Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123202524
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123202524.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu
JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Mgr. Andrea

Pállová, LL.M., so sídlom Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, IČO: 33 986 665, 2/ E. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. A. G. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený: ADVASE law firm s. r. o., so sídlom Ševčenkova
1070/18, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 56 550 502, o zaplatenie 22 914,54 eura
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8Csp/30/2023 – 281
zo dňa 10. 11. 2023 v časti I. a II. výroku, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 8Csp/30/2023 – 281 zo dňa 10. 11. 2023

v napadnutej zamietajúcej časti I. výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ako aj v časti II. výroku
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovaným
v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 22 914,54 eura s príslušenstvom tak, že žalobu zamietol (I. výrok),
žalovanému v 1. rade priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok) a

žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 7 zák. č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (zák. o PZP), § 420 ods. 1, ods. 2, § 427 ods. 1, ods. 2, § 430 ods. 1, § 438 ods. 1, § 659,
§ 660, § 661 ods. 2 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“, „Obč. zák.“

alebo „OZ“) a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že predmetom konania je tzv. postihové právo
žalobcu v zmysle § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 zákona o PZP. Žalobca je v
súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou

Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v
dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systémom zelenej karty je súhrn vzťahov
národných kancelárií poisťovateľov upravený Internými Pravidlami schválenými Valným zhromaždením
Rady kancelárií. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie
poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému
zelenej karty.

V konaní nebolo sporné, že dňa 07. 02. 2022 došlo na území I. k poistnej udalosti, dopravnej nehode,
pri ktorej bola nepoisteným vozidlom spôsobená materiálna škoda. Kanceláriou Systému zelenej karty,ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody, bola I.
kancelária poisťovateľov. Táto si svoje nároky uplatnila u žalobcu. K predmetnému vozidlu nebolo k
dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, a preto žalobcovi vznikla podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť
uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie
30. 05. 2022 vo výške 23 182,32 eura a dňa 02. 08. 2022 vo výške 3 169,40 eura (sumy 3 023,78
eura a 3 413,40 eura predstavujúce poplatok pre poisťovňu si v konaní neuplatňuje). Túto povinnosť si

splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému
zelenej karty v krajine miesta nehody. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca poskytol
poškodenému v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla,zaktorúzodpovedáosobabezpoisteniazodpovednosti.Spornánebola
ani výška uplatneného regresného nároku 22 914,54 eura (20 158,54 + 2 756), resp. žalovaní ju
kvalifikovane nepopreli. Nebolo sporné, že vodičom predmetného vozidla, ktoré škodu spôsobilo, bol v

čase nehody žalovaný v 2. rade a držiteľom vozidla žalovaný v 1. rade.
Okruh osôb, voči ktorým smeruje regres poistného garančného fondu, je upravený rôzne, v závislosti
od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku
2 písm. a), b), f) a g) zákona o PZP má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta
prvá citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že SKP má v prípade poskytnutia poistného

plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP právo postihu proti tomu, u koho je daná
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému v 1.
rade ako prevádzkovateľovi vozidla na základe jeho zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Voči žalovanému v 2. rade ako vodičovi si uplatnil nárok na základe jeho

zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti je pasívna
vecná legitimácia prevádzkovateľa a vodiča vozidla potvrdená v podstate ustálenou rozhodovacou
činnosťou všeobecných súdov.
Žalovaný v 1. rade založil svoju obranu na tvrdení, že sú dané liberačné dôvody podľa § 430 ods. 1
Občianskeho zákonníka, teda že tretia osoba použila opravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli

prevádzateľa.Namietal,žežalovanémuv2.radenikdyneudeliloprávnenienaužívanievozidla,nepozná
ho a nikdy ho nestretol. Vozidlo žalovanému v 2. rade poskytol v rozpore s § 661 ods. 2 Občianskeho
zákonníka J. G., ktorému ako jedinému bolo vozidlo dočasne vypožičané a ktorého bezodkladne po
vrátení platby poistného a po zistení, že poistná zmluva zanikla, o tomto informoval a usmernil ho, že ak
chce vozidlo používať, aby si zabezpečil uzatvorenie povinného zmluvného poistenia. Následne doplnil

