a má zdravotné problémy, ktoré popísala vo svojom vyjadrení.
V minulosti jej bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 5 rokov, tento si riadne
vykonala a je si plne vedomá toho, aké následky by malo, ak by v skúšobnej dobe neviedla riadny
život. Z hľadiska individuálnej prevencie došlo k jej prevýchove už vykonaním trestu odňatia slobody vo
veci Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/99/2006 v trvaní 5 rokov. Z pohľadu generálnej prevencie, že trest

uložený súdom I. stupňa je trestom spravodlivým. S ohľadom na rozsah spáchania trestného činu, jeho
následky, s ohľadom na jej osobu a pomery a čas spáchania skutku, uložený trest postačí na splnenie
účelu. Navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejné zasadnutie krajského súdu bol obžalovaný F. F. riadne a včas predvolaný, doručenie

predvolania mal riadne vykázané a lehotu na prípravu verejného zasadnutia mal zachovanú.
Prostredníctvom obhajcu predložil písomnú žiadosť o vykonanie verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti. Krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku
vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného F. F..

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania uviedol, že sa pridržiava
jeho písomných dôvodov vo vzťahu k obžalovanému F.. Súd I. stupňa sa nedostatočne vysporiadal so
všetkými okolnosťami, nesprávne vyhodnotil skutkový stav a pokiaľ ide o trest ukladaný obžalovanej B.,
tento bol uložený bez splnenia zákonných podmienok ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona. Aniokolnosti prípadu a ani pomery obžalovanej tento postup neodôvodňovali. Súd opomenul skutočnosť,
že obžalovaná bola v roku 2017 prepustená z výkonu trestu, neprihliadol na jej osobu, na opakovanosť
páchania trestnej činnosti, na dvakrát spáchaný zločin lúpeže a pri ukladaní probačného dohľadu porušil

ustanovenie § 51 odsek 9 Trestného zákona. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1
písmenob/,písmenod/,odsek2Trestnéhoporiadkuauložiťobžalovanejpodľa§188odsek1Trestného
zákona,§38odsek2,odsek3Trestnéhozákonatrestodňatiaslobody4rokya8mesiacovsozaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vo vzťahu k obžalovanému F. navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a vec vrátiť súdu I. stupňa

na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení
k podanému odvolaniu a navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obžalovaná A. B. na verejnom zasadnutí uviedla, že ľutuje, čo sa stalo, trest, ktorý jej bol uložený, je

dostatočný na jej nápravu, je chorá a nemala by vo výkone trestu čo robiť, chodí po doktoroch. Žiadnej
trestnej činnosti sa už nedopustí.

Obhajca obžalovaného na F. F. k dôvodom odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu I. stupňa považuje
za zákonné a spravodlivé, zotrval na dôvodoch vyjadrenia k podanému odvolaniu a uviedol, že úvahy

uvedené v odvolaní prokurátora sú vytrhnuté z kontextu, dôkazy, ktoré boli vykonané v danej veci
vprípravnomkonaní,nebolivykonanézákonnýmspôsobomavinaobžalovanéhonebolabezdôvodných
pochybností preukázaná. Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I.
stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia

Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové
zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval pri ukladaní trestu
obžalovanej A. B.. Rozsudok súdu I. stupňa bol napadnutý odvolaním prokurátora výlučne v časti
uloženého trestu obžalovanej A. B. a krajský súd z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení

§ 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste u obžalovanej
A. B..

Po preskúmaní tohto výroku o treste napadnutého rozsudku, odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu, u obžalovanej neprihliadol dostatočne na všetky

kritériá ustanovené v § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona. Krajský súd sa
stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že trestné stíhanie v danej trestnej veci bolo vedené neprimerane
dlho a súčasne bola splnená podmienka, že tak výraznú dĺžku trestného stíhania nemožno celkom
spravodlivo pričítať výlučne obžalovanej A. B., aj keď táto sčasti marila vykonávanie procesných
úkonov súdom I. stupňa, avšak tak výrazné predĺženie trestného stíhania možno pričítať výlučne

súdu I. stupňa z dôvodu nevykonávania procesných úkonov po podaní obžaloby. Túto skutočnosť
je nevyhnutné preto zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanej. Krajský súd z týchto dôvodov pri
ukladaní trestu obžalovanej prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno p/ Trestného
zákona a zohľadniac teda okolnosti prípadu, ukladal obžalovanej trest odňatia slobody za aplikáciemimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia uvedeného v § 39 odsek 1 Trestného zákona a použijúc
odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona, uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby určenej ustanovením § 188 odsek 1 Trestného zákona, zvýšenej postupom podľa §

