Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 33Ek/1809/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123394004
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123394004.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX E., XXX XX F., právne zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín proti povinnému: G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XXX, XXX XX F. F., právne zastúpený advokátkou kanceláriou Podoba
Legal s. r. o., IČO: 55 839 592, so sídlom Námestie sv. Anny 3, 911 01 Trenčín o vymoženie 2.000,-

EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Bujnom, so sídlom G. Švéniho
3E/9, 971 01 Prievidza, IČO: 42 142 938, pod sp. zn. 330EX 504/23, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom
Bujnom, so sídlom G. Švéniho 3E/9, 971 01 Prievidza, IČO: 42 142 938, pod sp. zn. 330EX 504/23
z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 71,25 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.09.2023, vedeným pod sp.
zn. 33Ek/1809/2023, domáhal od povinného vymoženia 2.000,- EUR na základe exekučných titulov –

notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade notárom Mgr. Petrom Mikitom, so sídlom
Jilemnického 2, 911 01 Trenčín pod. sp. zn. N 133/2023; Nz 11624/2023; NCRIs 11999/2023 dňa
28.04.2023 (ďalej ako ,,exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina
Bujnu vydaním poverenia pod sp. zn. 33Ek/1809/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom:

I.:J.:K.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 330EX 504/23.

3. Súdny exekútor vydal dňa 13.12.2023 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie,
ktoré bolo povinnému listinne doručené dňa 15.12.2023. V upovedomení bol povinný upovedomený o
začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie peňažného nároku, o možnosti podať návrh
na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho

náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.

4. Povinný prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním zo dňa 05.08.2024 doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 05.08.2024 podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený

súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa16.08.2024 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie bolo predložené.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že v exekučnom konaní sa od
povinného vymáha pohľadávka, ktorú si uplatňuje oprávnený a ktorej nárok odvodzuje z exekučného
titulu – notárska zápisnica. V notárskej zápisnici bol deklarovaný úverový vzťah medzi Povinným
a Oprávneným vo výške 2.000,- EUR (dvetisíc eur). Ide o dvojstranný záväzkový vzťah, kedy sa
práva a povinnosti spravujú v zmysle dohody a príslušných hmotnoprávnych predpisov. To však nie

je predmetom toho podania ani exekučného konania. Exekučný titul sa stal vykonateľným dňom jeho
spísania, keďže ide o notársku zápisnicu. Špecifikom týchto prípadov je, že aj keď je titul vykonateľný
dlžník stále plní v zmysle Zmluvy resp. Dohody, pričom paradoxne v týchto prípadoch na základe
vykonateľného právneho vzťahu. V tomto prípade však povinný plnil už 3 mesiace odo dňa uzavretia
„vzťahu“. K uvedenému prikladá povinný potvrdenie o platbe zo dňa 10.07.2023 vo výške 1.500,- EUR.
Ak mal oprávnený za to, že dlžník neplní riadne a včas, samozrejme, je jeho právom, aby si nárok

uplatnil v exekučnom konaní, avšak musí uviesť pravdivé skutočnosti k vymáhanému nároku. To sa
však v tomto prípade nestalo. Exekučný súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný
titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Zároveň musí
exekučný súd vychádzať z toho, že zánik vymáhanej pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť,
ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Povinný sa však proti exekúcii môže relevantne brániť

tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku
exekučného titulu. Takéto tvrdenie musí exekučný súd vyhodnotiť nielen po právnej, ale aj po skutkovej
stránke, teda musí ustáliť, či tvrdená právna skutočnosť naozaj nastala (napríklad, či skutočne došlo
k odovzdaniu peňazí). Tvrdená skutková okolnosť môže byť medzi oprávneným a povinným sporná.
Dôkazné bremeno je v takom prípade na povinnom. To je presne náš prípad. Vzhľadom na špecifickosť