tvrdenie tak, že po vrátení platby poistného p. G. volal, aby s autom nejazdili a auto odstavili.
Použitie dopravného prostriedku bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa predstavuje dva
alternatívne stanovené spôsoby použitia dopravného prostriedku, pričom na vznik zodpovednosti
iného subjektu ako prevádzkovateľa stačí splnenie jednej z týchto podmienok (R 3/1984). Použitím
dopravnéhoprostriedkubezvedomiaprevádzkovateľamožnooznačiťtakékonanieinéhosubjektu,kedy

prevádzkovateľ o použití dopravného prostriedku spôsobom, ktorý je jeho prevádzkou, nevedel vôbec,
alebo aj takú situáciu, kedy síce samotné použitie dopravného prostriedku bolo prevádzkovateľom
schválené, avšak v konečnom dôsledku bol dopravný prostriedok použitý takým spôsobom, ktorý
prevádzkovateľ nemohol predpokladať, a nemal teda o takomto použití vedomosť. Použitie dopravného
prostriedku proti vôli prevádzkovateľa je charakterizované a viazané na zákaz prevádzkovateľa so

samotným použitím dopravného prostriedku alebo na zákaz s jeho použitím určitým spôsobom.
Súd súhlasil so žalobcom, že právo kancelárie proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo
za neho plnila, nie právom na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil,
nejde ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Ide o originárny
nárok žalobcu majúci pôvod v príslušných ustanoveniach zákona. Z uvedeného východiska však podľa

názoru súdu nevyplýva, že by nebolo možné aplikovať ustanovenia o liberácii vo vzťahu k zodpovedným
subjektom. Práve naopak, kancelária má právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za
spôsobenú škodu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu,
teda zodpovednosť subjektov je potrebné posudzovať podľa všetkých zákonných ustanovení týkajúcich
sa náhrady škody. Ak sa teda zodpovednosť žalovaného v 1. rade posudzuje ako zodpovednosť za

škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka, je možné
jeho zodpovednosť hodnotiť aj s ohľadom na možnú liberáciu podľa § 430.
Nebolo preukázané, že by obsahom zmluvy bola dohoda, že vypožičiavateľ smie prenechať vec na
užívanie inému. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný dňa 23. 01. 2022 uhradil poistné na povinnézmluvné poistenie, platba mu však bola vrátená dňa 27. 01. 2022 z dôvodu zániku poistnej zmluvy pre
nezaplatenie poistného.
Zásada výlučnej zodpovednosti osoby, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia alebo proti

vôli prevádzateľa, je prelomená v prospech spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pôvodcu škody a
prevádzateľa, keď prevádzateľ zneužitie svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou.
Ak totiž prevádzateľ svojou nedbanlivosťou umožnil, že tretia osoba mohla dopravný prostriedok použiť
a pri takom použití dôjde ku škode, bude prevádzateľ zodpovedať spoločne za uvedenú škodu s osobou,
ktorá použila dopravný prostriedok bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli.

Zodpovednosť podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je daná na strane právnickej
osoby v tých prípadoch, keď škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je namieste stanovenie tejto
zodpovednosti miesto samotného škodcu, ktorý škodu spôsobil pri jej činnosti, na ktorú bol použitý.
Žalovaný v 2. rade ako zamestnanec spĺňa prvé kritérium (osoba použitá na výkon činnosti právnickej/
fyzickej osoby). Uvedené ustanovenie sa práve typicky používa na zodpovednosť právnickej/ fyzickej
osoby za konanie vlastných zamestnancov (aj keď samotné ustanovenie samozrejme zahŕňa širší okruh

vzťahov). Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný v 2. rade vykonával v čase
dopravnej nehody úlohy určené jeho zamestnávateľom, išlo o činnosť, ktorá spadala do pôsobnosti
poverovateľa (zamestnávateľa žalovaného).
Žalovaný v 2. rade nie je subjektom zodpovedným za spôsobenú škodu (takýmto subjektom je jeho
zamestnávateľ), teda nie je pasívne vecne legitimovaný, a preto žaloba voči nemu dôvodná nie je.

