Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010800
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010800.1

Uznesenie

KrajskýsúdBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaMiklušaačlenovsenátu
Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2025, v
trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a)
Trestného zákona, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp. zn. 19 T/141/2024 zo dňa 05.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduRimavskáSobota,sp.zn.19T/141/2024zodňa05.12.2024bolobžalovaný
A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona za
skutok, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 11.04.2024 o 17.05 hod. na ceste II. triedy číslo 532, km 38,2 za mestom Revúca smerom na
obec C. D. B., viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Suzuki SX4, evidenčného čísla E., kde
odbočoval na účelovú komunikáciu vľavo, pričom porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nedal prednosť vjazde protiidúcemu
motocyklu značky Honda GL 1500, evidenčného čísla E., ktorý viedol vodič C. F., ktorý už zrážke
nedokázal zabrániť a narazil do pravého zadného boku vozidla Suzuki SX4, v dôsledku čoho spadol

na ľavý bok mimo cestu, pričom pri dopravnej nehode utrpel viacpočetné zlomeniny panvového kruhu,
ktoré pozostávajú zo zlomeniny krížovej kosti vpravo, úrazového pretrhnutia lonovej spony a vykĺbenie
ľavého driekového krížového kĺbu a tiež zlomeninu priečneho výbežku 5. driekového stavca vľavo
s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 3 mesiace, počas ktorých bol závažne ovplyvňovaný
jeho obvyklý spôsob života, čím A. B. ako vodič závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky
podľa § 137 ods. 2 písm. c), písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

Za toto konanie ho Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, odsúdil podľa § 157 ods.2
Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákonasúdvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne odložilapodľa§50ods.1Trestnéhozákonasúd
určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 30 mesiacov. Podľa §
287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. F., nar.
XX.XX.XXXX v Revúcej, trvale bytom E., G. H. XXXX/XX, škodu v celkovej výške 8.494,20 eur.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním podaným cestou
zvoleného obhajcu napadol obžalovaný A. B..V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný v prvom rade uviedol, že odvolanie podáva proti všetkým
výrokom rozsudku s tým, že neboli zadokumentované žiadne stopy o pohybe vozidiel pred zrážkou a ani

konečná poloha motocyklistu, znalec to síce odobril, avšak v ďalšom technicky hodnotil a vychádzal len
zo svojich úvah. Znalec ďalej uvádzal, že miesto zrážky na dopravnej nehode sa nepodarilo identifikovať
a zadokumentovať len deformácia poškodení vozidla a motocykla, znalec určil najpravdepodobnejšie
miesto zrážky. Celý úsek hlavnej cesty je dlhý 1200 metrov, pričom obžalovaný sa bránil tým, že terén
hlavnej cesty bol mierne zvlnený, čo znalec neskúmal a vôbec nevzal do úvahy ani pri vyjadrení

na hlavnom pojednávaní. Taktiež obžalovaný nesúhlasí s tvrdením znalca, že mu nebola umožnená
prehliadka vozidla, lebo o takú prehliadku žiadal ešte pri svojom prvom výsluchu na dopravnej polícii a
nikto ani jeho a ani jeho manželku ohľade ohliadky vozidla nekontaktoval, pričom doteraz s vozidlom
nehýbal a je v takom stave, ako ho odťahovka po nehode zložila na dvore.

Obžalovaný vo svojej obrane poukazuje najmä na rozhodujúce rozhľadové pomery obidvoch účastníkov

dopravnej nehody, ktoré podľa neho neboli skúmané. Na dopravnú nehodu podľa obžalovaného malo
vplyv aj svetlo, ktoré mohlo jednotlivých účastníkov dopravnej nehody oslniť, preto bolo potrebné žiadať
z hydrometeorologického ústavu podklady na možné oslnenie účastníkov.