prípadu totiž nastal zánik značnej časti nároku pred exekučným konaním alebo po vykonateľnosti
exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením rozhodnutia, mohol dlžník namietať
v základnom konaní (pred vznikom exekučného titulu). Skutočnosti, ktoré nastali od tohto dňa, môže
dlžník namietať v návrhu na zastavenie exekúcie. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie
(respektíve čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy,

akkplneniudošlovčaseodvznikuexekučnéhotituludozačatiaexekúcie(§57ods.1).Plneniepozačatí
exekúcie totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie
o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. Na základe vyššie uvedeného
navrhol, aby súd exekúciu zastavil vo výške 1 500,00 EUR a aby súd zaviazal k náhrade trov povinného,
nakoľko ide o dôsledok ním nesprávne uvedených skutočností.

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné.
S podaným návrhom povinného oprávnený nesúhlasil. Povinným uvádzané skutočnosti v návrhu
na zastavenie exekúcie ohľadne uhradenia časti záväzku vo výške 1.500,- EUR, ktorý preukazuje
priloženým dokladom zo dňa 10.07.2023, sa nezakladajú na pravde a naviac v súčasnom stave

exekučného konania je potrebné ich považovať za právne bezvýznamné. V zmysle § 61k ods. 2 EP,
môže povinný podať návrh na zastavenie exekúcie iba v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, pričom Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému
doručené ešte dňa 15.12.2023. V zmysle § 61k ods. 3 EP, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie
exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2, teda

ktoré nastali po 30.12.2023. Obmedzenia podľa tejto vety sa neuplatnia, iba v prípade, ak ide o také
skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Povinný však vo svojom návrhu
uvádza, skutočnosť, že mal uhradiť sumu vo výške 1.500,- EUR ešte dňa 10.07.2023, teda ešte pred
doručením Upovedomenia o začatí exekúcie, a dokonca ešte pred začatím samotnej exekúcie. Ak by
aj skutočnosť o uskutočnení platby bola pravdivá (čo oprávnený odmieta), povinný ju mohol kedykoľvek

oznámiť, čo sa však v zákonom stanovenej lehote nestalo. Oprávnený dáva do pozornosti, že v tejto
veci boli dokonca na žiadosť povinného povolené splátky v navrhovanej sume 50,- EUR mesačne
počnúc mesiacom január 2024, pričom v doterajšom exekučnom konaní povinný žiadnu úhradu vo
výške 1.500,- EUR neuviedol. Oprávnený však dôrazne popiera existenciu úhrady uvádzanú povinným
v tejto exekučnej veci. Potvrdenie o transakcii, ktoré povinný predložil s podaným návrhom ako dôkaz

splnenia časti záväzku nesúvisí s vymáhanou pohľadávkou a touto exekučnou vecou. Uvedená suma
bola oprávnenému vyplatená v súvislosti s vrátením inej pôžičky, ktorú mal povinný od oprávneného.
Mal za to, že návrh na zastavenie exekúcie, je podaný povinným účelovo s cieľom vyhnúť sa negatívnym
následkom exekučného konania. Oprávnený bol toho názoru, že v prípade, ak by sa aj preukázalaexistencia prípadnej úhrady povinného voči oprávnenému, (čo oprávnený v tejto veci odmieta), súd
návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na § 61l ods. 3 EP zamietne, pričom povinný má právo
domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. V zmysle uvedeného má oprávnený

za to, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods.
1 EP. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol ako nedôvodný. Oprávnený si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške
71,25 Eur s DPH (á = 45,65 Eur + 13,73 Eur režijný paušál + 20% DPH).

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu
upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie bol
doručený elektronicky do dátovej schránky súdneho exekútora dňa 05.08.2024 (podané elektronicky
dňa 05.08.2024) Povinný podáva návrh na zastavenie exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie. Dňa 15.01.2024 bolo súdnym exekútorom vydané upovedomenie o

odklade exekúcie po dobu plnenia splátok riadne a včas, nakoľko oprávnený udelil povinnému súhlas
na splátky v sume 50,- EUR mesačne počnúc mesiacom január 2024. Pohľadávka bola vymožená v
sume celkom: 350,- EUR, (splátky povinného za obdobie od 01/2024 do 07/2024), z ktorej sumy bola
oprávnenému poukázaná na účet suma 266,- EUR.