Keďže sú podľa názoru súdu u žalovaného v 1. rade dané liberačné dôvody, ktoré vylučujú jeho
zodpovednosť a žalovaný v 2. rade nezodpovedná za škodu, ktorú zavinil z dôvodu podľa § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zodpovedným subjektom je v tomto
prípade tretia osoba.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane

náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli v konaní úspešní žalovaní, vznikol im nárok
na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to v časti I. výroku, ktorou súd
žalobu zamietol, a v časti II. výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanému v 1. rade.

Podaným odvolaním navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých častiach zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania, prípadne napadnutý rozsudok v napadnutých častiach zruší a vec vráti súdu prvej inštancii na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení podaného odvolania ďalej uviedol, že ak si zmluvné
strany zmluvy o výpožičke nedohodli, že poistiť vozidlo je povinný vypožičiavateľ (J. G.), táto povinnosť

vzniká z logiky veci tomu, kto vozidlo požičiava (žalovaný v 1. rade). Zákonná povinnosť požičiavateľa
zapísaného v osvedčení k vozidlu ako jeho držiteľ vyplýva z § 21. ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z.
Žalovaný v 1. rade nesmel v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak sa vyžaduje
podľa osobitného predpisu s odkazom na ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP.

Keďževypožičiavateľniejevosvedčeníkvozidluuvedenýakojehodržiteľ,nemoholbypovinnézmluvné
poistenie s poisťovacou spoločnosťou dojednať, a teda bola tu kompetencia len požičiavateľa takúto
zmluvu s poisťovacou spoločnosťou (s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP) uzavrieť.
Od objektívnej zodpovednosti poistiť motorové vozidlo žalovaného v 1. rade nemôže oslobodiť
skutočnosť, že sa „pokúšal o uzavretie poistnej zmluvy“ alebo že „skutočnosť o vrátenej platbe oznámil

p. G..“ Okrem toho k dopravnej nehode došlo dňa 07. 02. 2022. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní 27.
09. 2023 doložil potvrdenie o platbe zo dňa 23. 01. 2022 a potvrdenie zo dňa 27. 01. 2022 o tom, že
mu platba v danej sume bola vrátená.
Žalovaný v 1. rade najneskôr 27. 01. 2022 (štvrtok) vedel o tom, že zlyhal v uzatvorení poistnej zmluvy
na vozidlo, pričom k dopravnej nehode došlo až 07. 02. 2022, to znamená, že celkom 12 dní vo veci

nezjednal nápravu a nepoistil motorové vozidlo napriek tomu, že vedel o neplatnosti (neexistencii)
zmluvy o povinnom zmluvnom poistení na auto. Jediné, čo v tejto súvislosti vykonal bolo, že túto
skutočnosť oznámil p. G..
Podľa názoru žalobcu súd nesprávne právne vec posúdil, ak neaplikoval zákon č. 725/2004 Z. z.,
pričom zároveň prispôsobil skutkový stav k naplneniu hypotézy právnej normy § 430 ods. 1 OZ, ktorá

však naplnená nebola. Súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou objektívnej zodpovednosti, zásadou
generálnej prevencie a zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje.
Na dané ustanovenie možno nazerať aj optikou, že žalovaný v 1. rade svojou nedbalosťou umožnil
používať p. G. vozidlo bez poistenia zodpovednosti za škodu, pričom aj o slovnom spojení „bez vedomia“alebo „proti vôli“ možno mať dôvodné pochybnosti. Žalovaný v 1. rade vedel o pracovnej/podnikateľskej
činnosti p. G. a vedel, že vozidlo nebolo poistené.
Žalovaný v 1. rade mal a mohol vedieť, že p. G. bude vozidlo používať na podnikanie, s čím môže