38 odsek 3 Trestného zákona, vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu obžalovanou. Stotožňuje sa
však s úvahami odvolateľa, že vzhľadom na osobu obžalovanej nie je odôvodnené u obžalovanej
uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený. Je potrebné zdôrazniť,
že na obžalovanú sa hľadí ako na špeciálnu recidivistku. Obžalovaná opakovane pácha trestnú činnosť
majetkovo-násilného charakteru. U obžalovanej žiadna skutočnosť nezmierňovala jej zavinenie a okrem

okolnosti uvedenej v § 36 písmeno p/ Trestného zákona, nebolo možné u obžalovanej prihliadnuť
na žiadnu inú poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaná sa k trestnej činnosti nepriznala, túto neoľutovala
anávrhnapodmienečnýodkladvýkonutrestuodňatiaslobodyodôvodňovalavýlučnesvojímzdravotným
stavom, ktorý sa však nevymyká z rozsahu bežných zdravotných problémov populácie. Teda ani táto
okolnosť neodôvodňovala u obžalovanej záver, že samotný výkonu trestu odňatia slobody by mohol byť
pre obžalovanú neprimerane prísny.

Z týchto dôvodov preto krajský súd vo výroku pod bodom I. tohto rozsudku zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste u obžalovanej A. B. a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil obžalovanej trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky, teda pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby a na výkon
trestu odňatia slobody ju podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest dostatočne zohľadňuje jednak neprimeranú
dĺžku trestného stíhania a osobu obžalovanej a mieru závažnosti jej konania.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný F. F. oslobodený
spod obžaloby prokurátora, krajský súd sa stotožňuje s úvahami súdu I. stupňa, že vzhľadom na stav

vykonaného dokazovania, nemožno konštatovať, že zavinenie obžalovaného F. na spáchaní skutku je
bez dôvodných pochybností preukázané. Je potrebné stotožniť sa s dôvodmi vyjadrenia obžalovaného
k podanému odvolaniu, že vo veci nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz, z ktorého by bolo možné
vyvodiť záver o účasti obžalovaného na spáchanom skutku. Dané nevyplýva ani z výpovede svedkyne
G., ktorá vo vzťahu k účasti obžalovaného na spáchaní skutku vypovedala rozporne tak vo svojich

výpovediach z prípravného konania, ktoré boli navyše vykonané v krátkom časovom slede po sebe,
a to dňa 28.11.2013 a 09.12.2013 a to v podstatnej časti, t.j. kde sa nachádzal obžalovaný v momente,
keď obžalovaná B. napadla poškodeného. Je pravdou, že dňa 09.12.2013 bola vykonaná konfrontácia
medzi obžalovaným F. a svedkyňou G., kde táto potvrdila, že obžalovaný šiel za obžalovanou, avšak
už na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi túto skutočnosť neuviedla, ba naopak uviedla, že touto

skutočnosťou si nie je istá, pretože nevidela do tváre osoby, ktorá išla za obžalovanou. Žiadny ďalší
dôkaz vo vzťahu k tejto skutočnosti vykonaný nebol a k danému sa nevyjadril ani priamy svedok, a to
poškodený. Táto okolnosť spochybňuje teda záver o účasti obžalovaného F. na spáchaní skutku.

Bez ohľadu na uvedené však krajský súd musí v danej veci uviesť, že v prejednávanej veci bolo od

začiatku trestného konania potrebné vykonať dokazovanie k objasneniu základnej skutkovej otázky
vyplývajúcej z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, teda či sa skutok, popísaný
v obžalobe prokurátora a následne v rozsudku súdu I. stupňa, stal a či má znaky trestného činu.
V skutkovej vete podanej obžaloby je popísané konanie obžalovanej A. B., ktorá konkrétneho dňa
o konkrétnom čase a na konkrétnom mieste chytila rukou pod krk a zvalila poškodeného a súčasne zo

zadného vrecka nohavíc mu vzala peňaženku s finančnou hotovosťou. Následne je popísané konanie,
ktoré nasledovalo po tomto útoku a to, že poškodeného začala brániť ďalšia osoba, ktorá sa snažila
obžalovanú od poškodeného odtiahnuť. Následne je v skutkovej vete obžaloby uvedený popis konania
obžalovaného F. F. tak, že tento odsotil svedkyňu a obaja (prokurátor tým zrejme myslel obžalovanú B.)
ušli na neznáme miesto.