Nesúhlasí obžalovaný ani s tvrdením znalca, že vodič motorového vozidla pri odbočovaní musel vidieť

motocyklistu, lebo motocykel po miesto zrážky prešiel až 812 metrov a vodič len 390 a rýchlosť stanovil
znalec na 88 km/h, s čím však obžalovaný nesúhlasí a nesúhlasí ani s tým, že on ako vodič vozidla pri
odbočovaní vľavo nevenoval pozornosť dopravnej situácii.

Obžalovaný ako vodič motorového vozidla nevytvoril motocyklistovi náhlu a neočakávanú prekážku, išiel

rýchlosťou 20 kilometrov v hodine a v dobe zrážky nešlo o čelnú nehodu, ale o zrážku kolmo na jeho
auto z pravej strany, dodal obžalovaný, že motocyklista jeho motorové vozidlo musel vidieť, avšak podľa
jeho názoru nevenoval jazde náležitú pozornosť a len sa snažil vyhnúť motorovému vozidlu manévrom
naklonenia. Obžalovaný sa bráni aj tým, že so svedkom E. išli smerom na obec Muráň, pričom pred
odbočením vľavo asi v 100-metrovej vzdialenosti od križovatky ukazoval svedkovi smerom dopredu,

kde budú odbočovať a pred odbočovaním oproti nezaregistroval žiadne vozidlo, žiadny obrys, zrazu len
pocítil náraz, pri ktorom ich zvrtlo a posunulo na hlavnú cestu.

Obžalovaný nesúhlasí s celým znaleckým posudkom, podľa jeho názoru je len technickým zhodnotením
teoretickou simuláciou, taktiež postavenie vozidla po zrážke je v rozpore so skutočnosťou, pritom, ak

by do obžalovaného bol poškodený narazil v mieste, kedy mal zadnú časť vozidla ešte pri stredovej
čiare, tak by ho bolo otočilo a zostal by na hlavnej ceste sa neskončil by na vedľajšej ceste. Preto
obžalovaný žiadal na hlavnom pojednávaní pribratie nového znalca, či nové znalecké dokazovanie, čo
mu bolo zamietnuté a preto je toho názoru, že napadnutý rozsudok je predčasný a navrhol, aby bol v
celom rozsahu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici určil termín verejného
zasadnutia, na ktoré sa dostavil obžalovaný, jeho obhajca, krajský prokurátor, poškodený a
splnomocnenec poškodeného.

V konečných návrhoch potom krajský prokurátor uviedol, že považuje napadnutý rozsudok vo všetkých
výrokochzasprávnyazákonnýapodľajehonázorujevinaobžalovanéhopreukázaná,uloženýtrest,ako
aj trest zákazu činnosti je primeraný a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného naopak v konečnom návrhu uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava

písomného odôvodnenia odvolania, je toho názoru, že znalec, ktorý vo veci vykonal znalecké
dokazovanie, pracoval so zastaraným programom na hodnotenie dopravných nehôd, keby mal novší
program, bol by zachytil aj konfiguráciu terénu, vôbec sa nezaoberal technikou jazdy, naviac poškodený
mal zo záznamu o priestupkoch 8 priestupkov za rýchlosť, čo tiež nebolo zohľadnené a preto je podľa
názoru obhajcu rozsudok predčasný, je potrebné vo veci vykonať nové znalecké dokazovanie, čo súd

zamietol a z toho dôvodu sa domáha zrušenia rozsudku a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie.

Splnomocnenecpoškodenéhovkonečnomnávrhuuviedol,žesapridržiavapísomnéhovyjadrenia,ktoré
podalikodvolaniu,zktoréhovyplýva,žesnázormiobhajobyvžiadnomprípadenesúhlasiaaobžalovanývytvoril poškodenému náhlu prekážku, ktorej sa už on nedokázal vyhnúť, pokiaľ obžalovaný nesúhlasil
so závermi znaleckého dokazovania, nič mu nebránilo, aby si dal na svoje náklady vypracovať nový
znalecký posudok, znalec bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde obhájil svoje tvrdenia a nie je

dôvod mu neveriť, priestupky poškodeného neznamenajú, že v momente tejto nehody išiel rýchlo a
preto, keďže napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný, navrhol
odvolanie obžalovaného zhode s tým, čo uviedol pán prokurátora zamietnuť.