byť spojené užívanie vozidla jeho zamestnancami a že p. G. neuzavrel a ani neuzavrie zmluvu o PZP
(nedohodli sa), pričom vozidlo aktívne používa, preto je nevyhnutné, aby žalovaný v 1. rade uzavrel
zmluvu o PZP, inak môže zodpovedať za škodu.

5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, pričom navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému v 1. rade
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V obsahu podaného vyjadrenia uviedol, že odvolanie
žalobcu neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé vyvolať zmenu rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Žalobca sa v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania snaží umelo navodiť dojem
zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu spôsobenú žalovaným v 2. rade, ktorému žalovaný v
1. rade nikdy nepovolil jazdu na vozidle vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Žalobca svojou právnou

argumentáciou de facto popiera akúkoľvek možnosť liberácie prevádzateľa dopravného prostriedku zo
zodpovednosti za škodu podľa ust. §-u 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka odkazujúc na nevedomú
nedbanlivosť, pričom pokiaľ by odvolací súd prisvedčil tvrdeniam žalobcu, malo by to za následok jednak
popretie účelu § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň by sa tým nastolil stav absolútnej právnej
neistoty pre všetkých prevádzateľov dopravných prostriedkov, čo je právne neakceptovateľné.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi žalovaným v 1. rade a pánom G. bola uzavretá ústna
zmluva o výpožičke, pričom táto neobsahovala dojednanie odlišné od ust. §-u 661 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, teda pán G. nebol oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného v 1. rade poskytnúť
vypožičané vozidlo do užívania žiadnej tretej osobe. Z výsluchu svedka pána G. zároveň vyplynulo, že
tento nikdy žalovaného v 1. rade neupovedomil o tom, že vozidlo bude použité treťou osobou, ani si

súhlas s týmto konaním nikdy od žalovaného v 1. rade nežiadal. Rovnako tak pán G. potvrdil, že bol
žalovaným v 1. rade výslovne upozornený na to, že vozidlo nemá platnú poistnú zmluvu, pričom napriek
tejto skutočnosti vozidlo ďalej svojvoľne užíval, poistku si neuzavrel.
Pán G. a dokonca aj iné neoprávnené osoby vozidlo užívali bez platne uzavretého PZP (o čom mal
pán G. nespornú vedomosť), čo vyústilo aj do vzniku dopravnej nehody, z ktorej vznikla škoda, ktorej

zaplatenie je predmetom tohto súdneho sporu.
Žalobca mal za to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno v preukázaní jeho liberácie zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa ust. §-u 430 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka, nakoľko je nepochybné, že žalovaný v 2. rade ako toho času zamestnanec
pána G., použil vozidlo v čase dopravnej nehody bez vedomia a proti vôli žalovaného v 1. rade. Ako

vyplynulo z vykonaného dokazovania, jediným zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú vozidlom
nemajúcim platne uzavreté PZP, teda jediným skutočne pasívne vecne legitimovaným vo veci nároku
uplatneného žalobcom, je pán J. G..
Občiansky zákonník v ust. §-u 430 ods. 1 ako predpoklad možnej liberácie zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v žiadnom rozsahu nezakotvuje povinnosť súdu

skúmať existenciu dohody o tom, ktorá strana v prípade napr. zmluvy o výpožičke má platiť PZP, ale
akcentuje na povinnosť podrobiť prieskumnej činnosti súdu skutočnosť, či medzi vodičom dopravného
prostriedku v čase nehody a prevádzateľom tohto vozidla existuje zmluvný alebo iný vzťah, teda
povinnosť skúmať, či bol dopravný prostriedok použitý bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa.
Žalovaný v 1. rade taktiež výslovne poprel, že by mal vedomosť o tom, že pán G. bude vozidlo používať

na podnikateľské účely, avšak na tomto mieste je potrebné uviesť, že aj keby žalovaný v 1. rade vedel
o tomto účele užívania vozidla (čo kategoricky odmieta), táto skutočnosť nijako neoprávňovala bez
vedomia a jeho predchádzajúceho súhlasu poskytnúť vozidlo do užívania tretej osobe odlišnej od pána
G..