TýmtokonanímsamalajobžalovanýF.F.dopustiťzločinulúpežepodľa§188odsek1Trestnéhozákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Podľa § 235 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, okrem iných náležitostí obžaloby uvedených

v písmenách a/ až f/ tohto ustanovenia, obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť
označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,
a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby, ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutkus uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenia
Trestného zákona a všetky zákonné znaky, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Podľa § 163 odsek 3 Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým
sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka a to nielen
zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu
spáchania,prípadneajuvedeníminýchskutočnostípotrebnýchnato,abyskutoknemoholbyťzamenený
s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú

sadzbu.

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na 3 roky.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých

páchateľov, zodpovedá každý z nich ako keby trestný čin spáchal sám.

Skutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného, musí byť v tzv. skutkovej vete obžaloby a následne
rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého
sa obvinený uznáva za vinného. Ak má byť skutok uvedený v odsudzujúcom rozsudku právne hodnotený

ako zločin lúpeže podľa 188 odsek 1 Trestného zákona, musí obsahovať všetky znaky uvedeného
trestného činu, t. j. že musí vyjadrovať a to v skutkovej vete také konanie obvineného, ktorým tento
použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, a pokiaľ tento
páchal v spolupáchateľstve s iným páchateľom, musí navyše obsahovať vyjadrenie spoločného konania
(napr.vzájomnúdohodu,resp.takúokolnosť,zktorejspoločnékonanievyplýva).Takétoznakyskutkovej

podstaty nie je možné iba následne vyvodiť z vykonaného dokazovania a pokiaľ skutok popísaný
v skutkovej vete neobsahuje žiadny z takýchto znakov, ktoré charakterizujú objektívnu stránku skutkovej
podstaty uvedeného zločinu, je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku. Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu.

Krajský súd zistil zo znenia skutkovej vety podanej obžaloby, ktorá popisuje konanie obžalovaného F.
F., že neobsahuje ani jeden zo zákonných znakov žalovaného zločinu a nevyjadruje dostatočne určito
také skutkové okolnosti, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu zločinu lúpeže v jej konkrétnej časti právnej
vety, t.j. že proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Je potrebné zdôrazniť, že podoba

skutkuuvedenávovýrokuobžalobyanáslednerozsudku,sanemôžepovažovaťzadoplnenúprípadným
obsahom odôvodnenia obžaloby alebo rozsudku.

Z uvedeného popisu skutku, keď v tomto je konanie obžalovaného F. F. popísané výlučne tak, že
„zakročil a odsotil E. G.“. Takto formulovaná skutková veta, ktorá popisuje konanie tohto obžalovaného,

a navyše to nie je možné ani z jej znenia vyvodiť, že proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa
cudzej veci. Skutková veta podanej obžaloby teda neobsahuje uvedenie všetkých zákonných znakov,
na podklade takto formulovaného skutku v danom štádiu trestného konania nie je možné, aby mohol byť
skutok vo vzťahu k obžalovanému F. F., posúdený ako konkrétny trestný čin. Tu je potrebné uviesť, že
zodpovednosť za kvalitu popisu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu má v konaní pred súdom

iba prokurátor a nie je úlohou súdu prvého stupňa, aby bez návrhovej aktivity upravoval prokurátorovi
skutok tak, aby obžalovaného mohol uznať za vinného, nakoľko dôkazné bremeno ohľadne otázky viny
má v konaní pred súdom len prokurátor. Orgány činné v trestnom konaní by preto mali popisu skutku
venovať náležitú pozornosť, nakoľko výsledok trestného konania môže závisieť aj od toho, ako bol
formulovaný skutok v obžalobnom návrhu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd vo výroku pod bodom II. tohto rozsudku odvolanie
prokurátora, vo vzťahu k obžalovanému F. F. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.