Poškodený C. F. v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho právny zástupca a pokiaľ

ide o priestupky, ktoré mal, tak za 32 rokov, čo má vodičský preukaz a po Európe najazdil veľa kilometrov,
sa nejaký priestupok pritrafí.

Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s prednesom jeho obhajcu, navrhuje zrušiť
napadnutý rozsudok a vrátiť vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal
obžalovanýA.B.odvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzaloadospelkzáveru,
že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.

Krajský súd potom, čo preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj celý obsah trestného spisu zistil, že súd
prvého stupňa vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy, tak aby riadne
objasnil skutkový stav veci a to, aby mu umožnilo spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.
por., respektíve § 2 ods. 12 Tr.por.

Okresný súd Rimavská Sobota v odôvodnení napadnutého rozsudku postupom podľa § 168 ods. 1 Tr.
por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené
alebo pochybné.

Na tomto mieste musí aj krajský súd konštatovať v zhode s tým, ako to uzatvoril už v prvostupňovom
konaní Okresný súd Rimavská Sobota, že aj podľa názoru krajského súdu je bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný svojím nesprávnym spôsobom jazdy vytvoril pri odbočovaní
vľavo poškodenému náhlu prekážku, s ktorou on sa už nedokázal vysporiadať, nedokázal na ňu
reagovať a toto bolo príčinou dopravnej nehody. Sám obžalovaný, aj svedok E. vo svojich výpovediach

uvádzali, že sa sústredili na to, keď budú odbočovať vľavo, aby nevošli do jamy vedľa cesty, ktorá sa
tam nachádzala, vôbec nesledovali počas odbočovacieho manévru cestnú premávku pred sebou, až
svedokRepiskýtesnepredtým,čodonichnarazilpoškodený,upozornilobžalovanéhonapoškodeného,
na ktoré upozornil, však už obžalovaný nedokázal zareagovať a on, teda obžalovaný si vôbec ani
poškodeného počas celej doby pred nehodou nevšimol.

Za týchto okolností je potom nepochybne správne rozhodnutie prvostupňového súdu, argumentácia
obhajobyvodvolaníonesprávnomznaleckomposudkunebolaničímvyvrátenálenteoretickýmiúvahami
obhajcubeztoho,abynejakýmzásadnýmargumentomreagovalnaznalcovetvrdenia,čiužvznaleckom
posudku alebo potom priamo pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd preto nemá žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku
napadnutého rozsudku a správne za tých okolností potom postupoval prvostupňový súd, keď
obžalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona a správne mu uložil aj zákonný a primeraný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, s

podmienečnýmodkladomna24mesiacovatiežajtrest zákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkého
druhu na 30 mesiacov, ktorý trest aj podľa názoru krajského súdu je primeraný a zodpovedá aj miere
zavinenia obžalovaného.

Samozrejme zákonu zodpovedá aj rozhodnutie prvostupňového súdu o povinnosti obžalovaného

nahradiť poškodenému C. F. spôsobenú škodu tak, ako je to v napadnutom rozsudku uvedené.

Vzhľadomnato,ženaskutkovézisteniaakoajnaprávneposúdeniekonaniaobžalovanéhosapodrobne
a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o týchtozáveroch žiadne pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje
a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd musí konštatovať, že nie je krajskému súdu daná povinnosť odôvodňovať
svoje rozhodnutie tak, že je potrebné sa vysporiadať s každým argumentom odvolateľa, pretože aj podľa
rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle vs Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací
súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia, teda zamietnutí odvolania, v princípe môže obmedziť
na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa a aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR

a citovaných článkov ústavy a dohovoru nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia
zaoberať každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju
argumentáciu.

Za takéhoto stavu preto tunajší súd po tom, čo dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie
je dôvodné, ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.