9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

10. Podľa § 46 ods. 2 Exekučného poriadku, potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri exekučnom
titule podľa § 45 ods. 2 písm. c), k), l) a m).

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.18. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

19. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

20. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo

sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje

neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné

návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh

na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie

citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti

dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že
upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 15.12.2023. Pätnásťdňová lehota na
podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 16.12.2023 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň

30.12.2023, čo bola sobota, teda posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j.
02.01.2024.Keďžeideoprocesnúlehotu,tájezachovanáajvprípade,akbypodanieboloodovzdanéna
poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 05.08.2024
vytvoril a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 05.08.2024 doručený súdnemu exekútorovi,
t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany
povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného
poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným
nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by

zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali
existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie
z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný na podporu svojich
tvrdení nepredložil žiaden jednoznačný dôkaz o celkovej úhrade pohľadávky (povinným predložený
detail transakcie zo dňa 10.07.2023 vo výške 1.500,- EUR bez bližšej špecifikácie (uvedenia detailnejšej

informácieprepríjemcu,resp.akéhozáväzkusatýka)asabsenciouzadaniasprávnehooznačeniaúčelu
platby nemožno využiť na jednoznačnú identifikáciu a určenie na vyplatenie čoho bola platba určená a
preto predmetnú platbu nebolo možné k uvedenému dňu považovať za úhradu (čiastočnú) vymáhaného
nároku). Tým pádom nie je možné presne priradiť uvedenú úhradu na pohľadávku oprávneného
vymáhanú v tomto exekučnom konaní. Čo teda znamená, že súd mal nesporne preukázané, že ku

dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného
vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného
titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto by súd

podaný návrh na zastavenie exekúcie aj keby bol podaný v lehote pokladal za nedôvodný. Zároveň v
súvislosti so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sa v zmysle platnej
právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia
konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody
zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov

na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu
včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh
na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
(čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú
mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po

tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali
až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie
podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá
druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu
možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže o

namietaných dôvodoch musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo
jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na
zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania
v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením §

61k ods. 3 Exekučného poriadku by na uvedené tvrdenia povinného neprihliadal. Súd zároveň dodáva,
že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada v zmysle §
61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy
exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesťk zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene.
Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie
musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie

v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť, aj keby boli akokoľvek relevantné (čo v tomto
prípade neplatí nakoľko nejde o relevantné skutočnosti, keďže neboli jednoznačným a nezameniteľným
spôsobom preukázané). Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie exekúcie
po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd prihliadať.

Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal (nakoľko povinný svoje
tvrdenia jednoznačným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal, teda ani by neuniesol dôkazné
bremeno), nakoľko nezakladajú jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, a to najmä
z dôvodu, že povinný svoje tvrdenia nijakým relevantným spôsobom nepodložil a súd jeho tvrdenia
pokladal za tendenčné s úmyslom vyhnúť sa plneniu jeho povinností vyplývajúcich z predmetného

exekučného titulu.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

30. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie

exekúcie.

32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo

exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

33. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia odmena za

polovičný úkon právnej služby predstavuje 45,65 EUR. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný
úkon právnej služby (vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného
paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2024 vo výške 13,73 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej
hodnoty (platnej v čase vykonania úkonu) tak predstavuje suma vo výške 71,25 EUR (1 x 45,65 EUR +
1 x 13,73 EUR + 20 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom

rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, a to v sume
71,25 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.34. Povinný si v súvislosti s exekučným konaním a so samotnou exekúciou žiadnu náhradu trov
neuplatnil, preto súd o náhrade trov exekúcie povinného nerozhodoval.

35. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1
Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.