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v 1. rade písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, a dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a vrátenie veci na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorúzodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Poškodený má právo uplatniť si nárok na náhradu
škody proti kancelárii za rovnakých podmienok za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody pri
poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. kancelária má právo

proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho
plnila. Právo poisťovne na náhradu škody býva v poisťovacej praxi často označované ako regres, ktorý je
však pojmovo nárokom na náhradu za poskytnuté plnenie, toho kto plnil, veriteľovi namiesto dlžníka voči
dlžníkovi.Nároknanáhraduškodyjesvojouprávnoupodstatouzákonnoucesiou,tedaprechodompráva
na základe zákona. Podstatou tohto nároku je snaha, aby poistený nebol na škodnej udalosti ziskový,

t. j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči žalobcovi, ako aj voči poisťovni,
nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti. V súvislosti s
výplatou poistného plnenia došlo k prechodu nároku poistného na poisťovňu. Ide o zákonnú cesiu, ku
ktorej dochádza okamihom rozsahu výplaty poistného plnenia. Zákon o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ustanovili povinnosť každého
vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, zároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa,
ktorý vykonáva toto poistenie a Slovenskej kancelárii poisťovateľov za škody spôsobené prevádzkou
motorového a nemotorového vozidla. Zo zisteného skutkového stavu bolo teda preukázané, že žalobca
uhradil poškodeným spoločnostiam dňa 30. 05. 2022 sumu 23 182,32 eura a dňa 02. 08. 2022 sumu
3 169,40 eura, a to v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti žalovaného spôsobenej žalovaným v 2.

rade. Žalobcovi tak vzniklo právo postihu, nie právo na náhradu škody proti obom žalovaným, dňom
kedy poškodeným poskytol poistné plnenie v súvislosti so vzniknutou škodou vyplývajúcou z poistnej
udalosti zavinenej žalovaným v 2. rade.

9. Na základe predmetu konania, ktorý špecifikoval žalobca v žalobe, uplatnený nárok v prejednávanej

veci je nárok na regres z titulu absencie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, kde škodu poškodením
z dopravnej nehody hradila zo svojho garančného fondu Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorá si
vyplatené finančné prostriedky vo forme škody, uplatnila voči prevádzkovateľovi motorového vozidla a
voči vodičovi motorového vozidla ako regres. Každý subjekt na strane žalovaných má svoje procesné
postavenie v tomto konaní odvíjajúce sa od vlastného hmotnoprávneho základu, teda každý žalovaný

má samostatný argumentačný základ na vlastnú zodpovednosť za uplatňovaný nárok žalobcu. Žalobca
si teda mohol vybrať, či si svoje nároky na plnenie uplatní len voči žalovanému v 1. rade alebo voči
žalovanému v 2. rade, od každého samostatne alebo či si uplatní nárok voči žalovaným ako solidárnym
dlžníkom.

10. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné vychádzať z ust.
§ 420 a § 427 Obč. zák., kedy zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu vzniknutú
prevádzkou morového vozidla stojí popri sebe so zodpovednosťou vodiča tohto vozidla, ktorým bola
spôsobenáškoda.Osoboubezpoisteniazodpovednostizmysleust.§24ods.2písm.b)zák.č.381/2001
Z. z. je preto potrebné rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla,

u ktorého nebola uzatvorená poistná zmluva. Podľa § 3 zák. č. 381/2001 Z. z., pričom touto osobou
bude spravidla ten kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Za poisteného sa považuje každá osoba,
ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Výkladom a
contrario tak možno definovať osobu bez poistenia zodpovednosti, takú osobu, ktorá zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktorého prevádzku nie je v čase vzniku škodovej udalosti

uzavreté poistenie zodpovednosti podľa zák. č. 381/2000 Z. z.

11. Pokiaľ sa teda týka argumentácie súdu prvej inštancie, o preukázaní pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných v 1. a 2. rade v tomto konaní, s uvedeným konštatovaním sa odvolací súd stotožnil.
Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie odôvodnil preukázaním a danosťou

libračných dôvodov podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť.

12. Podľa ust. § 430 ods. 1 zák. č. 40/1964 namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný
prostriedokbezvedomiaaleboprotivôliprevádzateľa.Prevádzateľzodpovedáspoločnesním,aktakéto
použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

13. Zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom a
držiteľom vozidla K. B., EČV: D., pričom k predmetnému vozidlu nebolo uzavreté povinné zmluvné
poistenie a úhradu poistného zo dňa 23. 01. 2022 v sume 33,07 eura obdržal späť dňa 27. 01. 2022na účet z dôvodu zániku poistenia. Predmetné vozidlo bolo žalovaným v 1. rade dané do užívania J.
G., ktorého zamestnanec dňa 07. 02. 2022, s predmetným vozidlom zavinil dopravnú nehodu, došlo
ku vzniku poistnej udalosti, pričom žalobca poškodeným škodu vzniknutú poistnou udalosťou uhradil.

Odvolací súd sa však nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného v 1.
rade sú dané liberačné dôvody v zmysle ust. § 430 ods. 1 Obč. zák. Vychádzajúc zo samotného
znenia ust. § 430 ods. 1 Obč. zák., teda vyplýva, že použitie dopravného prostriedku musí byť výlučne
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, pričom zo zisteného skutkového stavu je nepochybné,
že žalovaný v 1. rade odovzdal, a teda poskytol J. G. vozidlo bez povinného zmluvného poistenia

(nepochybne za účelom jeho používania p. G.), a teda z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že
predmetné používané vozidlo bolo bez vedomia a už vôbec nie proti vôli žalobcu v 1. rade.

14. Nakoľko žalovaný v 1. rade mal objektívnu vedomosť o tom, že nemá uzavreté povinné zmluvné
poistenie, a to tým, že dňa 27. 01. 2022 sa mu vrátila platba poistného, mal dostatok času až do
vzniku poistnej udalosti, t. j. 07. 02. 2022 požadovať vrátenie nepoisteného vozidla J. G., resp. v tejto

dobe uzavrieť platnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Uvedené konanie preto možno vyhodnotiť
ako nedbalosť, ktorá umožnila v období 12 dní užívať vozidlo bez povinného zmluvného poistenia, čo
nepochybne zakladá jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu prevádzkou takéhoto vozidla, spolu s tým
kto takýto dopravný prostriedok bez poistenia použil.

15. S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd opätovne konštatuje, že nevzhliadol u žalovaného
v 1. rade existenciu libračných dôvodov v zmysle ust. § 430 ods. 1 Obč. zák., a preto považoval
zamietnutiežalobyvočinemuzanedôvodné.Rozsudoksúduprvejinštanciepretonapadnutýchčastiach
I. a závislého výroku II. o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)CSP.

16. V ďalšom konaní bude preto potrebné zo strany súdu prvej inštancie vychádzať z ust. § 391
ods. 2 CSP, a teda ustáliť dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku žalobcu, čo do istiny príslušenstva,
nákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky,nákladovspojenýchsozabezpečenímúradnéhoprekladu
listinných dôkazov, ako aj uplatnením si náhrady trov konania v súvislosti s predžalobnou výzvou

žalobcom.

17. V opätovnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakomzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).